Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 17CoP/1/2018 z 11. 6. 2018
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 11. júna 2018, sp. zn. 17CoP/1/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8307205151.33
Krajský súd Prešov | 17CoP/1/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8307205151.33 | 2018-06-11 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/b1105711-f275-43ab-a45e-932ecfa38de3
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8307205151.33

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 17CoP/1/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8307205151
Dátum vydania rozhodnutia: 12. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Jana Burešová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8307205151.33

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov
senátu JUDr. Moniky Juskovej a JUDr. Gabriely Klenkovej, PhD., v právnej veci navrhovateľa P. V., N..
X.XX.XXXX, zastúpený JUDr. JCLic. Tomášom Majerčákom, PhD., advokátom, Južná trieda 28, Košice,
proti odporcovi Q.. Y. V., A. S. XX, M., v konaní o určenie výživného, o odvolaní odporcu proti rozsudku
Okresného súdu Humenné č.k. 19P 188/2007-1531 zo dňa 9.10.2017 takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o povinnosti otca prispievať na výživu navrhovateľa sumou 120 eur
mesačne od 1.7.2015 do budúcna, vo výroku o dlžnom výživnom  a vo výroku o trovách konania.

Zastavuje odvolacie konanie vo vzťahu k výroku, ktorým bol otec zaviazaný prispievať na výživu
navrhovateľa v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa od 1.4.2013
do 30.6.2015.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom prvoinštančný súd konanie o určenie výživného za obdobie od 20.7.2004
do 31.3.2013 zastavil.
Súd otca zaviazal prispievať na výživu P. V. sumou v rozsahu 30 % zo sumy životného minima na
neplnoleté, nezaopatrené dieťa od 1.4.2013 do 30.6.2015.
Od 1.7.2015 otca súd zaviazal prispievať na výživu P. V. sumou po 120 eur mesačne, ktoré je povinný
platiť vždy do prvého dňa v mesiaci vopred.
Dlžné výživné za obdobie od 1.7.2015 do 30.9.2017 vo výške 2.848 eur súd povolil otcovi splácať po
50 eur mesačne, tieto splátky je povinný platiť spolu s bežným výživným tak, že nezaplatením jednej
splátky sa stáva zročným celý dlh.
Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. Prvoinštančný súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že pôvodne ešte matka v tom čase mal. P. V.
dňa 20.7.2004 na Okresný súd Kežmarok podala návrh, v ktorom žiadala o zverenie dieťaťa do osobnej
starostlivosti a o určenie výživného na dieťa zo strany otca od 16.7.2004.
Následne v priebehu prvoinštančného konania už na Okresnom súde Humenné, ktorému bola vec
prikázaná, matka maloletého dieťaťa zobrala čiastočne návrh na začatie konania o určenie výživného
od 16.7.2004 do 31.3.2009 a následne aj za obdobie od 1.4.2009 do 31.3.2013 späť. V tejto časti
navrhla konanie zastaviť. V ďalšom žiadala určiť výživné pre maloletého P.. O tomto procesnom návrhu
prvoinštančný súd rozhodol podľa § 29 Civilného mimosporového poriadku a konanie zastavil.
Následne prvoinštančný súd zistil, že mal. P. V. dňa 7.10.2016 dovŕšil plnoletosť. Preto prvoinštančný
súd už v priebehu konania o zverenie dieťaťa do osobnej starostlivosti nerozhodoval. Zistil, že na výživu



syna matka vynakladá finančné prostriedky, o čom predložila prvoinštančnému súdu doklady, pričom na
pojednávaní bolo zistené, že počas celého života sa o syna stará výlučne matka, syn pokračuje v štúdiu
a tak je namieste, aby na výžive syna participoval aj otec.
Prvoinštančný súd zistil, že otec navrhovateľa pre účely zistenia skutkového stavu nepreložil žiadne
listinné dôkazy požadované súdom. Sám súd z úradnej povinnosti zistil, že otec navrhovateľa v období
od 1.9.2008 do 31.12.2008 bol zamestnancom spoločnosti Vaculčiak Pavol, Ing. - D.O.S. s vymeriavacím
základom v období 9/2008 vo výške 11.440 Sk, v období 10/2008 s vymeriavacím základom 1.560 Sk a
v 12/2008 mal vymeriavací základ vo výške 3.640 Sk. Súd zistil, že otec bol poberateľom čiastočného
invalidného dôchodku od 20.9.1988 vo výške 644 Sk mesačne. V dôsledku priznania mimosúdnej
rehabilitácie mu bol dňa 4.4.1991 zvýšený čiastočný invalidný dôchodok na sumu 1.118 Sk mesačne.
Od 1.7.2015 mu bol priznaný starobný dôchodok vo výške 699,90 eur mesačne.
Súd zistil, že matka navrhovateľa bola zamestnaná v období od 11.10.2004 do 30.9.2005 u
zamestnávateľa Mgr. Františka Matabová, v období od 25.10.2005 do 31.1.2008 bola zamestnaná v
obchodnej spoločnosti Treves Slovakia, s.r.o., následne v období od 1.2.2008 do 29.2.2012 v obchodnej
spoločnosti BIORTG Kežmarok s.r.o., v období od 1.4.2011 do 31.12.2012 ako pracovník na dohodu v
spoločnosti Tesco Stores, s.r.o. a od 1.3.2012 je zamestnaná až doposiaľ v obchodnej spoločnosti Alpha
Medical s.r.o. s vymeriavacím základom v apríli 2017 vo výške 725,69 eur. Okrem toho poberá invalidný
dôchodok vo výške 275,70 eur a prídavok na dieťa.
Prvoinštančný súd mal preukázané, že rodičia navrhovateľa nežijú v spoločnej domácnosti od roku 2004.
Navrhovateľ žije od tejto doby s matkou, ktorá mu poskytovala osobnú starostlivosť a zabezpečovala
jeho výživu, ako aj úhradu podstatnej časti nákladov. V súčasnej dobe je P. V. študentom denného štúdia
na strednej škole s plánovaným termínom ukončenia štúdia v školskom roku 2018/2019.
Súd ďalej zistil, že otec na výživu mal. P. od roku 2004 prispieval  do septembra 2016 v minimálnej
zákonnej stanovenej výške a od septembra 2016 na jeho výživu neprispieva vôbec. P. V. pokračuje
v štúdiu na strednej škole, pripravuje sa na budúce povolanie a nie je schopný sám sa živiť. Ďalej
prvoinštančný súd skonštatoval, že je povinnosťou otca prispievať na výživu navrhovateľa, syna.
Prvoinštančný súd preto v závislosti od možnosti a schopnosti otca a oprávnených potrieb navrhovateľa
dospel k záveru, že do 30.6.2015, kedy následne bol otec riešený už dávkou dôchodkového poistenia vo
forme starobného dôchodku, patrí navrhovateľovi nárok na náhradu výživného vo výške 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté nezaopatrené dieťa. Po zlepšení finančnej situácie otca od 1.7.2015,
kedy bol priznaný starobný dôchodok najskôr vo výške 699,50 eur, neskôr vo výške 709,60 eur mesačne
je v možnostiach a schopnostiach otca prispievať na výživu syna sumou 120 eur mesačne.
Keďže otec na výživu pôvodne od 1.7.2015 prispieval sumou 28 eur mesačne a toto výživné naposledy
uhradil k 1.7.2016, vznikol mu dlh na výživnom, ktorý je potrebné uhradiť. Prvoinštančný súd tento dlh
vyčíslil na sumu 2.848 eur.
Prvoinštančný súd uplatnený nárok po právnej stránke posúdil podľa § 29 Civilného mimosporového
poriadku a potom podľa § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine a § 65 ods. 1 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine.

