Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 13CoP/93/2013 z 27. 1. 2014 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 27. januára 2014, sp. zn. 13CoP/93/2013, ECLI:SK:KSBB:2014:6213206522.1 Krajský súd Banská Bystrica | 13CoP/93/2013 | ECLI:SK:KSBB:2014:6213206522.1 | 2014-01-27 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 62 ZoR, § 75 ZoR Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3ebad312-887e-4ebc-b5f0-d07dd3e0f1a4 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6213206522.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 13CoP/93/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6213206522
Dátum vydania rozhodnutia: 28. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ferdinand Zimmermann
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6213206522.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda
Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej, v právnej veci starostlivosti
súdu o maloleté dieťa: U. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom:
Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš, dieťa rodičov: N.. J. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P.
W., B. XX/XX, a: T.. N. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. W., T. XXX/X, o zvýšenie výživného, o odvolaní
otca dieťaťa proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č.k. 9P/107/2013-93 zo dňa 18. 10. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný súd rozhodol tak, že vyživovacia povinnosť otca na maloletú U. doteraz
určená rozsudkom Okresného súdu Veľký Krtíš zo dňa 05. 05. 2005 č.k. 3P/188/04-61 sa počnúc dňom
01. 04. 2013 mení tak, že sa zvyšuje z doterajšej sumy 20,71 eur (624 Sk) mesačne na sumu 100 eur
mesačne so splatnosťou výživného vždy do 15-teho dňa v tom-ktorom mesiaci vopred k rukám matky
dieťaťa (výrok I.). Zároveň rozhodol, že zameškané výživné za obdobie od 01. 04. 2013 do 18. 10. 2013
v celkovej sume 555,03 eur je otec dieťaťa povinný splácať v mesačných splátkach po 55,50 eur až do
úplného splatenia zameškaného výživného a to súbežne s platbou bežného výživného, počnúc prvou
splátkou splatnou v mesiaci nasledujúcom po právoplatnosti rozsudku, pod stratou výhody splátok.

Okresný súd rozhodol vo veci podľa ust. § 78 ods. 1 a § 75 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine
v znení neskorších predpisov (ďalej len „Zákon o rodine“). V odôvodnení okresný súd konštatoval, že
posledne bolo o vyživovacej povinnosti otca na maloletú U. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu
Veľký Krtíš zo dňa 05. 05. 2005 č.k. 3P/188/04-61, ktorým súd zvýšil jeho vyživovaciu povinnosť zo sumy
19,91 eur (600 Sk) na sumu 20,71 eur (624 Sk) mesačne. Okresný súd porovnal pomery u účastníkov
konania v danom čase s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom na maloleté
dieťa a zistil, že od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti uplynulo 8 rokov. V čase predchádzajúceho
rozhodnutia si otec plnil vyživovaciu povinnosť aj na druhé dieťa - syna N. P., nar. XX. XX. XXXX, pričom
táto vyživovacia povinnosť bola v konaní vedenom na Okresnom súde Veľký Krtíš pod sp. zn. 3C/8/2013
rozsudkom, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13. 05. 2013, zrušená. Okresný súd zistil, že u
rodičov nedošlo od poslednej úpravy vyživovacej povinnosti k zvýšeniu počtu vyživovacích povinností.
Porovnaním pomerov na strane matky okresný súd zistil, že v čase predchádzajúceho rozhodnutia o
výživnom bola zamestnaná v OTP Banke Slovensko a dosahovala mesačný príjem v sume 984 eur a v
danom čase je matka živnostníčka a dosahuje príjem v priemere 392,70 eur mesačne. Na strane matky
tak došlo k poklesu príjmu o 591,30 eur mesačne. Na strane otca okresný súd zistil, že v čase posledného
rozhodnutia bol nezamestnaný a poberal opatrovateľský príspevok v sume 170,21 eur mesačne. Toho
času je otec dieťaťa rovnako nezamestnaný a poberá dávku v hmotnej núdzi v sume 118 eur mesačne. Aj
u otca teda došlo o poklesu príjmu o 52,21 eur mesačne. Okresný súd pri rozhodovaní v danej veci zobral



