{"guid": "39fb5aa1-d89d-40c5-aa0c-88733dbc03d3:003b1916-e4be-4d51-b6cf-fa3a9403c103", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1", "spisova_znacka": "17Co/133/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/133/2016 z 21. 2. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 21. februára 2017, sp. zn. 17Co/133/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1", "identifikacne_cislo": "3112216776", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2017-02-21", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/003b1916-e4be-4d51-b6cf-fa3a9403c103", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/133/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3112216776
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3112216776.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu JUDr. Y. F., bytom M., R. 8,
zastúpeného JUDr. Martinom Burajom, advokátom so sídlom Jilemnického 2, Trenčín proti žalovaným
1/ A. Y., bytom M., Q. X/XXXX, zastúpenej JUDr. Marcelom Macom, advokátom so sídlom Čsl. armády
80/18, Nové Mesto nad Váhom, 2/ Ing. R. F., bytom M., Q. X/XXXX, o zaplatenie 56.309 eur s
príslušenstvom, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ proti rozsudku Okresného súdu Trenčín zo dňa 13.
októbra 2015, č. k. 15C/16/2014-467, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie mení tak, že žalovaná 1/ a 2/ sú povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi 61.939,90 eur s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 56.309 eur od 01.01.2010 do
zaplatenia, do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu    z a m i e t a .

Žalobca má proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu
38%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zaviazal žalovanú 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatiť
žalobcovi sumu 56.309 eur s 10% ročným úrokom zo sumy 56.309 eur od 01.10.2009 do zaplatenia, s
9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 61.939,90 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, a to do 15 dní od
právoplatnosti rozsudku. Žalované 1/ a 2/ zaviazal spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobcovi náhradu
trov konania spočívajúcu v zaplatenom súdom poplatku v sume 3.378,50 eur a v trovách právneho
zastúpenia v sume 5.702,08 eur k rukám zástupcu žalobcu JUDr. Martina Buraja, advokáta, do 15
dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že žalobca sa podanou žalobou domáhal
proti žalovaným 1/ a 2/ spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 56.309 eur s 10 % ročným úrokom z
omeškania od 01.01.2009 do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 61.939,90 eur
od 01.01.2010 do zaplatenia. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 01.01.2009 uzavrel s U. Y. zmluvu
o pôžičke č. 4/2009, na základe ktorej požičal U. Y. finančnú hotovosť vo výške 56.309 eur. Finančná
hotovosť bola dlžníkovi odovzdaná pri podpise zmluvy. V zmysle zmluvy o pôžičke sa dlžník zaviazal,
že žalobcovi pôžičku vráti aj s dohodnutým úrokom 10 % ročne, a to najneskôr do 31.12.2009. Na
základe podaného návrhu dlžníka na vyhlásenie konkurzu, bol vyhlásený Okresným súdom Trenčín
uznesením zo dňa 20.12.2011 v konaní vedenom pod sp. zn. 28K/59/2011 konkurz na majetok dlžníka U.
Y.. Žalobca si pohľadávku v konkurze neuplatnil. Svoje nároky si uplatňuje iba voči ostatným solidárnym
spoludlžníkom, a to voči žalovanej 1/ a 2/, ktoré na základe dohody o pristúpení k záväzku  zo dňa
01.01.2009 v plnom rozsahu pristúpili k záväzku dlžníka U. Y. vyplývajúceho z predmetnej zmluvy o
pôžičke, čím sa tieto osoby stali dlžníkmi žalobcu zaviazanými spoločne a nerozdielne popri pôvodnom



dlžníkovi. Žalované 1/, 2/ žiadali žalobu zamietnuť. Potvrdili, že k podpisu zmluvy o pôžičke a dohôd o
pristúpení k záväzku došlo, tvrdili však, že pôžička U. Y. poskytnutá nikdy nebola, k reálnemu odovzdaniu
peňazí nedošlo a podpísaná zmluva o pôžičke bola uzavretá iba z dôvodu zabezpečenia nároku žalobcu,
ktorý pre úpadcu U. Y. vykonával sprostredkovateľskú činnosť, výsledkom ktorej mali byť zákazky na
služby poskytované úpadcom.

2. Súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu je dôvodná. Vykonaným
dokazovaním mal za preukázané, že žalované pristúpili do existujúceho peňažného záväzkovo-
právneho vzťahu medzi žalobcom ako veriteľom a U. Y. ako dlžníkom, uzavreli dohody o pristúpení k
záväzku podľa § 533 Občianskeho zákonníka, čím sa stali dlžníkmi popri pôvodnom dlžníkovi U. Y..
Dohody o pristúpení k záväzku podpísané žalovanými vyhodnotil ako platné, vzhľadom k tomu, že boli
uzavreté písomne a žiaden z účastníkov skutočnosť, že tieto zmluvy podpísal, nerozporoval. Keďže
žalované namietali existenciu peňažného záväzku dlžníka U. Y. zo zmluvy o pôžičke uzavretej podľa §
657 a nasl. Občianskeho zákonníka, ku ktorému predmetnými dohodami pristúpili, zaoberal sa aj touto
obranou žalovaných. Uviedol, že v tomto smere obrana žalovaných nebola jednotná, postupom času
žalované svoje tvrdenia menili a dopĺňali  o ďalšie skutočnosti. V podanom odvolaní proti nariadenému
predbežnému opatreniu zo dňa 07.08.2002 žalované tvrdili, že pôžička bola poskytnutá, avšak v nižšej
sume. Následne v podanom odpore proti platobnému rozkazu zo dňa 27.08.2012 tvrdili, že pôžička
poskytnutá nebola a suma uvedená v zmluve o pôžičke mala predstavovať budúcu províziu pre žalobcu
za sprostredkované práce vykonané U. Y.. Na pojednávaní dňa 21.01.2015 žalovaná 1/ uviedla, že
suma uvedená v zmluve o pôžičke mala byť províziou pre žalobcu za obchod, ktorý sa dohadoval
s tým, že sa malo jednať o výstavbu najskôr bytového charakteru a potom SENIOR HAUS. Neskôr
tvrdila, že sa jednalo aj o províziu z obchodu so spoločnosťou EXPO CENTER, a.s., na pojednávaní
dňa 21.08.2015 tvrdila, že predmetná zmluva o pôžičke mala byť províziou za zabezpečenie investora
na výstavbu SENIOR HAUS s tým, že za týmto účelom založili neziskovú organizáciu. Žalovaná 2/
uviedla, že podpísala pristúpenie k záväzku a uznala svoj podpis za svoj na notárskom úrade, avšak tieto
listiny nečítala, z dôvodu, že dôverovala žalovanej 1/ ako svojej dcére. V tomto smere tvrdenie žalovanej
1/ o provízii za zabezpečenie investora na výstavbu zariadenia pre dôchodcov súd vyhodnotil ako
nepravdivé, nakoľko predmetná nezisková organizácia bola založená až dňa 06.04.2010, t. j. viac ako 16
mesiacov po uzavretí zmluvy o pôžičke. Po vykonanom dokazovaní súd prvej inštancie dospel k záveru,
že k odovzdaniu predmetu pôžičky žalobcom U. Y. , došlo. Uviedol, že táto skutočnosť vyplýva najmä
zo samotnej zmluvy o pôžičke, konkrétne z ust. čl. II. ods. 2 veta druhá, kde U. Y. ako dlžník podpisom
zmluvy potvrdil splnenie záväzku žalobcu ako veriteľa na poskytnutie pôžičky peňažných prostriedkov
v sume 56.309 eur. O tom, že záväzok U. Y. zo zmluvy o pôžičke vznikol, svedčí aj následné konanie
U. Y., ktorý dňa 09.02.2010 uznal svoj podpis na zmluve o pôžičke pred notárskym úradom za vlastný.
Dňa 02.11.2010 sa za účasti U. Y. a žalovanej 1/ konalo mimoriadne valné zhromaždenie spoločnosti
MEGO, s.r.o., na ktorom ako spoločníci žalovaná 1/ a U. Y. schválili podielom 100% prítomných hlasov
rozdelenie obchodného podielu pripadajúceho na spoločníka U. Y. na dva samostatné obchodné podiely
a prevod týchto podielov na nadobúdateľov žalobcu a Ing. H. A., ktorí sa stali spoločníkmi spoločnosti
MEGO, s.r.o. a ku dňu 02.11.2010 boli vymenovaní za nových konateľov. Potom U. Y. dňa 05.11.2010
vlastnoručne podpísal pred notárskym úradom zmluvu o prevode obchodného podielu, v ktorej je v čl.
VII. uvedené osobitné dojednanie týkajúce sa vrátenia obchodného podielu U. Y. v prípade uhradenia
záväzku U. Y. žalobcovi zo zmluvy o pôžičke zo dňa 01.01.2009. Zároveň dňa 05.11.2010 U. Y. zložil
s žalobcom do notárskej úschovy notárky JUDr. Denisy Adamkovičovej šesť kusov zmlúv o prevode
obchodného podielu spoločnosti MEGO, s.r.o. prevodcu U. Y. na nadobúdateľov žalobcu a Ing. H. A. a
tri kusy zápisnice z mimoriadneho valného zhromaždenia  spoločnosti MEGO, s.r.o. zo dňa 02.11.2009
(správny dátum mal byť 02.11.2010) za účelom ich vydania zložiteľovi s tým, že podmienky vydania
listín z notárskej úschovy budú upresnené v dodatku k tejto zápisnici zo dňa 08.11.2010. Z dodatku č.
1 k zápisnici o prevzatí listín do notárskej úschovy zo dňa 18.11.2010 vyplýva, že v tento deň sa U.
Y. a žalobca dohodli, že predmet notárskej úschovy bude vrátený zložiteľovi U. Y. v prípade, ak budú
notárovi v lehote do 10.01.2011 predložené listiny preukazujúce zaplatenie sumy 70.000 eur na účet č.
XXXXXXXXXX/XXXX.

