Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/67/2015 z 18. 11. 2015
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 18. novembra 2015, sp. zn. 19Co/67/2015, ECLI:SK:KSPO:2015:8814209047.1
Krajský súd Prešov | 19Co/67/2015 | ECLI:SK:KSPO:2015:8814209047.1 | 2015-11-18 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy
Citované ustanovenia: zákon č. 610/2003 Z. z. o elektronických komunikáciách, zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa (zrušený k 1. 7. 2024), OZ
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/88247eb9-8b9b-4708-8afd-4924639f4c84
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2015:8814209047.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/67/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8814209047
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 11. 2015
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2015:8814209047.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a sudkýň Gabriely
Világiovej a JUDr. Jany Burešovej v právnej veci žalobcu: Quantum Credit, a.s., so sídlom Tomášikova
23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 47 248 980, právne zast. PERSPECTA Legal, s.r.o., so sídlom Tomášikova
23/C, 821 01 Bratislava, IČO: 36 668 745 proti žalovanému: L. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom X. XXX,
XXX XX X., o zaplatenie 248,95 eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov
nad Topľou č.k. 3C 215/2014-24 zo dňa 26.11.2014 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Žalobcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu a vyslovil, že žalovanému sa náhrada trov
konania nepriznáva.

Rozhodnutie právne odôvodnil podľa § 43 ods. 1, 5 písm. b/ zák. č. 610/2003 Z.z. o elektronických
komunikáciách v znení neskorších predpisov, § 39, § 52 ods. 1 - 4, § 53 ods. 1, 2, 3, 4 písm. k/, ods. 5 §
54 ods. 1, 2, § 524 ods. 1, 2, § 544 ods. 1, § 3 ods. 1, Občianskeho zákonníka č. 40/1964 Zb., § 3 ods. 3
zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy skonštatoval, že
vykonaným dokazovaním mal preukázané, že medzi účastníkmi konania konania bola uzavretá podľa
ust. § 43 a nasl. zák. č. 610/2003 Z. z. zmluva o pripojení spolu s dodatkom s tým, že časť jej obsahu
bola určená odkazom na všeobecné podmienky.

Nárok uplatnený žalobcom v žalobe predstavuje nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty tak, ako bola
žalovanému vyúčtovaná faktúrou č. 7110008008, ktorý žalobca v žalobe odvodzoval od skutočnosti,
že žalovaný si neplnil svoje povinnosti vyplývajúce pre neho z dojednaných zmluvných záväzkov a
to konkrétne, že riadne a včas neuhradil ceny za poskytnuté služby resp. nedobíjal kredit zmluvne
dohodnutým spôsobom, v dôsledku čoho došlo k vypojeniu jeho SIM karty, pričom v ostatnom písomnom
vyjadrení uviedol aj ďalšie skutočnosti odôvodňujúce jeho nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Žalobca právo na zmluvnú pokutu odvíjal od zmluvy o pripojení Fix a dodatku k nej, ktorá ako
typová zmluva je uzatváraná vo viacerých prípadoch a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy
a teda i dojednanie o zmluvnej pokute podstatným spôsobom neovplyvňuje, preto sa nejedná o
individuálne dojednané zmluvné ustanovenie. Žalobca ako dodávateľ zmluvnú pokutu so žalovaným
ako spotrebiteľom osobitne nevyjednával,  pretože pokuta je dojednaná za rovnakých podmienok vo
všetkých zmluvách podobného typu a žalobca menil len výšku zmluvnej pokuty. Žalobca pri uzatváraní
zmluvy vystupoval ako dodávateľ a žalovaný ako spotrebiteľ,  pretože  pri uzatváraní zmlúv nekonal v



rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti, keď v zmluvách je priamo uvedené, že
ich uzatváral ako fyzická osoba - nepodnikateľ.

