Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 6S/40/2014 z 24. 9. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 24. septembra 2014, sp. zn. 6S/40/2014, ECLI:SK:KSKE:2014:7014200316.1 Krajský súd Košice | 6S/40/2014 | ECLI:SK:KSKE:2014:7014200316.1 | 2014-09-24 | Rozsudok Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/89c2c1e7-df49-471c-9370-fecd8b590d55 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2014:7014200316.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 6S/40/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7014200316
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 09. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Mihalčínová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2014:7014200316.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Mihalčinovej a
členov senátu JUDr. Evy Baranovej a JUDr. Milana Končeka, v právnej veci žalobcu: Tatra Cash,
s.r.o. Košice, so sídlom Mäsiarska 5, Košice, zastúpený advokátom: JUDr. Ján Mikuľak, Advokátska
kancelária so sídlom Františkánska 5, Košice, proti žalovanému: Okresný úrad Košice, odbor opravných
prostriedkov, referát katastra nehnuteľností, Komenského 52, Košice, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného sp. zn. OU-KE-OOP5-2014/00061/BNK, č. k.: Vo 10/2013/Bnk-10, zo dňa 10.
januára 2014, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobca podanou žalobou žiadal preskúmať rozhodnutie žalovaného zo dňa 10.01.2014 sp. zn.: OU-
KE-OOP5-2014/00061/BNK, č. k.: Vo 10/2013/Bnk-10, ktorým bolo podľa § 59 ods. 2 zákona č. 71/1967
Zb. potvrdené rozhodnutie Okresného úradu Košice, katastrálneho odboru č. V 6674/2013 zo dňa
16.10.l2013 a zamietnuté odvolanie z 11.11.2013.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že dňa 24.07.2013 bol na Správu katastra Košice podaný návrh
na vklad záložného práva titulom zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX uzavretej 24.07.2013
medzi účastníkmi Tatra Cash, s.r.o., Mäsiarska 421/5, Košice a Z. E., rod. E., T. č. XXX/XX, X. predmetom
ktorej bolo zriadenie záložného práva k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č. XXXXX katastrálne územie
W. a to byt č. XX na X. poschodí, vchod XX bytového domu, súpisné číslo XXX v podiele X/X postaveného
na parcelách registra C KN č. XXX a XXX a podiel na spoločných častiach, spoločných zariadeniach
bytového dobu súpisné č. XXX a na pozemkoch parc. registra C KN č. XXX zastavané plochy a nádvoria
o výmere 200 m2 a č. XXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 200 m2 v podiele XXX/XXXXX. V
článku XI zmluvy sa záložný veriteľ (Tatra Cash, s.r.o.) a záložca (Z. E.) dohodli na zriadení predkupného
práva k s vecnými účinkami k nehnuteľnostiam (resp. spoluvlastníckemu podielu na nehnuteľnostiach)
špecifikovaných v časti II článku II tejto zmluvy ako vecne práva. Okresný úrad preskúmal zmluvu z
hľadiska podmienok stanovených v § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona (zákon č. 162/1995 Z. z.) a po
preskúmaní návrhu na vklad a jeho príloh zistil, že je potrebné: vypustiť zo zmluvy článok XI, opravu je
potrebné vykonať v súlade s § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona. Z toho dôvodu bolo vydané rozhodnutie
podľa § 31a písm. c) Katastrálneho zákona o prerušení konania o návrhu na vklad a boli vyzvaní
účastníci konania, aby v určenej 30 dňovej lehote odstránili nedostatky zmluvy. Zároveň boli upozornení,
že v prípade, ak vytknuté nedostatky v stanovenej lehote neodstránia, konanie o návrhu na vklad sa
zastaví. Dôvodom prerušenia konania bola skutočnosť, že účastníci konania si dohodli predkupné právo
ako vecne právo k záložnej zmluve, čo je v rozpore s ustanovením 602 Občianskeho zákonníka. Na



rozhodnutie o prerušení konania žalobca zaslal vyjadrenie, ktoré nepovažoval za relevantný spôsob
odstránenia vytknutých nedostatkov, a preto správa katastra konanie o návrhu na vklad č. XXXX/XXXX
podľa § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona zastavila.

Proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu sa odvolal žalobca a žalovaný v odôvodnení
preskúmavaného rozhodnutia k jeho námietkam uviedol toto: v zmysle § 602 ods. 1 Občianskeho
zákonníka kto predá vec s výhradou, že mu ju konajúci ponúkne na predaj, keby ju chcel predať, má
predkupné právo. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia také právo možno dohodnúť aj pre prípad
iného scudzenia veci než predajom. V zmysle § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo
ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec ponúknuť na predaj. V zmysle ods. 2 uvedeného ustanovenia
predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecne právo, ktoré pôsobí aj voči nástupcom konajúceho.
Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda vkladom do katastra nehnuteľnosti.
Ak predávajúci nekúpi vec ponúknutú kupujúcemu, zostáva mu zachované predkupné právo aj voči jeho
právnemu nástupcovi. V zmysle ods. 3 uvedeného ustanovenia, ak sa predkupné právo porušilo môže sa
oprávnený buď od nadobúdateľa domáhať, aby mu vec ponúkol na predaj alebo mu zostane predkupné
právo zachované. Z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že účastníci uzatvorili v jednej zmluve dva
právne úkony, ktoré Občiansky zákonník upravuje a to záložnú zmluvu a zmluvu o zriadení predkupného
práva. Pokiaľ účastníci predloženej záložnej zmluvy v jej osobitnej časti dojednali záväzok predkupného
práva, ktorým sa vlastník nehnuteľnosti ako záložca zaviazal prednostne odpredať nehnuteľnosť, ktorá
bola predmetom záložného práva záložnému veriteľovi, boli oprávnení takýto záväzok dojednať a práva
a povinnosti ako aj následky z nej plynúce je potrebné posudzovať s obsahom práv a povinností
uvedených v § 603 Občianskeho zákonníka. Samotný záväzok účastníkov zmluvy však môže mať
len záväzkoprávny vzťah, ktorý nemá vecno-právny charakter a platí iba medzi zmluvnými stranami a
nezaväzuje tretie osoby. Je zrejmé, že zmluvu o predkupnom práve je možné uzavrieť aj samostatnou
zmluvou a tiež v súvislosti s inou zmluvou v dôsledku ktorej zmluvy uzatvoria obligatórny záväzok, ktorý
je zaväzujúci len pre zmluvné strany. Nemožno súhlasiť so záverom odvolateľov, že predkupné právo
ako vecne právo je možné zriadiť akoukoľvek zmluvou bez ohľadu, či sa týka scudzenia veci alebo nie
a táto zmluva spĺňa všetky podmienky na vklad predkupného práva do katastra, pretože okresný úrad
ako orgán štátnej správy na úseku katastra v zmysle článku II, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky môže
konať iba na základe ústavy v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon a preto bolo
jeho povinnosťou v tejto veci posudzovať zmluvu o zriadení predkupného práva podľa Občianskeho
zákonníka, ktorý v § 602 ods. 1, 2 predpokladá vznik predkupného práva so scudzením veci a právnu
úpravu ustanovuje v § 603 ods. 2 posudzovať v logických súvislostiach právnou úpravou ustanovenou
v § 602 Občianskeho zákonníka. Takýto právny názor vyjadril aj Najvyšší súd Slovenskej republiky v
rozsudku sp. zn. 1 Sžo 291/2009 z 21.04.2010.

V závere odôvodnenia rozhodnutia poukázal aj na to, že z obsahu predloženej zmluvy vyplýva, že
účastníci uzatvorili v jednej zmluve dva právne úkony, ktoré Občiansky zákonník upravuje a to záložnú
zmluvu a zmluvu o zriadení predkupného práva. V návrhu na vklad účastníci označili len jeden právny
úkon, t. j. záložnú zmluvu, ale neoznačili druhý právny úkon, t. j. zmluvu o zriadení predkupného práva,
z čoho je zrejmé, že doteraz vôbec nepožiadali o vklad predkupného práva a ani za návrh na vklad
predkupného práva nezaplatili správny poplatok.

