Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 14S/84/2011 z 29. 5. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Trnava z 29. mája 2013, sp. zn. 14S/84/2011, ECLI:SK:KSTT:2013:2011200577.1
Krajský súd Trnava | 14S/84/2011 | ECLI:SK:KSTT:2013:2011200577.1 | 2013-05-29 | Uznesenie
Citované ustanovenia: OSP, § 250t ods. 1 OSP, § 250t ods. 2 OSP, § 250t ods. 3 OSP, § 250t ods. 4 OSP, § 250t ods. 5 OSP, § 250t ods. 6 OSP, § 250t ods. 7 OSP, § 250t ods. 8 OSP, zákon č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov (zrušený), § 15 ods. 14 zákona č. 511/1992 Zb., § 15 ods. 17 zákona č. 511/1992 Zb., § 15b ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., § 15b ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 15b ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 2 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 3 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 4 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 6 zákona č. 511/1992 Zb., § 30a ods. 7 zákona č. 511/1992 Zb.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/68635365-6726-4a85-88e1-a455d770aab9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2013:2011200577.1

Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 14S/84/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2011200577
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Benczová
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2013:2011200577.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľa: VARINSKÝ, s.r.o., so sídlom Tamaškovičova 17, 917
01 Trnava, IČO: 362 726 55, právne zast.: JUDr. Ľubicou Masárovou, advokátkou, so sídlom Púchovská
12, 831 06 Bratislava, proti odporcovi: Daňový úrad Trnava, Hlboká 8/1, 917 65 Trnava, právne zast.:
MUNDIEROVÁ & PARTNERS, s.r.o., Advokátska kancelária Mgr. Martina Mundierová, Zámocké schody
2/A, 811 01 Bratislava, IČO: 36 861 545, o návrhu na konanie proti nečinnosti orgánu verejnej správy
t a k t o

r o z h o d o l :

Súd   u k l a d á   odporcovi Daňovému úradu Trnava, Hlboká 8/1, 917 01 Trnava, povinnosť konať
v konaní vo veci oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej
hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008, vedenom odporcom po zrušení jeho rozhodnutia č.
649/231/100870/09/Sta zo dňa 16. novembra 2009 a vydať v tomto konaní rozhodnutie, a to v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu.

Odporca je  p o v i n n ý  zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania v sume 314,18 eur na účet právnej
zástupkyne navrhovateľa JUDr. Ľubice Masárovej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

o d ô v o d n e n i e :

Návrhom podľa Štvrtej hlavy Piatej časti O.s.p. sa navrhovateľ domáhal, aby súd uložil odporcovi
povinnosť konať v konaní vo veci oprávnenosti nároku navrhovateľa na vrátenie nadmerného odpočtu
dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie august 2008 vedenom odporcom po zrušení jeho
rozhodnutia č. 649/231/100870/09/Sta zo dňa 16.11. 2009 a vydať v tomto konaní rozhodnutie v lehote
30 dní od právoplatnosti rozhodnutia súdu. V dôvodoch návrhu uviedol, že na základe vykonanej daňovej
kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu dane z pridanej hodnoty
(DPH), začatej dňa 13.11. 2008, ukončenej prerokovaním protokolu o daňovej kontrole zo dňa 10.11.
2009 vydal odporca ako správca dane rozhodnutie č. 649/231/100870/09/Sta zo dňa 16.11. 2009, ktoré
bolo v odvolacom konaní rozhodnutím Daňového riaditeľstva SR č. I/221/5328-29420/2010/990447-r  zo
dňa 09.03. 2010 zrušené a vec bola odporcovi vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Od vrátenia veci
do štádia prvostupňového konania však odporca nevykonal žiaden úkon smerujúci k správnemu zisteniu
skutkového stavu a nevydal rozhodnutie v zákonných lehotách v zmysle zák. č.  511/1992 Zb.. Úplná
nečinnosť ku dňu podania návrhu trvá viac ako 17 mesiacov, celkové konanie o nároku navrhovateľa
na vrátenie nadmerného odpočtu za august 2008, spojení s jeho nevyplatením až do právoplatného
rozhodnutia vo veci však trvá viac ako 2 roky a 10 mesiacov.

