Rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Sžrk/7/2017 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Najvyššieho súdu SR z 25. septembra 2018, sp. zn. 7Sžrk/7/2017, ECLI:SK:NSSR:2018:4016200069.1 Najvyšší súd | 7Sžrk/7/2017 | ECLI:SK:NSSR:2018:4016200069.1 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností Citované ustanovenia: § 31 ods. 1 zákona č. 162/1995 Z. z., zákon č. 162/1995 Z. z. (katastrálny zákon), § 5 zákona č. 161/2005 Z. z., zákon č. 161/2005 Z. z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam, § 4 zákona č. 161/2005 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/65b576ba-a5ac-4769-aad4-d9fa9d0da8d5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:NSSR:2018:4016200069.1 Súd: Najvyšší súd
Spisová značka: 7Sžrk/7/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4016200069
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zdenka Reisenauerová
ECLI: ECLI:SK:NSSR:2018:4016200069.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Najvyšší súd Slovenskej republiky, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky
Reisenauerovej a z členiek senátu JUDr. Violy Takáčovej, PhD. a JUDr. Eriky Čanádyovej, v právnej
veci žalobcu: Slovenská republika, v zastúpení LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom
Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JAKUBČO,
spol. s.r.o., so sídlom Mladých budovateľov 2, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad
Komárno, so sídlom Platanová alej 7, Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza,
so sídlom Hollého 10, Trnava, zastúpená advokátskou kanceláriou MAPLE & FISH s.r.o., so sídlom
Dunajská 15/A, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. novembra
2015, č. V 4143/2015, o kasačnej sťažnosti účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská
arcidiecéza, proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017, takto

r o z h o d o l :

Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 z r u š u je a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

I.
Rozhodnutie krajského súdu

1. Krajský súd v Nitre rozsudkom Nitre č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 rozhodnutie
Okresného úradu Komárno, katastrálny odbor č. V 4143/2015 zo dňa 25.11.2015 zrušil a vec mu vrátil
na ďalšie konanie. Žalobcovi priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu a o nároku na
náhradu trov konania účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza, Trnava rozhodol
tak, že nemá právo na náhradu trov konania.

2. Z predloženého administratívneho spisu žalovaného krajský súd zistil, že Rímskokatolícka cirkev,
Trnavská arcidiecéza podala dňa 28.10.2015 žalovanému návrh na povolenie vkladu vlastníckeho práva
do katastra nehnuteľností a to parcely registra „C" evidované na LV č. XXX, katastrálne územie J., a
to parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 200841 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere
11661 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 55266 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky
o výmere 51024 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 69192 m2, parc.č. XXXXX/X lesné
pozemky o výmere 23519 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 6887 m2, parc.č. XXXXX lesné
pozemky o výmere 40428 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 128702 m2, parc.č. XXXXX/
X lesné pozemky o výmere 322158 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 20724 m2, parc.č.
XXXXX/X lesné pozemky o výmere 68144 m2, parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 30597 m2,
parc.č. XXXXX lesné pozemky o výmere 6654 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 4126
m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 7972 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere
5325 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 5491 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky



o výmere 5113 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 3619 m2, parc.č. XXXXX/X lesné
pozemky o výmere 7187 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 6499 m2, parc.č. XXXXX/
X lesné pozemky o výmere 6154 m2, parc. č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 12999 m2, parc.č.
XXXXX/X lesné pozemky o výmere 8992 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 3306 m2,
parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4571 m2 parc. č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere 2922
m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4286 m2, parc.č. XXXXX/XX lesné pozemky o výmere
3161 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 5325 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o
výmere 7796 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky o výmere 4036 m2, parc.č. XXXXX/X lesné pozemky
o výmere 7369 m2 .
3. K návrhu na povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností cirkev pripojila rozsudky
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 23.09.2014, sp.zn. 1Sžr/147/2013, a zo dňa 13.01.2015,
sp.zn. 1Sžr/175/2013, Dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským
spoločnostiam zo dňa 21. októbra 2015 medzi povinnou osobou: Slovenská republika, zastúpená
LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, a oprávnenou osobou: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza, Trnava, uzavretú podľa § 2 ods. 1, písm. c/ a § 5 ods. 2 zák. č. 161/2005 Z.z. o
navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode
vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam. V dohode sa, okrem iného uvádza, že na základe rozsudku
Okresného súdu Komárno č.k. 10C/65/2007-789 zo dňa 19.03.2014 v spojení s opravným uznesením
č.k. 10C/65/2007-813 zo dňa 09.04.2014 a rozsudku Krajského súdu Nitra č.k. 7Co/377/2014-864
zo dňa 18.06.2015 je povinná osoba povinná vydať a navrátiť oprávnenej osobe vlastníctvo k
nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku k tam citovaným nehnuteľnostiam. Podľa článku II. povinná osoba
na základe rozsudkov touto dohodou vydáva a navracia oprávnenej osobe vlastníctvo k tam citovaným
nehnuteľnostiam v podiele 1/1 k celku a oprávnená osoba prijíma od povinnej osoby nehnuteľnosti do
svojho vlastníctva. Predložená dohoda, s dátumom 21.10.2015, bola podpísaná zástupcom cirkvi ako
oprávnenej osoby, ale nebola podpísaná zástupcom povinnej osoby.

4. Okresný súd Komárno rozsudkom č.k. 10C/65/2007-789 zo dňa 19.03.2014 v spojení s opravným
uznesením č.k. 10C/65/2007-813 zo dňa 09.04.2014 (ktorým opravil označenie parcely č. XXXXX/X
lesné pozemky o výmere 68144 m2 na správne označenie parcely č. XXXXX/X) rozhodol, že žalovaný v
1. rade (Lesy Slovenskej republiky, štáty podnik) je povinný vydať a navrátiť žalobcovi (Rímskokatolícka
cirkev, Trnavská arcidiecéza) vlastníctvo k nehnuteľnostiam, označených vo výroku rozsudku, ktoré sú
vedené Okresným úradom Komárno, odbor katastrálny, v katastrálnom území J., v katastri nehnuteľností
v registri „C" na katastrálnej mape, na liste vlastníctva číslo XXX. Krajský súd v Nitre rozsudkom č.k.
7Co/377/2014-864 zo dňa 18.06.2015 rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o povinnosti žalovaného
v 1. rade (Lesy Slovenskej republiky, š.p.) potvrdil. Obidva rozsudky tak nadobudli právoplatnosť dňa
31.07.2015.

5. Žalovaný rozhodnutím zo dňa 25.11.2015 číslo vkladu: V 4143/2015, podľa ustanovenia § 31 ods. 3
zákona č. 162/1995 Zb. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam
(katastrálny zákon) v znení neskorších predpisov (v ďalšom texte len katastrálny zákon), povolil
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu na vklad
vlastníckeho práva, ktoré sú v rozhodnutí uvedené, a to v prospech Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej
arcidiecéze, Trnava v podiele 1/1 na základe „dohody o vydaní veci" zo dňa 21.10.2015 uzavretej
medzi účastníkmi: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava ako oprávneným a Slovenská
republika, zastúpená: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako povinným. Vklad bol povolený dňa
25.11.2015 a týmto dňom nadobudlo rozhodnutie právoplatnosť. Právne účinky vkladu nastali dňa
25.11.2015.

6. Krajský súd zákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného správneho orgánu preskúmal v
intenciách ustanovení katastrálneho zákona, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 ods. 1 v spojení s §
4 ods.1, 2, 3, s § 5 ods.1, 2, 3, s § 22 ods. 5, s § 28 ods. 1, 2, 3, s § 30 ods. 4, 5 písm. a/, s § 31 ods. 1, 3,
4, 5 a súčasne v intenciách ustanovení zákona č. 161/2005 Z.z. o navrátení vlastníctva k nehnuteľným
veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam a prechode vlastníctva k niektorým nehnuteľnostiam
(ďalej len reštitučný zákon), citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 1 v spojení s § 4 ods. 1 a s § 5 ods. 1,
2, 3, postupom v súlade s právnou úpravou ustanovenou v tretej časti zákona č. 162/2015 Z.z. Správny
súdny poriadok ( ďalej len „SSP") v zmysle § 491 ods.1 SSP.



