Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 19CoE/142/2017 z 26. 9. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Trenčín z 26. septembra 2017, sp. zn. 19CoE/142/2017, ECLI:SK:KSTN:2017:3814216488.1 Krajský súd Trenčín | 19CoE/142/2017 | ECLI:SK:KSTN:2017:3814216488.1 | 2017-09-26 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Exekúcia a výkon rozhodnutí Citované ustanovenia: § 386 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/c51b5293-0263-45ce-8032-993e64b8c497 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3814216488.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 19CoE/142/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3814216488
Dátum vydania rozhodnutia: 27. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Škultétyová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3814216488.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Škultétyovej a sudcov
JUDr. Beáty Čupkovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v exekučnej veci oprávneného M., zastúpeného
G. proti povinnému D., pre vymoženie 9.033,19 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti
uzneseniu Okresného súdu Prievidza, č.k. 16Er/3423/2014-32 zo dňa 20. februára 2017, takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým bola exekúcia zastavená (výrok I.), p o t v r d z u j e .

Odvolanie oprávneného proti výroku o trovách exekúcie (výrok II.) o d m i e t a .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vo výroku I. zastavil exekúciu a vo výroku
II. súdnemu exekútorovi D. priznal nárok na náhradu trov exekúcie proti oprávnenému. V odôvodnení
svojho rozhodnutia uviedol, že oprávnený návrhom zo dňa 25.08.2014 navrhol vykonanie exekúcie
voči povinnému na podklade exekučného titulu, ktorým je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu
Bratislava V., č.k. 1 Zm 896/2013-10 zo dňa 24.04.2014. Poverenie pre súdneho exekútora D.. I. B.
bolo súdom udelené dňa 06.10.2014. Súdny exekútor doručil súdu dňa 08.02.2016 doplnenie návrhu
na vykonanie exekúcie zo dňa 19.01.2016 v zmysle § 243f ods. 1 Exekučného poriadku. Súd prvej
inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil poukázaním na § 39 ods. 4, § 243f ods. 1, 4, 6, § 57 ods. 1 písm.
m) Exekučného poriadku a § 196, § 199, § 200 ods. 1, 5, § 203 ods. 1, § 262 ods. 1, § 470 ods. 1 CSP.
Z doplnenia návrhu na vykonanie exekúcie vyplýva, že právny vzťah medzi oprávneným a povinným
vznikol uzavretím zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX, ktorú povinný uzatvoril dňa 20.02.2007
s právnym predchodcom oprávneného - H.. Zo zmluvy o splátkovom úvere č. XXXXXXXXXX zo dňa
20.02.2007 vyplýva, že ju uzavrel oprávnený ako veriteľ a povinný ako dlžník. Zo zmluvy nevyplýva, že by
povinný pri jej uzatváraní konal v rámci predmetu obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Z predloženej
zmenky, vystavenej dňa 20.02.2007, vyplýva, že povinný bol vystaviteľom vlastnej zmenky v prospech
remitenta - právneho predchodcu oprávneného. Účelom zmenky bolo zabezpečiť plnenie zo zmluvného
vzťahu na základe zmluvy o úvere. Zmenka bola bankou indosovaná na oprávneného, v
prospech ktorého bol vydaný zmenkový platobný rozkaz, ktorý je exekučným titulom v tomto exekučnom
konaní. Z pripojených listín vyplýva, že vo veci samej rozhodol Okresný súd Bratislava V. len na podklade
tvrdení oprávneného v návrhu na vydanie zmenkového platobného rozkazu, a to výlučne na podklade
originálu predloženej zmenky. Zo spisu nevyplýva, že by zmenkový súd pred vydaním exekučného
titulu skúmal právny dôvod vystavenia zmenky. Z vykonaného dokazovania nepochybne vyplýva, že
rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v ktorom sa uplatňoval
nárok zo zmenky. Exekučným titulom je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V.,
č.k. 1Zm 896/2013-10 zo dňa 24.04.2014. Z pripojených listín a zo samotného exekučného titulu vyplýva,
že zmenkový súd sa nezaoberal obsahom spotrebiteľskej zmluvy, v súvislosti s ktorou vznikol vymáhaný
nárok. Spotrebiteľskú zmluvu nemal pri rozhodovaní ani k dispozícii. V posudzovanej veci oprávnený
nepreukázal, že nie je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku (s poukazom na § 243f ods. 4 Exekučného poriadku). Preto súd prvej inštancie vychádzal z



prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a
exekúciu podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil. V zmysle § 203 ods. 1 Exekučného
poriadku na náhradu trov konania zaviazal oprávneného, pretože v súdnom konaní, v ktorom
bol vydaný exekučný titul - zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok
vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné
podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo rozpor s dobrými mravmi, alebo
so zákonom. Opak sa zo žiadneho dôkazu nepreukázal, čím oprávnený zavinil zastavenie exekúcie,
pričom pri podávaní návrhu podľa Exekučného poriadku musel oprávnený predpokladať, že súdnemu
exekútorovi vzniknú trovy.
2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený
prostredníctvom svojho právneho zástupcu v zmysle ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP, v ktorom má
za to, že napadnuté rozhodnutie je nezákonné a nepreskúmateľné. Oprávnený uvádza, že zmenkový
súd v konaní o vydaní zmenkového platobného rozkazu postupoval plne v súlade s vtedy platnými
ustanoveniami O.s.p. Doplnením návrhu na vykonanie exekúcie si oprávnený splnil
zákonnú povinnosť, ktorá mu vyplývala z Exekučného poriadku. Aby bol v predmetnej veci zákonný
dôvod na zastavenie exekúcie, súd prvej inštancie by musel mať nepochybne preukázané, že v exekúcii
vymáhaná pohľadávka predstavuje nárok z neprijateľnej zmluvnej podmienky. Vyslovený právny názor
súdu prvej inštancie by mal za následok, že každé exekučné konanie, vedené na základe exekučného
titulu, ktorého podkladom bol zmenka, a v ktorom zmenkový súd rozhodol len na základe predloženej
zmenky, by muselo byť zastavené. To však nie je účelom ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného
poriadku. Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a rozhodol o pokračovaní exekúcie.

3. Povinný sa k odvolaniu oprávneného nevyjadril.

4. Krajský súd preskúmal vec podľa § 379 a § 380 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015
Z. z.), ďalej len CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že
uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné ako vecne správne potvrdiť podľa § 387 ods. 1, 2 CSP.

5. Podľa § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku, ak tento zákon v § 243i až 243k neustanovuje
inak, exekučné konania začaté pred 01.04.2017 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31.03.2017.

6. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 19.08.2014, doručeným súdnemu
exekútorovi D.. I. B., so sídlom v X. dňa 25.08.2014, domáhal vykonania exekúcie proti povinnému pre
vymoženie 9.063,30 Eur s príslušenstvom, a to na podklade exekučného titulu, ktorým
je zmenkový platobný rozkaz Okresného súdu Bratislava V. zo dňa 24.04.2014, č.k. 1Zm 896/2013-10,
ktorý nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 07.07.2014. Poverenie bolo súdnemu
exekútorovi vydané dňa 06.10.2014. S poukazom na § 39 ods. 4 Exekučného poriadku oprávnený doplnil
návrh na vykonanie exekúcie. Nakoľko však oprávnený nepreukázal, že nie je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku, súd prvej inštancie vychádzal
z prezumpcie dôvodu na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) a exekúciu podľa §
57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku zastavil.

7. Podľa § 39 ods. 4 Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), v návrhu na
vykonanie exekúcie na podklade rozhodnutia, ktorým sa priznal nárok zo zmenky proti povinnému,
ktorý je fyzickou osobou, oprávnený opíše aj rozhodujúce skutočnosti týkajúce sa vlastného vzťahu s
povinným. Skutočnosti podľa prvej vety je povinný opísať aj oprávnený, ktorý svoje právo preukazuje
nepretržitým radom indosamentov. K návrhu na vykonanie exekúcie sa pripoja dôkazy, ktoré tieto
skutočnosti osvedčujú.

8. Podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017), exekúciu
súd zastaví, ak rozhodnutie, ktoré je podkladom na vykonanie exekúcie, bolo vydané v konaní, v
ktorom sa uplatňoval nárok zo zmenky a vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou a nebolo prihliadnuté na 1. neprijateľné zmluvné podmienky, 2. obmedzenie
alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo 3. rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.

