Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 11CoP/15/2013 z 7. 7. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 7. júla 2013, sp. zn. 11CoP/15/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5713200050.1 Krajský súd Žilina | 11CoP/15/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5713200050.1 | 2013-07-07 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo, Rodinné právo – Rozvod, Starostlivosť o maloletých Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/6f814f40-0662-4dcf-a4c0-2c235529ca0c Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5713200050.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 11CoP/15/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5713200050
Dátum vydania rozhodnutia: 08. 07. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Malíková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5713200050.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Malíkovej
a členov senátu JUDr. Romana Tichého a JUDr. Adriany Gallovej v právnej veci navrhovateľa: A. D.,
nar. XX.X.XXXX, bytom K., ul. D. a I. XXXX/XXX, proti odporkyni: Mgr. I. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom
A. - Z., ul. B. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. Lenkou Maďarovou, advokátkou, so sídlom v Y., J.
X, za účasti maloletého A. D., nar. XX.X.XXXX, bytom A. - Z., ul. B. XXXX/XX, zastúpeného kolíznym
opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, o rozvod manželstva a úpravu práv a
povinností k maloletému dieťaťu, o odvolaní navrhovateľa a odporkyne proti rozsudku Okresného súdu
Martin č.k. 22P/2/2013-67 zo dňa 25.3.2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku, ktorým uložil odporcovi povinnosť platiť výživné na maloletého A.
D., nar. XX.X.XXXX mesačne 150,- eur počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku splatných vždy do
20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky a vo výroku o trovách konania p o t v r d z u j e .

Vo zvyšku s a rozsudku okresného súdu n e d o t ý k a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozviedol manželstvo účastníkov, maloleté dieťa A. D. zveril do
osobnej starostlivosti matke, ktorá je povinná zabezpečiť sústavnú a dôslednú starostlivosť o výchovu,
zdravie, výživu a všestranný vývoj dieťaťa, zastupovať dieťa a spravovať jeho majetok. Otcovi uložil
povinnosť platiť výživné na maloletého A. D. mesačne 150,- eur počnúc dňom právoplatnosti rozsudku
splatných vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Ďalej rozhodol, že otec je oprávnený
stretávať sa s maloletým A. každý nepárny týždeň od piatku od 15.30 hod., kedy maloletého vyzdvihne
v materskej škole do nedele do 18.30 hod., kedy maloletého odovzdaná matke v bydlisku matky, každú
stredu od 15.30 hod., kedy maloletého vyzdvihne v materskej škole do 18.30 hod., kedy maloletého
odovzdaná matke v bydlisku matky. Žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

Po vykonanom dokazovaní súd dospel k záveru, že medzi účastníkmi sú splnené predpoklady pre
rozvod manželstva. Vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené, že manželstvo nemôže plniť svoj
účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Z tohto dôvodu návrhu na
rozvod manželstva vyhovel a manželstvo rozviedol. Ohľadom práv a povinností rodičov k maloletému
dieťaťu súd vyhodnotil stanovisko otca a matky, ako aj kolízneho opatrovníka a dospel k presvedčeniu,
že dohoda rodičov, podľa ktorej je maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi, je
upravené právo na stretávanie sa s dieťaťom, je v súlade so záujmami dieťaťa. V priebehu konania