7. Poukazom na právnu úpravu ustanovenú v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, ktorú citoval, krajský súd
konštatoval, že rozhodnutie žalovaného neobsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti rozhodnutia,
keď v rozhodnutí je uvedené označenie žalovaného, číslo vkladu, označenie účastníkov konania, deň,
kedy žalovaný o vklade rozhodol, deň, kedy nastali právne účinky vkladu, meno, priezvisko a podpis
osoby, ktorá vklad povolila a odtlačok okrúhlej pečiatky žalovaného, avšak rozhodnutie v časti, kde má
byť označený právny úkon, ktorý bol podkladom pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra
nehnuteľností, neobsahuje označenie rozsudkov, ktorými mal byť nahradený prejav vôle povinnej osoby
v dohode o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam, cirkvám a náboženským spoločnostiam,
ktorá skutočnosť bola dôvodom pre zrušenie rozhodnutia žalovaného. Žalovaný uvedené rozhodnutia
súdov neoznačil za právny úkon (spolu s „dohodou o vydaní veci"), na základe ktorých povolil vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, hoci tieto boli v dohode označené a uvedené ako prílohy
návrhu na vklad vlastníckeho práva zo dňa 27.10.2015, podaného Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou
arcidiecézou, Trnava. Pokiaľ žalovaný rozhodoval na základe predložených príloh k návrhu na vklad
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a z jeho vyjadrenia vyplýva, že považoval rozhodnutia
súdov ukladajúcich povinnosť žalovaného - povinnej osobe vydať a navrátiť vlastníctvo k tam uvedeným
a presne špecifikovaným nehnuteľnostiam za prejav vôle povinnej osoby, bolo potrebné uviesť uvedené
rozsudky súdov do svojho rozhodnutia.

8. Krajský súd ďalej poukázal na to, že spôsobilosť zmlúv, verejných listín a iných listín na zápis do
katastra je upravená v § 42 katastrálneho zákona, ktorý v odseku 3 upravuje, že podpis prevodcu na
zmluve, podpis povinného z predkupného práva, podpis povinného v prípade vzniku vecného bremena
alebo podpis oprávneného v prípade zániku vecného bremena na zmluve, podpisy spoluvlastníkov
na zmluve o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva alebo pri vyporiadaní bezpodielového
spoluvlastníctva manželov musia byť osvedčené podľa osobitných predpisov, ak sú tieto osoby
zastúpené ich podpis na splnomocnení musí byť tiež osvedčený. To neplatí, ak je účastníkom zmluvy
štátny orgán, Fond národného majetku Slovenskej republiky, Slovenský pozemkový fond, obec alebo
vyšší územný celok, alebo ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľností vyhotovenú vo forme notárskej
zápisnice, alebo autorizovanú advokátom.

9. Krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP z dôvodu, že
skutkový stav, ktorý vzal žalovaný za základ napadnutého rozhodnutia je v rozpore s administratívnym
spisom, keď z napadnutého rozhodnutia nevyplýva, na základe akých skutočností a akú správnu úvahu
použil žalovaný pri vyvodení záveru, že podkladom pre rozhodnutie správneho orgánu je „dohoda
o vydaní veci" (hoci predložená bola „dohoda o navrátení vlastníctva") a že jej nepodpísanie zo
strany žalobcu nie je prekážkou povolenia vkladu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, pričom
Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava pripojila k návrhu na vklad vlastníckeho práva tam
uvedených nehnuteľností i právoplatné rozsudky súdov, ktorými bola nahradená vôľa povinnej osoby
podpísať dohodu o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam,
pričom v samotnej dohode sa v čl. I dohody na tieto rozsudky odvoláva.

10. Podľa názoru krajského súdu neobstojí len samotné konštatovanie uvedené v poučení rozhodnutia,
že ide o rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, a preto nie sú opravné prostriedky povolené, čo
nepochybne zodpovedá nesporovej situácii účastníkov dohody, (čo však nie je tento prípad), a preto,
pokiaľ zákon pripúšťa súdny prieskum, musí rozhodnutie obsahovať základné penzum informácií
zdôvodňujúcich postup správneho orgánu, poukazom na to, že v predmetnej veci žalovaný bez ďalšieho
akceptoval ako vkladu schopnú dohodu, ktorá nie je v pravom slova zmysle dohodou podľa ustanovenia
§ 37 Občianskeho zákonníka, pričom zo samotného rozhodnutia žalovaného nie je zrejmé, z čoho takýto
jeho postup vychádza, o aké ustanovenie opiera svoj postup, keďže je zrejmé, že nešlo o typickú dohodu
charakterizovanú súhlasným prejavom vôle oboch zúčastnených strán, pričom jej formuláciu a obsah
koncipovala iba jedna zo zúčastnených strán, v ktorej absentujúca vôľa k súhlasu zo strany jedného z
účastníkov bola nahradená ex post výrokom súdu.

11. Vyjadrenie žalovaného uvedené v jeho podaní zo dňa 07.03.2016 o presných náležitostiach
rozhodnutia o povolení vkladu v zmysle kogentného ustanovenia - § 31 ods. 4 katastrálneho zákona, čo
vylučuje použitie všeobecnej právnej úpravy obsiahnutej v správnom poriadku, podľa názoru krajského
súdu v danom prípade neobstojí, keďže žalovaným označený právny úkon - dohoda o vydaní
veci (odhliadnuc od skutočnosti, že zúčastnená osoba predložila listinu nazvanú dohoda o navrátení
vlastníctva) nie je dohodou v pravom slova zmysle, ale aby sa za takú považovala, museli nastať iné



právne skutočnosti, na ktoré sa prihliada z úradnej povinnosti. Tieto právne skutočnosti (súdne rozsudky)
mali byť premietnuté i do rozhodnutia žalovaného.

12. Krajský súd vyslovil názor, že pokiaľ žalovaný v napadnutom rozhodnutí o povolení vkladu
vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností uviedol právny úkon - „dohodu o vydaní veci", nemožno
tento právny úkon bez ďalšieho považovať za vkladu schopnú listinu, pretože táto nebola podpísaná
obidvomi zmluvnými stranami, a preto bolo potrebné rozhodnutie žalovaného zrušiť. Prisvedčil
žalobcovi, že žalovaný nepostupoval správne, keď na základe návrhu cirkvi, ktorý bol určitý a bolo z
neho zrejmé, čoho sa cirkev domáhala a to povolenia vkladu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v návrhu
z titulu dohody o navrátení vlastníctva k nehnuteľným veciam cirkvám a náboženským spoločnostiam
zo dňa 21.10.2015 podľa reštitučného zákona v spojení s právoplatným rozsudkom Okresného súdu
Komárno zo dňa 19.03.2014, č.k. 10C/65/2007-789, povolil vklad vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam,
ak označil právny úkon, na základe ktorého tak rozhodol, len „dohodu o vydaní veci", bez ďalších
listín (právoplatného rozsudku súdu o povinnosti povinnej osoby vydať a navrátiť vlastníctvo), hoci
nepodpísaná dohoda o vydaní veci nie je sama o sebe, bez ďalšieho vkladu schopnou listinou. Žalovaný
návrh a jeho prílohy v zmysle § 31 katastrálneho zákona preskúmal a dospel k záveru, že dohoda o
vydaní veci obsahovala všetky zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis
žalobcu (ako povinného podľa dohody zo dňa 21.10.2015) nezdôvodnil tak, že tento bol s poukazom na
ustanovenia § 161 ods. 3 OSP (účinného do 30.06.2016) nahradený výrokom právoplatného rozsudku
Okresného súdu Komárno, ktorý bol pripojený k návrhu spolu s rozsudkom Krajského súdu v Nitre zo
dňa 18. júna 2015, č.k. 7Co/377/2014-864, ktorý potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie. Rovnaký
právny názor vyslovil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku zo dňa 09.11.2015, sp.zn.
1Sžr/107/2014, v obdobnej veci a týmto právnym názorom sa správny súd riadil.

