Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 6Sp/28/2010 z 18. 8. 2011
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. augusta 2011, sp. zn. 6Sp/28/2010, ECLI:SK:KSPO:2011:8010200514.1
Krajský súd Prešov | 6Sp/28/2010 | ECLI:SK:KSPO:2011:8010200514.1 | 2011-08-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP, § 2 zákona č. 503/2003 Z. z., § 3 SP, § 33 SP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3e353842-3fbe-4fb4-aa76-ef085e32a719
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8010200514.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 6Sp/28/2010
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8010200514
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 08. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Mruškovičová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8010200514.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Ľuboslavou Mruškovičovou v právnej veci navrhovateľa
Slovenského pozemkového fondu, regionálny odbor Vranov nad Topľou, Námestie slobody 5, proti
odporcovi Obvodnému pozemkovému úradu vo Vranove nad Topľou, Námestie slobody č. 5, za účasti:
1/ Z. K., bytom N. H. R., C. č. XXXX, 2/ Z. B. E., bytom N. H. R., C. č. XXXX, o preskúmanie rozhodnutia
odporcu zo dňa 27. novembra 2006, č. rozhodnutia: R 18-503/2006-ŠM, č. spisu: 2006/00091-5-ŠM
takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e  rozhodnutie odporcu zo dňa 27. novembra 2006, č. rozhodnutia: R 18-503/2006-ŠM, č.
spisu: 2006/00091-5-ŠM podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q
ods. 2 O.s.p. a vracia vec odporcovi na ďalšie konanie.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

V záhlaví označeným rozhodnutím rozhodol odporca ako príslušný správny orgán podľa § 5 ods. 2
zákona č. 503/2003 Z. z. o navrátení vlastníctva k pozemkom a doplnení zákona NR SR č. 180/1995
Z. z. o niektorých opatreniach na usporiadanie vlastníctva k pozemkom v znení neskorších predpisov
(ďalej len zákona), v súlade s § 46 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (ďalej len Správny
poriadok) vo veci reštitučných nárokov žiadateliek Z. K. a Z. B. E. tak, že Z. K. a Z. B. E. sú oprávnené
osoby podľa § 2 ods. l, písm. c) zákona, spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ zákona na
priznanie práva na náhradu za pozemky, ktoré prešli na základe vyvlastňovacích rozhodnutí v rozhodnutí
presne špecifikovaných do vlastníctva Československého štátu bez vyplatenia náhrady. Uviedol, že ide
o pozemky v kat. úz. N., ktoré vo výrokoch preskúmavaného rozhodnutia presne špecifikoval. Ďalej
vo výroku 2 rozhodol tak, že oprávneným osobám priznal právo na náhradu za pozemky, druh kultúry
záhrada o celkovej výmere 10149 m2 z dôvodu, že tieto pozemky alebo ich časti boli vyvlastňovacími
rozhodnutiami vyvlastnené pre Československý štát bez poskytnutia náhrady pôvodným vlastníkom.
Tieto pozemky, alebo ich časti prešli do vlastníctva fyzických a právnických osôb, pričom sú z časti
zastavané rodinnými domami, čo je zákonnou prekážkou navrátenia vlastníctva k týmto pozemkom.
Vo výroku 3 rozhodol tak, že oprávneným osobám sa v zmysle § 6 ods. 2 zákona prevedú bezplatne
do vlastníctva iné pozemky vo vlastníctve štátu v primeranej výmere a bonite, v akej boli pôvodné
pozemky, a to ak možno v tom istom katastrálnom území, v ktorom sa nachádzali pôvodné pozemky,
ak s tým oprávnená osoba súhlasí, alebo sa oprávneným osobám poskytne finančná náhrada. Vo
výroku 4 uviedol, že Z. K. a Z. B. E. získavajú do vlastníctva iné pozemky alebo náhradu v podieloch
každá po 1/3. Vo výroku 5 je uvedené, že pozemky, ktoré sa prevedú oprávneným osobám za pôvodné
pozemky poskytne Slovenský pozemkový fond náhradu, nakoľko pôvodné pozemky boli súčasťou
poľnohospodárskeho pôdneho fondu. Finančnú náhradu za pôvodné pozemky, ku ktorým sa vlastníctvo
nevracia a za ktoré neboli poskytnuté náhradné pozemky, poskytne Slovenský pozemkový fond.



Rozhodnutie odporca odôvodnil tým, že oprávnené osoby Z. K., rod. C. a Z. B. E., rod. C. si uplatnili
nárok na navrátenie vlastníctva k pozemkom dňa 13. 2. 2004. Nárok bol uplatnený k parcelám č. 483, č.
496, č. 508, zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. 877 kat. úz. N. a k parcelám mpč. 398 časť, 399
časť, 400 zapísaným v pozemkovoknižnej vložke č. 814 kat. úz. N.. V rozhodnutí ďalej správny orgán
citoval doklady, ktoré boli doložené k návrhu. Vzhľadom na to, že podľa predložených dokladov nebolo
možné rozhodnúť o žiadosti, výzvou zo dňa 20. 7. 2004 vyzval oprávnené osoby o doplnenie podania
a konanie prerušil. Ďalej uviedol, že žiadateľky v lehote stanovenej správnym orgánom doložili doklady,
ktoré v rozhodnutí citoval. Dňa 9. 8. 2005 nariadil vo veci ústne pojednávanie. Na ústne pojednávanie
sa dostavili obidve žiadateľky. V rozhodnutí je ďalej uvedené, že nebohý S. C. (zomrel X. X. XXXX),
zapísaný ako vlastník v pkn. vložke č. 814 k.ú. N. v podiele 1/1, bol dvakrát ženatý. Z prvého manželstva
mal deti A. C. a P. O. rod. C.. Podľa výpovede obe jeho deti z prvého manželstva už zomreli. Z druhého
manželstva mal nebohý S. C. deti a to U. C., Z. K. rod. C. a Z. B. E. rod. C.. U. C. zomrel a mal
deti U. C. a A. C.. Na tomto jednaní obe účastníčky zhodne uviedli, že nehnuteľnosti zapísané v pkn.
vložke č. 814 k.ú. N. ich nebohý otec nadobudol až so svojou druhou manželkou t.j. Z. C. rod. Z. a
teda oprávnenými osobami vo vzťahu k týmto nehnuteľnostiam sú deti z druhého manželstva. Zároveň
poukázali, že nehnuteľnosti ktoré sú zapísané v pkn. vložke č. 877 k.ú. N. boli vo vlastníctve Z. C. rod. Z.
( ich mamy ) v podiele 1/1 a teda aj v tomto prípade sú oprávnenými osobami deti z druhého manželstva.

