Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/32/2019 z 29. 5. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 29. mája 2019, sp. zn. 43Cob/32/2019, ECLI:SK:KSBB:2019:6117209035.1 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/32/2019 | ECLI:SK:KSBB:2019:6117209035.1 | 2019-05-29 | Rozsudok Oblasť práva: Obchodné právo – Ostatné Citované ustanovenia: OZ, § 788 ods. 1 OZ Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/50c849b0-c213-494d-aa6a-68f117ff8a25 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117209035.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/32/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117209035
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117209035.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu VH Autoservis, s.r.o., so sídlom Rákoš 9034/5, 960 01 Zvolen, IČO: 36 668 605, právne zast.
JUDr. Oskar Chnápko, advokát so sídlom KOVAL & spol., advokátska kancelária, Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica proti žalovanému KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom
Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 00 585 441, právne zast. Advokátska kancelária Miroslav
Maďar, s.r.o., so sídlom Robotnícka 6, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 868 299 v konaní o zaplatenie
3.016,86 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti výroku II. a IV. rozsudku Okresného súdu Banská
Bystrica č. k. 62Cb/72/2017-298 zo dňa 15. októbra 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 62Cb/72/2017-298 zo dňa 15. októbra 2018 v
časti napadnutej odvolaním p o t v r d z u j e.
II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd prvou výrokovou vetou konanie v časti istiny vo výške 970,35 Eur zastavil, druhou
výrokovou vetou žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi sumu 1.749,62 Eur spolu s úrokom z omeškania
vo výške 5,00 % ročne zo sumy 2.671,45 Eur od 31.08.2016 do 30.11.2017, zo sumy 1.749,62 Eur od
01.12.2017 do zaplatenia a treťou výrokovou vetou vo zvyšnej časti žalobu zamietol. Žalobcovi štvrtou
výrokovou vetou priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 84 %.

2. Z odôvodnenia rozhodnutia okresného súdu vyplýva, že žalobca sa domáhal voči žalovanému ako
poisťovateľovi zaplatenia sumy 3.016,86 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00% ročne z
dlžnej sumy od 31.08.2016 do zaplatenia titulom neoprávneného krátenia poistného plnenia zo strany
žalovaného. Svoju žalobu odôvodnil tým, že dňa 03.06.2016 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bolo
poškodené osobné motorové vozidlo zn. Audi A6 Allroad, ev. č. N.-R., ktorého je vlastníkom. Medzi
žalobcom ako poistníkom a žalovaným ako poisťovateľom bola uzavretá zmluva o havarijnom poistení
č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie uvedeného motorového vozidla. Žalobca vznik
poistnej udalosti oznámil žalovanému dňa 06.06.2019, pričom likvidácia poistnej udalosti je vedená
u žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Žalovaný listom zo dňa 08.06.2016 oznámil žalobcovi, že na
základe zdokumentovaného rozsahu poškodenia, stanovenie technológie opravy technikom Slovexperty
v Zápise o obhliadke poškodeného motorového vozidla zo dňa 07.06.2016 a na základe vypočítaných
konečných nákladov na opravu vozila poisťovňou bude škoda na motorovom vozidle posúdená ako
parciálna škoda. Na základe uvedeného žalobca vykonal opravu poškodeného motorového vozidla vo
svojom sídle, nakoľko sa opravami motorových vozidiel zaoberá v rámci predmetu svojej činnosti. Za
opravu vystavil žalobca faktúru č. IF168 zo dňa 04.07.2016, splatnú dňa 18.07.2016 na sumu 5.672,54
Eur. Žalovaný následne listom zo dňa 04.08.2016 oznámil žalobcovi, že na základe zdokumentovaného



rozsahu poškodenia a na základe nákladov na opravu vozidla vypočítaných technikom Slovexperty
zo dňa 07.06.2016, žalovaný posúdil rentabilitu opravy vozidla a keďže vypočítané náklady na opravu
vozila presiahli hodnotu pre posúdenie ekonomickej opraviteľnosti vozidla, žalovaný vyhlásil škodu na
motorovom vozidle žalobcu za totálnu škodu. V tejto súvislosti žalovaný listom zo dňa 11.08.2016
oznámil žalobcovi, že pre výpočet poistného plnenia bola ku dňu vzniku škody na osobnom motorovom
vozidle žalobcu vypočítaná všeobecná hodnota vozidla v sume 7.160,68 Eur a po prieskume trhu
stanovená hodnota predajných zvyškov vozidla na sumu 4.505,- Eur. Následne žalovaný listom zo
dňa 15.08.2016 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti, poistnú udalosť likviduje v
zmysle poistnej zmluvy ako totálnu škodu a žalobcovi priznáva poistné plnenie za poškodenie osobného
motorového vozidla po odpočítaní hodnoty použiteľných zvyškov a spoluúčasti vo výške 2.522,90 Eur.
Žalovaný teda nepriznal žalobcovi poistné plnenie vo fakturovanej výške nákladov na opravu vozidla a
poistné plnenie neoprávnene krátil o sumu 3.016,86 Eur.

