{"guid": "3a38c29f-6504-4e1d-ad00-43962eb0f0e9:a15d540d-d45c-4cd6-9140-fafbfe5629e4", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1", "spisova_znacka": "5CoP/16/2011", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 5CoP/16/2011 z 21. 11. 2011", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. novembra 2011, sp. zn. 5CoP/16/2011, ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1", "identifikacne_cislo": "8810200173", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Milena Fegyesová", "sudca_id": 746, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-milena-fegyesova-746", "datum_vydania": "2011-11-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a15d540d-d45c-4cd6-9140-fafbfe5629e4", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 5CoP/16/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8810200173
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 11. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Világiová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8810200173.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a sudcov
JUDr. Jany Burešovej a JUDr. Branislava Brezu v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú B. O.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom pri matke, zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny vo Vranove nad Topľou, odbor sociálnych vecí a rodiny, oddelenie sociálnoprávnej ochrany
detí a sociálnej kurately, Námestie slobody 5, Vranov nad Topľou, za účasti rodičov: matky B. O., nar.
XX.XX.XXXX, bytom C. XXX/XXX, Z. A. a otca O. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XXX, zastúpeného
JUDr. Martinom Staroňom, advokátom, Hlavná 89, Prešov, o zmenu úpravu styku otca s maloletým
dieťaťom, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou č. k. 8P/8/2010-154 zo
dňa 27.06.2011 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozsudok súdu 1.stupňa.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zmenil výrok rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou,
č.k. 5C/159/08-53 zo dňa 23. 06. 2009 a to tak, že otec je  oprávnený  střetávat sa s maloletou B. O., nar.
XX. XX. XXXX každú sobotu a nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

V prevyšujúcej časti návrh matky  zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov  nemá  právo na náhradu
trov konania.

Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že vykonaným dokazovaním bolo zistené, že naposledy bolo o úprave
styku otca s maloletou dcérou rozhodované v rozvodovom konaní rozsudkom tunajšieho súdu č.k.
5C/159/2008-53 zo dňa 23. 06. 2009, kde bol styk otca s dcérou upravený každú sobotu a nedeľu v
mesiaci od 15.00 hod. do 18.00 hod. za prítomnosti matky. V tomto súdnom konaní sa matka domáhala
zúženia styku otca s maloletou B. na každú druhú nedeľu v mesiaci za jej prítomnosti od 15.00 hod.
do 16.00 hod., resp. do 17.00 hod. Na stanovenie optimálnej úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom
bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie, z ktorého záverov súd vychádzal pri rozhodnutí vo veci.
Otec viac ako rok nerealizoval svoje právo stretávať sa s dcérou, preto v súčasnej dobe dieťa nemá
k otcovi vytvorený kladný citový vzťah. Svoj nezáujem o dieťa odôvodňoval pracovnými povinnosťami
a nedostatkom finančných prostriedkov. Otec však naďalej prejavuje záujem o maloleté dieťa, chce
sa s ním stretávať a budovať si vzájomný vzťah. Za danej situácie súdna znalkyňa neodporúčala
zúženie kontaktu dieťaťa s otcom. Z psychologického hľadiska akékoľvek zúženie styku otca s maloletou
považovala za rizikové. Maloleté dieťa je vo veku, kedy sa učí spoznávať ľudí a vytvárať si k nim väzbu



na základe konkrétnej situácie a prítomnosti osoby v čo možno časovo najbližšom období. Je potrebné,
aby otec bol v kontakte s dieťaťom čo najčastejšie. Každý časový odstup aj dvoch týždňov znamená pre
dieťa vo veku B. učenie a budovanie pamäťovej stopy na otca akoby nanovo. Deti z rozvedených rodín,
kde sa realizuje dvojsmerná výchova sú vo všeobecnosti citlivejšie a reagujú na denne neprítomného
rodiča citlivejšie aj niekoľko rokov, čo sťažuje na strane dieťaťa vytváranie väzby k  rodičovi, ktorý
prichádza  počas víkendov a na  strane  rodiča  to vyžaduje veľké pochopenie a empatiu smerom k svoju
dieťaťu. Citové puto sa u maloletej B. rozvinie smerom k otcovi len pri pravidelnom a častom stretávaní
sa s otcom. Podmienkou je jeho citlivý prístup spojený aj s aktivitami otca primeranými veku dieťaťa.
Vzhľadom na zistené skutočnosti, denný režim dieťaťa súd upravil styk otca s maloletou B. každú sobotu
a nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. za prítomnosti matky.