9. Podľa § 243f ods. 1, 4, 6 Exekučného poriadku v exekučných konaniach, ktoré sa začali pred
účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú pri podaní návrhu
na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, je oprávnený povinný doplniť návrh na vykonanie



exekúcie podľa § 39 ods. 4 do 30 dní odo dňa účinnosti tohto zákona. Ak sa v konaniach podľa odseku
1 nepreukáže opak, platí, že sú tu dôvody na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m). Ak
oprávnený návrh na vykonanie exekúcie doplní v lehote podľa odseku 1, súd preskúma, či je daný dôvod
na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m), a ak exekúciu nezastaví, rozhodne o pokračovaní
exekúcie.

10. V predmetnom konaní sa vymáha plnenie na základe zmenkového platobného rozkazu, č.k. 1Zm
896/2013-10, vydaného na podklade originálu predloženej zmenky. Ako správne uviedol prvoinštančný
súd, zákonodarca stanovil oprávnenému v zmysle ustanovenia § 243f ods. 1 v exekučných konaniach,
ktoré sa začali pred účinnosťou tohto zákona, a v ktorých sa odo dňa účinnosti tohto zákona vyžadujú
pri podaní návrhu na vykonanie exekúcie náležitosti podľa § 39 ods. 4, povinnosť doplniť návrh na
vykonanie exekúcie.
11. Súd prvej inštancie v danej veci postupoval podľa ustanovenia § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku, keďže oprávnený doplnil návrh na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej lehote. Z
doplneného návrhu vyplýva, že zmenkový platobný rozkaz bol vydaný príslušným súdom na základe
oprávneným predloženej blankozmenky, ktorú vystavil povinný v prospech právneho predchodcu
oprávneného v súvislosti s poskytnutím peňažných prostriedkov na základe zmluvy o splátkovom úvere
č. XXXXXXXXXX zo dňa 20.02.2007. Splnenie tejto zákonnej povinnosti oprávneným nemá za následok
pokračovanie exekúcie, ako sa oprávnený mylne domnieva.

12. Na podklade označených a predložených skutočností vzniká exekučnému súdu povinnosť
preskúmať, či je daný dôvod na zastavenie exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku. Túto povinnosť súd prvej inštancie splnil. Na základe listín, predložených
oprávneným, dospel k správnemu záveru, že v súdnom konaní, v ktorom bol vydaný exekučný titul
- zmenkový platobný rozkaz, sa uplatňoval nárok zo zmenky, vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so
spotrebiteľskou zmluvou, ktorú konajúci súd ani nemal k dispozícii, a teda ani nemohlo byť prihliadnuté
na prípadné neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo
rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Opak sa zo žiadnej listiny predloženej oprávneným
nepreukázal. Pre tento prípad zákon ustanovuje domnienku (prezumpciu), že sú tu dôvody na zastavenie
exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku (§ 243f ods. 3). Súd prvej inštancie preto
správne podľa § 57 ods. 1 písm. m ) Exekučného poriadku (v znení účinnom do 31.03.2017) exekúciu
zastavil.

13. Pokiaľ oprávnený tvrdil, že súd prvej inštancie mal preskúmať a vyhodnotiť ním predložené dôkazy
v tom zmysle, či došlo k niektorej z vád uvedených v § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku,
odvolací súd k tomu uvádza, že exekučné konanie nemôže nahrádzať základné („zisťovacie“) konanie.
Súd prvej inštancie vyhodnotil listiny predložené oprávneným v rozsahu, v akom to bolo potrebné na
rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. m) v spojení s § 243f ods. 4 Exekučného poriadku. Na základe
listín, predložených oprávneným, dospel súd prvej inštancie správne k záveru, že rozhodnutie, ktoré
bolo podkladom na vykonanie exekúcie (exekučný titul), bolo vydané v konaní, v ktorom
sa uplatňoval nárok zo zmenky, a že tento nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou.