Na základe tejto výpovede správny orgán konštatoval a vyvodil záver, že Z. K., rod. C. a Z. B. E., rod
C. sú oprávnené osoby podľa § 2 ods. 2, písm. c) zákona v príslušných podieloch, t.j. každá v 1/3 a to
z tohto dôvodu, že na podiel nebohého U. C. (ich brata) nebol uplatnený reštitučný nárok v zákonom
stanovenej lehote zo strany jeho detí U. C. a A. C..

Vo vzťahu k uplatnenému nároku na pozemky - parcely uvedené v žiadosti zo dňa 13. 2. 2004, t.j.
parcely zapísané v pkn. vložke č. 877 k.ú. N. boli zo zabezpečených a predložených dokladov, grafických
identifikácií a výpovedí oprávnených osôb zistené nasledovné skutočnosti.

Parcela mpč. 483, ktorá bola zapísaná v pkn. vložke č. 877 k.ú. N. je zapísaná na LV č. XXXX k.ú. N.
nad R.. ako kultúra orná pôda o výmere 280 m2 a je vo vlastníctve jednej z oprávnených osôb Z. K. rod.
C. v podiele 1/1. Na základe tejto skutočnosti správny orgán konštatoval, že vlastníctvo k parcele 483 je
zachované a teda podľa § 5 ods. 2 zákona nie sú dôvody prinavrátenie vlastníctva k pozemku, nakoľko
nie sú splnené podmienky uvedené v § 3 ods. 1 zákona.

Parcela mpč. 496, ktorá bola zapísaná v pkn. vložke č. 887 k.ú. N. bola rozhodnutím MNV - odboru
výstavby vo Vranove nad Topľou. zo dňa 3.marca 1967 pod číslom Výst. 77/1967 vyvlastnená a v zmysle
vyhlášky č. 73/1964 Zb. mala byť poskytnutá náhrada za celkovú výmeru tejto parcely ( 2216 m2 )
1526,40 Kčs. Vzhľadom na to, že i keď podľa § 15 ods. 1 bola výška náhrady vypočítaná správne, táto
náhrada podľa čestných vyhlásení oprávnených osôb nikdy nebola poukázaná pôvodnej vlastnícke Z.
C. rod. Z. ( ich mame).

Parcela mpč. 508, ktorá bola zapísaná v pkn. vložke č. 877 k.ú. N., bola rozhodnutím MNV - odboru
výstavby vo Vranove nad Topľou. zo dňa 20.2.1964 pod číslom 351/64 vyvlastnená a v zmysle vyhlášky
18/1963 Zb. mala byť za výmeru pozemku 4081 m2 poskytnutá náhrada 960,00 Kčs a za stromové
porasty náhrada 740,00 Kčs. Voči tomuto vyvlastňovaciemu rozhodnutiu občania podali odvolanie.
Rozhodnutím MNV - komisie výstavby vo Vranove nad Topľou. zo dňa 23.3.1964 pod číslom Kom. Výst.
351/1964 bolo odvolanie občanov zamietnuté a rozhodnutie MNV - odboru výstavby vo Vranove nad
Topľou. zo dňa 20.2.1964 sa ponechalo v platnosti.

Správny orgán podľa § 13 ods. 1 zákona č. 18/1963 Zb. prepočítal výšku náhrady ktorá mala byť
pôvodnému vlastníkovi vyplatená a zistil, že v skutočnosti mu mala byť poskytnutá náhrada za pozemok
408l m2 x 1,20 Kčs = 4897, 20 Kčs. V skutočnosti bola vypočítaná výška náhrady 960 Kčs, t.j. 0, 24 Kčs za
1 m2. V tomto prípade došlo k zjavnému porušenia zákona, pričom treba poukázať aj na tú skutočnosť,
že vzhľadom na to, že išlo o záhradu (viď ocenenie stromových porastov), ktorá bola vyvlastnená za
účelom pridelenia pozemkov pre vysťahovaných občanov- presídlencov akcie "Vodného diela Domaša"
tak výška náhrady za pozemok nebola ani 0,40 Kčs za lm2. Podľa prehlásenia na ústnom jednaní a
čestných vyhlásení aj v tomto prípade nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada pôvodnej vlastnícke.



Na ústnom jednaní konanom dňa 9. 8. 2005 oprávnené osoby Z. K. a Z. B. E. vo vzťahu k uplatnenému
reštitučnému nároku na mpč. 398, 399 a 400 zapísané v pkn. vložke č. 814 k.ú. N. spoločne uviedli tieto
podstatné skutočnosti.

Kúpnopredajnou zmluvou zo dňa 12. 3. 1959 odpredal S. C. ( ich otec ) ako vlastník zapísaný v pkn.
vložke č. 814 k.ú. N. v podiele 1/1, časť mpč. parcely 400 o výmere 2448 m2 Miestnemu národnému
výboru vo Vranove, politickej obci N. pre účely výstavby športových zariadení vo Vranove nad Topľou.
Podľa vyjadrenia účastníčok konania ( oprávnených osôb ) táto kúpnopredajná zmluva bola legálna a
preto na uvedenú výmeru si neuplatňujú nárok, tento sa týka zvyšnej časti parcely, ktorá bola vyvlastnená
a za ktorú nebola poskytnutá žiadna finančná náhrada. Ďalej vo vzťahu k uplatnenému nároku na mpč.
parcely 398, 399 oznámili správnemu orgánu podstatnú skutočnosť a to tú, že tieto parcely odpredal ich
nebohý otec a mama nejakému pánovi C. z M. za cenu 50 000 Kčs.- a že to bolo zhruba v roku 1965,
keď boli vysťahovaní " Dobrančania " z dôvodu budovania vodného diela Domaša.

