Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 10Co/19/2014 z 14. 5. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 14. mája 2014, sp. zn. 10Co/19/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5912207034.3 Krajský súd Žilina | 10Co/19/2014 | ECLI:SK:KSZA:2014:5912207034.3 | 2014-05-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f935ac8f-b766-43eb-9835-c8db6d5be3fc Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5912207034.3 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 10Co/19/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912207034
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Amália Paulerová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5912207034.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte v zložení z predsedníčky senátu JUDr. Amálie
Paulerovej a členov senátu JUDr. Róberta Urbana a JUDr. Erika Vargu v právnej veci navrhovateľa
- POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zastúpeného
Advokátskou kanceláriou Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, Bratislava, IČO: 36 864 421,
proti odporcovi - Slovenská republika, za ktorú koná Ministerstvo spravodlivosti SR, so sídlom Bratislava,
Župné nám. 13, o náhradu škody a náhradu nemajetkovej ujmy, na základe odvolania navrhovateľa proti
rozsudku Okresného súdu Ružomberok č. k. 2C/98/2012-107 zo dňa 30.10.2013 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e rozsudok okresného súdu.

Účastníkom náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd zamietol návrh, ktorým sa navrhovateľ dňa 27.9.2012 domáhal
od odporcu náhrady majetkovej škody v sume 125 eur a náhrady nemajetkovej ujmy v sume 385
eur titulom nesprávneho úradného postupu, ktorého sa mal dopustiť súd prvého stupňa v exekučnej
veci vedenej u súdneho exekútora pod sp. zn. Ex/14125/2010 (povinný I. V., neplniaci záväzok
vyplývajúci zo zmluvy o úvere č. 500100039). Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že okresný súd nerozhodol o
žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v lehote 15 dní od doručenia
žiadosti, súd o žiadosti exekútora na vydanie poverenia rozhodol až 25.1.2011, teda bol v omeškaní
s rozhodnutím viac ako 7 mesiacov, čím on (navrhovateľ) utrpel majetkovú škodu predstavujúcu
náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy
a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie
poverenia na vykonanie exekúcie a rozhodnutím o nej. V tomto období vynaložil na správu pohľadávky
prostredníctvom pracovných výkazov zamestnanca pomocou informačného systému sumu 70 eur,
na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40 eur, na administratívne spracovanie textov
spojených s vyhotovením urgencie adresovaných exekučnému súdu, na poštovné a telekomunikačné
výdaje spojené s urgovaním a kontrolou stavu konania na exekučnom súde sumu 15 eur celkom. Vo
veci správy a vymáhania svojej pohľadávky v dotknutom období vynaložil márne sumu 125 eur.

Pri uplatnení si aj náhrady nemajetkovej ujmy navrhovateľ skutkovo argumentoval tým, že márnym
uplynutím času došlo u neho aj k vyvolaniu viacerých rizík - neskorým ukončením procedúry k
zániku povinného, k zmareniu účelu konania pre stratu kontaktu s povinným, k insolvencii povinného;
neexistencia akéhokoľvek účinného vnútroštátneho prostriedku nápravy v spojení s absolútnou
nemožnosťou vrátenia strateného času vyvolala u navrhovateľa, resp. u členov riadiacich orgánov
spoločnosti ako aj u majiteľov pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery právo a
rovnosť v spoločnosti, zánik ďalších plánovaných a už vytvorených podnikateľských aktivít, hospodársku



stratu, spôsobila neistotu v plánovaní ďalších rozhodnutí. Základ nároku na náhradu nemajetkovej ujmy
videl navrhovateľ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov a dosiahnutia adekvátnej nápravy a
primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Ako primeranú náhradu
nemajetkovej ujmy si uplatňuje sumu 385 eur za celých 7 mesiacov, za 1 mesiac nečinnosti 55 eur,
pritom navrhovateľ upozornil, že v danej veci bol exekučný súd bezdôvodne nečinný viac ako 222 dní.

.