Odporca po vrátení veci na ďalšie konanie v rozpore so zákonom a lehotami stanovenými § 30a zák. č.
511/1992 Zb. nevydal rozhodnutie, čím porušuje základné práva navrhovateľa v zmysle článku 48 ods. 2
Ústavy SR a článku 46 ods. 1 Ústavy SR. Z odôvodnenia zrušujúceho rozhodnutia vyplýva, že zrušené
rozhodnutie zo dňa 16.11. 2009 vydané po 12-tich  mesiacov trvajúcej kontrole bolo vydané na základe
nedostatočne zisteného skutkového stavu a neodôvodnených právnych záverov. Pravdepodobným



dôvodom nečinnosti odporcu je zrejme opakovaná daňová kontrola DPH za zdaňovacie obdobie august
2008 vykonávaná Daňovým riaditeľstvom SR na základe oznámenia Daňového riaditeľstva SR č.
I/182/11274-73289/2010/Kono zo dňa 21.06. 2010 začatá 28.07. 2011, pričom táto však nemá žiaden
vplyv na posúdenie nezákonnej nečinnosti odporcu, keďže začala po uplynutí zákonných lehôt v zmysle
§ 30a zák.č. 511/1992 Zb., v čase keď sa už odporca dopustil zbytočných prieťahov v konaní. Jej výsledky
nemajú a nemôžu mať vplyv na prebiehajúce konanie, v ktorom je odporca nečinný, nakoľko tieto
budú predmetom iného vyrubovacieho konania, ktoré začne ex lege nasledujúci deň po jej ukončení.
Okrem toho zákonnou podmienkou vydania rozhodnutia vo vyrubovacom konaní po opakovanej daňovej
kontrole v súlade s § 44 ods. 6 písm. b) zák. č. 511/1992 Zb. je existencia právoplatného rozhodnutia
po daňovej kontrole.

Na osvedčenie využitia všetkých zákonných opravných prostriedkov na odstránenie nezákonného stavu
poukázal na sťažnosť proti nezákonnému postupu odporcu zo dňa 24.05. 2011, ktorá bola odložená,
sťažnosť proti odloženiu sťažnosti zo dňa 21.06. 2011 a  informáciu poskytnutú Ministerstvom financií
SR ohľadne postupu pri namietaní nečinnosti správcu dane. Svoj návrh doplnil podaním došlým súdu
dňa 07.12. 2011, poukazujúcim na stanovisko Daňového riaditeľstva SR č. I/563/113172/2011 zo dňa
27.10. 2011, oznámenie Daňového riaditeľstva SR o prijatých opatreniach na odstránenie zistených
nedostatkov č. I/132/13662-113031/11/Jan zo dňa 25.11. 2011 a usmernenie Daňového riaditeľstva SR
č. 10/3/2011 zo dňa 04.10. 2011 k postupu kontrolóra v odvolacom a vo vyrubovacom konaní.

Odporca vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že v danom prípade nie je možné konštatovať nečinnosť
správneho orgánu. Keďže právna norma nestanovuje v konkrétnom prípade povinnosť správneho
orgánu konať a rozhodnúť, jeho omisívne konanie nemôže byť chápané ako nečinnosť v zmysle  §
250t O.s.p.. Rovnako, ak správca dane pred samotným vydaním rozhodnutia zákonom stanoveným
postupom zisťuje skutkový stav veci, jeho konanie nemôže byť posudzované ako nečinnosť. Poukázal na
požiadavku dodržiavanie zásady zákonnosti ako základnej zásady daňového konania a účel daňového
konania, ktorým je zistenie, či si daňové subjekty splnili v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi
predpismi svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu. Poukázal na právnu úpravu kontroly na zistenie
oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu podľa zákona o DPH v zmysle § 79 ods. 4 zákona
o DPH a súvisiacu odbornú literatúru. Po zrušení prvostupňového rozhodnutia odvolacím orgánom a
vrátení veci na nové konanie nemôže uspieť výklad zákona o DPH, podľa ktorého má byť nadmerný
odpočet vrátený do 10-tich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu, nakoľko
po vrátení veci do štádia prvostupňového konania je správca dane povinný riadne vykonať dokazovanie
v zmysle § 29 zák. č. 511/1992 Zb.. Po riadnom ukončení začatej daňovej kontroly v zmysle § 15
ods. 13 zák. č. 511/1992 Zb. nemôže byť kontrola opätovne začatá, správca dane môže skutočnosti
rozhodujúce pre posúdenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu zistiť len v rámci
opakovanej daňovej kontroly, čo vyplýva z rozhodnutia Daňového riaditeľstva SR v danej veci zo
dňa 09.03. 2010. Zrušenie napadnutého rozhodnutia a vrátení veci na ďalšie konanie neznamená
automaticky vznik nároku daňového subjektu na vrátenie správcom nepriznaného nadmerného odpočtu
DPH alebo jeho časti. Je nedôvodné tvrdenie, že od vrátenia veci správca dane nevykonal žiaden
úkon smerujúci k správnemu zisteniu skutkového stavu a bez akéhokoľvek zákonného dôvodu je
úplne nečinný, nakoľko Daňové riaditeľstvo SR na základe podnetu na vykonanie opakovanej daňovej
kontroly č. I/221/5328-37721/2010/990447 zo dňa 23.03. 2010 vykonáva opakovanú daňovú kontrolu,
predmetom ktorej je zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Až po jej
skončení bude možné vydať rozhodnutie. Ďalej poukázal na objektívnu nemožnosť správcu dane vo
veci konať, nakoľko v súvislosti so žalobou žalobcu zo dňa 18.05. 2011 o ochranu pred nezákonným
zásahom orgánu verejnej správy vo veci opakovanej daňovej kontroly DPH za príslušné obdobie musel
odovzdať svoj administratívny spis Daňovému riaditeľstvu SR.

