{"guid": "3a3e2e82-f17c-4439-b983-c10828a2bec7:b8b6a239-f689-4aaa-8d04-7a1526714508", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2", "spisova_znacka": "1S/222/2010", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 1S/222/2010 z 19. 10. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 19. októbra 2011, sp. zn. 1S/222/2010, ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2", "identifikacne_cislo": "1010201615", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Juraj Fujerík", "sudca_id": 835, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-juraj-fujerik-835", "datum_vydania": "2011-10-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2002/543", "nazov": "zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/543", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/543-2002"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b8b6a239-f689-4aaa-8d04-7a1526714508", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava\nSpisová značka: 1S/222/2010\nIdentifikačné číslo súdneho spisu: 1010201615\nDátum vydania rozhodnutia: 20. 10. 2011\nMeno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Valašíková PhD.\nECLI: ECLI:SK:KSBA:2011:1010201615.2\n\nROZSUDOK V MENE\nSLOVENSKEJ REPUBLIKY\n\nKrajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Valašikovej,\nPhD. a členov senátu JUDr. Nory Puchelovej a JUDr. Renáty Janákovej v právnej veci žalobcu:\nLesoochranárske zoskupenie VLK, Tulčík č. 27, 082 13 Prešov, IČO: 31 303 862, zastúpený advokátkou\nJUDr. Ivetou Rajtákovou, Štúrova 20, 042 83 Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia\nSlovenskej republiky, Námestie Ľudovíta Štúra č. 1, 812 35 Bratislava, o preskúmanie zákonnosti\nrozhodnutia žalovaného č. 7681/2010-7.2 zo dňa 28.06.2010, takto\n\nr o z h o d o l :\n\nKrajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky,\nč. 7681/2010-7.2 (81/2010-rozkl.) zo dňa 28.06.2010 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky, odbor ochrany prírody sp.zn.: 4280/2010-2.1 zo dňa 27.04.2010  z r u\nš u j e  podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec  v r a c i a   žalovanému na ďalšie konanie\n\nŽalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi na účet právnej zástupkyne JUDr. Ivety Rajtákovej trovy konania\nvo výške 303,31 Eur do 30 dní od nadobudnutia právoplatnosti rozsudku.\n\no d ô v o d n e n i e :\n\nŽalobou doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 02.09.2010 sa žalobca domáhal preskúmania\nzákonnosti rozhodnutia žalovaného Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky, odbor\nochrany prírody č. 4280/2010-2.1 zo dňa 27.04.2010 v spojení s rozhodnutím Ministerstva životného\nprostredia Slovenskej republiky, ministra životného prostredia sp.zn.: 7681/2010-7.2 zo dňa 28.06.2010.\nUvedeným prvostupňovým rozhodnutím správneho orgánu sa žalobcovi nepriznalo postavenie\núčastníka konania vo veci žiadosti Poľovníckej spoločnosti Viničný Vrch so sídlom Sládkovičova 24/11,\n947 01 Hurbanovo o povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného živočícha - odlov medveďa\nhnedého. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas rozklad. Rozhodnutím druhostupňového\nsprávneho orgánu rozklad žalobcu sa zamietol a prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu sa\npotvrdilo. Podľa názoru žalobcu správne orgány nesprávne právne posúdili vec, ich rozhodnutie je\nnepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Napadnutým rozhodnutím žalovaný porušil medzinárodnú\nzmluvu o ľudských právach, ktorá podľa článku 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonmi\nSR. Poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákona č. 83/1990 Zb., Stanov združenia a článku 2,\nAarhuského dohovoru, (ďalej len Dohovor) je žalobca zainteresovanou verejnosťou, ktorá má mať\npodľa čl. 9 ods. 3 Dohovoru zabezpečený prístup k správnemu alebo súdnemu konaniu umožňujúcemu\nnapadnutie úkonov alebo opomenutí súkromných osôb a orgánov verejnej moci, ktoré sú v rozpore s\njej vnútroštátnym právom v oblasti životného prostredia. Podľa čl. 7 ods. 5 Ústavy SR, má Aarhuský\ndohovor, ku ktorému Slovenská republika pristúpila dňa 05.03.2006, prednosť pred zákonmi. Uznesenie\nNárodnej rady SR č. 1840 zo dňa 23.09.2005, ktorým bol vyslovený súhlas s pristúpením Slovenskej\nrepubliky k Dohovoru, neobsahuje konštatovanie uvedené v rozhodnutí žalovaného, podľa ktorého\nide o medzinárodnú zmluvu, na vykonanie ktorej je potrebný zákon. Podľa názoru žalobcu, Aarhuský\n\ndohovor je medzinárodnou zmluvou o ľudských právach, ktorá má prednosť pred zákonmi štátu. Ak\nvnútroštátny zákon neumožňuje uplatňovať práva vyplývajúce z medzinárodnej zmluvy, došlo by k\nporušeniu čl. 7 odsek 5 Ústavy SR. Žalobca odvodzuje svoje právo byť účastníkom správneho konania\nz článku 9 ods. 3 Dohovoru. Toto postavenie mu umožňuje využívať také právne prostriedky, ktoré\nsú spôsobilé dosiahnuť preskúmanie správnych orgánov. Ustanovenia § 15a Správneho poriadku a\n§ 250 O.s.p. takéto oprávnenie zúčastnenej osobe nepriznávajú. Oprávnenia verejnosti podľa čl. 9\nods. 3 Dohovoru nie sú podľa žalobcu podmienené len na prípady uvedené v čl. 6. Oprávnenie\nžalobcu je dané tým, že sa jedná o úkony týkajúce sa životného prostredia. Žalobca poukázal na\nnázor Najvyššieho súdu SR prezentovaný v rozsudku sp.zn. 3Sž/39/2003 a 1So/98/2004. Podľa jeho\nnázoru, dohovor vo svojom čl. 9 ods. 3 mu výslovne dáva aktívnu legitimáciu na podávanie opravných\nprostriedkov v konaniach týkajúcich sa životného prostredia, pričom žalovaný sa s touto námietkou\nriadne nevysporiadal. Na základe uvedených dôvodov žiadal napadnuté rozhodnutie, ako i rozhodnutie\nprvostupňového správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť žalovanému na ďalšie konanie. Zároveň žiadal\npriznať náhradu trov konania.\n\nŽalovaný vo svojom písomnom vyjadrení doručenom Krajskému súdu dňa 09.11.2010 uviedol, že\nzákonom č. 454/2007 Z.z., ktorým došlo k zmene a doplnení zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody\na krajiny v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ochrane prírody), došlo k zmene § 82 ods.\n3, podľa ktorého združenie s právnou subjektivitou, ktorého predmetom činnosti najmenej jeden rok\nje ochrana prírody a krajiny (§2 ods. 1) a ktoré písomne oznámi svoju účasť v konaní najneskôr do\nsiedmych dní od upovedomenia podľa odseku 7, je zúčastnenou osobou. Z procesného postavenia\núčastníka konania sa od 01.12.2007 občianske združenia dostali v predmetných konaniach do pozície\nzúčastnených osôb. Rozsah oprávnení zúčastnených osôb v správnom konaní upravuje ust. § 15a\nzák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny poriadok). Prvostupňový správny orgán\npostupoval v súlade s ust. § 82 ods. 7 zákona o ochrane prírody a oznámil žalobcovi začatie konania\nvo veci žiadateľa. Žalobca mu listom zo dňa 24.04.2009 oznámil svoju účasť v konaní v postavení\nzúčastnenej osoby. Následne ho listom zo dňa 28.04.2009 žalobca žiadal o priznanie postavenia\núčastníka konania. Správny orgán skúmal procesné postavenie žalobcu podľa § 81 ods. 1 a 2 zákona\no ochrane prírody ako i § 14 Správneho poriadku. Poukázal na judikát NSS ČR č. 3 Ao 2/2007-42,\npodľa ktorého dohoda nie je priamo použiteľná a nedá sa uplatniť zásada jej prednosti pred zákonmi.