14. Novelizáciou Exekučného poriadku, ku ktorej došlo zákonom č. 438/2015 Z. z. s účinnosťou od
23.12.2015, zákonodarca jednoznačne stanovil povinnosť exekučného súdu zastaviť exekúciu napriek
právoplatnému rozhodnutiu, ak vyšlo najavo, že vymáhaný nárok vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou
zmluvou a nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na obmedzenie alebo neprípustnosť
použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom. Exekučný súd v zmysle takto
formulovaného ustanovenia § 57 ods. 1 písm. m) Exekučného poriadku nemá možnosť preskúmavať,
či vymáhaný nárok bol priznaný na základe uplatnenia neprijateľných zmluvných podmienok alebo v
rozpore so zákonom alebo s dobrými mravmi. Exekučný súd overuje len to, či v konaní, v ktorom
bol exekučný titul vydaný, bolo alebo nebolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, na
obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo na rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom.
Je možné súhlasiť s oprávneným, že v čase vydania exekučného titulu (zmenkového platobného
rozkazu) žiaden právny predpis neukladal súdom vydávajúcim zmenkové platobné rozkazy prihliadať
na tieto okolnosti. Novelizáciou Exekučného poriadku zákonom č. 438/2015 Z. z. sa však zákonodarca
rozhodol prelomiť materiálnu právoplatnosť rozhodnutí vydaných v konaniach, v ktorých sa uplatňoval
nárok zo zmenky, vrátane zmenkových platobných rozkazov a stanoviť právnu domnienku
- hoci vyvrátiteľnú (§ 243f ods. 6 Exekučného poriadku) - že pri rozhodnutiach vydaných v takýchto



konaniach sú dané dôvody na zastavenie exekúcie (§ 243f ods. 4 Exekučného poriadku), pričom dôkaz
o opaku (teda o tom, že v konaní bolo prihliadnuté na neprijateľné zmluvné podmienky, obmedzenie
použitia zmenky alebo rozpor s dobrými mravmi alebo so zákonom) by musel vychádzať z listín
predložených oprávneným. V danom prípade súd prvej inštancie v súlade s § 243f ods. 6 Exekučného
poriadku dostatočne preskúmal na základe listín predložených oprávneným, či je daný
dôvod na zastavenie exekúcie, a keďže zistil, že domnienka podľa § 243f ods. 4 Exekučného poriadku
nebola vyvrátená (nebol preukázaný opak), správne exekúciu zastavil.

15. Ak by zákonodarca chcel, aby exekučný súd preskúmaval, či spotrebiteľská zmluva, ktorá
bola právnym základom vymáhaného nároku, obsahovala neprijateľné zmluvné podmienky, alebo či
plnenie z nej bolo v rozpore s dobrými mravmi alebo so zákonom, ako naznačoval oprávnený v
odvolaní, alebo aby exekučný súd preskúmaval, či sa prípadné neprijateľné zmluvné podmienky v
spotrebiteľskej zmluve premietli do vymáhaného nároku (teda či sa v základnom konaní rozhodlo o
nároku aplikáciou neprijateľnej zmluvnej podmienky), bol by to nepochybne v citovanom ustanovení
jednoznačne slovne vyjadril. Formulácia „v konaní ... nebolo prihliadnuté na ...“ (§ 57 ods. 1 písm. m)
Exekučného poriadku) nepripúšťa iný výklad než ten, že exekučný súd má preskúmať, či sa súd v
základnom konaní zaoberal prípadnou neprijateľnosťou niektorých zmluvných podmienok, obmedzením
alebo neprípustnosťou použitia zmenky alebo rozporom s dobrými mravmi alebo so zákonom, a ak sa
súd v základnom konaní týmito okolnosťami nezaoberal, exekučný súd nemá inú možnosť, než exekúciu
zastaviť. Odvolací súd si je vedomý, že ide o prelomenie materiálnej právoplatnosti exekučných titulov,
avšak zrejme takto chcel zákonodarca docieliť, aby došlo v základnom konaní (nie v exekučnom konaní,
kde na to nie je priestor) k opätovnému preskúmaniu nárokov uplatňovaných voči spotrebiteľom, o
čom svedčí stanovenie možnosti podať návrh (od 01.07.2016 žalobu) na obnovu konania (§ 228 ods.
1 písm. g) Občianskeho súdneho poriadku; § 3 zákona č. 125/2016 Z. z. o niektorých opatreniach
súvisiacich s prijatím Civilného sporového poriadku, Civilného mimosporového poriadku a Správneho
súdneho poriadku a o zmene a doplnení niektorých zákonov). V kontexte s touto možnosťou nevyznieva
zastavenie exekúcie ako ústavne nekonformné, keďže oprávnený má možnosť iniciovať pokračovanie
v základnom konaní, kde bude jeho nárok preskúmaný z hľadiska ochrany spotrebiteľa a v prípade, že
prejde týmto testom, bude mu vydaný nový exekučný titul, pričom lehoty zostávajú zachované.