Súd prvého stupňa považoval za nevyhnutné ponechať stretávanie sa otca s dieťaťom za prítomnosti
matky. Tento záver vyplynul aj zo znaleckého posudku, kde súdna znalkyňa konštatovala, že maloleté
dieťa toho času nie je schopné zvládnuť stretávanie s otcom bez prítomnosti matky. Záverom je potrebné
podotknúť, že v prípade ak otec nebude môcť z pracovných, finančných alebo iných dôvodov realizovať
stretávanie tak ako je upravené súdnym rozhodnutím, je potrebné a je jeho povinnosťou informovať
matku o tom, že na stretnutie nepríde.

Zamietnutie návrhu matky v prevyšujúcej časti odôvodnil súd prvého stupňa z dôvodu, že matka
požadovala upraviť stretávanie otca s dcérou každú druhú nedeľu v mesiaci.

Výrok o trovách konania súd odôvodnil súd prvého stupňa podľa § 146 ods. 1 písm. a) O. s. p., podľa
ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie sa
mohlo začať i bez návrhu.

Proti tomuto rozsudku podala včas odvolanie matka. Navrhla rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť
a upraviť styk otca na každú druhú nedeľu v mesiaci v čase od 15.00 do 17.00 hodiny. Hlavným
dôvodom jej odvolania bolo, že sa súd prvého stupňa pri svojom rozhodnutí striktne len pridržiaval
znaleckého posudku č. 2/2011 PhDr. V. Z., pričom vôbec nebral do úvahy mnohé faktory, ktoré znalec
nevyhodnocoval, ale ktoré súd ako taký mal k dispozícií a boli mu dané do pozornosti. Súd prvého
stupňa nedostatočne prešetril a hlavne nedostatočne zhodnotil skutočný a preukázaný záujem otca
maloletej podieľať sa na výchove maloletej. Matka kládla otázky s tým, že znalec aj súd viac prihliadajú
na záujmy otca, ako na záujem jej maloletého dieťaťa s tým, že dieťa sa musí so svojim otcom stretávať
len vtedy, kedy to otec chce, kedy má čas, kedy má financie. Dieťa má byť na styk s otcom pripravené
stále. Stále ma čakať, tešiť sa, že príde. Ak nemá financie, tak nemusí chodiť hoc aj jeden celý rok.
Zároveň kládla otázku aké má následky to pre otca, že nechal svoje dieťa čakať rok a že ho rok odsúval
kvôli nedostatku financií a kvôli práci. Následok tejto  nezodpovednosti pre otca je taký, že znalec
rozhodne, že neodporúča zúženie kontaktu dieťaťa s otcom a že otec môže mať upravený styk zase
každú sobotu a každú nedeľu. Dieťa neporušilo nič, lebo dieťa v takýchto prípadoch nemá na výber.
Prvostupňový súd vôbec nebral do úvahy doterajší záujem otca o maloleté dieťa.  Poukázala na Zákon o
rodine. Otec navrhol upraviť styk s maloletou bez prítomnosti matky. Na takýto návrh otca na takúto jeho
bezohľadnosť mal súd prvého stupňa prihliadať. Zároveň sa znova opýtala prečo ani znalca, ani súd
absolútne nezaujíma, že otec ani teraz, t. j. v čase, od kedy prebieha posledné konanie o úprave styku
nevyužíva svoje právo tak, ako ho má upravené. Otec u znalca uviedol, že sa nevie presne vyjadriť,
ako by sa chcel stretávať s dcérou a v akom časovom horizonte. Na druhej strane matka, ktorá tu bola
pri tomto dieťati aj vtedy, keď otec nemal čas a financie, má presnú predstavu o tom, ako často je pre
dieťa vhodné a dobré stretávať sa s otcom. Ak náhodou zas bude mať neodkladné pracovné povinnosti
alebo bude odcestovaný, tak to matke oznámi. Dieťa si zase odvykne, nabehne na svoj víkendový režim
a keď sa otec po roku opäť objaví, tak dieťa zo začiatku opäť trochu vystresuje, ale to nevadí, súd aj
znalec opäť podporia otca a vykašlú sa na to, čo si musí prežiť toto maloleté dieťa. Toto je prístup súdu,
ktorý má hájiť záujem maloletého dieťaťa. Vyjadrila názor, že súd by mal najprv vyskúšať otca, či bude
dodržiavať styk aspoň každý druhý víkend a ak toto svoje právo bude aj reálne využívať, tak potom mu
následne rozšíriť styk. Ale súd vyhovie návrhu otca na 100% a ak otec nebude zasa využívať toto svoje
právo a možnosti tak nevadí, dieťa sa s tým nejako vysporiada a zmieri.