ostala sporná otázka určenia vyživovacej povinnosti otca voči dieťaťu. Súd primárne určoval, aká výška
nákladov na dieťa je oprávnená vzhľadom na jeho vek a potreby a dospel k záveru, že odôvodnené
náklady na zabezpečenie potrieb dieťaťa sú 371,17 eur mesačne, keď štát sa na týchto nákladoch
podieľa prídavkami na deti vo výške 23,10 eur mesačne, takže rodičia musia uhradiť 348,07 eur
mesačne. Prihliadal, že o dieťa sa osobne stará matka, ktorá tým čiastočne vyvažuje svoju povinnosť
podieľať sa na zabezpečení potrieb dieťaťa finančnou sumou. Súd dospel k záveru, že určenie výšky
vyživovacej povinnosti otca vo výške požadovanej matkou 200,- eur by bolo vzhľadom na potreby dieťaťa
aj intenzitu starostlivosti matky o dieťa primerané. Súd však musel zohľadňovať aj možnosti a finančné
schopnosti otca. Otec si už plní vyživovaciu povinnosť voči jednému maloletému dieťaťu vo výške 100,-
eur. Nebolo by spravodlivé, pokiaľ by otec prispieval výživným na mladšieho syna vo výške 200,- eur
mesačne a na staršieho 100,- eur mesačne. Otec ukončil koncom minulého roka podnikanie, ktoré mu
zabezpečovalo pomerne vysoký finančný príjem a v priebehu tohto roka získava príjem, ktorý je pomerne
nižší, v hrubom vyjadrení je to niečo vyše 500,- eur mesačne. Otec tiež disponuje sumou za predaj 3-
izbového bytu vo výške 51.000,- eur mesačne, ako aj sumou z investičnej poistky. Súd prihliadal k týmto
skutočnostiam, keď určoval vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur a nie na úrovni nižšej, ako by
to bolo odôvodnené v prípade, keby celý jeho majetok pozostával iba z príjmu zo zamestnania. Tiež
prihliadol na to, že otec v súčasnosti žije u rodičov a je predpoklad, že si bude musieť zariadiť vlastné
bývanie. Po starostlivom uvážení určil otcovi vyživovaciu povinnosť vo výške 150,- eur mesačne. Pri
uznaných nákladoch 348,07 eur, ktoré by mali zabezpečiť rodičia, je pri určení výživného 150,- eur
mesačne pomer, ktorým otec na dieťa prispieva 43,09 % a podiel matky 56,91 %. Matka je pritom tá,
ktorá zabezpečuje osobnú starostlivosť a plní voči dieťaťu aj sumy nad rámec uznaných nákladov. Je to
prejavom vyššej životnej úrovne matky. Nezbavuje to však otca povinnosti podieľať sa na oprávnených
nákladoch dieťaťa. Súd poukázal na to, že po rozpade rodiny má dieťa nárok na to, aby sa jeho životná
úroveň udržala a aby rozpad rodiny nepocítilo výrazným spôsobom. O náhrade trov konania rozhodol
v zmysle ust. § 144 O.s.p..

Voči citovanému rozhodnutiu, a to proti jeho výroku o výživnom podala v zákonnej lehote odvolanie
matka. Má za to, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Je toho názoru, že je v
schopnostiach, možnostiach a majetkových pomeroch otca prispievať na výživu maloletého sumou 200,-
eur mesačne. Túto skutočnosť odôvodňuje najmä tým, že otec maloletého okrem výživného nijakým
iným spôsobom neprispieva na výchovu maloletého, hoci jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery
mu to umožňujú. Výrok o výživnom považuje za nesprávny aj vzhľadom na to, že súd uviedol, že
otec maloletého disponuje sumou 51.000,- eur z predaja bytu, investičnou poistkou v Allianzi vo výške
3.960,- eur a jeho priemerný príjem do decembra 2012 bol 2.080,83 eur. Súd nezohľadnil jej argument
účelového konania otca maloletého, ktorý si po podaní návrhu na rozvod manželstva pozastavil činnosť
od 21.1.2013 a od marca 2013 je zamestnaný v rovnakej spoločnosti ako do decembra 2012, len
s diametrálne nižším príjmom. Otec maloletého sa teda bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, čím odňal maloletému možnosť podieľať sa na jeho reálnej životnej úrovni. Je
nepravdepodobné a nereálne, aby otec maloletého za tú istú prácu dostával od marca 2013 príjem
532,50 eur, hoci do decembra 2012 dosahoval za túto prácu priemerný mesačný príjem 2.080,33 eur, čo
je takmer 4-násobne menej. Rovnako poukazuje na to, že otec si neplatil ani poistenie, z ktorého by mal
nárok na podporu v nezamestnanosti, tým na seba zobral neprimerané majetkové riziko. Poukazuje na
to, že otázka výšky výživného sa posudzuje u každého dieťaťa samostatne a je na matke staršieho syna
maloletého, či podá návrh na zvýšenie výživného alebo nie. Preto záver súdu o nespravodlivosti výšky
výživného na jednotlivé deti považuje za irelevantný. Pokiaľ ide o konštatovanie súdu o tom, že náklady
o tom, ktoré ako matka vynakladá, naznačujú vyššiu úroveň matky, len uvádza, že táto bola daná aj
príjmom otca. V súčasnosti je odkázaná na pomoc jej rodičov. Životná úroveň maloletého bola daná
vysokým príjmom maloletého, ktorý v súčasnosti v snahe ukrátiť maloletého o kvalitný život, skresľuje
svoje zárobkové pomery. Pokiaľ súd uviedol, že otec síce disponuje sumou 51.000,- eur a sumou
3.960,- eur, ale do budúcna je predpoklad, že si bude musieť zariadiť vlastné bývanie, takýto postup
súdu považuje v rozpore so zásadou rovnosti účastníkov a v rozpore so zásadou záujmu maloletého.
Poukazuje na to, že ona tiež nemá vlastné bývanie a býva v byte svojich rodičov. Stav v čase vyhlásenia
rozsudku bol taký, že otec maloletého takisto býval u rodičov, nezariaďoval si vlastné bývanie a nemal
úver. Pokiaľ by súd pristupoval pri rozhodovaní spravodlivo, otázka budúceho bývania otca maloletého
by nebola na neprospech maloletého. Nespravodlivé vyhodnotenie dôkazov sa následne prejavilo aj
na pomere, akým sa rodičia majú podieľať na náklade maloletého. Tým, že sa má podieľať na výžive
maloletého vo výške 56,91 % a otec maloletého vo výške 43,09 %, ani jej osobná starostlivosť o dieťa