Navrhovateľ podaním došlým súdu dňa 09.01. 2012 podal písomné vyjadrenie k vyjadreniu odporcu, v
ktorom zdôraznil,  že odporca sa nijako nevysporiadal s právnou argumentáciou nasvedčujúcou tomu,
že výsledok opakovanej daňovej kontroly nemôže mať vplyv na posúdenie nečinnosti odporcu. V tejto
súvislosti poukázal na rozsudok Krajského súdu v Prešove č.k. 1 S/89/2011-39 zo dňa 25.10. 2011,
ktorý v obdobnej veci posúdil výkon opakovanej daňovej kontroly po zrušení a vrátení veci v odvolacom
konaní ako nezákonný zásah, rozsudky Krajského súdu v  Trenčíne č. 13 S/53/2011 a č. 13 S/63/2011
zo dňa 14.12. 2011, ktorými súd zrušil ako nezákonné rozhodnutia správcu dane vydané po opakovanej



daňovej kontroly vykonanej v čase neexistencie právoplatného rozhodnutia veci po skončení veci riadnej
daňovej kontroly. S poukazom na stanovisko Daňového riaditeľstva SR č. I/563/113172/2011 zo dňa
27.10. 2011 zopakoval záver, že výkon opakovanej daňovej kontroly treba vo vzťahu k namietanej
nečinnosti  považovať za absolútne nesprávny a nezákonný postup. Postup správcu dane v rozpore so
základnou zásadou zákonnosti a efektívnosti aplikovateľnou v daňovom konaní dochádza k  hrubému
porušeniu týchto zásad tým, že odporca nepostupuje spôsobom, čo najmenej zaťažujúcim daňový
subjekt, t.j. nevykonanie dokazovania v zmysle § 29 a rozhodnutia v zákonnej lehote. K poukazu na
objektívnu nemožnosť vo veci konať uviedol, že žaloba proti nezákonnému zásahu bola podaná v čase,
keď už odporca nekonal, napriek skončeniu konania 3 Sžz/4/2011 vedenému na Najvyššom súde SR
rozsudkom zo dňa 08.11. 2011 odporca naďalej nekoná. Pripomenul, že v zmysle nálezu ÚS SR č.
III ÚS 24/2010-57 nerešpektovanie maximálnej dĺžky konania daňovej kontroly je porušením zásady
primeranosti a zásady zákonnosti v daňovom konaní, pričom v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR
je pokračovanie v daňovej kontrole po uplynutí zákonnej lehoty nezákonným zásahom.

Podľa predloženého usmernenia Daňového riaditeľstva  SR č. I/3/2011 zo dňa 17.01. 2011 bol nesprávny
postup, keď po zrušení rozhodnutia odvolacím orgánom a vrátení veci na ďalšie konanie bol zároveň
daný podnet odvolacieho orgánu na vykonanie opakovanej daňovej kontroly. Vydanie rozhodnutia o
dorubení dane oproti daňovému priznaniu po opakovanej daňovej kontrole je v priamom rozpore s ust.
§ 44 ods. 6 písm. b) zákona o správe daní. Iba v prípade, ak odvolací orgán sám nemôže rozhodnúť
alebo je účelnejšie aj vo vzťahu k daňovému subjektu, aby konanie doplnil prvostupňový orgán je možné
uplatniť postup ustanovený v § 48 ods. 5 zák. č. 511/1992 Zb..