do úvahy aj osobnú starostlivosť matky o maloletú U.. Vo veci mal súd preukázané, že na strane maloletej
U. došlo k podstatnej zmene pomerov, keďže pri poslednej úprave výživného sa nachádzala maloletá v
predškolskej príprave a v súčasnosti navštevuje 8-ročné gymnázium vo P. W.. U maloletej mal okresný
súd zistené, že v súvislosti s jej výchovou vznikajú matke zvýšené náklady, nakoľko dieťa je nadané
po stránke kultúrnej aj športovej. Okresný súd zdôraznil, že je povinnosťou rodiča, ktorý je zo zákona
povinný plniť si vyživovaciu povinnosť na dieťa, počínať si v osobnom a pracovnom živote tak, aby
dokázal zabezpečiť krytie odôvodnených potrieb dieťaťa. V uvedenej súvislosti preto súd nezobral do
úvahy argument otca o nedostatku pracovných príležitostí zodpovedajúcich jeho kvalifikácii a uviedol, že
otec vzhľadom na dosiahnuté vzdelanie má možnosť zabezpečiť si vhodnú prácu, ktorá by zabezpečila
u neho dostatočný príjem na plnenie si vyživovacej povinnosti voči dieťaťu. Otec súdu dostatočne
nepreukázal, že si aktívne hľadá zamestnanie; doba ôsmich rokov, odkedy je otec nezamestnaný, je
neprimeraná času nájdeniu si vhodného zamestnania. U otca súd zohľadnil aj jeho majetkové pomery,
keďže otec je výlučným vlastníkom hodnotného nehnuteľného majetku - rodinného domu, situovaného
v k.ú. Mesta P. W.. Okresný súd považoval návrh matky na zvýšenie výživného na maloletú za dôvodný,
nakoľko je to práve matka, ktorá zabezpečuje všetky potreby spojené s výchovou dieťaťa a znáša
všetky výdavky dieťaťa okrem tých, ktoré sú kryté doposiaľ určeným výživným. Okresný súd zohľadnil
aj skutočnosť, že otec sa o maloletú vôbec nezaujíma. Zameškané výživné za obdobie od 01.
04. 2013 do 18. 10. 2013 spolu v sume 555,03 eur povolil súd otcovi splácať v mesačných splátkach po
55,50 eur podľa § 160 ods. 1 zákona čo 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku v znení neskorších
predpisov (ďalej len „OSP“).

Proti tomuto rozsudku okresného súdu podal v zákonom ustanovenej lehote odvolanie otec maloletého
dieťaťa. Poukázal na to, že v konaní pred okresným súdom bolo preukázané, že od posledného
rozhodnutia o výživnom na maloleté dieťa došlo k poklesu jeho príjmu o 51,91 eur mesačne a nedošlo
k inej zmene v jeho osobných, majetkových alebo zárobkových pomeroch. Tvrdil, že okresný súd
nezobral do úvahy, že po ukončení opatrovania sa snažil nájsť si zamestnanie, osem rokov pracoval
ako opatrovník. V súčasnosti poberá len dávku v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne, a to od 10.
07. 2012. Reálne by dokázal platiť výživné v sume 26,65 eur mesačne. Okresnému súdu vytýkal, že na
základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Rozhodnutie okresného súdu
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Zdôraznil, že je nezamestnaný len jeden rok a nie
osem rokov, ako uviedol okresný súd. Poukázal na povinnosť súdu riadne odôvodniť svoje rozhodnutia,
pričom nedostatok riadneho odôvodnenia je porušením práva účastníka na spravodlivé súdne konanie.
Finančná situácia mu nedovoľuje platiť okresným súdom určené výživné. Rozsudok okresného súdu
navrhol zrušiť podľa § 221 OSP. K podanému odvolaniu doložil fotokópie platobného príkazu na výplatu
dávok v sume 118,30 eur, kontrolný preukaz, podľa ktorého je ako nezamestnaný evidovaný od 19.
06. 2012, potvrdenie Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Veľký Krtíš (ďalej len „ÚPSVaR VK“) zo
dňa 25. 06. 2012, v ktorom ÚPSVaR VK potvrdil, že otec maloletého dieťaťa poberal v čase od 01. 01.
2004 do 18. 06. 2012 (vrátane) peňažný príspevok na opatrovanie fyzickej osoby s ťažkým zdravotným
postihnutím - pani T. W., rozhodnutie ÚPSVaR VK zo dňa 10. 07. 2012, podľa ktorého bol otec zaradený
do evidencie uchádzačov o zamestnanie od 19. 06. 2012 a rozhodnutie ÚPSVaR VK, v zmysle ktorého
je otec od 01. 04. 2013 poberateľom dávky v hmotnej núdzi v sume 118,30 eur mesačne.

K podanému odvolaniu sa matka maloletej ani kolíznym opatrovník nevyjadrili.