nebola zo strany okresného súdu zohľadnená. Z uvedených dôvodov žiada napadnutý rozsudok zrušiť
a vrátiť okresnému súdu na ďalšie konanie alebo ho zmeniť tak, že otec bude zaviazaný platiť mesačné
výživné 200,- eur.

V zákonnej lehote podal odvolanie aj otec maloletého. Má za to, že okresný súd nedostatočne prihliadol
na jeho reálne majetkové pomery. Domáha sa upravenia výšky výživného na maloletého A. a žiada ju
znížiť. V prvostupňovom konaní preukázal svoj čistý mesačný príjem vyplývajúci z pracovnej zmluvy
uzavretej so zamestnávateľom VODAKAN, s.r.o. vo výške 452,- eur od vzniku pracovného pomeru.
Pravidelné mesačné výdavky otca pozostávajú z výživného na maloletého L. G. vo výške 75,- eur,
nájomného a stravného u rodičov vo výške 200,- eur, životnej poistky vo výške 29,13 eur, životnej poistky
maloletého A. vo výške 19,73 eur a platby za mobilný telefón vo výške 35,- eur, t.j. zo sumy 360,- eur.
S maloletým A. navštevuje otec rôzne športové a kultúrne podujatia, náklady ktorých znáša na vlastnú
ťarchu. Otec už nedisponuje sumou 51.000,- eur za predaj 3-izbového bytu, keďže výnos z predaja bol
kompletne použitý na splatenie hypotekárneho úveru v banke a tiež nedisponuje investičnou poistkou v
poisťovni Allianz vo výške 3.960,- eur. Z tejto sumy bolo matke vyplatené 1.040,- eur. Vzhľadom k vyššie
uvedenému otec navrhuje, aby odvolací súd vo výroku o určení výživného rozsudok zmenil a určil otcovi
povinnosť platiť výživné na maloletého A. vo výške 80,- eur.

Matka vo vyjadrení udáva, že odvolanie považuje za účelové v snahe zakryť jeho skutočné majetkové
pomery a ukrátiť tak maloletého. Zároveň poukazuje na skutočnosti, ktoré sú zhodné s odôvodnením jej
odvolania. Ďalej udáva, že vyhlásenia otca maloletého, uvádzané v jeho odvolaní, sa nezakladajú na
pravde. Vyhlásenie otca, že s maloletým navštevuje rôzne športové a kultúrne podujatia, náklady ktorých
znáša, je nepravdivé. Styk s maloletým realizuje sporadicky a od maloletého nemá vedomosť, že by
niekedy bol vôbec s otcom na akomkoľvek podujatí, hoci takéto konanie by uvítala. Rovnako vyhlásenie
otca, že nedisponuje sumou 51.000,- eur za predaj 3-izbového bytu, je v rozpore s tým, čo uviedol
na pojednávaní pred prvostupňovým súdom, kde výslovne uviedol, že disponuje uvedenou sumou.
Nepredložil súdu žiadny dôkaz, ktorým by svoje vyhlásenie preukázal. Odvolanie otca maloletého nemá
žiadnu relevantnú výpovednú hodnotu.