3. Žalobca poukázal na článok IX. ods. 5 Zmluvných dojednaní pre havarijné poistenie EUROKASKO,
ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou poistnej zmluvy, v zmysle ktorých pokiaľ bolo MV zničené alebo
poškodené v takom rozsahu, že náklady na opravu presiahnu 90% všeobecnej ceny MV, poisťovňa bude
považovať takúto škodu za totálnu škodu a výškou plnenia bude všeobecná cena znížená o hodnotu
použiteľných zvyškov z MV. Žalobca v čase podania žaloby preto nesúhlasil s posudzovaním škody na
motorovom vozidle tak, ako bolo stanovené žalovaným, nakoľko všeobecná hodnota motorového vozidla
bola vyčíslená sumou 7.160,68 Eur, náklady na opravu vozidla v zmysle vystavenej faktúry predstavovali
sumu 5.672,54 Eur, čo v percentuálnom vyjadrení znamená, že celkové náklady na opravu osobného
motorového vozidla nepresiahli 90 % všeobecnej ceny vozidla.

4. Okresný súd vydal platobný rozkaz č. k. 62Cb/72/2017 - 40 zo dňa 26.05.2017. Voči platobnému
rozkazu podal žalovaný v zákonnej lehote odpor. Žalovaný v priebehu súdneho konania opätovne
prehodnotil dôvod krátenia poistného plnenia a listom zo dňa 29.11.2017 žalobcovi oznámil, že poisťovňa
vykonala doplatok poistného plnenia, keď zároveň žalobcovi poukázala ďalšiu čiastku vo výške 921,83
Eur. Na základe uvedeného žalobca písomným podaním doručeným súdu dňa 14.12.2017 vzal svoju
žalobu v časti istiny vo výške 921,83 Eur späť. Následne na pojednávaní konanom dňa 15.10.2018
žalobca žiadal konanie zastaviť aj o sumu zodpovedajúcu upravenej výške spoluúčasti po dodatočnom
plnení zo strany žalovaného, t.j. o časť istiny vo výške 48,52 Eur. Celkovo tak žalobca vzal žalobu späť
v časti istiny vo výške 970,35 Eur.

5. Okresný súd uviedol, že žalovaný vo svojich písomných podaniach v priebehu konania nepoprel vznik
poistnej udalosti na predmetnom osobnom motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, ani skutočnosti
uvádzané žalobcom súvisiace s popísaným priebehom likvidácie poistnej udalosti. Taktiež nepoprel
priznanie sumy poistného plnenia v celkovej výške 3.626,03 Eur a poskytnuté poistné plnenie žalobcovi
po odpočítaní spoluúčasti žalobcu (t.j. po odpočítaní sumy 181,30 Eur) v celkovej sume 3.444,73 Eur.
Žalovaný uviedol, že do tohto poistného plnenia bol priznaný materiál a rozsah prác podľa predloženej
internej faktúry žalobcu, avšak z uvedených položiek bola vykonaná zrážka z poistného plnenia, nakoľko
sa jednalo o opravu osobného motorového vozidla vo vlastnej réžii, keď žalobca si sám opravil vlastné
motorové vozidlo. Žalovaný dôvodil tým, že faktúra za opravu motorového vozidla je doklad preukazujúci
okrem iného ohodnotenie výkonu realizovaného v rámci určitého obchodno - záväzkového vzťahu.
Tento vzťah nemôže žiadna obchodná spoločnosť, a teda ani poškodený, uzatvoriť sám so sebou.
Doklad predložený žalobcom je tzv. vnútropodniková faktúra preukazujúca opravu vlastného motorového
vozidla, kde vykonanie opravy vozidla vo vlastnej réžii a takto vykonaná práca nie je zdaniteľným
plnením, keď poškodený dodal plnenie sám sebe. Nejde o službu poskytnutú za vopred dohodnutú cenu /
odmenu. Predmetom fakturácie preto môžu byť výlučne náklady, ktoré v dôsledku vykonania opravy
vlastného majetku vznikli, a to najmä spotreba materiálu, hrubé mzdy a odvody platené poškodeným ako
zamestnávateľom za zamestnancov podieľajúcich sa na oprave vozidla, spotreba energií a podobne. V
prípade svojpomocnej opravy vozidla je možné za skutočnú škodu považovať len tie náklady, ktoré boli
účelne vynaložené, resp. ktoré bolo potrebné vynaložiť na uvedenie motorového vozidla do pôvodného
stavu. Žalobcovi bola preto priznaná cena za normohodinu práce vo výške 20,00 Eur bez DPH, ktorá
podľa dostupných informácií by podľa tvrdenia žalovaného mala zodpovedať skutočným nákladom na
opravu osobného motorového vozidla v neautorizovanom servise. Podľa názoru žalovaného si žalobca
neoprávnene započítal do internej faktúry jednu zo zložiek marže obchodníka, ktorou je zisk, pričom zisk
žalobcu na oprave vlastného majetku nie je účelne vynaloženým nákladom a nejedná sa ani o náklad
potrebný na uvedenie predmetného vozidla do pôvodného stavu. Pokiaľ ide o cenu za použité náhradné