Súd prvého stupňa bral na zreteľ aj okolnosti súvisiace s uzavretím predmetnej zmluvy v dobe
jej uzatvorenia, keď zmluva bola uzavretá na predtlači spoločnosti, jednotlivé údaje boli vpisované
zástupcom spoločnosti. Poukázal na to, že dodávateľ z hľadiska času vôbec nerozlišuje, kedy ku
skutočnosti zakladajúcej nárok dodávateľa na zmluvnú pokutu dôjde s tým, že zmluvná pokuta by mu
patrila aj v prípade, žeby žalovaný len uskutočnil nejaký úkon smerujúci k ukončeniu platnosti zmluvy,
teda bez ohľadu na to, či by k ukončeniu platnosti aj došlo. Ďalším aspektom  je aj samotná výška
zmluvnej pokuty, ktorá bola určená jednotnou sumou za porušenie akýchkoľvek pre žalovaného zo
zmluvy, všeobecných podmienok a dodatku vyplývajúcich povinností. Zmluvná pokuta pre právneho
predchodcu žalobcu však v dodatkoch dohodnutá nebola. Práve táto skutočnosť spôsobuje nielen
nerovnováhu v zmluvných vzťahoch, ale aj neprijateľnosť a v ďalšom dôsledku aj neplatnosť, pretože nie
je možné akceptovať stav, v rámci ktorého jedna zo zmluvných strán zneužíva svoje postavenie na to, že
diktuje zmluvné podmienky, ktoré spotrebiteľ buď bezvýhradne príjme, alebo s ním dodávateľ neuzavrie
zmluvu. Spotrebiteľ má objektívne iba veľmi nejasnú predstavu o obsahu zmluvných podmienok, a to
nielen vzhľadom na veľmi drobné a takmer nečitateľné písmo, akým sú podmienky v dodatkoch k zmluve
o pripojení uvedené, ale aj pre slovnú formuláciu jednotlivých zmluvných dojednaní a ich množstvo
v jednom súvislom texte. Spotrebiteľ sa môže domnievať (postačí hrozba takéhoto rizika), že menšie
písmo obsahuje text, ktorému nemusí pripisovať až tak dôležitý význam. V spojení s úplne miniatúrnym
písmom, pri čítaní ktorého sa stráca orientácia a vyžadujú sa pomôcky (lupa, pravítko a pod.), práve
menšie písmo môže spotrebiteľa odradiť od sústredenia sa pri uzatváraní zmluvy. Ide o nevhodné
predkladanie zmluvných podmienok a uvedenie menšieho písma hodnotí súd ako nepochopiteľný a ako
nie dobrý úmysel, ktorému za žiadnych okolnosti nemieni poskytnúť ochranu. K drobnému písmu porov.
nález I. ÚS 342/09 (ČR). V bežnom živote sa zväčšenému textu pripisuje záujem autora pripísať mu
väčší význam. Opačne text s menším písmom môže indikovať menej podstatný obsah zmluvy. V spojení
s rozsiahlymi zmluvnými podmienkami písanými takmer nečitateľným drobným písmom tak existuje
nezanedbateľné nebezpečenstvo, že priemerný spotrebiteľ podcení takúto časť textu.

Zaplatenie zmluvnej pokuty bolo medzi účastníkmi konania dohodnuté v prípade porušenia hoci len
jednej povinnosti žalovaným pri následnom vyradení SIM karty z prevádzky. Žalobca bol oprávnený pri
ďalšom porušení niektorých z povinností žalovaného uplatňovať takúto zmluvnú pokutu opätovne, pokiaľ
nedošlo k zániku zmluvy.

Z uvedeného súdu prvého stupňa vyvodil, že dojednanie o zmluvnej pokute je neprijateľnou podmienkou
upravenou v spotrebiteľskej zmluve, preto je neplatné. Žalobca nemá právo na zaplatenie zmluvnej
pokuty v uplatnenej výške, keďže ju  uplatnil na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Nemá právo
ani na uplatňované úroky z omeškania, ktoré tvoria jej príslušenstvo.

Poukázal aj na názor vyslovený judikatúrou Krajského súdu v Prešove (rozhodnutia sp. zn.
2Co/137/2010, 18Co/136/2010, rovnako aj uznesenie Ústavného súdu SR IV.ÚS/55/2011), aj
rozhodnutie NS SR sp. zn. 32Cdo/815/2007 a NS ČR sp. zn. 25Cdo/182/2001).

Zmluvná pokuta bola v predmetnej veci dojednaná okrem iného aj pre prípad, že žalovaný požiada o
vypojenie SIM karty z prevádzky, pričom za žiadosť o vypojenie SIM karty z prevádzky sa považuje
„najmä výpoveď Zmluvy o pripojení Fix zo strany Účastníka, žiadosť o jej vypojenie v prípade straty
alebo krádeže SIM karty, ako aj odstúpenie Účastníka od Zmluvy o pripojení z iného dôvodu, než je
porušenie povinnosti na strane Podniku“. Takáto formulácia zmluvnej podmienky vo svetle vyššie cit.
judikatúry spôsobuje samo o sebe neplatnosť uvedeného zmluvného dojednania, dokonca bez ohľadu
na skutočnosť, či sa jedná o spotrebiteľskú vec.