Otec sa k odvolaniu matky nevyjadril.

Kolízny opatrovník sa k odvolaniam účastníkov nevyjadril.

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal napadnutý rozsudok na základe podaných odvolaní v rozsahu
danom ust. § 212 ods. 2 písm. a) O.s.p. a bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.)
rozsudok okresného súdu postupom v zmysle ust. § 156 ods. 3 O.s.p. v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav veci a správne právne vec posúdil. Rozsudok
prvostupňového súdu je vecne správny.

Pre určenie výšky vyživovacej povinnosti je smerodajná životná úroveň každého z rodičov, pretože platí
prvoradá premisa, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni každého svojho rodiča.

Výživné musí byť určené tak, aby zabezpečilo všetky potreby dieťaťa, ako pravidelne sa vyskytujúce
náklady na stravu, obuv, bývanie, školské potreby, zdravotnícku starostlivosť, hygienické potreby,
kultúrne potreby a pod., tak aj nepravidelne sa vyskytujúce a náhodné výdavky.

Miera, do akej môžu byť výživným uspokojované potreby dieťaťa, je daná mierou schopností, možností
a majetkových pomerov povinného rodiča.Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosti ju
zvyšovať, je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni. Naopak, ak
je životná úroveň rodičov vysoká, môžu byť uspokojované aj nadštandardné a luxusné potreby dieťaťa.



Pokiaľ ide o schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, zákon zakotvil tzv. zásadu
potencionality príjmu, kedy na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj
vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového
prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie (§ 75
ods. 1 Zákona o rodine).

Výška výživného určená otcovi maloletého A. zodpovedá uvedeným kritériám. Zohľadňuje potreby
maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho vek. Odvíja sa od možností a schopností otca dieťaťa, po
zohľadnení vyživovacej povinnosti zo strany matky. Hoci krajský súd sa nestotožňuje so všetkými
čiastkovými závermi okresného súdu, konečné určenie výšky výživného na maloletého A. vo výške 150,-
eur mesačne je vecne správne.

Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť zo strany matky, krajský súd sa nestotožňuje s percentuálnym
vyjadrením pomeru, ako ho vyjadril okresný súd, keď matka napriek tomu, že zabezpečuje dieťaťu
osobnú starostlivosť, bývanie a nebolo preukázané, že má väčšie možnosti a schopnosti ako otec
dosahovať príjem, by sa mala podieľať na vyživovacej povinnosti vyššou mierou ako otec, ktorý osobnú
starostlivosť o dieťa nezabezpečuje.

Je však potrebné vychádzať z reálnych potrieb dieťaťa zodpovedajúcich jeho veku a odôvodnených s
ohľadom na životnú úroveň jeho rodičov.

Krajský súd sa nestotožňuje so záverom okresného súdu, že odôvodnené náklady na zabezpečenie
potrieb dieťaťa predstavujú sumu 371,17 eur mesačne, čo nezodpovedá veku dieťaťa s ohľadom na
možnosti a schopnosti rodičov. Bytové potreby maloletého dieťaťa nemožno vyčísliť mechanickým
rozdelením všetkých nákladov medzi matku a dieťa, náklady na stravu doma nezodpovedajú veku
dieťaťa, rovnako ako náklady na voľnočasové aktivity (ide súhrn výdavkov, ktoré matka uviedla na
voľnočasové aktivity, športové potreby, lyžiarsky výcvik) sú vynakladané v nadštandardnej výške
nezodpovedajúcej príjmovým pomerov oboch rodičov. Ako krajský súd už vyššie konštatoval, potreby
dieťaťa môžu byť uspokojované len do tej miery, v akej zodpovedajú možnostiam a schopnostiam
rodičov. V danom prípade, hoci obidvaja rodičia dosahujú príjem v nižšej príjmovej hranici, potreby
dieťaťa tak, ako boli vyčíslené, sú nadštandardné, nezodpovedajú veku maloletého A. (predškolský vek).