Okresný súd vykonaným dokazovaním, najmä oboznámením sa s obsahom spisu okresného súdu sp.
zn. 9Er/724/2010 zistil, že súdu bola dňa 26.11.2010 doručená žiadosť súdneho exekútora JUDr. Rudolfa
Krutého, Exekútorský úrad so sídlom v Bratislave o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, na
základe exekučného titulu rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu vydané Slovenskou rozhodcovskou
a.s. pod č..k. SR 05181/10 dňa 29.6.2010. Predmetom exekúcie bol nárok vyplývajúci zo zmluvy o
úvere, ktorá je svojou povahou spotrebiteľskou zmluvou a z výroku exekučného titulu vyplynulo, že
povinná osoba (ako spotrebiteľ) bola zaviazaná aj na zaplatenie zmenkového úroku vo výške 0,25%
denne (t.j. na plnenie právom nedovolené). Súd výzvou zo dňa 9.12.2010 vyzval Stály rozhodcovský
súd na zaslanie zmenky vystavenej dňa 10.8.2009 v lehote 15 dní. Výzva bola doručená Stálemu
rozhodcovskému súdu 15.12.2010. Stály rozhodcovský súd spoločnosti Slovenská rozhodcovská, a.s.
elektronickým podaním doručeným súdu dňa 15.12.2010 požiadal o predlženie lehoty na predloženie
spisového materiálu o 30 dní. Výzvou zo dňa 14.1.2011 bol opätovne vyzvaný Stály rozhodcovský súd
o predloženie fotokópie zmenky vystavenej dňa 10.8.2009. Predmetné doklady boli súdu doručené na
CD nosiči dňa 18.1.2011. Dňa 25.1.2011 bolo pre súdneho exekútora JUDr. Rudolfa Krutého vydané
poverenie na vymoženie uloženej povinnosti 425 eur s príslušenstvom, trov predchádzajúceho konania
159,92 eur a trov exekúcie; zároveň uznesením č.k. 9Er/724/2010-26 zo dňa 25.1.2011 súd exekúciu
v časti o vymoženie zmenkového úroku vo výške 0,25% denne zo sumy 425 eur od 25.1.2010 do
zaplatenia zastavil. Predmetné uznesenie spolu s poverením bolo doručené súdnemu exekútorovi dňa
2.2.2011.

Okresný súd vec právne posúdil z pohľadu ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1 písm. a/ bod 1, § 9 ods. 1
a 2, § 17 ods. 1, 2, Zákona č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej
moci a o zmene niektorých zákonov, vychádzal aj z ustanovenia § 44 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z.z. o
súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej iba „Exekučný poriadok“) v znení účinnom od 1.6.2010,
z § 41 ods. 2 písm. d/ Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.5.2011 a od 1.6.2011.

Súd prvého stupňa osobitne zdôraznil povinnosť exekučného súdu v štádiu exekučného konania
podrobiť prieskumu rozhodcovský rozsudok z hľadísk vymedzených v ust. § 45 zákona č. 244/2002
Z.z. o rozhodcovskom konaní (poukaz súdu na záver uznesenia NS SR sp. zn. 3MCdo 11/2010). V
dotknutom exekučnom konaní exekučný súd ex offo skúmal zákonnosť vedenej exekúcie (z pohľadu
§ 45 ods. 1 zákona o rozhodcovskom konaní). Za tým účelom si vyžiadal od Stáleho rozhodcovského
súdu súvisiace podklady. Podrobil exekučný titul súdnemu prieskumu, pričom po zistení rozporu časti
exekučného titulu so zákonom uznesením č.k. 9Er/724/2010-26 zo dňa 25.1.2011 exekúciu v časti
o vymoženie zmenkových úrokov zastavil. Z toho je zrejmé, že nevydanie poverenia na vykonanie
exekúcie v 15. dňovej lehote zapríčinil samotný navrhovateľ, ktorý v pozícii oprávneného v exekučnom
konaní sa domáhal výkonu exekučného titulu, ktorý v celom rozsahu nebol v súlade so zákonom.
Napokon k nevydaniu poverenia v zákonnej lehote došlo aj v dôsledku neposkytnutia včasnej a riadnej
súčinnosti Stáleho rozhodcovského súdu nevyhnutnej pre posúdenie zákonných podmienok na vydanie
poverenia na vykonanie exekúcie.

