{"guid": "3a00684c-4d9f-40be-8335-9a74aa8844b4:9f2706ae-da4b-4e75-aa75-1f7eb7ddfecc", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1", "spisova_znacka": "6CoP/39/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 6CoP/39/2014 z 28. 5. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 28. mája 2014, sp. zn. 6CoP/39/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1", "identifikacne_cislo": "5313204091", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2014-05-28", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Rozvod"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "nazov": "§ 220 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-220", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-220"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-220"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/9f2706ae-da4b-4e75-aa75-1f7eb7ddfecc", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 6CoP/39/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5313204091
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Miroslav Šepták
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5313204091.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Miroslava Šeptáka
a členov senátu JUDr. Yvetty Dzugasovej a JUDr. Jany Urbanovej v právnej veci navrhovateľky: O. K.,
rod. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XXX, proti odporcovi: N. K., nar. XX. XX. XXXX, trvale
bytom XXX XX C. XXX, toho času bytom (i ako adresa na doručovanie) J. pri F. XXXX, právne zastúpený
splnomocneným zástupcom Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč,
PhD., s.r.o. so sídlom Potočná 2835/1A, Čadca, v konaní o rozvod manželstva a úpravu pomerov
rodičov na čas po rozvode k maloletej K. K., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpenej
ustanoveným kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, A. Hlinku 8, Čadca,
o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 10P/47/2013-71 zo dňa 29. novembra
2013, čo do výroku o výživnom, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok  Okresného súdu Čadca č.k. 10P/47/2013-71 zo dňa 29. novembra 2013 vo výroku o výživnom
m e n í  tak, že otec maloletej  j e   p o v i n n ý  prispievať na výživu mal. dcéry K. K., nar. XX. XX. XXXX
sumou 95,00 Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca k
rukám matky maloletej počnúc dňom 15. 02. 2014.

Vo zvyšnej časti  z o s t á v a  rozsudok okresného súdu  n e d o t k n u t ý .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Čadca rozviedol manželstvo účastníkov, navrhovateľky O. K., rod.
K., nar. XX. XX. XXXX a odporcu N. K., nar. XX. XX. XXXX, uzavreté dňa 17. 01. 1987 v I., zapísané v
knihe manželstiev Matričného úradu vtedajšieho MNV v I. vo zväzku 7, ročník 1987, na strane 224, pod
poradovým číslom 1. Na čas po rozvode zveril maloletú dcéru účastníkov K. K., nar. XX. XX. XXXX do
osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otca maloletej zaviazal
prispievať na výživu maloletej dcéry K. K. sumou 110,00 Eur mesačne so splatnosťou vždy do 15. dňa
príslušného kalendárneho mesiaca k rukám matky maloletej. Styk otca s maloletou neupravil. Žiadnemu
z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania.

V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že na základe vykonaného dokazovania mal za preukázané,
že vzťahy medzi manželmi sú tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že ich manželstvo už nemôže
plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia (§ 23 Zákona o
rodine). Maloletú K. prvostupňový súd zveril na obdobie po rozvode manželstva do osobnej starostlivosti
matke, čo zodpovedalo návrhu oboch rodičov a v konečnom dôsledku je i v súlade s faktickým stavom
výlučnej osobnej starostlivosti matky o dieťa i odporučením kolízneho opatrovníka. Pokiaľ sa týka
odvolaním napadnutého výroku o výživnom, súd vychádzal z rozhodných pomerov zistených v čase
rozhodnutia. V tomto smere uviedol, že navrhovateľka ako matka maloletej býva spolu s maloletou
v rodinnom dome v I. č. súp. XXX, ktorého je vlastníčkou titulom dedičstva po svojich rodičoch. Od



