Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 6CoP/10/2014 z 13. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Nitra z 13. mája 2014, sp. zn. 6CoP/10/2014, ECLI:SK:KSNR:2014:4413211307.1 Krajský súd Nitra | 6CoP/10/2014 | ECLI:SK:KSNR:2014:4413211307.1 | 2014-05-13 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: ZoR, § 62 ods. 1 ZoR, § 78 ZoR, § 62 ods. 2 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/2009997a-f35f-44ca-9e71-0afbc04d8be5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2014:4413211307.1 Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 6CoP/10/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4413211307
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2014:4413211307.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a sudkýň JUDr.
Dagmar Podhorcovej a JUDr. Marty Polyákovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: D. Z.,
nar. XX.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Nové Zámky, dieťa rodičov: C. Z., nar. XX.XX.XXXX, bydlisko U. Q., F. G. G. XX a N. Z., nar.
XX.XX.XXXX, bydlisko U. Q., F. XX, o návrhu otca na zníženie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku
Okresného súdu Nové Zámky z 27. januára 2014 pod č. k. 11P/164/2013-86 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh otca na zníženie výživného.

O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho písomného rozhodnutia podrobne poukázal na výsledky vykonaného dokazovania
a mal za preukázané, že v danom prípade neprišlo od posledného rozhodnutia o výživnom k žiadnej
závažnejšej zmene pomerov na strane maloletého a tiež ani na strane rodičov. Pokiaľ ide o pomery na
strane matky, jej príjem sa od posledného rozhodovania o výživnom nezmenil, nepribudla jej vyživovacia
povinnosť, je naďalej zamestnaná v riadnom pracovnom pomere a jej priemerný mesačný čistý príjem je
521,92 eura. Okrem toho poberá rodinné prídavky na dve deti vo výške 46,20 eura mesačne. Má ďalšiu
vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi C. Z., nar. XX.XX.XXXX, ktorý študuje na vysokej škole.
Matka býva v spoločnej domácnosti s oboma synmi a priateľom v rodinnom dome, ktorý patrí matke jej
priateľa. Z výpovede matky mal súd preukázané, že náklady na bývanie hradí jej priateľ a ona nakupuje
stravu do domácnosti, mesačne 200 eur. Jej priateľ je zamestnaný a jeho príjem je 500 eur mesačne. Z
čiastočného výpisu z LV č. XXXX, katastrálne územie U. Q. mal súd preukázané, že matka vlastní byt
č. XX na druhom poschodí v U. Q.. V tomto byte platí minimálne náklady, ktoré sú 50 eur mesačne. Z
potvrdení z Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Nové Zámky mal súd preukázané, že matka poberá
od roku 2010 náhradné výživné za neplatené výživné mesačne vo výške 50 eur. Pokiaľ ide o pomery
na strane otca, otec bol vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 07.08.2010 do 07.04.2011,
od 13.05.2011 do 31.10.2012 a od 05.02.2013, evidencia trvá. Rozhodnutím Úradu práce, sociálnych
vecí a rodiny Nové Zámky zo dňa 28.03.2013 bola otcovi priznaná dávka v hmotnej núdzi od 01.03.2013
vo výške 52,11 eura mesačne. Z potvrdení od zamestnávateľov otca mal súd preukázané, že otec
maloletého pracoval u zamestnávateľa A. C. Royal Restorant v pracovnom pomere od 06.11.2012 do
04.02.2013 s priemerným zárobkom 112,58 eura. Potom od 19.02.2013 pracuje u tohto zamestnávateľa
na dohodu o vykonaní práce, kde za obdobie február 2013 až máj 2013 zarobil v priemere 18,69 eura.