Ďalej matka namietala, že súd prvého stupňa nedostatočne prihliadol na záujmy maloletého dieťaťa
vzhľadom k tomu, že dieťa je na zmeny citlivé. Otec zatiaľ nepreukázal skutočný a reálny záujem podieľať
sa na výchove dieťaťa.

Matka namietala, že súd prvého stupňa by mal prihliadať aj na ďalšie fakty, ktoré sa počas konania
preukážu, nielen sa striktne pridržiavať znaleckého posudku. Dala do pozornosti frekvencie návštev otca
za posledné dva mesiace, kedy súdny spor o styk s maloletou už finišoval. V dňoch 12.06, 18.06., 19.06.
otec nebol, 26.06. bol otec aj so svojou mamou, 02.07., 03.07., 09.07 otec nebol, 10.07 otec bol aj so
svojou mamou, 16.07. otec nebol, maloletá oslavovala tri roky, 17.07., 23.07. a 24.07. otec nebol. V máji
2011 uviedol pred znalcom, že je si vedomý toho, že ročná odluka je pre dcéru zložitá. Uviedol, že si
je vedomý toho, že keď ho malá rok nevidí, tak naňho zabudne a zároveň uviedol, že má svoju dcéru
rád a že sa s ňou chce stretávať. Na jednej strane u znalca priznal svoju chybu, priznal, že pre maloleté
dieťa je ťažké akceptovať ho, keď ho rok nevidí a že to chce napraviť a chce sa stretávať s dcérou a
na druhej strane odo dňa, keď toto všetko prehlásil a uvedomil si tak navštívil svoju dcéru trikrát, a to
aj napriek tomu, že mal možnosť podľa právoplatného rozhodnutia navštíviť ju takmer 20 krát. Znalec
urobil záver na základe toho, čo zistil, vyšetril a čo otec sľúbil. Mal prihliadnuť nielen na to, čo otec sľúbil,
ale zohľadniť vo svojom rozhodnutí aj to, ako otec plní svoj záväzok a ako reálne využíva svoje právo
na styk s maloletým dieťaťom a podľa toho rozhodnúť. Prvostupňový súd nedostatočne zhodnotil všetky
skutočnosti týkajúce sa pomerov na strane otca a hlavne absolútne neprihliadol na skutočne preukázaný
záujem otca o styk s maloletým dieťaťom.