\nV zmysle rozhodnutí NS SR č. Sž-o-NS/114/03 a 7 Sž/169/02 postavenie účastníka konania možno\npriznať len subjektom - nositeľom práva k veci, ktorá je predmetom konania. Vystupovanie žalobcu vo\nvšeobecnom verejnom práve nemôže byť podľa žalovaného základom pre vznik postavenia účastníka\nkonkrétneho správneho konania. Žalobcovo postavenie sa po vydaní rozhodnutia nezmení a je zrejmé,\nže rozhodnutím v správnom konaní nie sú dotknuté žiadne jeho práva alebo právom chránené záujmy\na povinnosti. Žalobcovi nepriznáva postavenie účastníka konania ani osobitný predpis. V predmetnom\nkonaní je žalobca z uvedených dôvodov len zúčastnenou osobou s právami a povinnosťami upravenými\nv ust. § 3 ods. 2, § 15a ods. 1 a 2, § 23 ods. 1, § 31 ods. 1 a 2, § 33 ods. 1 a 2 Správneho\nporiadku. Žalovaný svoje postavenie odvodzuje od priamej aplikácie čl. 9 ods. 3 Dohovoru, avšak\njeho citácia prezentovaná v žalobe nie je presná a neobsahuje podstatnú časť - „...ak sú splnené\npodmienky uvedené v jej vnútroštátnom práve, ak sú nejaké“. Žalovaný sa vo svojom vyjadrení k\nžalobe obšírne zaoberal priamym účinkom Dohovoru, ktorého podmienkou je, aby takáto medzinárodná\nnorma bola dostatočne jasná a presná, nepodmienená a právne perfektná. Z textu čl. 9 ods. 2 a\n3 Dohovoru vyplýva, že je v ňom daná podmienka prijatia, resp. existencie vnútroštátnych noriem,\na preto nemôžu mať priamy právny účinok vo vnútroštátnom práve. Z čl. 3 ods. 1 Dohovoru ďalej\nvyplýva, že sa jedná o medzinárodnú zmluvu na vykonanie ktorej je potrebný zákon a z doložky\nprednosti je zrejmé že Dohovor neobsahuje priamu a dostatočne presnú úpravu práv a povinností\nfyzických a právnických osôb. V danom prípade nemožno medzinárodnú zmluvu aplikovať priamo,\npretože nie je z uvedených dôvodov spôsobilá na priame použitie pre rozhodnutie vo veci. Poukazovanie\nna porušenie práva na priaznivé životné prostredie podľa čl. 44 ods. 1 Ústavy SR v danom prípade\ntakisto neobstojí, pretože takéto právo v zmysle rozhodnutia Ústavného súdu SR (č. III ÚS 93/2008\na III ÚS 102/2008) prislúcha len fyzickým osobám. V článku 9 ods. 2 Dohovoru sa jedná o záväzok\nštátu s úpravou vlastných pravidiel regulácie. Žalobca má v zmysle uvedeného postavenie mimovládnej\norganizácie zaujímajúcej sa o rozhodovací proces v zmysle čl. 9 ods. 2, čo však neznamená, že s\ntýmto postavením je možné automaticky spájať aj postavenie účastníka konania podľa slovenského\nprávneho poriadku. Článok 9 ods. 3 Dohovoru sa týka všeobecného prístupu k spravodlivosti vo veciach\nživotného prostredia bez ohľadu na to či ide o povoľovací proces podľa čl. 6 na činnosti uvedené v\n\nprílohe č. I. Jedná sa o zabezpečenie mechanizmov na preskúmanie vnútroštátnych právnych predpisov\ntýkajúcich sa životného prostredia, avšak nezakladá priamo právo na účasť v rozhodovacom procese.\nPrávo na účasť na rozhodovacom procese či už vo forme zúčastnenej osoby alebo účastníka konania\nzabezpečuje čl.6 pri konkrétnych činnostiach uvedených v prílohe I. Dohovoru, alebo ak ide o činnosti,\nktoré podliehajú posudzovaniu vplyvov na životné prostredie podľa vnútroštátnych predpisov. Článok 9\nods. 2 a 3 Dohovoru neobsahuje základné kumulatívne podmienky nevyhnutné na jeho priamu aplikáciu.