3. Proti tomuto rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie otec navrhovateľa.
V odvolaní namietal zaujatosť prvoinštančnej sudkyne, keď sa nemal nielen právo, ale ani možnosť
zúčastniť súdneho konania a vyjadriť sa k veci. Závery súdu sú absolútne mimo reality a v rozpore
s faktickým stavom. Navrhol, aby odvolací súd zrušil prvostupňový rozsudok v celom rozsahu a vec
vrátil prvoinštančnému súdu na nové konanie a rozhodnutie a z konania vylúčil sudkyňu JUDr. Ľubov
Vargovú a to z dôvodu, že mu v konaní odňala možnosť konať pred súdom. Sudkyňa v rozsudku píše,
že matka predložila krabicu od topánok plnú listín. Bolo povinnosťou sudkyne umožniť mu oboznámiť
sa s takýmito listinami, ale aj s obsiahlym spisom, ktorý nepozná. Sudkyňa JUDr. Vargová musela
vedieť, že zdravotný stav otca je taký, že ho vypočuje prostredníctvom dožiadaného súdu v Brezne
a následne aj prípadné výsluchy svedkov súd vykoná prostredníctvom dožiadaných súdov. Poukázal
na svoje podanie adresované prvoinštančnému súdu, kde sa opakovane ospravedlnil a vysvetľoval
súdu, že nie je z jeho strany možné zúčastniť sa pojednávaní. Ak mala o tom sudkyňa pochybnosť,
mala si vyžiadať o tom doklad. Tým, že sudkyňa postupom, ktorý zvolila, a pojednávala pred Okresným
súdom Humenné, absolútne odňala otcovi práva účastníka konania, čo viedlo k zmätočným zisteniam
a záverom založeným iba na tlmočení stanoviska duševne chorej T. V.. Ak matka prostredníctvom
advokáta predložila krabicu s listinnými dôkazmi, prečo nemal rovnaké právo predložiť do spisu balík
listinných dôkazov odporca, a to na dožiadanom súde.
Ďalej otec uviedol, že v lete 2016 žiadal matku syna o koncoročné vysvedčenie z druhého ročníka
strednej školy. Matka mu napísala, že syn študuje a že žiadne vysvedčenie a ani doklad od školy ona,
ani škola a dokonca ani P. neposlali. O vysvedčenie požiadal otec syna ku dňu jeho plnoletosti, avšak



doporučený list na pošte neprevzal. Otec tvrdil, že syn prepadol v júni 2016 a od septembra 2016 opakuje
druhý ročník Strednej umeleckej školy v Kežmarku. Tieto okolnosti sudkyňa v rozsudku nikde neuvádza.
V júni 2018 by mal maturovať. Z rozsudku však vyplýva, že by mal maturovať až v roku 2018/2019, teda
o rok neskôr, nie po 4, ale po 5 rokoch štúdia. Takúto informáciu zo strany matky ani syna P. nemal.
Uviedol, že žiadali od neho, aby platil duplicitné výživné za  opakovaný ročník. V jeho sociálnej situácii
je uvedené necitlivé a bezcharakterné.
Keďže syn sa na svoje povolanie riadne nepripravuje, prepadáva, opakovane navštevuje stredné školy a
neukončí ich včas, od 7.10.2016 je plnoletý, výživné nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi a zasahovať
do práv a oprávnených záujmov iných.
Otec uviedol, že do septembra 2016 riadne a včas platil výživné na syna v zákonnej výške. Od septembra
2016 pre neobdŕžanie dokladu o návšteve školy prestal platiť výživné. Uviedol, že syn sa voči otcovi
dlhoročne správa neprijateľne, koná v rozpore s dobrými mravmi, je pre otca navždy, nie z jeho viny,
stratený a tak sú naplnené všetky podmienky podľa § 3 ods. 1 OZ, aby mu výživné od 7.10.2016 nebolo
priznané, lebo by bolo v rozpore s dobrými mravmi. Dieťa je povinné vážiť si svojich rodičov, slušne sa k
nim správať, plniť si školské povinnosti, rešpektovať ich a v situácii, keď potrebujú pomoc, im ju nezištne
poskytnúť. Jediný syn otca sa už roky o otcovi vyjadruje absolútne s dešpektom, znevažuje ho ako pred
kolíznym opatrovníkom, súdmi, znalcom, tak pred učiteľmi, kamarátmi a tiež na internete. Opakovane sa
vyjadril, že nikdy nechce v živote vidieť, že nemá k otcovi žiadny vzťah a nechce mať s ním nič spoločné.
Tak konal už ako maloletý od roku 2011. V tom čase však na výživné mal podľa zákona právo. Takto
sa syn správa už aj ako plnoletý, odmieta ho, znevažuje, a to je dôvod na to, aby jeho návrh či nároky
na výživné súd zamietol s poukazom na dobré mravy. Odporca uviedol, že od roku 2004 je sám, naviac
hluchý, chorý a starý a potrebuje pre svoj zdravotný stav pomoc inej osoby. Pomoc by mu mal poskytnúť
jeho dieťa, avšak syn P. sa s otcom nevidel proti vôli otca od 15.7.2004. Preto od plnoletosti určenie
výživného je v rozpore s § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Syn voči nemu nemá žiaden vzťah, správa
sa v rozpore so Zákonom o rodine, bez dôvodu ho nenávidí, preto nemá a nemôže mať ako dospelý
právo na výživné. Naviac sa neučí, fláka sa a za výživné si dovolí ľahkovážne žiť.
Od 1.7.2016 až do 1.9.2017 synovi nevznikol nárok na žiadne výživné, pretože opakuje druhý ročník
Strednej umeleckej školy Kežmarok a tento ročník už mal zo strany odporcu ako otca na výživnom
zaplatený do septembra 2016. Od 7.10.2016 plnoletému P. V. už neprináleží výživné z dôvodu jeho
vzťahu k osobe otca, ktorý je konaním v rozpore so Zákonom o rodine aj s dobrými mravmi.
Sudkyňa v rozpore so Zákonom o rodine a dobrými mravmi plnoletému P. priznala duplicitne za štúdium
druhého ročníka umeleckej školy výživné v sume vyššej ako bol čistý príjem otca zo starobného
dôchodku po odrátaní exekúcií v sume viac ako 300 eur. Je vôbec možné, aby dospelý muž P. V., lenivý
učiť sa, nevážiaci si svojho právnicky vzdelaného otca, absolútne nevinného a nikdy súdne netrestaného,
mal v podstate vyšší čistý príjem ako jeho ZŤP/S otec.
Záver prvoinštančného súdu  o výške starobného dôchodku okolo 700 eur je iba prázdne gesto. V
skutočnosti v dôsledku exekúcií, ktoré majú pôvod v nezákonnom trestnom stíhaní, kde po oznámení
matky bol otec 2 roky vo väzbe a jej konaním došlo k exekúcií rodinného domu otca, nemal taký príjem,
ako sa uvádza v rozsudku.
Súd musí pri určovaní vyživovacej povinnosti prihliadať aj na oprávnené potreby a pomery toho, kto
má vyživovaciu povinnosť a nielen na potreby či želania matky a plnoletého muža. Od 1.7.2015 až do
dnes má otec viacero exekúcií z viny matky a jeho príjem je oveľa nižší, ako uvádza rozsudok. Okrem
toho musel aj platiť náklady bývania, stravu, ošatenie, lieky, oblečenie a iné. Po vyplatení nevyhnutných
výdavkov mu zostalo ani nie 200 eur. Z toho nemôže platiť výživné 120 eur mesačne. Syn má právo na
výživné 2x za jeden ročník a otec má doslova živoriť. Súd otcovi neumožnil vyjadriť sa k veci a predložiť
tak, ako bolo jeho právom relevantné doklady o príjmoch otca, výdavkoch a životných nákladoch a
stanovenie výživného sudkyňou je fikcia nemajúca žiaden zákonný podklad.
Napriek všetkému uznáva, že za dobu od 1.7.2015, kedy začal poberať starobný dôchodok v sume
699 eur aod 1.1.2014  v sume 701,40 eur do 1.9.2016 môže mať P. právo na doplatok k zaplatenému
výživnému, ale nie v sume, ako to určil súd. Z dokladov vyplýva, že mu boli realizované zrážky z
dôchodku v sume 305,22 eur, v čistom mu zostalo okolo 395 eur mesačne. Z toho uhrádzal náklady
na bývanie okolo 90 eur, strava v obecnej jedálni cca 45 eur, iné výdaje na stravu 90 eur, na lieky 25
eur, internet a mobil cca 15 eur, platby za odberné miesto na plyn v neobývanom dome v B. M. 2,50
eur, schránku za box na pošte 2,50 eur mesačne, cestovné vlakom cca 10 eur mesačne, potreby pre
domácnosť a ošatenie min. 40 eur mesačne, poštovné a vyhotovovanie kópie listín viac ako 10 eur
mesačne. Teda po odpočítaní všetkých týchto nákladov zostalo otcovi menej ako 150 eur. V tejto situácii
by mal P. nárok na výživné maximálne v sume 78 eur mesačne. Za dobu 14 mesiacov od 1.7.2015 do



