{"guid": "39e6fc7d-ab8c-4705-bfa7-32f468cdfed2:b37a397d-55f8-4d06-b14b-efaef12f4059", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1", "spisova_znacka": "17CoP/17/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17CoP/17/2014 z 18. 3. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 18. marca 2014, sp. zn. 17CoP/17/2014, ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1", "identifikacne_cislo": "6713216083", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2014-03-18", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "nazov": "§ 77 ods. 1 ZoR", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/36/#paragraf-77.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/36-2005/paragraf-77"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/36#paragraf-77"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b37a397d-55f8-4d06-b14b-efaef12f4059", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17CoP/17/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6713216083
Dátum vydania rozhodnutia: 19. 03. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2014:6713216083.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ing. Jána Gandžalu, PhD., vo veci starostlivosti o
maloletú T. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom u matky, zastúpená Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny
Zvolen, pracovisko Detva, dieťa rodičov matky T.. O. O., nar. XX. XX. XXXX, bytom V., G. XX a otca M..
Z. L., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., I. č. X, v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletej
Ivane, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Zvolen č. k. 7P/27/2013-43 z 09. 12. 2013, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu vo výroku o povinnosti otca maloletej prispievať na jej výživu sumou 50 Eur
mesačne od 02. 12. 2012 k rukám matky, vo výroku o výške a splátkach zročného výživného za obdobie
od 02. 02. 2012 do 31. 12. 2013, vo výroku, ktorým v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol a vo výroku
o trovách konania, potvrdzuje.

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

V konaní začatom na návrh matky 24. 09. 2013 okresný súd zveril maloletú T. O. do osobnej starostlivosti
matky, otcovi uložil povinnosť prispievať na výživu maloletej T. výživným vo výške 50 Eur mesačne od
02. 12. 2012 (od narodenia dcéry) k rukám matky vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred. Zročné výživné
za obdobie od 02. 02. 2012 do 31. 12. 2013 ustálil sumou 1.150 Eur, ktorú povolil otcovi splácať v
mesačných splátkach po 100 Eur od právoplatnosti rozsudku pod následkami straty výhody splátok.
Návrh matky, ktorá sa domáhala určenia výživného v sume po 150 Eur mesačne, čiastočne zamietol.
Žiadnemu z účastníkov právo na náhradu trov konania nepriznal.

Pre účely rozhodnutia mal okresný súd zistené, že rodičia maloletej T. nie sú manželia. Od narodenia
sa o dieťa stará matka za pomoci svojich rodičov. Otec záujem o zverenie dieťaťa do jeho osobnej
starostlivosti ani nemá. Pomery u matky maloletej v rodinnom dome rodičov aj v byte na ulici G. XX v
V. sú vyhovujúce. Za primerané výživné veku dieťaťa, jeho odôvodneným potrebám a príjmom rodičov,
s ohľadom na ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca považoval sumu 50 Eur mesačne, ktorá suma spolu s
podielom starostlivosti zo strany matky a rodinnými prídavkami postačuje na krytie základných potrieb
maloletej. Výšku zročného (zameškaného) výživného určil násobkom sumy 50 Eur a počtom mesiacov,
odkedy určil otcovi vyživovaciu povinnosť (23 mesiacov x 50 Eur = 1.150 Eur). V dôvodoch rozhodnutia
uviedol, že otcovi povolil splácať zameškané výživné v mesačných splátkach po 50 Eur od právoplatnosti
rozsudku spolu s bežným výživným pod následkami straty výhody splátok.

Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil ustanovením § 146 ods. 1 písm. a/ Občianskeho súdneho
poriadku (ďalej len „O. s. p.“).