02. 05. 2012 je zamestnaná ako účtovníčka u zamestnávateľa TECHNOTHERM, s.r.o. so sídlom v
Čadci s priemerným čistým príjmom 636,69 Eur mesačne. Z predmetnej sumy zabezpečuje náklady
na domácnosť, výživu maloletej dcéry, platby tzv. inkasa (preddavky na elektrinu a koncesionárske
poplatky za rozhlas a televíziu) 114,64 Eur mesačne, telefón 20,00 Eur mesačne, kúrenie priemerne
500,00 Eur ročne. Má zvýšené výdavky spojené s dochádzkou do zamestnania priemerne 45,00 Eur
mesačne a stravou v zamestnaní 30,00 Eur mesačne. Otec maloletej je invalidný dôchodca. Poberá
invalidný dôchodok z Českej republiky vo výške 3.040,00 Kč mesačne, čo zodpovedá sume 110,99 Eur
mesačne, podľa zverejneného kurzu ku dňu vyhlásenia rozsudku a v Slovenskej republike vo výške
436,80 Eur mesačne. Spolu to predstavuje príjem 547,79 Eur mesačne. Od 13. 09. 2013 bol odporcovi
pridelený Obcou Klokočov nájomný byt č. 3 v bytovom dome J. - H. č. XXXX, za ktorého užívanie platí
podľa predloženej dohody celkom 90,21 Eur mesačne. Ďalej preddavkovo uhrádza za elektrinu 131,00
Eur mesačne, mobilný telefón 10,00 Eur mesačne, za poštovú schránku 26,29 Eur polročne. Odporca
deklaroval mimoriadne zvýšené výdavky spojené s nevyhnutným zariadením prideleného bytu, zvýšené
výdavky spojené s jeho zdravotným stavom (na diétne stravovanie) 100,00 Eur mesačne a na pôžičku
na auto 50,00 Eur mesačne. Maloletá K. je v aktuálnom školskom roku študentkou kvarty 8-ročného
gymnázia J.M. Hurbana v Čadci. Matka má zvýšené výdavky na jej výživu, ktoré sú okrem výdavkov
štúdia maloletej na strednej škole (mesačné cestovné 25,00 Eur, vreckové 5,00 Eur, stravné v školskej
jedálni 22,00 Eur, ročne na exkurziu               150,00 Eur a učebnice cudzích jazykov 50,00 Eur) spojené
so zdravotným stavom (nosí zubný strojček, predpokladané náklady predstavujú sumu 900,00 Eur až
1.000,00 Eur, z ktorých doposiaľ bolo uhradených  400,00 Eur) a mimoškolskou záujmovou činnosťou
(navštevuje základnú umeleckú školu, kde sa venuje hre na gitare a výtvarný krúžok - v oboch prípadoch
matka uhrádza poplatky á 50,00 Eur polročne). Okrem všeobecných zákonných hľadísk zakotvených
v ust. § 75 Zákona o rodine (opodstatnených potrieb dieťaťa, schopností a možností oboch rodičov),
prvostupňový súd pri hodnotení výsledkov vykonaného dokazovania kládol osobitný dôraz na osobitnú
starostlivosť len jedného z rodičov - matky o maloletú a domácnosť, v ktorej dieťa žije (§ 62 ods. 4
Zákona o rodine). Prvostupňový súd bol toho názoru, že starostlivosť matky vo vzťahu k veku maloletej
stále v značnej miere nahradzuje plnenie vyživovacej povinnosti vo finančnej forme, pričom dieťa tiež
má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Napokon súd tiež
zdôraznil prednosť výživného na dieťa pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť
(§ 62 ods. 5 Zákona o rodine). Súd pri posudzovaní pomerov otca maloletej ako povinného len čiastočne
zohľadnil jeho zvýšené výdavky z titulu terajšieho bývania v nájomnom byte vrátane jeho nevyhnutného
zariadenia aplikujúc ust. § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine, keďže tieto výdavky sú viac či menej
priamym dôsledkom núteného odchodu odporcu zo spoločnej domácnosti, pod autoritou právoplatného
a vykonateľného rozhodnutia súdu - predbežného opatrenia nariadeného na ochranu jemu blízkych
osôb pred jeho násilným správaním v spoločnej domácnosti. S poukazom na uvedené skutočnosti a
pri aplikácii ustanovení § 62 a nasl. Zákona o rodine stanovil okresný súd odporcovi výživné v sume
110,00 Eur mesačne majúc za to, že táto výška výživného zodpovedá zisteným pomerom účastníkov a
odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa. Na návrh oboch rodičov súd styk otca s maloletou dcérou
neupravil za podmienok podľa § 25 ods. 2 veta za bodkočiarkou Zákona o rodine, a to vzhľadom na
zistené okolnosti veci. Otcovi nie je bránené v styku s dcérou a tento sa spontánne a bez prekážok
realizuje na podnet tak otca, ako aj maloletej dcéry.

O trovách konania rozhodol súd podľa § 151 v spojení s § 144 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len
„O. s. p.“) s prihliadnutím na zistené okolnosti veci, ktoré viedli k rozvratu manželstva a absenciu návrhu
niektorého z účastníkov na náhradu trov konania, rozhodol tak, že právo na ich náhradu žiadnemu z
účastníkov nepriznal.