1.9.2016 by tak mal nárok na doplatok už zaplatenému výživnému 14 x 50 eur, teda spolu 700 eur, ktorú
mu dobrovoľne do 31.3.2018 zaplatí.
Keďže synovi výživné za opakovanie druhého ročníka Strednej umeleckej školy zaplatil, nie je možné,
aby opätovne za to isté obdobie štúdia synovi platil opäť výživné, išlo by tak o výživné v rozpore s
dobrými mravmi. Teoreticky mohol vzniknúť navrhovateľovi nárok na výživné začatím tretieho ročníka
až od 1.9.2017. Doklady o štúdiu však nemá.
Sudkyňa prvoinštančného súdu pochybila, keď vo veci nevypočula navrhovateľa a neobjasnila si, či
opakoval niektorý ročník štúdia na Strednej umeleckej škole a prečo a že nepredložil doklad o štúdiu,
či je vôbec nárok dôvodný. Preto, keďže mu súd nedovolil aplikovať prostriedky procesného útoku a
procesnej obrany, pretože nemohol predložiť všetky listiny súdu a naviac nebol vypočutý dožiadaným
súdom v Brezne, je namieste, aby súd zrušil prvoinštančný rozsudok v celom rozsahu a vrátil ho na súd
prvej inštancie na nové konanie a rozhodnutie.
Zároveň žiadal vylúčiť sudkyňu JUDr. Ľubov Vargovú z konania v tejto veci.

4. K odvolaniu otca sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal rozsudok prvoinštančného súdu
potvrdiť. Uplatnil si náhradu trov konania v plnom rozsahu. Uviedol, že otec nepredložil súdu doklady
týkajúce sa jeho príjmov a výdavkov, čo nakoniec bolo uvedené v písomnom vyhotovení rozsudku.
Ak odporca disponoval balíkom listinných dôkazov, bolo povinnosťou ich predložiť súdu. Odporca
má informáciu, že toto konanie prebieha od roku 2004, vo veci bol vypočutý na pojednávaní, a
preto prvoinštančný súd postupoval správne. Odporca však nepredložil súdu žiadne listinné dôkazy,
pojednávania sa nezúčastnil.
Vylúčenie sudkyne z prejednávanej veci pred prvoinštančným súdom nie je v súlade so zákonom. Ide o
námietku týkajúcu sa postupu súdu, pre ktoré námietka zaujatosti nie je platná. Pokiaľ sa týka skutkového
stavu, prvoinštančný súd dostatočne zistil skutkový stav. Vykonal rozsiahle dokazovanie rôznymi druhmi
listinných dôkazov, ďalej vychádzal z dôkazov svedčiacich o starostlivosti matky o syna a súd v rozsahu
uplatneného nároku postupoval správne. Pokiaľ sa týka vzájomného vzťahu otca a syna, tvrdenia otca
na matku negatívne vplývajú na vzájomný vzťah otca a syna. Sú to len tvrdenia odporcu bez dôkazov,
veľmi urážlivé, plné nenávisti a zloby. Otec odmieta platiť svojmu synovi výživné, aj keď syn ešte nie
je schopný sám  sa živiť.

5. K vyjadreniu navrhovateľa k odvolaniu otca sa písomne vyjadril otec navrhovateľa, ktorý zotrval na
predchádzajúcich stanoviskách, bližšie vysvetlil celý vzťah otca a syna a poukázal na to, že syn sa
voči nemu od jeho šiestich, minimálne do 14 rokov správal absolútne neprijateľne, mal skúsenosti s
alkoholom a drogami, pričom išlo o situáciu, kedy žiadal o psychiatrické vyšetrenie syna. Žiadal rozsudok
zrušiť a vrátiť prvoinštančnému súdu.

6. K duplike otca sa písomne duplikou vyjadril navrhovateľ, ktorý zotrval na svojom názore a žiadal
rozsudok potvrdiť.

7. Pred odvolacím súdom na pojednávaní dňa 24.5.2018 odporca uviedol, že svoj pôvodný odvolací
návrh mení tak, že žiada, aby bol zaviazaný prispievať na výživu P. V. sumou 30 % zo sumy
životného minima na neplnoleté a nezaopatrené dieťa od 1.4.2013 do 6.10.2016. Ďalej žiadal, aby súd
navrhovateľovi od 7.10.2016 nepriznal výživné s tým, že žiaden dlh na výživnom nevznikol.
V priebehu odvolacieho konania zobral navrhovateľ čiastočne odvolanie proti výroku, ktorým mu bola
stanovená vyživovacia povinnosť na P. V. za obdobie od 1.4.2013 do 30.6.2015 v rozsahu 30 % zo
sumy životného minima na neplnoleté, nezaopatrené dieťa späť a žiadal v tejto časti odvolacie konanie
zastaviť. Predmetom konania ostal už len nárok na výživné v rozsahu 30 % životného minima od
1.7.2015 do 6.10.2016 a ďalej výživné od 7.10.2016, ktoré podľa otca synovi nepatrí a taktiež na
výživnom nevznikol ani dlh.

8. Odvolací súd v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. § 2 ods. 1 CMP a § 34 CSP preskúmal
napadnutý rozsudok prvoinštančného súdu podľa zásad uvedených v § 62 a nasl. CMP, na pojednávaní
podľa § 385 CSP a zistil, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutom rozsahu je správne.