Zamestnávateľ otca Royal Restorant - A. oznámil súdu, že otec u neho pracuje na dohodu o vykonaní
práce len na základe objednávok t. j. nepravidelne. Nezamestnávajú pracovníkov na trvalý pracovný
pomer. Otec maloletého vykonáva práce od roku 2012 približne 20 - 30 hodín mesačne a nie je možné
ani potrebné ho zamestnať na trvalý pracovný pomer. Zamestnávateľ otca L. Horváthová oznámila
súdu, že otec maloletého na dohodu o vykonaní práce u nej pracoval od 25.03.2013 do 09.07.2013
v rozsahu 1,5 hodiny denne. Jeho priemerný príjem za toto obdobie bol 30,23 eura. Od 10.07.2013
je otec zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na polovičný úväzok na 4 hodiny denne u L. T., L.
XX, U. Q., kde má dohodnutú hrubú mzdu vo výške 168,85 eura mesačne. Priemerný mesačný čistý
príjem za obdobie júl až október 2013 mal otec maloletého 133,53 eura. Otec má naďalej vyživovaciu
povinnosť voči plnoletému synovi C. Z., na ktorého podal návrh na zníženie výživného, rozsudok zatiaľ
nie je právoplatný. V súčasnej dobe otec býva v spoločnej domácnosti so svojou matkou a bratom.
Od posledného rozhodovania o výživnom otcovi nepribudla ani neubudla vyživovacia povinnosť. Pokiaľ
ide o pomery na strane maloletého D. Z., jeho odôvodnené potreby sa vekom a fyzickým rastom
zvyšujú. V súčasnej dobe maloletý navštevuje deviaty ročník základnej školy. Podľa rozpisu výdavkov na
maloletého sú jeho výdavky v školskom roku 2013/2014 na ZRPŠ 20 eur, triedny fond 10 eur, poistenie
1,60 eura, pracovné zošity z cudzích jazykov, slovenského jazyka, fyziky a časopis v celkovej sume 42,30
eura, testovanie deviatakov 6 eur, exkurzie a návštevy kina 15 eur. Okrem toho sú s maloletým bežné
výdavky na oblečenie, stravu a školské potreby. Súd prvého stupňa dôvodil, že posledné rozhodovanie
o výživnom na maloletého D. Z. bolo v roku 2012, kedy si otec podával návrh na zníženie výživného,
ktorý mu bol zamietnutý. Príjem otca sa od tohto rozhodovania výraznejšie nezmenil, ale dalo by
sa povedať, že sa príjem otca zvýšil. Príjem matky od posledného rozhodovania nie je zmenený. V
zmysle ustanovení Zákona o rodine predpokladom zmeny právoplatného rozhodnutia o výživnom je
iba závažnejšia zmena pomerov. Uviedol, že je v možnostiach a schopnostiach otca zamestnať sa v
riadnom pracovnom pomere na plný úväzok, a tým si zvýšiť svoj príjem. Otcovi nič nebráni v tom, aby si
našiel výhodnejšie zamestnanie, prípadne vycestoval aj mimo miesta svojho bydliska za lepším príjmom.
Súd nemal preukázané, že by otec vyvinul maximálne úsilie a snahu o to, aby si našiel lepšie platenú
prácu. Skôr mal súd preukázané, že otcovi vyhovuje súčasný stav. Výživné, ktoré bolo naposledy určené
na maloletého D. Z. v sume 70 eur mesačne, zodpovedá veku a odôvodneným potrebám maloletého,
ktorý navštevuje deviaty ročník základnej školy a tiež zodpovedá príjmovým pomerom oboch rodičov. O
trovách konania súd rozhodol podľa § 146 odsek 1 písmeno a/ Občianskeho súdneho poriadku, pretože
ide o konanie vo veci starostlivosti o maloletého, ktoré konanie možno začať i bez návrhu a v takomto
konaní žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Otec napadol rozsudok v zákonnej lehote odvolaním. Uviedol, že pred zvýšením vyživovacej povinnosti
v roku 2010 mal príjem 270 eur mesačne a nechápe ako mu mohlo byť zvýšené výživné. Nesúhlasil s
tvrdením súdu, že jeho príjem sa zvýšil, keď v súčasnosti zarobí necelých 150 eur mesačne. Rád by na
deti prispieval viac, ale nemôže. Tvrdenie súdu, že by si mohol nájsť lepšiu prácu, považoval za nereálne
domnienky. Výživné, ktoré platí, považoval za prehnane vysoko stanovené.

K odvolaniu otca sa vyjadrila matka písomným podaním, v ktorom uviedla, že má za to, že otec účelovo
odišiel z predchádzajúceho zamestnania, vyhýbal sa vyživovacej povinnosti a je presvedčená, že otcove
finančné pomery sú v skutočnosti lepšie ako ich vykresľuje. Napadnuté rozhodnutie považovala za
správne a žiadala ho potvrdiť.