3. Na základe uvedeného súd konštatoval, že U. Y. tak potvrdil vznik svojho záväzku nielen podpisom
samotnej zmluvy o pôžičke, následným podpisom plnomocenstva pre žalobcu zo dňa 01.01.2009,
uznaním svojho podpisu za vlastný na zmluve o pôžičke dňa 09.02.2010, následným rozhodnutím na
mimoriadnom valnom zhromaždení spoločnosti MEGO, s.r.o., následným uzavretím zmluvy o prevode
obchodného podielu dňa 05.11.2010, ako aj následným zložením listín do notárskej úschovy dňa



05.11.2010 a spísaním dodatku č. 1 v zápisnici o prevzatí listín dňa 18.11.2010. Súd ďalej uviedol, že
vykonaným dokazovaním nebol žiadnym spôsobom preukázaný vzťah medzi žalobcom a U. Y., prípadne
jeho spoločnosťou, ktorý by spočíval v sprostredkovaní akýchkoľvek prác, prípadne sprostredkovaní
investora, tieto okolnosti zostali iba v rovine tvrdení žalovaných. Na základe uvedeného žalobe žalobcu
vyhovel, keď mal za to, že žalobcom bola tvrdená pôžička U. Y. riadne poskytnutá a žalované platne
pristúpili k tomu záväzku. Okrem žalovanej istiny zaviazal žalované 1/, 2/ aj na zaplatenie zmluvného
úroku 10% ročne zo sumy 56.309 eur od 01.01.2009 do zaplatenia a  9% ročného úroku z omeškania
zo sumy istiny a úroku, t. j. zo sumy 61.939,30 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. O trovách konania
rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p..
4. Proti rozsudku podali v zákonnej lehote odvolanie žalovaná 1/ prostredníctvom právneho zástupcu
a žalovaná 2/. V odvolaní žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil
súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo aby rozhodnutie súdu prvej inštancie zmenil a žalobu
žalobcu zamietol. Ako odvolací dôvod uviedli ust. § 205 ods. 2 písm. b/, c/, d/, f/ O.s.p.. V odvolaní
poukázali najmä na skutočnosť, že zmluva o pôžičke je reálnou zmluvou, preto k jej uzavretiu zákon
vyžaduje i skutočné odovzdanie predmetu pôžičky veriteľom dlžníkovi. V danej veci zmluva o pôžičke
medzi žalobcom a U. Y. nikdy nevznikla, neboli dostatočne preukázané a bez akýchkoľvek pochybností
odstránené žalobcove tvrdenia ohľadne odovzdania predmetu pôžičky. Podpísanou zmluvou o pôžičke
sa zastieral iný právny úkon, a to zabezpečenie budúcej sprostredkovateľskej provízie. Poukázali na
to, že prvostupňový súd sa dostatočne nevysporiadal s pochybnosťami, ktoré žalovaná 1/ v konaní
namietala, a to deň podpísania zmluvy o pôžičke, ktorá je datovaná k 01.01.2009, avšak úradne
osvedčený podpis uznania za svoj vlastný p. Y. je ku dňu 09.02.2010, čiže viac ako jeden kalendárny
rok po jej datovaní. Výška údajnej pôžičky v sume 56.309 eur je taktiež prinajmenšom neštandardná.
Je tiež známe, že k 01.01.2009 Slovenská republika vstúpila do menovej únie a na území SR vstúpila
do platnosti mena euro; táto skutočnosť vyvoláva otázku v spojitosti s dátumom 01.01.2009, ako môže
občan disponovať s takou hotovosťou v mene euro k danému dátumu. Žalobca v konaní nepredložil
žiadny výpis z účtu v mene euro ku dňu údajného odovzdania predmetu pôžičky a taktiež žiadny
doklad o prípadnom výbere hotovosti. V nadväznosti na uvedené mali za to, že keďže právny vzťah
zo zmluvy o pôžičke nevznikol, je aj dohoda o pristúpení k záväzku zo strany žalovaných neplatná.
Určité pochybnosti vnáša aj fakt, že medzi zmluvnými stranami zmluvy o pôžičke bolo uzavretých viacero
zmlúv, čo vyplynulo z vykonaného dokazovania, pričom k návrhu zmluvy o pôžičke č. 5/2011 zo dňa
01.01.2011, ktorý je podpísaný žalobcom a ktorej predmetom mala byť ďalšia údajná pôžička vo výške
129.844 eur, je potrebné poukázať na výpoveď žalobcu, kedy uviedol, že táto zmluva mala byť motivačná
a suma je súčtom pôžičky, zmluvného úroku a úrokov z omeškania. Samotné okolnosti a konanie
žalobcu, množstvo spísaných listín na zabezpečenie údajnej pôžičky vnáša do predmetnej právnej veci
pochybnosti o skutočných okolnostiach uzatvárania predmetných právnych aktov. Odvolaním napadli aj
súdom prvej inštancie priznané príslušenstvo z istiny, keď mali za to, že toto bolo priznané v rozpore
s príslušnými právnymi predpismi. Poukázali na to, že súd prvej inštancie ich zaviazal k úhrade 10%
ročného úroku zo sumy 56.309 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, popritom k úhrade ďalšieho úroku z
omeškania vo výške 9% ročne zo sumy 61.939,90 eur (v ktorej sume je aj nedôvodne zahrnutý 10%
úrok zo sumy 56.309 eur od 01.01.2009 do zaplatenia, čiže úrok z úroku) opäť do zaplatenia, pričom
tieto dva rôzne úroky bežia v zmysle napadnutého rozhodnutia súbežne a nie sú ohraničené. Napadli
aj výrok o trovách konania v časti priznaných trov právneho zastúpenia za úkony: ďalšia právna porada
s klientom dňa 21.01.2015, 23.08.2015, 12.10.2015, ktoré neboli preukázané a sú nedôvodné a taktiež
priznaná odmena za nahliadnutie do spisu zo dňa 13.08.2015 je nedôvodná a neopodstatnená.

5. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1/, 2/ žiadal rozsudok súdu prvej inštancie
ako vecne správny potvrdiť.

6. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 zák.č. 160/2015 Z.z. (Civilný sporový
poriadok, ďalej len CSP) a zistil, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť.
Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné
nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

7. Predovšetkým je potrebné uviesť, že v posudzovanej veci súd prvej inštancie rozhodol a odvolanie
žalovaných 1/, 2/ bolo podané pred 01.07.2016. Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zák. č. 160/2015 Z.
z. Civilný sporový poriadok, ktorý upravuje postup súdu pri prejednávaní a rozhodovaní sporov. Civilným
sporovým poriadkom bol zrušený zák. č. 99/1963 Zb..



8. Podľa § 470 ods. 2 Civilného sporového poriadku, právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo
dňom nadobudnutia účinnosti Civilného sporového poriadku, zostávajú zachované. V zmysle uvedeného
zákonného ustanovenia odvolací súd v danej veci posudzoval žalovanými 1/, 2/  uplatnené odvolacie
dôvody podľa zákona účinného v čase podania odvolania, teda podľa vtedy platného procesného
predpisu - zák. č. 99/1963 Zb. - Občiansky súdny poriadok (ďalej len O.s.p.).

9. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, bolo možné odôvodniť len skutočnosťami uvedenými v ust. § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O.s.p..

10. V preskúmavanej veci žalovaná 1/, 2/ v odvolaní uplatnili ako odvolací dôvod ust. § 205 ods. 2 písm.
b/, c/, d/ a f/ O.s.p..

11. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p. (konanie má inú vadu, ktorá
mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), takouto vadou sa podľa Občianskeho súdneho
poriadku rozumelo také porušenie procesných predpisov, ktoré mohlo mať vplyv na výrok napadnutého
rozhodnutia. Išlo predovšetkým o porušenie procesných práv účastníka, ktoré nebolo možné podradiť
pod § 221 ods. 1 O.s.p., ale ich dôsledok sa mohol prejaviť vo výsledku konania formulovanom vo výroku
súdneho rozhodnutia vo veci samej.

12. V posudzovanej veci žalované vo svojom odvolaní uplatnili tento odvolací dôvod, avšak bližšie ho
nekonkretizovali. Iba z obsahu ich odvolania sa možno domnievať, že tento odvolací dôvod uplatnili
v súvislosti s námietkou, uvedenou v odvolaní, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal v odôvodnení
svojho rozhodnutia so všetkými ich námietkami, prednesenými z ich strany v prvostupňovom konaní.

13. Náležitosti rozsudku súdu boli upravené v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. tak, že v odôvodnení rozsudku
súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca
(žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje
za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil,
prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie
rozsudku bolo presvedčivé.

14. Z citovaného ustanovenia vyplýva, že odôvodnenie rozhodnutia je obsahovou náležitosťou
písomného vyhotovenia rozhodnutia, ktoré má stručne, jasne, výstižne a presvedčivo uviesť, čoho a z
akých dôvodov sa žalobca domáhal, ako sa vyjadril žalovaný a vysvetliť, ktoré skutočnosti považoval
súd za (ne) preukázané, z ktorých dôkazov (ne) vychádzal, akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov
riadil a ako vec právne posúdil.

15. Rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožné s očakávaniami a predstavami
účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre (limity) zákonného rozhodnutia
(§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi konania musí dať odpoveď na podstatné (zásadné) otázky
a námietky spochybňujúce závery namietaného rozhodnutia v závažných a samotné rozhodnutie
ovplyvňujúcich súvislostiach.

16. Ústavný súd SR vo svojom uznesení z 23.06.2004 sp. zn. III. ÚS 209/04 vyslovil, že „súčasťou
obsahu základného práva na spravodlivé konanie pod čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o
ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho
rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpoveď na všetky právne a skutkovo relevantné otázky
súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t. j. s uplatnením nárokov a obranou proti takémuto uplatneniu.
Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na
tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ
rozhodnutia“.

17. V danej veci odvolací súd preskúmaním zistil, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie
obsahuje atribúty vyžadované v ust. § 157 ods. 2 O.s.p. a že súd prvej inštancie vo svojom rozsiahlom a
podrobnom odôvodnení dal odpovede na všetky otázky, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny
základ jeho rozhodnutia. Odvolací súd tak nezistil opodstatnenosť žalovanými uplatneného odvolacieho
dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p..



18. Žalované 1/, 2/  uplatnili aj odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. (súd prvého
stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie
rozhodujúcich skutočností).

19. Odvolací dôvod spočívajúci v tom, že súd nedostatočne zistil skutkový stav veci, bolo možné v
zmysle Občianskeho súdneho poriadku uplatniť v prípade, ak súd prvej inštancie neúplne zistil skutkový
stav, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností v prípade,
ak účastník navrhol dôkaz, ktorý bol spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť pre rozhodnutie
vo veci samej a súd ho nevykonal.

20. Žalované 1/, 2/ vo svojom odvolaní neuvádzajú, v čom vidia opodstatnenosť tohto uplatneného
dôvodu, nepoukazujú na žiadne dôkazy, ktoré by v konaní navrhli vykonať a súd prvej inštancie ich
napriek ich návrhu nevykonal. Nakoľko takéto skutočnosti nevyplývajú ani z obsahu spisu, odvolací súd
žalovanými 1/, 2/ uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. taktiež nepovažoval za
uplatnený dôvodne.

21. Pokiaľ ide o ďalší žalovanými uplatnený odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p., jeho
nedostatok spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov
dokazovania. Za skutkové zistenia, ktoré nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní sa rozumie taký
výsledok hodnotenia dôkazov súdom, ktorý nezodpovedal postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p.,
podľa ktorého hodnotí súd dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy
v ich vzájomnej súvislosti, pričom prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo
uviedli účastníci. Nesprávne hodnotenie dôkazov bolo možné vytknúť súdu prvej inštancie v prípade, ak
by zobral do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli,
alebo inak nevyšli v konaní najavo, prípadne, že by si nepovšimol rozhodné skutočnosti, ktoré neboli
vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli v konaní najavo, prípadne preto, že pri hodnotení dôkazov,
prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov alebo vyšli najavo inak z hľadiska ich
závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, alebo vierohodnosti, je logický rozpor, alebo ak hodnotenie dôkazov
odporovalo ustanoveniam § 133 až § 135 O.s.p.. Odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. d/
O.s.p. bolo teda možné napadnúť výsledok činnosti súdu pri hodnotení dôkazov, nesprávnosť ktorého
možno usudzovať len zo spôsobu, ako k nemu súd dospel. Ak nie je možné súdu v tomto smere vytknúť
žiadne pochybenie, nie je možné polemizovať ani s jeho skutkovými závermi.