9. Skôr, než odvolací súd sa bude zaoberať predmetom odvolacieho prieskumu, z dôsledku čiastočného
späťvzatia odvolania odvolací súd čiastočne odvolacie konanie v rozsahu späťvzatia odvolania otcom
podľa § 369 ods. 3 CSP s použitím ust. § 2 ods. 1 CMP zastavil.



10. Následne odvolací súd skúmal okolnosti, ktoré namietal odporca v odvolaní, ktoré sa dotýkajú
odňatia práva konať pred súdom a námietky zaujatosti voči zákonnej sudkyni.
Podľa § 53 ods. 3 CSP ak sa námietka zaujatosti týka len okolností, ktoré spočívajú v procesnom postupe
sudcu alebo jeho rozhodovacej činnosti, súd na námietku zaujatosti neprihliada; v tomto prípade sa vec
nadriadenému súdu nepredkladá.
Z obsahu odvolania odporcu vyplýva, že v priebehu konania namietal zaujatosť zákonnej sudkyne
Okresného súdu Humenné JUDr. Ľubov Vargovej z dôvodu, že podľa jeho názoru mu procesným
postupom odňala právo konať v prejednávanej veci a nevyhodnotila dôkazy spôsobom, aby odporca
nebol v konaní poškodený na svojich právach. Uvedené všetky námietky týkajúce sa zaujatosti konajúcej
sudkyne majú procesný charakter a vzťahujú sa k procesným úkonom prvoinštančnej sudkyne a k
rozhodnutiu v prejednávanej veci. Ide o námietky, ktoré nezakladajú dôvod na vylúčenie sudkyne z
konania a rozhodovania veci, pretože tieto námietky môže účastník konania namietať v riadne podanom
odvolaní a na tieto námietky, pokiaľ spôsobujú odňatie práva účastníkovi konania konať pred súdom,
musí odvolací súd prihliadať. Nemôžu však sami o sebe, bez ďalších okolností spôsobiť vylúčenie
zákonného sudcu z konania a prejednávania veci. Na takéto námietky podľa zákona sa neprihliada a
nielenže prvoinštančný súd vec nepredkladá nadriadenému súdu na rozhodnutie o zaujatosti, ale ani
odvolací súd o zaujatosti ako nadriadený súd nerozhoduje. Obsah takejto námietky vyhodnocuje ako
odvolacie námietky účastníka konania. Preto odvolací súd k námietke zaujatosti voči konajúcej sudkyni
neprihliadal.

11. Odvolací súd následne vyhodnotil námietku, podľa ktorej súd mal spôsobiť odňatie práva odporcu
konať pred súdom spočívajúcu v tom, že nemal možnosť sa vyjadriť k dôkazom, ktoré obsahovala
krabica dokladov predložená matkou navrhovateľa pred prvoinštnačným súdom a vzhľadom na to,
že odporcovi nebolo umožnené predložiť svoje doklady týkajúce sa veci a v konaní nebol vypočutý
navrhovateľ.
Odvolací súd vo veci nariadil odvolacie pojednávanie a zopakoval dokazovanie, ktoré bolo vykonané
pred prvoinštančným súdom, doplnil dokazovanie o namietané okolnosti, vypočul otca, vypočul
navrhovateľa, svedkyňu matku navrhovateľa, oboznámil podstatný obsah všetkých listín predložených
aj v odvolacom konaní a aj listín, ktoré boli súčasťou prvoinštančného spisu.
Odvolací súd vzhľadom na zdravotné obmedzenie odporcu, ktorý pre postihnutie sluchu nebol schopný
sa bez ujmy na svojich procesných právach zúčastniť sa riadne pojednávania, keďže neovláda
posunkovú reč a nevie odčítať z pier, vytvoril pre odporcu také podmienky, aby obsah pojednávania
bol nielen nahrávaný, ale podrobne zachytený v zápisnici z pojednávania, aby čítaním zápisnice na
monitore, ktorý mal odporca výlučne sám pre seba k dispozícii, vedel obsah prednesov účastníkov
konania, svedkov, obsah listín a dôkazov a procesný postup a rozhodnutia odvolacieho súdu.
Odvolací súd zistil v súvislosti s predmetom odvolacieho konania tak, ako ho vymedzil odporca v svojom
zmenenom odvolacom návrhu po čiastočnom späťvzatí odvolania tento skutkový stav:
Prvoinštančné konanie začalo podaním návrhu na začatie konania matkou v tom čase ešte maloletého
P. V., proti otcovi maloletého dieťaťa, kde bolo  žiadané, by dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti
matke a otcovi určené výživné od 16.7.2004. Medzičasom maloletý P. V. sa stal dňa 7.10.2016 plnoletým.
V takom prípade je nedôvodné rozhodovať už o zverení dieťaťa do osobnej starostlivosti, pretože na
takéto rozhodnutie nie je zákonný dôvod. Je možné konať a rozhodovať už len o výživnom.
Keďže maloletý P. sa stal plnoletým, nadobudol všetky procesné práva a povinnosti. Bol vypočutý pred
odvolacím súdom, kedy uviedol, že na výživnom tak, ako ho určil prvoinštančný súd trvá a uviedol, že
si uplatňuje nárok na výživné v priznanej sume prvoinštančným súdom aj na čas od jeho plnoletosti.
V čase, keď bol žiakom základnej školy do 30.6.2015, venoval sa hokeju a hokejbalu, kde finančné
výdavky v súvislosti so športovaním mu uhrádzala matka. Od prvého ročníka strednej školy v roku 2015
sa hokeju a hokejbalu nevenuje, pretože so športovaním musel skončiť z finančných dôvodov. V prvom
ročníku mu matka zabezpečila v súvislosti s študijný odborom, ktorý študuje na Strednej umeleckej škole
v Kežmarku učebnú pomôcku fotoaparát, ktorý stal 700 eur. Okrem toho si musel zabezpečiť rôzne
učebnice, programy do počítačov a podobne. Má výdavky s tlačením fotiek a vecí do školy, výdavky na
stravu, kozmetiku, oblečenie, ktoré mu obstaráva mamka. Nemá žiaden stabilný príjem. Navrhovateľ
uviedol, že má výdavky v súvislosti s bežným životom.
Tieto výdavky tak, ako to bolo uvedené už pred prvoinštančným súdom zdokladovala v tom čase
ešte matka maloletého navrhovateľa prvoinštančnému súdu. Odvolací súd tieto doklady oboznamoval.
Účastníci konania sa k týmto dokladom nevyjadrili. Vo svojej výpovedi otec navrhovateľa uviedol, že
tieto výdavky navrhovateľa nespochybňuje a z jeho pohľadu ide o banality.