K odvolaniu otca sa vyjadril aj kolízny opatrovník, ktorý uviedol, že sa pridržiava svojich doterajších
tvrdení v súdnom konaní a žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) po zistení, že odvolanie bolo

podané účastníkom konania a v zákonom stanovenej lehote (§ 201, § 204 ods. 1 OSP) a zistení, že
odvolanie spĺňa náležitosti § 205 a nasl. OSP, byť viazaný dôvodmi a neviazaný rozsahom odvolania (§
212 ods. 1, 2 písm. a/ OSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvého stupňa, pretože
odvolací súd nezistil výnimky uvedené v § 213 ods. 2 - 7 (§



213 ods. 1 OSP), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§214 ods. 2 OSP) s verejne vyhláseným rozsudkom (§ 156 ods. 3 OSP) rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny podľa § 219 OSP potvrdil.

Podľa § 219 ods. 1, 2 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak
sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v
odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne
doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Ustanovenie § 219 ods. 2 OSP zakotvuje koncepciu zjednodušeného rozhodnutia odvolacieho súdu.

Ak má odvolací súd za to, že prvostupňový súd nielen vecne správne rozhodol, ale v odôvodnení sa
správne argumentačne vyporiadal so skutkovým stavom i právnym posúdením, nemusí vyhotovovať
štandardné rozhodnutie podľa § 157 ods. 2 OSP, ale obmedzí sa len na skonštatovanie správnosti
dôvodov napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň môže doplniť ďalšie dôvody na zdôraznenie
správnosti preskúmavaného rozhodnutia. Právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ako nedeliteľnej
súčasti práva na spravodlivý súdny proces neznamená povinnosť súdu dať odpoveď na všetky
argumenty účastníka, ale len na argumenty zásadného významu, t. j. pre vec rozhodujúce.

Podľa § 62 odsek 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa
na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia
pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné
sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pojem výživné znamená zabezpečenie a úhradu osobných potrieb medzi osobami, ktoré majú k sebe
príbuzenský alebo iný rodinný vzťah. Pojmovými znakmi výživného je majetková hodnota, ktorá má
vyhranený účel (úhrada osobných potrieb), a že jej základom a vlastným dôvodov existencie je určitý
osobný, rodinný vzťah medzi oprávneným a povinným. Vyživovaciu povinnosť má osoba, ktorá má hradiť
úhradu osobných potrieb. Korešponduje jej nárok na výživné, ktorým má osoba oprávnený. Výživné je
právny inštitút, ktorý je vnútorne diferencovaný a to podľa povahy osobného pomeru medzi oprávneným
a povinným. Spoločenské funkcie vykazujú rozdiely, pokiaľ ide o jednotlivé druhy výživného. Z tohto
hľadiska je spoločensky najvýznamnejšia vyživovacia povinnosť rodičov k deťom. Funkcia výživného
je podmienená i mravnými názormi spoločnosti. Právna úprava inštitútu výživného sa snaží zaistiť, aby
tam, kde dôjde k poruchám v rodinnoprávnych vzťahoch, bola riešená tak, aby jej pôsobenie bolo čo
najmenej obmedzené. Pre úpravu výživného to konkrétne znamená, že zákon usiluje zaistiť i poruchové
prípady plnenia výživného pravidelne, riadne a v rozsahu, ktorý zodpovedá jeho funkcii v rodiny. Nárok
a výživné a vyživovaciu povinnosť sú založené priamo v zákone. To znamená, že vzniku vyživovacej
povinnosti postačí, ak by tu existovali podmienky, ktoré zákon stanoví bez toho, aby tomu museli pristúpiť
akékoľvek ďalšie právne skutočnosti. Z povahy výživného, ako zákonného nároku vyplýva aj to, že zákon
upravuje jeho rozsah. Vzhľadom k mnohotvárnosti konkrétnych prípadov sa pri určení výživného kladie
dôraz na odôvodnené potreby oprávneného ako aj schopnosti a možnosti povinného. Pri rozhodovaní o
výživnom súd musí vychádzať zo zistení, ktoré určujú rozhodujúce podmienky pre stanovenie a výšku
výživného v dobe rozhodovania. Pre rozsudok je rozhodujúci stav, ktorý je v dobe jeho vyhlásenia.