16. Podľa názoru odvolacieho súdu, keďže exekučným titulom v danej veci bol zmenkový platobný
rozkaz, z ktorého podstaty vyplýva, že pri jeho vydávaní sa nezohľadňovala kauza zmenky, ale len
samotná zmenka, súd prvej inštancie správne aplikoval na preskúmavaný prípad ustanovenie § 57 ods.
1 písm. m) Exekučného poriadku. Pre naplnenie hypotézy tohto ustanovenia je podstatné, že išlo o
nárok zo zmenky, ktorý vznikol v súvislosti so spotrebiteľskou zmluvou, pričom v
základnom konaní nebolo prihliadnuté (1.) na neprijateľné zmluvné podmienky,
(2.) na obmedzenie alebo neprípustnosť použitia zmenky, alebo (3.) na rozpor s dobrými mravmi alebo
so zákonom (postačuje neprihliadnutie na jeden z týchto troch bodov). V danom prípade je zjavné,
že Okresný súd Bratislava V. v základnom konaní (v súlade s vtedy účinným procesným predpisom)
rozhodoval len na základe predloženia originálnu zmenky, nemal k dispozícii zmluvu o
splátkovom úvere, teda ani nemohol preskúmať, či nárok uplatňovaný zo zmenky nemá základ v aplikácii
neprijateľných zmluvných podmienok, alebo či nie je v rozpore s obmedzením alebo neprípustnosťou
použitia zmenky alebo s dobrými mravmi alebo so zákonom.

17. Aj keď vyššie uvedené postačuje na potvrdenie rozhodnutia o zastavení exekúcie, odvolací súd
považuje za potrebné dodať, že je pravda, že v čase uzavretia zmluvy o splátkovom úvere a vystavenia
zmenky (20.02.2007) žiaden zákon nezakazoval zabezpečenie nárokov zo spotrebiteľských zmlúv
zmenkou. To však neznamená, že dodávateľ mohol vyžadovať zabezpečenie akoukoľvek zmenkou
(vrátane biankozmenky s doložkami „bez protestu“ a „na rad“). Už vtedy účinné ustanovenie § 53 ods.
1 Občianskeho zákonníka zakazovalo zmluvné ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v
právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (neprijateľné zmluvné
podmienky), pričom za také je možné považovať aj právo banky vyplniť zmenku sumou podľa vlastného
uváženia vrátane prípadných zmluvných pokút a poplatkov, a to aj v prípade odstúpenia od zmluvy.

18. Z uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku I. ako vecne
správne potvrdil.



19. Pokiaľ ide o druhý výrok napadnutého uznesenia súdu prvej inštancie, teda výrok o
trovách exekúcie, odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že právna úprava sporového konania,
účinná do 30.06.2016, vychádzala vo všeobecnosti zo zásady prípustnosti odvolania proti akýmkoľvek
rozhodnutiam (rozsudkom aj uzneseniam) súdu prvého stupňa (§ 201 ods. 1 Občianskeho súdneho
poriadku) s tým, že výnimky, teda prípady neprípustnosti odvolania boli v procesnom predpise
výslovne uvedené (medzi nimi aj neprípustnosť odvolania proti uzneseniu v exekučnom konaní, pokiaľ
neustanovuje inak osobitný zákon - § 202 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku). Procesná úprava,
účinná od 01.07.2016, zachovala zásadu prípustnosti odvolania len vo vzťahu k rozsudkom (§ 355
ods. 1 CSP), avšak vo vzťahu k uzneseniam ako všeobecnú zásadu stanovila neprípustnosť odvolania,
t. j. odvolanie je prípustné, len ak to zákon výslovne pripúšťa (§ 355 ods. 2 CSP). V dôsledku tejto zmeny
síce zostala pre exekučné konania zachovaná zásada neprípustnosti odvolania (predtým § 202 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku, teraz § 355 ods. 2 CSP), avšak kým do 30.06.2016 mohol výnimku,
teda prípustnosť odvolania, ustanovovať len osobitný zákon, t. j. Exekučný poriadok, od 01.07.2016
môže pripustiť odvolanie aj samotný Civilný sporový poriadok (§ 355 ods. 2 CSP v spojení s § 9a ods.
1 Exekučného poriadku).