Súd si postupom v zmysle § 250t ods. 3 veta posledná O.s.p. vyžiadal stanovisko nadriadeného
správneho orgánu. Finančné riaditeľstvo SR stanoviskom zo dňa 13.02. 2013 poukázalo na skutočnosť,
že výkon opakovanej daňovej kontroly bol dňa 23.03.  2011 prerušený z dôvodu zasielania písomností
týkajúcich sa žiadosti o súčinnosť v rámci medzinárodnej výmeny informácií, dňa 14.12. 2012 pominuli
prekážky pre prerušenie. Rozhodnutím Najvyššieho súdu SR č. 8 Sžz/4/2011 zo dňa 10.01. 2013
bol návrh na ochranu pred nezákonným zásahom v súvislosti s opakovanou daňovou kontrolou
vykonávanou Finančným riaditeľstvom SR zamietnutý v celom rozsahu.

Podľa § 250t O.s.p.

(1) Fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho
dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa
domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je
prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.

(2) Prokurátor môže podať návrh podľa odseku 1, ak orgán verejnej správy je v konaní nečinný aj po
upozornení prokurátorom.

(3) Orgán verejnej správy, proti ktorému návrh smeruje, je povinný bezodkladne po doručení návrhu
predložiť súdu vyjadrenie k návrhu a príslušný spis. K rozhodnutiu o návrhu si súd môže vyžiadať
stanovisko nadriadeného správneho orgánu.

(4) Súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie
označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu,
nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh
orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.

(5) Navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel.

(6) Predseda senátu konanie zastaví, ak odpadli dôvody na ďalšie konanie, a zároveň rozhodne o
trovách konania.



(7) Proti rozhodnutiu súdu nie je prípustný opravný prostriedok.

(8) Na konanie podľa tejto hlavy sa použijú ustanovenia prvej a druhej hlavy tejto časti primerane, ak
v tejto hlave nie je ustanovené inak.

Podľa § 15 ods. 14 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola oprávnenosti vrátenia dane, kontrola je začatá v deň
spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Na vykonanie tejto kontroly sa nevzťahujú ustanovenia
odsekov 2, 7 a 13 štvrtej vety. Rovnako sa postupuje, ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola
uplatnenia daňového bonusu podľa osobitného zákona. 6ee) O výsledku daňovej kontroly podľa prvej
vety a tretej vety vydá správca dane rozhodnutie do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej kontroly.
Ak sa daňovou kontrolou vykonáva kontrola na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného
odpočtu podľa osobitného zákona, 6eb) daňová kontrola je začatá v deň uvedený v upovedomení o
vykonaní daňovej kontroly alebo v deň spísania zápisnice o začatí daňovej kontroly. Správca dane v
upovedomení o vykonaní daňovej kontroly uvedie aj miesto výkonu daňovej kontroly a kontrolované
zdaňovacie obdobie a určí aj lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej
kontroly s poučením o následkoch ich nepredloženia. Na vykonanie tejto daňovej kontroly sa nevzťahujú
ustanovenia odsekov 2 a 7. O výsledku tejto daňovej kontroly vydá správca dane platobný výmer alebo
dodatočný platobný výmer podľa § 44 ods. 6 v lehote do desiatich dní odo dňa ukončenia daňovej
kontroly; lehota ustanovená v § 44 ods. 6 sa nepoužije.

Podľa § 15 ods. 17 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

Správca dane ukončí daňovú kontrolu do šiestich mesiacov odo dňa jej začatia. Orgán najbližšie
nadriadený správcovi dane môže lehotu uvedenú v prvej vete v zložitých prípadoch pred jej uplynutím
primerane predĺžiť, najviac však o šesť mesiacov, a ak ide o daňovú kontrolu zahraničných závislých
osôb, ktoré vyčísľujú rozdiel základu dane podľa osobitného zákona, 6eg) najviac o 12 mesiacov.
Ak vykonáva daňovú kontrolu orgán podľa odseku 15, príslušným orgánom na predĺženie lehoty je
ministerstvo

Podľa § 15b zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

(1) Opakovanou daňovou kontrolou sa rozumie daňová kontrola u daňového subjektu tej istej dane za
zdaňovacie obdobie, za ktoré už bola vykonaná,

a) ak daňový subjekt žiada o vrátenie dane dodatočným daňovým priznaním alebo dodatočným
hlásením,

b) ak daňový subjekt žiadal o vrátenie dane podľa osobitného zákona, 6eb)

c) na podnet ministerstva, daňového riaditeľstva alebo colného riaditeľstva.