Žalobca vo včas podanej žalobe navrhol preskúmavané rozhodnutie žalovaného, ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil náhradu
trov konania.

V dôvodoch žaloby uviedol, že rozhodnutia správnych orgánov sú nezákonné, nakoľko judikatúra
platná, konkrétne rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 2Sžo/193/2010 z 15.06.2011
stanovuje, že v prípade, ak účastníci vkladového konania v zmluve uvedú, že sa predkupné právo
zriaďuje ako vecné právo, nejde len o záväzkový vzťah medzi účastníkmi zmluvy, ktorý nie je predmetom
evidovania v katastri nehnuteľností, ale v takomto prípade je príslušná správa katastra povinná na
základe návrhu účastníkov zmluvy zapísať vkladom predkupné právo s vecno-právnymi účinkami
do katastra nehnuteľností (viď. rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 19.02.1924 Rv I
1939/23). Najvyšší súd Slovenskej republiky v uvedenom rozsudku jednoznačne uvádza: „zmluva o
predkupnom práve s vecnými účinkami sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa nadobúda
vkladom do katastra nehnuteľností, pričom predkupné právo môže vzniknúť buď
a) priamo ex lege ako zákonné predkupné právo



b) zo zmluvy ako zmluvné predkupné právo.“

Ďalej v tomto rozsudku sa uvádza: „predkupné právo možno zriadiť aj ako vedľajšie dojednanie nielen
v kúpnej, ale v akejkoľvek inej zmluve a poukazuje na to, že predkupné právo môže byť dohodnuté
i v úplne samostatnej zmluve, ktorá ani nemusí nadväzovať na žiadnu inú predchádzajúcu zmluvu, a
teda nie je potrebné a nevyhnutné, aby predkupné právo bolo predmetom zmluvy scudzovacej“. Má za
to, že predložený návrh na vklad spĺňa všetky náležitosti pre vznik predkupného práva ako vecného
práva. V zmluve bolo predkupné právo písomne dojednané ako vecné právo (nie ako predkupné právo
obligačného charakteru, resp. ako predkupné právo záväzkovej povahy) čo vyplýva aj zo znenia v článku
XI, bod 1 Záložnej zmluvy č. XXXXXX, kde sa výslovne uvádza: „záložný veriteľ a záložca sa podpisom
tejto zmluvy dohodli na zriadení predkupného práva s vecnými účinkami k nehnuteľnostiam“.

Nestotožňuje sa s právnym názorom žalovaného, že návrh na vklad zo dňa 24.07.2013, ktorého
prílohou je Záložná zmluva č. XXXXXX, ktorej obsahom je aj predkupné právo s vecnými účinkami, že
požiadal iba o vklad záložného práva a nie aj o vklad o zriadení predkupného práva. V tejto súvislosti
poukazuje na dôvodovú správu § 30 ods. 4 Katastrálneho zákona „zakotvuje povinnosť v návrhu na
vklad označiť všetky právne úkony, ktoré obsahuje zmluva, na ktorej základe má byť zapísané právo k
nehnuteľnosti do katastra a podliehajú vkladu. Jedná sa o zosúladenie návrhu s predloženou zmluvou.
V doterajšej právnej úprave takéto ustanovenie absentovalo, čo spôsobovalo nejasnosti a rôzny výklad
vo väčšine prípadov zbytočné prerušenie konania, ak napríklad návrh obsahoval len jeden právny úkon
a obsahom predloženej zmluvy boli dva právne úkony. Podľa nového znenia vkladu podliehajú všetky
právny úkony, ktoré sú predmetom rozhodovacej činnosti a sú uvedené v zmluve. Samotným návrhom
totiž nie je možné zúžiť rozhodovaciu právomoc katastra pri rozhodovaní o zmluve“. Ani raz zo strany
prvostupňového orgánu nebol vyzvaný, aby uvedenú vadu v návrhu odstránil a návrh na vklad doplnil,
naopak bol vyzývaný, aby zo záložnej zmluvy vypustil článok XI a ten sa týkal práve predkupného práva.
Zaplatil správny poplatok iba za jeden úkon, ale podľa jeho názoru prvostupňový správny orgán mal
postupovať v súlade s § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. o správnych poplatkoch a vyzvať ho na
zaplatenie správneho poplatku aj za druhý úkon s poučením, že ak správny poplatok nebude zaplatený,
potom konanie bude zastavené.

Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu zamietnuť.

Súd v konaní podľa § 247 a nasl. O.s.p. bez nariadenia pojednávania za splnenia podmienok
stanovených v § 250f ods. 2 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie žalovaného, oboznámil sa so
žalobou žalobcu, písomným vyjadrením žalovaného, stanoviskom žalobcu, pripojeným administratívnym
spisom žalovaného ako aj prvostupňového správneho orgánu a dospel k záveru, že žaloba nie je
dôvodná.

Z obsahu pripojených administratívnych spisov súd zistil, že navrhovatelia - záložný veriteľ Tatra Cash,
s.r.o. a záložca Z. E.Á. podali návrh na vklad na vklad záložného práva dňa 24.07.2013, ktorého prílohou
je Záložná zmluva č. XXXXXX uzavretá dňa 24.07.2013. Predmetom záložného práva uvedenej záložnej
zmluvy je zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXXX katastrálne územie
W. ku konkrétne tam uvedenému bytu a pozemku. V článku XI uvedenej zmluvy sa uvádza: záložný
veriteľ a záložca sa podpisom tejto zmluvy dohodli na zriadení predkupného práva s vecnými účinkami
k nehnuteľnostiam špecifikovaným v časti II a v článku II tejto zmluvy ako vecné právo. Správa katastra
Košice rozhodnutím z 19.08.2013 č. k. V 6674/2013 podľa § 31a písm. a) Katastrálneho zákona prerušila
konanie na dobu 30. dní a vyzvala navrhovateľov, aby z predloženej zmluvy o vklad záložného práva
vypustili článok XI s upozornením, že ak v stanovej 30 dňovej lehote uvedený nedostatok neodstránia,
správa katastra podľa § 31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona konanie zastaví. Žalobca na prerušenie
konania reagoval tak, že podľa judikatúry Rc 30/2000 je možné predkupné právo dojednať aj ako
vedľajšie dojednanie v nájomnej zmluve, t. j. nielen pri kúpnej zmluve a v týchto prípadoch správa
katastra povoľuje vklad a má za to, že je to možné aj v prípade záložnej zmluvy.

Na to Okresný úrad Košice, katastrálny odbor rozhodnutím zo 16.10.2013 č. k. V 6674/2013 podľa §
31b ods. 1 písm. f) Katastrálneho zákona návrh na vklad záložného práva zastavil z dôvodu, že účastník
konania v určenej lehote neodstránil nedostatok návrhu na vklad, prípadne jeho príloh. Uviedol, že pri
dojednaní predkupného práva ako vecného práva v zmysle § 602 a § 606 treba aplikovať § 603 ods. 2 v
kontexte s § 602 Občianskeho zákonníka a nie je možné od tejto systematiky abstrahovať. Má za to, že



predkupné právo dojednané v záložnej zmluve, ktorá bola predložená nemôže mať v zmysle príslušnej
právnej úpravy vecno-právny charakter.

Žalovaný rozhodnutím z 10.01.2014 sp. zn. OU-KE-OOP5-2014/00061/BNK, č. k. Vo 10/2013/Bnk-10
podľa § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní (zákon č. 71/1967 Zb.) rozhodnutie prvostupňového
správneho orgánu potvrdil a odvolanie žalobcu zamietol. V odôvodnení tohto rozhodnutia sa stotožnil
s právnym názorom prvostupňového správneho orgánu a uviedol, že v súlade s ustanovením § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona bol povinný posudzovať zmluvu o zriadení predkupného práva aj podľa
Občianskeho zákonníka, ktorý v § 602 ods. 1, 2 predpokladá vznik predkupného práva scudzením veci
a právnu úpravu ustanovenú v § 603 ods. 2 posudzovať v logických súvislostiach s právnou úpravou
ustanovenou v § 602 Občianskeho zákonníka, čo vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky sp. zn. 1 Sžo 291/2009 z 21.04.2010.