Proti vyššie uvedenému rozsudku čo do výroku o výživnom podal odporca prostredníctvom svojho
splnomocneného zástupcu odvolanie, na základe ktorého odvolací súd žiadal, aby rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti zmenil a zaviazal ho prispievať na výživu maloletej K. sumou 80,00 Eur
mesačne; alternatívne rozsudok okresného súdu v tejto časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

Prvostupňovému súdu vytýkal, že len čiastočne zohľadnil jeho zvýšené výdavky z titulu terajšieho
bývania. Skutočnosť, že sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti je však len dôsledkom toho, že už
naďalej nemohol bývať v jednej domácnosti s navrhovateľkou. Konflikty sa totiž denno-denne opakovali
a vzájomná averzia jedného voči druhému sa zo dňa na deň prehlbovala. V súvislosti so sťahovaním
odporcovi vznikli náklady, ktoré okresný súd nesprávne len čiastočne zohľadnil. V súčasnosti nie je v
schopnostiach a možnostiach odporcu plniť si vyživovaciu povinnosť v tej výške, na akú ho zaviazal



prvostupňový súd. Odporca je invalidný dôchodca, pričom jeho mesačný príjem spočívajúci v invalidnom
dôchodku predstavuje sumu 547,00 Eur mesačne. Zdravotný stav mu nedovoľuje zvýšiť jeho príjem.
Invalidným dôchodcom sa stal v dôsledku infarktu myokardu a vzhľadom na pretrvávajúce problémy
so srdcom nie je v jeho možnostiach plne sa zaradiť do spoločnosti a zamestnať sa. V súvislosti so
zhoršeným zdravotným stavom mal odporca aj zvýšené výdavky na stravu, pretože sa musí diétne
stravovať, aby predišiel ďalšiemu infarktu. Tieto výdavky predstavujú mesačne sumu približne 100,00
Eur. Zo spoločnej domácnosti sa odporca odsťahoval, aby chránil dcéru pred opakujúcimi sa hádkami
s navrhovateľkou. V súčasnosti býva v prenajatom byte, pričom musí mesačne platiť nájomné vo výške
90,21 Eur. Preddavky na elektrinu hradí mesačne vo výške 131,00 Eur, za telefón platí            10,00
Eur mesačne, za poistenie auta 50,00 Eur mesačne. Byt nebol zariadený, takže si musel kúpiť všetko
nevyhnutné zariadenie, čo značne poznačilo jeho rozpočet. Do dnešného dňa byt nie je zariadený,
odporca stále dokupuje nevyhnutné vybavenie. S poukazom na uvedené skutočnosti mal odvolateľ za
to, že okresný súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec
tiež nesprávne právne posúdil.

Navrhovateľka v podanom vyjadrení zo dňa 11. 04. 2014 odvolací súd žiadala, aby rozsudok okresného
súdu v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil stotožňujúc sa s jeho odôvodnením.

Zdôraznila, že odporca zo spoločnej domácnosti neodišiel v záujme zamedzenia neustále sa zhoršujúcej
situácie, ale pod ťarchou predbežného opatrenia nariadeného súdom na ochranu odporcových blízkych
osôb pred jeho násilným správaním. Pokiaľ sa týka ním uvádzaných výdavkov na zariadenie nájomného
bytu, tieto žiadnym spôsobom nepreukázal. Za ďalšie, v mesiacoch august až december roku 2013 v
čase, keď účastníci už nebývali v spoločnej domácnosti, odporca dostal z Českej republiky doplatok
k dôchodku vo finančnej čiastke, ktorú navrhovateľka nepozná. Žiadnou finančnou sumou z doplatku
dcére neprispel na výživné ani jej neposkytol výživné v naturálnej forme. Peniaze minul na alkohol a
cigarety, bez ktorých si život nevie predstaviť. Za ďalšie, podľa záverov posudkového lekára Sociálnej
poisťovne Čadca odporca bol uznaný invalidným s poklesom schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť
v rozsahu 75 %, z toho vyplýva, že v  25 % je odporca schopný vykonávať zárobkovú činnosť, a
preto neobstojí jeho tvrdenie, že nie je v jeho možnostiach zaradiť sa do spoločnosti a zamestnať sa.
Odporca je vyučený stolár a môže si nájsť adekvátnu prácu, aby si mohol privyrobiť. Jeho tvrdenia
o zvýšených výdavkoch na diétne stravovania sú v rozpore so spôsobom jeho života, keď nadmerne
požíva alkoholické nápoje a fajčí priemerne 1 až 2 krabičky denne. Mesačný výdavok týkajúci sa poistky
za motorové vozidlo v sume 50,00 Eur sa nezakladá na pravde, je nadhodnotený. Navyše odporca
ani žiadnym dôkazom nepreukázal pravdivosť svojho tvrdenia o výške mesačného výdavku na poistku
za motorové vozidlo. Počas posledných dvoch rokov odporca nevykonal nič, aby v rámci výživného
boli uspokojené odôvodnené potreby maloletej dcéry. V závere podaného odvolania navrhovateľka
zdôraznila, že Okresný súd Čadca uznal odporcu vinným z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa
§ 360 ods. 1, 2 písm. b/ Trestného zákona na tom skutkovom základe, že po predchádzajúcom požití
alkoholických nápojov sa navrhovateľke vyhrážal zabitím a vulgárne jej nadával.

Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O. s. p.), po zistení, že odvolanie podal včas účastník konania
(§ 204 ods. 1, § 201 O. s. p.) proti rozhodnutiu, ktoré možno napadnúť týmto opravným prostriedkom (§
201 O. s. p.), pričom podanie opravného prostriedku nie je vylúčené podľa § 202 O. s. p., v odvolacom
konaní preskúmal napadnuté rozhodnutie v súlade s ust. § 212 ods. 2 písm. a/ O. s. p. a rozsudok
okresného súdu v napadnutom rozsahu podľa § 220 O. s. p. zmenil, a to z nasledovných dôvodov:

Podľa § 24 Zákona o rodine č. 36/2005 Z. z. v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov
maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas
po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a
spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej
starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.

Podľa § 62 ods. 1,2,4 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná
povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu
svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na



životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a
v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o
domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a
majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je
nevyhnutné vynaložiť.

Po preskúmaní obsahu spisu odvolací súd dospel k záveru, že odvolanie odporcu je čiastočne dôvodné.
Prvostupňový súd vykonal vo veci samej (t.j. vo vzťahu k odvolaním napadnutému výroku o výživnom)
dostatočné dokazovanie, skutkový stav zistil úplne a správne, avšak z tohto nevyvodil správny právny
záver, pokiaľ zaviazal odporcu (otca maloletej) k plateniu výživného  v sume až 110,00 Eur mesačne. S
výškou výživného tak, ako bola určená okresným súdom, sa odvolací súd nestotožnil najmä s ohľadom
na preukázané schopnosti a možnosti povinného - odporcu. Na rozdiel od okresného súdu odvolací súd
zohľadnil vo väčšej miere celkový príjem odporcu spočívajúci v invalidnom dôchodku v sume 547,00
Eur mesačne, z ktorého si zabezpečuje uhrádzanie svojich životných potrieb. S poukazom na dôvody
invalidity odporca nemá možnosť zapojiť sa v plnej miere do pracovného procesu, aj keď s predmetným
konštatovaním navrhovateľka nesúhlasí. Za ďalšie, tiež vzhľadom k veku maloletej, ktorá v tomto roku
dovŕši 16 rokov, už nie je možné prihliadať v predchádzajúcej miere na osobnú starostlivosť matky
o maloletú (blízkom veku dospelosti), ktorá kompenzuje finančné plnenie druhého rodiča. V tomto
smere neboli úvahy prvostupňového súdu správne. Na druhej strane odvolací súd nemohol akceptovať
všetky odvolateľom uvádzané výdavky, keďže v zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine má výživné
prednosť pred inými výdavkami rodičov, na ktorú skutočnosť prvostupňový súd správne prihliadol. Otec
dieťaťa si musí uvedomiť, že v prvom rade je povinný zabezpečiť si plnenie vyživovacej povinnosti a
tomu prispôsobiť aj svoje správanie. Taktiež ani odvolací súd neuveril tvrdeniam odporcu o tom, že
sa odsťahoval zo spoločnej domácnosti v snahe predísť konfliktom s navrhovateľkou, pretože z už
právoplatných rozhodnutí súdov vyplýva, že tomu tak bolo v dôsledku jeho agresívneho správania sa.
Pokiaľ preto odporcovi v dôsledku uvedeného vznikli ďalšie výdavky spojené s bývaním, ani odvolací
súd na ne v plnej miere neprihliadol. Vychádzajúc teda predovšetkým zo schopností a možností odporcu
na príjmovej stránke dospel odvolací súd k názoru, že suma výživného 95,00 Eur mesačne na čas po
rozvode (s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku o rozvode dňom 15. 02. 2014) vystihuje lepšie
tak odôvodnené potreby maloletej, ako aj schopnosti a možnosti povinného rodiča - odporcu.

Odvolací súd sa neodchýlil od skutkového stavu zisteného súdom prvého stupňa a pri rozhodovaní z
neho vychádzal. Prvostupňový rozsudok v napadnutej časti zmenil len pre nesprávne právne posúdenie,
keď skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania nepovažoval za postačujúce pre záver o
určení vyživovacej povinnosti odporcovi v sume 110,00 Eur mesačne.

Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti podľa § 220 O. s. p.
zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Vo zvyšnej časti, v ktorej okresný súd manželstvo účastníkov rozviedol, maloletú zveril na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti navrhovateľky, styk otca s maloletou neupravil a žiadnemu z účastníkov
nepriznal právo na náhradu trov konania, zostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý, keďže nebol
napadnutý odvolaním.

Toto rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10P/47/2013", "guid": "1911ba24-cb97-465e-a0d9-dae2fa70d5ec:9a221f83-36ef-4dc5-97ea-4821da8e710b", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}