(2) Na opakovanú daňovú kontrolu sa vzťahujú ustanovenia § 15.

(3) Opakovanou daňovou kontrolou nie je

a) preverenie výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych opravných prostriedkoch alebo
mimoriadnych opravných prostriedkoch,

b) daňová kontrola na základe žiadosti orgánov činných v trestnom konaní. 6h)

Podľa § 30a zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov



(1) Správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní podľa tohto zákona alebo osobitného
zákona 1) je povinný v jednoduchých veciach, najmä ak možno rozhodnúť na podklade dokladov
predložených daňovým subjektom, vydať rozhodnutie alebo vykonať iné opatrenie ustanovené týmto
zákonom (ďalej len "rozhodnutie") bezodkladne.

(2) V ostatných prípadoch je správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní povinný vo veci
rozhodnúť do 30 dní odo dňa začatia konania. Odvolací orgán (§ 48 ods. 1) je povinný vo veci rozhodnúť
do 30 dní odo dňa doručenia podania tomuto orgánu. V osobitne zložitých prípadoch je správca dane a
odvolací orgán povinný tak urobiť do 60 dní. O registrácii podľa § 31 je správca dane povinný rozhodnúť
do siedmich dní odo dňa doručenia žiadosti o registráciu alebo do siedmich dní odo dňa vysvetlenia,
zmeny alebo doplnenia tejto žiadosti podľa § 31 ods. 10; pri registrácii podľa § 31 ods. 21 začína lehota
plynúť nasledujúci deň po dni prijatia údajov v daňovom informačnom systéme.

(3) Ak vzhľadom na mimoriadnu zložitosť prípadu alebo iné závažné okolnosti alebo osobitnú povahu
tohto prípadu nemožno rozhodnúť ani v lehote do 60 dní, môže túto lehotu na základe písomného
odôvodnenia primerane predĺžiť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane. Ak rozhoduje orgán
najbližšie nadriadený správcovi dane, môže túto lehotu na základe písomného odôvodnenia primerane
predĺžiť ministerstvo, a ak rozhoduje ministerstvo, minister financií Slovenskej republiky.

(4) Ak orgán príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní nemôže vo veci rozhodnúť v lehote do 60 dní,
je povinný o tom písomne s uvedením dôvodov upovedomiť daňový subjekt.

(5) Ak správca dane príslušný na rozhodnutie v daňovom konaní je v tomto konaní nečinný a nerozhodne
ani v lehotách ustanovených v odsekoch 1 a 3 a nápravu nemožno dosiahnuť inak a povaha veci to
nevylučuje, je príslušný vo veci rozhodnúť orgán najbližšie nadriadený správcovi dane.

(6) Ustanovenia odsekov 2 až 5 sa vzťahujú aj na konanie o riadnych alebo mimoriadnych opravných
prostriedkoch okrem preskúmania rozhodnutia mimo odvolacieho konania.

(7) Lehota na rozhodnutie je zachovaná, ak v posledný deň lehoty daňový subjekt prevezme rozhodnutie
u správcu dane alebo ak správca dane odovzdá rozhodnutie na poštovú prepravu prostredníctvom pošty
alebo doručí rozhodnutie elektronickými prostriedkami podľa § 17a.

Podľa § 44 ods. 6 zák. č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov

Ak sa u daňového subjektu vykoná daňová kontrola alebo opakovaná daňová kontrola, správca dane
vydá do 15 dní od jej skončenia (§ 15 ods. 13)

a) platobný výmer, ak

1. daň zistená po daňovej kontrole alebo po opakovanej daňovej kontrole sa neodlišuje od dane uvedenej
v daňovom priznaní alebo dodatočnom daňovom priznaní, alebo hlásení, alebo dodatočnom hlásení,
alebo od dane vyrubenej správcom dane,

2. daň zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia sa
neodlišuje od dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania
alebo hlásenia, zistenej daňovou kontrolou,

3. daň mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo hlásenia,
ale daňový subjekt túto daň ani čiastočne nezaplatil,

4. sa u daňového subjektu, ktorý používa tovar oslobodený od dane podľa osobitných zákonov, 1b)
daňovou kontrolou zistí daň,



b) dodatočný platobný výmer, ak sa daň

1. zistená po daňovej kontrole odlišuje od dane uvedenej v daňovom priznaní alebo dodatočnom
daňovom priznaní alebo hlásení alebo dodatočnom hlásení alebo ak sa daň zistená po opakovanej
daňovej kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole, alebo ak sa odlišuje
od rozdielu dane v dodatočnom platobnom výmere,