Úlohou súdu je posúdiť, či účastníci zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX zo dňa 24.07.2013
mohli v zmluve o zriadení záložného práva sa zároveň aj dohodnúť na zriadení predkupného práva s
vecnými účinkami k nehnuteľnostiam.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona okresný úrad preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada okresný úrad aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Z obsahu predloženej zmluvy o zriadení záložného práva vyplýva, že v tejto zmluve účastníci uzavreli
dva právne úkony, ktoré upravuje Občiansky zákonník a to jednak záložnú zmluvu, ako aj zmluvu o
zriadení predkupného práva.

Podmienky vzniku predkupného práva upravuje zákon č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v platnom
znení v § 602 ods. 1 tak, že účastníci môžu uzatvoriť kúpno-predajnú zmluvu s výhradou predkupného
práva a podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia možno predkupné právo dohodnúť aj pre prípad iného
scudzenia veci než predajom. Pod iným scudzením veci než predajom treba rozumieť všetky spôsoby
scudzenia, ktoré nie sú predajom, teda napríklad scudzenie darovaním, výmenou, zámenou a podobne.

V § 602 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka sú teda stanovené právne podmienky vzniku predkupného
práva a súčasne práva a povinnosti z neho plynúce tak, že predkupné právo predávajúceho a povinnosť
kupujúceho ponúknuť vec na predaj sú právami a povinnosťami vznikajúcimi na základe vedľajšieho
dojednania pri kúpnej zmluve. Týmto vedľajším dojednaním sa medzi predávajúcim a kupujúcim zakladá
osobitný právny vzťah, ktorý sa odlišuje od ostatného obsahu právneho vzťahu, ktorý bežne vyplýva z
kúpnej zmluvy a súčasne, že predkupné právo možno dohodnúť aj pre prípad iného scudzenia veci než
predajom, pričom pod iným scudzením veci než predajom sa rozumejú všetky spôsoby scudzenia, ktoré
nie sú predajom, napríklad scudzenie darovaním, výmenou, zámenou a podobne.

Podľa § 603 ods. 1 Občianskeho zákonníka predkupné právo ukladá povinnosť iba tomu, kto sľúbil vec
ponúknuť na predaj.

Podľa ods. 2 uvedeného ustanovenia predkupné právo možno dohodnúť aj ako vecne právo, ktoré
pôsobí aj voči nástupcom kupujúceho. Zmluva sa musí uzavrieť písomne a predkupné právo sa
nadobúda vkladom do katastra nehnuteľností. Ak predávajúci nekúpil vec ponúknutú kupujúcim, zostáva
mu zachované predkupné právo aj voči jeho právnemu nástupcovi.

Z citovaného ustanovenia teda vyplýva kto má povinnosť korešpondujúcu s predkupným právom a
aké sú následky porušenia predkupného práva, teda práva a povinnosti vyplývajúce z predkupného
práva ako aj následky jeho porušenia, ktoré nastanú za splnenia zákonom stanovených podkladov,
na základe ktorých predkupné právo vzniklo v súlade s právnou úpravou ustanovujúcou vznik tohto
práva, ktorá je upravená v § 602 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka. Na základe logického výkladu
práva právnu úpravu v § 603 Občianskeho zákonníka je možné aplikovať len v súvislosti s právnou
úpravou v § 602 Občianskeho zákonníka, ktorý ale predpokladá vznik predkupného práva len v



súvislosti so scudzením veci. V zmysle uvedeného ustanovenia pod iným scudzením veci než predajom
treba rozumieť všetky spôsoby scudzenia, ktoré nie sú predajom ako napríklad scudzenie darovaním,
výmenou, zámenou a podobne. Na základe logického výkladu § 603 ods. 2 Občianskeho zákonníka je aj
zriadenie predkupného práva ako vecného práva potrebné vykladať tak, že je možné zriadiť predkupné
právo k nehnuteľnosti len za splnenia zákonných podmienok už v spomínanom ustanovení § 602 ods.
1, 2 Občianskeho zákonníka. Účastníci zmluvy o záložnom práve č. XXXXXX v jej osobitnej časti a to
článku XI si dojednali záväzok predkupného práva, ktorým sa vlastník nehnuteľnosti ako záložca zaviazal
prednostne odpredať nehnuteľnosť, ktorá bola predmetom záložného práva záložnému veriteľovi, boli
oprávnení takýto záväzok dojednať, ale práva a povinnosti, ako aj následky z nej plynúce je potrebné
posudzovať s obsahom práv a povinností stanovených v § 603 Občianskeho zákonníka. Samotný
záväzok účastníkov predloženej Zmluvy o zriadení záložného práva č. XXXXXX však môže mať len
záväzkovo-právny vzťah a nie vecno-právny charakter, lebo a platí iba medzi zmluvnými stranami, t. j.
záložcom a záložným veriteľom a nezaväzuje už tretie osoby.

