Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/56/2012 z 6. 11. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 6. novembra 2012, sp. zn. 9Saz/56/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012201573.1
Krajský súd Bratislava | 9Saz/56/2012 | ECLI:SK:KSBA:2012:1012201573.1 | 2012-11-06 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov
Citované ustanovenia: § 250q ods. 2 OSP, § 12 ods. 1 písm. a) zákona č. 480/2002 Z. z., § 2 zákona č. 480/2002 Z. z., § 2 zákona č. 480/2002 Z. z., § 20 ods. 4 zákona č. 480/2002 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/56203c2b-9b4c-4d03-b695-ea74a88e4cef
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012201573.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/56/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201573
Dátum vydania rozhodnutia: 07. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201573.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
pána Y. J. A., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka B. D. (B.), v krajine pôvodu naposledy bytom
C., Q. XXX, B. s aktuálnym miestom pobytu v Slovenskej republike: U. A. D., zastúpeného Centrom
právnej pomoci sídlom: Nám. slobody 12, Bratislava, proti odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava o opravnom prostriedku navrhovateľa zo
dňa 24.8.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-318-15/PO-Ž-2012 zo dňa 2.8.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu  ČAS: MU-318-15/PO-Ž-2012 zo dňa 2.8.2012
p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave  navrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-318-15/PO-Ž-2012 zo dňa 2.8.2012 odporca podľa § 12 ods. 1
písm. a/ a ods. 3 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení

niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o azyle) zamietol navrhovateľovu
žiadosť o udelenie azylu ako zjavne neodôvodnenú. V odôvodnení predmetného rozhodnutia uviedol,
že navrhovateľovým jediným skutočným dôvodom podania žiadosti o udelenie azylu bol nedostatok
finančných prostriedkov a snaha nájsť pre seba lepšie životné podmienky. Na Ukrajine zostať
nechcel kvôli napadnutiu psom, ktorému pripísal rasistický motív. Odporca tieto dôvody vyhodnotil ako
nerelevantné pre udelenie azylu alebo poskytnutie doplnkovej ochrany a svoje rozhodnutie odôvodnil
tak, že navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodnil inými skutočnosťami alebo dôvodmi, ako tými, ktoré
sú uvedené v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b zákona o azyle.

Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zákonnej
lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa 24.8.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu.
Uviedol v ňom, že odporca navrhovateľove dôvody žiadosti o udelenie azylu vyhodnotil nesprávne.
Uviedol, že opustil Kamerun, nakoľko si po vyštudovaní hotelierstva na univerzite v meste Limba nevedel
nájsť prácu, pretože je príslušníkom etnickej skupiny Bamileke, ktorí sú pri prijímaní do zamestnania
znevýhodňovaní. Do krajiny pôvodu sa nemôže vrátiť, nakoľko by nemal peniaze na živobytie a nemal
by kde bývať. Navyše v Kamerune je 30 % nezamestnanosť, čo je podľa neho dostatočným dôvodom
pre udelenie azylu z humanitných dôvodov podľa § 9 zákona o azyle. Navrhovateľ nakoniec namietal,
že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré mu neposkytol doplnkovú ochranu.



Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.8.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť ako vecne správne, pritom sa v plnom rozsahu pridržal svojich argumentov uvedených
v odôvodnení napadnutého rozhodnutia. Ďalej poukázal na skutočnosť, že v Kamerune stále žije rodina
navrhovateľovho strýka, v ktorej vyrastal a ktorá sa stará aj o jeho brata. Okrem toho poukázal aj na
skutočnosť, že navrhovateľ si po skončení štúdia v krajine pôvodu okamžite vybavoval pas a ukrajinské
vízum, čo nasvedčuje tomu, že nemal primárny záujem zamestnať sa a v tomto smere nevyvinul
zodpovedajúce úsilie. Kamerun opustil z dôvodu získania ďalšieho vzdelania. Odporca skonštatoval, že
navrhovateľ neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali udelenie azylu alebo poskytnutie
doplnkovej ochrany navrhovateľovi.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q Občianskeho súdneho poriadku v platnom
znení (O.s.p.) ako miestne a vecne príslušný súd (§ 246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14
zák. č. 371/2004 Z. z. v platnom znení) na pojednávaní v prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľa a
odporcu a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné ako vecne správne potvrdiť.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie nedoplnil.

Pred samotným prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom
prvostupňového správneho spisu ČAS: MU-318/PO-Ž-2012 z obsahu ktorého zistil, že navrhovateľ dňa
17.6.2012 požiadal o udelenie azylu alebo o poskytnutie doplnkovej ochrany, pričom ako dôvod uviedol
obavy o život a zdravie v domovskej krajine a aj na Ukrajine. Počas vstupného pohovoru, ktorý sa konal
dňa 27.6.2012 uviedol, že krajinu pôvodu opustil dňa 27.12.2009, pretože sa chcel dostať na Ukrajinu
za účelom štúdia. Navrhovateľ nebol v Kamerune nikdy trestne stíhaný, nebol členom politickej strany,
hnutia ani inej organizácie. Nikdy nemal problémy s políciou, armádou, či inými štátnymi orgánmi. O
opustení krajiny pôvodu začal uvažovať, keď ukončil odbor hotelierstva a nemohol si nájsť prácu. O azyl
požiadal na území Slovenskej republiky z dôvodu, že nemal na Ukrajine finančné prostriedky, aby mohol
pokračovať v štúdiu. V prípade návratu sa obáva toho, že by bol na príťaž svojej rodine (manželke jeho
strýka, ktorý sa o navrhovateľa a jeho brata staral po smrti navrhovateľových rodičov). Tiež by nemal
v Kamerune kde bývať. Súd z administratívneho spisu ďalej zistil, že navrhovateľov cestovný pas a
povolenie na pobyt vo Francúzsku vykazovali znaky falšovania. Navrhovateľ uviedol, že ani v jednom
prípade nevedel, že ide o falšované doklady.