Na tomto jednaní správny orgán oznámil účastníčkam konania, že na základe nových skutočností
bude im poskytnutá náhrada iba za časti pozemkov, ktoré boli vyvlastnené. Náhrada v zmysle zákona
nemôže byť poskytnutá za pozemky, alebo ich časti ktoré boli odpredané ich nebohými rodičmi. S
tým oprávnené osoby súhlasili. Na otázku ako sa budú posudzovať pozemky im bolo oznámené, že
rozhodujúci je stav ( druh pozemkov ) aký bol v čase prevzatia ( vyvlastnenia ) na štát. Podľa zápisov
v pozemkovoknižných vložkách 814 a 877 k.ú. N. boli pozemky ktoré sú preukázateľne podľa dokladov
predmetom prinavrátenia vedené ako druh roľa v miestnom hone, a náhrada bude poskytnutá podľa
cenového predpisu platného k účinnosti zákona č. 229/1991 Zb. Na toto vyjadrenie správneho orgánu
obe účastníčky vypovedali v tom zmysle, že s týmto názorom správneho orgánu nesúhlasia, lebo parcely
508 a 496 boli záhrady a nachádzajú sa na ulici C. a X.. Tieto parcely ich rodičia užívali ako záhrada,
nakoľko boli živnostníci a zaoberali sa predajom poľnohospodárskych produktov. Taktiež aj parcela 400
bola záhrada kde sa pestovala zelenina a nachádzala sa za ich rodinným domom, ktorý rodičia predali
v roku 1965 pánovi C. z M.. Na základe tohto prehlásenia sa správny orgán s účastníčkami konania
dohodol na tom, že vykoná šetrenie na Správe katastra vo Vranove nad Topľou vo veci zistenia druhu
kultúr pozemkov, ktoré sú predmetom reštitučného nároku. Zároveň účastníčky konania oznámili, že
doručia čestné vyhlásenia svedkov o tom, že uvedené parcely boli záhrady.

Listom zo dňa 22. 11. 2005 požiadal OPÚ Správu katastra vo Vranove nad Topľou o poskytnutie dokladov
týkajúcich sa druhu kultúr nehnuteľností po 1.4.1964 a to mpč. 508, 496, 399 a 400 v k.ú. N.. Zároveň
vykonal šetrenie s dokumentátorkou v archíve katastra nehnuteľnosti. Zistené boli tieto skutočnosti.

Zriadením bývalých Úradov geodézie a kartografie po 1.4.1964 ešte neboli prehodnotené pozemky
podľa skutočného stavu a určený skutočný druh pozemkov ktorý mal byť evidovaný v evidencii
nehnuteľnosti vo Vranove nad Topľou boli vytvorené nové mapy z. 19.XII.1960 tzv. "modráky " (pozn.
bledomodrý podklad a modrá grafická kresba), ktoré vychádzali z pozemkovoknižných máp a sú v mierke
1: 1000.

Podľa vyjadrenia dokumentátorky boli v tom čase prevzaté druhy pozemkov z pozemkovoknižných
vložiek a z parcelného protokolu. Evidencia nehnuteľností vo vzťahu k druhom pozemkov ešte nebola
založená a to z dôvodu, že až postupnou zmenou, deľbou na základe geometrických plánov boli do
evidencie zapísané parcely podľa skutočného druhu pozemku. V archíve sa nenachádzajú doklady z
rokov 1965 -1968, preto správny orgán konštatoval že nie je možné objektívne zistiť druh pozemkov v
čase odňatia, lebo na zachovaných mapách z roku 1960 nie sú značky druhov pôvodných pozemkov.

Na základe takto zisteného stavu správny orgán konštatoval, že v rámci dokazovania podľa § 34 ods. 1
Správneho poriadku sa v ďalšom konaní musí opierať o stav zistený z vyvlastňovacích rozhodnutí a o
čestné vyhlásenia svedkov, ktorí by potvrdili tvrdenia oprávnených osôb o tom, že vyvlastnené parcely
496, časť 508 a časť 400 boli v čase prechodu na štát ( v čase vyvlastnenia ) v skutočnosti záhrady.

Podľa vyvlastňovacieho rozhodnutia bývalého MNV - odboru výstavby vo Vranove n/T zo dňa 3. 3. 1967
pod číslom Výst. 77/1967, ktorým bola vyvlastnená celá výmera mpč. parcely 496 bola výška náhrady



podľa zákona č. 73/1964 Zb. stanovená tak, že výmera 800 m2 bola ohodnotená po 1,20 Kčs a zvyšok, t.j.
výmera 1416 m2 po 0,40 Kčs. Tento vyvlastnený pozemok spolu s ostanými parcelami nachádzajúcimi
sa v tejto lokalite intravilánu Mesta Vranov n/T bol určený pre výstavbu rodinných domov pre občanov,
ktorí boli vysťahovaní v rámci budovania „vodného diela Domaša." Podľa informácií ktoré získal správny
orgán, boli tieto pozemky vyvlastnené záhrady. Taktiež aj v prípade parcely mpč. parcely 508 z ktorej
bola vyvlastňovacím rozhodnutím MNV - odboru výstavby vo Vranove n/T dňa 20. 2. 1964 pod číslom
Výst. 351/1964 vyvlastnená časť o výmere 4081 m2 vyplývajú skutočnosti ako v prípade parcely mpč.
496, nakoľko táto parcela sa nachádzala v tej istej lokalite intravilánu Mesta Vranov n/T. Treba poukázať
aj na tú skutočnosť, že vo vyvlastňovacom rozhodnutí sú ohodnotené aj stromové porasty a tiež, že
vypočítaná výška náhrady za pozemok bola v rozpore s vtedy platným zákonom č. 18/1963 Zb. O tomto
skutkovom stave sa správny orgán vyjadril na strane 6. tohto odôvodnenia.