22. V prejednávanej veci odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonané dokazovanie vyhodnotil
v zmysle zásad upravených v ust. § 132 O.s.p.. Z rozsiahleho dokazovania vykonaného súdom
prvej inštancie vyplynulo, že žalobcom tvrdená pôžička v sume 56.309 eur bola dlžníkovi U. Y.
aj reálne poskytnutá. Poskytnutie pôžičky dlžníkovi vyplýva z viacerých skutočností, a to jednak
zo samotnej zmluvy o pôžičke, z jej čl. I. ods. 2, kde dlžník potvrdil plnenie záväzku veriteľa na
poskytnutie pôžičky peňažných prostriedkov v uvedenej sume, ako aj z následných právnych úkonov
dlžníka, najmä plnomocenstva zo dňa 01.01.2009, uznania podpisu zo zmluvy o pôžičke za vlastný,
rozhodnutia mimoriadneho valného zhromaždenia spoločnosti MEGO, s.r.o., uzavretia zmluvy o prevode
obchodného podielu zo dňa 05.11.2007, zloženia listín do notárskej úschovy dňa 01.11.2010 a spísania
dodatku č. 1 k zápisnici o prevzatí listín dňa 18.11.2010, ktoré úkony podporne preukazujú, že k
poskytnutiu pôžičky dlžníkovi zo strany žalobcu došlo. V konaní bolo ďalej súdom prvej inštancie
preukázané aj platné pristúpenie obidvoch žalovaných k záväzku dlžníka, keď aj napriek námietkam
žalovaných týkajúcich sa uvedenia nesprávneho dátumu pristúpenia k zmluve o pôžičke, bolo v konaní
nepochybne preukázané, že obidve žalované dohodu o pristúpení k záväzku dlžníka s vedomosťou
o obsahu tohto záväzku podpísali a pristúpenie k záväzku ako takému v konaní pred súdom prvej
inštancie nespochybnili.  Táto skutočnosť vyplýva aj zo žalovanými podpísaných dohôd o pristúpení k
záväzku, kde v čl. II. bod 2 obidve žalované prehlásili, že uznávajú právny dôvod i výšku prevzatého
záväzku bez výhrad a prehlásili, že vedia o dlhu U. Y. voči žalobcovi titulom tvrdenej zmluvy o pôžičke zo
dňa 01.01.2009. Skutkové závery súdu prvej inštancie o tom, že došlo k reálnemu poskytnutiu pôžičky
dlžníkovi U. Y. a k platnému uzavretiu dohôd o pristúpení k záväzku zo strany žalovaných 1/, 2/, preto
zodpovedajú dôkazom vykonaným v konaní pred súdom prvej inštancie, preto skutkové závery súdu
prvej inštancie treba považovať za správne.

23. Pokiaľ ide o odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p., jeho podstatou je, že rozhodnutie
súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť



súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na
zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny
právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo
ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

24. V danej veci odvolací súd po preskúmaní dospel k záveru, že súd prvej inštancie na zistený skutkový
stav aplikoval správne právne predpisy v tej časti, v ktorej rozhodoval o uplatnenej istine, pochybil však v
otázke priznaného príslušenstva, pričom (vzhľadom na dĺžku doby, za ktorú bolo príslušenstvo priznané),
uplatnené príslušenstvo predstavuje podstatnú časť uplatneného nároku. V tejto časti odvolací súd
považoval za potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, a to z nasledovných dôvodov:

25. Podľa § 657 Občianskeho zákonníka zmluvou o pôžičke prenecháva veriteľ dlžníkovi veci určené
podľa druhu, najmä peniaze a dlžník sa zaväzuje vrátiť po uplynutí dohodnutej doby veci rovnakého
druhu.