Je pravdou, že predkupné právo možno dojednať samostatnou zmluvou a tiež v súvislosti aj s inou
zmluvou. Dojednanie predkupného práva nie je možné bez ohľadu na to, či sa vec scudzuje alebo
nie, pretože zákonnou podmienkou vzniku predkupného práva, ktorá je upravená v § 602 ods. 1, 2
Občianskeho zákonníka je scudzenie veci, pričom nemusí ísť len o prípad predaja. Ak aj účastníci
takúto zmluvu uzatvoria na základe zásad zmluvnej voľnosti, nemusí ísť o neplatný záväzok avšak
charakter záväzku je vždy obligačný, ktorý zaväzuje len zmluvné strany. Aj v prípade Zmluvy o záložnom
práve č. XXXXXX mali účastníci možnosť v priebehu prerušenia konania o návrhu na vklad záložného
práva dodatkom upraviť Zmluvu o záložnom práve č. XXXXXX tak, že predkupné právo sa zriaďuje
ako záväzkovo-právny vzťah a ako obligačný záväzok by bol zaväzujúci len pre zmluvné strany. Tento
právny záver vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Sžo 291/2009 z
21.04.2010, na ktorý poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj žalovaný a krajský súd sa stotožňuje s týmto
právnym názorom.

K námietke žalobcu, že už prvostupňový správny orgán ho mal vyzvať k doplneniu návrhu na vklad
záložného práva aj o vklad predkupného práva a zároveň ho vyzvať aj na zaplatenie správneho poplatku
podľa § 8 ods. 1 zákona č. 145/1995 Z. z. krajský súd uvádza:

Prvostupňový správny orgán rozhodnutím z 19.08.2013 č. k. V 6674/2013 podľa § 31a) písm. c)
Katastrálneho zákona prerušil konanie o povolenie vkladu na 30 dní a zároveň vyzval navrhovateľov, aby
prílohy, t. j. z predloženej zmluvy o zriadení záložného práva vypustili článok XI, ktorého obsahom bolo
zriadenie predkupného práva ako vecného práva k nehnuteľnostiam, ku ktorým bolo zriadené záložné
právo. Nakoľko navrhovatelia uvedený nedostatok neodstránili, prvostupňový správny orgán konanie
zastavil a zároveň poukázal na to, že pri prejednaní predkupného práva ako vecného práva v zmysle
§§ 602 a 603 treba aplikovať § 603 ods. 2 v kontexte s § 602 o zriadenie predkupného práva ako
vecného práva spolu so zmluvou o zmluve o zriadení záložného práva k nehnuteľnostiam uvedené
ustanovenia vylučujú. Z uvedeného dôvodu teda ani nebolo potrebné, aby prvostupňový správny orgán
navrhovateľov vyzýval, aby návrh na vklad záložného práva doplnili aj o návrh na vklad predkupného
práva, prípadne aby za tento návrh aj zaplatili správny poplatok. Z uvedených dôvodov tieto námietky
súd považuje za neopodstatnené.

Po preskúmaní rozhodnutia a postupu správneho orgánu v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe
súd dospel k záveru, že rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu žaloby bol v súlade so zákonom
o katastri nehnuteľností a Občianskym zákonníkom, a preto žalobu ako nedôvodnú podľa § 250j ods.
1 zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý v konaní úspešný nebol
nepriznal právo na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach a to písomne, v dvoch vyhotoveniach.



V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.