Uvedená formulácia zmluvnej podmienky podľa názoru súdu je dojednanie, ktorým sa sankcionuje nie
splnenie určitej zmluvnej povinnosti, ale využitie práva zo strany žalovaného. Ak by žalovaný využil
počas doby viazanosti svoje právo vypovedať zmluvu, musel by podľa tohto ustanovenia dodatku uhradiť
žalobcovi zmluvnú pokutu. Uvedené ustanovenie je tak zároveň neplatné pre rozpor s účelom zákona
v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka.

Z vyššie uvedených dôvodov preto žalobu týkajúcu sa zmluvnej pokuty ako nedôvodnú zamietol.



Výrok o trovách konania odôvodnil podľa § 127 a § 142 ods. 1 O.s.p. Úspešnému žalovanému, ktorý
si trovy konania nežiadal, tieto nepriznal.

Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Súdu vytýkal
nepresné naviazanie uloženia zmluvnej pokuty na nejaký úkon účastníka - žalovaného smerujúci k
ukončeniu platnosti zmluvy, bez ohľadu na to, či by k ukončeniu zmluvy aj došlo, jednotnú výšku zmluvnej
pokuty zaväzujúcu iba jednu zmluvnú stratu a to spotrebiteľa, adhéznosť zmluvných dokumentov,
nejasnú predstavu účastníka o obsahu zmluvných podmienok spojených s drobným a nečitateľným
písmom, opätovné uplatňovanie zmluvnej pokuty v rámci porušenia viacerých zmluvných povinností
zo strany účastníka.  Žalobca s dôvodmi, pre ktoré súd žalobu zamietol ako nedôvodnú, nesúhlasil.
Uviedol, že žalovaný vstúpil do zmluvného vzťahu so žalobcom na základe slobodného rozhodnutia za
účelom využívania telekomunikačných služieb operátora. Žalobca bol vytvorený za účelom podnikania
a vytvárania, resp. dosahovania zisku vstupoval do zmluvného vzťahu so žalovaným s očakávaním
hospodárskeho výsledku. Ide o synalagmatické záväzky. Žalovaný svojim konaním potlačil význam
a podstatu uvedeného, nakoľko povinnosti, ku ktorým sa slobodne zaviazal, neplnil. Jeho konanie je
absolútne nekorektné, protiprávne a v nesúlade s dobrými mravmi. Uloženie zmluvnej pokuty bolo
naviazané presne na úkon nedobíjania kreditu na SIM karte v súlade so zmluvnými dokumentmi. Dohoda
o zmluvnej pokute má písomnú formu, je určená jej výška a platnosť tejto dohody. Bola dohodnutá
v rámci predzmluvných rokovaní vo výške 248,95 eur, čo zohľadňovalo zabezpečenie povinnosti, na
plnenie ktorých bola viazaná. Nevidí preto dôvod, na základe ktorého by sa mala jeho výška meniť v
závislosti od určitých skutočností. Žalovaný neplnil zo zmluvy vôbec nič. Ak by žalovaný po porušení
svojich zmluvných povinností vrátil mobilný telefón, zmluvná pokuta by mu nebola vyfakturovaná. Nevidí
tiež význam v tom, aby bol zmluvnou pokutou zaviazaný aj žalobca, ktorý svoje povinnosti plnil hneď na
začiatku, nemal už akú zmluvnú povinnosť porušiť.

Aj keď v zmluve je uvedené „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti“, myslí sa tým porušenie
povinnosti následne vymenovaných, teda taxatívne vypočítaných, ktoré sú uvedené v článkoch Dodatku
v Zmluve o pripojení FIX a vo Všeobecných podmienkach.

Vyslovil svoj názor, že zmluvnú pokutu nemožno považovať za neplatnú z dôvodu jej neprijateľnosti,
nepovažuje preto vymáhanú zmluvnú pokutu za neprijateľnú a to z dôvodu poskytnutia mobilného
telefónu za akciovú cenu a z dôvodu nenaplnenia minimálneho očakávania hospodárskeho výsledku
žalobcu. Žalovaný neplnil zo zmluvného vzťahu ani jeden mesiac, ale telefón prebral, ktorý mu ostal a
predstavuje určitú majetkovú hodnotu.