13. Krajský súd dospel k záveru, že žalovaný sa vo vkladovom konaní nevysporiadal so všetkými
prílohami, ktoré boli zo strany navrhovateľa predložené a do rozhodnutia prevzal len niektoré z
nich, ktoré však bez ďalšieho nie sú vkladu schopnou listinou, na základe ktorej je možné povoliť
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Preskúmaním žalobou napadnutého rozhodnutia
žalovaného v intenciách podanej žaloby preto správny súd dospel k záveru, že žaloba je dôvodná, z
ktorých dôvodov napadnuté rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods. 1 písm. f/ SSP zrušil a vec mu
vrátil ďalšie konanie.

14. V ďalšom konaní krajský súd žalovanému uložil povinnosť posúdiť návrh na vklad vlastníckeho
práva do katastra nehnuteľností podaný Rímskokatolíckou cirkvou, Trnavskou arcidiecézou, Trnava,
preskúmať všetky prílohy, ktoré boli k návrhu pripojené a o návrhu znovu rozhodnúť, pričom je potrebné,
aby jeho rozhodnutie bolo riadne odôvodnené a aby obsahovalo všetky zákonom stanovené náležitosti.

15. O trovách konania správny súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý mal v konaní úspech (súd žalobe
vyhovel), priznal právo na plnú náhradu trov konania, a to s poukazom na ustanovenie § 167 ods. 1 SSP,
s tým, že o ich výške rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník (§ 175 ods. 2 SSP).

16. O trovách pribratého účastníka konania rozhodol správny súd tak, že mu nepriznal náhradu trov
konania podľa § 169 SSP, keď v predmetnej veci neuložil pribratému účastníkovi konania žiadnu
povinnosť. Správny súd nevzhliadol ani dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mu mal priznať
právo na náhradu ďalších trov konania.

II.
Kasačná sťažnosť účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza

17. Proti uvedenému rozsudku krajského súdu podal účastník konania Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza kasačnú sťažnosť. Navrhoval, aby najvyšší súd napadnutý rozsudok Krajského súdu v Nitre
č.k. 11S/9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Uplatnil si náhradu
trov konania.

18. V dôvodoch kasačnej sťažnosti účastník konania namietal nesprávne právne posúdenie veci
krajským súdom v zmysle § 440 ods.1, písm. g/ S.s.p.. Účastník konania nesúhlasil so záverom



krajského súdu. Poukazom na skutkové zistenia daného prípadu uviedol, že predmetom konania
vedeného u žalovaného bol návrh účastníka na povolenie vkladu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam.
Účastník k návrhu na vklad okrem iného priložil jednostranne podpísanú „Dohodu", reštitučné rozsudky a
rozhodnutia najvyššieho súdu sp.zn 1Sžr 147/2013 a sp.zn. 1Sžr 175/2013 a súčasne v návrhu na vklad
poukázal na to, že reštitučnými rozsudkami boli Lesy SR, š.p. ako povinná osoba zaviazané k povinnosti
vydať a navrátiť účastníkovi ako oprávnenej osobe vlastnícke právo k predmetným nehnuteľnostiam,
ktorú povinnosť do dnešného dňa dobrovoľne nesplnil.

19. Účastník poukázal tiež na to, že platná právna úprava nerieši situáciu, kedy dôjde k vydaniu
rozsudkov podľa reštitučného zákona, ktoré nadobudnú právoplatnosť a vykonateľnosť a povinná osoba
napriek tomu nesplní uloženú povinnosť, pričom táto skutočnosť nemôže byť na ujmu účastníka, ktorý bol
v reštitučnom konaní úspešný a nemá inú možnosť ako sa domôcť navrátenia vlastníckeho práva. Tvrdil,
že uvedená situácia viedla k tomu, že najvyšší súd vo svojich rozhodnutiach vyslovil právny názor, ako
má postupovať oprávnená osoba a príslušný orgán na úseku katastra, ak nastane situácia, že povinná
osoba dobrovoľne nesplní povinnosť napriek právoplatným a vykonateľným rozsudkom vydaných podľa
reštitučného zákona a znejúcich na povinnosť vydať a navrátiť vlastnícke právo k nehnuteľnostiam.
Ďalej uviedol, že vychádzajúc zo záverov najvyššieho súdu v rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr 147/2013 a
1Sžr 175/2013 oprávnená osoba môže podať návrh na vklad a príslušný orgán na úseku katastra vklad
povolí na podklade „Dohody" podpísanej len zo strany oprávnenej osoby, pričom reštitučné rozsudky
nahrádzajú podpis povinnej osoby na dohode. Najvyšší súd skonštatoval, že reštitučné rozsudky sú
čo do účinkov totožné s rozsudkami nahradzujúcimi prejav vôle. Tento záver najvyššieho súdu bol
potvrdený aj rozhodnutím Ústavného súdu SR sp.zn. III. ÚS 377/2015. Účastník vyslovil názor, že
žalovaný postupoval správne a zákonne, keď rozhodnutím vyhovel návrhu účastníka na vklad, ktorý
návrh spĺňal všetky zákonné náležitosti.

20. Ďalej účastník citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 28 ods. 1, v § 30 ods. 4 a v § 31 ods. 1, 4
katastrálneho zákona uviedol, že z citovaných ustanovení vyplýva, že vklad sa povoľuje na základe
zmluvy, t.j. zmluva je ten právny úkon, na podklade ktorého má byť zapísané vlastnícke právo do katastra
nehnuteľnosti. Ak teda zákon ďalej uvádza náležitosti rozhodnutia, ktorými sa povoľuje vklad a medzi
nimi aj označenie právneho úkonu, je zrejmé, že sa ním rozumie označenie konkrétnej zmluvy, v tomto
prípade touto zmluvou bola dohoda na vrátenie vlastníctva cirkvám a náboženským spoločnostiam
a je síce pravdou, že táto dohoda bola podpísaná iba zo strany oprávnenej osoby, avšak podpis
povinnej osoby - žalobcu, bol v súlade s rozhodovacou praxou najvyššieho súdu nahradený reštitučnými
rozsudkami. Tieto reštitučné rozsudky ako je rozhodnutia najvyššieho súdu boli priložené k návrhu
na vklad. Účastník ďalej dôvodil, že je zrejmé, že žalovaný splnil aj povinnosť v zmysle § 31 ods. 1
katastrálneho zákona, keď posúdil dohodu z hľadiska splnenia zákonných podmienok. Podľa názoru
účastníka žalovaný postupoval správne, keď na podklade návrhu účastníka a príloh návrhu vklad povolil.
Mal za to, že žalovaný správne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a jeho rozhodnutie
je vecne správne. Dal do pozornosti, že toto ani nebolo dôvodom zrušenia rozhodnutia žalovaného,
keďže krajský súd rozhodnutie žalovaného zrušil výlučne z dôvodu formálneho nedostatku rozhodnutia
a to, že žalovaný neuviedol reštitučnej rozsudky spolu s dohodou o vydanie veci v časti, kde má byť
označený právny úkon. Dôvodil, že skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil reštitučné rozsudky,
nespôsobuje nezákonnosť rozhodnutia, keďže reštitučné rozsudky boli uvedené v samotnej dohode a
boli priložené k návrhu na vklad. Mal za to, že reštitučné rozsudky je možné považovať za súčasť dohody
a tak nebolo potrebné ich osobitne uvádzať v rozhodnutí, rovnako ako sa neuvádzajú ani ďalšie prílohy
návrhu na vklad, dokonca ani katastrálny zákon túto povinnosť v § 28 a nasl. okresnému úradu neukladá.

21. Účastník trval na tom, že právnym úkonom v predmetnej veci bola práve dohoda o vydaní vecí, ktorá
je dvojstranným právnym úkonom, pričom jedna zo zložiek tohto právneho úkonu - prejav vôle v prípade
žalobcu sa považuje za nahradený v zmysle judikatúry najvyššieho súdu reštitučnými rozsudkami.
Právny úkon v obdobných rozhodnutiach o vklade sa vždy uvádza bez potrebných informácií o vzniku
právneho úkonu, hoci pre existenciu akéhokoľvek právneho úkonu vedúceho k vkladu majú existenčný
význam.