Výdavky sa týkali úhrady nákladov potrebných pre navrhovateľa od ošatenia, až po kozmetiku, stravu,
šport a ďalšie výdavky primerané veku.
V priebehu odvolacieho konania sa navrhovateľ vyjadril aj k okolnostiam namietaným v odvolaní v
súvislosti s dobrými mravmi a určením výživného, keď uviedol, že z detstva si pamätá len na incidenty,
ktoré mal otec s mamkou, na okolnosti, keď musel doma nosiť prilbu na hlave, prípadne mal zalepené
uši dozadu, aby mu neodstávali a podobne. K otcovi nemá žiaden vzťah. Priznal, že mu otec písal v
minulosti list, kde mu určoval diagnózy, že je chorý, že trpí nejakým syndrómom  a vravel v liste, že
navrhovateľ patrí do domova. Taktiež poukázal na to, že otec ho navštevoval aj na strednej škole, avšak
nepodarilo sa im vzájomne sa stretnúť. S otcom nikdy vzťah nemal a ani ho v súčasnej dobe nemá.
Vzájomne spolu nekomunikujú. Priznal, že otec mu zaslal ešte jeden list, ktorý si však nevyzdvihol. Bál
sa, aby mu tam opäť nehovoril, že sa má ísť liečiť, že trpí nejakým syndrómom a že má ísť do domova.
Momentálne navrhovateľ k otcovi neprechováva žiadnu emóciu. Priznal, že škola ho v súčasnej dobe
veľmi nebaví, avšak na túto školu od počiatku chcel ísť sám. Charakter školy zistil až pred dvoma rokmi.
Uviedol, že ho mrzí, že pred dvoma rokmi prepadol, ale v tom čase prišiel list od otca, kde ho už posielal
do domova a na preliečenie. Navrhovateľ mieni v štúdiu pokračovať a v budúcnosti chce podnikať, avšak
nie v odbore. Zaujíma ho šport, hlavne hokej a hokejbal.
Odporca pred odvolacím súdom v podrobnostiach zrekapituloval svoje odvolanie a uviedol, že matka
navrhovateľa mala dostatok priestoru na to, aby mohla na úkor odporcu riadne žiť v jeho rodinnom
dome, za ktorý v súčasne dobe on uhrádzal dlhy, a to nielen v súvislosti s dodanými energiami, ale
aj v súvislosti s úhradami úveru na zabezpečenie kúpy tohto rodinného domu. V súčasnej dobe však
odporca žije vo M., kde jeho predchádzajúca manželka mu poskytla účet a byt, v ktorom žije. Uhrádza
mesačne predpis v súvislosti s užívaním bytu 90 eur, ďalej uhrádza telefón 20 eur, spláca 4 eura nájom
na tablet a 8 eur uhrádza internet. Štvrťročne uhrádza 8 eur udržiavací poplatok za plyn v rodinnom
dome v B. M., stravné ho stojí 45 - 46 eur, uhrádza domovú daň v B. M. a za odvoz smetí vo M. uhrádza
16 - 17 eur ročne. Okrem toho si obstaráva výživové doplnky 20 eur mesačne, má výdavky na autobus
mesačne, ďalej za kredit 5 - 10 eur, na autobus, za prenájom poštovej schránky uhrádza 2,50 až 2,60
eura mesačne. Má značné výdavky na papier a poštovné v súvislosti so súdmi, ktorých sa zúčastňuje,
čo predstavuje približne 20 eur mesačne. V domácnosti obstaráva čistiace prostriedky a kozmetiku 10 -
15 eur mesačne, inú stravu so obstaráva 100 eur mesačne, na oblečenie minie 40 - 50 eur mesačne.
Odporca ďalej uviedol, že vydal 12 kníh básní, ktoré však neboli realizované na trhu, autorské odmeny
mu z týchto diel neplynú, avšak do ich vydania musel investovať značné vlastné finančné prostriedky.
Všetko mu požičala jeho prvá manželka, ktorej v súčasnej dobe dlhuje už sumu 35.000 eur.
Odporca uviedol, že je starobný dôchodca od roku 2015 so starobným dôchodkom 699,50 eur a neskôr
zvýšeným na 709,60 eura. Z dôchodku sú mu zrážané exekúcie tak, že sa mu v roku 2018 vypláca
suma 398,96 eura.
Odporca ďalej uviedol, že matka navrhovateľa v minulosti rozpredala starožitné obrazy, ktoré mu patrili.
Ďalej uviedol, že navrhovateľ sa nespráva slušne nielen voči  jeho osobe pod vplyvom matky, voči
odporcovi navrhovateľ stratil akýkoľvek citový vzťah. Znevažuje ho a správa sa neslušne k učiteľom,
na internete vyzýva k nenávisti k Rómom. Navrhovateľ sa s otcom nechce stýkať, správa sa k nemu
neslušne, pohŕdavo a bez primeranej úcty.
Odvolací súd vo veci vypočul svedkyňu matku navrhovateľa, ktorá uviedla, že v minulosti mala zvýšené
výdavky na syna v súvislosti s tým, že sa venoval športu, a to hokeju a hokejbalu. Pri prestupe zo
základnej školy na strednú školu musel so športom, vzhľadom na finančnú situáciu, prestať. Keď nastúpil
na strednú školu, zabezpečila mu notebook, obstarala mu špeciálny program do notebooku a najväčšou
položkou bolo zakúpenie fotoaparátu. Okrem toho mu uhrádzala bežné výdavky v škole v súvislosti s
vyučovaním a exkurziami. Uviedla, že býva spolu so synom, za bývanie platí nájomné 230 eur mesačne,
20 eur Slovanet a na prežitie ostalo jej aj synovi 80 eur, z ktorej sumy uhrádza stravu a oblečenie.
Priznala, že jej vzťah so synom je dobrý, vzájomne sa akceptujú, synovi pomáha so štúdiom teoretických
predmetov na strednej škole. Spolupracuje so školou a vie o tom, že P. v škole zabral a dúfa, že vydrží
v danom tempe. Uviedla, že ona otca dieťaťa nekontaktuje. Otec nielen synovi, ale aj jej osobne písal
niekoľko listov. S otcom dieťaťa je v kontakte len cez súdy a políciu, odporca dal na ňu trestné oznámenie.
Na Zelený štvrtok v tomto roku polícia prišla k nim šetriť, či majú zanedbanú domácnosť a či je ako
matka opitá, na podnet otca.
Odvolací súd zo správy zo Strednej umeleckej školy v Kežmarku zistil, že navrhovateľ je od 1.9.2014
žiakom štvorročného študijného odboru a v školskom roku 2017/2018 navštevuje tretí ročník tohto štúdia,
pričom z dôvodu neprospechu opakoval druhý ročník štúdia. Predpokladané obdobie ukončenia školy
je rok 2019. Odvolací súd zistil, že skutočne navrhovateľ pre nedostatočné študijné výsledky v školskom
roku 2015/2016 musel druhý ročník Strednej umeleckej školy v školskom roku 2016/2017 opakovať. Bolo



