Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 9Sžsk/146/2018 z 28. 1. 2020 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 28. januára 2020, sp. zn. 9Sžsk/146/2018, ECLI:SK:NSSR:2020:4017200950.1 Najvyšší súd | 9Sžsk/146/2018 | ECLI:SK:NSSR:2020:4017200950.1 | 2020-01-28 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Ostatné Citované ustanovenia: zákon č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/1548b3b7-3fd6-44f0-94c8-247e9c2a66c7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2020:4017200950.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 9Sžsk/146/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4017200950
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2020
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Judita Kokolevská
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2020:4017200950.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Judity Kokolevskej
a členiek senátu JUDr. Viery Nevedelovej a JUDr. Sone Langovej, v právnej veci žalobcu: K..
W.Q.F. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. XX, XXX XX Q., právne zastúpený advokátskou kanceláriou
SLAVIKATTORNEYS, s. r. o., so sídlom Mlynarovičova 13, 851 03 Bratislava, IČO: 50 807 471, proti
žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, Ul. 29. augusta 8 a 10, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovanej č. 49490-2/2017-BA zo dňa 13. septembra 2017, o kasačnej sťažnosti žalovanej
proti rozsudku Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/142/2017-66 zo dňa 16. júla 2018, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre, č. k. 23Sa/142/2017-66 zo dňa
16.07.2018 z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom č. k. 23Sa/142/2017-66 z 16.07.2018 zrušil rozhodnutie žalovanej
č. 49490-2/2017-BA zo dňa 13.09.2017 (ďalej len „preskúmavané rozhodnutie“), ako aj rozhodnutie
prvostupňového správneho orgánu pobočky Levice č. 700-1310972617-GC04/17 zo dňa 06.07.2017
(ďalej len „prvostupňové rozhodnutie“).

2. Preskúmavaným rozhodnutím žalovaná zmenila výrok prvostupňového rozhodnutia tak, že vypustila
text „...§ 152a zákona v znení neskorších predpisov...“ a v ostatnom prvostupňové rozhodnutie potvrdila.
Prvostupňovým rozhodnutím pobočka Levice predpísala žalobcovi podľa § 144 ods. 1 zákona č.
461/2003 Z. z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon o sociálnom poistení“) poistné na nemocenské
poistenie v sume 156,88 eur, poistné na starobné poistenie a príspevky na starobné dôchodkové
sporenie v sume 5.777,04 eur, poistné na invalidné poistenie v sume 78,24 eur a poistné do rezervného
fondu solidarity v sume 1.767,86 eur, spolu v sume 7.780,02 eur, za obdobie september 2006, október
2006, november 2006, december 2006, január 2007, február 2007, marec 2007, apríl 2007, máj 2007,
jún 2007, júl 2007, august 2007, september 2007, október 2007, november 2007, december 2007, január
2008, február 2008, marec 2008, apríl 2008, máj 2008, jún 2008.

3. V odôvodnení rozsudku krajský súd uviedol, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či
žalobca mal status SZČO aj v období po 31.08.2006. Úlohou správnych orgánov bolo vyriešenie tejto
právnej otázky týkajúcej sa výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z., teda či žalobca vykonávala
v čase od 01.09.2006 činnosť SZČO. Podľa názoru krajského súdu riešeniu tejto otázky správne
orgány však nevenovali dostatočne dôslednú pozornosť a žalovaná ako odvolací orgán aj napriek
skutočnostiam, ktoré žalobca v odvolaní namietal, nezaoberal sa podstatnou námietkou, a to, že žalobca
dňa 27.09.2006 podal odhlášku do sociálnej poisťovne, že prestal vykonávať činnosť ako SZČO k
31.08.2006. Podľa názoru krajského súdu zo zisteného skutkového stavu nebolo možné vyvodiť správny
právny záver, ktorý ani správne orgány a ani žalovaná vo svojom rozhodnutí nemohla odôvodniť, pretože



táto základná otázka v danom konaní nebola zodpovedaná. Pokiaľ by sa správne orgány zaoberali
existenciou žalobcu ako SZČO a posudzovali jeho príjem po roku 2006 na základe akého výkonu práce
tento príjem dosiahol, bolo by možné posúdiť správne aj otázku výkladu § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003
Z. z..

