Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/365/2011 z 24. 4. 2013
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 24. apríla 2013, sp. zn. 9Co/365/2011, ECLI:SK:KSBA:2013:1210222113.1
Krajský súd Bratislava | 9Co/365/2011 | ECLI:SK:KSBA:2013:1210222113.1 | 2013-04-24 | Rozsudok
Oblasť práva: Občianske právo, Občianske právo – Vlastníctvo bytov a nebytových priestorov, Ostatné
Citované ustanovenia: OSP, § 219 ods. 1 OSP, § 219 ods. 2 OSP, zákon č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, § 8a ods. 1 zákona č. 182/1993 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/34de84e6-c110-4daa-a5c8-ad64f67bc66d
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1210222113.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/365/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210222113
Dátum vydania rozhodnutia: 25. 04. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1210222113.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: BYTOSPOL.S.S.,
s. r. o., so sídlom Drieňová 11, Bratislava, IČO: 35 774 363, zast. JUDr. Ondrej Nagy, advokát, so sídlom
Ružová dolina 27, Bratislava, proti odporkyni: L. Č., F. Y. X/XX, F., o zaplatenie 475,48 € s príslušenstvom,
na odvolanie odporkyne proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 52 C 47/2011-85 zo dňa 10.
júna 2011 v pomere hlasov 3:0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok  súdu prvého stupňa v napadnutej časti  p o t v r d z u j e.

Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu k  povinnosti  zaplatiť navrhovateľovi
475,48 € a náhradu trov konania 271,68 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku
(navrhovateľ sa domáhal aj poplatku  z omeškania vo výške 0,05 % za každý deň omeškania od 31.
05. 2010)  súd návrh zamietol.

Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 3 ods. 1, § 8a ods. 2, § 10 zákona
č. 182/1993 Z. z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, v znení neskorších predpisov, § 488, §
489, 697 Občianskeho zákonníka, keď mal za preukázané, že odporkyňa je vlastníčkou bytu Č.. XX na
Y. G. Č.. X U. F., ktorého správcom je na základe platne uzavretej písomnej zmluvy o výkone správy
navrhovateľ. Navrhovateľ v súlade so zákonom č. 182/1993 Z. z. v znení neskorších prepisov a zmluvne
dohodnutými podmienkami v zmluve o výkone správy (článok IV) písomne vyúčtoval a doručil odporkyni
v máji 2010 vyúčtovanie nákladov za služby - plnenia spojené s užívaním bytu vo vlastníctve odporkyne
za rok 2009 s nedoplatkom 475,48 €. Odporkyňa namietala, že jej v máji roku 2010 bolo doručené
vyúčtovanie za rok 2009, ale  jej nebolo doručené zákonným spôsobom, t. j. poštou, ale len vhodením do
schránky. Prvostupňový súd námietky odporkyne ohľadom doručenia vyúčtovania za rok 2009 považoval
za právne irelevantné, keď zákon č. 182/1993 Z. z. neurčuje akým spôsobom je správca povinný doručiť
vlastníkovi bytu vyúčtovanie, tak ako to výslovne uvádza napríklad v prípade doručovania schválenej
zmluvy o výkone správy (§ 8a ods. 1 citovaného zákona). Spôsob doručovania nebol dohodnutý ani
v samotnej zmluve o výkone správy. Vyúčtovanie za rok 2009 bolo odporkyni doručené obvyklým
spôsobom, a to vhodením vyúčtovania do schránky vlastníka, pričom sama odporkyňa v konaní prevzatie
vyúčtovanie potvrdila. V konaní bolo preto preukázané, že odporkyni bolo vyúčtovanie za rok 2009 riadne
doručené, mala možnosť sa s ním oboznámiť a v prípade nesúhlasu podať reklamáciu, čo neurobila.



