Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 3Cob/239/2017 z 12. 6. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 12. júna 2018, sp. zn. 3Cob/239/2017, ECLI:SK:KSBA:2018:1314215521.1 Krajský súd Bratislava | 3Cob/239/2017 | ECLI:SK:KSBA:2018:1314215521.1 | 2018-06-12 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Náhrada škody Citované ustanovenia: § 387 ods. 2 CSP, § 387 ods. 1 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/000b7b6f-3863-4838-9bbe-26843193f0ec Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:1314215521.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 3Cob/239/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1314215521
Dátum vydania rozhodnutia: 13. 06. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Štefan Zelenák
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:1314215521.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Štefana Zelenáka a členiek senátu
JUDr. Eleny Ondrišovej a JUDr. Ivony Hrčekovej, v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s., Mlynské
nivy 44/b, Bratislava, IČO: 35 910 739, proti žalovanému W. N., Š. XXX/XX, M., práv. zast. advokátskou
kanceláriou PATENT IURIST s.r.o., Dostojevského rad 5, Bratislava, IČO: 36 724 467, o zaplatenie
16.794,05 EUR s prísl. a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III v Bratislave
č.k. 26Cb/243/2014-232, zo dňa 10.10.2016, v spojení s opravným uznesením č.k. 26Cb/243/2014-245
zo dňa 22.11.2016 jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava III v Bratislave č.k. 26Cb/243/2014-232,
zo dňa 10.10.2016, v znení opravného uznesenia č.k. 26Cb/243/2014-245 zo dňa 22.11.2016 p o t
v r d z u j e .

Žalovanému priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 1.540,-
EUR spolu s 8,75% p.a. úrokom z omeškania od 1.9.2012 do zaplatenia, vo zvyšku žalobu zamietol a
žalovaný má proti žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66%.

2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd uviedol, že žalobca sa domáhal od žalovaného zaplatenia
istiny titulom náhrady škody spôsobenej neoprávneným odberom zemného plynu. Dňa 25.7.2012
došlo k demontáži plynomeru zamestnancami žalobcu, na plynomeri bol uvedený stav 14.955 m3
a k ukončeniu zmluvného vzťahu s SPP došlo dňa 13.1.2012. Podľa znaleckého posudku č. 152/
PL-2012 znalec skonštatoval, že optickým skúmaním, porovnávaním čeľusťami plombovacích kliešťov
možno jednoznačne potvrdiť, že sporný odtlačok čeľuste plombovacích klieští a kontrolný odtlačok nebol
vytvorené čeľusťami toho istého nástroja. Žalovaný namietal neobjektívnosť - neprimeranosť výpočtu
náhrady škody, nakoľko plyn používal minimálne, predmetom podnikania je čalúnnictvo, celý nebytový
priestor nemusel byť vykurovaný, pričom nebola nutná komfortnosť teploty bytu. Súd prvej inštancie
na porovnanie spotreby za predchádzajúce obdobie pre posúdenie proporcionálneho výpočtu náhrady
škody vyžiadal údaje z SPP za obdobie rokov 2008-2011. Spotreba plynu predstavovala za obdobie
od 19.7.2007 do 18.7.2011 (4 roky) 7.700 m3. Pri priemernej spotrebe za rok to predstavuje 1.925
m3. Podľa výpočtu, ktorý predložil žalobca si uplatňuje nárok za mesačnú spotrebu 1.785,60 m3, pri
porovnávaní tejto spotreby to nezodpovedá testu proporcionality, preto súd tak ako je konštatované
v Náleze Ústavného súdu ČR I.ÚS 668/15, IV.ÚS 133/08, súd nemusí vykonávací predpis aplikovať.
Z výpovede žalovaného a z doložených čestných vyhlásení vyplýva, že žalovaný využíval jednu
miestnosť na vykurovanie, v ktorej vykonával podnikateľskú činnosť (čalúnnictvo) a ďalšie využíval ako
sklad. Povinnosť nahradiť spôsobenú škodu možno považovať za celkom legitímnu, avšak aj medzi



uplatneným nárokom podľa vykonávacieho predpisu musí byť proporcionalita, na ktoré poukazuje aj
Ústavný súd SR. Súd priznal žalobcovi titulom náhrady škody pri zvážení všetkých okolností nárok
za spotrebu 1.925 m3 v cene 0,8000 EUR (cena plynu júl 2012), t.j. 1.540,- EUR spolu s úrokom z
omeškania v rozsahu 8,75% p.a. od 1.9.2012, t.j. odo dňa kedy žalobca žalovaného vyzval na úhradu
náhrady škody. O náhrade trov konania súd prvej inštancie rozhodol podľa ust. § 255 ods. 2, C.s.p.
Žalobca požadoval zaplatenie 16.794,05 EUR (100%), žalobcovi bol priznaný nárok na 1.540,- EUR
(9,17%). Úspešný bol žalovaný v rozsahu 90,83%. Vzhľadom na pomer úspechu a neúspechu súd
priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66% (90,83-9,17%).

