Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43CoKR/20/2018 z 23. 1. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 23. januára 2019, sp. zn. 43CoKR/20/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43CoKR/20/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1 | 2019-01-23 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Incidenčné spory Citované ustanovenia: § 32 ods. 5 ZKR, CSP, ZKR, § 151 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c4dd24d-30fe-46c6-9865-5f0be7a17a61 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43CoKR/20/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117223243
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 01. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117223243.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Márie Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej
veci žalobcu EUROENERGY s.r.o., so sídlom Armádna ulica 760, 049 16 Jelšava, IČO: 36 408 051,
právne zast. JUDr. Magdalénou Hromcovou, advokátkou so sídlom ul. Republiky 34, 010 01 Žilina proti
žalovanému E.. E. E., so sídlom kancelárie Mladých budovateľov 2, 974 11 Banská Bystrica, správcovi
konkurznej podstaty úpadcu ELTECO a. s. „v konkurze", so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská
Bystrica, IČO: 17 321 719, právne zast. Advokátske kancelária Betáková Krkošková, s.r.o., so sídlom
Červeňova 14, 811 03 Bratislava, IČO: 51 309 017, v konaní o určenie popretej pohľadávky, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/16/2017-46 zo dňa 16. apríla
2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cbi/16/2017-46 zo dňa 16. apríla 2018 p o t
v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou zo dňa
28.04.2017 v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica, sp. zn. 4R/8/2016
na majetok úpadcu ELTECO a.s. „v konkurze“ so sídlom Sládkovičova 37/A, 974 05 Banská Bystrica,
IČO: 17 321 719 v celkovej výške 45.577,04 Eur je oprávnená čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti,
poradia a výšky. Žalobcovi priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca sa žalobou, doručenou súdu dňa 19.07.2017, domáhal
voči žalovanému aby súd určil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou v celkovej výške 45.577,04
Eur v konkurznom konaní vedenom na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn. 4R/8/2016 proti
úpadcovi je nesporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej výšky prihlásenej
pohľadávky, t. j. vo výške 45.577,04 Eur. Svoju žalobu odôvodnil tým, že uznesením Okresného súdu
Banská Bystrica č. k. 4R/8/2016 zo dňa 08. 03. 2017, uverejnenom v obchodnom vestníku č. 53/2017
dňa 16.03.2017, súd vyhlásil konkurz na majetok úpadcu ELTECO, a. s. so sídlom Sládkovičova 37/
A, Banská Bystrica, IČO: 17 321 719 a do funkcie správcu ustanovil H.. K. C.. Žalobca si prihláškou,
ktorá bola správcovi doručená dňa 02.05.2017 uplatnil v konkurznom konaní pohľadávku v celkovej
výške 45.577,04 Eur, ktorá pozostávala z istiny vo výške 42.788,60 Eur a úrokov z omeškania vo
výške 2.788,44 Eur. Uvedená pohľadávka vznikla na základe Zmluvy o prevzatí dlhu zo dňa 30. 06.
2015, uzatvorenej medzi úpadcom a žalobcom, na základe ktorej sa úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi
zmluvne dohodnutú odplatu vo výške 52.888,60 Eur za prevzatie záväzku. Z dohodnutej sumy zaplatil



úpadca žalobcovi sumu 10.100 Eur v splátkach a ku dňu podania prihlášky bol zostávajúci dlh vo výške
42.788,60 Eur.