Prvostupňový súd ďalej uviedol, že celú  obranu odporkyne v tomto konaní považuje  za účelovú, keď
neuviedla žiadny relevantný dôvod a nepredložila žiadny dôkaz, ktorým by správnosť vyúčtovania za
rok 2009 bola spochybnená. Jediným argumentom odporkyne bola nesprávnosť vyúčtovania za rok
2008, kedy jej bol vyúčtovaný nedoplatok vo výške 301,50 €, ktorého správnosť je posudzovaná v inom
spore účastníkov tohto konania vedenom Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 15C/22/2010. Voči
vyúčtovaniu za rok 2009 odporkyňa v tomto konaní nevzniesla žiadnu priamu námietku a nespochybnila
žiadnu jeho položku. Odporkyňa sa nesprávne domnieva, že nedoplatok za rok 2008 má vplyv na
nedoplatok za rok 2009. Ide o dve samostatné položky a samostatné nároky navrhovateľa, čo vyplýva
aj zo samotného vyúčtovania za rok 2009. Navrhovateľ sa v tomto konaní domáha čisto len nedoplatku
za rok 2009 vo výške 475,48 €. Spotreba médií sa pri vyúčtovaní za jednotlivé roky nekumuluje, ale
vyúčtováva vždy za ten-ktorý kalendárny  rok samostatne. Suma nedoplatku za rok 2009 je samostatnou
položkou, ktorá nemá vzťah k nedoplatku z roku 2008. Keďže nedoplatok odporkyne za rok 2009
predstavuje samostatný nárok navrhovateľa, je právne irelevantné či bol nedoplatok za rok 2008
vyúčtovaný správne a súd túto skutočnosť v tomto konaní ani neskúmal. Z uvedeného vyplýva, že
odporkyňa v konaní neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť a nepredložila žiadny dôkaz, ktorý by
akýmkoľvek spôsobom spochybnil správnosť vyúčtovania nákladov za rok 2009 a tým odôvodňoval
zamietnutie návrhu navrhovateľa v tomto konaní. S poukazom na uvedené prvostupňový súd návrhu
navrhovateľa v časti o zaplatenie istiny v celom rozsahu vyhovel a odporkyňu zaviazal na úhradu dlžnej
sumy vo výške 475,48 €.

Pokiaľ ide o návrh navrhovateľa v časti o zaplatenie poplatku z omeškania, prvostupňový súd jeho
návrh v tejto časti ako nedôvodný zamietol. Nárok na poplatok z omeškania má v zmysle zákona jedine
prenajímateľ voči svojmu nájomcovi. Jedná sa o úplne iný právny vzťah ako v tomto konaní existuje
medzi navrhovateľom ako správcom a odporkyňou ako vlastníčkou bytu. Na tejto skutočnosti nemôže
nič zmeniť ani zmluvné dojednanie účastníkov tohto konania o nároku navrhovateľa na platenie poplatku
z omeškania, ktoré je v rozpore so zákonom a teda neplatné. Zákon v prípade omeškania priznáva
veriteľovi nárok na zákonný úrok z omeškania, ktorého výšku určuje vykonávací predpis, avšak tohto sa
navrhovateľ v konaní nedomáhal. S poukazom na uvedené súd návrh navrhovateľa v tejto časti zamietol.

O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a navrhovateľovi priznal plnú
náhradu trov konania, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia právneho zástupcu navrhovateľa za
päť úkonov právnej služby spolu 243,18 € a zaplatený súdny poplatok v sume 28,50 eur.

Proti tomuto rozsudku vo vyhovujúcej časti a časti týkajúcej sa náhrady trov konania podala v zákonom
stanovenej lehote odvolanie odporkyňa, ktorým žiadala, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok
tak, že  návrh v plnom rozsahu ako nedôvodný zamietne a uloží navrhovateľovi povinnosť nahradiť
jej trovy konania.  Namietala nesprávne právne posúdenie veci a tiež skutočnosť,  že prvostupňový
súd vôbec nekonal v záujme dosiahnutia objektívneho a spravodlivého rozsudku, nevyvinul žiadne
kroky ku konštruktívnemu dokazovaniu vyúčtovaných položiek a vo svojom rozsudku bral do úvahy iba
predložené podklady od navrhovateľa, ktoré však boli predmetom sporu a nie dôkazným materiálom.
Odporkyňa poukázala na to, že zákonom o ochrane spotrebiteľa je dané, že ak nedošlo k zmene
počtu obyvateľov v byte, náklady na bývanie za rok by mali byť porovnateľné s predošlými rokmi.
V jej prípade k zmene nedošlo, sama obýva malometrážny 2-izbový byt a  preukázanie na predošlé
roky považovala za nutné z dôvodu priepastných rozdielov v jednotlivých nákladoch za byt a hlavne
tým zdôrazniť neprimeraný nedoplatok za rok 2009. Podaným odporom voči platobnému rozkazu
priamo a konkrétne spochybnila správnosť vyúčtovania nákladov za byt za rok 2009 a odmietla preto
tvrdenie prvostupňového súdu, že „neuviedla žiadny relevantný dôvod a nepredložila žiadny dôkaz,
ktorým by správnosť vyúčtovania za rok 2009 bola spochybnená“. Citované zákonné ustanovenia
uvádzané v rozsudku sú podľa jej zovšeobecňujúce, nevzťahujú na konkrétne prejednávaný prípad už
z tých dôvodov, že ona nájomné bezodkladne a pravidelne platí, čiže prispieva na náklady spojené s
prevádzkou, údržbou a opravami spoločných častí domu, ale ani zákon ani Zmluva o výkone správy
neobsahuje, že je  povinná znášať neúmerne zvýšené náklady za konkrétnych vlastníkov bytov, ku
ktorým došlo z dôvodu rozsiahlych rekonštrukcií ich bytov. Odporkyňa trvala na tom, že vyúčtovanie
nákladov za byt jej nebolo doručené zákonným spôsobom, a tým jej aj odpadla povinnosť podať
reklamáciu v zákonnej lehote 15 dní. Ak by jej bolo vyúčtovanie riadne doručené, ako tvrdí v rozsudku
prvostupňový súd, tak by postupovala v zmysle zákona. V konaní nebolo preukázané, že jej navrhovateľ