22. Účastník ďalej namietal, že napadnutý rozsudok by znamenal zásadný a ničím neodôvodnený
odklonu od ustálenej právnej a administratívnej praxe. Uviedol, že posudzovanie prejavu vôle je
jednoznačne súčasťou administratívneho prieskumu pred vydaním rozhodnutia podľa § 31 ods. 1
katastrálneho zákona a nepatrí k formálnym náležitostiam rozhodnutia podľa § 31 ods. 4 písm. d/



katastrálneho zákona. Opätovne poukázal na skutočnosť, že Lesy SR, š.p. boli účastníkom reštitučného
konania, mali vedomosť o povinnosti uloženej reštitučnými rozsudkami a rovnako sú mu známe dotknuté
rozhodnutia najvyššieho súdu (nakoľko bol účastníkom konania v oboch prípadoch) a teda je zrejmé, že
si musel byť vedomý toho, na základe akých právnych skutočností došlo k povoleniu vkladu v prospech
účastníka. Vzhľadom na uvedené účastník žalobu považoval za ďalší účelový krok žalobcu v konaní s
jediným cieľom a to oddialiť vydanie nehnuteľností a navrátenie vlastníctva.

23. Ďalej účastník uviedol, že uvedené skutočnosti namietal aj v priebehu konania, pričom súd na ne
nijako neprihliadol. Považoval žalobu a námietky žalobcu za šikanózne, a teda, že ide o zneužitie práva,
zakladajúci dôvod na aplikáciu § 28 SSP v spojení s § 5 ods. 12 SSP, a preto súd mal žalobu odmietnuť.
Vytýkal správnemu súdu, že pokiaľ takto nepostupoval a žalobe vyhovel, vec nesprávne právne posúdil.

24. Záverom účastník uviedol, že zo strany žalovaného nedošlo k porušeniu ustanovení katastrálneho
zákona a ani iného právneho predpisu, práve naopak žalovaný postupoval v súlade s platnou právnou
úpravou ako aj súdnou praxou najvyššieho súdu, rozhodnutie obsahuje všetky zákonné náležitosti a
bolo by v rozpore s čl. 2 ods. 3 ústavy, ak by mu boli uložené povinnosti nad rámec zákona, za čo je
možné považovať aj uloženie povinnosti odôvodniť rozhodnutie, prípadne v ňom uviesť náležitosti, ktoré
zákon neukladá.

III.
Vyjadrenie žalovaného ku kasačnej sťažnosti účastníka konania

25. Žalovaný sa ku kasačnej sťažností účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza
nevyjadril.

IV.
Vyjadrenie žalobcu ku kasačnej sťažnosti účastníka konania

26. Žalobca ku kasačnej sťažnosti účastníka konania sa vyjadril tak, že navrhoval, aby najvyšší súd
podľa § 461 SSP kasačnú sťažnosť ako nedôvodnú zamietol a žalobcovi priznal právo na náhradu trov
súdneho konania.

27. V dôvodoch vyjadrenia žalobca sa stotožnil s rozsudkom krajského súdu a s dôvodmi uvedenými
v odôvodnení rozhodnutia správneho súdu. Tvrdil, že z rozhodnutia žalovaného správneho orgánu č.
V 4143/2005 zo dňa 25.11.2015 nie je možné s určitosťou zistiť, z akého právneho základu správny
orgán vychádzal pri povolení vkladu vlastníckeho práva v prospech účastníka a aké správne úvahy
ho viedli k takémuto rozhodnutiu. Žalobca poukázal na to, že pokiaľ je proti rozhodnutiu správneho
orgánu prípustný prieskum rozhodnutia správnym súdom, správny orgán sa má so skutočnosťami
rozhodujúcimi pre vydanie svojho rozhodnutia náležite vysporiadať a poňať ich do svojho rozhodnutia
a o to viac, ak sa jedná o zápis vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností na základe dohody o
navrátení vlastníctva, ktorá nie jedným z jej účastníkov podpísaná. Žalobca ďalej poukazoval na to,
že v katastrálnom konaní o povolení vkladu sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom
konaní (§ 22 ods. 5 katastrálneho zákona), a preto rozhodnutie správneho orgánu v zmysle § 47 ods. 3
správneho poriadku musí obsahovať aj odôvodnenie, v ktorom správny orgán uvedie, ktoré skutočnosti
boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu
úvahu pri použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval, ako sa vyrovnal s návrhmi a
námietkami účastníkov konania a s ich vyjadreniami k podkladom rozhodnutia. Poukázal tiež na to, že v
zmysle § 47 ods. 7 správneho poriadku osobitné zákony ustanovujú, v ktorých prípadoch sa rozhodnutie,
ktorým sa účastníkovi konania v plnom rozsahu vyhovuje, len vyznačí v spise a účastníkovi konania sa
namiesto písomného vyhotovenia rozhodnutia vydá osobitný doklad alebo poskytne plnenie.

28. žalobca ďalej tvrdil, že keďže katastrálny zákon požaduje pre rozhodnutie o povolení vkladu vydanie
rozhodnutia, malo napadnuté rozhodnutie obsahovať dôvody, pre ktoré tak správny orgán rozhodol,
najmä ak mu nebola predložená typizovaná scudzovacia zmluva podpísaná všetkými jej účastníkmi.
Uviedol, že pokiaľ má byť rozhodnutie správneho orgánu preskúmateľné súdom, musí tomu zodpovedať
aj obsah rozhodnutia, ktorý sa má preskúmať, v opačnom prípade ide o nepreskúmateľné rozhodnutie,
ktoré musí správny súd v zmysle § 191 ods. 1 2 Správneho súdneho poriadku zrušiť.



29. Žalobca vyslovil názor, že ak bola do správneho konania predložená dohoda o navrátení vlastníctva
podpísaná len jednou stranou tejto dohody, spolu s právoplatným rozsudkom súdu o povinnosti navrátiť
a vydať nehnuteľnosti oprávnenému subjektu, je takéto listiny nutné preskúmať a úvahy, ktoré správny
orgán viedli k povoleniu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľnosti poňať do rozhodnutia (odôvodnenia).
Mal za to, že pri individuálnom správnom akte je potrebné expressis verbis uviesť zákonné dôvody jeho
vydania a náležite vysvetliť právne a faktické okolnosti jeho prijatia a to minimálne v tých prípadoch,
keď majú zasiahnuť do sféry toho subjektu, ktorý nedal podnet na iniciovanie správneho konania. V
danej súvislosti dal do pozornosti právny názor najvyššieho súdu vyslovený v rozsudku 1Sžr 107/2014
z 09.11.2015.

30. Žalobca nesúhlasil ani s tvrdením účastníka, že rozsudok predstavuje zásadný a ničím
neodôvodnený odklonu od ustálenej právnej a administratívnej praxe. Mal za to, že rozhodovanie
kasačného súdu (najvyššieho súdu) v obdobných veciach nemá doposiaľ podobu ustálenej praxe.
Uviedol, že zatiaľ sú mu známe len rozhodnutia jediného senátne najvyššieho súdu v skutkovo a právne
podobných veciach. Z rozhodnutí tohto senátu je zrejmý judikatórny vývoj, v rámci ktorého sú postupne
formulované (rozširované) požiadavky kladené na rozhodnutia o povolení vkladu v právne identických
veciach ako je vec posudzovaná, a preto rozsudok nepredstavuje odklon od právnej praxe a naopak
reaguje na judikatórny vývoj a je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu vydaným
dňa 09.11.2015 pod sp.zn. 1Sžr/107/2014.

V.
Vyjadrenie účastníka konania k vyjadreniu žalobcu

31. Účastník konania na vyjadrenie žalobcu predložil vyjadrenie, v ktorom sa nestotožnil s tvrdeniami
žalobcu a tieto považoval za nedôvodné a účelové ako aj v rozpore s platnou právnou úpravou. Trval na
tom, že skutočnosť, že žalovaný v rozhodnutí neoznačil reštitučné rozsudky, nespôsobuje nezákonnosť
rozhodnutia. Uviedol, že reštitučné rozsudky boli uvedené v samotnej dohode a boli priložené k návrhu
na vklad, pričom reštitučné rozsudky nahrádzajú prejav vôle povinnej osoby a jej podpis na dohode.
Reštitučné rozsudky je možné považovať za súčasť dohody a nebolo potrebné ich osobitne uvádzať v
rozhodnutí, rovnako ako sa neuvádzajú ani ďalšie prílohy návrhu, a dokonca ani katastrálny zákon túto
povinnosť v § 28 a nasl. ani v inom ustanovení okresnému úradu neukladá.