Odvolanie proti rozsudku podala len matka maloletej. Nesúhlasila s výškou výživného určeného
prvostupňovým súdom s tvrdením, že suma 50 Eur od otca nie je postačujúca na zabezpečenie
potrieb maloletej T.. Otec sa o dcéru absolútne nezaujíma. Všetky potreby maloletej od jej narodenia
zabezpečuje matka zo svojho príjmu a príspevku pri narodení dieťaťa od štátu. Štátny príspevok nepokryl
ani základnú detskú výbavičku. Dieťa rýchlo rastie. Často musí matka kupovať nové oblečenie. Výdavky
na obuv sú vysoké. Pre zdravý vývoj dieťaťa je potrebné zabezpečiť primerane kvalitnú stravu. Súd
nemal zohľadniť všetky otcom tvrdené výdavky. Otec dieťaťa by mohol šetriť na nákladoch dochádzky
do zamestnania, pokiaľ by dochádzal hromadným dopravným prostriedkom, zvolil výhodnejší program
na telefonovanie, rozumne čerpal úvery od banky a nie od nebankových subjektov na vysoké úroky.
Otec nepreukázal, že má na syna C. L. určenú vyživovaciu povinnosť vo výške 60 Eur mesačne. Synovi
venuje oveľa väčšiu pozornosť a záujem než dcére. Životná úroveň otca je vysoká a maloletá Ivana
má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch rodičov. Navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok
okresného súdu tak, že otcovi určí výživné sumou 150 Eur mesačne od narodenia dieťaťa.

Kolízny opatrovník ani otec maloletej sa k odvolaniu nevyjadrili.

Krajský súd prejednal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214    ods. 2 O. s. p. v
rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 1 písm. a/ O. s. p. a rozsudok okresného súdu ako
vecne správny podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.

Kópiou rodného listu maloletej T. vystaveného 13. 02. 2013 je preukázané tvrdenie matky, že rodný list
dieťaťa bol vystavený s odstupom času skoro jedného roka od jeho narodenia. Napriek tomu, že matka
už mala vo februári 2013 k dispozícii rodný list dieťaťa, návrh na určenie výživného v prospech maloletej
proti otcovi podala na súd až 24. 09. 2013. Na výzvu súdu, aby zdôvodnila čas podania návrhu uplynulý
od narodenia dieťaťa, matka uviedla, že až po začatí konania o určenie otcovstva uznal otec otcovstvo
na matrike vo februári 2013. V tom čase matka dieťaťa ešte študovala, mala zdravotné problémy ona aj
dcéra, z tohto dôvodu podala návrh na určenie výživného s takým oneskorením.

Podľa § 77 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z. z.  o rodine (ďalej len „Zákon o rodine“) právo na výživné sa
nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa
možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné
osobitného zreteľa.

Súd matkou udávané dôvody na začatie súdneho konania s odstupom času 1,5 roka od narodenia
dieťaťa uznal za dôvody hodné osobitného zreteľa a vyživovaciu povinnosť navrhovateľa určil odo dňa
narodenia dieťaťa XX. XX. XXXX. Otec maloletej proti rozhodnutiu okresného súdu žiadnym spôsobom
nenamietal a odvolací súd sa zaoberá dňom začatia súdneho konania len z dôvodu namietanej výšky
súdom určeného výživného (ako bude zdôvodnené nižšie).

Zákon o rodine neurčuje konkrétnu výšku výživného (okrem minimálneho, ktoré je každý rodič bez
ohľadu na svoje možnosti a schopnosti povinný platiť), stanovuje iba kritériá, z ktorých má súd
rozhodujúci o vyživovacej povinnosti povinného rodiča vychádzať. V § 62 ods. 1 Zákona o rodine je
určený základ nároku dieťaťa na výživné od svojho rodiča až do doby, kým nie je schopné samé sa živiť
a v odseku 2 tohto zákonného ustanovenia je určená rodičom povinnosť prispievať na výživu svojich
detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov s výslovným zakotvením, že dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti má súd prihliadať
podľa § 62    ods. 4 Zákona o rodine na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.
V § 62 ods. 5 prikazuje Zákon o rodine súdu, aby nebral do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré
nie je nevyhnutné vynaložiť. Výšku výživného reguluje Zákon o rodine aj v § 75 ods. 1 odôvodnenými
potrebami oprávneného.

