Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 7S/15/2015 z 5. 5. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 5. mája 2015, sp. zn. 7S/15/2015, ECLI:SK:KSKE:2015:7015200155.1
Krajský súd Košice | 7S/15/2015 | ECLI:SK:KSKE:2015:7015200155.1 | 2015-05-05 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov
Citované ustanovenia: zákon č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi, SP, zákon č. 601/2003 Z. z. o životnom minime
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/4218dc02-3068-4c12-94fe-828ff29ea32d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2015:7015200155.1

Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 7S/15/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7015200155
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 05. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Tamara Sklenárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2015:7015200155.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Tamary Sklenárovej a členov
senátu JUDr. Judity Jurákovej a JUDr. Juraja Tymka, v právnej veci žalobcu: I. R. K. E. K. U. N. K. ,
bytom XXX XX G., O. Č.. XX, proti žalovanému: Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny, Špitálska 8,
812 67 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 28.11.2014 č.j.
UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/1355-0002-Km, takto

r o z h o d o l :

Žalobu  z a m i e t a .

Žalobcovi právo na  náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Rozhodnutím zo dňa 28.11.2014 č.j. UPS/US1/SSVOPHN/SOC/2014/1355-0002-Km žalovaný podľa
§ 59 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov zmenil
rozhodnutie  Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 01.10.2014 č. MI1/OPVHN/
SOC/2014/29827-0015 tak, že podľa § 25 ods. 2 zákona č. . 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi
a o zmene a doplnení niektorých zákonov  a zákona č. 601/2003 Z.t. o životnom minime a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov žalobcovi odňal pomoc v hmotnej núdzi v
sume 61,60 eur mesačne od 01.07.2014.

V odôvodnení uviedol, že správny orgán prvého stupňa rozhodnutím zo dňa 01.10.2014 odňal pomoc
v hmotnej núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.09.2014, nakoľko žalobca i napriek poučeniu v
súvislosti s aplikáciou § 10 citovaného zákona dňa 14.07.2014 odmietol ponuku na vykonávanie činností
v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora činností, ktorým je Mesto Michalovce, Q.
N.  v Michalovciach na M. Z. na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014 s odôvodnením, že predmet
ponúkanej práce je všeobecný a nezodpovedá jeho vzdelaniu a praxi. Aktivačné centrum vyšlo žalobcovi
v ústrety a dňa 14.07.2014 mu dalo novú ponuku na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín mesačne
podľa pokynov organizátora, ktorým je OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce na obdobie od
01.07.2014 do 31.12.2014, ktorú tiež odmietol s odôvodnením, že združenie neexistuje, nemá žiadne
priestory, na ktorých by mal pracovať, čo potvrdil svojim podpisom.

Na základe podaného odvolania žalovaný preskúmal citované rozhodnutie správneho orgánu prvého
stupňa a dospel k rovnakým skutkovým zisteniam. Konštatoval, že žalobcovi je od 01.03.2013
poskytovaná pomoc v hmotnej núdzi, pričom od 01.07.2014 sa mu táto poskytuje v sume 61,60 eur.
Tento v už uvedenom období  neopodstatnene odmietol dve ponuky na vykonávanie činností i napriek
tomu, že o následkoch odmietnutia ponúk bol náležite poučený.  Zastáva však názor, že zmena
rozhodujúcich skutočností pre poskytovanie tejto dávky v zmysle § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej
núdzi nastala už v mesiaci júl 2014, keď žalobca odmietol obe ponuky na vykonávanie činností v zmysle §



10 ods. 3 citovaného zákona, preto v súlade s § 59 ods. 2 zákona o správnom konaní zmenil rozhodnutie
správneho orgánu prvého stupňa pokiaľ ide o dátum, od ktorého mu peňažnú pomoc odníma tak, ako
to vyplýva z výrokovej časti napadnutého rozhodnutia.