32. K argumentácii žalobcu, že na tento prípad bolo potrebné analogicky aplikovať § 47 ods. 3 správneho
poriadku, účastník konania, citujúc právnu úpravu ustanovenú v § 22 ods. 5 katastrálneho zákona
uviedol, že katastrálny zákon síce pripúšťa subsidiárne použitie ustanovení správneho poriadku, avšak
len v tých prípadov, ak katastrálny zákon neobsahuje odlišnú právnu úpravu, pričom v tomto prípade
katastrálny zákon vymedzuje náležitosti rozhodnutia o povolení vkladu v § 31 ods. 4, ktorá právna úprava
je lex specialis k úprave v § 47 ods. 3 správneho poriadku a v zmysle zásady lex specialis legi generali
má prednosť.

33. Záverom účastník konania uviedol, že žalovaný v konaní nepochybil, napadnuté rozhodnutie je
správne a zákonné a teda súd mal žalobu zamietnuť, trvajúc na tom, že podaná žaloba je nielenže
nedôvodná, ale aj účelová a šikanózna a ide o zneužitie práva a teda je daná dôvodnosť pre postup
podľa § 28 v spojení s § 5 ods. 12 Správneho súdneho poriadku. Trval na dôvodnosti podanej kasačne
sťažnosti a opätovne žiadal, aby kasačný súd rozsudok zrušil a vec vrátil Krajskému súdu v Nitre na
ďalšie konanie.

VI.
Konanie pred kasačným súdom

34. Dňom 1. júla 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok upravujúci
v zmysle § 1 a) právomoc a príslušnosť správneho súdu konajúceho a rozhodujúceho v správnom
súdnictve, b) konanie a postup správneho súdu, účastníkov konania a ďalších osôb v správnom
súdnictve.

35. Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd kasačný (§ 11 písm. g/ v spojení s § 438 ods.
2 SSP) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo v
medziach podanej kasačnej sťažnosti účastníka konania Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavská arcidiecéza



(§ 453 ods. 1 SSP), kasačnú sťažnosť prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 455 SSP), keď deň
vyhlásenia rozhodnutia bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <. (§ 452 ods. 1 v spojení s ustanovení§ 137 ods.
4 SSP) a dospel k záveru, že kasačná sťažnosť je dôvodná.

36. Predmetom prieskumného konania na kasačnom súde bol rozsudok Krajského súdu v Nitre č.k.
11S 9/2016-170 zo dňa 8. marca 2017, ktorým správny súd rozhodnutie Okresného úradu Komárno,
katastrálny odbor č. V 4143/2015 zo dňa 25.11.2015 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie podľa §
191 ods. 1, písm. f/ SSP.

37. Predmetom súdneho prieskumu v danej veci bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu
Okresného úradu Komárno zo dňa 25.11.2015 číslo vkladu: V 4143/2015, ktorým správny orgán podľa
ustanovenia § 31 ods. 3 katastrálneho zákona povolil vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností
k nehnuteľnostiam uvedeným v návrhu na vklad vlastníckeho práva, uvedené v rozhodnutí, v prospech
Rímskokatolíckej cirkvi, Trnavskej arcidiecéze, Trnava v podiele 1/1 na základe „dohody o vydaní veci"
zo dňa 21.10.2015 uzavretej medzi účastníkmi: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská arcidiecéza, Trnava
ako oprávneným a Slovenská republika, zastúpená: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, ako
povinným.

38. V procese posudzovania zákonnosti napadnutého rozsudku krajského súdu najvyšší súd vychádzal
zo skutkových zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu, na ktoré poukázal už krajský súd v
odôvodnení napadnutého rozsudku, z ktorých dôvodov kasačný súd ich neopakuje a súčasne na ne
poukazuje.

39. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom
fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených
týmto zákonom. (§ 2 ods. 1 SSP)

40. Konanie pred správnym súdom je jednou zo záruk ochrany základných ľudských práv a slobôd a
ochrany práv a oprávnených záujmov účastníkov administratívneho konania. (§ 5 ods. 2 SSP)

41. Správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu
orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy. (§ 177 ods. 1 SSP)

42. Kasačný súd predovšetkým upriamuje pozornosť na to, že správny súd nie je súdom skutkovým.
Jeho úlohou pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu podľa tretej časti
Správneho súdneho poriadku (§§ 177 a nasl. SSP) je posudzovať, či správny orgán príslušný na konanie
si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi
ako aj s procesno-právnymi predpismi.

43. Správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon
neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti
napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.(§ 119 SSP).

44. Na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu
verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy. (§ 135 ods. 1 SSP)

45. Správne súdnictvo v Slovenskej republike vychádza z materiálneho chápania právneho štátu v
zmysle čl. 1 ods. 1 ústavy vyžadujúceho, aby verejná správa bola pod kontrolou súdnej moci. Je
založené jednak na kontrole verejnej správy, či táto (ne)prekračuje jej zverené právomoci a jednak
poskytuje ochranu subjektívnym právam osôb, do ktorých bolo zasiahnuté alebo zasahované v rozpore
so zákonom. Hlavnou úlohou správneho súdnictva je teda ochrana subjektívnych práv a jeho cieľom
ochrana práv fyzických a právnických osôb a ich prostredníctvom následne aj ochrana zákonnosti.
Správne súdnictvo je neoddeliteľným atribútom právneho štátu zaručujúcim každej osobe či už ide o
fyzickú alebo právnickú osobu ochranu práv pred činnosťou orgánov verejnej správy. Dodržiavanie
zákonnosti v oblasti výkonnej moci a dôsledná ochrana jednotlivca je jednou z najdôležitejších čŕt



právneho štátu, ktorého koncepcia práva stojí aj na dodržiavaní práva štátnymi orgánmi v súlade so
zásadou materiálnej spravodlivosti.
46. Kasačný súd upriamuje pozornosť tiež na to, že správny súd pri preskúmaní zákonnosti rozhodnutia
a postupu správneho orgánu je povinný posudzovať súlad rozhodnutia a postup mu predchádzajúci so
zákonom, a preto v konkrétnej veci sa zásadne obmedzí na otázku, či vykonané dôkazy, z ktorých
správny orgán vychádzal, nie sú pochybné najmä ohľadom na prameň, z ktorých pochádzajú, alebo
pre porušenie niektorej procesnej zásady správneho konania, a ďalej na otázku či vykonané dôkazy
logicky robia vôbec možným skutkový záver, ku ktorému správny orgán dospel. Správny súd pri
preskúmaní zákonnosti rozhodnutia a postupu správneho orgánu posudzuje, či správny orgán aplikoval
na predmetnú právnu vec relevantný právny predpis a právnu úpravu na vec sa vzťahujúcu aplikoval v
súlade s čl. 152 ods.4 Ústavy Slovenskej republiky.

VII.
Právne posúdenie kasačným súdom

47. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava") Slovenská republika je
zvrchovaný, demokratický a právny štát.

48. Základom interpretácie a aplikácie čl. 1 ods. 1 ústavy je zabezpečenie materiálneho a nie formálneho
právneho štátu. Základnou premisou materiálneho právneho štátu sa prezentuje všeobecná záväznosť
práva pre všetkých. To znamená, že štátne orgány, orgány územnej samosprávy, právnické osoby s
právomocou rozhodovania o právach a povinnostiach, ako aj každý jednotlivec musí konať tak, ako
určuje právny poriadok.

