Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 3Co/14/2016 z 5. 9. 2016 Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 5. septembra 2016, sp. zn. 3Co/14/2016, ECLI:SK:KSPO:2016:8114222300.1 Krajský súd Prešov | 3Co/14/2016 | ECLI:SK:KSPO:2016:8114222300.1 | 2016-09-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Bezdôvodné obohatenie Citované ustanovenia: CSP, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d99ae9d0-83e5-4f47-b67a-791e5fd78f20 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2016:8114222300.1 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 3Co/14/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114222300
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 09. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eva Šofranková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2016:8114222300.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členiek
senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Wagshalovej v právnej veci žalobkyne: A.. W. K., nar.
XX. XX. XXXX, bytom K. XX, K. K., právne zastúpenej JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom
vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66 proti žalovanému: PROFI CREDIT Slovakia, s. r. o., Pribinova
25, Bratislava, IČO: 35 792 752, právne zastúpeného Advokátska kancelária JUDr. Andrea Cviková,
s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, o určenie neprijateľnosti zmluvnej podmienky a vydanie
bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov
zo dňa 02. 10. 2015, č. k. 29C/288/2014-57 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok.

Náhradu trov odvolacieho konania účastníkom n e p r i z n á v a.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol, cit.: „u r č u j e ,
že poplatok 215,75 Eur, ktorý dojednáva žalovaný so spotrebiteľmi v bode 8.1. zmluvy č. XXXXXXXXXX
v znení:

„predmetom tejto Dohody o poskytnutí služby je záväzok Veriteľa poskytnúť Dlžníkovi na jeho žiadosť
a po splnení nižšie uvedených podmienok službu spočívajúcu v možnosti odkladu, maximálne troch
akýchkoľvek splátok úveru, resp. revolvingu poskytnutého na základe Žiadosti/Zmluvy uzavretej medzi
Veriteľom a Dlžníkom (ďalej ako "úver/revolving") a záväzok Dlžníka zaplatiť Veriteľovi odplatu a) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok úveru vo výške 215,75 Eur a b) za
poskytnutie služby spočívajúcej v možnosti odkladu splatnosti splátok revolvingu vo výške 112,08 Eur
v prípade, ak bude Dlžníkovi revolving poskytnutý. Odplatu je Veriteľ oprávnený na základe vlastného
uváženia jednostranne znížiť, k čomu Dlžník udeľuje Veriteľovi svoj súhlas. Veriteľ je povinný písomne
oznámiť Dlžníkovi stanovenú zníženú výšku odplaty, pričom písomné oznámenie bude tvoriť prílohu tejto
Dohody o poskytnutí služby“ je neprijateľnou zmluvnou podmienkou,

v prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a ,

náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a“ .

2. Vo svojom rozhodnutí súd prvej inštancie okrem iného uviedol, že ide o hrubú nerovnováhu v právach
a povinnostiach účastníkov spornej dohody v neprospech spotrebiteľa. Žalovaný uzatvoril so žalobkyňou
dňa 17. 06. 2013 zmluvu o revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX, na základe ktorej mala byť žalobkyni



poskytnutá čiastka 1 500 Eur, ktorú sa zaviazala splácať mesačnými splátkami v celkovom počte 42,
vždy k 28-temu dňu kalendárneho mesiaca vo výške 84,47 Eur s uvedením celkovej čiastky, ktorú musí
zaplatiť 3 375,54 Eur; RPMN za úver 65,05 %, ročná úroková sadzba 70,01 % a priemerná hodnota
RPMN 48,52 %. Z karty klienta mal súd za preukázané, že žalobkyni bola vyplatená iba suma vo výške
1 284,25 Eur, pričom doposiaľ realizovala úhradu vo výške 160,74 Eur.

3. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou domáhala vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky
uvedenej v bode 8.1 zmluvy o revolvingovom úvere a vydania bezdôvodného obohatenia. Na základe
výsledkov vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že uvedená zmluvná podmienka v zmluve
o revolvingovom úvere je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle ust. § 53 ods. 1, 2 OZ.
Neprijateľnosť zmluvnej podmienky súd videl nielen v samotnom predmete tohto dojednania, ale aj v jeho
cene a v okolnostiach uplatňovania tohto ustanovenia. Celá konštrukcia služby, odkladu splátok a odplaty
za ňu, tak ako je uvedená v bode 8 zmluvy je neprijateľná, výrazne zhoršujúca postavenie spotrebiteľa,
a preto ako neprijateľná je v zmysle ust.§ 53 ods. 5 OZ neplatná. Nakoľko uvedená zmluvná podmienka
môže reálne viesť k tomu, že spotrebiteľ poskytne dodávateľovi plnenie bez reálneho protiplnenia, čo
spôsobuje značnú nerovnováhu medzi dodávateľom a spotrebiteľom, ktorá nie je vyrovnaná žiadnym
benefitom pre spotrebiteľa, súd žalobe v uvedenej časti žalobného návrhu vyhovel.