K odvolaniu matky sa vyjadril otec maloletej. Navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny
potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa správne zistil skutkový stav veci, vykonal dokazovanie potrebné
na rozhodnutie vo veci samej, správne vyhodnotil vykonané dokazovanie, vec správne právne posúdil
a vo veci vyniesol vecne správny rozsudok. Na základe zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v
Prešove bolo vo veci nariadené znalecké dokazovanie a bol vypracovaný znalecký posudok. Súd prvého
stupňa správne vychádzal zo znaleckého posudku a upravil styk v rozsahu podľa odporúčania znalkyne.
Znalkyňa nezistila žiadne skutočnosti,ktoré by vylučovali otca zo styku s maloletou B., prípadne z výkonu
rodičovských práv a povinností. Otec uznal, že za maloletou rok nebol, avšak vysvetlil to objektívnymi
dôvodmi, a to nedostatkom finančných prostriedkov na cestovanie, resp. následne odcestovaním za
prácou do zahraničia, aby mohol plniť svoju vyživovaciu povinnosť. Stretávanie sa otca s maloletou B. je
jeho právom, nie povinnosťou. Preto pokiaľ otec toto právo z rôznych dôvodov nevykonáva, nemôže mu
to byť na ujmu a nemožno ho z toho dôvodu úplne vylúčiť zo styku s maloletou, resp. mu ho obmedziť
na minimum. Otec nenaplnil žiaden zo zákonných dôvodov na obmedzenie styku alebo zákaz styku.
Na druhej strane je potrebné poukázať na negatívne správanie sa matky voči otcovi. Matka vo svojom
odvolaní uviedla výpočet stretnutí otca s maloletou za posledné dva mesiace. Neuviedla však, že dňa
16.06.2011, kedy otec bol za maloletou aj so svojou matkou mu matka opäť robila pri styku problémy.
Hádala sa a vyvolávala napätie a konflikty. To sa opakovalo aj 10.07.2011. Aj toto je dôležitý objektívny
dôvod, prečo sa otec nedostavuje po maloletú každú sobotu a nedeľu podľa rozhodnutia súdu. Otec je
vo vzťahu k bezproblémovému stretávaniu s maloletou B. apatický a neverí, že sa niekedy v budúcnosti
bude môcť pokojne s maloletou, hrať sa s ňou, prechádzať, a to všetko bez prítomnosti matky. Pokiaľ
bude naďalej správanie sa matky k otcovi negatívne, avšak matka bude v odvolaní rozsiahle poukazovať
na práva dieťaťa, ktoré si v takom útlom veku neuvedomuje, že medzi rodičmi prebieha súdne konanie,
nebude styk otca s maloletou nikdy prebiehať normálne. Otec poukázal na to, že nemôže byť jemu
ako rodičovi na ujmu skutočnosť, že matka neustále vyvoláva konflikty pri jeho styku a že mu bráni v
realizovaní jeho základného rodičovského práva. Matka B. úplne izoluje od otca a dosiahla práve to, čo
chcela. Teda, že otec, keďže sa nechce s matkou stále hádať, prestal chodiť k maloletej, aby zbytočné
hádky nepôsobili negatívne a stresujúco pre maloletú B.. Otec má pritom maloletú B. veľmi rád a je mu
veľmi ľúto, že správanie matky voči nemu sa dlhodobo nemení, že nie je v záujme maloletej B.. Maloletá
potrebuje otca rovnako ako matku. Vhodným riešením styku otca s maloletou B. by bola práve úprava
styku otca bez prítomnosti matky. Toto je v súčasnosti pre matku fakticky neprípustné. Otec bude musieť
čakať až do vyššieho veku dieťaťa, kedy sa maloletá B. začne s ním stretávať sama, bez prítomnosti
matky a z vlastnej vôle.

K odvolaniu matky sa vyjadril aj kolízny opatrovník. Žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu
prvého stupňa v celom rozsahu ako vecne správny. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že je



nevyhnutné ponechať stretávanie sa otca s maloletou za prítomnosti matky. Zároveň sa neodporúča
zúženie styku otca s maloletou, pretože táto je vo veku, kedy sa učí spoznávať ľudí a vytvárať si k ním
väzbu na základe konkrétnej situácie a prítomnosti osoby v čo možno najbližšom časovom období. Je
teda potrebné, aby bol otec v kontakte s dieťaťom čo najčastejšie. V prípade, že tento sa nebude môcť
na stretnutie dostaviť z pracovných, finančných alebo iných dôvodov, je jeho povinnosťou informovať o
tom matku a tým predchádzať vzájomným nedorozumeniam a chrániť tak matku aj dieťa pred zbytočným
napätím.

Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v jeho
napadnutej časti, t. j. okrem výroku o zamietnutí návrhu matky v prevyšujúce časti v zmysle zásad
uvedených v ust. § 212 O. s. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods. 1, 2 O.
s. p. s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 10.11.2011 ( §
156 ods. 3 O. s. p. ) a zistil, že odvolanie matky v napadnutej časti nie je dôvodné.

Odvolací súd na náležité a presvedčivé odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa v celom rozsahu
poukazuje. Čo do odvolacích námietok matky však považuje za potrebné doplniť dôvody na potvrdenie
správnosti rozsudku súdu prvého stupňa.

Podľa ust. § 26 Zákona o rodine ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o
výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa ust. § 36 ods. 1 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa
kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú súd môže
aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí
maloleté deti do osobnej starostlivosti.  Ustanovenia § 24, § 25 a § 26 sa použijú primerane.