K námietkam žalobcu uviedol, že čl. 18 Ústavy SR ustanovuje zákaz nútených prác alebo nútených
služieb, pričom podľa ods. 1 nikoho nemožno poslať na nútené práce alebo nútené služby. Podľa ods. 2
sa však ods. 1 nevzťahuje na  práce ukladané podľa zákona osobám vo výkone trestu odňatia slobody
alebo osobám vykonávajúcim iný trest, nahradzujúci trest odňatia slobody, vojenskú službu alebo inú
službu ustanovenú zákonom namiesto povinnej vojenskej služby, službu vyžadovanú na základe zákona
v prípade živelných pohrôm, nehôd alebo iného nebezpečenstva, ktoré ohrozuje životy, zdravie alebo
značné majetkové hodnoty, konanie uložené zákonom na ochranu života, zdravia alebo práv iných a
menšie obecné služby na základe zákona. Menšie obecné služby sú organizované podľa zákona o
obecnom zriadení. V tejto súvislosti poukázal na znenie § 3 ods. 3 citovaného zákona, v zmysle ktorého
podľa jeho názoru menšie obecné služby, ktoré sú vykonávané členmi obce v jej priamom záujme sa
môžu považovať za obvyklé občianske povinnosti pripadajúce na členov obce. Poukázal aj na to, že
zákon o pomoci v hmotnej núdzi umožňuje aj vykonávanie  dobrovoľníckej činnosti s rešpektovaním
príslušných ustanovení zákona  o dobrovoľníctve, kde sú explicitne uvedené druhy činností, ktoré je
možné vykonávať ako dobrovoľnícku činnosť. Zdôraznil, že všetky činnosti majú a musia mať všeobecne
prospešný charakter, sú v záujme obyvateľov obce, v záujme ochrany životného prostredia, kultúrneho
dedičstva a pod. OZ Zdravie Zemplína nie je zrušené a jeho cieľom je okrem ochrany a podpory zdravia
obyvateľov oblasti, aj podpora nákupu zdravotníckej techniky a pomoc pri rekonštrukciách jednotlivých
oddelení. Úrad práce má s uvedeným občianskym združením uzavretú písomnú dohodu podľa § 10 ods.
3 a 9 zákona o pomoci v hmotnej núdzi. Ponuky na vykonávanie činností v rozsahu 32 hodín vystavuje
úrad občanom v rámci miesta ich trvalého pobytu tak, aby nevznikali žiadne náklady na dopravu. Obe
ponuky boli vystavené na obdobie od 01.07.2014 do 31.12.2014. Povinnosť prihliadať na kvalifikačné
predpoklady občana pri zaraďovaní na jednotlivé činnosti zákon nevymedzuje.

Včas podanou žalobou zo dňa 03.02.2015 sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného
a vrátenia mu veci na ďalšie konanie pre nesprávne zistený skutkový stav veci, nesprávne právne
posúdenie a pre jeho nepreskúmateľnosť pre nedostatok dôvodov.

Uviedol, že od 01.03.2013 bol poberateľom dávky v hmotnej núdzi v minimálnej výške. Prvá ponuka
práce mu bola predložená pre OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce bez uvedenia IČO. Takýto
subjekt s IČO: 31 266 479 bol podľa výpisu združení zrušený 18.05.2011, preto vykonávať prácu u
neexistujúceho subjektu nie je možné a OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce s IČO: 42
245 788 mu na vykonávanie prác ponúknutý nebol. Podľa jeho názoru zo strany úradu práce došlo k
závažnému porušeniu právnych predpisov, keď tento zmluvu uzavrel s neexistujúcim subjektom. Navyše
v odôvodnení rozhodnutia sú nepresnosti, týkajúce sa postupu úradu v tejto súvislosti, ako aj postupnosti
jednotlivých ponúk. Namietal tiež charakter prác, ktoré mal na základe tejto ponuky vykonávať s tým, že
práce mali byť vykonávané na pozemkoch súkromnej nemocnice, takže nemôžu mať verejnoprospešný
charakter. Pokiaľ ide o druhú ponuku pre  Mesto Michalovce, Q. N.  v Michalovciach na M. Z., nikto mu
nepovedal, ako sa má na miesto výkonu práce dopraviť, ani kde a aké presne práce má vykonávať. Bolo
tam uvedených asi desať rôznych činností, čo je podľa jeho názoru veľmi široký rozsah. Zároveň aj v tejto
ponuke boli nepresnosti týkajúce sa obdobia, v priebehu ktorého mal tieto práce vykonávať. Zdôraznil,
že má stredoškolské vzdelanie s maturitou na odbornej škole, že pôsobil na rôznych manažérskych
postoch, z toho podstatnú časť  ako SZČO v oblasti umenia. Považoval za smutné, že v čase, keď si nie je
schopný nájsť vhodné zamestnanie mu štát nevie zabezpečiť možnosť pracovať a že aj pomoc v hmotnej
núdzi si nie za transparentných podmienok musí odpracovať. Zastáva názor, že jednotlivé ponuky by mali
byť primerané pri zachovaní ľudskej dôstojnosti. Mali by byť vo verejný prospech a dobrovoľnícke, preto
nevidí dôvod, že by mal vykonávať práce v súkromnej firme a na súkromných pozemkoch. Uvedené
hraničí s novodobým otrokárstvom, preto ponuky nezodpovedali § 10 ods. 3 predmetného zákona. V
žalobe sa tiež odvolal na návrh skupiny poslancov na vyslovenie nesúladu § 10 ods. 3 až 11 zákona o
pomoci v hmotnej núdzi s Ústavou SR, s ktorým sa stotožňuje.