Aj v prípade mpč. 400 z ktorej bola rozhodnutím MNV - odboru výstavby vo Vranove n/T zo dňa 6. 8.
1966 pod číslom Výst. 368/1965 vyvlastnená časť o výmere 3852 m2 je zjavné, že sa jednalo tiež o
záhradu, pretože sa nachádzala za rodinným domom rodičov, slúžila na pestovanie zeleniny a podľa
vyvlastňovacieho rozhodnutia sa na pozemku nachádzali aj stromové porasty.

Dňa 28. 9. 2005 boli správnemu orgánu doručené prehlásenia Z. D. a A. T. zo dňa 26.9.2005 vo vzťahu
k parcelám 508, 496 a čestné prehlásenie Ing. F. Z. a N. Z. zo dňa 26.9.2005 vo vzťahu k parcelám
398, 399 a 400.

Z prvého čestného prehlásenia vyplýva, že parcela 508, ktorá bola vyvlastnená nebola roľa, ale záhrada
a parcela 496 bola vyvlastnená pre výstavbu súkromných rodinných domov v roku 1967.

Z druhého čestného prehlásenia vyplýva, že parcely 398,399 a 400, ktoré boli v roku 1966 vyvlastnené
na kúpalisko boli záhradou. V tomto prípade však treba uviesť, že podľa vyjadrenia oprávnených osôb
na ústnom pojednávaní konanom dňa 9.8.2005 boli parcely 398 a 399 predané v roku 1965 pánovi
C. z M.. Podľa grafickej identifikácie a snímky z pozemkovej mapy z roku 1945 bol na parcele 398
postavený rodinný dom a pri ňom sa nachádzala záhradka o výmere 904 m2. Parcela mpč. 400 je za
týmito parcelami až po ochranný násyp potoka „Čičavka".

Za účelom poskytnutia náhrady za vyvlastnené pozemky, alebo ich časti správny orgán listom zo dňa
20.3.2006 požiadal archív Okresného súdu Michalovce o poskytnutie informácie a dokladov, či za
vyvlastnené parcely, alebo ich časti boli zložené finančné prostriedky do depozitu Štátneho notárstva
v Michalovciach, pretože oprávnené osoby uviedli, že za vyvlastnené pozemky, ktoré sú predmetom
reštitučného nároku nebola ich rodičom poskytnutá žiadna náhrada. V rokoch 1960 -1968 neexistoval
okres Vranov nad Topľou. Bol rozdelený medzi okres Z., C. a S.. Mesto Vranov nad Topľou patrilo do
okresu Michalovce.

Prípisom zo dňa 6.6.2006 oznámil Okresný súd Michalovce, že v menoslovoch Nšn v rokoch 1964 -1968
sa meno S. C. a manželka Z. Z. nenachádza.

Na základe vyššie uvedených skutočností, predložených dohadov, čestných prehlásení ako aj z obsahu
žiadosti o prinavrátenie vlastníctva k pozemkom správny orgán dospel k záveru, že oprávnené osoby
podľa § 2 ods. 2, písm. c) zákona, uvedené vo výrobu tohto rozhodnutia, spĺňajú podmienky navrátenia
vlastníctva k pozemkom, ktoré sú uvedené v § 3 ods. 1, písm. m/ zákona, t j. vyvlastnenia bez vyplatenia
náhrady.

Z predložených listinných dôkazov zistil, že podľa stavu katastra nehnuteľností sú pozemky v terajšom
stave zastavané rodinnými domami a sú vo vlastníctve právnických a fyzických osôb, čo sú zákonné
prekážky uvedené v 6 ods. 1 písm. a) a d).

Na základe čestných vyhlásení oprávnených osôb a listu Okresného súdu Michalovce, správny orgán
vyvodil záver, že za vyvlastnené pozemky, alebo ich časti nebola poskytnutá finančná náhrada
pôvodným vlastníkom.



Nakoľko v rámci šetrenia v archíve Správy katastra Vranov nad Topľou sa jednoznačne nepreukázalo
aký druh pozemkov bol evidovaný v čase vyvlastnenia, správny orgán sa musel opierať o všeobecne
známe skutočnosti, tvrdenia oprávnených osôb a čestné prehlásenia svedkov. Z týchto vyvodil záver, že
pozemky ktoré sa nachádzali v intraviláne mesta Vranov nad Topľou boli záhrady, i keď podľa zápisov
v pkn. vložkách boli tieto pozemky vedené ako role v Miestnom hone.

Preto vo výrobu rozhodnutia podľa § 5 ods. 2 zákona rozhodol tak.  že oprávneným osobám priznal
právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona. Vzhľadom na to, že pôvodné pozemky zistené ako druh
kultúry záhrada boli súčasťou poľnohospodárskeho pôdneho fondu, túto náhradu poskytne Slovenský
pozemkový fond. Pokiaľ budú oprávnené osoby žiadať finančnú náhradu, tak tú poskytne taktiež
Slovenský pozemkový fond.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania rozhodnutia odporcu.
Uviedol, že v napadnutom rozhodnutí sa priznáva právo na náhradu za pozemky - druh kultúry
záhrada. Vychádzajúc však z uvedených PK zápisníc, je tam vedená kultúra - roľa v Miestnom hone.
Z jednotlivých vyvlastňovacích rozhodnutí takisto nemožno jednoznačne dospieť k záveru, že sa jedna
o druh pozemku záhrada. V rozhodnutiach nie je uvedený druh pozemku, výška náhrady je stanovená
pre účely vyvlastnenia pozemkov určených na stavbu rodinných domčekov. Pokiaľ ide o náhradu za
stromové porasty, z vyvlastňovacích rozhodnutí nie je zrejmé o aké stromové porasty ide (či ovocné
stromy alebo iné porasty). Navyše to, že na pozemku sa nachádzajú stromy ešte neznamená, že ide o
záhradu. Aj v jednotlivých geometrických plánoch, z ktorých vychádzali vyvlastňovacie rozhodnutia, je
uvedená kultúra roľa. Pritom geometrické plány vychádzajú zo stavu, aký je v čase ich vyhotovovania. Z
uvedeného vyplýva, že vtedajšie Stredisko geodézie viedlo dotknuté pozemky ako roľa. V zmysle zákona
č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností sa v evidencii nehnuteľností vyznačujú všetky nehnuteľnosti s
uvedením druhov pozemkov (kultúr), výmer a spôsobu užívania. Tieto údaje sú záväzné a sú podkladom
pre spisovanie zmlúv a iných listín o nehnuteľnostiach. Z uvedených listinných dôkazov je teda zrejmé,
že v čase odňatia vlastníckeho práva pôvodným vlastníkom išlo o pozemky v kultúre - roľa.