4. V zmysle ust. § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z. zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných
náležitostí musí obsahovať podľa písmena k) výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných
poplatkov s tým, že pokiaľ spotrebiteľský úver tieto náležitosti neobsahuje, v zmysle ust. § 11 ods. 1
písm. a) citovaného zákona sa považuje za bezúročný a bez poplatkov.

5. Z predloženého rovnopisu zmluvy o spotrebiteľskom úvere mal súd za preukázané, že neobsahuje
vyššie uvedené podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere, nakoľko neobsahuje špecifikáciu,
v akom rozsahu tá ktorá mesačná splátka zahŕňa v sebe úhradu istiny a uplatneného úroku, a preto
žalobkyni vznikla iba povinnosť zaplatiť istinu poskytnutého úveru.

6. Žalobkyňa sa predmetnou žalobou okrem vyslovenia neprijateľnosti zmluvnej podmienky, poplatku
za odklad splátok úveru domáhala aj vydania bezdôvodného obohatenia voči žalovanému v časti
uvedeného poplatku vo výške 215,75 Eur. Súd skonštatoval, že k bezdôvodnému obohateniu na strane
žalovaného by pri predmetnom úverovom vzťahu došlo iba v prípade, ak by tento prijal úhrady titulom
splátky úveru v sume vyššej ako bola hodnota istina poskytnutého úveru.

7. Keďže preukázateľne žalovaný v prospech žalobkyni titulom predmetného úveru vyplatil čiastku 1
284,25 Eur, pričom žalobkyňa v jeho prospech poukázala úhrady iba vo výške 160,74 Eur, teda v
sume nižšej ako je hodnota istiny úveru, súd žalobu v časti o vydanie bezdôvodného obohatenia ako
nedôvodnú zamietol.

8. O náhrade trov konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho
poriadku tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal s poukazom na 50 %-nú úspešnosť
účastníkov v spore.

9. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný i žalobkyňa.

10. Žalovaný v podanom odvolaní namieta, že z napadnutého rozsudku nevyplýva žiadne právne
zdôvodnenie toho, na základe čoho poplatok 215,75 Eur je neprijateľnou podmienkou. Sume 215,75 Eur
podľa dohody o poskytnutí služby zodpovedá len odplata za nadobudnutie práva na odklad splatnosti
splátok. Predmetná odplata je cenou plnenia, čiže z hľadiska § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka
úvaha o neprijateľnosti dojednania o tejto odplate je vylúčená. Ani cena plnenia, a to aj v zmysle
výslovného znenia Smernice Rady 93/13/EHS v čl. 4 ods. 2, a ani dojednania o nej nie sú neprijateľnou
podmienkou. Dohoda o poskytnutí služby je zároveň individuálnym dojednaním, a to nielen pokiaľ ide o
jej vznik, ale aj pokiaľ ide o výšku odplaty. Odplata a dojednanie o nej preto nemôžu byť neprijateľnou
podmienkou aj z tohto dôvodu. Z uvedeného vyplýva, že poplatok bez ohľadu na to, či sa týka hlavného
alebo vedľajšieho predmetu plnenia je v zmysle zákonnej úpravy, ako aj právnej náuky vylúčený z
posudzovania ako neprijateľnej podmienky. Tvrdeniu o neprijateľnosti odporuje tiež podstata pojmu
neprijateľná podmienka. Z nej je nesporné, že dohoda o poskytnutí služby a odplata podľa nej nemôžu
spĺňať uvedenú definíciu. Zmyslom právnej úpravy neprijateľnej podmienky je odstrániť zo zmluvného