3. Žalobca v odôvodnení žaloby uviedol, že žalovaný ako správca konkurznej podstaty listom zo
dňa 13.06.2017, ktorý bol doručený žalobcovi dňa 21.06.2017, poprel pohľadávku žalobcu vo výške
45.577,04 Eur čo do právneho dôvodu, výšky aj poradia v celom rozsahu, a to bez uvedenia dôvodu.
Žalobca mal za to, že správca pri preskúmavaní pohľadávok je povinný postupovať s odbornou
starostlivosťou, pričom zákon o konkurze a reštrukturalizácii mu ukladá povinnosť popretie pohľadávky
odôvodniť. Žalovaný preto postupoval v rozpore s § 32 ods. 9 Zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a
reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len
„ZKR“). Žalobca mal za to, že spolu s prihlásením pohľadávky predložil správcovi potrebné prílohy, aby
mohol v plnej miere uplatňovať práva konkurzného veriteľa, preto uplatnená pohľadávka uvedená v
prihláške mala všetky náležitosti pre jej uznanie v konkurze.

4. Okresný súd uviedol, že žalobu spolu s prílohami doručil žalovanému postupom podľa § 105 ods. 1
Zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“) dňa 05.01.2018. Spolu s doručením
žaloby súd uznesením č. k. 62Cbi/16/2017-35 zo dňa 22.12.2017 v zmysle § 167 ods. 1 CSP vyzval
žalovaného, aby sa k žalobe písomne vyjadril, a ak uplatnený nárok v celom rozsahu neuzná, uviedol
rozhodujúce skutočnosti na svoju obranu, pripojil listiny, na ktoré sa odvoláva, a označil dôkazy na
preukázanie svojich tvrdení. Žalobca sa k žalobe nevyjadril.

5. Okresný súd vo veci nariadil pojednávanie na deň 16.04.2018. Zásielka s predvolaním bola
žalovanému doručená dňa 12.03.2018 postupom podľa § 105 ods. 1 CSP do zriadenej elektronickej
schránky podľa osobitného predpisu. Žalovaný bol na termín pojednávania riadne a včas predvolaný,
pričom v predvolaní bol poučený o následkoch nedostavenia sa na pojednávanie. Žalovaný sa na
pojednávanie neustanovil, svoju neúčasť žiadnym spôsobom neospravedlnil, z uvedeného dôvodu súd
vo veci pojednával a rozhodol bez prítomnosti žalovaného, pričom vychádzal z obsahu spisu a žalobcom
uvedených skutkových tvrdení a predložených listinných dôkazov.

6. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že v prejednávanej veci bola dôvodom podanie žaloby
tá skutočnosť, že správca konkurznej podstaty v oznámení o popretí prihlásenej pohľadávky žalobcu
žiadnym spôsobom popretie pohľadávky nezdôvodnil. Okresný súd poukázal na ustanovenie § 32 ods.
5 ZKR a skonštatoval, že bolo povinnosťou správcu popretie pohľadávky nielen písomne oznámiť, ale
zároveň uviesť aj dôvody, pre ktoré v konkurznom konaní prihlásenú pohľadávku žalobcu neuznáva.
Súd preto vyhodnotil, že popierací prejav správcu tak, ako bol správcom urobený, nespĺňal zákonom
stanovené náležitosti a nemožno ho akceptovať. Súd preto dospel k záveru, že v danom prípade k
účinnému popretiu pohľadávky zo strany správcu nedošlo.

7. Okresný súd pritom poukázal na nález Ústavného súdu SR č. II.ÚS 409/2013-49 zo dňa 11.09.2014,
ktorý je použiteľný aj na prejednávaný prípad, v ktorom Ústavný súd konštatoval, že incidenčné konanie
nie je konaním, v ktorom by veriteľ, resp. žalobca, uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v
ktorom by tak predmetom preskúmavania konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi veriteľom
a dlžníkom. Účelom incidenčného konania je rozhodnúť o tom, či popierací prejav popierajúceho
veriteľa, resp. správcu, obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave zodpovedajú
skutočnosti. Preto ten, kto popiera prihlásenú pohľadávku, je vo svojom popieracom prejave povinný
jednoznačne vyjadriť aj dôvod a rozsah popretia pohľadávky, pričom obmedzenie popretia len na určitý
dôvod alebo na určitý rozsah znamená právnu fikciu uznania pohľadávky v nepopretom rozsahu.