V písomnom vyjadrení zo dňa 13.03.2015 a 31.03.2015 žalovaný navrhol žalobu ako nedôvodnú
zamietnuť zo skutkových aj právnych dôvodov, uvedených v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.
Poukázal na to, že zo spisu mal za preukázané, že predmetné ponuky na vykonávanie činností boli
žalobcovi predložené v poradí prvá pre OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce od 01.07.2014



do 31.12.2014 s nástupom na výkon činnosti od 01.07.2014  a druhá pre Mesto Michalovce, Q.Ý. N.
v Michalovciach na M. Z. od 01.07.2014 do 31.12.2014 s nástupom na výkon činnosti od 16.07.2014.
Obe ponuky boli žalobcom dňa 14.07.2014 odmietnuté. K námietkam žalobcu obsiahnutým v podanom
odvolaní zaujal stanovisko a na tomto zotrváva. K žalobným námietkam tiež uviedol, že zákon o pomoci
v hmotnej núdzi v súvislosti s aplikáciou § 10 ods. 3 nehovorí ani o práci  a ani o vhodnej práci  podľa
dosiahnutého vzdelania, ale používa termín činnosť. Nevymedzuje povinnosť prihliadať na kvalifikačné
predpoklady občana pri jeho zaraďovaní na jednotlivé činnosti. Pre poskytovanie dávky v hmotnej núdzi
určuje zákonné predpoklady, pri nesplnení ktorých sa táto dávka zníži o 61,60 eur. Či určitý právny
predpis nie je v súlade s ústavou je oprávnený rozhodnúť iba Ústavný súd SR. V závere konštatoval,
že napadnuté rozhodnutie bolo vydané v súlade s platnou právnou úpravou a na základe preukázaných
skutočností.

Súd v konaní podľa §  247  a nasl. O.s.p. za splnenia podmienok uvedených v § 250f ods. 2 O. s. p.
bez nariadenia pojednávania preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj správneho
orgánu prvého stupňa a po oboznámení sa s obsahom administratívnych spisov vo veci konajúcich
správnych orgánov dospel k záveru, že žaloba žalobcu nie je dôvodná.

Z obsahu administratívneho spisu žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa  súd zistil, že
rozhodnutím Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 05.04.2013 č.: MI1/OPVHN/
SOC/2013/41708-007 bola žalobcovi ako občanovi v hmotnej núdzi, ktorý spĺňa nárok na pomoc v
hmotnej núdzi priznaná dávka a príspevky v sume 62,50 eur mesačne od 01.03.2013. Od mesiaca júl
2014 mu táto bola vyplácaná v sume 61,60 eur mesačne, ako to vyplýva z rozhodnutia Úradu práce,
sociálnych vecí a rodiny Michalovce zo dňa 21.07.2014 č.: MI1/OPVHN/SOC/2014/29827-0010.

Súčasťou administratívneho spisu je ponuka Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce na
vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov organizátora pracovných
činností, ktorým je OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 1, Michalovce  na obdobie od 01.07.2014 do
31.12.2014, s nástupom na výkon činnosti od 01.07.2014 s telefonickým kontaktom, ktorú žalobca
výslovne dňa 14.07.2014 odmietol, čo potvrdil aj svojim podpisom s tým, že združenie neexistuje a
nemá žiadne priestory, na ktorých by mal pracovať, ako aj ponuka Úradu práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce na vykonávanie pracovných činností v rozsahu 32 hodín mesačne podľa pokynov
organizátora pracovných činností, ktorým je Mesto Michalovce, Q. N.  v Michalovciach na M. Z. od
01.07.2014 do 31.12.2014 s nástupom na výkon činnosti od 16.07.2014, ktorú žalobca výslovne dňa
14.07.2014 odmietol, čo potvrdil aj svojim podpisom s tým, že predmet ponúkanej práce je veľmi
všeobecný a nezodpovedá jeho vzdelaniu a praxi.