vzťahu také ustanovenie, ktoré bráni spotrebiteľovi v uplatňovaní nejakých práv alebo vytvára pre
neho nevýhodnejšie postavenie v porovnaní so stavom ako keby danú situáciu upravoval zákon. Ani
jeden z týchto prípadov nenastal a objektívne ani by v prípade dohody o poskytnutí služby nikdy
nastať nemohol. V zmysle platnej právnej úpravy je možné hovoriť o neprijateľnosti iba vtedy, ak je
splnená podmienka, že nejde o individuálne dohodnuté ustanovenie a súčasne ide o ustanovenie, ktoré
spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach strán. Súd prvej inštancie nevychádzal ani
z písomného vyhotovenia dohody a ani z vykonanej svedeckej výpovede, ktorú odmietol s tvrdením, že
svedkyňa u žalovaného pracuje. Na rozdiel od uvedeného dôkazu súd podľa odôvodnenia prihliadal na
nejaké „iné konania so žalovaným, kde malo byť preukázané, že vznik dohody o poskytovaní služby je
podmienkou uzatvorenia úverovej zmluvy“. Procesný postup súdu odporuje zákonu, pretože v konaní
nebol zákonným spôsobom vykonaný žiadny dôkaz o iných konaniach. Žalovaný napadá aj závery
súdu o obsahu práv a povinností podľa predmetnej dohody o poskytnutí služby. Predmetom dohody o
poskytnutí služby je prevzatie záväzku veriteľom poskytnúť odklad splatnosti maximálne troch splátok
(v prípade úveru a ak dôjde k poskytnutiu revolvingu aj v prípade revolvingu) a záväzok dlžníka zaplatiť
odplatu za túto službu. Na jednej strane je teda záväzok zaplatiť odplatu za prevzatie povinnosti veriteľa
poskytnúť odklad splatnosti splátok a na druhej strane záväzok poskytnúť odklad splatnosti splátok.
Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, žalobu zamietol a priznal žalovanému náhradu
trov konania.

11. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala výrok, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol
a výrok o náhrade trov konania. Uviedla, že je potrebné rozlišovať uplatnený nárok na vydanie
bezdôvodného obohatenia a nárok žalovaného na splatenie úveru. Je nesporné, že úver bol poskytnutý
vo výške 1 500 Eur, ale žalobkyni bola vyplatená len suma 1 284,25 Eur, keďže žalovaný si ponechal
sumu 215,75 Eur z poskytnutého úveru, teda z peňazí, na základe neplatnej zmluvnej doložky. Ak si
teda žalovaný ponechal 215,75 Eur, ktoré žalobkyni patrili titulom úveru a nevyplatil jej túto sumu, získal
na úkor žalobkyne majetkový prospech plnením z neplatného právneho úkonu v zmysle § 451 ods. 2 OZ
a má obohatenie vydať v zmysle ust. § 451 ods. 1 OZ. Na tom by nemalo nič meniť zistenie, či žalobkyňa
má voči žalovanému dlh z úverovej zmluvy. Ak žalobkyňa aj má dlh voči žalovanému z úverovej zmluvy,
žalovaný má súčasne voči nej dlh titulom bezdôvodného obohatenia a tieto samostatné nároky, resp.
pohľadávky by mohli zaniknúť v rozsahu, v akom sa kryjú, len ak by niektorí z účastníkov týchto právnych
vzťahov urobil voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Za nesprávny považuje aj výrok o náhrade
trov konania, nakoľko zamietnutie žaloby v prevyšujúcej časti predstavuje nepomerne menší úspech ako
úspech žalobkyne vo vyhovujúcej časti. Navrhla, aby odvolací súd v napadnutých výrokoch rozsudok,
zrušil vec vrátil na ďalšie konanie, alternatívne žiada rozsudok zmeniť, žalovaného zaviazať zaplatiť
žalobkyni 215,75 Eur a priznať jej náhradu trov celého konania.

12. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) preskúmal rozsudok spolu s konaním, ktoré mu
predchádzalo podľa zásad uvedených v ust.. § 379 - § 381 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového
poriadku, ďalej len „CS“, bez nariadenie pojednávania. Oznámenie o verejnom vyhlásení rozsudku
bolo zverejnené na úradnej tabuli. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie rozhodol v
napadnutých výrokoch vecne správne.