8. Keďže prihlásená pohľadávka žalobcu bola v rámci konkurzného konania správcom popretá bez
uvedenia akéhokoľvek dôvodu, súd nevykonával preskúmanie uplatnenej pohľadávky v celom jej
rozsahu a v záujme právnej istoty žalobcu rozhodol tak, že žalobe žalobcu vyhovel, pričom vo svojom
výroku vyslovil, že pohľadávka žalobcu uplatnená prihláškou zo dňa 28.04.2017 v celkovej výške
45.577,04 Eur v konkurznom konaní vedenom pred Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn.
4R/8/2016 na majetok úpadcu je nesporná, čo do právneho dôvodu, vymáhateľnosti, poradia a celkovej
výšky.



9. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak,
že priznal žalobcovi ako strane v spore úspešnej nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu voči
žalovanému, ktorý v spore úspešný nebol.

10. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný v celom
rozsahu podľa § 365 ods.1 písm. d) CSP, pretože konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok
nesprávne rozhodnutie veci a podľa § 365 ods.1 písm. h) CSP z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej
inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný namietol, že pokiaľ ide o
popierací prejav pôvodného správcu, okresný súd vychádzal výlučne z oznámenia pôvodného správcu,
na základe ktorého pôvodný správca informoval žalobcu o tom, že pohľadávka bola popretá čo do
právneho dôvodu, výšky a poradia, a to v celom rozsahu, avšak samotné zdôvodnenie popretia už
neuviedol. Žalovaný pripustil, že nevyužil možnosť vyjadriť sa v stanovenej lehote k žalobe, ale poukázal
na dôležitú skutočnosť, že popierací prejav pohľadávky žalobcu pôvodným správcom bol riadne v
súlade s § 32 ods. 5 a 6 ZKR zapísaný do zoznamu pohľadávok vedeného v zmysle § 31 ZKR, ktorý
bol riadne a v zákonnej lehote uložený na súde. Súd mal teda možnosť a pri analogickom využití §
185 ods. 2 CSP aj oprávnenie zistiť pravdivý a presný skutkový stav vecí zo z oznamu pohľadávok
uloženého pôvodným správcom na súde. Podľa názoru žalovaného s poukazom na ust. § 32 ods.
6 ZKR, v zmysle ktorého správca je povinný popretie pohľadávky zapísať do zoznamu pohľadávok,
okresný súd mal pri zachovaní odbornej starostlivosti vykonať dokazovanie aj prostredníctvom zoznamu
pohľadávok uloženého na súde. Ak by okresný súd postupoval s odbornou starostlivosťou a vykonal by aj
dokazovanie prostredníctvom na súde uloženého zoznamu pohľadávok, dospel by k inému skutkovému
zisteniu, ako uvádza v napadnutom rozhodnutí, a to že pôvodný správca v súlade s § 32 ods. 5 ZKR
popretie pohľadávky riadne zdôvodnil a zdôvodnenie zapísal do zoznamu pohľadávok.

11. Žalovaný uviedol, že zo zoznamu pohľadávok vyplýva, že pôvodný správca vykonal popretie
dňa 01.06.2017, teda v posledný deň lehoty na popieranie pohľadávok, pričom žalovaný odcitoval
text popretia pohľadávky zo zoznamu pohľadávok. Zároveň k odvolaniu pripojil výpis zo zoznamu
pohľadávok ohľadom pohľadávky por. č. 1566 uplatnenej žalobcom v konkurze.

12. Žalovaný s poukazom na odbornú literatúru uviedol, že zistenie stavu popieracieho úkonu pôvodným
správcom nie je skutočnosťou, ktorá by bola závislá výlučne od tvrdení strán sporu, ale ide o
skutočnosť, ktorá vyplýva predovšetkým zo zoznamu pohľadávok vedeného u správcu, ktorého rovnopis
sa nachádza na súde. Z uvedeného dôvodu mal súd prihliadať najmä na túto skutočnosť a vykonať
dokazovanie predovšetkým prostredníctvom zoznamu pohľadávok uloženého na súde.