V administratívnom spise sa nachádza aj poučenie v súvislosti s aplikáciou § 10 zákona o pomoci
v hmotnej núdzi, ktoré žalobca podpísal dňa 03.03.2014, z obsahu ktorého okrem iného vyplýva, že
povinnosťou poberateľa dávky v hmotnej núdzi je dostaviť sa vždy v dohodnutom čase na  stanovené
miesto v obci na stretnutie s koordinátorom, ktorý ponúkne vykonávanie pracovných činností, vyplniť
tlačivo „ponuka“ od koordinátora a vyjadriť sa, či ponúkanú činnosť prijíma, alebo odmieta a opatriť ho
svojim podpisom, poučenie o tom, že ak odmietne ponúknuté pracovné činnosti alebo nedodrží určené
podmienky uvedené v ponuke, dávka v hmotnej núdzi sa zníži o 61,60 eur, ako aj o tom, že v rámci
zaradenia na výkon pracovných činností nevstupuje do pracovnoprávneho vzťahu a preto sa na výkon
týchto činností nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.

Rozhodnutím zo dňa 01.10.2014 č.: MI1/OPVHN/SOC/2014/29827-0015 Úrad práce, sociálnych vecí a
rodiny Michalovce podľa § 25 ods. 2 zákona o pomoci v hmotnej núdzi odňal žalobcovi pomoc v hmotnej
núdzi v sume 61,60 eur mesačne od 01.09.2014 z dôvodu  odmietnutia ponúk pracovných činností, ako
boli vyššie špecifikované.

Z vyhlásenia koordinátorky AC Michalovce G.. D. zo dňa 05.11.2014 súd zistil, že na základe pozvánky
dňa 26.06.2014 sa žalobca mal dostaviť do zasadačky budovy Sociálnej poisťovne pobočka Michalovce
na Nám. osloboditeľov  81, kde boli odovzdávané ponuky pre občanov poberajúcich dávku v hmotnej
núdzi podľa § 10 ods. 3 citovaného zákona. Žalobca sa v uvedený deň na určené miesto nedostavil,
na základe čoho mu dňa 04.07.2014 bola odoslaná doporučená výzva s ponukou práce pre OZ Zdravie
Zemplína, Špitálska 1, Michalovce s tým, že do 3 dní od doručenia výzvy sa má dostaviť  na  Úrad
práce, sociálnych vecí a rodiny Michalovce. Na základe uvedeného žalobca úrad telefonicky kontaktoval



a vyjadril sa, že  pre danú organizáciu pracovať nebude, že je tam zlá adresa a nebude pracovať pre
nemenovanú súkromnú organizáciu. Pri tomto mu bolo vysvetlené, že došlo k formálnej chybe, keďže
uvedené združenie má sídlo na Špitálska 2, Michalovce a poučený bol o tom, koho má kontaktovať v
združení pre bližšie informácie ohľadne ponúkanej práce. V tejto ponuke bolo zohľadnené aj miesto jeho
trvalého pobytu. Vyzvaný bol, aby sa z dôvodu vyriešenia tejto ponuky dostavil na úrad práce. Uvedené
však nebol ochotný akceptovať a trval na vystavení novej ponuky, k čomu  v snahe byť ústretovým
aj došlo. Týmto miestom bol Q. N.  v Michalovciach na M. Z.. Dňa 14.07.2014 sa žalobca dostavil do
kancelárie č.d. B104, kde obe uvedené ponuky odmietol, čo potvrdil aj svojim podpisom. Rovnako pri
druhej ponuke mu bolo vysvetlené, kde sa zberný dvor nachádza a kedy tam má prísť s tým, že bližšie
informácie mu budú poskytnuté priamo v danej organizácii. Z vyhlásenia tiež vyplýva, že občanom sú
vystavované ponuky na výkon činností v rámci trvalého bydliska tak, aby im nevznikli žiadne náklady na
dopravu, ako aj to, že druh činnosti závisí od konkrétnej písomnej zmluvy  úradu práce s jednotlivými
subjektmi bez ohľadu na dosiahnutý stupeň vzdelania.