4. Krajský súd ďalej uviedol, že z administratívneho spisu vyplýva, že žalobcovi bola vydaná licencia
na výkon samostatnej zdravotníckej praxe v odbore psychiatria rozhodnutím zo dňa 28.03.2006
č. L1A/NR/1041/06 Slovenskou lekárskou komorou na základe žiadosti žalobcu z 03.08.2006. Z
administratívneho spisu mal krajský súd za preukázané, že žalobca sa odhlásil dňa 27.09.2006
Odhláškou, registračným listom fyzickej osoby z povinného poistenia SZČO k 31.08.2006, pretože
na základe rozhodnutia Nitrianskeho samosprávneho kraja č. NI2006/105001, ktoré nadobudlo
právoplatnosť 31.08.2006, bolo žalobcovi zrušené povolenie na poskytovanie zdravotnej starostlivosti v
neštátnom zdravotníckom zariadení v odbore psychiatria dňom 31.08.2006.

5. Krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie žalovanej, ktoré je predmetom prieskumu v tomto konaní
je vydané v rozpore so zákonom z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci. Námietka žalobcu,
že po období 31.08.2006 nevykonával činnosť SZČO, teda nespadá ako poistenec pod režim poistenia
podľa § 21 ods. 1 v spojení s ustanovením § 5 písm. c/ zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení, je
dôvodná, a preto súd predmetné rozhodnutie žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. c/ SSP zrušil a vec vrátil
žalovanej na ďalšie konanie. V ďalšom konaní uložil krajský súd povinnosť žalovanej a I. stupňovému
správnemu orgánu zaoberať sa aj právnou otázkou, či by žalobca mohla vykonávať SZČO len na základe
licencie L1A vydanej lekárskou komorou, keďže rozhodnutím Nitrianskeho samosprávneho kraja mu
bolo povolenie poskytovať zdravotnícku starostlivosť dňom 31.08.2006 zrušené.

6. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote kasačnú sťažnosť žalovaná (sťažovateľka) z dôvodu,
že krajský súd rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci. Sťažovateľka sa nestotožnila
s názorom krajského súdu, že v prejednávanej veci bolo potrebné posúdiť, či mal žalobca status
SZČO aj po 31.08.2006 a správne orgány mali vyriešiť právnu otázku týkajúcu sa výkladu § 5 písm.
c/ zákona o sociálnom poistení, teda či žalobca vykonávala v čase od 01.09.2006 činnosť SZČO.
Nesúhlasila ani s tým, že správne orgány mali posudzovať príjem žalobcu v roku 2006, na základe
akého výkonu práce tento príjem dosiahol. Ďalej namietala, že zo záverov krajského súdu je zrejmé,
že licenciu na výkon samostatnej zdravotníckej praxe (L1A), ktorej bol žalobca držiteľom, krajský súd
nepokladá za oprávnenie na vykonávanie činnosti podľa osobitného predpisu. Sťažovateľka uvedené
právne posúdenie považovala za nesprávne a uviedla, že predmetom tohto súdneho konania je
preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovanej vo veci predpísania poistného za obdobie september
2006 až jún 2008 v celkovej sume 7.780,02 eur, a preto bolo podľa názoru sťažovateľky povinnosťou
krajského súdu preskúmať, či žalovaná rozhodla o predpísaní poistného v súlade s hmotnoprávnymi a
procesnoprávnymi predpismi. Poukázala na to, že správny súd je v rámci súdneho prieskumu zákonnosti
rozhodnutia orgánu verejnej správy viazaný predmetom správneho rozhodnutia.

7. Sťažovateľka zastáva názor, že otázka právneho posúdenia žalobcu ako SZČO na účely sociálneho
poistenia po podaní odhlášky dňa 31.08.2006 bola posúdená a zodpovedaná v samostatnom konaní,
ktoré predchádzalo konaniu vo veci predpísania poistného. Sociálna poisťovňa, pobočka Levice
rozhodnutím č. 29490-1/2016-LV z 25.10.2016 rozhodla, že žalobcovi ako SZČO nezaniklo povinné
nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa 31.08.2006 a rozhodnutím č. 29491-1/2016-
LV z 25.10.2016, že žalobcovi ako SZČO zaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové
poistenie dňa 30.06.2008. Obe tieto rozhodnutia nadobudli právoplatnosť 05.12.2016, čím bol konečným
spôsobom upravený status žalobcu na účely sociálneho poistenia, a preto už nemohol byť v následnom
konaní opätovne posudzovaný. V tejto súvislosti poukázala na rozsudok najvyššieho súdu č. k.
9Sžso/1/2015 a 9Sžso/23/2013. Sťažovateľka vo zvyšnej časti kasačnej sťažnosti zopakovala svoju
argumentáciu, prečo žalobca spĺňala podmienky pre zachovanie statusu SZČO aj po podaní odhlášky.
Žiadala rozsudok krajského súdu zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie.