13. Žalovaný v odvolaní namietol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil podmienky
neúčinnosti popieracieho úkonu vo vzťahu k oznamovacej povinnosti správcu o popretí pohľadávky
obsiahnuté v § 32 ods. 5 ZKR a § 32 ods. 6 ZKR. Podľa názoru žalovaného, obsahom oznámenia o
popretí pohľadávky, ktoré je správca povinný doručovať veriteľovi v zmysle § 32 ods. 6 ZKR, nemusí byť
aj zdôvodnenie popretia, pričom absencia zdôvodnenia popretia v oznámení nespôsobuje neúčinnosť
popieracieho úkonu správcu v zmysle § 32 ods. 5 ZKR. Poukázal na ust. § 32 ods. 6 ZKR a uviedol, že
právna norma bližšie neupravuje, čo má byť obsahom oznámenia o popretí pohľadávky, a ani neuvádza
sankciu za nesplnenie si tejto povinnosti. Keďže § 32 ods. 6 ZKR neobsahuje sankciu za nesplnenie
si tejto povinnosti, súd nemôže vyvodzovať sankciu z právnej normy obsiahnutej v § 32 ods. 5 ZKR.
AK pôvodný správca v súlade s § 32 ods. 5 ZKR popretie pohľadávky zdôvodnil, a toto zdôvodnenie
zapísal do zoznamu pohľadávok, pohľadávku riadne a teda účinne poprel. Povinnosť uviesť zdôvodnenie
popretia pohľadávky v oznámení o popretí pohľadávky nevyplýva zo žiadnej právnej normy a rovnako
zo žiadnej právnej normy nevyplýva neúčinnosť popretia pri absencii zdôvodnenia popretia pohľadávky
v oznámení o popretí pohľadávky. Žalovaný uviedol, že ak by aj pripustil teoretickú možnosť, že
obsahom oznámenia o popretí pohľadávky musí byť zdôvodnenie popretia pohľadávky, neuvedenie
tohto zdôvodnenia v oznámení nespôsobí neúčinnosť popretia, ak zdôvodnenie popretia pohľadávky
je zapísané v zozname pohľadávok, čím je splnená podmienka podľa § 32 ods. 5 ZKR. Ďalej, ak by
aj pripustil teoretickú možnosť, že od notifikačnej povinnosti závisí účinnosť popretia, správca by bol
povinný popretie pohľadávky ako jednostranný adresovaný právny úkon, t.j. právny úkon, ktorého účinky
nastanú až po jeho doručení adresátovi, doručovať popretému veriteľovi v zákonnej 30-dňovej lehote, čo
nekorešponduje so zákonnou úpravou a ani to nezodpovedá praxi plne akceptovanej súdmi. Žalovaný
v odvolaní stručne zhrnul historický výklad § 32 ods. 5 a 6 ZKR, pričom poukázal na odbornú literatúru



a vybrané rozhodnutia všeobecných súdov. Vzhľadom na uvedené žalovaný navrhol, aby odvolací súd
napadnutý rozsudok okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne.

14. K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca, ktorý uviedol, že nesúhlasí s dôvodmi odvolania
žalovaného a najmä s tvrdením žalovaného, že správca konkurznej podstaty nemá povinnosť uviesť v
písomnom oznámení o popretí pohľadávky zdôvodnenie. Žalobca uviedol, že okresný súd postupoval
pri svojom rozhodovaní správne. Žalobca sa nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že okresný súd
nedostatočne zistil stav veci. Uviedol, že na pojednávaní konanom dňa 16.04.2018 preveril okresný
súd všetky právne úkony pre určenie oprávnenosti pohľadávky. Žalovaný mal právo sa k právnym
úkonom a predloženým dokladom vyjadriť na pojednávaní konanom dňa 16.04.2018, ktorého sa bez
ospravedlnenia nezúčastnil, preto sa konalo bez jeho účasti. Taktiež sa nevyjadril k incidenčnej žalobe
zo dňa 17.07.2017, kde by vo vyjadrení mohol uviesť dôvody popretia pohľadávky žalobcu. Žalobca dal
do pozornosti, že k prihláške pohľadávky boli zo strany žalobcu doložené všetky doklady pre určenie
pravosti pohľadávky a okresný súd ich pri konaní nespochybnil.