O odvolaní žalobcu zo dňa 20.10.2014, ktorého dôvody korešpondujú s dôvodmi podanej žaloby,
rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím.

Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 417/2013 Z.z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov dávka je určená na zabezpečenie základných životných podmienok.

Podľa ods. 2 písm. a/ citovaného zákonného ustanovenia dávka je 61,60 eur mesačne, ak ide o
jednotlivca.

Podľa ods. 3 citovaného zákonného ustanovenia ak v odsekoch 5 a 6 nie je ustanovené inak, dávka
podľa odseku 2 sa znižuje o sumu 61,60 eur za každého plnoletého člena domácnosti, ktorý nie je v
právnom vzťahu, ktorý zakladá nárok na príjem zo závislej činnosti, dohodnutom v rozsahu najmenej
32 hodín mesačne a nezúčastní sa na základe písomnej dohody medzi úradom a obcou, rozpočtovou
organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo právnickou osobou
so sídlom na území Slovenskej republiky, ktorá organizuje alebo sprostredkúva dobrovoľnícku činnosť
pre inú osobu s jej súhlasom v jej prospech alebo vo verejný prospech (ďalej len "organizátor
dobrovoľníckej činnosti") v rozsahu 32 hodín mesačne na vykonávaní
a) menších obecných služieb pre obec alebo rozpočtovú organizáciu alebo príspevkovú organizáciu,
ktorej zriaďovateľom je obec,
b) dobrovoľníckej činnosti, alebo
c) prác na predchádzanie mimoriadnej situácii, počas vyhlásenej mimoriadnej situácie a pri odstraňovaní
následkov mimoriadnej situácie.

Podľa ods. 4 citovaného zákonného ustanovenia písomná dohoda podľa odseku 3 obsahuje
a) identifikačné údaje účastníkov dohody,
b) miesto a druh vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa
odseku 3 písm. c),
c) začiatok a dĺžku vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa
odseku 3 písm. c) s určením hodiny začatia a hodiny skončenia denného časového vymedzenia
vykonávania menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3 písm. c),
d) záväzok organizátora menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3
písm. c) zabezpečiť dohodnuté podmienky počas celého obdobia trvania dohody,
e) ďalšie dohodnuté náležitosti.

Podľa ods. 8 citovaného zákonného ustanovenia odsek 3 sa nevzťahuje na člena domácnosti,
a) ktorý je uvedený v § 7 ods. 2 písm. a), c) a e) až h),
b) ktorému vznikol nárok na aktivačný príspevok, príspevok na vykonávanie absolventskej praxe 34)
alebo na príspevok na aktivačnú činnosť formou dobrovoľníckej služby,17)
c) ktorým je poberateľ predčasného starobného dôchodku,
d) ktorým je fyzická osoba uznaná za invalidnú podľa osobitného predpisu 34a)
e) ktorým je tehotná žena, od začiatku ôsmeho týždňa pred očakávaným dňom pôrodu určeným lekárom,
f) ktorým je rodič alebo fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti nahrádzajúcej
starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 34b) ak sa osobne, celodenne a riadne
stará o dieťa do troch rokov veku,



g) ktorým je osamelý rodič alebo osamelá fyzická osoba, ktorej bolo dieťa zverené do starostlivosti
nahrádzajúcej starostlivosť rodičov na základe právoplatného rozhodnutia súdu, 34b) ak sa osobne,
celodenne a riadne stará o dieťa do šiestich rokov veku,
h) ktorý vykonáva menšie obecné služby, dobrovoľnícku činnosť alebo práce podľa odseku 3 písm. c)
na základe dohody, od ktorej úrad odstúpi podľa odseku 11, alebo
i) ktorému vykonávanie menších obecných služieb, dobrovoľníckej činnosti alebo prác podľa odseku 3
písm. c) nebolo ponúknuté.

Podľa ods. 9 citovaného zákonného ustanovenia úrad môže na základe písomnej dohody s obcou,
rozpočtovou organizáciou alebo príspevkovou organizáciou, ktorej zriaďovateľom je obec, alebo s
organizátorom dobrovoľníckej činnosti zabezpečiť, koordinovať a kontrolovať účasť osôb na činnostiach
podľa odseku 3.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona  pomoc v hmotnej núdzi sa odníme, zvýši alebo zníži a vyplatí
sa vo vyššej sume alebo v nižšej sume, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na pomoc
v hmotnej núdzi. Osobitný príspevok sa odníme, ak sa zmenia skutočnosti rozhodujúce na nárok na
osobitný príspevok.

Súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovaného i správneho orgánu prvého stupňa a tiež
konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo v medziach podanej žaloby a dospel k záveru, že tieto
rozhodnutia boli vydané v súlade s platnou právnou úpravou. Tieto zodpovedajú zákonu aj po ich
formálnej stránke.  Správne orgány dostatočne zistili skutkový stav veci a z neho vyvodili aj správny
právny záver,  s ktorým sa súd v celom rozsahu stotožňuje. Žalovaný sa dostatočným spôsobom
vysporiadal s námietkami vznesenými žalobcom v podanom odvolaní, ako to vyplýva z odôvodnenia
preskúmavaného rozhodnutia odvolacieho orgánu.
Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalobca ako poberateľ dávky v hmotnej núdzi,
ktorému boli predložené dve ponuky na výkon činnosti v zmysle § 10 ods. 3 zákona o pomoci v
hmotnej núdzi, ani jednu z týchto ponúk neprijal, preto správne orgány postupovali v súlade s citovaným
zákonným ustanovením, keď mu poskytovanú dávku v hmotnej núdzi znížili o 61,60 eur. Podľa názoru
súdu k  zmene skutočností rozhodujúcich na nárok na pomoc v hmotnej núdzi došlo tak, ako to uviedol
žalovaný vo svojom zmeňujúcom rozhodnutí, v mesiaci júl 2014, pretože k odmietnutiu ponúk došlo v
tomto mesiaci so zohľadnením toho, že obe ponuky sa týkali obdobia od 01.07.2014 do 31.12.2014.
Keďže žalobca bol v čase rozhodovania správneho orgánu prvého stupňa poberateľom uvedenej dávky
v sume 61,60 eur mesačne, jej krátením o uvedených 61,60 eur vznikol rozdiel 0 eur, čo odôvodňovalo
výrok rozhodnutia o odňatí pomoci v hmotnej núdzi.

Z vykonaného dokazovania tiež vyplýva, že žalobca nie je ani osobou, na ktorú by sa vzťahoval ods.
8 § 10 zákona o pomoci v hmotnej núdzi.

Námietky žalobcu, týkajúce sa formálnych pochybení správnych orgánov považoval súd za irelevantné,
pretože na tieto by mohol prihliadať iba za predpokladu, žeby mali za následok nezákonnosť rozhodnutia
v zmysle § 250j ods. 2 písm. e) O.s.p. V danom prípade neuvedenie identifikačného čísla občianskeho
združenia  Zdravie Zemplína,  resp. chybné uvedenie popisného čísla v ponuke na výkon uvedenej
činnosti, ako to vyplýva z už uvedených skutočností za takú vadu považovať nemožno. Z uvedeného
ani nie je možné vyvodiť záver o neexistencii tohto občianskeho združenia, tvrdenej žalobcom pri
odmietnutí ponuky i v žalobe. Opak vyplýva aj z Dohody č. 115/2014 zo dňa 24.06.2014, uzatvorenej
podľa § 10 ods. 3, 9 a nasl. zákona č. 417/2013 Z.z. medzi Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Michalovce a OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 2, Michalovce,  IČO: 42245788 a potvrdenia o pridelení
identifikačného čísla 42245788 Štatistického úradu SR zo dňa 08.12.2011 subjektu Zdravie Zemplína,
Špitálska 2, Michalovce. V tejto súvislosti nie je možné akceptovať ani argumentáciu žalobcu, týkajúcu
sa nie verejnoprospešného charakteru prác pre túto organizáciu tvrdiac, že ide o práce na pozemkoch
súkromnej nemocnice, pričom v tejto súvislosti súd poukazuje v celom rozsahu na písomné vyjadrenie
žalovaného, s ktorým sa stotožňuje, ako aj obsah predmetnej dohody medzi Úradom práce, sociálnych
vecí a rodiny Michalovce a OZ Zdravie Zemplína, Špitálska 2, Michalovce, z ktorej vyplýva, že miestom
výkonu práce sú Michalovce a druhom pracovnej činnosti údržba a úprava verejnej zelene, úprava
klzkých povrchov chodníkov v zimnom období, údržba a oprava existujúcich komunikácií a chodníkov a
budovanie nových chodníkov, ktoré sú vhodné aj pre cyklistov, administratívne práce a pomoc pri výučbe
prvej pomoci. Aj podľa názoru súdu tieto práce majú jednoznačne verejnoprospešný charakter.