49. Ústavný súd SR princíp materiálneho právneho štátu prezentoval v právnom názore: ,,V právnom
štáte, v ktorom sú ako neoddeliteľné súčasti okrem iných stelesnené princípy, ako sú právna istota a
spravodlivosť (princíp materiálneho právneho štátu), čo možno spoľahlivo vyvodiť z čl. 1 ústavy, sa
osobitný dôkaz kladie na ochranu tých práv, ktoré sú predmetom jej úpravy. Povinnosťou všetkých
štátnych orgánov je zabezpečiť reálnu možnosť ich uplatnenia tými subjektmi, ktorými boli priznané" (ÚS
17/1999, Nález z 22. septembra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999, s. 365;
zhodne I. ÚS 44/1999, Nález z 13. októbra 1999. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného súdu SR 1999,
s. 382, I. ÚS 10/98)". (I. ÚS 54/02. Nález z 13. novembra 2002. Zbierka nálezov a uznesení Ústavného
súdu SR 2002 - II. polrok, s. 750, nález Ústavného súdu SR č. PL. ÚS 22/06). Judikatúra ústavného súdu
tiež kladie dôraz, že v súlade s čl. 1 ods. 1 ústavy s uplatňovaním princípu právnej istoty v právom štáte
sa spája požiadavka všeobecnosti, platnosti, trvácnosti, stability, racionálnosti a spravodlivého obsahu
právnych noriem; medzi ústavné princípy vlastné právnemu štátu patrí aj zákaz svojvôle v činnosti
štátnych orgánov, ako aj zásada primeranosti, resp. proporcionality (m. m. PL. ÚS 1/04).

50. Podľa čl. 2 ods. 2 ústavy štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu
a spôsobom, ktorý ustanoví zákon.

51. Podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky výklad a uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov
a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí byť v súlade s touto ústavou.

52. Z uvedeného článku ústavy vyplýva, že výklad a uplatňovanie všeobecne záväzných právnych
predpisov musí byť v súlade s ústavou. Pozitivistický právny prístup k aplikácii zákonov je preto v činnosti
štátnych orgánov modifikovaný ústavne konformným výkladom, ktorý v závislosti od ústavou chránených
hodnôt pôsobí reštriktívne alebo extenzívne na dikciu zákonných pojmov. Obsah zákonnej právnej
normy nemôže byť interpretovaný izolovane, mimo zmyslu a účelu zákona, cieľa právnej regulácie, ktorý
zákon sleduje. Požiadavka na ústavne konformnú aplikáciu a výklad zákona je podmienkou zákonnosti
rozhodnutia ako individuálneho správneho aktu. Mocenské orgány štátu realizujúc svoju rozhodovaciu
právomoc sú pri výkone svojej moci povinné postupovať v zmysle čl. 2 ods. 2 ústavy, s prihliadnutím
na to, že súčasne sú viazané aj právnou úpravou obsiahnutou v medzinárodných zmluvách, ktorými
je Slovenská republika viazaná (čl. 7 Ústavy SR) a po vstupe Slovenskej republiky do Európskeho
spoločenstva, Európskej únie postupovať tiež v súlade s právne záväznými predpismi Európskeho
spoločenstva, Európskej únie.



53. Predpokladom povolenia vkladu práva k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe
zmluvného právneho úkonu alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného je splnenie
zákonných podmienok ustanovených v § 31 ods. 1 katastrálneho zákona. Pri rozhodovaní o povolení
vkladu príslušný správny orgán prihliada aj na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv
na povolenie vkladu, a v rámci tohto prieskumu posudzuje súlad zmluvného dojednania účastníkmi
zmluvného záväzku so zákonom.

54. Zákonodarca právnou úpravou ustanovenou v katastrálnom zákone zveril do právomoci okresnému
úradu katastrálny odbor ako orgánu štátnej správy na úseku katastra v konaní o povolení vkladu
práva viažucého sa k nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností na základe zmluvného právneho úkonu
alebo iného právneho úkonu zákonom predpokladaného okrem splnenia ďalších zákonných podmienok
skúmať aj jej súlad so zákonom. Povinnosťou správneho orgánu na úseku katastra v konaní o povolení
vkladu je v zmysle ustanovenia § 3 správneho poriadku v spojení s § 22 ods.5 katastrálneho zákona
postupovať v súlade s ustanoveniami Občianskeho zákonníka, ako aj ďalšími právnymi predpismi, v
danom prípade s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z.z., ktoré sa vzťahujú na posúdenie právneho
úkonu zakladajúceho vznik, zmenu alebo zánik práv a povinností účastníkov konania.

55. Okresný úrad, katastrálny odbor, je ako orgán štátnej správy súčasťou výkonnej moci štátu a je v
jeho kompetencii rozhodovať, či sú splnené podmienky na povolenie zápisu práv k nehnuteľnostiam
do katastra. Vkladové konanie ako návrhové správne konanie sa začína na návrh účastníka konania.
V priebehu vkladového konania správny orgán posudzuje podstatné náležitosti príslušného zmluvného
typu a to z hľadiska kritérií, ktoré sú uvedené v ustanovení § 31 ods. 1 a 2 katastrálneho zákona
a predmetnú zmluvu posudzuje aj v intenciách ustanovení právneho predpisu viažuceho sa k
posudzovaniu splnenia zákonných podmienok pre povolenie vkladu vlastníckeho práva do katastra. To
znamená, že vkladové konanie predstavuje rozhodovací procesný postup, pri ktorom správny orgán
na základe predložených písomných podkladov podľa § 31 katastrálneho zákona posudzuje všetky
skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu. Výsledkom tohto rozhodovacieho procesného
postupu je rozhodnutie o povolení vkladu alebo rozhodnutie o zamietnutí návrhu na vklad, pokiaľ správny
orgán zistí, že nie sú splnené zákonné podmienky pre povolenie vkladu. Inštitút vkladu je založený na
základe konštitutívnosti, čo znamená, že zmluvné vecné práva k nehnuteľnostiam vznikajú, menia sa
a zanikajú vkladom do katastra.

56. Náležitosti rozhodnutia, ktorým sa vklad povoľuje, zákonodarca stanoví v právnej úprave § 31 ods.
4 katastrálneho zákona tak, že rozhodnutie o povolení vkladu obsahuje a) názov okresného úradu,
ktorý rozhodol o vklade, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d) označenie právneho
úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď okresný úrad rozhodol o vklade, f)
deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá vklad povolila, h)
odtlačok okrúhlej pečiatky okresného úradu. Uvedená právna úprava kogentným spôsobom ustanovuje
náležitosti rozhodnutia, ktorým správny orgán rozhodol o povolení vkladu vlastníckeho práva do
katastra. Pokiaľ správny orgán povolil vklad rozhodnutím spĺňajúcim náležitosti v zmysle právnej úpravy
ustanovenej v § 31 ods.4 katastrálneho zákona, postupoval v súlade so zákonom. Na rozhodnutie o
povolení vkladu nie je možné aplikovať právnu úpravu ustanovenú v § 47 správneho poriadku, pretože v
katastrálnom konaní sa postupuje podľa všeobecných predpisov o správnom konaní, (zákon č. 71/1967
Zb.), ak tento zákon alebo iný zákon neustanovuje inak v zmysle § 22 ods. 5 katastrálneho zákona.

57. Vychádzajúc z citovanej právnej úpravy kasačný súd po vykonaní súdneho prieskumu
preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu pri aplikácii zákonnej úpravy katastrálneho
zákona v spojení s právnou úpravou zákona č. 161/2005 Z.z. dospel k inému záveru ako krajský súd,
a to že žalobné námietky žalobcu neboli spôsobilé zvrátiť správnosť a zákonnosť preskúmavaného
správneho rozhodnutia.

58. Posudzujúc predmetnú dohodu predloženú účastníkom konania spolu s návrhom na vklad
vlastníckeho práva do katastra s predloženými prílohami v zmysle § 31 ods.1 katastrálneho zákona
v spojení s § 3 ods.1 správneho poriadku a v spojení s ustanoveniami zákona č. 161/2005 Z.z.
kasačný súd dospel k záveru, že v danom prípade žalovaný správny orgán na základe skutkových
zistení vyplývajúcich z administratívneho spisu ustálil správny právny záver, že predmetná dohoda je
vkladu schopná listina, pretože uloženie povinnosti povinnej osobe - žalobcovi, súdnym rozhodnutím v
zmysle zákonnej úpravy ustanovenej v zákone č. 161/2005 Z.z. vydať žiadané nehnuteľnosti oprávnenej



osobe - pribratý účastník konania, implicitne nahradzuje súhlas povinnej osoby s vydaním žiadaných
nehnuteľností a náhradným spôsobom osvedčuje jej vôľu.