8. Ku kasačnej sťažnosti sa vyjadril žalobca. K námietke sťažovateľky, týkajúcej sa právoplatných
rozhodnutí o nezániku poistenia dňa 31.08.2006 a o zániku poistenia dňa 30.06.2008 žalobca uviedol,
že sa vzťahujú na osobu K.. W. K. bez ďalšej špecifikácie, čo podľa názoru žalobcu nespĺňa podmienku
určitého a nepochybného označenia osoby. Považuje preto uvedené rozhodnutia, na ktoré poukazuje
sťažovateľka za právne neuskutočniteľné a nevykonateľné. Ďalej namietal, že Sociálna poisťovňa



rozhodla iba o zániku povinného poistenia, pričom je však potrebné určiť aj okamih vzniku povinného
poistenia a opätovne uviedol, že žalobca nemal postavenie SZČO, a preto mu povinné poistenie
ani nemohlo vzniknúť. Podmienky vzniku povinného poistenia je žalovaná povinná skúmať každý rok
osobitne a každý rok musí posúdiť, či vznikla povinnosť byť nemocensky a dôchodkovo poistený, či
medzičasom nezanikla a výšku poistného. V danej veci podľa žalobcu poukaz na uvedené rozhodnutia
o nezániku a zániku poistenia neobstojí z dôvodu ich právnej a faktickej neuskutočniteľnosti a pre
nedostatok právneho podkladu. Rovnako aj z dôvodu, že týmito rozhodnutiami bolo rozhodnuté iba o 1
z celkovo 3 podmienok (t. j. otázka vzniku povinnosti, zániku povinnosti a výšky poistného), ktoré musí
žalovaná skúmať pre účely poistného každý rok. Bez úplného rozhodnutia, resp. posúdenia všetkých
3 podmienok je čiastkové rozhodnutie podľa žalobcu úplne bez významu. Vo zvyšnej časti vyjadrenia
žalobca uviedol argumentáciu, prečo podľa neho licencia L1A nie je oprávneným na výkon činnosti
predpokladanom v § 5 písm. c/ zákona o sociálnom poistení a poukázal na rozhodnutie Veľkého
senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 1Vs/1/2019. Žiadal kasačnú sťažnosť žalovanej ako
nedôvodnú zamietnuť.

9. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako kasačný súd (§ 438 ods. 2 zákona č. 162/2015 Z. z.
Správny súdny poriadok - SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu spolu s konaním, ktoré
predchádzalo jeho vydaniu a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť žalovanej je dôvodná.

10. Predmetom konania je preskúmanie rozhodnutia žalovanej, ktorým čiastočne pozmenila rozhodnutie
pobočky Sociálnej poisťovne o predpísaní poistného.

11. Z administratívneho spisu žalovanej mal kasačný súd za preukázané, že Sociálna poisťovňa
pobočka Levice, rozhodnutím č. 29490-1/2016-LV z 25.10.2016 rozhodla, že žalobcovi ako samostatne
zárobkovo činnej osobe nezaniklo povinné nemocenské poistenie a povinné dôchodkové poistenie dňa
31.08.2006 (ďalej len „rozhodnutie o nezániku poistenia“). Toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť
dňa 05.12.2016. Rozhodnutím č. 29491-1/2016-LV z 25.10.2016 Sociálna poisťovňa pobočka Levice,
rozhodla, že žalobcovi ako samostatne zárobkovo činnej osobe zaniklo povinné nemocenské poistenie
a povinné dôchodkové poistenie dňa 30.06.2008 (ďalej len „rozhodnutie o zániku poistenia“). Toto
rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 05.12.2016.

12. Podľa § 172 ods. 5 zákona o sociálnom poistení predmetom nedávkového konania je rozhodovanie o
vzniku, prerušení a zániku sociálneho poistenia v sporných prípadoch, o poistnom v sporných prípadoch,
príspevku na starobné dôchodkové sporenie v sporných prípadoch, o pokute, penále, povolení splátok
dlžných súm poistného, príspevku na starobné dôchodkové sporenie, pokuty, penále, a o zaradení
zamestnávateľa do nebezpečnostnej triedy.

