Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 12Sp/20/2014 z 3. 12. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 3. decembra 2014, sp. zn. 12Sp/20/2014, ECLI:SK:KSTN:2014:3014200545.1 Krajský súd Trenčín | 12Sp/20/2014 | ECLI:SK:KSTN:2014:3014200545.1 | 2014-12-03 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: § 31 ods. 3 zákona č. 162/1995 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/8c63a445-ea4f-49dc-a14b-3e82a094cac9 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2014:3014200545.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 12Sp/20/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3014200545
Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Florovič
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2014:3014200545.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v konaní pred samosudcom JUDr. Jurajom Florovičom v právnej veci
navrhovateľa: Pohotovosť s.r.o., so sídlom Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporcovi:
Okresný úrad Prievidza, katastrálny odbor, so sídlom Prievidza, Ul. M. Mišíka 28, za účasti H. T., rod. T.,
nar. XX.X.XXXX, bytom T. XXX/X, R., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia odporcu číslo V 3865/2013
zo dňa 20. januára 2014 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd p o t v r d z u j e rozhodnutie odporcu číslo V 3865/2013 zo dňa 20. januára
2014 podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Navrhovateľovi sa náhrada trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Navrhovateľ odvolaním doručeným odporcovi dňa 28. apríla 2014, ktoré bolo tunajšiemu súdu
predložené na rozhodnutie dňa 25. júna 2014, žiadal zrušiť rozhodnutie odporcu číslo V 3865/2013 zo
dňa 20. januára 2014 a vec vrátiť späť na správne konanie, a to z dôvodu jeho nezákonnosti.

Odporca napadnutým rozhodnutím zamietol návrh navrhovateľa na vklad záložného práva do katastra
nehnuteľností zo zmluvy o zriadení záložného práva uzavretej medzi účastníkmi: POHOTOVOSŤ s.r.o.,
Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598 ako záložný veriteľ a H. T., rod. T., nar. XX.X.XXXX, bytom
T. XXX/X, R. ako záložca, v zastúpení na základe Dohody o splnomocnení splnomocnencom ProHelp -
združenie občianskoprávnej pomoci, IČO: 42 180 139, so sídlom Bratislava, Povraznícka 18. Predmetom
zmluvy o zriadení záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, kat. územie R., ako byt
č. 2, číslo vchodu 6, 1. poschodie, súpisné číslo stavby XXXXX na pozemku CKN parc. č. XX a
spoluvlastnícky podiel o veľkosti 52/958 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na
pozemku reg. CKN s parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2 vo veľkosti podielu
1/2. Záložca H. T. k predmetnému rozhodnutiu nedoložila vyjadrenie. Odporca preskúmal zmluvu spolu
s prílohami a zistil, že záložca je v konaní zastúpený občianskym združením ProHelp s.r.o. Bratislava,
a to na základe dohody o splnomocnení. Dohoda je spísaná formou predtlačeného formulára, ktorého
znenie nemohol záložca ovplyvniť, keďže je súčasťou tzv. „úverového balíka“. Z predloženej dohody
o splnomocnení je možné usudzovať, že pri uzatváraní zmluvy si záložca nevybral zástupcu sám, ale
záložný veriteľ presadil nim vybraného splnomocnenca a teda, že k výberu splnomocnenca nedošlo z
vôle záložcu (splnomocniteľa), ale z vôle záložného veriteľa. Keďže základným prejavom slobody vôle
je pri udeľovaní splnomocnenia slobodný výber splnomocniteľa, konaním záložného veriteľa došlo k
vzniku rozporu záujmov definovaných v ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Porušenie citovaného
zákonného ustanovenia spôsobuje neplatnosť právneho úkonu. Konanie záložného veriteľa zároveň
predstavuje vážnu nekalú obchodnú praktiku, ktorá je zákonom o ochrane spotrebiteľa zakázaná,
pretože spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa. V zmluve