Z vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že exekučný súd konal v posudzovanej veci
priebežne, bez zbytočných prieťahov, vychádzal aj zo záverov rozhodnutia Ústavného súdu SR sp.
zn. I ÚS/16/2002, v zmysle ktorých „samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty neznamená
automaticky prieťahy v konaní“. V dotknutej exekučnej veci dĺžka exekučného konania - od doručenia
žiadosti súdneho exekútora o udelenia poverenia okresnému súdu 26.11.2010 do vydania poverenia
na vykonanie exekúcie 25.1.2011 vzhľadom na vykonané úkony smerujúce k posúdeniu zákonnosti
vedenej exekúcie, nie je takej povahy, aby na jej základe bolo možné v danej veci vysloviť namietané
porušenie práva navrhovateľa. Súd prvého stupňa osobitne zvýraznil, že v dotknutej exekučnej veci
exekučný súd rozhodol o udelení poverenia na vykonanie exekúcie bez zbytočného odkladu - do 7



dní po poskytnutí súčinnosti zo strany Stáleho rozhodcovského súdu v Bratislave. Nesprávny úradný
postup (existencia prieťahov v exekučnom konaní) ako jeden z predpokladov pre vznik zodpovednosti
štátu za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom navrhovateľ nepreukázal, preto jeho návrh
je nedôvodný a súd ho zamietol v celom rozsahu bez potreby vykonávania ďalšieho dokazovania.

Pri rozhodovaní o náhrade trov konania okresný súd aplikoval § 142 ods. 1 O.s.p., vychádzal z princípu
úspechu/neúspechu účastníkov v konaní, pričom konštatoval úspech odporcu, ktorému vznikol nárok na
náhradu trov od neúspešnej procesnej strany - navrhovateľa, odporca náhradu trov konania nevyčíslil a
ani z obsahu spisu nevyplynulo, žeby mu boli nejaké trovy vznikli, z týchto dôvodov odporcovi náhradu
trov konania okresný súd nepriznal.

Proti rozsudku okresného súdu v zákonnej lehote podal odvolanie navrhovateľ. Domáhal sa zrušenia
rozsudku a vrátenia veci súdu prvého stupňa na opätovné prejednanie. Argumentoval, že ako strana
konania nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s písomným vyjadrením odporcu k žalobe. Toto
mu bolo doručené až so samotným rozsudkom vo veci samej. Takýto procesný postup nepredstavuje len
porušenie jeho základného práva na kontradiktórny súdny proces ale aj priame porušenie ustanovenia
§ 114 ods. 2 O.s.p., osobitne to platí za situácie keď súd vo veci neuskutočnil ústne pojednávanie s
prítomnými účastníkmi konania. Nebol pred vynesením rozsudku oboznámený s vykonanými listinnými
dôkazmi uloženými v exekučnom spise a k vykonanému dokazovaniu nemal možnosť sa vyjadriť.
Nebol teda oboznámený s obsahom dôkazov a tvrdení, tým nemal možnosť sa k týmto dôkazom a
tvrdeniam vyjadriť, navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. V danej veci nebolo možné rozhodnúť
bez nariadenia pojednávania. Za situácie kedy bolo potrebné vo veci vykonať dokazovanie dôkazom -
listinami založenými v exekučnom spise a za stavu, kedy sa odporca vôbec nevyjadril k podanej žalobe,
mal súd umožniť navrhovateľovi uplatňovať svoje stanoviská k skutkovým ale aj právnym otázkam,
nastoleným samotným súdom v súvislosti s nesprávnym úradným postupom a výškou spôsobenej
škody a ak tak neurobil a vo veci s konečnou platnosťou meritórne rozhodol, porušil jeho právo na
kontradiktórny súdny proces. Odvolateľ upozornil, že súd vykonal dokazovanie, ktorého obsah a rozsah
si bez uvedenia akéhokoľvek dôvodu určil sám. Vykonal dokazovanie listinami, ktorých pôvod nie je z
odôvodnenia rozhodnutia poznateľný a nie je zrejmé či išlo o listiny založené v exekučnom spise. Za
dôkaz môžu slúžiť v danom konaní len listiny založené v exekučnom spise aj s ohľadom na fakt, že vec
sa týka nesprávneho úradného postupu štátneho orgánu.