V zmysle vyhlášky č. 23/1964 Zb., ktorou sa vykonáva zákon č. 22/1964 Zb. o evidencii nehnuteľností
sa za záhrady považujú pozemky spravidla oplotené, na ktorých sa trvale a prevažne pestuje zelenina,
kvetiny a iné záhradné plodiny, spravidla pre vlastnú potrebu, alebo súvislé pozemky vysadené
ovocnými stromami alebo krami až do výmery 0,25 ha, ktoré spravidla tvoria súvislý celok s obytnými a
hospodárskymi budovami. Ak takýto pozemok presahuje výmeru 0,25 ha, jedna sa už o ovocný sad.

Poukazujúc na uvedené, nebolo preukázané, že predmetné pozemky spĺňajú kritéria pre druh pozemku
záhrada. Vzhľadom na výmeru týchto pozemkov ide skôr o kultúru ovocný sad. V súvislosti s tým
poukázal aj na skutočnosť, že pôvodní vlastníci nadobudli predmetné parcely v rokoch 1947-1948 ako
roľa. Ak došlo následne k zmene druhu pozemku, resp. užívania pozemku, bolo v zmysle vyhlášky č.
12/1956 Ú. 1. (platila pred vyhláškou č. 23/1964 Zb.), povinnosťou vlastníka a užívateľa pôdy hlásiť
zmeny kultúr a užívania pôdy. Je preto otázne, prečo samotní vlastníci (a o to viac ak boli živnostníci
a zaoberali sa poľnohospodárstvom) nezmenili druh pozemku, ale namietajú to až v súčasnosti. Nič
nebráni ani tomu, aby sa roľa využívala pre účely pestovania poľnohospodárskych produktov, čo bolo
bežnou vecou.

Vzhľadom na spôsob určenia výšky reštitučnej náhrady v závislosti od druhu pozemku v čase odňatia
sa javí takéto prispôsobenie druhu pozemku konkrétnym okolnostiam ako účelové.

Navrhovateľ ďalej namietal, že správny orgán nedostatočne zistil skutkový stav pokiaľ ide o iný druh
pozemku, než je uvedený v PK zápisniciach a dospel k záveru, ktorý nebol podložený hodnovernými
dôkazmi. Svoje rozhodnutie o otázke druhu kultúry - záhrada správny orgán opiera len o čestné
vyhlásenia oprávnených osôb a svedkov, pričom napríklad pri parcele mpč. 496 svedkovia potvrdili len
to, že predmetná parcela bola vyvlastnená na výstavbu súkromných rodinných domov a nezmieňujú sa
pri tejto parcele o tom, že išlo o záhradu. V súvislosti s tým poukázal aj na to, že vo vyvlastňovacom
rozhodnutí pri parcele mpč. 496 nie sú uvedené ani žiadne stromové porasty.

Pokiaľ ide o oprávnené osoby a ich nárok po pôvodnom vlastníkovi vedenom v PK zápisnici č. 814, k. ú.
N. (mpč. 400) - A. C., v napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že bol 2 krát ženatý. Z prvého manželstva



mal dve deti, z druhého manželstva mal 3 deti. Nehnuteľnosti zapísané v citovanej PK zápisnici 814, k.
ú. N. (teda aj predmetnú parcelu mpč. 400) nadobudol A. C. až so svojou druhou manželkou. Vzhľadom
na uvedené správny orgán konštatuje, že oprávnenými osobami sú preto len deti z 2. manželstva a to
obidve oprávnené osoby a U. C., ktorý si reštitučný nárok v zmysle zákona č. 503/2003 Z. z. neuplatnil.
Reštitučný nárok im bol preto priznaný každej v 1/3 k celku. Slovenský pozemkový fond sa nestotožnil
s právnym záverom správneho orgánu ohľadom okruhu oprávnených osôb po pôvodnom vlastníkovi A.
C.. Má za to, že pre určenie okruhu oprávnených osôb v zmysle citovaného zákona nie je rozhodujúce,
či dotknutá nehnuteľnosť bola nadobudnutá pôvodným vlastníkom za trvania prvého alebo druhého
manželstva, alebo dokonca pred manželstvom, ale to, že vychádzajúc z doslovnej dikcie § 2 ods. 2
písm. c) zákona, sú oprávnenými osobami deti a manžel pôvodného vlastníka, resp. ich potomkovia,
t. j. všetky deti, teda v danom prípade aj deti z prvého manželstva, resp. ich potomkovia. Zákon ich z
okruhu oprávnených osôb nevylučuje. Potvrdzuje to aj skutočnosť, že deťom ako oprávneným osobám
sú postavené na roveň i osvojenci pôvodného vlastníka, dokonca deti „nemanželské". Poukázal aj na
podobný inštitút a to dedenie podľa Občianskeho zákonníka, kde k dedeniu sú povolané takisto všetky
deti poručiteľa bez ohľadu na to, či sa narodili v manželstve alebo mimo neho.