\nŽalobcovi na základe uvedeného nevyplýva priame oprávnenie podať žalobu, avšak môže využiť iné\nnástroje, napr. mimoriadne opravné prostriedky (podnet na preskúmanie rozhodnutia mimo odvolacieho\nkonania, podnet na podanie protestu prokurátora. Žalovaný je povinný postupovať v správnom konaní\nna základe zákona - správneho poriadku. Dohovor, z ktorého žalobca odvodzuje svoje právo nie\nje dostatočne konkrétny a jednoznačný na jeho priame uplatnenie a žalovaný nemôže postupovať\nnad rámec vnútroštátneho zákona. Žalobca vo svojej žalobe ako príklad uviedol judikáty v ktorých\nsa rozhodovalo o právach fyzických osôb - nesporných účastníkov konania vyplývajúcich z priamo\naplikovateľného Európskeho dohovoru o ľudských právach a slobodách. Aarhuský dohovor takýto účinok\nnemá. Na základe uvedených dôvodov žalovaný postupoval v súlade Ústavou SR a aplikovateľnými\nprávnymi predpismi. Odôvodnenia oboch rozhodnutí zodpovedajú skutkovým zisteniam z čoho vyplýva\nich preskúmateľnosť. Žalovaný žiadal žalobu v plnom rozsahu zamietnuť.\n\nKrajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci (§ 246 ods. 1 O.s.p.)\nbez nariadenia pojednávania podľa § 250f ods. 1 O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu\ndôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k\nzáveru, že napadnuté rozhodnutie je potrebné zrušiť s poukazom na ust. §250j ods. 2 písm. a/ O.s.p.\n\nZ obsahu administratívneho spisu súd zistil, že dňa 01.02.2010 bola Ministerstvu životného prostredia\nSR doručená žiadosť Poľovníckeho spolku Viničný vrch, ktorá požadovala o povolenie výnimky z\npodmienok ochrany chráneného živočícha - odlov medveďa hnedého. Odbor ochrany prírody listom zo\ndňa 01.02.2010 upovedomilo o začatom správnom konaní podľa § 82 ods. 7 zákona č. 543/2002 Z.z. o\nochrane prírody a krajiny žalobcu. Žalobca listom doručeným žalovanému dňa 10.02.2010 oznámil svoju\núčasť v konaní. Písomným vyjadrením žalobcu zo dňa 21.04.2010 sa žalobca vyjadril, že nesúhlasí s\nudelením výnimky pre žiadateľa.\n\nRozhodnutím č. 4280/2010-2.1 zo dňa 27.04.2010 prvostupňový správny orgán v správnej veci žiadosti\nPoľovníckej spoločnosti Viničný vrch, nepriznal žalobcovi postavenie účastníka konania. V dôvodoch\nrozhodnutia poukázal na novelu zákona o ochrane prírody účinnú od 01.12.2007, ktorou došlo k zmene\nust. § 82 ods. 3 a 6, podľa ktorého žalobcovi prislúcha v predmetnom konaní postavenie zúčastnenej\nosoby s rozsahom oprávnení priznaných správnym poriadkom. V dôvodoch rozhodnutia poukázal na\nsvoj názor prezentovaný vo vyššie popísanom vyjadrení k žalobe. Žalobca podal voči predmetnému\nrozhodnutiu v zákonom určenej lehote rozklad, v ktorom uvádzal námietky opakujúce sa aj v podanej\nžalobe. Žalovaný následne rozhodnutím č. 7681/2010 - 7.2 zo dňa 28.06.2010 zamietol odvolanie\nžalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.\n\nVzhľadom na okolnosť, že žalobca podal množstvo žalôb na súdy Slovenskej republiky v ktorých sa\ndomáhal prístupu do konaní týkajúcich sa životného prostredia ako účastník konania (t.j. v obdobných\nveciach), uznesením sp. zn. 5Sžp/41/2009 zo dňa 22.júna 2009, Najvyšší súd Slovenskej republiky\nvzhľadom na možný komunitárny rozmer súdneho prieskumu prebiehajúce konania prerušil a postupom\npodľa čl. 234 Zmluvy o založení Európskeho spoločenstva predložil Súdnemu dvoru Európskych\nspoločenstiev predbežné otázky na rozhodnutie. Súdny dvor Európskej únie položené otázky prijal na\nďalšie konanie a svoj názor na ne zaslal Najvyššiemu súdu SR prostredníctvom rozsudku č. C-240/09\nzo dňa 08.marca 2011 tak, že „Článok 9 ods. 3 Dohovoru o prístupe k informáciám, účasti verejnosti\nna rozhodovacom procese a prístupe k spravodlivosti v záležitostiach životného prostredia schváleného\nv mene Európskeho spoločenstva rozhodnutím Rady 2005/370/ES zo 17 februára 2005 nemá priamy\núčinok v práve Únie. Prináleží však vnútroštátnemu súdu, aby poskytol taký výklad procesného práva\ntýkajúceho sa podmienok, ktoré je potrebné splniť na podanie správneho opravného prostriedku alebo\nžaloby, ktorý bude v čo najväčšej možnej miere v súlade tak s cieľmi článku 9 ods. 3 tohto Dohovoru,\nako aj s cieľom účinnej súdnej ochrany práv poskytovaných právom Únie, aby mohla organizácia na\n\nochranu životného prostredia, akou je L. Z. V., napadnúť na súde rozhodnutie prijaté v rámci správneho\nkonania, ktoré by mohlo byť v rozpore s právom Únie v oblasti životného prostredia.