20. To však neznamená, že Civilný sporový poriadok je možné aplikovať na exekučné konania v
každej situácii. Podľa § 9a ods. 1 Exekučného poriadku má ísť o primerané použitie ustanovení CSP a
len vtedy, ak to povaha veci nevylučuje. Použitie ustanovení CSP (ako lex generalis)
je vždy len subsidiárne, teda je možné ich použiť len tam, kde Exekučný poriadok (ako lex specialis)
nemá vlastné ustanovenia.

21. Podľa názoru odvolacieho súdu z vyššie uvedených dôvodov nie je možné vo vzťahu k trovám
exekúcie aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. V prvom rade je potrebné poukázať na to, že
trovy exekúcie predstavujú osobitný inštitút, upravený Exekučným poriadkom, odlišný od trov konania.
Trovy exekúcie majú vlastnú definíciu v Exekučnom poriadku (§ 200 ods. 1 Exekučného poriadku v
znení do 31.03.2017), vlastný okruh účastníkov konania o trovách exekúcie (§ 37 ods. 1), vlastnú úpravu
nárokov jednotlivých účastníkov vo vzťahu k trovám exekúcie (§ 200 ods. 1 druhá a tretia veta), osobitný
spôsob ich uplatňovania (pokiaľ nedôjde k zastaveniu exekúcie, o trovách exekúcie sa ani nerozhoduje,
súdny exekútor ich vymôže ako súčasť exekučného nároku - § 200 ods. 6) a tiež osobitný spôsob
rozhodovania v prípadoch, keď sa o nich rozhoduje (nerozhoduje sa osobitne o nároku a osobitne o
výške, ale rozhoduje sa o tom, kto a v akej výške trovy exekúcie platí; vo vzťahu k odmene súdneho
exekútora ani nejde o rozhodovanie o náhrade trov, ale priamo o zaplatení odmeny súdneho exekútora
- § 200 ods. 5). Za takýchto okolností absenciu výslovného ustanovenia výnimky zo všeobecnej zásady
neprípustnosti odvolania nemožno interpretovať inak než (v súlade s § 355 ods. 1 CSP) nepripustenie
odvolania vo vzťahu k trovám exekúcie. Rozhodnutie o trovách exekúcie z vyššie uvedených
dôvodov nemožno ani „primerane“ subsumovať pod rozhodnutie „o nároku na náhradu trov konania“
podľa § 357 písm. m) CSP.

22. Napokon, pokiaľ by zákonodarca bol chcel novou procesnou úpravou pripustiť odvolanie proti
rozhodnutiam súdov prvej inštancie o trovách exekúcie (ktoré v procesnej úprave účinnej do 30.06.2016
prípustné nebolo), bol by tak urobil spôsobom, ktorý by nepripúšťal pochybnosti, a to buď vložením vety
„Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné odvolanie“ do § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, čo je formulácia
štandardná v úprave exekučného konania, alebo výslovným uvedením trov exekúcie v § 357 CSP ako
výnimky zo zásady neprípustnosti odvolania proti uzneseniam súdov prvej inštancie.

23. Keďže teda rozhodnutie o trovách exekúcie nie je rozhodnutím o trovách konania, ani (v
časti týkajúcej sa zaplatenia odmeny súdneho exekútora) rozhodnutím o náhrade, a ani rozhodnutím o
nároku, nemožno naň aplikovať ustanovenie § 357 písm. m) CSP. Ide o osobitné rozhodnutie upravené
Exekučným poriadkom, proti ktorému odvolanie nie je prípustné (§ 9a ods. 1 Exekučného poriadku v
spojení s § 355 ods. 2 CSP). Preto odvolaciemu súdu nezostávalo nič iné, než odvolanie v zmysle §
386 písm. c) CSP odmietnuť aj v tejto časti.

24. Toto rozhodnutie bolo senátom krajského súdu prijaté jednomyseľne.

Poučenie:



Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).