15. Žalobca poukázal na ust. § 32 ods. 5 ZKR, podľa ktorého je povinnosťou správcu popretie
pohľadávky nielen písomne oznámiť, ale zároveň uviesť aj dôvody, pre ktoré v konkurznom konaní
prihlásenú pohľadávku žalobcu neuznáva. Aby popretie pohľadávky tak správcom, ako aj veriteľom
nadobudlo účinnosť, musí byť vždy zdôvodnené, pričom v rámci popretia sa musí okrem príslušného
zdôvodnenia vždy uviesť výška, t.j. suma, ktorej správca, resp. veriteľ pohľadávku popiera, ak ju popiera
čo do výšky, ďalej poradie, ktoré správca popiera, ak ju popiera čo do poradia a rozsah popretia
zabezpečovacieho práva, ak správca, resp. veriteľ popiera zabezpečovacie právo v celom rozsahu
alebo len v časti. Žalobca sa stotožnil s názorom okresného súdu, že popierací prejav správcu tak
ako bol správcom urobený, nespĺňal zákonom stanovené náležitosti a nemožno ho akceptovať, a preto
k účinnému popretiu pohľadávky zo strany správcu nedošlo. S poukazom na ust. § 32 ods.5 ZKR
zdôraznil, že správcovi vyplýva povinnosť pri popretí pohľadávky vždy popretie zdôvodniť a uviedol,
že veriteľ má iba právo a nie povinnosť nahliadnuť do zoznamu pohľadávok vedeného v zmysle § 31
ZKR. Poukázal tiež na ust. § § 32 ods. 9 ZKR, v zmysle ktorého má veriteľ právo domáhať sa popretia
pohľadávky žalobou na súde do 30 dní odo dňa doručenia písomného oznámenia správcu a nie odo
dňa zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok. Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd
rozsudok okresného súdu potvrdil.

16. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

17. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn.
4R/8/2016 zo dňa 08.03.2017, publikovaným v Obchodnom vestníku č. 53/2017 dňa 16.03.2017 bol
vyhlásený konkurz na majetok úpadcu. Do funkcie správcu konkurznej podstaty bol ustanovený H.. K.
C., so sídlom kancelárie Ul. Kláry Jarunkovej 2, Banská Bystrica. Účinky vyhlásenia konkurzu nastali
dňa 17.03.2017.

18. Uznesením Okresného súdu Banská Bystrica sp. zn. 4R/8/2016 zo dňa 31.07.2017, publikovaným
v Obchodnom vestníku dňa 09.08.2017, bol pôvodný správca H.. K. C. z funkcie správcu odvolaný a do
funkcie správcu bol menovaný E.. E. E..

19. Žalobca si prihláškou zo dňa 28.04.2017, doručenou správcovi konkurznej podstaty dňa 02.05.2017,
prihlásil podľa § 28 ods. 2 ZKR, svoju pohľadávku v celkovej sume 45.577,04 Eur, pozostávajúcu z
istiny vo výške 42.788,60 Eur a úroku z omeškania vo výške 2.788,44 Eur. Ako právny dôvod vzniku
pohľadávky uviedol, že medzi úpadcom a žalobcom bola uzavretá zmluva o prevzatí dlhu, ktorou sa
úpadca zaviazal zaplatiť žalobcovi zmluvne dohodnutú odplatu v plnej výške za prevzatie záväzku.
Žalobca ako prílohu k prihláške pripojil Zmluvu o prevzatí dlhu, uzavretú medzi úpadcom ako postupcom
a žalobcom ako postupníkom dňa 30.06.2015, kde v článku 3.1 Zmluvy sa zmluvné strany dohodli, že
úpadca uhradí žalobcovi za prevzatie záväzku na základe tejto zmluvy odplatu vo výške 52.888,60 Eur.