“\n\nPodľa právneho výkladu Najvyššieho súdu SR v rozsudkoch týkajúcich sa obdobných vecí, základná\notázka, ktorá bola v prebiehajúcom konaní pred Najvyšším súdom SR odvolaním predložená je,\nči s pozíciou žalobcu ako občianskeho združenia zameraného na ochranu životného prostredia v\nsprávnom konaní vzhľadom na predmet uvedeného konania sa spája aj právo na súdnu ochranu\nalebo je postačujúca ochrana poskytovaná predpismi správneho práva. Riešenie tejto otázky je späté s\nprocesným postavením uvedeného občianskeho združenia, najmä v správnom konaní. Najvyšší súd SR\npri svojom rozhodovaní vychádzal najmä z toho, že teória správneho práva popri postavení zúčastnenej\nosoby vymedzuje prostredníctvom § 14 Správneho poriadku až štyri odlišné vnútroštátne definície\núčastníka správneho konania. Podľa § 14 ods. 1 Správneho poriadku účastníkom konania je ten, o\nkoho právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach sa má konať [1. definícia] alebo\nkoho práva, právom chránené záujmy alebo povinnosti môžu byť rozhodnutím priamo dotknuté [2.\ndefinícia]; účastníkom konania je aj ten, kto tvrdí, že môže byť rozhodnutím vo svojich právach, právom\nchránených záujmoch alebo povinnostiach priamo dotknutý, a to až do času, kým sa preukáže opak [3.\ndefinícia]. Podľa § 14 ods. 2 Správneho poriadku účastníkom konania je aj ten, komu osobitný zákon\ntaké postavenie priznáva [4. definícia].\n\nNajvyšší súd Slovenskej republiky na základe uvedených definícií a na základe ustálenia procesnej\nsituácie dospel k záveru, že žalobcovi slovenský právny poriadok prostredníctvom § 250 O.s.p. priznáva\nprávo na súdnu ochranu formou súdneho prieskumu rozhodnutia správneho orgánu. Poukázal na záver\nÚstavného súdu Slovenskej republiky vyslovený v náleze č. k. II. US 197/2010-52 z 13.01.2011, podľa\nktorého tento potvrdzuje záver Najvyššieho súdu, že bez ohľadu na procesné označenie osoby v konaní\nje základným kritériom pre posúdenie účastníctva predovšetkým dopad účinkov postupu orgánu štátnej\nmoci (súdu alebo orgánu verejnej správy) alebo jeho rozhodnutia na základné práva, ktoré má\n\ntakáto osoba zaručené v ústave alebo prostredníctvom medzinárodnej zmluvy. Ďalej v prejednávanej\nveci je nepochybné, že jadrom sporu medzi žalobcom a žalovaným je základné právo každej osoby na\nsúdnu ochranu v spojení s právom jednotlivca na ochranu, resp. právo na priaznivé životné prostredie\n(bližšie čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru spolu s čl. 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky). V súvislosti\ns týmto Najvyšší súd SR pri svojom rozhodovaní zohľadnil aj vymedzenie pojmu účastníctvo z pohľadu\nmedzinárodnoprávneho, ktorý najmä predurčuje článok 2 písm. a/ Odporúčania (2004) 20 Výboru\nministrov Rady Európy o súdnom prieskume správnych úkonov a článok 7 Ústavy Slovenskej republiky.\n\nPodľa článku 2 písm. a/ [s označením Prístup k súdnemu prieskumu]:\n\na/ súdny prieskum by mal byť dostupný prinajmenej fyzickým a právnickým osobám vzhľadom na\nsprávne akty, ktoré priamo ovplyvňujú ich práva a povinnosti. Členské štáty by mali byť podporované v\nsnahe vyzistiť, či prístup k súdnemu prieskumu by nemal byť dostupný aj združeniam či iným osobám a\norganizáciám oprávneným chrániť kolektívne záujmy a záujmy jednotlivých komunít.