Hmotnoprávnou podmienkou v zmysle ust. § 78 Zákona o rodine potrebnou na to, aby súd mohol vo veci
opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Musí ísť o podstatnú zmenu pomerov, ktorá s prihliadnutím na
všetky okolnosti môže byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď táto zmena sa závažnejším
spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena
pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne, okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami



na strane oprávneného alebo objektívne, vývojom životných nákladov. Na strane pomerov povinného
môže byť takouto zmenou pomerov strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej
vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a pod. Až v prípade, ak má súd preukázané,
že sa zmenili pomery, môže rozhodnúť o zmene výšky vyživovacej povinnosti.

Prvostupňový súd dôkladne skúmal zmenu pomerov, ktorá mala nastať na strane rodičov a maloletého
dieťaťa od poslednej úpravy výživného. Naposledy o výživnom pre mal. D. bolo rozhodnuté rozsudkom
Okresného súdu Nové Zámky č. k. 7P/131/2011-48 zo dňa 23.11.2012 v spojení s rozsudkom Krajského
súdu v Nitre č. k. 5CoP/7/2012-70 zo dňa 07.03.2012, ktorým súd návrh otca na zníženie výživného
zamietol. Podrobne v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia poukázal na situáciu v čase poslednej
úpravy výživného a od tejto úpravy výživného až do roku 2013, kedy otec podal návrh na zníženie
výživného, odôvodňujúc ho tým, že matka v tom čase zarábala 524,56 eura mesačne, otec poberal
dávku v hmotnej núdzi v sume 62,50 eura mesačne a mal nepravidelný príjem z dohody o vykonaní
práce. Obaja rodičia mali ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči plnoletému synovi C. Z.. Odvolací súd
po preskúmaní spisu sa plne stotožnil so zisteným skutkovým stavom prvostupňového súdu, keď
mal za to, že k žiadnej podstatnej zmene pomerov na strane otca - a mal. D. oproti poslednému
rozhodnutiu o výživnom nedošlo. Predpokladom rozhodnutia o výživnom je vždy zmena pomerov, ktorou
je podľa záverov ustálenej rozhodovacej praxe (judikatúry) súdov v tzv. rodinných veciach zásadne len
podstatná zmena okolností rozhodujúcich pre určenie výživného v čase nového rozhodovania oproti
času pôvodného rozhodovania, pričom okolnosťami z tohto pohľadu rozhodujúcimi sú na jednej strane
odôvodnené potreby výživou oprávnených osôb a na strane druhej možnosti a schopnosti výživou
povinných, teda spravidla zárobkové, sociálne a iné pomery oboch rodičov detí. K záveru o takejto zmene
možno dospieť len objasnením okolností (kritérií) uvedených z hora v čase pôvodného (ostatného)
rozhodovania a v čase rozhodovania o zmene, ich porovnaním a komplexným zhodnotením, pričom až
po zachovaní takto opísaného postupu môže byť dostatočne podloženým aj záver o tom, či príslušné
zmeny zakladajú dôvod pre zmenu skoršieho rozhodnutia o výživnom, ak áno, tak v akom smere,
rozsahu a od ktorého času. Prvostupňový súd sa v dôvodoch svojho písomného rozhodnutia podrobne
vysporiadal s otázkami, ktoré otec namietal v dôvodoch svojho písomného odvolania. Správne poukázal
na to, že príjem otca sa od posledného rozhodovania výraznejšie nezmenil, skôr sa zvýšil. Otec už
nepoberá dávku v hmotnej núdzi, je zamestnaný v riadnom pracovnom pomere na polovičný úväzok s
priemerným mesačným príjmom 146 eur. Okrem toho ešte pracuje na dohodu o vykonaní práce. Súd
prvého stupňa komplexne posúdil všetky zmeny v pomeroch účastníkov konania a správne dospel k
záveru, že na strane otca nenastala taká zmena pomerov, ktorá by odôvodňovala zníženie výživného.

Za takejto situácie je vhodné konštatovať, že výživné určené zo strany otca je primerané odôvodneným
potrebám mal. D. Z., ako aj schopnostiam a možnostiam povinného rodiča. S poukazom na vyššie
uvedené skutočnosti odvolací súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2, § 146 ods. 1 písm. a/ OSP tak, že žiaden
z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ktoré sa mohlo začať

i bez návrhu. Takým je i konanie vo veciach starostlivosti súdu o mal. deti.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.