Aj keď ide o formulárovú zmluvu, jej uzavretie stále ostáva na osobnom rozhodnutí účastníka. Nikto
nie je nútený vstúpiť do zmluvného vzťahu. Aj keď žalobca vystupuje s lepším a profesionálnejším
informačným základom, potencionálny účastník má právo na relevantné informácie z ich strany, na
základe ktorých sa rozhodne, či vstúpi do zmluvného vzťahu. Namietal tiež, že písmo používané v
tabuľke č. 1 Dodatku je väčšie a nie menšie ako písmo ostatných ustanovení v zmluvných dokumentoch.
Informácia o zmluvnej pokute sa nachádza v tabuľke a nie v súvislom texte. Rovnako neobstojí tvrdenie
súdu, že môže dôjsť k situácii opätovného uplatnenia zmluvnej pokuty po porušení ďalšej povinnosti zo
strany žalovaného. Zmluvnú pokutu možno vyfakturovať iba raz.

V ďalšom namietal, že súd prvého stupňa prirovnal predmetný prípad k situácii, keď účastník odstúpil od
zmluvy o dielo a s takou argumentáciou nemôžu súhlasiť. V predmetnom prípade bol stratový žalobca,
ktorý poskytol žalovanému mobilný telefón a ten ho po porušení zmluvy nevrátil. V dodatku je ustanovená
zmluvná pokuta pre prípad, aby vykryla prípadné finančné straty žalobcu z nedodržania doby viazanosti.
Zmluvná pokuta je preto naviazaná na porušenie povinnosti a nie na využite práva, ako tvrdí súd v
rozsudku.

V ďalšom poukázal na uznesenie Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 6Co/325/2012 a rozsudok
Okresného súdu Rožňava sp. zn. 4C/106/2012, z ktorého vyplýva povinnosť súdu posudzovať každý
prípad individuálne s prihliadnutím na okolnosti daného prípadu. Tiež povinnosťou súdu vec je riadne
prejednať a rozhodnutie presvedčivo odôvodniť. Rovnako obhajobu žalovaného ohľadom jeho platobnej
neschopnosti nepovažuje za relevantnú.



Navrhol preto napadnutý rozsudok zmeniť tak, že žalobe v plnom rozsahu bude vyhovené a priznať mu
trovy konania aj trovy právneho zastúpenia, t.j. súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trovy právneho
zastúpenia vo výške 142,59 eur za 4 úkony právnej služby po 21,58 eur, 3 x paušál po 8,04 eur, 1 x po
8,39 eur, všetko navýšené o sumu DPH.

K odvolaniu žalobcu sa žalovaný nevyjadril.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods.
1 zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.),
vzhľadom na včas podané odvolanie (§ 204 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého
stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 214 ods. 1 O.s.p. s tým, že miesto a čas  verejného vyhlásenia
rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli súdu dňa 13.11.2015 a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.

Predmetom odvolacieho konania je rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým bola zamietnutá žaloba o
zaplatenie 248,95 eur s prísl., ktorá je žalovaná ako zmluvná pokuta vyplývajúca z Dodatku k zmluve o
pripojení. Uvedenú zmluvu je nepochybne potrebné vyhodnotiť ako spotrebiteľskú zmluvu, na ktorú sa
vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka.

Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na správne rozhodnutie súdu prvého stupňa, ktorým bola
žaloba o zaplatenie zmluvnej pokuty s príslušenstvom zamietnutá. Súd prvého stupňa správne na
uvedený právny vzťah aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka týkajúce sa spotrebiteľských
zmlúv a ust. § 544 OZ. Podľa citovaného ustanovenia si účastníci môžu pre prípad porušenia zmluvných
povinností dohodnúť zmluvnú pokutu. Zmluvná pokuta je zabezpečovacím inštitútom a vyjadruje
peňažnú sumu, ktorú je dlžník povinný zaplatiť veriteľovi v prípade, ak poruší svoju zmluvnú povinnosť
a je sankciou postihujúcou toho, kto povinnosť porušil.

Účelom zmluvnej pokuty zakotvené v § 544 a nasl. OZ je donútiť dlžníka hrozbou majetkovej sankcie k
riadnemu plneniu záväzku. Zmluvná pokuta teda predovšetkým predstavuje hrozbu dlžníkovi, že pokiaľ
nesplní svoju zmluvnú povinnosť, vznikne mu povinnosť poskytnúť pre tento prípad dojednané plnenie,
t.j. pokutu. Dojednaná zmluvná pokuta má teda v prvom rade čeliť porušeniu povinnosti (plniť prevenčnú
funkciu), lebo ak bude zabezpečená povinnosť plnená, bude hlavná funkcia zmluvnej pokuty vyčerpaná.
Zmluvná pokuta má i funkciu reparačnú (uhradzovaciu).