o zriadení záložného práva čl. II zmluvy sa zmluvné strany dohodli na zriadení záložného práva k
nehnuteľnostiam na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré vznikli
a vzniknú na základe zmluvy o úvere č. 304602171 zo dňa 23. mája 2012, uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, najmä na zabezpečenie istiny v sume 200,00
eur, spolu s príslušenstvom, úrokov z omeškania, poplatkov a ostatných pohľadávok a zmluvných pokút
vyplývajúcich zo zmluvy o úvere, ako aj ostatných celkových nákladov v zmysle platných všeobecných
podmienok, od omeškania až do zaplatenia. Podľa odporcu sa v zmluve nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy,
ktorá sa dotýka vyššie citovaného nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote než
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasahuje do práv oprávneného bez
pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy, čo spôsobuje
taktiež neplatnosť zmluvy.

Navrhovateľ podal proti rozhodnutiu odporcu včas odvolanie a domáhal sa jeho zrušenia a vrátenia
veci na ďalšie konanie. Namietal, že dohoda o splnomocnení je uzavretá riadne, v súlade s príslušnými
ustanoveniami občianskeho zákonníka o zastúpení a spĺňa náležitosti platného právneho úkonu, ktorými
sú slobodná vôľa, vážnosť, určitosť a zrozumiteľnosť. Záložca sa v zmysle riadne uzavretej dohody
o splnomocnení sám rozhodol zabezpečiť svoj záväzok vyplývajúci pre neho z predmetnej zmluvy o
úvere a preto udelil občianskemu združeniu ProHelp plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy k
nehnuteľnostiam, ktoré mali byť v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve alebo spoluvlastníctve
záložcu, ako aj na všetky právne úkony súvisiace s uzatvorením predmetnej záložnej zmluvy. Domnieval
sa, že napadnuté rozhodnutie správneho orgánu vychádza len z ničím nepodložených predpokladov,
čo dokazuje i samotné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia, v dôsledku čoho možno konštatovať, že
správny orgán si nesplnil svoju zákonnú povinnosť a nevychádzal pri vydaní napadnutého rozhodnutia
zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Poukázal na to, že správny orgán sa v odôvodnení napadnutého
rozhodnutia obmedzil len na konštatovanie, že záložca - dlžník nemohol ovplyvniť výber splnomocnenca,
pričom takáto správna úvaha nespĺňa základné kritéria odôvodnenia rozhodnutia správneho orgánu
podľa § 47 ods. 3 Správneho poriadku. K otázke rozporu záujmov splnomocnenca so
záujmami záložcu uviedol, že splnomocnenec v žiadnom prípade nemal a ani nemá záujem na
poškodení záložcu, čo vyplýva aj zo samotnej dohody o splnomocnení, ktorá bola uzavretá za účelom
naplnenia a hájenia záujmov splnomocniteľa (záložcu) a na jeho žiadosť po
osobnom prerokovaní a poučení o právnych úkonoch a o právach a povinnostiach, ktoré sa nimi
zakladajú. Dôvodil, že v predmetnej veci musí rozpor v záujmoch reálne existovať a
nestačí len potenciálna možnosť takéhoto rozporu. Predložené plnomocenstvo pritom je samostatným
právnym úkonom uzavretým medzi dlžníkom a jeho zástupcom, ktorý je úplne nezávislým od veriteľa
a jeho zmluvnej dokumentácie. Uviedol, že dohodu o splnomocnení, ktorej predmetom je bezplatné
zastupovanie splnomocniteľa, nemožno posudzovať ako spotrebiteľskú zmluvu a preto sa na ňu ani
nevzťahujú ustanovenia § 53 Občianskeho zákonníka o neprijateľných podmienkach v spotrebiteľských
zmluvách, na ktoré odkazuje správny orgán v napadnutom rozhodnutí. Vytýkal správnemu orgánu, že
z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia nie je zrejmé, prečo správny orgán uprednostnil aplikáciu ust.
§ 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu pre rozpor s dobrými mravmi
pred ust. § 265 Obchodného zákonníka, nakoľko zmluva o úvere je tzv. absolútnym obchodom, a teda
špeciálna právna norma obsiahnutá v Obchodnom zákonníku má prednosť pred aplikáciou Občianskeho
zákonníka. Zastával názor, že správny orgán prekročil rámec svojich kompetencií vyplývajúcich z § 31
ods. 1 Katastrálneho zákona, keď v odôvodnení rozhodnutia skúmal rozpor predmetnej zmluvy o úvere
s dobrými mravmi. Vzhľadom na uvedené mal za to, že správny orgán nezistil spoľahlivo
stav veci, riadne sa neoboznámil s predkladaným návrhom a znením jednotlivých pripojených príloh,
následne nesprávne zistil skutkový stav, plnomocenstvo splnomocniteľa nesprávne právne posúdil a
vydal nezákonné rozhodnutie.