Odvolateľ poukazoval na obsahové znenie ustanovenia § 15, § 14 ods. 1, § 16 ods. 1 O.s.p. On
uskutočnil podanie (obsiahnuté v návrhu na začatie konania), ktorým upovedomil súd o skutočnostiach
nasvedčujúcich tomu, že sudcu, ktorému bola vec pridelená na prejednanie a rozhodnutie je potrebné z
konania vylúčiť. Okolnosť, že krajský súd nevzhliadol v označených skutočnostiach dôvod na vylúčenie
sudcu, nič nemení na tom, že v očiach odvolateľa a objektívne v očiach verejnosti nemožno tohto sudcu
považovať za nestranného. Je tomu tak aj preto, že rozhodnutie krajského súdu je v rozpore s ustálenou
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, tento jeho právny názor potvrdzujú i rozhodnutia Krajského
súdu v Trenčíne, Nitre, Prešove v skutkovo a právne zhodných veciach, v ktorých boli vylúčení všetci
sudcovia okresného súdu. Odvolateľ na podporu svojej odvolacej argumentácie (vo vzťahu k princípu
zachovania práva na nestranný súd, rozhodovanie veci zákonným sudcom) poukazoval na rozhodovaciu
prax Ústavného súdu SR v rozhodnutiach IV.ÚS 345/09, I. ÚS 27/98, III. ÚS 16/2000.

Za takýchto okolností a s vedomím, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s
rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v
Štrasburgu, neobstojí; keď podal ( odvolateľ ) ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný
súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu; - nebolo a nie je prípustné, aby konanie
pokračovalo ústnym pojednávaním, v ktorom by vykonával úkony a rozhodoval vylúčený sudca.

Súd sa dopustil viacerých omylov, keď konštatoval, že ním (odvolateľom) namietané lehoty na vydanie
rozhodnutia boli dodržané, avšak v odôvodnení prezentované časové úseky tomu nenasvedčujú. Je
nepochybné, že ním tvrdený nesprávny úradný postup bol v konaní jednoznačne preukázaný. Súd bol
bezdôvodne nečinný, spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, nerozhodol o návrhu v zákonnej lehote.
Nesprávny úradný postup exekučného súdu pritom spočíva hneď v niekoľkých skutočnostiach nielen v



jednej z nich, preto sa konajúci súd musí vysporiadať so všetkými vytýkanými zložkami nesprávneho
úradného postupu. V napadnutom rozhodnutí tomu tak nie je, čo robí rozhodnutie nepreskúmateľným
pre nedostatok dôvodov.

Odporca písomné vyjadrenie k odvolaniu nepredložil.

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 10 ods.1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie podal účastník (§ 201
prvá veta O.s.p.) v zákonom stanovenej lehote (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec v rozsahu danom
v ustanovení § 212 ods. 1 O.s.p., viazaný rozsahom i dôvodmi odvolania a aplikáciou postupu podľa
§ 156 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 211 ods. 2 a § 214 ods. 2 O.s.p. rozsudok okresného súdu potvrdil
podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. pre vecnú správnosť.

Krajský súd vyhodnotil odvolanie navrhovateľa za nedôvodné.

Preskúmaním spisu odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa v prejednávanej veci zistil riadne skutkový
stav, vykonal dokazovanie v dostatočnom rozsahu. Pri vykonaní dôkazov vychádzal i z procesných
návrhov navrhovateľa na vykonanie dokazovania ním označených priamo v návrhu na začatie konania.
Dôkazy vyhodnotil v celom rozsahu v súlade s ustanovením § 132 i nasl. O.s.p. a vec správne právne aj
posúdil. Krajský súd sa v celom rozsahu stotožnil i s písomným odôvodnením napadnutého rozhodnutia
a len na zvýraznenie správnosti záverov súdu prvého stupňa považuje za svoju povinnosť vyjadriť sa k
odvolacím argumentáciám tak procesného charakteru, ako aj k odvolacím argumentáciám charakteru
hmotnoprávneho vznesené navrhovateľom v odvolaní.

Podľa ustálenej súdnej praxe pod odňatím možnosti konať pred súdom sa rozumie taký nežiaduci postup
súdu v prejednávanej veci, ktorým súd účastníkovi konania znemožní realizáciu tých práv, ktoré mu
priznáva Občiansky súdny poriadok za účelom ochrany jeho práv a právom chránených záujmov. Ide o
prípady, ak súd postupoval v rozpore so zákonom, prípadne s inými všeobecnými záväznými právnymi
predpismi a tým odňal účastníkovi jeho procesné práva.

Účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu
všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu (§ 101 ods. 1 O.s.p.).
Súd pokračuje v konaní aj keď sú účastníci nečinní. Ak sa riadne predvolaný účastník nedostaví na
pojednávanie, ani nepožiada z dôležitého dôvodu o odročenie, môže súd vec prejednať v neprítomnosti
takého účastníka; prihliadne pritom na obsah spisu a dosiaľ vykonané dôkazy (§ 101 ods. 2 O.s.p.).

Pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov (§ 119 ods. 1 O.s.p.). Účastník, ktorý navrhuje
odročenie pojednávania, musí súdu oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu
potom, čo sa o ňom dozvedel alebo odkedy sa o ňom mohol dozvedieť, alebo s prihliadnutím na všetky
okolnosti ho mohol predpokladať.

Okresný súd za účelom vecného prejednania návrhu nariadil pojednávanie na deň 30.10.2013, na
ktoré predvolal účastníkov, právny zástupca navrhovateľa obdŕžal všetky súvisiace listiny vo veci, na
pojednávanie bol súdom riadne predvolaný, a ako vyplýva aj z obsahu súdnej doručenky, predvolanie
na pojednávanie prevzal právny zástupca navrhovateľa dňa 21.10.2013. Z obsahu spisu vyplynulo,
že písomné vyjadrenie odporcu k návrhu na začatie konania okresný súd navrhovateľovi doručil
25.3.2013. Z toho je zrejmé, že navrhovateľ mal dostatok času na prípravu na pojednávanie, dostatok
časového i procesného priestoru na to, aby zaujal vecné stanovisko k písomnému vyjadreniu odporcu
v posudzovanej veci. Navrhovateľovi súd umožnil uplatňovať svoje stanovisko k skutkovým ale aj
právnym otázkam, uvedené právo navrhovateľ mohol využiť aj osobnou účasťou na pojednávaní.
Bolo len na navrhovateľovi čo toto právo, ktoré mu bolo umožnené využije alebo nie. Bezdôvodnou
účasťou (navrhovateľ svoju neúčasť na vytýčenom pojednávaní neospravedlnil, nežiadal odročiť
pojednávanie z dôležitého dôvodu) sa sám obral o možnosť argumentovať, vyjadriť sa k vecným
otázkam, ktoré v posudzovanej veci považoval za podstatné. Nemožno sa preto stotožniť s jeho
odvolacou argumentáciou vytýkajúcou porušenie zásady kontradiktórneho súdneho konania.



Okresný súd bol dôsledný i vo fáze dôkaznej. Nevychádzal z listinných dôkazov, ktorých si sám pre
účely súdneho konania zaobstaral, ale prioritne vychádzal z označených dôkazov navrhovateľom priamo
uvedených v návrhu na začatie konania. Podstatným dôkazovým materiálom bol obsah konkrétneho
exekučného spisu, ktorý okresný súd pre účely vedeného konania pripojil. Oboznámil sa s jeho
konkrétnym obsahom, skutkové okolnosti podstatné pre ustálenie existencie/neexistencie základu
právneho nároku zisťoval z obsahu exekučného spisu 9Er/724/2010 (sp. zn. u súdneho exekútora Ex
14125/10), jeho skutkové zistenia korešpondujú s existujúcou procesnou situáciou v predmetnom spise.
V dôvodoch rozhodnutia okresný súd dáva účastníkom konania relevantné odpovede na všetky skutkové
i právne významné otázky, z ktorých vychádzal, ktoré ustanovenia súvisiacich právnych predpisov
na posudzovanú vec aplikoval. Jednoznačne vychádzal z dôkazov - listín založených v citovanom
exekučnom spise.