20. Listom zo dňa 13.06.2017 oznámil správca konkurznej podstaty žalobcovi, že prihlásenú pohľadávku
poprel čo do právneho dôvodu, výšky a aj poradia v celom rozsahu. Dôvody popretia pohľadávky správca
v písomnom oznámení o popretí pohľadávky neuviedol.

21. Oznámenie o popretí bolo žalobcovi ako konkurznému veriteľovi doručené dňa 21.06.2017, túto
skutočnosť žalovaný v konaní nepoprel. Žaloba bola podaná osobne do podateľne súdu dňa 19.07.2017.

22. Podľa § 32 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení zmien
a doplnkov (ďalej len ZKR), prihlásenú pohľadávku je oprávnený poprieť správca alebo veriteľ
prihlásenej pohľadávky písomným podaním u správcu na predpísanom tlačive, čo do právneho
dôvodu, vymáhateľnosti, výšky, poradia, zabezpečenia zabezpečovacím právom alebo poradia
zabezpečovacieho práva. Ak ide o pohľadávku orgánu, inštitúcie alebo agentúry Európskej únie, nie je
možné popierať právny základ a výšku určenú orgánom, inštitúciou alebo agentúrou Európskej únie.

23. Podľa § 32 ods. 3 ZKR, pohľadávku možno poprieť a) do 30 dní od uplynutia základnej lehoty na
prihlasovanie pohľadávok, b) do 30 dní od zverejnenia zapísania pohľadávky do zoznamu pohľadávok
v Obchodnom vestníku, ak ide o oneskorené prihlásenie pohľadávky.

24. Podľa § 32 ods. 5 ZKR, ten, kto pohľadávku popiera, musí popretie pohľadávky vždy zdôvodniť,
pričom pri popretí výšky musí uviesť sumu, ktorú popiera, pri popretí poradia uviesť poradie, ktoré
uznáva, pri popretí zabezpečovacieho práva uviesť rozsah popretia, inak je popretie neúčinné. Ak
bola popretá pohľadávka čo i len čiastočne potvrdená súdom, zodpovedá ten, kto pohľadávku poprel,
veriteľovi popretej pohľadávky za škodu, ktorú mu spôsobil popretím pohľadávky, ibaže preukáže, že
konal s odbornou starostlivosťou.

25. Podľa § 32 ods. 9 ZKR, veriteľ má právo domáhať sa na súde určenia popretej pohľadávky žalobou,
pričom žaloba musí byť podaná voči všetkým, ktorí popreli pohľadávku. Toto právo musí byť uplatnené
na súde voči všetkým týmto osobám do 30 dní od doručenia písomného oznámenia správcu o popretí
pohľadávky veriteľovi, inak zanikne. Právo na určenie popretej pohľadávky je uplatnené včas aj vtedy,
ak bola podaná žaloba v lehote na nepríslušnom súde.

26. Podľa § 149 zák.č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), prostriedkami
procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových
tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov
a hmotnoprávne námietky.

27. Podľa § 150 ods.1 CSP, strany majú povinnosť pravdivo a úplne uvádzať podstatné a rozhodujúce
skutkové tvrdenia týkajúce sa sporu.