26. Podľa § 658 ods. 1 Občianskeho zákonníka pri peňažnej pôžičke možno dohodnúť úroky.

27. Rozhodovacia prax aj právna literatúra je zajedno v tom, že úroky dohodnuté pri poskytnutí peňažnej
pôžičky predstavujú úplatu (odmenu) za užívanie požičanej istiny. Ust. § 658 ods. 1 ani iné ustanovenia
Občianskeho zákonníka či iného právneho predpisu neustanovuje, na akú dobu je možné pri peňažnej
pôžičke dohodnúť úroky. Uvedené ustanovenie je strohé, zakotvuje iba možnosť si pri peňažnej pôžičke
tieto úroky dohodnúť, o dobe, na ktorú je tak možné urobiť, mlčí. Aplikačná prax súdov sa otázkou
priznania úrokov po splatnosti pohľadávky, teda popri úrokoch z omeškania či iných sankciách už
zaoberala (uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Obo/143/98) a zaujala názor, že dohodnuté úroky
z poskytnutých prostriedkov patria len do splatnosti dlhu (jeho splátok), pokiaľ medzi účastníkmi zmluvy
nie je dohodnuté inak. Od splatnosti je dlžník v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania. V zmysle
uvedeného je tak zrejmé, že žalobcovi v súdenej veci prináležia zmluvné úroky len do splatnosti dlhu
(keďže medzi účastníkmi zmluvy nebola uzavretá iná dohoda), keď z čl. II. zmluvy vyplýva, že dlžník bol
povinný žalobcovi splatiť istinu pôžičky a zaplatiť úrok najneskôr do 12 mesiacov od podpisu zmluvy, t. j.
najneskôr dňa 31.12.2009. Žalobcovi preto patria dohodnuté zmluvné úroky vo výške 10% z požičanej
sumy len za obdobie od ich poskytnutia do 31.12.2009, preto rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorý
priznal žalobcovi 10% zmluvný úrok zo sumy 56.309 eur od 01.01.2009 až do zaplatenia odvolací súd
nepovažoval za správne.

28. Opodstatnená bola námietka žalovaných aj v tom smere, že žalobcovi nepatrí z priznaného úroku
úrok z omeškania.

29.  Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka príslušenstvom pohľadávky sú úroky, úroky z
omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.

30. Z ust. § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka vyplýva, že úroky a úroky z omeškania sú príslušenstvom
pohľadávky, ktorou sa v zmysle tohto ustanovenia a v nadväznosti na definíciu záväzkového vzťahu v
§ 488 Občianskeho zákonníka a jeho všeobecné chápanie v právnej teórii rozumie peňažné plnenie
(istina), na ktorú má veriteľ právo podľa hlavného záväzkového vzťahu, ku ktorého zmene (potiaľ, že je
možné nárokovať aj sankcie za omeškanie s platením) dochádza priamo zo zákona práve až omeškaním
dlžníka.

31. Úrokový záväzkový vzťah je vzťahom akcesorickým, ktorého vznik je podmienený platným
záväzkovým vzťahom hlavným. Splnením hlavného záväzku (alebo iným spôsobom jeho zániku) zaniká
(končí) i akcesoricky záväzok úrokový; pretrváva iba povinnosť uhradiť už dospelé úroky. Tým, že včas
nesplatí úroky, sa dlžník dostáva do omeškania s plnením príslušenstva, nie teda do omeškania s
plnením vlastného dlhu (istiny). Ani Obchodný, ani Občiansky zákonník pritom nezakotvujú majetkové
sankcie pre prípad omeškania s platením príslušenstva pohľadávky. Súdna prax sa zjednotila v tom,
že od dlžníka nie je možné žiadať príslušenstvo (úrok z omeškania) pre prípad omeškania s platením
príslušenstva pohľadávky, a to práve z dôvodu, že toto Občiansky ani Obchodný zákonník veriteľovi
žiadať od dlžníka neumožňuje. Tým nie je dotknuté právo účastníkov dohodnúť sa, že dojednané úroky
sa stanú súčasťou istiny (rozsudok Najvyššieho súdu ČR z 22.07.2010, sp. zn. 33Cdo/2041/2008,
rozsudok Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 35Odo/101/2002 z 24.03.2004). V posudzovanej veci v zmysle



uvedeného (keďže dohoda strán o tom, že dojednané úroky sa stanú súčasťou istiny preukázaná
nebola), žalobca potom nemá právo na zaplatenie úrokov z omeškania z priznaných úrokov. Súd prvej
inštancie preto pochybil, keď 10% úrok zo sumy 56.309 eur pripočítal k istine a zaviazal žalovanú 1/,
2/ zaplatiť úrok z omeškania zo sumy istiny a úroku, t. j. zo sumy 61.939,30 eur od 01.01.2010 do
zaplatenia.

32. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi priznal uplatnenú istinu v
sume 56.309 eur, ku ktorej pripočítal dohodnutý zmluvný úrok z tejto sumy od 01.01.2009 do 31.12.2009,
t. j. sumu 5.630,90 eur,  spolu sumu 61.939,90 eur, z ktorej priznal žalobcovi zákonný 9% ročný úrok
z omeškania z poskytnutej istiny, t. j. zo sumy 56.309 eur od 01.01.2010 do zaplatenia. Vo zvyšnej
časti uplatneného zmluvného úroku a uplatnených úrokov z omeškania aj zo zmluvných úrokov žalobu
žalobcu zamietol.

33. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 2, § 262
ods. 1 a § 255 ods. 2 CSP tak, že žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného aj odvolacieho
konania podľa pomeru jeho úspechu vo veci.  V preskúmavanej veci sa žalobca podanou žalobou
domáhal zaplatenia sumy 56.309 eur spolu s 10% ročným úrokom zo sumy 56.309 eur od 01.01.2009
do zaplatenia a s 9% ročným úrokom z omeškania zo sumy 61.939,90 eur od 01.01.2010 do zaplatenia.
Ním uplatnený nárok ku dňu vyhlásenia rozhodnutia odvolacieho súdu predstavoval istinu 56.309 eur,
10% úrok zo sumy 56.309 eur sumu vo výške 45.895,69 eur a 9% úrok z omeškania zo sumy 61.939
eur od 01.01.2010 sumu 39.862,14 eur, spolu sumu 142.066,83 eur. Žalobcovi bola priznaná uplatnená
istina a vyčíslený zmluvný úrok za 12 mesiacov, spolu vo výške 61.939,90 eur a 9% úrok z omeškania
zo sumy 56.309 eur od 01.01.2010 do zaplatenia, ktorý vyčíslený ku dňu  vyhlásenia rozhodnutia
odvolacieho súdu predstavuje sumu 36.238,31 eur, spolu 98.178,21 eur. Žalobca tak bol úspešný v 69%
uplatneného nároku a neúspešný v 31% uplatneného nároku, jeho celkový úspech potom predstavuje
38% (69% - 31%). Odvolací súd z uvedených dôvodov žalobcovi priznal náhradu trov prvoinštančného
aj odvolacieho konania v rozsahu 38%.

34. Odvolací súd ďalej dodáva, že považoval za dôvodné odvolanie žalovaných 1/ a 2/ aj v časti
priznaných trov právneho zastúpenia, keď sa stotožnil sa s názorom odvolateliek, že žalobcovi neplatí
odmena za úkony právnej služby: ďalšia právna porada s klientom v dňoch 21.01.2015, 23.08.2015
a 12.10.2015. Právny zástupca žalobcu síce o vykonaní týchto úkonov predložil súdu prehlásenia o
uskutočnení porád so žalobcom, odvolací súd však po preskúmaní ich obsahu dospel k záveru, že
vykonanie týchto úkonov nebolo potrebné pre účelné bránenie práv žalobcu, pretože išlo o dôkazy k
tvrdeniam, predneseným stranami už na pojednávaniach vo veci samej, kde boli žalobca aj jeho právny
zástupca prítomní, boli s týmito dôkazmi oboznámení, takže nebolo potrebné vykonávať ďaľšie porady
s klientom až v takom rozsahu, ako bolo súdu predložené vo vyúčtovaní trov konania. Odvolací súd
považoval taktiež za dôvodnú námietku žalovaných proti priznaniu odmeny za právny úkon: nahliadnutie
do spisu dňa 13.08.2015, nakoľko priznanie odmeny za právnu službu za takýto právny úkon je v rozpore
s vyhláškou č. 655/2004 Z. z..

35. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa  (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "15C/16/2014", "guid": "90f1b5b8-f3e9-437a-910c-973b65303844:5af7ff97-fa76-4d60-aa5f-ce33e57f22a2", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc", "ecli": null, "spisova_znacka": "III. ÚS 209/04", "nazov": "Uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04 z 23. 6. 2004", "sud": "Ústavný súd SR", "datum_vydania": "2004-06-23", "citacie_n": 17647, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ussr:d196617c-7423-47ea-b90a-26ec00e52abc"}], "citovane_v": []}