13. Podľa § 144 ods. 1 zákona o sociálnom poistení Sociálna poisťovňa predpíše poistné fyzickej osobe
alebo právnickej osobe povinnej odvádzať poistné, ak táto osoba neodviedla poistné vôbec alebo ak
ho odviedla v nesprávnej sume. Ak suma dlžného poistného v úhrne je nižšia ako 3,32 eura, Sociálna
poisťovňa dlžnú sumu nepredpíše.

14. Z uvedenej právnej úpravy je zrejmé, že Sociálna poisťovňa rozhoduje o vzniku, prerušení, zániku
sociálneho poistenia v sporných prípadoch a o predpísaní poistného v dvoch samostatných konaniach.
V prípade žalobcu o zániku povinného dôchodkového poistenia a povinného nemocenského poistenia
rozhodla Sociálna poisťovňa, pobočka Levice vyššie uvedenými rozhodnutiami o nezániku poistenia
a zániku poistenia, ktoré nadobudli právoplatnosť. Otázka zániku povinného dôchodkového poistenia
a povinného nemocenského poistenia žalobcu preto bola uvedenými rozhodnutiami právoplatne
vyriešená. Žalobca v zákonnej lehote odvolanie proti rozhodnutiu o nezániku poistenia ani proti
rozhodnutiu o zániku poistenia žalovanej nepodal, čím sa sám pripravil o možnosť preskúmať a zrušiť
uvedené rozhodnutia.

15. Krajský súd sa v rozsudku nevysporiadal s námietkou žalovanej, ohľadom nemožnosti preskúmavať
zánik povinného poistenia žalobcu vzhľadom na existujúce právoplatné rozhodnutia, ktorým bola
táto otázka vyriešená. Žalobca žiadal v žalobe preskúmanie a zrušenie rozhodnutia o poistnom.
Argumenty, ktoré uviedol však smerujú proti rozhodnutiu o zániku poistenia, ktoré v tomto konaní
preskúmavať nemožno, keďže nadobudlo právoplatnosť a žalobca v zákonnej lehote odvolanie ani
žalobu o preskúmanie rozhodnutia žalovanej o zániku poistenia, nepodal.



16. Krajský súd svoje rozhodnutie založil na nesprávnom právnom posúdení veci, ak napriek existencii
právoplatného rozhodnutia o otázke zániku poistenia žalobcu dospel k záveru, že žalovaná ako aj
prvostupňový správny orgán nevenovali dostatočnú pozornosť riešeniu otázky statusu SZČO žalobcu v
období po 31.08.2006. Ako bolo uvedené vyššie, otázka zániku povinného poistenia bola právoplatne
vyriešená v predchádzajúcom správnom konaní, v rámci ktorého správny orgán musel posúdiť aj
existenciu statusu SZČO žalobcu po 31.08.2006. Na právoplatné rozhodnutie o zániku povinného
poistenia bol krajský súd povinný pri preskúmavaní rozhodnutia o predpísaní poistného prihliadnuť.
V danom prípade krajský súd rozhodoval nad rámec rozsahu predmetu konania vymedzeného
preskúmavaným správnym rozhodnutím.

17. Žalovaná v danom prípade správne poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
č. k. 9Sžso/1/2015 a 9Sžso/23/2013, v ktorých najvyšší súd uviedol, že predmetom sporu nemôže byť
otázka zániku povinného nemocenského a dôchodkového poistenia, pokiaľ táto bola už právoplatne
vyriešená iným rozhodnutím Sociálnej poisťovne. Kasačný súd sa v tomto prípade nemá dôvod od tohto
názoru odkloniť.

18. K rozhodnutiu Veľkého senátu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. k. 1Vs/1/2019, na ktoré
poukazoval žalobca, kasačný súd uvádza, že v danom prípade bolo predmetom súdneho prieskumu
rozhodnutie o zániku poistenia, nie rozhodnutie o predpísaní poistného, ako tomu je v prejednávanom
prípade.

19. Vzhľadom na uvedené dôvody považoval kasačný súd kasačnú sťažnosť za dôvodnú a rozhodol
podľa § 462 ods. 1 SSP tak, že rozsudok krajského súdu zrušil a vec mu vrátil na nové konanie.

20. V novom rozhodnutí rozhodne krajský súd aj o náhrade trov kasačného konania (§ 467 ods. 3 SSP).

21. Toto rozhodnutie prijal Najvyšší súd Slovenskej republiky v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.