H. T. sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril.

Krajský súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu podľa § 250l O.s.p. v rozsahu dôvodov odvolania
a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie je v súlade so zákonom, a preto ho podľa § 250q ods.
2 O.s.p. potvrdil.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb, alebo opravných
prostriedkov zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy.



Podľa tretej hlavy piatej časti O.s.p. sa postupuje v prípadoch, v ktorých zákon zveruje súdom
rozhodovanie o opravných prostriedkoch proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov.

Podľa § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Krajský súd z podkladov pripojených v administratívnom spise odporcu zistil, že navrhovateľ ako veriteľ a
p. H. T., ako dlžník, uzavreli dňa 23. mája 2012 Zmluvu o úvere č. 304602171, na základe ktorej poskytol
navrhovateľ dlžníkovi sumu 200 eur. Následne na to p. H. T. dňa 23. mája 2012 v Dohode o splnomocnení
(bod 3 dohody) udelil plnomocenstvo Združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy podľa § 552
Občianskeho zákonníka v mene splnomocniteľa k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody,
ktoré mal záložca v čase uzatvorenia záložnej zmluvy vo vlastníctve. Zmluvu o zriadení záložného práva
č. 266/2013-SUB uzavreli navrhovateľ (spoločnosť Pohotovosť, s.r.o. Bratislava), ako záložný veriteľ a
p. H. T., ako záložca v zastúpení ProHelp, združenie občianskoprávnej pomoci so sídlom Bratislava, dňa
12. augusta 2013. Predmetom záložného práva sú nehnuteľnosti zapísané v LV č. XXXX, kat. územie
R., ako byt č. 2, číslo vchodu 6, 1. poschodie, súpisné číslo stavby XXXXX na pozemku CKN parc. č. XX
a spoluvlastnícky podiel o veľkosti 52/958 na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu na
pozemku reg. CKN s parc. č. XX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 494 m2, ktoré má záložca vo
veľkosti podielu 1/2. Návrh na vklad záložného práva bol podaný u odporcu a odporca o ňom rozhodol
napadnutým rozhodnutím tak, že návrh na vklad zamietol.

Podľa § 4 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len katastrálny zákon) práva k nehnuteľnostiam sa
do katastra zapisujú vkladom práv k nehnuteľnostiam do katastra, záznamom práv k nehnuteľnostiam
do katastra a poznámkou o právach k nehnuteľnostiam v katastri.

V zmysle § 5 ods. 1 katastrálneho zákona vklad je úkon správy katastra; vkladom vzniká, mení sa, alebo
zaniká právo k nehnuteľnostiam.

Podľa § 28 ods. 1 katastrálneho zákona práva k nehnuteľnostiam zo zmlúv uvedené v § 1 ods. 1 sa
zapisujú do katastra vkladom, ak tento zákon neustanovuje inak.

V zmysle § 29 citovaného zákona vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Konanie o povolení vkladu sa začína na návrh účastníka konania (§ 30 ods. 2 katastrálneho zákona).

Podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona správa katastra preskúma zmluvu z hľadiska, či obsahuje
podstatné náležitosti zmluvy, či je úkon urobený v predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať
s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo
nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené, či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či
sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 31 ods. 3 citovaného zákona, ak sú podmienky na vklad splnené, správa katastra vklad povolí;
inak návrh zamietne.

Vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správa katastra ako správny
orgán na základe predložených písomných podkladov, podľa § 31 ods. 1 katastrálneho zákona,
posudzuje skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho
procesného postupu je rozhodnutie o povolení vkladu, alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu, alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 22 ods. 1 Občianskeho zákonníka zástupcom je ten, kto je oprávnený konať za iného v jeho
mene. Zo zastúpenia vznikajú práva a povinnosti priamo zastúpenému.



Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou, alebo
právnickou osobu. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom sa
musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne; inak je neplatný.

Podľa § 39 Občianskeho zákonníka neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom, alebo účelom
odporuje zákonu, alebo ho obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 43a ods. 1 Občianskeho zákonníka prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy, ktorý je určený
jednej, alebo viacerým určitým osobám, je návrhom na uzavretie zmluvy (ďalej len „návrh“), ak je
dostatočne určitý a vyplýva z neho vôľa navrhovateľa, aby bol viazaný v prípade jeho prijatia.

Predmetom tohto konania je posúdenie zákonnosti napadnutého rozhodnutia, t.j. či odporca v súlade
so zákonom zamietol návrh na vklad zo zmluvy o zriadení záložného práva č. 266/2013-SUB zo dňa
12. augusta 2013. Pre posúdenie veci je rozhodujúce, či právny úkon p. H. T. pri uzavretí Dohody
o splnomocnení bol platný, t.j. či išlo o právny úkon urobený slobodne, vážne, určite a zrozumiteľne
(§ 37 Občianskeho zákonníka), alebo či svojím obsahom, alebo účelom odporuje zákonu, alebo ho
obchádza, alebo sa prieči dobrým mravom (§ 39 Občianskeho zákonníka). Katastrálny zákon v ust. §
31 ods. 1 vymedzuje kompetencie správy katastra v konaní, v ktorom rozhoduje o povolení vkladu do
katastra nehnuteľností, v ktorom zisťuje, či zmluva obsahuje podstatné náležitosti, či je úkon urobený v
predpísanej forme, či je prevodca oprávnený nakladať s nehnuteľnosťou, či sú prejavy vôle dostatočne
určité a zrozumiteľné, či zmluvná voľnosť, alebo právo nakladať s nehnuteľnosťou nie sú obmedzené,
či zmluva neodporuje zákonu, či zákon neobchádza a či sa neprieči dobrým mravom. Pri rozhodovaní
o vklade prihliada správa katastra aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na
povolenie vkladu.

Z dohody o splnomocnení, ako i zo zmluvy o zriadení záložného práva bez akýchkoľvek pochybností
vyplýva, že p. H. T. uzavrel s navrhovateľom (Pohotovosť s.r.o.) dňa 23. mája 2012 Zmluvu o úvere č.
304602171. H. T. podpísal dňa 23. mája 2012 Dohodu o splnomocnení, v ktorej udelil plnomocenstvo
združeniu ProHelp na uzatvorenie záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam špecifikovaným v bode 4. dohody,
za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa (Pohotovosť s.r.o.).