vyúčtovanie nákladov na byt zákonne doručil a hlavne kedy - presný dátum, aby mohlo byť dodržaných
zákonných 15 dní na prípadnú reklamáciu. Ak prvostupňový súd tvrdí, že bolo v konaní preukázané,
že vyúčtovanie nákladov za rok 2009 jej bolo riadne doručené a v prípade nesúhlasu som mala podať
reklamáciu, tak trvala na tom, že som reklamáciu riadne podala. Záverom namietala, že neobstojí
argument prvostupňového súdu, že vyúčtovanie za rok 2009 je samostatné a neodvíja sa od predošlých,

K odvolaniu odporkyne sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal  odvolanie odporkyne ako
nedôvodné zamietnuť, rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a zaviazať odporkyňu k náhrade trov
odvolacieho súdneho konania.   Prvostupňový súd vykonal riadne dokazovanie, keď  zistil skutkový aj
právny stav v súlade s návrhom navrhovateľa tak, že navrhovateľ riadne písomne vyúčtoval a doručil
odporkyni v máji 2010 vyúčtovanie nákladov za služby spojené s užívaním bytu vo vlastníctve odporkyne
za rok 2009 s nedoplatkom vo výške 475 €. Vyúčtovanie za rok 2009 je samostatné vyúčtovanie za
predmetný rok a nemá súvis s predchádzajúcim obdobím, t.j. rokom 2008, ako sa odporkyňa mylne
domnieva.

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací podľa § 10 ods. 1 O.s.p. v medziach daných odvolaním vec
preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p.,
rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie
odporkyne  nie je dôvodné.

Práva a povinnosti vlastníka bytu upravuje článok IV. bod 4.6, 4.7  Zmluvy o výkone správy a  zákon č.
182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov.

Podľa  článku IV. bod 4.6. zmluvy o výkone správy (ďalej len "zmluva") po skončení kalendárneho roku
vykoná  správca vyúčtovanie skutočných nákladov za služby spojené s užívaním bytu a to:

a) podľa osôb v byte:

- odvoz domového odpadu

- upratovanie spoločných priestorov domu a čistenie prístupových chodníkov k domu

- dodávka elektrickej energie do spoločných priestorov a zariadení domu, opravy a osvetlenie schodišťa,
pivničných priestorov, výmena jednotlivých elektrozariadení - vypínača, osvetľovacie armatúry a pod.

b) podľa plochy bytu v m2:

- dodávka tepla na vstupe do objektu

- zrážková voda

c) podľa meračov:

- spotreba SV a TÚV

d) havarijná služba a poistenie sa bude uhrádzať v rámci Výpočtového listu.

Podľa  článku IV. bod 4.7 zmluvy celkové vyúčtovanie nákladov za služby je správca povinný vykonať
do 31. 5. a doručiť vlastníkom bytov do 15. 6. nasledujúceho roku.

Podľa § 8a ods. 1, veta prvá, druhá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
platného a účinného do 31.12010, správca je povinný najneskôr do 31. mája nasledujúceho roka
predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov v dome správu o svojej činnosti za predchádzajúci rok
týkajúcej sa domu, najmä o finančnom hospodárení domu, o stave spoločných častí domu a spoločných
zariadení domu, ako aj o iných významných skutočnostiach, ktoré súvisia so správou domu. Zároveň je
povinný vykonať vyúčtovanie použitia fondu prevádzky, údržby a opráv, úhrad za plnenia rozúčtované



na jednotlivé byty a nebytové priestory v dome. Ak správca končí svoju činnosť, je povinný 30 dní pred
jej skončením, najneskôr v deň skončenia činnosti, predložiť vlastníkom bytov a nebytových priestorov
v dome správu o svojej činnosti týkajúcej sa tohto domu a odovzdať všetky písomné materiály, ktoré
súvisia so správou domu vrátane vyúčtovania použitia fondu prevádzky, údržby a opráv a úhrad za
plnenia.

Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa vzhľadom na
vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.  spočívajúci v tom,
že  navrhovateľ na základe  Zmluvy o výkone správy zo dňa 12.6.2006 vykonával správu bytového domu
na Y. Č.. X U. F., v ktorom je odporkyňa vlastníčkou bytu Č.. XX.

Odporkyňa si riadne neplnila svoje povinnosti v zmysle vyššie citovaného ustanovenia zákona č.
182/1993 Z.z. a za obdobie od 1.1.2009 do 31.12.2009 jej vznikol nedoplatok vo výške  475,48 € v zmysle
vyúčtovania, ktoré jej bolo  doručené dňa v máji 2010, keď tento nedoplatok odporkyňa neuhradila.
Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie Zmluvy
o výkone správy a  zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov platného a
účinného do 31.1.2010 zaviazal odporkyňu  na zaplatenie nedoplatku za rok 2009 vo výške  475,48
€. Svoje rozhodnutie  súd prvého stupňa patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O.s.p.) a
odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. v plnom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia.

Odvolanie podané odporkyňou je v plnom rozsahu nedôvodné, keď námietky v ňom uvedené sú
právne irelevantné. V tomto odvolaní neboli uvedené žiadne skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by neboli
uplatnené pred súdom prvého stupňa a s ktorými by sa prvostupňový súd nevysporiadal (205a ods. 1
O.s.p.). Námietka odporkyne, že vyúčtovanie za rok 2009 jej nebolo doručené zákonným spôsobom, je
nedôvodná, keď v konaní nebolo sporné, že jej vyúčtovanie do konca mája 2010 doručené bolo, mala
ho k dispozícii, čo sama potvrdila v podanom odpore, resp. pri svojej výpovedi na pojednávaní dňa
4.5.2011 a je bez právneho významu akým to bolo spôsobom. Nedôvodná je aj námietka odporkyne,
že vyúčtovanie za rok 2009 súvisí s vyúčtovaním za rok 2008, pretože tieto na seba priamo nadväzujú,
či už je to spotrebou vody alebo kúrenia. Vyúčtovanie za rok 2009 nie je závislé na vyúčtovaní za rok
2008, keď každý rok je samostatným zúčtovacím obdobím a  všetky odpočty nákladov sú za každý rok,
t.j. aj za rok  2009 robené samostatne, keď  výpočet vyúčtovania závisí každý rok od iných faktorov
ako sú napr. ceny jednotlivých médií a služieb platné pre konkrétny rok,  celkový počet vlastníkov v
bytovom dome, odsúhlasený pomer nákladov na rozúčtovanie tepla a podobne. Záverom odvolací súd
len dodáva, že sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, ohľadne neunesenia dôkaznej povinnosti
odporkyne týkajúcej sa nesprávnosti vyúčtovania za rok 2009, keď navrhovateľ listinnými dokladmi (č.l.
55-80 spisu) a to nákladovými  faktúrami za jednotlivé služby a médiá týkajúce sa bytového domu Y. X-
XX U. F. správnosť vyúčtovania jednoznačne preukázal.

Zo všetkých  vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej
vyhovujúcej časti ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1,2 O.s.p.) vrátane výroku o trovách konania,
o ktorých prvostupňový súd správne rozhodol s odkazom na ustanovenie § 142 ods. 3 O.s.p. a ktorých
výška bola správne vyčíslená v zmysle vyhlášky MS SR č. 655/2007 Z.z. o odmenách a náhradách
advokátov za poskytovanie právnych služieb.

O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1,  § 142 ods. 1 O.s.p.
s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania
rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje
náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia
tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov
konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak
takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov
konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania
tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.



V danom prípade bol v odvolacom konaní úspešný navrhovateľ, ktorý v písomnom podaní-vyjadrenie
k odvolaniu zo dňa 12.9.2011 podal návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali
spočívať v trovách právneho zastúpenie. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku
nevyčíslil a preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania
nepriznáva.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.