Z výsledkov vykonaného dokazovania vyplýva, že naposledy bolo o úprave styku otca s maloletou
rozhodnuté v rozvodovom konaní rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou č. k.
5C/159/2008-53 zo dňa 23.06.2009, kedy bol styk otca s dcérou upravený každú sobotu a nedeľu v
mesiaci od 15.00 do 18.00 hodiny za prítomnosti matky.

Predmetom konania je zúženie styku otca s maloletou B. na každú druhú nedeľu v mesiaci za jej
prítomnosti od 15.00 do 16.00 hodiny, resp. do 17.00 hodiny.

Z vykonaného dokazovania vyplýva, že otec viac ako rok nerealizoval svoje právo stretávať sa s dcérou,
preto v súčasnej dobe dieťa nemá k otcovi vytvorený kladný citový vzťah. Otec naďalej prejavuje záujem
o maloletú, chce sa s ňou stretávať a budovať si vzájomný vzťah.

Po zrušení veci odvolacím súdom súd prvého stupňa vo veci nariadil znalecké dokazovanie.
Zo znaleckého posudku vyplýva, že znalkyňa neodporúčala zúženie kontaktu dieťaťa s otcom. Z
psychologického hľadiska akékoľvek zúženie styku otca s maloletou považovala za rizikové. Maloletá je
vo veku kedy sa učí spoznávať ľudí a vytvárať si k nim väzbu na základe konkrétnej situácie a prítomnosti
osoby, čo možno v časovo najbližšom období. Je potrebné, aby otec bol v kontakte s dieťaťom čo
najčastejšie. Každý časový odstup aj dvoch týždňov znamená pre dieťa vo veku B. učenie a budovanie
pamäťovej stopy na otca akoby nanovo.



Možno prisvedčiť matke maloletej, že aj zo znaleckého posudku vyplýva, že puto u maloletej B. sa
smerom k otcovi vyvinie len pri pravidelnom a častom stretávaní. Podmienkou je jeho láskavý a citlivý
prístup spojený aj s aktivitami otca primeranými veku a empatický nekonfliktný prístup rodičov k sebe
navzájom.

Otec má právo stretávať sa s maloletou. Ide v danej veci hlavne o záujem maloletého dieťaťa, pričom
otec pokiaľ má úprimný záujem na vybudovaní citovej väzby, má svoje oprávnenie na styk čo najčastejšie
( najlepšie vo všetkých termínoch ) využívať. Pokiaľ tomu tak nebude, citová väzba medzi otcom a
maloletou ochladne a bude potom na mieste možno i zúženie styku tak, ako navrhuje matka.

Odvolací súd poukazuje na skôr prezentovaný názor v zrušujúcom uznesení, že na intenzite styku
otca s dieťaťom netreba uberať, práve naopak, pravidelne týždenné stretnutie otca s maloletou môže
len prispieť k bližšiemu vzťahu. Otec má záujem stretávať sa so svojou dcérou pravidelne a javí o
ňu nepochybný záujem. Dieťa prežíva život aj ako sociálny proces a nemalo by vyrastať izolovane.
Nemalo by byť ochudobnené o nové zážitky. Je dôležité dobré výchovné pôsobenie otca na dieťa a pocit
bezpečia a lásky a istoty, ktorý otec dieťaťu vytvorí. Aj matka má rešpektovať právoplatné a vykonateľné
rozhodnutie, ktorým je upravený styk otca s maloletou. Odvolací súd znova poukazuje na zákonnú
povinnosť matky rešpektovať autoritu súdu. V opačnom prípade je tu dôvod na postup podľa ust. § 272
O. s. p.

Je aj v záujme matky maloletej, aby táto poznala svojho otca s tým, aby nedochádzalo k vyhrotenej
situácii medzi rodičmi a stupňovaniu psychického napätie a vyvolávaniu konfliktných situácií.

Odvolací súd preto rozsudok súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 O. s. p. ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s ust.
§ 146 ods. 1 písm. a/ O. s. p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
ak konanie sa mohlo začať i bez návrhu. Konanie o úprave styku je takýmto konaním.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "8P/8/2010", "guid": null, "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}