\n\nZdôraznil aj Odporúčanie Výboru ministrov Rady Európy (87) 16 o administratívnych konaniach, ktoré\nsa týkajú veľkého počtu osôb. Toto odporúčanie vyzdvihuje narastajúci počet oblastí správneho práva\n(najmä vo sfére výstavby veľkých technologických celkov alebo priemyselných zariadení), kde správne\norgány stále čoraz viac čelia výzve na ochranu kolektívnych záujmov pri ochrane krajiny, prírody (tzn.\nprvkov nenahraditeľným spôsobom spojených so životným prostredím) a logicky sú preto orgány štátnej\nmoci častejšie prizývané na vydávanie uvedených kolektívnych rozhodnutí. Citované odporúčanie kladie\njasný dôraz na úlohu združení (asociácií) zastupujúcich osoby pri ich práve na ochranu záujmov\nchránených právom vrátane súdneho prieskumu takýchto kolektívnych rozhodnutí správneho orgánu\n(viď článok I. zásada II. b/ a zásada VII. odporúčania).\n\nVo vzťahu k menej záväznej povahe odporúčaní Rady Európy Najvyšší súd SR vyslovil, že síce pri svojej\nrozhodovacej činnosti na jednej strane posudzuje uvedené odporúčania Rady Európy ako právne akty\nmedzinárodných organizácií, ktoré nemajú jednoznačný nariaďovací odkaz pre členské štáty, avšak na\n\ndruhej strane nie je možné spochybniť ich obsah v tom zmysle, že obsahujú právne štandardy, ktorých\nrealizácia vo vnútroštátnom právnom systéme je celkom logicky a legitímne očakávaná pre členský štát\nRady Európy, pokiaľ má byť hodnotený ako právny štát.\n\nAko posledný, avšak nemenej významný právny prameň Najvyšší súd SR uvádza rozsudok Súdneho\ndvora Európskej únie č. C-240/09 zo dňa 08.marca 2011, ktorý je v zmysle čl. 7 Ústavy SR a čl. 4 Zmluvy\no Európskej únii významným zdrojom poznania komunitárneho práva pre orgány členského štátu.\n\nPodľa článku 7 ods. 2 veta prvá a druhá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika môže\nmedzinárodnou zmluvou, ktorá bola ratifikovaná a vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, alebo\nna základe takej zmluvy preniesť výkon časti svojich práv na Európske spoločenstvá a Európsku\núniu. Právne záväzné akty Európskych spoločenstiev a Európskej únie majú prednosť pred zákonmi\nSlovenskej republiky.\n\nPodľa článku 4 ods. 3 [pôvodne čl. 10] Zmluvy o Európskej únii podľa zásady lojálnej spolupráce sa\nÚnia a členské štáty vzájomne rešpektujú a vzájomne si pomáhajú pri vykonávaní úloh, ktoré vyplývajú\nzo zmlúv.\n\nPre Najvyšší súd SR bolo nepochybné, že ciele Aarhuského dohovoru sú predovšetkým definované v\njeho preambule (kde, podľa Najvyššieho súdu SR, sú z hľadiska prejednávanej veci najvýznamnejšie\nmyšlienky vyjadrené v 5., 6., 7., 8., 10. a 17 odseku) a ďalej v článku 1 Aarhuského dohovoru s\npodnadpisom rubriky „Cieľ“, a preto vyzdvihol všeobecný imperatív Aarhuského dohovoru obsiahnutý v\n17. recitáli: pre verejnosť vrátane organizácií musia byť prístupné účinné súdne mechanizmy tak, aby\nboli chránené ich zákonné záujmy a dodržiavané právne normy.\n\nV závere predmetného rozhodnutia, na ktoré krajský súd v danom prípade poukazuje a v zmysle ktorého\nrozhodol vo veci žalobcu, na vnútroštátnej úrovni právo na priaznivé životné prostredie a ochrana\nživotného prostredia patrí v zmysle systematiky Druhej hlavy ústavy do skupiny základných práv a\nslobôd.\n\nPodľa článku 44 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky má každý právo na priaznivé životné prostredie.\n\nPodľa článku 44 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky každý je povinný chrániť a zveľaďovať životné\nprostredie [a kultúrne dedičstvo].