13. Z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere uzavretej dňa 17. 06. 2013 (č. l. 5 - 6 spisu) je možné
ustáliť, že účastníci konania uzatvorili individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na
základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni úver. Žalobkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že
v rozhodnom období mala finančné problémy, a preto sa obrátila na spoločnosť žalovaného, kde jej zo
strany finančného agenta bolo oznámené, že nie je možné jej poskytnúť úver vo výške 3 000 Eur jednou
zmluvou, ale na dve úverové zmluvy, ktoré aj uzatvorila v jeden deň, pričom jej z celkovej sumy úveru
vo výške 3 000 Eur bola vyplatená iba suma cca 2 500 Eur, pričom žalobkyňa sa domnieva, že zrazená
suma predstavuje províziu žalovaného na odklad splátok.

14. Vychádzajúc z predloženej zmluvy o revolvingovom úvere zo dňa 17. 06. 2013, touto zmluvou
žalovaný vopred vnútil žalobkyni aj iný úkon než iba ten, ktorý bol v danom okamihu vo sfére jej
záujmu. Ako vyplýva z predtlače zmluvy, žalobkyňa súčasne jedným a tým istým podpisom na zmluve
sa podpísala aj pod tú časť predtlače listiny, ktorá sa týka absolútne iného právneho úkonu, a to dohody
o poskytnutí služby uzavretej podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka. Teda ak chcela žalobkyňa
získať úver, čo bolo primárne jej pohnútkou k vstupu do právneho vzťahu so žalovaným, nemala na
výber a musela podpísať predloženú predtlač listiny obsahujúcu v sebe tiež náležitosti iného právneho



úkonu. V tomto prípade sa tak dá usudzovať o nedostatku vôle konajúcej osoby spotrebiteľa vstúpiť do
iného zmluvného vzťahu so žalovaným ako bol primárne vo sfére jej záujmu.

15. Okrem uvedeného odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že konanie
žalovaného pri uzatváraní dohody o poskytnutí služby má navyše znaky nekalosti, čo nie je v súlade so
zásadou dobrých mravov uplatňovanou v spoločnosti.

16. Zákaz konať v rozpore s dobrými mravmi bol obsiahnutý i v zákone č. 250/2007 Z. z.. Podľa ust.
§ 4 ods. 8 tohto právneho predpisu predávajúci nesmie konať v rozpore s dobrými mravmi. V konaní v
rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými
tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie, alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej
pri predaji výrobku a poskytovanie služby, alebo môže privodiť ujmu účastníkovi obchodného vzťahu pri
nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú
nerovnováhu zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.

17. Zmluva vypracovaná žalovaným a predložená žalobkyni na podpis vzbudzuje zdanie ako keby
jej obsahom bol len jeden právny úkon. Je to evidentné hneď z jej označenia. Až v strede predtlače
formulára zmluvy je pod bodom 8 spomenutá ďalšia zmluva, a to „dohoda o poskytnutí služby“. V prípade
dvoch alebo viacerých právnych úkonov obsiahnutých v jednej listine by preto malo byť bežnou praxou a
zvyklosťou bankových alebo nebankových subjektov túto pluralitu právnych úkonov zvýrazniť. Žalovaný
túto pluralitu právnych úkonov vôbec nezvýraznil, naopak vyvolal dojem ako keby so žalobkyňou
uzatvoril len jeden právny úkon. Takéto konanie žalovaného v bežnej praxi a zvyklostiam odporuje, a
preto je v rozpore s dobrými mravmi.

18. Pri dojednaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi len ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok
bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácií pre neho nepriaznivej. V súlade s dobrými mravmi
je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na
to, v akej situácií sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných
prostriedkov a ktorý svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nie je možné
neprihliadnuť na skutočnosť, že dlžník uzatvára zmluvu a dohodu o úrokoch často práve z dôvodov
svojej inak neriešiteľnej finančnej situácií. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom medzi
ľuďmi, aby veriteľ v takejto situácií poskytoval dlžníkovi neprimerané úroky. V zmluve o revolvingovom
úvere zo dňa 17. 05. 2013 dohodnutá úroková sadzba úveru vo výške 70,01 % viac ako 5-násobne
prevyšuje priemernú úrokovú sadzbu uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek.
Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je dôvodný záver
súdu o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi.

19. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdom prvej inštancie aj v tom, že jednou z náležitostí
zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyplývajúcom z ust. § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010 Z. z. je i
to, že zmluva musí obsahovať výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadne
poradie, v ktorom sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými
sadzbami spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia. V zmluve absentuje rozlíšenie jednotlivých
splátok na istinu, úroky a iné poplatky, a je v nej uvedená len jedna suma splátky bez tohto rozlíšenia.
Tento nedostatok spôsobuje, že spotrebiteľský úver sa posudzuje ako bezúročný a bez poplatkov.
Tieto zistenia zo strany žalovaného v jeho opravnom prostriedku vôbec spochybnené neboli. Preto pre
absenciu jednej z podstatných náležitosti vyžadovanej ust. § 11 ods. 1 písm. a) zákona č. 129/2010 Z.
z., žalovanému nevzniklo právo na úroky dohodnuté v zmluve.

20. Ak by žalobkyňa zaplatila i úroky, na ktoré žalovanému právo nevzniklo, na strane tohto účastníka
minimálne by vzniklo bezdôvodné obohatenie plnením bez právneho dôvodu podľa ust. § 451 ods. 2
Občianskeho zákonníka.

21. Vo vzťahu k poplatku 215,75 Eur za službu spočívajúcu v možnosti odkladu splatnosti maximálne
troch akýchkoľvek splátok úveru je potrebné dodať, že už v inom konaní vedenom na Okresnom súde
Prešov pod sp. zn. 25C/4/2014 bol tento poplatok vyplývajúci z bodu 8 zmluvy o revolvingovom úvere
určený za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Stalo sa tak rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 19.
05. 2014, č. k. 25C/4/2014-111 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Prešove zo dňa 27. 11. 2014,
č. k. 7Co/220/2014-138.



22. V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť a poukázať na ust. § 53a ods. 1 Občianskeho
zákonníka, podľa ktorého, ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá
sa uzatvára vo viacerých prípadoch a je obvykle, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom
neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za neplatnú z dôvodu neprijateľnosti
takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je
povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách
so všetkými spotrebiteľmi.

23. Vychádzajúc z vyššie uvedeného je dôvodné prijať záver, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

24. K odvolaniu žalobkyni o nepriznaní uplatneného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia,
odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, ktorý zamietnutie žaloby odôvodnil tým,
že k bezdôvodnému obohateniu na strane žalovaného by pri predmetnom úverovom vzťahu došlo iba
v prípade, ak by žalovaný prijal úhrady titulom splátok úveru v sume vyššej ako bola hodnota istiny
poskytnutého úveru.

25. Záväzkový vzťah bezdôvodného obohatenia vznikne, len ak sa naplnia všetky zákonom ustanovené
predpoklady na jeho vznik (ak sa niekto „na úkor iného bezdôvodne obohatí“).

26. Základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu u
obohateného, pričom k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôvod o
existencii bezdôvodného obohatenia na strane obohateného musí ponúknuť postihnutý, ktorý žalobou
na súde žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia, resp. jeho peňažnú náhradu. Na vznik záväzkovo-
právneho vzťahu z bezdôvodného obohatenia sa nevyžaduje existencia zavinenia, ani existencia
protiprávneho úkonu. Zákon vyžaduje len to, aby k bezdôvodnému obohateniu došlo v dôsledku právom
uznávaných dôvodov.

27. V ust. § 451 ods. 1 Občianskeho zákonníka je zakotvená všeobecná skutková podstata
bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie zákon chápe ako záväzok, z ktorého vzniká tomu,
kto sa obohatil, povinnosť vydať to, o čo sa bezdôvodne obohatil a právo, na koho úkor k obohateniu
došlo.

28. Z výsledkov vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že žalovaný v prospech žalobkyni
titulom predmetného úveru vyplatil čiastku vo výške 1 284,85 Eur, pričom žalobkyňa v prospech
žalovaného poukázala úhradu iba vo výške 160,74 Eur, teda v sume nižšej ako hodnota istiny úveru.
Za takejto situácie správne postupoval súd prvej inštancie, ak žalobu v časti o vydanie bezdôvodného
obohatenia ako nedôvodnú zamietol.

29. Za vyššie uvedeného stavu je správne rozhodnutie súdu prvej inštancie aj o trovách konania
postupom podľa ust. § 142 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tak, že súd náhradu trov konania
účastníkom nepriznal s poukazom na ich 50-nú % úspešnosť v spore.

30. Za daného stavu odvolací súd rozsudok prvej inštancie ako vecne správny potvrdil (§ 387 ods. 1
O. s. p.).

31. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP a § 257 CSP. V odvolacom konaní žalobkyňa ani žalovaný úspech nemali, a preto
účastníkom nie je možné priznať náhradu trov odvolacieho konania.

32. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).