Okresný súd pri určení výživného zo strany otca vzal do úvahy všetky kritériá a výživné na maloletú
T. určil v rozsahu zodpovedajúcim potrebám maloletého dieťaťa a schopnostiam a možnostiam oboch



rodičov. O maloletú T. sa matka stará spoločne so svojimi rodičmi, u ktorých matka s dcérou v pracovné
dni v týždni prebýva a cez víkend býva matka s maloletou T. v byte svojich rodičov na ulici G. XX v V..
Dieťa nenavštevuje jasle, nemá opatrovateľku, ktorej by matka za opatrovanie platila. Starým rodičom
maloletej matka podľa vlastného tvrdenia prispieva iba symbolickou sumou 50 Eur mesačne za výkon
starostlivosti o dieťa. Matke je vyplácaný rodičovský príspevok v sume 199,60 Eur mesačne a prídavky
na dieťa vo výške 23,10 Eur mesačne. Okresnému súdu oznámil zamestnávateľ matky priemerný netto
zárobok matky za obdobie od októbra 2012 do septembra 2013 sumou 491,24 Eur. Súčet týchto súm je
713,94 Eur. Tento príjem má k dispozícii matka pre seba a maloletú T. z dôvodu, že žiadnu inú vyživovaciu
povinnosť nemá.

Príjem otca za rovnaké obdobie podľa správy jeho zamestnávateľa je 1.059 Eur mesačne. Na rozdiel
od matky otec dochádza do zamestnania zo J. do Banskej Bystrice a má ďalšiu vyživovaciu povinnosť
k synovi C. L. vo veku vyše 16 rokov. Pre určenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca vzal okresný
súd podľa dôvodov rozhodnutia do úvahy len jeho vyživovaciu povinnosť k synovi C., výdavky na
dochádzku do zamestnania a úhradu jeho osobných potrieb. Neprihliadol na žiadne nevýhodné úvery,
pred splátkami ktorých má výživné prednosť, ako na to správne poukazuje matka v odvolaní. S
rozhodnutím okresného súdu o výške výživného 50 Eur mesačne na dvojročné dieťa, ktorého matka
okrem rodičovského príspevku a prídavkov na dieťa poberá aj mzdu skoro 500 Eur mesačne, sa odvolací
súd stotožňuje. Bolo potrebné zohľadniť aj tú skutočnosť, že okrem bežného výživného 50 Eur mesačne
bude podľa rozhodnutia okresného súdu otec povinný splácať dlžné výživné 1.150 Eur od právoplatnosti
rozsudku v mesačných splátkach po 100 Eur, teda spolu bude dostávať matka až do splatenia dlžného
výživného od otca sumu 150 Eur. Omyl okresného súdu v dôvodoch rozhodnutia, kde uviedol, že otec
bude splácať dlžné výživné po 50 Eur mesačne, nemá vplyv na vecnú správnosť rozhodnutia okresného
súdu z dôvodu, že súd je podľa § 156 ods. 4 O. s. p. viazaný výrokom rozhodnutia, ktorý vyhlásil. Odo
dňa právoplatnosti rozhodnutia sa suma určená na úhradu potrieb otca zníži o 150 Eur mesačne, nielen
o výšku bežného výživného 50 Eur mesačne. Určenie výživného spätne za dlhé obdobie je vždy veľkým
zásahom do majetkovej sféry povinnej osoby. Práve z tohto dôvodu núti zákon osobu oprávnenú prijímať
výživné, aby návrh na určenie výživného za dobu minulú sa podával len v skutočne odôvodnených
prípadoch hodných osobitného zreteľa. Určenie výživného spätne za 23 mesiacov, pri ktorom vzniklo
vysoké zročné výživné, bolo skutočnosťou, na ktorú odvolací súd pri úvahách, či bolo výživné určené
v správnej výške, vzal zreteľ.

Odvolací súd považuje za prirodzené, že na syna C. vo veku 16 rokov prispieva otec výživným vo vyššej
sume, než na dcéru vo veku dvoch rokov z dôvodu, že ich životné potreby sú úplne odlišné.

Odvolanie matky nebolo dôvodné, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutej časti, v
ktorej rozhodol okresný súd o vyživovacej povinnosti otca a v závislom výroku o trovách konania potvrdil.

Náhradu trov odvolacieho konania žiaden z účastníkov podľa § 151 ods. 1 O. s. p. nepožadoval. Tomu
zodpovedá výrok odvolacieho súdu, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov
odvolacieho konania.

Senát krajského súdu prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "7P/27/2013", "guid": "5c2755be-3b34-47ca-8fe9-fae0bee986f5:44942aeb-e11f-4977-95f7-09dbbe37f4b3", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}