59. Najvyšší súd ako súd kasačný v preskúmavanej veci zistil, že Najvyšší súd Slovenskej republiky
v obdobnej veci (v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Komárno, za účasti: Rímskokatolícka cirkev, Trnavská
arcidiecéza, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011, o
odvolaní žalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Nitre č.k. 11S/142/2011-155 zo dňa 02.07.2013/,
rozhodol rozsudkom sp.zn. 1Sžr/147/2013 z 23.09.2014 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu
podľa § 220 OSP v spojení § 250ja ods. 3 posledná veta OSP zmenil tak, že žalobu žalobcu ako
nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). Najvyšší súd Slovenskej republiky v inej obdobnej veci
(v právnej veci žalobcu: Lesy Slovenskej republiky, štátny podnik, so sídlom Námestie SNP č. 8,
Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, katastrálny odbor, za účasti Gréckokatolícka
cirkev, Farnosť Lipany, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného číslo vkladu V 93/13 zo dňa
06. marca 2013, o odvolaní účastníka konania Gréckokatolícka cirkev, Farnosť Lipany proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove č.k. 1S/22/2013-183 zo dňa 26. apríla 2016, rozhodol rozsudkom sp.zn.
7Sžr/152/2016 z 28.02.2018 tak, že napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 250ja ods. 3 veta
druhá v spojení s § 246c ods.1, veta prvá a s § 220 OSP a v spojení s § 492 ods. 2 SSP zmenil tak, že
žalobu žalobcu ako nedôvodnú zamietol (§ 250j ods. 1 OSP). Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach
dospel k záveru, že neboli dané dôvody pre zrušenie správneho rozhodnutia, ktoré bolo vydané v súlade
so zákonom.

60. Najvyšší súd v uvedených rozhodnutiach dal dostatočnú odpoveď na zásadnú námietku žalobcu
(Lesy Slovenskej republiky, š.p.), vznesenú v žalobe a to, že „Dohoda" predložená cirkvou v prílohe
návrhu na vklad vlastníckeho práva k žiadaným nehnuteľnostiam, nie je vkladu schopnou listinou. Túto
námietku žalobca vzniesol aj v žalobe v preskúmavanej veci a kasačný súd ju považoval za zásadnú
námietku. Z uvedených dôvodov kasačný súd v predmetnej preskúmavanej veci sa v celom rozsahu
stotožnil s názorom najvyššieho súdu vysloveným v uvedených rozhodnutiach sp.zn. 1Sžr 147/2013 z
23.09.2014 a 7Sžr/152/2016 z 28.02.2018, a preto v súlade s § 464 ods.1 SSP na ne poukazuje a ich
prevzatú časť v odôvodnení uvádza nasledovne:
„Najvyšší súd v odôvodnení uvedených rozhodnutí citujúc právnu úpravu ustanovenú v katastrálnom
zákone a v zákone č. 161/2005 Z.z. okrem iného konštatuje:
Z obsahu spisu krajského súdu, ktorého súčasťou bol aj administratívny spis žalovaného, vyplynulo,
že správa katastra rozhodnutím č. V 1945/11 zo dňa 07.07.2011 vyhovela návrhu cirkvi a povolila
vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností k vyššie špecifikovaným nehnuteľnostiam v k.ú. P.
v prospech cirkvi na základe dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011.
Z vyjadrenia správy katastra vyplynulo, že vzhľadom k úspechu cirkvi v občianskoprávnom konaní
vedenom na Okresnom súde v Komárne a Krajskom súde v Nitre, v ktorom bola žalobcovi uložená
povinnosť vydať a navrátiť oprávnenej osobe (teda cirkvi) vlastníctvo k uvedeným nehnuteľnostiam,
povolil vklad vlastníckeho práva z titulu dohody o vydaní veci s tým, že v zmysle § 161 ods. 3 O.s.p. prejav
vôle žalobcu považoval za nahradený práve výrokom právoplatného občianskoprávneho rozsudku.
Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožňuje s názorom žalovaného v tom, že pre povolenie vkladu boli
splnené podmienky v zmysle katastrálneho zákona.
Cirkev si uplatnila reštitučný nárok na navrátenie nehnuteľností v zmysle ustanovení reštitučného
zákona. Nakoľko žalobca s ňou odmietol uzavrieť dohodu o vydaní vecí, obrátila sa cirkev na súd, ktorý
uložil žalobcovi povinnosť vydať cirkvi tam uvedené nehnuteľnosti a navrátiť jej vlastníctvo. Žalobca
ako povinná osoba právoplatný rozsudok Okresného súdu Komárno v spojení s odvolacím rozsudkom
Krajského súdu v Nitre nerešpektovala.
Odvolací súd dal za pravdu žalovanému ako aj cirkvi v tom, že právoplatným rozsudkom Okresný
súd Komárno uložil žalobcovi (v reštitučnom konaní povinnej osobe v zmysle § 4 reštitučného
zákona) povinnosť vydať nehnuteľnosti a navrátiť vlastníctvo k nim cirkvi ako osobe oprávnenej,
teda uložil žalobcovi povinnosť vyhlásiť vôľu určitým spôsobom. Nakoľko žalobca uvedenú povinnosť
nerešpektoval, dohodu s cirkvou neuzavrel, ani iným spôsobom nesplnil právoplatne mu uloženú
povinnosť, nastala ex lege zákonná fikcia, v zmysle ktorej právoplatný rozsudok Okresného súdu
Komárno ukladajúci žalobcovi povinnosť prejaviť svoju vôľu (teda vydať nehnuteľnosti), nahradil vôľu
povinnej osoby (žalobcu) a súčasne aj druhej zmluvnej strany v dohode o vydaní veci.
Následne správa katastra postupovala správne, keď na základe návrhu cirkvi, z ktorého bolo
jednoznačne zrejmé, čoho sa cirkev domáhala - a síce povolenia vkladu k tam špecifikovaným



nehnuteľnostiam z titulu dohody o vydaní veci zo dňa 18.05.2011 podľa reštitučného zákona v spojení s
právoplatným rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 8C 159/06-552 - návrh a jeho prílohy v zmysle
§ 31 katastrálneho zákona preskúmala a dospela k záveru, že dohoda o vydaní veci obsahovala všetky
zákonom požadované náležitosti, pričom absentujúci prejav vôle a podpis žalobcu bol s poukazom na
§ 161 ods. 3 O.s.p. nahradený výrokom právoplatného rozsudku Okresného súdu Komárno, ktorý bol
k návrhu pripojený.
K vyššie uvedenému odvolací súd poukazuje aj na skoršiu judikatúru Najvyššieho súdu SR (rozsudok
sp.zn. 3SžoKS/16/2006), v zmysle ktorej rozsudok súdu vydaný v občianskoprávnom konaní ukladajúci
odporcovi povinnosť vyhlásiť vôľu spôsobom uvedeným vo výroku (t.j. povinnosť uzatvoriť kúpnu
zmluvu identifikovanú vo výroku), je rozsudkom ukladajúcim vyhlásenie vôle podľa § 161 ods. 3 O.s.p.
Najvyšší súd v odôvodnení tohto rozsudku konštatoval, že „... podľa čl. 152 ods. 4 Ústavy SR výklad a
uplatňovanie ústavných zákonov, zákonov a ostatných všeobecne záväzných právnych predpisov musí
byť v súlade s touto ústavou. Požiadavka na ústavne konformný výklad zákonov priamo ovplyvňuje
zisťovanie obsahu jednotlivých zákonných ustanovení z dikcie a ich aplikáciu na daný skutkový stav a
zabezpečuje, že výklad normatívnych ustanovení zákona nevedie k absurdným záverom, alebo záverom
v rozpore s ústavnými princípmi.
Podľa § 161 ods. 2 O.s.p. ak nie je v rozsudku uložená povinnosť na plnenie, je rozsudok vykonateľný,
len čo nadobudol právoplatnosť.
Podľa § 161 ods. 3 O.s.p. právoplatné rozsudky ukladajúce vyhlásenie vôle nahradzujú toto vyhlásenie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky sa vo svetle vyššie uvedeného nemohol stotožniť s názorom súdu
prvého stupňa v tom, že správa katastra nepostupovala správne a v súlade so zákonom, keď povolila
vklad vlastníckeho práva titulom dohody, v ktorej absentoval podpis žalobcu.
Najvyšší súd Slovenskej republiky na záver poukazuje na účel okruhu reštitučných predpisov a tým je vo
všeobecnosti odstránenie alebo aspoň zmiernenie následkov niektorých majetkových krívd, ku ktorým
došlo voči postihnutým osobám v období neslobody zo strany štátu. Poškodenou bola v predmetnej
právnej veci cirkev, ktorá postupovala v súlade s ustanoveniami reštitučného zákona a vyzvala žalobcu
ako povinnú osobu (§4 a §5 ods. 1 a 2 reštitučného zákona) k vydaniu odňatých nehnuteľností, ktorý
jej výzvu ignoroval, následne sa obrátila na Okresný súd Komárno i Krajský súd v Nitre (§ 5 ods. 3
reštitučného zákona), ktorý jej právoplatným rozsudkom dali za pravdu a uložili žalobcovi povinnosť,
ktorú tento opätovne nerešpektoval. Nakoľko vykonanie záznamu do katastra nehnuteľností titulom
uvedených civilných rozsudkov bolo na základe protestu prokurátora zrušené ako nezákonné s tým, že
tieto rozsudky uložili povinnosť vydať nehnuteľnosti, no neurčovali vlastnícke právo k nim, neostávalo
cirkvi žiadne iné riešenie, ako sa domáhať svojich práv, len to, ktoré zvolila, ktoré následne aplikovala
správa katastra a ktoré je aj podľa názoru odvolacieho súdu vzhľadom na vyššie uvedené súladné so
zákonom aj s judikatúrou."