Pokiaľ však ide o príjmové pomery otca dieťaťa, krajský súd sa stotožňuje s tvrdením matky o účelovom
konaní otca v snahe skresľovať svoje skutočné majetkové a zárobkové pomery. Na strane otca je
potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že dlhodobo podnikal a z podnikania mal pravidelný príjem, z
ktorého bol schopný uspokojovať potreby dieťaťa vo výške 150,- eur mesačne. Bez vážneho dôvodu
otec pristúpil k pozastaveniu živnosti a zamestnal sa, pričom je zrejmé, že zo zamestnania dosahuje nižší
príjem ako príjem z podnikania. Preto možno konštatovať, že potencionálne schopnosti otca dosahovať
príjem nie sú totožné s jeho príjmom zo zamestnania.

Pokiaľ však matka sa odvoláva na sumu 2.080,33 eur ako priemerný príjem otca, takáto výška príjmu
otca nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Otec sám priznal, že jeho čistý príjem z podnikania v
prepočte dosahoval 800,- eur mesačne. Okresný súd vykonal dokazovanie aj zistením príjmu otca z
podnikania. Posledný zistený príjem z podnikania otca bol za rok 2011, kde otec dosiahol príjmy vo výške
15.600,- eur, výdavky 7.675,36 eur, základ dane predstavoval sumu 7.924,64 eur. V čase rozhodovania
prvostupňového súdu nebol ešte známy príjem z podnikania za rok 2012. Tento príjem však nie je
zistiteľný z dôkazov predložených matkou, a to niekoľkých faktúr, ktoré boli vystavené v prospech otca,
pretože nemožno brať ohľad iba na hrubý výnos z podnikania, bez ohľadu na náklady, ktoré v podnikaní
vznikajú. Tiež tieto faktúry sa týkali iba určitého časového obdobia a nemožno z nich vyvodiť príjem otca
za dlhšie časové obdobie. Na základe vykonaného dokazovania však možno vyvodiť záver, že otec bol
schopný si zabezpečiť pravidelný príjem z podnikania, najmenej vo výške 800,- eur mesačne. Rovnako
je potrebné zobrať zreteľ aj na hotovosť, ktorú otec získal z predaja bytu a jeho investičnú poistku (na
tieto skutočnosti však okresný súd prihliadol).



Pokiaľ otec poukazuje vo svojom odvolaní na skutočnosti, že od vydania prvostupňového rozhodnutia
už nedisponuje sumou z predaja bytu, ktorú použil na splatenie hypotekárneho úveru, ako aj zrušenie
poistky, ktoré však nijako krajskému súdu nepreukázal, takéto konanie otca svedčí o účelovosti jeho
postupu vo vzťahu k určenému výživnému v neprospech maloletého dieťaťa.

Pokiaľ okresný súd porovnáva výšku výživného určovanú na maloletého A. s výživným určené v
prospech maloletého L. G., ďalšieho dieťaťa otca, takýto postup bol nesprávny aj z dôvodu, že súdu
neboli známe potreby tohto maloletého dieťaťa, ako aj možnosti a schopnosti matky tohto dieťaťa.

Napriek uvedeným konštatovaniam okresný súd určil výživné 150,- eur mesačne na maloletého A.,
ktoré je povinný platiť jeho otec správne. Takto určené výživné zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa
s prihliadnutím na jeho vek, po zohľadnení vyživovacej povinnosti zo strany matky, ktorá dieťaťu
zabezpečuje aj osobnú starostlivosť a potrebu bývania a po zohľadnení potencionálnych možností a
schopností na strane otca, s prihliadnutím na skutočnosť, že z podnikania bol schopný dosahovať vyšší
príjem ako je v súčasnosti preukázaný príjem zo zamestnania, s prihliadnutím na to, že dokáže vytvárať
pri existencii dvoch vyživovacích povinností disponibilné prostriedky na bývanie, sporenie (investičná
poistka).

Z uvedených dôvodov krajský súd rozsudok vo výroku o výživnom a závislom výroku o trovách konania
potvrdil ako vecne správny.

Výrok o trovách odvolacieho konania sa opiera o ust. § 224 ods.1 O.s.p., § 146 ods. 1 písm. c/ O.s.p.

Rozsudok krajského súdu sa nedotýka výrokov rozsudku okresného súdu, odvolaním nedotknutých, a
to výroku o rozvode manželstva, zverení maloletého do osobnej starostlivosti matke a výroku o úprave
styku otca s maloletým A..

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Žiline pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku riadny opravný prostriedok prípustný nie je.