2. zaplatená podľa osobitných zákonov bez podania daňového priznania alebo hlásenia odlišuje od
dane, ktorá mala byť podľa osobitných zákonov zaplatená bez podania daňového priznania alebo
hlásenia alebo od dane zistenej daňovou kontrolou, alebo ak sa daň zistená po opakovanej daňovej
kontrole odlišuje od dane vyrubenej správcom dane po daňovej kontrole,

3. mala podľa osobitných zákonov zaplatiť bez podania daňového priznania alebo hlásenia a daňový
subjekt túto daň aspoň čiastočne zaplatil.

Z obsahu predloženého administratívneho spisu je preukázané, že prvostupňovým rozhodnutím č.
649/231/100870/09/Sta zo dňa 16.11. 2009 bol na základe výsledkov daňovej kontroly osvedčených
obsahom Protokolu z kontroly na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za
zdaňovacie obdobie august 2008 zo dňa 02.10. 2009, bol navrhovateľovi ako platiteľovi DPH znížený
nadmerný odpočet uvedený v daňovom priznaní za obdobie august 2008 o sumu 623 279,49 eur.  Na
základe podaného odvolania zo dňa 22.12. 2009 bolo odvolacím orgánom, Daňovým riaditeľstvom SR
napadnuté rozhodnutie zrušené rozhodnutím č. I/221/5328-29420/2010/990447-r zo dňa 09.03. 2010 a
vec bola vrátená správcovi dane na ďalšie konanie s tým, že rozhodnutie je nepreskúmateľné a vydané
na základe nedostatočne zisteného a odôvodneného skutkového stavu, správca dane opakovanou
daňovou kontrolou doplní dokazovanie v zmysle § 29 zák. č. 511/1992 Zb..

Z obsahu administratívneho  spisu nevyplýva, ale je nesporné, že opakovaná daňová kontrola
DPH u navrhovateľa začala na základe rozhodnutia zo dňa 09.03. 2010 a podnetu na vykonanie
opakovanej daňovej kontroly č. I/221/5328-37721/2010/990447 zo dňa 23.03. 2010 vydaného Daňovým
riaditeľstvom SR a bola začatá dňa 28.07. 2010.  Jej výkon bol prerušený na základe rozhodnutia zo
dňa 23.03. 2011, dňom  04.12. 2012 odpadli prekážky výkonu kontroly.

Vzhľadom na vyššie uvedené krajský súd dospel k záveru, že návrh je dôvodný, nakoľko odporca je
v konaní nečinný, keďže v rozpore s platným právnym predpisom nepokračuje v konaní začatom dňa
13.11. 2008 upovedomením o výkone kontroly, pričom rozhodnutie vydané v tomto konaní dňa 16.11.
2009 bolo odvolacím orgánom zrušené a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie.

Vymedzenie pojmu nezákonná nečinnosť správneho orgánu na účely rozhodovania podľa Štvrtej hlavy
Piatej časti O.s.p. vychádza z protipólu pojmu aktívneho cieleného konania ako zákonného atribútu
verejnej správy. Rozumie sa ním také protiprávne konanie orgánov verejnej správy,  ktoré je porušením
zákonom uloženej povinnosti aktívne konať, najmä vydať rozhodnutie, či uskutočniť iný úkon v zákonom
stanovenej,  prípadne inej lehote.

Podaným návrhom musí navrhovateľ preukázať, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu
spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný. Nečinnosť je v
podstate pasivita správneho orgánu vo veciach, ktoré mu boli predložené na rozhodnutie aj keď niet
žiadnej zákonnej alebo faktickej prekážky na to, aby správny orgán konal a rozhodol.

Tvrdenie v návrhu sa musí vzťahovať aj na vážnosť dôvodu, napríklad na to, že v konaní niet žiadnej
prekážky pre úkony správneho orgánu a napriek tomu správny orgán nekoná a to,  že  nekonanie
je nečinnosťou. Nekonanie musí byť v rozpore s konkrétnym zákonným ustanovením, ktoré obsahuje
príkaz pre správny orgán postupovať, konať, robiť určené procesné úkony vrátane rozhodovania. V
návrhu sa tento právny predpis musí výslovne uviesť a uvedie sa aj to, v ktorej časti tento zákon obsahuje
predpísaný spôsob postupu konania.