však zistené, že matka sa pravidelne zúčastňuje rodičovských združení v záujme získania informácií o
výchovnovzdelávacích výsledkoch syna a aktivitách školy. Komunikuje s učiteľmi a má záujem, aby P.
v škole napredoval. S P. sa učí spoločne, hlavne predmet dejiny výtvrenej kultúry, ktorý P. zvláda ťažšie
a snaží sa ho naučiť. Matka komunikuje s triednym učiteľom a v predstihu ho informuje, kedy má P. v
škole chýbať. Podľa triedneho učiteľa má matka na syna celkovo kladný vplyv.
Pokiaľ sa týka otca, zo správy Strednej umeleckej školy v Kežmarku vyplýva, že otec sa do školy prvýkrát
dostavil hneď na začiatku štúdia P. v prvom ročníku a žiadal, aby bol informovaný o študijných výsledkoch
syna písomne na adresu do M.. To škola vykonávala každý polrok až do dosiahnutia plnoletosti. Celkovo
do školy prichádzal 1 - 2 x počas školského roku, naposledy pred P. osemnástkou. V komunikácii so
školou otec rozprával najmä o sebe. Vyjadril sa, že P. by mal ísť radšej robiť. Ponúkol pomoc synovi a
prial si, aby synovi škola túto ponuku tlmočila. Syn informáciu prijal s odpoveďou, že on takúto pomoc
nechce. Väčšinou si otec neprial, aby syna škola informovala, že bol za ním.
Podľa informácie školy u P. pozorujú apatické správanie sa v škole, má rozptýlenú pozornosť, je
pomalý, nepracuje samostatne, nedokáže prijať konštruktívnu kritiku, je neistý a pohodlný. Reaguje
impulzívne a vzťahovačne, neplní si dôsledne povinností a zdôvodňuje to svojou chorobou. Dosahuje v
priebehu štúdia slabé výsledky hlavne v teoretických predmetoch, vykazuje vysoký počet vymeškaných
vyučovacích hodín z dôvodu choroby. Naposledy mal 13 neospravedlnených hodín, za čo bol pokarhaný.
Pre vymeškanie množstva vyučovacích hodín nesplnil obsah učebných osnov z jedného predmetu.
Bol mu v súlade s legislatívou poskytnutý náhradný termín klasifikácie. Dôvodom tohto stavu sú podľa
školy dlhodobo nedoriešené rodinné pomery, ktoré nemajú na P. pozitívny dopad a ďalej aj zdravotné
problémy.
V priebehu odvolacieho konania otec oznámil súdu, že v súvislosti s nezákonným stíhaním si uplatnil
nárok na náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z.z., avšak Ministerstvo spravodlivosti mu škodu za
nezákonné rozhodnutie neuhradilo, preto vo veci podal žalobu na súd.
Odvolací súd v priebehu odvolacieho konania zistil, že v čase rozhodnom pre učenie výživného matka
navrhovateľa je invalidnou dôchodkyňou, kde jej invalidný dôchodok v roku 2015 predstavoval sumu
270,70 eura, v roku 2016 sumu 271,70 eura a v roku 2017 sumu 2075,70 eura. Okrem toho pracuje
v spoločnosti Alpha medical, kde v roku 2018 má priemerný čistý mesačný zárobok 815,125 eura a v
roku 2017 sumu 693,60 eura, v roku 2016 sumu 665,99 eura a v roku 2015 sumu 625,78 eura. Okrem
toho poberá prídavky na deti a to na navrhovateľa. Uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 20Odo
40/2017-29 zo dňa 28.6.2017 bol na majetok dlžníčky T. V. vyhlásený konkurz.
V priebehu odvolacieho konania otec navrhovateľa súdu žiadal, aby pre objektívne posúdenie
dôvodnosti uplatneného nároku bola svedkyňa p. T.C. V. podrobená psychiatrickému vyšetreniu a aby
navrhovateľ predložil list, kde mu písal o jeho zdravotných diagnózach a umiestnení v ústave.
Odvolací súd návrhy na doplnenie dokazovania zamietol. Vyšetrenie psychického stavu matky
navrhovateľa nesúvisí s predmetom konania (určenie výživného) a list adresovaný synovi, keďže
ho navrhovateľ nepredložil, predložil súdu samotný otec, z ktorého listu však doslovne tvrdenia
navrhovateľa nevyplývajú.
Odvolací súd po ukončení zopakovania dokazovania a doplnení dokazovania zistil, že účastníci konania
ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania nemali, ďalšie listiny ani dôkazy súdu neoznačili a preto
odvolací súd dokazovanie uznesením vyhlásil za skončené.
Odvolací súd konštatuje, že skutočný stav veci tak, ako to zistil prvoinštančný súd vo vzťahu k
rozhodnému obdobiu, teda obdobiu určenia vyživovacej povinnosti od 1.7.2015 do 6.10.2016 a v ďalšom
období od plnoletosti syna odporcu, sa nezmenil ani v priebehu odvolacieho konania, a to ani po
navrhnutom dokazovaní účastníkov konania a ani po dokazovaní vykonanom z úradnej povinnosti
súdu. Postupom odvolacieho súdu boli odstránené vytýkané pochybenia prvoinštančného súdu, ktorý
vytýkaným nesprávnym procesným postupom mal znemožniť odporcovi, aby uskutočňoval jemu patriace
procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý súdny proces. Tento nedostatok
bol odvolacím súdom napravený, odstránený.
Odporcovi súd umožnil veľmi rozsiahle a podrobné vyjadrenie sa k predmetu sporu, vypočul
navrhovateľa, oboznámil podstatný obsah všetkých relevantných listín, doslovne čítal niektoré listiny,
ktoré žiadal odporca, umožnil účastníkom konania sa k veci, k dôkazom a všetkým prednesom podrobne
vyjadriť, podrobne zistil skutočný stav tak, že účastníci konania už ďalšie dôkazy nenavrhovali vykonať.

12. Len pre úplnosť je potrebné uviesť, že odvolací súd posudzoval námietku odporcu na určenie výšky
výživného za obdobie od 1.7.2015 do 6.10.2016, keď odporca nebol ochotný na výživu navrhovateľa
uhrádzať sumu 120 eur mesačne, ale len sumu 30 % zo životného minima na neplnoleté nezaopatrené
dieťa a ďalej obdobie od 7.10.2016, kedy nebol ochotný na výživu navrhovateľa prispievať žiadnou