3. Proti rozsudku vo výroku, ktorým súd vo zvyšku žalobu zamietol a proti výroku, ktorou priznal
žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 81,66%, podal v zákonnej lehote žalobca
odvolanie. Žalobca uviedol, že súd nemá možnosť nepriznať žalobcovi nárok na náhradu škody
vyčíslený v súlade s ustanoveniami všeobecne záväzného právneho predpisu s poukazom na
skutočnosť, že takto vyčíslený nárok považuje za neprimeraný. Rovnako neakceptovateľné je
odôvodnenie rozhodovacou praxou Ústavného súdu ČR, vychádzajúcou z diametrálne odlišnej právnej
úpravy. Súd priznal žalobcovi nárok na náhradu škody vo výške priemernej spotreby, ktorú určil z
údajov o spotrebe za roky 2007 až 2011. Takto súdom určené množstvo spotrebovaného zemného
plynu nepredstavuje žalovaným skutočne odobraté množstvo zemného plynu počas rozhodného
obdobia. Žalovaný odoberal zemný plyn spôsobom, ktorý zákon kvalifikuje ako neoprávnený, a to bez
platne uzavretej zmluvy a zároveň odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie
proti neoprávnenej manipulácií (originálna plomba bola odstránená a nahradená plombou falošnou).
Žalovaný bol upozornený na povinnosť sprístupniť meradlo za účelom demontáže, ktoré nebolo
umiestnené na verejne prístupnom mieste, čo však žalovaný neumožnil. Žalobca preto navrhol rozsudok
v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
4. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý uviedol, že plynomery boli v spoločnej miestnosti,
ku ktorej mal prístup každý jeden z vlastníkov priestorov a nič nebránilo žalobcovi, aby sa dostavil na
odberné miesto a požiadal iných majiteľov o umožnenie prístupu. Žalobca nepreukázal, že mu bola
v príčinnej súvislosti s údajným neoprávneným odberom zo strany žalovaného spôsobená akákoľvek
škoda a zo strany žalobcu neboli vykonané opatrenia, ktoré by mohli jemu vzniknutú škodu zmierniť.

5. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 34 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok
(ďalej len C.s.p.) prejednal vec podľa § 380 ods. 1, bez nariadenia pojednávania v medziach daných
rozsahom a dôvodmi odvolania, pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol v súlade s ust. § 219
ods. 3, C.s.p. oznámený na úradnej tabuli Krajského súdu v Bratislave dňa 5.6.2018. Po oboznámení sa
s obsahom spisu súdu prvej inštancie, s dôvodmi odvolania žalobcu, vyjadrením žalovaného, odvolací
súd dospel k záveru, že odvolaniu proti rozsudku nie je možné vyhovieť.

Podľa § 387 ods. 1, C.s.p., odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

Podľa § 387 ods. 2, C.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

6. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a reflektujúc dôvody odvolania
uvádza na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku, že súd prvej inštancie správne vyhodnotil
skutkový stav a vec správne právne posúdil. V konaní sa súd prvej inštancie nedopustil vady, ktorá by
mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať; obsah odvolania
žalobcu nebol preto spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie
z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených, pričom ani v odvolacom konaní neboli zistené také
nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu alebo
by spochybňovali správnosť právnych záverov, na ktorých súd prvej inštancie založil svoje rozhodnutie.
Súd prvej inštancie podrobne odôvodnil, prečo na základe vykonaných dôkazov dospel k záveru,
že vypočítaná výška škody žalovaného nezodpovedá testu proporcionality a o výške rozhodol podľa
spravodlivého uváženia jednotlivých okolností, poukazujúc na rozhodnutia Ústavného súdu ČR. Čo sa
týka nesprístupnenia demontáže meradla, tak ak žalobca ukončil zmluvný vzťah so žalovaným, bol
povinný vykonať aj príslušné technické opatrenia na ukončenie odberu na danom mieste. Žalobcovi
nič nebránilo, aby sa dostavil na odberné miesto a požiadal ktoréhokoľvek z odberateľov o umožnenie



prístupu, resp. písomne vyzvať žalovaného na okamžité umožnenie prístupu. Podľa názoru odvolacieho
súdu posúdil súd prvého stupňa správne prejednávanú vec v súlade so zásadou proporcionality.
V konaní nebolo preukázané, porušenie povinnosti žalovaného, nebolo preukázané že by práve
žalovaný s plombou na meradle manipuloval a preto súd prvej inštancie správne posúdil nárok
na zaplatenie odobratého plynu na základe priemernej spotreby za predchádzajúce obdobie. Podľa
názoru odvolacieho súdu aplikácia vyhl. č. 155/2005 Z.z. by bez ďalšieho spôsobila neprimeraný
a neodôvodnený zásah do majetkovej sféry žalovaného. V ďalšom sa odvolací súd stotožňuje s
odôvodnením napadnutého rozsudku.

7. Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa ust. §
387 ods. 1, 2 C.s.p. potvrdil.

8. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ust. § 396 ods. 1, v spojení s
ust. § 255 ods. 1, § 262 ods. 1, C.s.p. Úspešnému žalovanému odvolací súd priznal nárok na náhradu
trov odvolacieho konania. Podľa § 262 ods. 2, C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej
inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá
súdny úradník.

9. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1, C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1, C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).