Aj keď na jednej strane treba prisvedčiť odporcovi, ktorý ako správny orgán viazaný právnym názorom
vysloveným v rozhodnutí nadriadeného orgánu zo dňa 09.03. 2010 pokladá za rozhodujúci podklad pre
nové rozhodnutie vo veci nároku na vrátenie nadmerného odpočtu DPH výsledok opakovanej daňovej
kontroly vykonávanej odvolacím orgánom, za významnejší treba považovať právom chránený záujem
navrhovateľa na tom, aby správca dane postupoval v súlade s  právnou úpravou zák. č. 511/1992 Zb.
platnou  v danom období.

V tejto súvislosti treba uznať, že daný stav je dôsledkom postupu obvyklého do januára 2011, keď
Daňové riaditeľstvo SR ukladalo správcom dane v prípadoch zrušenia a vrátenia veci rozhodovať v
nadväznosti na výsledky opakovanej daňovej kontroly.

K jednotlivým dôvodom uvedeným v podanom návrhu súd uvádza nasledovné: stotožňuje sa s právnym
názorom navrhovateľa, že po vrátení veci na ďalšie konanie rozhodnutím zo dňa 16.11. 2009 bolo
zákonnou povinnosťou odporcu (bez ohľadu na vyslovený názor odvolacieho orgánu)  postupovať v
zmysle § 29 zák. č. 511/1992 Zb. a na základe doplneného dokazovania vydať v zákonom stanovenej
lehote rozhodnutie v zmysle § 30 zák. č. 511/1992 Zb. v lehotách v zmysle § 30a. Súd má za to, že
v tejto súvislosti je povinnosťou správneho orgánu prihliadať aj na judikatúru NSSR a ÚSSR ohľadne
maximálnej prípustnej dĺžky daňovej kontroly v nadväznosti na zákonnosť zistených podkladov a ich
následnú použiteľnosť na vydanie rozhodnutia vo veci. V tejto súvislosti treba prisvedčiť, že situácia, keď
kontrola začatá správcom dane 13.11. 2008 nebola preukázateľne skončená ani ku dňu rozhodovania,
t.j. 30.05. 2013, je absolútne neprijateľný stav.

Je nesprávny postup, keď správca dane ako prvostupňový orgán bol nečinný bez uvedomenia si
skutočnosti, že zákon č. 511/1992 Zb. rozlišuje medzi daňovou kontrolou v zmysle § 15 a opakovanou
daňovou kontrolou v zmysle § 15b. Právnym titulom pre výkon opakovanej daňovej kontroly sú zákonom
stanovené dôvody v zmysle odseku 1, medzi ktorými je aj podnet daňového riaditeľstva, na druhej strane
v odseku 3 písm. a) je negatívne vymedzené, že opakovanou daňovou kontrolou nie je preverenie
výsledkov daňovej kontroly v rámci konania o riadnych alebo mimoriadnych opravných prostriedkoch.
Opakovaná daňová kontrola začatá na základe podnetu Daňového riaditeľstva SR zo dňa 23.03. 2010
bola teda začatá v čase, keď ešte nebola ukončená daňová kontrola, ktorú je povinný správca dane
vykonať po vrátení veci na ďalšie konanie zrušujúcim rozhodnutím zo dňa 09.03. 2010. Zo strany správcu
dane došlo teda k nedostatočnému odlíšeniu významu  a dôsledkov výkonu dvoch druhov daňovej
kontroly,  ktorej výkon prináleží dvom odlišným daňovým orgánom.

Vyššie uvedenému nasvedčujú aj poukazy na judikatúru súdov SR uvedené v písomných vyjadreniach
navrhovateľa, rovnako ako vyjadrenie uvedené v stanovisku Ministerstva financií  SR zo dňa 27.10. 2011,
v zmysle ktorého z ust. § 44 ods. 6 písm. d) zák. č. 511/1992 Zb. vyplýva, že po daňovej kontrole musí
byť vyrubovacie konanie ukončené právoplatným rozhodnutím vo veci. Tým, že pôvodný dodatočný
výmer daňového úradu bol zrušený a vec bola vrátená na ďalšie konanie, pokračuje vyrubovacie
konanie začaté správcom dane, ktoré doteraz nie je ukončené. Správca dane má teda povinnosť vo
vyrubovacom konaní pokračovať a vydať rozhodnutie. Po zrušení predmetného rozhodnutia  sa správca
dane vráti do vyrubovacieho konania, v rámci ktorého vykoná potrebné dôkazy v zmysle rozhodnutia
odvolacieho orgánu, resp. súdu, ktoré budú spísané v zápisnici alebo v úradnom zázname. Po ich
vykonaní vydá správca dane rozhodnutie podľa § 44 ods. 6 ZDS, v ktorom vyčísli rozdiel dane oproti
podanému daňovému priznaniu, pričom bude vychádzať nielen z pôvodného protokolu, ale aj z týchto
novo vykonaných dôkazov.