Za neprijateľnú zmluvu pokutu je potrebné považovať takú podmienku, ktorá vyvoláva v neprospech
spotrebiteľa, ako  slabšej zmluvnej strany, hrubú nerovnováhu. Znaky neprijateľnej zmluvnej pokuty
napĺňa nielen podmienka, ktorá je neprimeraná, ale aj podmienka, ktorá je neurčitá, alebo je v rozpore
s „ratio legis“ zákonného ustanovenia, podľa ktorého bola dojednaná.

Odvolací súd sa v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedeným v napadnutom rozsudku, na ktoré
poukazuje v súlade s ust.  § 219 ods. 2 O.s.p.

Len na zdôraznenie správnosti rozhodnutia súdu prvého stupňa a k odvolacím námietkam uvádza, že
formulácia zmluvnej pokuty jednak nerozlišuje časové hľadisko po celú dobu viazanosti, čo znamená,
že je rovnako stanovená v prípade, ak by došlo k porušeniu zmluvných povinností na začiatku alebo
na konci doby viazanosti. Rovnako nie je jasne špecifikované, za porušenie ktorej zmluvnej povinnosti
je dohodnutá. Zmluvná pokuta bola navyše dohodnutá iba pre prípad porušenia zmluvných povinností
žalovaným, žiadna zmluvná pokuta pre prípadné porušenie žalobcom dohodnutá nebola. Bolo preto
správne, keď súd prvého stupňa takto znejúcu zmluvnú pokutu vyhodnotil ako neplatnú. Správne
bolo konštatované, že takto dojednaná zmluvná pokuta spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a
povinnostiach v neprospech žalovaného ako spotrebiteľa a správne bola vyhodnotená ako neprijateľná
a preto neplatná.

K odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza, že žalobcovi nie je popreté právo podnikať za
účelom dosahovania zisku a mať určité očakávania hospodárskeho výsledku, nemôže to byť však na
úkor porušovania práv spotrebiteľa. Na veci nemôže zmeniť nič ani tvrdenie, že žalovaný nevrátil mobilný
telefón, lebo keby vrátil, zmluvná pokuta by mu nebola vyfakturovaná. Rovnako nie je možné súhlasiť s
odvolateľom, že v spojení „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti“ sa myslelo porušenie konkrétnych



taxatívne následne vymenovaných povinností. Určitosť vyjadrenia by bola v tom prípade, ak by bolo
konkrétne uvedené, za konkrétne aké porušenie prináleží zmluvná pokuta.

Navyše sám žalobca uznáva, že v predmetnom prípade ide o formulárovú zmluvu, čo už samo osebe
potvrdzuje, že žalovaný - spotrebiteľ nedohodol podmienky zmluvy individuálne s možnosťou ovplyvniť
obsah zmluvných podmienok. Teda aj zmluvná pokuta je obsahom zjavne štandardnej formulárovej
zmluvy. Je viac než spochybnené, aby právny predchodca žalobcu zvládol s veľkým množstvom
spotrebiteľov osobitne vyjednávať všetky zložky zmluvy a že už vopred predvídal, že spotrebiteľ -
žalovaný bude súhlasiť so zmluvnou pokutou pre prípad porušenia zmluvných povinností v žalobcom
žiadanej výške. Nebolo v konaní preukázané, aby jednoznačne bola zabezpečená individuálnosť dohody
medzi účastníkmi, čím žalobca neuniesol dôkazné bremeno. Osobitné vyjednanie zmluvnej pokuty totiž
znamená, že spotrebiteľ si osobitne vymieňuje nejakú klauzulu, ktorá má pre neho osobitný význam, čo
v prejednávanej veci žalobca nepreukázal.

Odvolací súd uvádza, že v súlade s platným právom je možné dojednať zmluvnú pokutu, ktorá obstojí
v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok v spotrebiteľských zmluvách, a to so zreteľom na
povahu, obsah a všetky osobitosti dotknutého právneho úkonu. Podstatnou náležitosťou dohody o
zmluvnej pokute je určenie jej výšky alebo spôsobu určenia. Výška zmluvnej pokuty nie je síce zákonom
limitovaná, nemôže však byť v rozpore so zásadou, zakotvenou v ust. § 3 Občianskeho zákonníka, teda
nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi. Súd pri preskúmavaní takého dojednania musí brať do úvahy
všetky podmienky a okolnosti, za ktorých bola zmluva uzavretá.