Poukazujúc na uvedené, okruh oprávnených osôb po pôvodnom vlastníkovi A. C. a tým príslušný
„reštitučný podiel" jednotlivých oprávnených osôb nebol správne určený.

Správny orgán sa nedostatočne vysporiadal aj s otázkou vyplatenia náhrady za vyvlastnenie. V
napadnutom rozhodnutí sa uvádza, že správny orgán vykonal šetrenie ohľadom zloženia finančných
prostriedkov do depozitu Štátneho notárstva v Michalovciach. Zo samotných vyvlastňovacích rozhodnutí
vyplýva, že náhrada za vyvlastnenie mala byť vyplatená vyvlastneným osobám alebo zložená do
depozitu Okresného súdu v Michalovciach. Navrhovateľ zastáva názor, že nezloženie náhrady do
depozitu súdu, resp. Štátneho notárstva v Michalovciach ešte neznamená, že náhrada nebola vyplatená
priamo pôvodným vlastníkom. Ani z čestných vyhlásení oprávnených osôb jednoznačne nevyplýva
skutočnosť, že by pôvodným vlastníkom nebola poskytnutá náhrada za vyvlastnenie. Práve ich
„zdržanlivé" prehlásenie, že „nie sú si vedomí vyplatenia peniazov" svedčí skôr o opaku. Navyše za časť
výmery parcely mpč. 400 (852 m2) mala byť poskytnutá náhrada v inom pozemku (viď vyvlastňovacie
rozhodnutie). Z napadnutého rozhodnutia však nevyplýva, že sa správny orgán vysporiadal s touto
skutočnosťou a prešetril, či nebol poskytnutý ako náhrada za vyvlastnenie iný pozemok.

V napadnutom rozhodnutí chýba výrok vo vzťahu k pôvodným parcelám - mpč. 483, 398 a 399,
nakoľko v podaní oprávnených osôb (uplatnenie nároku) zo dňa 13.2.2004 oprávnené osoby uplatňujú
nárok aj vo vzťahu k uvedeným parcelám. Konštatovanie správneho orgánu, že reštitučný nárok vo
vzťahu k týmto parcelám sa nepriznáva je síce uvedený v odôvodnení napadnutého rozhodnutia,
navrhovateľ má však za to, že záväzným je výrok rozhodnutia, nie jeho odôvodnenie. V prípade, ak
by účastníci konania nesúhlasili s názorom správneho orgánu ohľadom zamietnutia nároku vo vzťahu
k týmto parcelám, vyjadreným len v odôvodnení rozhodnutia, nemôžu podať návrh na preskúmanie
rozhodnutia, pokiaľ to nie je uvedené aj vo výroku rozhodnutia (nie je možný opravný prostriedok
len proti odôvodneniu rozhodnutia). V prípade, že správny orgán nerozhoduje o celom uplatnenom
nároku jedným rozhodnutím, je potom potrebné uviesť v rozhodnutí, že o zvyšnom nároku sa rozhodne
samostatným rozhodnutím.

Pokiaľ ide o rozsah reštitučnej náhrady oprávnených osôb, navrhovateľ má za to, že vo výroku
rozhodnutia mal byť uvedený nielen podiel každej oprávnenej osoby, ale aj tomu zodpovedajúca
príslušná výmera pozemkov u každej oprávnenej osoby, za ktorú sa priznáva právo na náhradu, aby
nevznikali pochybnosti o rozsahu reštitučnej náhrady.

Z uvedených dôvodov navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil rozhodnutie odporcu a vrátil mu vec
na ďalšie konanie.

Odporca vo vyjadrení k opravnému prostriedku zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej
v odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia. Zároveň navrhol, aby krajský súd opravný prostriedok
navrhovateľa podľa § 250p O.s.p. odmietol, pretože bol podaný neoprávnenou osobou vzhľadom na to,
že podľa názoru odporcu Slovenský pozemkový fond nebol povinnou osobou a aj napriek tomu, že mu
bolo doručené rozhodnutie, nemal byť účastníkom konania.



Krajský súd podľa § 250l a nasl. ustanovení zákona č. 99/1963 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa § 250f ods.
1, 2 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 O.s.p. rozhodol  bez nariadenia pojednávania, oboznámil sa s
obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že opravný prostriedok bol podaný dôvodne, lebo
zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a správny orgán sa dopustil viacerých
procesných pochybení, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu podľa zákona č. 503/2003 Z.z. (ďalej len
zákona), ktorým rozhodol tak, že Z. K. a Z. B. E. ako oprávnené osoby podľa § 2 ods. 1 písm. c/ zákona
spĺňajú podmienky uvedené v § 3 ods. 1 písm. m/ zákona (vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady) a pre
zákonnú prekážku uvedenú v § 6 ods. 1 písm. a/ zákona (pozemky prešli do vlastníctva fyzických a
právnických osôb) im priznal právo na náhradu podľa § 6 ods. 2 zákona.

Navrhovateľ v opravnom prostriedku namietal 1/ nedostatočne zistený skutkový stav pri zisťovaní druhu
pozemku (či sa naozaj jedná o záhrady) a pri zisťovaní či bol naplnený reštitučný titul podľa § 3 ods. 1
písm. m/ zákona; 2/ nesprávne určený okruh oprávnených osôb a podiel ku ktorým priznal náhradu; 3/
vytkol správnemu orgánu, že nerozhodol o celom predmete konania; 4/ poukázal na nevykonateľnosť
výroku rozhodnutia správneho orgánu.

Podľa § 5 ods. 2 zákona rozhodnutie o navrátení vlastníctva k pozemku alebo rozhodnutie o priznaní
práva na náhradu podľa § 6 ods. 2 a 3 vydá obvodný pozemkový úrad.

Podľa § 5 ods. 3 zákona na konanie podľa odseku 2 sa vzťahujú všeobecné predpisy o správnom konaní
(zákon č. 71/1967 Zb.; ďalej len Správny poriadok).

Podľa § 3 ods. 2 Správneho poriadku správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti
s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy
príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia,
a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka,
musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli
v konaní ujmu.