61. Vychádzajúc z uvedeného kasačný súd vyhodnotil námietky účastníka konania uvedené v kasačnej
sťažnosti, ktorými namietal nesprávne právne posúdenie veci krajským súdom v zmysle § 440 ods.1
písm. g/ SSP, za dôvodné.

62. Kasačný súd posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia krajského súdu aj z pohľadu názoru
najvyššieho súdu vysloveného v jeho rozhodnutí sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015, ktorým právnym
názorom sa krajský súd v preskúmavanom konaní riadil.
63. Uvedeným rozhodnutím najvyšší súd rozhodol v právnej veci žalobcu: LESY Slovenskej republiky,
štátny podnik, so sídlom Námestie SNP 8, Banská Bystrica, proti žalovanému: Okresný úrad Sabinov, za
účasti: Gréckokatolícka cirkev, farnosť Miľpoš, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Správy katastra
Sabinov č. V 497/13 zo dňa 30. mája 2013, o odvolaní žalovaného a zúčastnenej osoby proti rozsudku
Krajského súdu v Prešove zo dňa 18. júna 2014, č.k. 5S/33/2013-50, tak, že napadnutý rozsudok
Krajského súdu v Prešove potvrdil. Krajský súd v Prešove uvedeným rozhodnutím podľa § 250j ods. 2
písm. d/ OSP rozhodnutie Správy katastra Sabinov č. V 497/13 z 30. mája 2013, ktorým správa katastra
povolila vklad vlastníckeho práva v prospech účastníka konania, zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie
konanie. Z odôvodnenia uvedeného rozhodnutia najvyššieho súdu ako aj z rozhodnutia súdu prvého
stupňa vyplýva, že súdy v označenej veci dospeli k zhodnému záveru, že nedostatok odôvodnenia
napadnutého rozhodnutia o vklade vlastníckeho práva je takou vadou konania majúcou za následok
nezákonnosť rozhodnutia správneho orgánu a je dôvodom pre jeho zrušenie a vrátenie veci žalovanému
správnemu orgánu.



64. Odvolací súd vychádzajúc z uvedeného nesúhlasí s tvrdením žalobcu, že v obdobných veciach názor
najvyššieho súdu vyslovený v jeho rozsudku sp.zn. 1Sžr/147/2013 bol prekonaný judikatórnym vývojom
a je v súlade s časovo posledným rozsudkom najvyššieho súdu sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015.
Najvyšší súd vo vyššie uvedených rozsudkoch v obdobných právnych veciach rozhodol rozdielne.
Rozhodnutím sp.zn. 1Sžr/107/2014 z 09.11.2015 najvyšší súd však potvrdil zrušenie rozhodnutia
žalovaného správneho orgánu výlučne z procesného pochybenia spočívajúceho v absencii odôvodnenia
napadnutého správneho rozhodnutia, pričom meritom veci a to hmotnoprávnou otázku, či predmetná
„Dohoda" predložená cirkvou v prílohe návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra je alebo nie je
vkladu schopnou listinou sa v odôvodnení svojho rozhodnutia nezaoberal.

65. V danej súvislosti kasačný súd súčasne upriamuje pozornosť na to, že judikatúra v slovenskom
právnom poriadku nie je záväzná absolútne. Povinnosťou najvyššieho súdu ako súdu kasačného (do
účinnosti Správneho súdneho poriadku odvolacieho) tak, ako aj krajského súdu, je zaoberať sa každou
vecou samostatne a i keď vychádzajúc zo skutkových zistení známych z inej rozhodovacej činnosti,
posudzovať zákonnosť preskúmavaného rozhodnutia žalovaného správneho orgánu individuálne a
nezávisle od iných rozhodnutí správneho orgánu ako individuálnych správnych aktov a pokiaľ sú
predmetom súdneho prieskumu, nezávisle od iných rozhodnutí súdu v daných veciach.

66. Kasačný súd s názorom najvyššieho súdu vysloveným v rozsudku 1Sžr/107/2014 sa nestotožnil a to
z týchto dôvodov. Zákonodarca v právnej norme ustanovenej v § 31 ods. 4 katastrálneho zákona stanoví
náležitosti rozhodnutia o povolení vkladu tak, že rozhodnutie, ktorým sa vklad povoľuje, obsahuje a)
označenie správy katastra, ktorá o vklade rozhodla, b) číslo vkladu, c) označenie účastníkov konania, d)
označenie právneho úkonu a nehnuteľností, ktorých sa právny úkon týka, e) deň, keď správa katastra
o vklade rozhodla, f) deň, keď nastali právne účinky vkladu, g) meno, priezvisko a podpis osoby, ktorá
vklad povolila, h) odtlačok okrúhlej pečiatky správy katastra. Pokiaľ okresný úrad odbor katastrálny v
danom prípade rozhodol preskúmavaným rozhodnutím o vklade vlastníckeho práva do katastra, ktoré
neobsahovalo odôvodnenie, nevybočil z medzí zákonnej úpravy. V neposlednom rade kasačný súd dáva
do pozornosti žalobcu rozhodnutie najvyššieho súdu publikované v Zbierke stanovísk najvyššieho súdu a
rozhodnutí súdov Slovenskej republiky pod č. R 103/2011, v zmysle ktorého je neúčelné a nehospodárne
formálne zopakovanie administratívneho konania, ak pre účastníka vo vzťahu k skutkovej stránke veci
nepredstavuje reálnu možnosť dosiahnuť rozhodnutie v jeho prospech a za takýchto okolností platí, že
aj nie každé porušenie procesného predpisu má za následok porušenie práv účastníka konania.

67. Vzhľadom k uvedenému krajský súd vo veci napadnutým rozsudkom rozhodol na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto kasačný súd považoval dôvod účastníka konania v
kasačnej sťažnosti vymedzený v zmysle § 440 ods. 1 písm. g/ Správneho súdneho poriadku za dôvodný.
Z týdcho dôvodov kasačný súd napadnutý rozsudok krajského súdu podľa § 462 ods. 1 Správneho
súdneho poriadku zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie.

68. Úlohou krajského súdu v ďalšom konaní bude postupovať v intenciách názoru kasačného súdu
uvedeného vyššie, vec opätovne prejednať a rozhodnúť o nej v merite. V novom rozhodnutí povinnosťou
krajského súdu bude súčasne rozhodnúť opäť o nároku na náhradu trov konania vrátane o nároku na
náhradu trov kasačného konania podľa § 467 ods. 3 Správneho súdneho poriadku.

69. Toto rozhodnutie prijal kasačný súd v senáte pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004
Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1. mája 2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustný opravný prostriedok.