finančnou čiastkou a uhradiť žiaden dlh tvrdiac, že vyživovacia povinnosť v opakovanom druhom ročníku
strednej školy navrhovateľovi od otca vznikla, najskôr mohla vzniknúť pri nástupe navrhovateľa do
tretieho ročníka strednej školy, ale v tom čase už bola v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich
schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové
pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy
životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného
zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní
schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky
povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby
oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu
výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané
majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi;
to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté deti.
Odvolací súd v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a zistenými okolnosťami prípadu dospel
k záveru, že navrhovateľovi za obdobie od 1.7.2015 do 6.10.2016 patrí výživné, pretože v tom čase mu
svedčila zákonná vyživovacia povinnosť rodičov. Riadne chodil do školy, navštevoval Strednú umeleckú
školu v Kežmarku, pripravoval sa riadne na svoje budúce povolanie a nebol schopný sám sa živiť.
V tomto období všetky výdavky v súvislosti s jeho potrebami mu uhrádzala matka. V tom čase podľa
dôkazov, ktoré sa nachádzajú v spise, otec na výživu syna prispieval minimálnym výživným 28 eur.
Takto určené výživné však v žiadnom prípade nezodpovedá oprávneným potrebám navrhovateľa a
možnostiam a schopnostiam otca. Navrhovateľ mal výdavky v súvislosti so štúdiom na strednej škole
a v súvislosti so zabezpečovaním všetkých učebných pomôcok potrebných na praktické zvládnutie
strednej školy. Už v predchádzajúcom období mu matka zabezpečila nielen všetky školské potreby, ale
aj technické pomôcky. Zo sumy 28 eur, ktoré otec deklaroval, že zasielal k rukám matky pre syna z
titulu výživného, nebolo možné ani len čiastočne pokryť tie najzákladnejšie potreby navrhovateľa. Súd
prihliadol pritom na to, že ani príjem matky v tom čase nebol natoľko vysoký, aby mohla kompenzovať
nedostatočné plnenie vyživovacej povinnosti zo strany otca navrhovateľovi. V tom čase matka mala
príjem z titulu invalidného dôchodku 271 eur a z titulu pracovného pomeru sumu 625,78 eur. Poberala
prídavky na navrhovateľa 23,52 eura. Zo svojich príjmov však musela uhrádzať nielen zrážky podľa
mzdového listu, ale aj všetky výdavky v súvislosti s bývaním a zabezpečovaním všetkých potrieb
dvojčlennej rodiny.
Otec maloletého v tom čase nepracoval, od 1.7.2015 bol starobný dôchodca. Bol mu priznaný starobný
dôchodok vo výške 699,50 eur, ktorý sa mu následne zvýšil na 709,60 eura. Preto určenie výživného
v sume 30 % zo sumy životného minima je nedostatočné a nezodpovedá oprávneným potrebám
navrhovateľa a možnostiam a schopnostiam odporca. Je potrebné poukázať aj na skutočnosť, že
matka iný zdroj príjmu v tom čase nemala, než invalidný dôchodok a príjem z pracovného pomeru,
nedisponovala preukázateľne žiadnym iným majetkom, z ktorého by mohla mať príjem. Na druhej
strane však otec navrhovateľa žil v byte, ktorý mu poskytla cudzia osoba a disponoval s účtom, ktorý
mu taktiež poskytla cudzia osoba (prvá manželka). Taktiež jeho umelecké ambície a vydávanie kníh
bolo financované zo zdrojov, ktoré mu boli poskytnuté inou osobou. V rozhodnom čase otec platil len
minimálne výdavky v súvislosti s užívaním bytu vo M., mal však k dispozícii rodinný dom v B. M., ktorý tak,
ako to predniesol pred odvolacím súdom, predstavoval pre neho finančnú záťaž minimálne v rozsahu
bežnej údržby a v minimálnom rozsahu udržiavacích poplatkov  v súvislosti so zavedením plynu. Pre
posúdenie dôvodnosti výživného a výšky výživného, táto okolnosť je dôležitá už len z pohľadu, že otec
mal výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť, nehovoriac o tom, že neobývaná nehnuteľnosť (rodinný
dom) v prípade obozretného hospodárenia mohla otcovi priniesť určitý finančný zisk, ktorý by mohol
byť základom pre plnenie vyživovacej povinnosti. V tom čase akékoľvek výdavky, okrem nevyhnutných
výdavkov na bývanie a stravu pre  otca, nie je možné považovať za dôvodné výdavky, ktoré by mali
mať vplyv na výšku vyživovacej povinnosti. Preto odvolací súd rozsudok prvoinštančného súdu o určení
výživného za obdobie od 1.7.2015 do 6.10.2016 ako správne určené potvrdil.



13. Ďalej sa odvolací súd zaoberal aj určením výživného na navrhovateľa za obdobie od 7.10.2016 do
budúcna, kedy otec namietal, že za toto obdobie, vzhľadom na to, že syn opakoval druhý ročník strednej
školy a vzhľadom na to, že syn mu neprejavuje primeranú úctu, vďaku, nie je možné pre rozpor s dobrými
mravmi priznať.
Podľa § 43 ods. 2 Zákona o rodine dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a
rešpektovať ich.
Podľa § 43 ods. 3 písm. a/, b/, c/ Zákona o rodine dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívanie látok, ktoré
poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.

Keďže odporca namietal nedôvodnosť priznania výživného navrhovateľovi za obdobie od 7.10.2016 na
ďalšie obdobie, pretože si navrhovateľ riadne neplnil svoje školské povinnosti a naviac sa voči nemu
správal nie v súlade s dobrými mravmi, skúmal odvolací súd oprávnenie navrhovateľa za toto obdobie
na výživné zo strany odporcu. Platí totiž, že nie je možné priznať výživné len v prípade, ak pre to
existujú dôvody na strane oprávneného. Musí sa zistiť také správanie oprávneného voči povinnému,
ktoré spôsobí stratu práva priznať výživné. Neznamená to zánik vyživovacej povinnosti, znamená to
prekážku priznať výživné. Pokiaľ však oprávnený na výživné, teda navrhovateľ, sa voči povinnému
nezachoval spôsobom v rozpore s dobrými mravmi, teda spôsobom odôvodňujúcim aplikáciu ust. § 75
ods. 2 Zákona o rodine, potom ani objektívne okolnosti na strane povinného nemôžu spôsobiť, že súd
výživné neprizná.
Odvolací súd namietané okolnosti v danom prípade posudzoval individuálne.
Otec tvrdil zánik práva na priznanie výživného v prospech navrhovateľa na čas od 7.10.2016 do budúcna.
Ide o deň dovŕšenia plnoletosti navrhovateľa a teda od tohto momentu je potrebné skúmať okolnosti,
pre ktoré navrhovateľovi toto právo vyplývajúce zo zákona nesvedčí.
Deti majú voči svojim rodičom nielen práva, ale aj povinnosti. Medzi elementárnu povinností detí voči
rodičom patrí povinnosť prejavovať svojim rodičom primeranú úctu a rešpektovať ich. Je povinnosťou
detí vypočuť si názor rodiča, prípadne ho aj rešpektovať. Deti sú povinné prejavovať voči rodičom
slušnosť, pomoc, záujem o záležitosti rodiča a spolupracovať s rodičom.
Z obsahu spisového materiálu odvolací súd zistil, že vzťahy medzi účastníkmi konania sú dlhodobo
narušené a tak, ako to povedal sám navrhovateľ pred odvolacím súdom, na otca si nepamätá, taktiež sa
nepamätal na okolnosti, keď žili v spoločnej domácnosti, len na situácie, ktoré mu spôsobovali traumu
a predstavovali určitý fyzický atak otca voči jeho matke. Na tieto udalosti, ako navrhovateľ tvrdil, nikdy
nezabudne. Taktiež uviedol, že s otcom sa celé obdobie nestretával, otec o syna neprejavoval záujem a
prvýkrát od neho dostal list vo veku 17 rokov, kedy mu vravel, že patrí do domova a určoval mu zdravotné
diagnózy.
Je potrebné uviesť, že vzťahy medzi účastníkmi konania nebolo možné počas celého prvoinštančného
konania žiadnym spôsobom ani napraviť, dokonca ani zmierniť. Akákoľvek úprava vzájomných vzťahov
medzi účastníkmi konania neprichádza do úvahy. Zo spisového materiálu vyplýva, že odporca na
navrhovateľa, ale aj na jeho matku podáva trestné oznámenia. Tieto trestné oznámenia, ako to vyplýva
nakoniec aj z výpovede navrhovateľa, spôsobujú zaťažovanie navrhovateľa a jeho matky okolnosťami,
že sa musia dostavovať na políciu, poskytovať vysvetlenia a strpieť prítomnosť príslušníkov polície v ich
domácnosti. Navrhovateľa celá situácia a konfliktný vzťah s otcom mrzel, čo deklaroval pred odvolacím
súdom a taktiež ho mrzelo aj to, že otec  nemá dostatočne dobrú finančnú situáciu. Následky celej
situácie však nemôže znášať výlučne navrhovateľ, ako to tvrdí jeho otec. Taktiež prejavil ľútosť nad tým,
že otec bol za ním na strednej škole, kde vznikla opäť medzi otcom a učiteľmi hlučnejšia situácia. Uviedol,
že s otcom nikdy nemal vzťah a vzájomne spolu nekomunikujú. Voči otcovi neprechováva žiadnu emóciu.
Navrhovateľ vyjadril obavu nad ďalšími listami od otca, keď sa obával ďalších atakov a posielania do
domova a na vyšetrenia zdravotného stavu otcom.
Uvedené okolnosti, ktoré boli zistené v priebehu konania zo strany navrhovateľa sú okolnosťami, ktorým
majú vážny, hlboký a trvalý charakter vzájomného nepoznania, nedostatočného vyvinutého vzťahu
medzi navrhovateľom a otcom, ktorý vzťah nebol v priebehu vývoja navrhovateľa od dieťaťa až po
súčasnú dobu rodičmi, teda ani otcom, primerane rozvíjaný a pestovaný. Navrhovateľ si celú situáciu
uvedomuje, je však negatívne emocionálne gradovaný nie celkom ústretovými krokmi zo strany otca,
najmä v súvislosti s oznamovaním údajov o navrhovateľovi, prípadne o jeho matke polícii a iným
orgánom. Situáciu medzi účastníkmi konania neupokojí ani to, že otec sa pred odvolacím súdom vyjadril