Podľa § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať
dôkazy a ich doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke.
Správny orgán je povinný dať účastníkom konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred
vydaním rozhodnutia mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho
doplnenie.

Podľa § 32 ods. 1 Správneho poriadku správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav
veci a za tým účelom si obstarať potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi
účastníkov konania.

Podľa § 46 Správneho poriadku rozhodnutie musí byť v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi
predpismi, musí ho vydať orgán na to príslušný, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci a
musí obsahovať predpísané náležitosti.

Podľa § 47 ods. 1, 3 Správneho poriadku rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie
o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v
plnom rozsahu. V odôvodnení rozhodnutia správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom
na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri



použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, a ako sa vyrovnal s návrhmi a námietkami
účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia.

V danom prípade sa správny orgán pri rozhodovaní o uplatnenom reštitučnom nároku p. Márie K. a p.
Márie B. E. vyššie citovanými zákonnými ustanoveniami dôsledne neriadil a jeho závery uvedené vo
výrokoch napadnutého rozhodnutia sú predčasné, vychádzajúce z nedostatočne zisteného skutkového
stavu. Naviac sa správny orgán dopustil viacerých procesných pochybení, ktoré môžu mať vplyv na
zákonnosť rozhodnutia.

Podľa § 2 ods. 1 zákona právo na navrátenie vlastníctva k pozemku podľa tohto zákona môže uplatniť
oprávnená osoba, ktorá je občanom Slovenskej republiky s trvalým pobytom na jej území a ktorej
pozemok prešiel na štát alebo na inú právnickú osobu v období od 25. februára 1948 do 1. januára 1990
(ďalej len "rozhodujúce obdobie") spôsobom uvedeným v ustanovení § 3.

Podľa § 2 ods. 2 zákona ak osoba, ktorej vlastníctvo k pozemku prešlo v rozhodujúcom období do
vlastníctva štátu alebo inej právnickej osoby v prípadoch uvedených v ustanovení § 3, zomrela pred
uplynutím lehoty uvedenej v ustanovení § 5 alebo ak bola pred uplynutím tejto lehoty vyhlásená za mŕtvu,
sú oprávnenými osobami štátni občania Slovenskej republiky, fyzické osoby v tomto poradí:

a) dedič zo závetu, ktorý bol predložený v konaní o dedičstve, ktorý nadobudol celé dedičstvo,

b) dedič zo závetu, ktorý nadobudol dedičstvo, ale len v miere zodpovedajúcej jeho dedičskému podielu;
to neplatí, ak dedičovi podľa závetu pripadli len jednotlivé veci alebo práva; ak bol dedič závetom
ustanovený len k určitej časti pozemku, na ktorú sa vzťahuje povinnosť vydania, je oprávnený len k tejto
časti pozemku,

c) deti a manžel osoby uvedenej v odseku 1, všetci rovným dielom; ak dieťa zomrelo pred uplynutím
lehoty uvedenej v ustanovení § 5, sú na jeho mieste oprávnenými osobami jeho deti, a ak niektoré z
nich zomrelo, jeho deti,

d) rodičia osoby uvedenej v odseku 1,

e) súrodenci osoby uvedenej v odseku 1, a ak niektorý z nich zomrel, sú na jeho mieste oprávnenými
osobami jeho deti.

Zákon vo vyššie citovaných ustanoveniach presne upravuje okruh oprávnených osôb a výšku ich
podielov s tým, že v § 2 ods. 2 písm. c/ určuje, že po smrti oprávnenej osoby sú oprávnenými osobami
deti a manžel, všetci rovným dielom, ak dieťa zomrelo sú na jeho mieste jeho deti a ak niektoré z nich
zomrelo jeho deti.

Zákon v § 2 ani v žiadnych ďalších ustanoveniach neodkazuje na osobitnú úpravu Občianskeho
zákonníka, nerozlišuje medzi deťmi z prvého, druhého alebo ďalšieho manželstva, medzi manželskými,
nemanželskými či osvojenými deťmi, preto zistenie skutkového stavu čo sa týka okruhu oprávnených
osôb a výšky ich podielov je nesprávne a nedostačujúce. Chybný je aj výrok preskúmavaného
rozhodnutia v ktorom správny orgán uviedol, že p. Z. K. a p. Z. B. E. sú oprávnenými osobami podľa
§ 2 ods. 1 písm. c/ zákona. Ods. 1 § 2 sa nečlení na písmená a teoreticky by mohlo ísť o oprávnené
osoby len podľa § 2 ods. 2 písm. c/ zákona. Aj keď sa jedná o zrejmu chybu v písaní, výrok je jadrom
celého rozhodnutia, len výrok je záväzný, schopný nadobúdať právoplatnosť a byť vykonateľný, preto
musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný a chybu v písaní bolo potrebné odstrániť postupom podľa § 47
ods. 6 Správneho poriadku.

Dôvodná je aj námietka týkajúca sa skúmania, či bol naplnený reštitučný titul uvedený v § 3 ods. 1 písm.
m/ zákona - vyvlastnenie bez vyplatenia náhrady.



Správny orgán vychádzal z vyvlastňovacích rozhodnutí: 1/ Rozhodnutie MNV - odbor výstavby vo
Vranove nad Topľou zo dňa 20. 2. 1964, č. 351/1964; 2/ Rozhodnutie MNV - odbor výstavby vo Vranove
nad Topľou zo dňa 12. 4. 1967, č. výst. 77/1967; 3/ Rozhodnutie MNV - odbor výstavby vo Vranove nad
Topľou zo dňa 6. 8. 1966, č. 368/1965 (výrok 1 preskúmavaného rozhodnutia).