K ďalšej odvolacej námietke týkajúcej sa veľkosti písma odvolací súd uvádza, že do spisu bola
predložená fotokópia Zmluvy o pripojení Fix a Dodatku k zmluve zo dňa 26.05.2011, ktoré sú písané
skutočne malým písmom, ťažko čitateľné čo do podmienok nároku na zmluvnú pokutu.

Odvolací súd je teda toho názoru, že medzi zmluvnými stranami (právnym predchodcom žalobcu a
žalovaným) nebola a nemohla byť zabezpečená rovnováha v právach a povinnostiach, a to  z dôvodu,
že zo Zmluvy o pripojení ako aj z Dodatku k zmluve nevyplýva, že by pre prípad porušenia zmluvných
povinností právnym predchodcom žalobcu bola stanovená sankcia, ktorú by mohol voči nemu uplatniť
žalovaný. Zmluvná pokuta teda bola dohodnutí iba pre prípad porušenia povinnosti žalovaným, nie aj v
prípade porušenia povinnosti žalobcom. V tomto smere neobstojí odvolacia námietka, že všetky svoje
povinnosti si právny predchodca žalobcu splnil hneď na začiatku zmluvného vzťahu.

Vzhľadom na formuláciu „v prípade porušenia akejkoľvek povinnosti“ odvolací súd uvádza, že nie je
možné súhlasiť s odvolateľom, že zmluvnú pokutu by mohol byť „fakturovaná“ iba raz. Z uvedeného
textu vyplýva pravý opak.

Slovné spojenie uvádzané v dodatkoch k zmluvám o pripojení, „ ak účastník poruší niektorú z povinností
podľa tohto dodatku“, signalizuje neurčitý okruh rôznych porušení alebo vzťahov a zmluvné pokuty
za porušenie povinnosti, ktoré dodávateľ označí len indikatívne, sú neakceptovateľné a predstavujú
neprijateľnú zmluvnú podmienku (rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. 6Co/113/2010).

Nedôvodná je aj ďalšia odvolacia námietka týkajúca sa poukazu na judikatúru, ktorá riešila prípady
odstúpenia od zmluvy o dielo. Uvedeným súd prvého stupňa iba podčiarkol neplatnosť dohodnutej
zmluvnej pokuty.

Odvolací súd uvádza, že vo vzťahu k neplatnej zmluvnej podmienke, týkajúcej sa zmluvnej pokuty,
žalobca nemôže očakávať poskytnutie ochrany za situácie, keď bolo konané v súvislosti so zmluvnou
pokutou v rozpore s právom. Je potrebné poukázať na ust. § 53 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré
sú vyjadrením snahy, aby dodávateľ spotrebiteľských zmluvách pristupoval k tvorbe podmienok v súlade
s dobrými mravmi.

Je potrebné ešte poukázať na to, že zmluvné podmienky dohodnuté v spotrebiteľskej zmluve sa môžu
odchýliť od podmienok upravených v Občianskom zákonníku len v prospech spotrebiteľa. Akákoľvek
dohoda o spotrebiteľskej zmluve, ktorá zhoršuje postavenie spotrebiteľa, alebo ktorou sa spotrebiteľ
vopred vzdáva svojich práv, nie je možná. Spotrebiteľské zmluvy musia byť vyvážené a nemožno
akceptovať, aby spotrebiteľ mal menej práv ako dodávateľ, resp. aby mal viac povinností ako dodávateľ.



Tak, ako už bolo povedané, nerovnováha zmluvného vzťahu je zreteľná aj vzhľadom na skutočnosť, že
za porušenie zmluvných povinností je sankcionovaný len žalovaný - spotrebiteľ.

Z vyššie uvedených dôvodov preto odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa o zamietnutí
žaloby žiadanej ako zmluvná pokuta za vecne správny, preto ho postupom podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodované v súlade s ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s §
142 ods. 1 O.s.p.  V odvolacom konaní neúspešnému žalobcovi nemôže byť priznaná náhrada trov
odvolacieho konania. V odvolacom konaní úspešný žalovaný si náhradu trov konania nežiadal, a keďže
ide o návrhové konanie v zmysle ust. § 151 ods. 1 O.s.p., o jeho trovách odvolacieho konania nebolo
rozhodované.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.