o tom, že navrhovateľa vydedí. Takýmto spôsobom sa u navrhovateľa nemal ani priestor kedy vyvinúť
vzťah syna a otca, kde by otca považoval za prirodzenú autoritu, voči ktorej by sa správal s náležitou
úctou, s náležitou ochotou mu pomôcť a s vďakou. Vzhľadom na okolnosti vzájomného spolužitia
celej rodiny nie je možné vyhodnotiť jednostranne nie celkom pozitívny vzťah navrhovateľa k otcovi
ako príčinu, pre ktorú by nebolo dôvodné priznať navrhovateľovi zo strany otca výživné. Rozpor s
dobrými mravmi odvolací súd výlučne na strane oprávnenej osoby, teda navrhovateľa, nezistil, že by
a nevidel a správanie sa navrhovateľa voči otcovi bolo príčinou zlých vzťahov otca a syna, ale len
následkom konfliktného vzťahu otca a syna a matky navrhovateľa, nerešpektovania synovej dospelosti
a názoru navrhovateľa, zo strany odporcu. Preto tento konflikt odvolací súd nepovažoval za taký, ktorý
by odôvodňoval nepriznanie výživného.
Nie je možné toto obdobie hodnotiť ani ako obdobím, kedy navrhovateľovi zanikla vyživovacia povinnosť
pre opakovanie druhého ročníka.
Opakovanie študijného roka, pokiaľ sa tak stalo u navrhovateľa, sa považuje stále za prípravu
navrhovateľa viac-či menej úspešne na ďalšie povolanie. V tom čase navrhovateľ nie je schopný sám
sa živiť, preto výživné dosiahnutím plnoletosti ani momentom opakovania druhého ročníka navrhovateľa
nezaniká, ale nárok trvá.
Opakovanie druhého ročníka, ako to vyplýva zo správy zo školy, má základ v nedostatočnom
sústredení navrhovateľa na vyučovaní, ktorý stav vznikol v dôsledku stále nedoriešených a sústavne
podnecovaných manželských konfliktov odporcom. Rodinné prostredie, na ktorom vytváraní sa viac
či menej svojimi úkonmi zúčastňujú rodičia navrhovateľa spôsobuje, že navrhovateľ nemá psychickú
pohodu pre riadnu prípravu na vyučovanie, čo sa snaží saturovať najmä matka navrhovateľa, ktorá
synovi pomáha a so školou intenzívne spolupracuje a pripravuje sa s ním v problematických predmetoch
na vyučovanie. Otec sa obmedzil len na informácie  o študijných výsledkoch bez aktívnej spolupráce či so
školou alebo upokojením rodinnej atmosféry. Ani túto odvolaciu námietku súd nepovažoval za dôvodnú.
Nie je namieste návrh otca, aby dieťa ukončilo stredoškolské vzdelávanie, alebo aby zmenilo školu na
menej kvalitnú. Je v záujme dieťaťa, aby sa kvalitne pripravilo na svoje budúce povolenie bez ohľadu
na to, či toto povolanie v budúcnosti bude alebo nebude vykonávať. Dôležité je, že sa na toto povolanie
pripravuje, bude mať všetky kvalifikačné predpoklady, pokiaľ si nezvolí inú formu obživy, sa riadne
výsledkami svojho vzdelania živiť. Preto táto odvolacia námietka zo strany odvolacieho súdu nebola
považovaná za dôvodnú a nebolo možné ani tieto odvolacie námietky otca považovať za také, pre
ktoré by súd navrhovateľovi výživné od 7.10.2016 práve pre rozpor s dobrými mravmi nepriznal, resp.
vyhodnotiť zánik vyživovacej povinnosti otca voči navrhovateľovi.
Keďže aj za toto obdobie s poukazom na vyššie uvedené bolo výživné stanovené v riadnej výške
zodpovedajúcej zákonným kritériám, už aj s poukazom na to, že príjem matky v rozhodnom období bol
665,99 eur + invalidný dôchodok vo výške 271,70 eur a otec aj naďalej bol starobný dôchodca s pomermi,
ktoré boli vyššie zistené a s potrebami primeranými veku a zdravotnému stavu, ako aj s poukazom na
ďalšie možnosti a schopnosti príjmov rodičov, kde matka iný zdroj príjmov nemá, dokonca na matku
bol vyhlásený osobný bankrot, pretože jej pasíva presahovali jej finančné možnosti  a schopnosti a
vzhľadom na to, že otec má k dispozícii majetok, z ktorého môže mať zisk a to buď realizácia nájmu,
alebo prevodom nehnuteľnosti na inú osobu za odplatu, pretože tretia osoba mu obstarala bývanie a
dala k dispozícii peňažný účet, suma 120 eur zodpovedá možnostiam a schopnostiam povinného rodiča,
počtu jeho vyživovacích povinností (len navrhovateľ) a potrebám navrhovateľa, ktorý uvedené finančné
prostriedky potrebuje na bežný život vo veku, kde sú zvýšené výdavky nielen na osobnú hygienu, na
zabezpečenie ošatenia, ale aj na stravu a samozrejme na učebné pomôcky. Nie je možné opomenúť
ani náklady na kultúrne vyžitie a na odborný rast a vzdelanie a na prístup k informáciám. Preto takto
stanovené výživné odvolací súd považoval za primerané a prvoinštančným súdom riadne určené. K
zmene nedošlo ani počas odvolacieho konania pri zopakovaní a doplnení dokazovania. Preto podľa §
387 ods. 1, 2 CSP napadnutý výrok prvoinštančného rozsudku potvrdil.

14. Správne vyčíslil prvoinštančný súd aj dlžné výživné, keď bolo zistené, že otec na výživu syna
počnúc septembrom 2016 neplatí a takto určené dlžné výživné je potrebné postupne tak, ako to uviedol
prvoinštančný súd, v splátkach v prospech navrhovateľa zaplatiť. Aj v tejto časti odvolací súd napadnutý
výrok podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.

15. O trovách konania odvolací súd rozhodol podľa § 52 CMP a žiadnemu účastníkovi nárok na náhradu
trov odvolacieho konania nepriznal.

16. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3:0.



Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).

Podľa § 420 CSP, dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej
alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa § 421 ods. 1 CSP, dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo
alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia
právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa § 421 ods. 2 CSP, dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd
rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n).

Podľa § 423 CSP, dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa  § 424 CSP, dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa § 427 ods. 1 CSP, dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia
odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané
opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej
opravy.

Podľa § 427 ods. 2 CSP, dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom
odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa § 428 CSP, v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa § 429 ods. 1 CSP, dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a
iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa § 429 ods. 2 CSP, povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a)  dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické
vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.