Zastúpenie na základe plnomocenstva vzniká na základe zmluvy (dohody o splnomocnení medzi
splnomocniteľom a splnomocnencom). S poukazom na všeobecné ust. § 43 a nasl. Občianskeho
zákonníka upravujúce uzatváranie zmlúv, dohoda o splnomocnení predstavuje dvojstranný
právny vzťah, ktorým splnomocniteľ udelí plnomocenstvo splnomocnencovi (ust. 31 ods. 1 veta druhá
Občianskeho zákonníka) a splnomocnenec ho prijíma. Zo strany splnomocniteľa
(dlžníka) malo ísť v tomto prípade o prejav vôle adresovaný splnomocnencovi, aby s ním uzavrel zmluvu
(dohodu o plnomocenstve) s určitým obsahom uvedeným v návrhu (rozsahom
plnomocenstva). V danom prípade chýba vôľa ako vnútorný, psychický vzťah splnomocniteľa,
ktorá je zrejmá až jej prejavením. Uvedená dohoda o splnomocnení je predtlačený zmluvný formulár, nie
je prejavom vlastnej vôle dlžníka ako splnomocniteľa. Vzhľadom k tomu, že splnomocnenec nemohol
uzavrieť zmluvu o zriadení záložného práva bez platne uzavretej dohody o splnomocnení,
správne odporca návrh navrhovateľa zamietol. Rovnako ani námietka navrhovateľa, že rozpor záujmov
medzi splnomocniteľom a splnomocnencom pri uzavieraní dohody o splnomocnení reálne neexistoval,
neobstojí, nakoľko zo samotnej dohody o splnomocnení, v ktorej preberal splnomocnenec
plnomocenstvo na uzatvorenie záložnej zmluvy za dlžníka, vyplývajú zo zastúpenia pre splnomocnenca
povinnosti v prospech splnomocniteľa (dlžníka), najmä hájiť záujem dlžníka v súvislosti s návratnosťou
úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu v prospech záložného veriteľa, aby
tento mohol podať návrh na vklad záložného práva do katastra nehnuteľností. Z dikcie ust. § 39
Občianskeho zákonníka nevyplýva, aby právny úkon ako taký odporoval výslovnému zneniu zákonného
ustanovenia, avšak svojimi dôsledkami sleduje ten cieľ, aby zákon dodržaný nebol, resp. sa priečil



dobrým mravom. V danom prípade je konanie splnomocnenca v rozpore so základnými, všeobecne
uznávanými, v spoločnosti panujúcimi morálnymi zásadami ohľadne vzťahov a konania medzi ľuďmi
(subjektmi). Platnosť, či neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na
okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k právnemu úkonu došlo. Preto súd posúdil
konanie zástupcu dlžníka v rozpore so záujmami zastúpeného a z tohto dôvodu,
za neplatné. Námietka navrhovateľa o prekročení právomoci odporcu, keď skúmal rozpor predmetnej
zmluvy o úvere s dobrými mravmi, je irelevantná, nakoľko správny orgán skúmal nepomer, nevyváženosť
medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho príslušenstva a predmetom záložnej
zmluvy, ktorá sa dotýkala celého nehnuteľného majetku v nepochybne ďaleko väčšej hodnote, ako
je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy, čím sa výrazne zasiahlo do práv oprávneného bez
pomenovaného právneho dôvodu a v konečnom dôsledku sa tým ohrozujú dobré mravy. Z tohto dôvodu
považuje súd tento právny úkon za neplatný (§ 22 Občianskeho zákonníka v spojení s § 39 Občianskeho
zákonníka).

Odporca vykonal dostatočné dokazovanie, na základe dokazovania správne zistil skutkový stav a vyvodil
z neho správny právny názor. Z uvedených dôvodov súd napadnuté rozhodnutie potvrdil ako zákonné
podľa § 250q ods. 2 O.s.p..

Krajský súd rozhodol o náhrade trov konania podľa § 250k ods. 1 O.s.p. v spojení s § 250l ods. 2 O.s.p.
tak, že neúspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku j e p r í p u s t n é odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia
prostredníctvom Krajského súdu v Trenčíne na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave,
písomne, v dvoch vyhotoveniach.

Podľa § 42 ods. 3 a § 205 ods. 1 O.s.p., odvolanie musí mať tieto náležitosti: ktorému súdu je určené, kto
ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané s uvedením dátumu vyhotovenia
odvolania, proti ktorému rozhodnutiu súdu smeruje, v akom rozsahu rozhodnutie napáda, v čom sa toto
rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.