Rovnako z usmernenia č. 1/3/2011 vydaného Daňovým riaditeľstvom SR dňa 17.01. 2011 vyplýva
zmena posudzovania správnosti dovtedajšej praxe v rozhodovacej činnosti, keď  bolo v mnohých
prípadoch odvolacím orgánom zrušené rozhodnutie prvostupňového orgánu a vec vrátená na ďalšie
konanie a rozhodnutie, pričom bol zároveň daný podnet odvolacieho orgánu na vykonanie opakovanej
daňovej kontroly. Podnet nadriadeného orgánu na výkon opakovanej daňovej kontroly, ktorý sa v týchto
prípadoch prikladal k rozhodnutiu nemá oporu v zákone. Vydanie rozhodnutia o dorubení dane oproti
daňovému priznaniu po opakovanej daňovej kontrole je v priamom rozpore s ust. § 44 ods. 6 písm. b)
zákona o správe daní. Iba v prípade, ak odvolací orgán sám nemôže rozhodnúť alebo je účelnejšie aj



vo vzťahu k daňovému subjektu, aby konanie doplnil prvostupňový orgán, je možné uplatniť postup ust.
v § 48 ods. 5 zákona o správe daní, t.j. vec vrátiť na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Je preto dôvodný poukaz navrhovateľa na skutočnosť, že výsledok opakovanej daňovej kontroly nemá a
nemôže mať vplyv na prebiehajúce konanie pred správcom dane, predmetom ktorého bude vyrubovacie
konanie.

Vzhľadom na dobu, ktorá uplynula od začatia daňovej kontroly do doby rozhodovania krajského súdu,
je dôvodný poukaz na dostatočne dlhú dobu nečinnosti na to, aby podaný návrh bol považovaný
za dôvodný (aj pri zohľadnení skutočnosti, že konania pred Najvyšším súdom SR 3 Sžz/4/2011 a 8
Sžz/4/2011 týkajúce sa nezákonnosti zásahu spočívajúceho vo výkone opakovanej daňovej kontroly
Daňového riaditeľstva SR boli skončené a že spisový materiál odporcu bol/mal byť  zaslaný za účelom
týchto konaní Najvyššiemu súdu). Nebolo teda možné prihliadnuť na námietky odporcu, poukazujúceho
okrem viazanosti vysloveným názorom odvolacieho orgánu aj na objektívnu nemožnosť vo veci konať,
nakoľko odporca určité obdobie nedisponoval potrebným spisovým materiálom. V tejto súvislosti
bolo vyhodnotené aj potvrdenie úmyslu odporcu zotrvávať na prekonanom postupe spočívajúcom vo
vyčkávaní s vydávaním rozhodnutia (v konaní pred správcom dane) na výsledky opakovanej daňovej
kontroly, t.j. dokazovania vykonávaného nadriadeným orgánom, t.č. Finančným riaditeľstvom SR.

Predmetom tohto konania nie je riešenie otázky zákonnosti, či nezákonnosti postupu Finančného
riaditeľstva SR spočívajúceho v paralelnom vykonávaní opakovanej daňovej kontroly popri daňovej
kontrole vykonávanej správcom dane po zrušení a vrátení veci na ďalšie konanie.

O trovách konania súd postupom v zmysle § 250t ods. 5 O.s.p. rozhodol tak, že procesne úspešnému
navrhovateľovi priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia zvolenou advokátkou v zmysle
vyhlášky č. 655/2004 Z.z. celkom v sume 314,18 eur, pozostávajúcej z odmeny za 2 úkony právnej
pomoci (príprava a prevzatie zastúpenia, podanie návrhu) po 123,50 eur, 2  x režijný paušál po 7,41
eur, DPH k priznanej odmene 20% v sume 52,36 eur. Celú náhradu trov konania je navrhovateľ povinný
zaplatiť na účet č. : XXXXXXXXXXX/XXXX  vedený v G. Z., a.s..

Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Trnave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004
Z.z. v znení zák. č. 33/2011 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.