28. Podľa § 151 ods.1 CSP, skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú
za nesporné.

29. Podľa § 154 CSP, prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí.

30. Podľa § 366 CSP, prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli
uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne
rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

31. Žalovaný v odvolaní poprel skutkové tvrdenia žalobcu a namietol, že k popieraciemu úkonu
pôvodného správcu došlo v súlade s ustanoveniami Zákona o konkurze a reštrukturalizácii, pričom
poukázal na znenie popieracieho úkonu aj s odôvodnením popretia tak, ako je zachytené v Zozname
pohľadávok. Zároveň nastolil právnu otázku, či neodôvodnený, nedostatočný popierací úkon pôvodného



správcu doručený veriteľovi neguje účinky korektne urobeného popierajúceho úkonu zachyteného v
Zozname pohľadávok.

32. Spor o určenie popretej pohľadávky je z procesného hľadiska typickým sporovým konaním,
ktoré sa riadi Civilným sporovým poriadkom. Civilný sporový poriadok zásadným spôsobom zvýraznil
zodpovednosť sporových strán za výsledok konania. Žalobca má na jednej strane povinnosť uvádzať
podstatné skutkové tvrdenia na odôvodnenie uplatneného nároku, na druhej strane žalovaný pokiaľ s
uvádzanými skutkovými tvrdeniami nesúhlasí, musí ich v konaní poprieť, inak zo zákona nastáva fikcia,
že skutkové tvrdenia protistrany sa považujú za nesporné.

33. V konaní pred okresným súdom žalobca tvrdil, že popierací úkon pôvodného správcu nebol
odôvodnený a predložil o tom dôkaz, ktorým bol oznam pôvodného správcu zo dňa 13.06.2017, v ktorom
skutočne nie sú uvedené žiadne dôvody popretia pohľadávky. Skutkové tvrdenie žalobcu, že pôvodný
správca neodôvodnil popretie pohľadávky žalovaný pred ukončením dokazovania nepoprel a nevyužil
ani iné prostriedky procesnej obrany napriek tomu, že okresný súd mu riadne doručil žalobu s výzvou
na vyjadrenie a tiež ho riadne predvolal na pojednávanie.

34. Žalovaný ako sporová strana nemá povinnosť vyhovieť výzve súdu na doručenie vyjadrenia k žalobe
a nemá ani povinnosť zúčastniť sa pojednávania, je to iba jeho právo. Ak je však sporová strana v
konaní pasívna, jej pasivita má nevyhnutne za následok, že súd musí vychádzať iba z tých tvrdení,
ktoré predložil žalobca a považovať ich za nesporné (keďže k ich popretiu nedošlo). Okresný súd preto
postupoval procesne správne, ak žalobe na určenie pohľadávky podanej žalobcom vyhovel, pretože
žalovaný v konaní pred ukončením dokazovania žiadne prostriedky procesnej obrany neprodukoval.
V zmysle zákonnej koncentrácie konania, upravenej v § 154 CSP ich už po ukončení dokazovania
ani využiť nemôže. V odvolacom konaní nie je prípustné predkladať prostriedky procesnej obrany,
spočívajúce v popretí tvrdení žalobcu, pokiaľ ich žalovaný pred súdom prvej inštancie uplatniť mohol.

35. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že okresný súd sa mohol sám iniciatívne oboznámiť so
Zoznamom pohľadávok, uloženým na súde, z ktorého by zistil, že v ňom je popierací prejav pôvodného
správcu odôvodnený, tak treba uviesť, že súd vykonáva dokazovanie v sporovom konaní v zásade na
návrh sporových strán. Súd nemôže zasiahnuť do procesnej rovnosti strán tým, že sa sám rozhodne,
aké ďalšie dôkazy by ešte chcel vykonať. Účelom sporového konania nie je nachádzanie „materiálnej
pravdy“, ale preskúmanie, či žalobcovi vznikol nárok uplatnený žalobou voči žalovanému. Za týmto
účelom súd vykonáva dokazovanie tými dôkazmi, ktoré navrhol žalobca a preveruje tak skutkové
tvrdenia predložené žalobcom a tiež verifikuje popretie skutkových tvrdení žalobcu na základe vyjadrení
žalovaného, k čomu vykonáva dokazovanie dôkazmi navrhnutými žalovaným.