\n\nPodľa článku 44 ods. 5 Ústavy Slovenskej republiky podrobnosti o právach a povinnostiach podľa\nodsekov 1 až 4 ustanoví zákon.\n\nPodľa článku 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných\n\nzákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade\n\ns touto ústavou.\n\nVzhľadom na hore uvedené závery je podľa Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, potom celkom\nlogické konštatovanie, že Slovenská republika okrem iného prevzala na seba medzinárodný záväzok\nzabezpečiť v zmysle čl. 9 ods. 3 Aarhuského dohovoru prístup verejnosti k správnym a súdnym\nkonaniam, a pokiaľ zákonodarná alebo výkonná moc nevykonala príslušné normotvorné (všeobecne\nzáväzné) kroky k vytvoreniu vhodných podmienok na implementáciu tohto subjektívneho práva\njednotlivca v slovenskom právnom poriadku, potom súdna moc na základe ústavného kritéria prednosti\nkomunitárneho práva (čl. 7 ods. 2 ústavy) a zásady lojálnej spolupráce (čl. 4 ods. 3 Zmluvy o\nEurópskej únii) a rešpektovania princípu právneho štátu (čl. 1 ods. 1 ústavy) musí v prípade jednotlivca\n\ndovolávajúceho sa v konkrétne prejednávanej veci na právo prístupu verejnosti k správnym a súdnym\nkonaniam toto právo mu v individuálnej veci priznať.\n\nKrajský súd v Bratislave v intenciách uvedeného právneho názoru Najvyššieho súdu prezentovaného v\nrozhodnutí o obdobnej veci napadnuté rozhodnutia žalovaného ako i prvostupňové rozhodnutie, ktoré\nmu predchádzalo, zrušil podľa ust. § 250j ods. 2 písm. a/ O.s.p. a vec vrátil žalovanému na ďalšie\nkonanie.\n\nO trovách súdneho konania súd rozhodol podľa § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že úspešnému žalobcovi priznal\nnáhradu trov právneho zastúpenia podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za\nposkytovanie právnych služieb v celkovej výške  303,31 Eur.\n\nPrávna zástupkyňa si vyčíslila trovy konania písomným podaním dňa 09.05.2011 vo výške 467,91 Eur.\nKrajský súd v Bratislave však priznal právnej zástupkyne trovy konania za úkony právnej služby, a to:\n\nZa prevzatie zastúpenia a príprava zo dňa 26.08.2010, za žalobu zo dňa 30.08.2010 vo výške 2 x  120,23\nEur vyhlášky č. 655/2004 Z.z. vo výške 1/6 výpočtového základu podľa     § 11 ods. 4, režijný paušál\n2 x 7,21 Eur a 19 % DPH, t.j. spolu 303,31 Eur.\n\nOd účinnosti vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 209/2009 Z.z., ktorou sa menila\na dopĺňala vyhláška č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych\nslužieb, t.j. od 01.06.2009 sa podľa § 18 ods. 3 zvyšuje o DPH tak odmena ako aj náhrady.\n\nŽalobcovi súd nepriznal na náhradu odmenu za dva úkony právnej služby, ktoré si uplatnil v písomnom\npodaní zo dňa 09.05.2011, a to za návrh na prerušenie konania zo dňa 30.08.2010 v sume 67,33 Eur\na za návrh na pokračovanie v konaní zo dňa 09.05.2011 v sume 82,99 Eur, keďže takéto podania súd\nnevyžadoval a o skutočnosti, či je potrebné konanie prerušiť podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p. v spojení\ns § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p., rozhoduje aj bez návrhu.\n\nToto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).\n\nToto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č.\n757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011 Z.z.).\n\nPoučenie:\n\nProti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa\n\njeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd Slovenskej republiky\nprostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.\n\nV odvolaní sa má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, proti ktorému\nrozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje\nza nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}