Podľa ust. § 12 ods. 1 písm. a/ ministerstvo žiadosť o udelenie azylu zamietne ako zjavne
neopodstatnenú, ak o udelenie azylu požiada žiadateľ, ktorý zakladá svoju žiadosť na iných dôvodoch
ako v §§ 8, 10, 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 8 zákona o azyle ministerstvo udelí azyl žiadateľovi, ktorý a) má v štáte, ktorého je
štátnym občanom, a ak ide o osobu bez štátnej príslušnosti, v štáte jeho bydliska, opodstatnené obavy
z prenasledovania z rasových, národnostných alebo náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania
určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, a vzhľadom na tieto obavy sa
nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie
politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné alebo
opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh rôznych
opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v použití fyzického
alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, zákonných, správnych, policajných alebo súdnych
opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom, odmietnutí
súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, neprimeranom alebo
diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, trestnom stíhaní alebo treste za odmietnutie výkonu
vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy alebo činy uvedené
v § 13 ods. 2, konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti deťom.



Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitných dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1. uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca,  ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci resp. že odporca navrhovateľovi neudelil azyl z
humanitných dôvodov:

Všetky navrhovateľove námietky, ktoré svojím obsahom sú námietkami nesprávneho právneho
posúdenia veci súd vyhodnotil ako nedôvodné.

Tak z obsahu azylového spisu navrhovateľa, ako aj z podaného opravného prostriedku je zrejmé, že
jediným dôvodom žiadosti o azyl podanej navrhovateľom bolo to, že navrhovateľ si v krajine svojho
pôvodu nemohol nájsť prácu (z dôvodu svojho etnického pôvodu), resp. že chcel získať vzdelanie v
dôsledku čoho v decembri 2009 z Kamerunu vycestoval na Ukrajinu, resp. že v štúdiu na Ukrajine
nemohol pokračovať v dôsledku nedostatku finančných prostriedkov. Žiaden z týchto dôvodov nie je
dôvodom, ktorý by bolo možné subsumovať pod dôvody, ktoré sú uvedené v ust. §§ 8, 10, 13a, 13b
zákona o azyle. Preto ak odporca navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú,
teda ak vo veci rozhodol v tzv. skrátenom konaní - bez prejednania žiadosti v jej merite jeho rozhodnutie
je správne a zákonné. Iba v prípade, ak by navrhovateľ ako dôvod podanej žiadosti o azyl uviedol
skutočnosť, ktorá by svojím obsahom zodpovedala niektorému z dôvodov uvedených vo vyššie
citovaných zákonných ustanoveniach zákona o azyle bolo by na mieste posúdenie žiadosti v riadnom
konaní. Pokiaľ ide o námietku, že odporca navrhovateľovi neudelil azyl z humanitných dôvodov (§ 9
zákona o azyle) je na mieste konštatovať, že takýto postup odporcu nie je možný z dvoch dôvodov:
1/ Zo znenia § 9 zákona o azyle vyplýva, že elementárnym predpokladom udelenia tohto druhu azylu
je skutočnosť, že odporca žiadosť o azyl posúdil - prejednal v tzv. riadnom konaní. Táto skutočnosť
však v prejednávanej veci nenastala, nakoľko odporca sa meritom žiadosti nezaoberal - pre nesplnenie
základných predpokladov žiadosť zamietol ako zjavne neopodstatnenú. 2/ Na udelenie azylu podľa



§ 9 zákona o azyle niet právneho nároku a teda ak odporca (vo všeobecnosti) podľa tohto zákona
azyl z humanitárnych dôvodov neudelí, nemôže byť žiadateľ o azyl (navrhovateľ) ukrátený na svojich
právach. Súd tiež vo poznamenáva, že všeobecná situácia v krajine pôvodu žiadateľa o azyl je v konaní o
posúdenie podanej žiadosti o azyl irelevantnou v prípade, ak toto konanie skončilo zamietnutím podanej
žiadosti ako zjavne neopodstatnenej.

K námietke, že odporca v napadnutom rozhodnutí neuviedol dôvody, pre ktoré mu neposkytol doplnkovú
ochranu:

Ani táto námietka nie je dôvodná. Zo samotného znenia ust. § 20 ods. 4 zákona azyle vyplýva, že o
poskytnutí doplnkovej ochrany rozhodne odporca iba v prípade, ak rozhodne o neudelení azylu alebo
o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa § 15 ods. 2 písm. i) zákona o azyle. Tým, že odporca
navrhovateľovu žiadosť o azyl zamietol ako zjavne neopodstatnenú, nerozhodoval v merite žiadosti, t.
j. o neudelení (či odňatí) azylu a teda nemal ani zákonnú možnosť navrhovateľovi poskytnúť doplnkovú
ochranu a to ani za predpokladu, ak by nastali podmienky § 2 písm. f/ zákona o azyle.

Pretože navrhovateľ požiadal o azyl z dôvodov, ktoré nie je možné implikovať pod dôvody uvedené v
ust. §§ 8, 10, 13a, 13b zákona o azyle a pretože odporca napadnutým rozhodnutím vo veci rozhodol v
súlade so zákonom, súd napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave, písomne, vo dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je
určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované; odvolanie
treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde
a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné; ak účastník nepredloží potrebný počet
rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom
rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa
odvolateľ domáha. (§ 205 O.s.p).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b)
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo
iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené  205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z
nesprávneho právneho posúdenia veci  (§ 205 O.s.p).