36. I keď za určitých okolností môže súd vykonať dokazovanie nad rámec dôkazov predložených
stranami, ustanovenie § 185 ods. 2 CSP, na ktoré poukázal žalovaný v odvolaní, sa týka dokazovania
verejnými registrami a zoznamami. Do tejto kategórie možno zaradiť napr. Obchodný register, Register
exekúcií, Register záložných práv, Kataster nehnuteľností a podobne, ale konkurzný spis úpadcu nie je
verejným registrom a preto sa dokazovanie súdu bez návrhu strán netýka nahliadania do konkurzného
spisu. Ak by niektorá sporová strana navrhla dokazovanie údajmi uvedenými v konkurznom spise, vtedy
by ich okresný súd mohol vykonať.

37. Žalobca okresnému súdu predložil znenie popieracieho úkonu tak, ako mu ho pôvodný správca
doručil, pričom nároku na určenie pohľadávky sa domáhal aj s poukazom na neúčinnosť popieracieho
úkonu pôvodného správcu práve vzhľadom na nedostatok jeho odôvodnenia. Žalobca teda svoju
povinnosť uviesť skutkové tvrdenie a predložiť k nemu dôkaz splnil, takže súd nemal dôvod vykonávať
duplicitne dokazovanie ďalšími úkonmi pôvodného správcu. Bez vyjadrenia žalovaného okresný súd
nemal prečo zisťovať, či pôvodný správca vydal dva rôzne popieracie prejavy, pričom jeden odôvodnil
a druhý nie.

38. Tvrdenia uvedené žalovaným zároveň nespĺňajú náležitosti na novoty v odvolacom konaní, o ktorých
by odvolací súd mohol rozhodovať.

39. Vzhľadom na uvedené odvolací súd nemôže prihliadnuť k námietkam žalovaného uvedeným
v odvolaní, pretože prostriedky procesného útoku a procesnej obrany je strana oprávnená uplatniť



najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým dokazovanie končí. K prostriedkom procesnej obrany
uplatneným po ukončení dokazovania už odvolací súd prihliadnuť nemôže, pretože nešlo o také
prostriedky obrany, ktoré by žalovaný nemohol pred súdom prvej inštancie uplatniť bez svojej viny. Keďže
v konaní bol predmetom dokazovania iba jeden popierací úkon pôvodného správcu, nie je v odvolacom
konaní prípustné riešiť, či by hypoteticky na účinnosť popretia pohľadávky stačilo, ak je odôvodnenie
popretia uvedené iba v Zozname pohľadávok, aj keď nie je uvedené v oznámení veriteľovi o popretí
pohľadávky. Právny názor odvolacieho súdu k tejto otázke by nemal žiaden vplyv na skutočnosť, že
vzhľadom na priebeh konania pred súdom prvej inštancie rozhodol tento správne.

40. Z uvedeného dôvodu vychádzal odvolací súd zo skutkového stavu zisteného súdom prvej inštancie, v
ktorom bol predmetom dokazovania iba jeden popierací úkon pôvodného správcu, v ktorom absentovalo
odôvodnenie popretia žalobcovej pohľadávky. Okresný súd popretie pohľadávky predložené žalobcom
vyhodnotil správne ako neodôvodnené a preto neúčinné, následkom čoho musel určiť, že pohľadávka
žalobcu uplatnená riadne a včas prihláškou do konkurzného konania je oprávnená čo do dôvodu,
vymáhateľnosti, poradia a výšky.

41. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je vecne
správne, preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

42. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie. Keďže však ide o konanie vyvolané konkurzom, tieto trovy konania, na ktoré vznikol žalobcovi
nárok, budú v zmysle § 100 ZKR z uspokojenia vylúčené.

43. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).