V dôsledku podaného odvolania krajský súd vec prejednal v medziach daných ustanovením § 212 ods. 2
písm. a/ OSP, postupom podľa ustanovenia § 214 ods. 2 OSP bez nariadenia pojednávania a rozsudok
okresného súdu podľa ustanovenia § 219 ods. 1 a 2 OSP potvrdil z týchto dôvodov:

Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu
(ust. § 219 ods. 2 OSP). V súdenej veci nezistil žiadne okolnosti, ktoré by spochybňovali správnosť
rozsudku súdu prvého stupňa, v ktorom súd venoval náležitú pozornosť zisteniu všetkých rozhodných
skutočností, dostatočne zistil skutkový stav a mal spoľahlivé a dostatočné podklady pre rozhodnutie o
veci. Dôvody, pre ktoré tak urobil, správne a podrobne rozobral v odôvodnení rozsudku. S týmito dôvodmi
sa v celom rozsahu stotožňuje aj odvolací súd a v podrobnostiach na ne odkazuje. Preskúmaním
napadnutého rozsudku okresného súdu a konania, ktoré predchádzalo jeho vydaniu, odvolací súd
neuznal dôvody otca maloletého dieťaťa uvedené v podanom odvolaní za relevantné pre zmenu
rozsudku okresného súdu. V danej veci bolo dôvodné zvýšiť vyživovaciu povinnosť otca k maloletej
U., keďže vykonaným dokazovaním bola preukázaná zmena pomerov na strane maloletého dieťaťa,



ako aj na strane rodičov. Otec v priebehu konania pred okresným súdom ako aj v podanom odvolaní
poukazuje na svoje nízke príjmové pomery. K tomuto argumentu otca odvolací súd udáva, že podľa
zákonných kritérií rozhodných pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je súd povinný
prihliadať nielen k odôvodneným potrebám dieťaťa, ale tiež k schopnostiam, možnostiam a majetkovým
pomerom povinného rodiča (§ 62 ods. 2, § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Schopnosti a možnosti rodiča
sa posudzujú hlavne z toho hľadiska, aký zárobok alebo iný príjem môže povinný rodič dosiahnuť.
Schopnosti dosiahnuť takýto zárobok či príjem sú pritom dané okolnosťami rázu skôr subjektívneho,
zatiaľ čo možnosti sú dané okolnosťami rázu objektívneho. Za schopnosti rodiča sa považujú hlavne
jeho telesné a duševné vlastnosti, teda jeho zdravie, vlohy a nadanie, získané vzdelanie a skúsenosti.
Otec maloletej je zdravý, má vysokoškolské vzdelanie. V konaní nepreukázal skutočnosti, ktoré by
mu bránili upraviť si svoje zárobkové možnosti tak, aby bol schopný v prvom rade si plniť vyživovaciu
povinnosť voči svojej maloletej dcére vo väčšom rozsahu. Nepreukázal ani snahu a vôľu upraviť si svoje
zárobkové možnosti. Otec nevykonáva osobnú starostlivosť o maloletú, preto má neporovnateľne viac
možností (ako matka) zabezpečiť si vyšší príjem, napríklad i mimo svojho terajšieho bydliska, či v inej
ako vyštudovanej oblasti.

Odvolací súd preskúmaním rozsudku okresného súdu dospel k záveru, že nie je opodstatnená námietka
otca týkajúca sa nedostatočného odôvodnenia písomného vyhotovenia rozsudku okresného súdu, lebo
toto rozhodnutie vyhovuje požiadavkám vyplývajúcim z ustanovenia § 157 ods. 2 OSP. Okresný súd
v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, čoho sa matka maloletej domáhala a z akých dôvodov,
ako sa vo veci vyjadril otec, ktoré listinné dôkazy preskúmal a s akými skutkovými závermi, citoval
právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávanú vec a z ktorých vyvodil svoje právne závery, ktoré
vysvetlil zrozumiteľne a v dostatočnom rozsahu, pričom tiež vysvetlil, ako sa vyporiadal s obranou otca
o jeho nepriaznivej finančnej situácii prezentovanou v konaní. Odôvodnenie odvolaním napadnutého
rozsudku dalo tak odpoveď na relevantné otázky súvisiace s predmetom prejednávanej veci. Za odňatie
možnosti konať pred súdom v žiadnom prípade nemožno považovať to, že okresný súd neodôvodnil
svoje rozhodnutie podľa predstáv či požiadaviek otca. Námietka otca, že okresný súd v rozsudku uviedol,
že bol nezamestnaný po dobu 8 rokov, hoci z ním doloženého potvrdenia ÚPSVaR VK zo dňa 25. 06.
2012 možno vyvodiť, že od 01. 01. 2004 do 18. 06. 2012 sa osobne staral o osobu s ťažkým zdravotným
postihnutím, keďže mu bol vyplácaný príspevok na opatrovanie, a teda otec tvrdil, že bol nezamestnaný
len jeden rok, neznamená, že odôvodnenie rozsudku okresného súdu nespĺňa parametre zákonného
rozhodnutia v zmysle § 157 ods. 2 OSP.

Na základe uvedeného odvolací súd rozsudok okresného súdu podľa ust. § 219 ods. 1 a 2 OSP ako
vecne správny potvrdil.

O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3:0.

Poučenie:

proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.