V prvom vyvlastňovacom rozhodnutí je uvedené, že celková náhrada za vyvlastnené časti pozemkov,
stromových investícií a stavebných objektov (62 157,27 Kčs) má byť Okresným národným výborom -
finančným odborom Michalovce zložená do troch mesiacov od jej stanovenia i so zákonnými 2,5 %
úrokmi ročne za prípadné oneskorenie zloženia náhrady do depozitu Okresného súdu v Michalovciach.
V rozhodnutí sa nehovorí o zložení jednotlivých súm za vyvlastnené pozemky jednotlivým osobám do
depozitu Okresného súdu v Michalovciach, preto bolo bezpredmetné zisťovať, či takáto suma bola
zložená pre konkrétne osoby do depozitu Okresného súdu v Michalovciach a prípis Okresného súdu v
Michalovciach zo dňa 6. 6. 2006, že ... „v menoslovoch Nšn sa v rokoch 1964 až 1968 meno S. C. a
manželka Z., rod. Z. nenachádza ...“ nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. Bolo potrebné zisťovať, či suma
62 152,27 Kčs do depozitu Okresného súdu v Michalovciach zložená bola a uvedené vyhodnotiť pri
skúmaní splnenia podmienok § 3 ods. 1 písm. m/ zákona.

Vo vzťahu k druhému vyvlastňovaciemu rozhodnutiu je potrebné vytknúť správnemu orgánu, že v
rozhodnutí - vo výroku nesprávne uvádza jeho dátum (12. 4. 1967), správne ide o vyvlastňovacie
rozhodnutie č. 77/1967 zo dňa 3. 3. 1967. Okrem tejto zrejmej nesprávnosti vo výroku rozhodnutia,
ktorú bolo potrebné odstrániť postupom uvedeným v skoršej časti rozsudku (postup podľa § 47 ods. 6
Správneho poriadku) sa v bode 7 na strane 3 vyvlastňovacieho rozhodnutia hovorí o parcele č. 496,
zapísanej vo vložke č. 882, kat. úz. N. nad R.. Správny orgán pritom rozhodoval o parcele č. 496,
zapísanej vo vložke č. 877, kat. úz. N., a teda v rozhodnutí argumentoval vyvlastňovacím rozhodnutím,
ktoré sa na parcelu č. 496, zapísanú vo vložke č. 877, kat. úz. N. nevzťahuje, tento rozpor správny orgán
ani nezistil, a teda ho nešetril, nevysvetlil a neodstránil.

Čo sa týka náhrad podľa tohto vyvlastňovacieho rozhodnutia bolo potrebné skúmať, či na Okresnom
súde v Michalovciach prebehol rozvrh sumy 52 621,60 Kčs a či takáto suma bola zložená do notárskej
úschovy v zmysle zákona č. 95/1963 Zb. za účelom jej rozvrhnutia a uvedené taktiež vyhodnotiť pre
účely § 3 ods. 1 písm. m/ zákona.

Vo vzťahu k vyvlastňovaciemu rozhodnutiu zo dňa 6. 8. 1966, č. výst. 368/1965 je dôvodná námietka
navrhovateľa, že za vyvlastnené pozemky mala byť S. C. s manželkou poskytnutá okrem finančnej
náhrady (bod X) aj náhrada v inom pozemku, čo správny orgán neskúmal.

Správny orgán pochybil aj v tom, že nerozhodol o celom predmete konania. Ako už bolo uvedené, len
výrok je záväzný a schopný nadobúdať právoplatnosť a vykonateľnosť. Keďže správny orgán nerozhodol
o všetkých parcelách vo vzťahu ku ktorým bol uplatnený reštitučný nárok, jeho povinnosťou bolo vo
výroku uviesť, že o týchto parcelách rozhodne samostatným rozhodnutím.

Pochybil aj v tom, že si jednoznačne nevyjasnil okruh účastníkov správneho konania.

Tým, že navrhovateľovi doručoval preskúmavané rozhodnutie, pričom navrhovateľa sa minimálne týka
problematika priznania a poskytovania náhrad za pozemky ku ktorým vlastníctvo nemožno navrátiť,
konal s navrhovateľom ako s účastníkom konania, preto nemožno súhlasiť s argumentáciou, že opravný
prostriedok podala neoprávnená osoba, lebo podľa § 250m ods. 3 O.s.p. účastníkmi konania (súdneho)
sú tí, ktorí nimi sú v konaní na správnom orgáne a správny orgán, ktorého rozhodnutie sa preskúmava.

V tejto súvislosti odporca porušil § 3 ods. 2 a § 33 ods. 1, 2 Správneho poriadku, lebo navrhovateľa
nepredvolal na ústne pojednávanie (dňa 9. 8. 2005), ani ho nevyzval, aby sa vyjadril k jednotlivým
dôkazom a čestným vyhláseniam, neumožnil mu navrhovať dôkazy.



Okrem toho o ústnom pojednávaní je potrebné spísať zápisnicu (§ 22 Správneho poriadku), čo v danom
prípade splnené nebolo. Zápisnica z pojednávania zo dňa 9. 8. 2005 sa v administratívnom spise
nenachádza.

Uvedené pochybenia súvisia aj so skúmaním druhu pozemkov, keď úlohou správneho orgánu bolo aj v
súčinnosti s navrhovateľom nepochybne ustáliť, či sa jedná o role alebo záhrady.

Vzhľadom na uvedené, zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci a trpí aj inými
procesnými vadami, ktoré môžu mať vplyv na zákonnosť rozhodnutia.

Preto krajský súd podľa § 250j ods. 2 písm. c/, e/ v spojení s ustanovením § 250l ods. 2 a § 250q ods.
2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie zrušil a vrátil vec odporcovi na ďalšie konanie.

Úlohou odporcu v ďalšom konaní bude opätovne rozhodnúť o reštitučnom nároku žiadateliek v intenciách
právneho názoru vysloveného v tomto rozhodnutí, ktorým je správny orgán viazaný (§ 250r O.s.p.).

O náhrade trov konania bolo rozhodnuté podľa § 250k ods. 1 v spojení s ustanovením § 250l ods. 2
O.s.p. Navrhovateľ si právo na náhradu trov konania neuplatnil, trovy konania mu ani nevznikli, odporca
ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom
náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 250s O.s.p.).