Z obsahu spisového materiálu tiež vyplýva, že žalobca má bydlisko v Michalovciach na Okružnej
ulici, t.j. obe ponuky  sa týkali činností, ktoré mal vykonávať v mieste jeho trvalého pobytu, t.j. v
Michalovciach.  Jeho tvrdenie, že mu nikto z aktivačných pracovníkov nevysvetlil, ako sa má dopraviť
do miesta výkonu na základe druhej ponuky, resp. kto mu preplatí alebo zabezpečí cestu do lokality
Q. N., M. súd považuje za irelevantné, pretože z ním potvrdeného odmietnutia tejto ponuky nevyplýva,
že by takúto informáciu od aktivačného pracovníka požadoval. Navyše, ako to vyplýva aj z vyhlásenia
koordinátorky AC Michalovce G.. D. zo dňa 05.11.2014, ako už bolo vyššie citované, uvedené mu bolo
vysvetlené, pričom,  ako to vyplýva aj z obsahu predmetnej ponuky, v tejto je uvedený kontakt,  ktorým,
pokiaľ by ponuku prijal, mu požadované informácie mohli byť rovnako poskytnuté. Formálne nedostatky
ponuky,  týkajúce sa trvania ponúknutých činností na jej základe nemajú na posúdenie predmetnej
veci vplyv a podľa názoru súdu ani neodôvodňovali odmietnutie ponuky. V súvislosti s touto ponukou
neobstojí ani námietka žalobcu, týkajúca sa všeobecného charakteru ponúkaných činností, pretože tieto
boli špecifikované podľa číselníka oprávnených typov pracovných činností pre § 10 ods. 3 zákona č.
417/2013 Z.z. , ako boli uvedené na zadnej strane ponuky.

V danom prípade nebolo možné akceptovať ani námietku žalobcu, týkajúcu sa tohto, že ponúknuté
pracovné činnosti nezodpovedajú jeho vzdelaniu a praxi, pretože  platná legislatíva nevymedzuje v tejto
súvislosti povinnosť na uvedené prihliadať. Navyše z poučenia v súvislosti s aplikáciou § 10 zákona
o pomoci v hmotnej núdzi, ktoré žalobca podpísal dňa 03.03.2014, okrem iného vyplýva, že občan
v hmotnej núdzi v rámci zaradenia na výkon pracovných činností nevstupuje do pracovno-právneho
vzťahu a preto sa na výkon týchto činností nevzťahujú ustanovenia Zákonníka práce.

Argumentáciu žalobcu, stotožňujúcu sa s odôvodnením návrhu skupiny poslancov na vyslovenie
nesúladu § 10 ods. 3 až 11 zákona č. 417/2013 Z.z. s Ústavou Slovenskej republiky zo dňa 27.12.2013
rovnako nebolo možné zohľadniť, pretože predmetné konanie na Ústavnom súde Slovenskej republiky
nebolo skončené, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí dňa 26.03.2014
uznesením sp. zn. PL.ÚS8/2014-12 predmetný návrh 30 poslancov NR SR na začatie konania podľa
čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky o súlade § 10 ods. 3 až § 11 zákona Národnej
rady Slovenskej republiky č. 417/2013 Z. z. o pomoci v hmotnej núdzi a o zmene a doplnení niektorých
zákonov s čl. 1 ods. 1, čl. 12 ods. 1 a 2 a čl. 39 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky  prijal na ďalšie konanie
a ich návrhu na pozastavenie účinnosti napadnutých ustanovení nevyhovel. Z uvedeného vyplýva, že
v čase vydania napadnutého rozhodnutia žalovaný ako aj správny orgán prvého stupňa postupoval v
súlade s platnou právnou úpravou.

Súd zvážil všetky uvedené skutočnosti a na ich základe, v súlade s citovanými zákonnými
ustanoveniami, žalobu žalobcu jednomyseľne (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. v znení účinnom od 01.
05. 2011) podľa § 250j ods.1 O.s.p. ako nedôvodnú zamietol.

Žalobca v konaní nebol úspešný, preto mu súd právo na náhradu trov konania v súlade s § 250k ods.1
O.s.p. nepriznal.
Vo veci senát rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd SR v
Bratislave prostredníctvom Krajského súdu v Košiciach, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu
smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za
nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p., konanie
má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne  rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.