Otázka vylúčenia/nevylúčenia sudcov bola riešená Krajským súdom v Žiline ako súdom nadriadeným
v uznesení 5NcC/82/2012-23 zo dňa 31.1.2013. Uznesenie Krajského súdu v Žiline 5NcC/82/2012-23
zo dňa 31.1.2013 okresný súd právnemu zástupcovi navrhovateľa doručil 11.3.2013, neobstojí preto
odvolací argument, že neobdŕžal uznesenie krajského súdu riešiace otázku vylúčenia/nevylúčenia sudcu
z prejednania veci. Zákonný sudca, ktorý vydal v predmetnej právnej veci meritórne rozhodnutie JUDr.
Branislav Klukoš vylúčený z prejednania a rozhodovania veci nebol. Krajský súd dodáva i to, že
navrhovateľ na výzvu okresného súdu zo dňa 11.10.2012 (č.l. 14, 15 spisu) oznamuje v podaní zo dňa
24.10.2012 (č.l. 17 spisu), že on súdu námietku zaujatosti podľa § 15a ods. 1 O.s.p. nepodal. Vzhľadom
aj na tento písomný a výslovný prejav navrhovateľa vyznie kontroverzne jeho námietka v odvolacom
konaní, vytýkajúca nedodržanie princípu zákonného sudcu, navyše táto námietka nemá svoj právny
základ v danom štádiu rozhodovania o jeho odvolaní. Správne preto súd prvého stupňa podľa § 101
ods. 2 O.s.p. vec prejednal v neprítomnosti účastníkov, boli pritom naplnené všetky zákonné podmienky
aj pre vydanie meritórneho rozhodnutia.

Je jednoznačné, že navrhovateľ podaným návrhom sa domáhal náhrady škody a nemajetkovej ujmy
na základe tvrdeného nesprávneho úradného postupu orgánu štátu (okresného súdu v exekučnom
konaní). Na daný prípad v celom rozsahu dopadajú aplikované ustanovenia Zákona č. 514/2003 Z.z. o
zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci súdom prvého stupňa. Podľa § 3 ods. 1
písm. d/ označeného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom
za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, pri výkone verejnej moci nesprávnym úradným
postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť
úkon, alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, nečinnosť orgánov verejnej moci pri výkone
verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených
záujmov fyzických a právnických osôb. Ustanovenie § 3 označeného právneho predpisu zakladá
objektívnu zodpovednosť štátu, ktorej sa nemožno zbaviť a ktorá predpokladá súčasné splnenie troch
podmienok a to: 1/ nesprávny úradný postup, 2/ vznik škody, 3/ príčinnú súvislosť medzi nesprávnym
úradným postupom a vznikom škody.

Za vecne správny vyhodnotil odvolací súd právny záver okresného súdu v otázke konštatovania
nesplnenia „prioritnej zákonnej podmienky základu nároku“ - existencie nesprávneho úradného postupu.
Navrhovateľom tvrdená skutková podstatná otázka - existencia nesprávneho úradného postupu
nevyplynula z vykonaného dokazovania v ním tvrdenom rozsahu. Napokon navrhovateľ v súvislosti
s touto vecnou otázkou iba všeobecne uvádza v odvolaní, že súd sa dopustil viacerých omylov,
keď konštatoval, že ním namietané lehoty na vydanie rozhodnutia boli dodržané, v odvolaní ale
nekonkretizoval ktoré konkrétne omyly vecného charakteru namieta, ktoré konkrétne ním namietané
lehoty pri vydaní rozhodnutia súdom prvého stupňa boli nesprávne vyhodnotené. Napokon odvolací
súd zvýrazňuje, že súdom prvého stupňa uvádzané procesné lehoty vyplývajú z obsahu pripojeného
exekučného spisu.

V súvisiacom výroku o náhrade trov prvostupňového konania rozhodnutie súdu prvého stupňa má oporu
v aplikovanom ustanovení § 142 ods. 1 O.s.p.



V odvolacom konaní navrhovateľ úspešný nebol, bolo by jeho povinnosťou nahradiť trovy odvolacieho
konania úspešnej procesnej strane - odporcovi, odporca si však tieto trovy neuplatnil a ani z obsahu spisu
nevyplynulo, že by boli vznikli v súvislosti s podaným odvolaním navrhovateľa nejaké trovy v odvolacom
konaní. Z týchto dôvodov krajský súd postupom podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. l O.s.p.
účastníkom (žiadnemu z nich) náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v senáte v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie prípustné n i e j e .