diely, žalovaný krátil žalobcovi vyčíslenú cenu o 20% z dôvodu, že žalobca porušil svoje povinnosti,
keď v rozpore s článkom VI. ods. 14 a ods. 16 Všeobecných poistných podmienok EUROKASKO
nepredložil relevantné nadobúdacie doklady k predmetným náhradným dielom, potrebné pre objasnenie
skutočnej výšky škody na poškodenom vozidle. Krátenie nákladov za použité náhradné diely o 20 %,
podľa vyjadrenia právneho zástupcu žalovaného, vykonal žalovaný v súlade s jeho internými predpismi,
pričom sa jedná o zaužívanú prax žalovaného.

6. Okresný súd uviedol, že žalovaný na prvom pojednávaní vo veci, konanom dňa 16.08.2018 namietol
nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu, keď tento nepreukázal existenciu zmluvného vzťahu
medzi stranami sporu a nepredložil uzavretú Zmluvu o havarijnom poistení predmetného motorového
vozidla s poistnými podmienkami. Zároveň namietol, že žalobca nepredložil žiadny cenník a nevysvetlil
podľa čoho určil cenu za jednu normohodinu práce práve vo výške 55,- Eur, neurobil rozklad ceny
normohodiny, aby bolo možné určiť, čo z uvedenej sumy sú skutočné náklady a čo je zisk a podľa názoru
žalovaného, neuniesol preto dôkazné bremeno ohľadne skutočne vynaložených nákladov na opravu
jeho motorového vozidla.

7. Žalobca v súvislosti s obranou žalovaného na pojednávaní uviedol, že žalovaný nikdy nevyzval
žalobcu pred podaním žaloby na preukázanie nadobúdacej ceny náhradných dielov, pretože pôvodne
posudzoval poistnú udalosť ako totálnu škodu, čo bolo aj dôvodom na podanie žaloby v tomto konaní. K
prehodnoteniu posudzovania škody ako škody parciálnej a prehodnoteniu dôvodov krátenia poistného
plnenia žalovaný pristúpil až v priebehu tohto konania. Žalobca uviedol, že do ceny náhradných
dielov, vyčíslených v predloženej faktúre za opravu motorového vozidla boli zahrnuté aj použité
čistiace prostriedky, drobný a pomocný materiál, lakovací materiál, ktorými žalobca ako prevádzkovateľ
autoservisu disponoval a nepotreboval tento pred jeho použitím pri oprave poškodeného motorového
vozidla osobitne kupovať. K požiadavke žalovaného uviesť presnú špecifikáciu jednotlivých zložiek,
z ktorých pozostáva cena za normohodinu práce v písomnom vyjadrení zo dňa 06.06.2018 žalobca
uviedol, že túto nie je možné jednoznačným spôsobom špecifikovať a rozpísať. Základná štruktúra
nákladov a výdavkov žalobcu, ktoré sú započítané do ceny normohodiny práce je tvorená okrem iného
najmä z nákladov na opravárenské vybavenie, náradie, kancelárske potreby, spotrebovanú elektrickú
energiu, vodu, mzdy zamestnancov, poštovné, cestovné výdavky, internetové a telekomunikačné služby
a iné, výdavky, pričom všetky uvedené výdavky a náklady žalobcu sú pohyblivé a nie každý mesiac
rovnaké. Zároveň poukázal na to, že na predmetnom motorovom vozidle došlo aj v minulosti ku
škodovým udalostiam, kde žalovaný bez akýchkoľvek výhrad plnil a len z nepochopiteľných dôvodov,
bez toho aby došlo k zmene obchodných podmienok, v tomto konaní pristúpil ku kráteniu poistného
plnenia. V tejto súvislosti preto navrhoval, aby pre účely preukázania svojich tvrdení boli zo strany
žalovaného predložené všetky poistné spisy týkajúce sa poistných udalostí zo Zmluvy o havarijnom
poistení č. XXXXXXXXXX.

8. Okresný súd odôvodnil rozhodnutie tým, že medzi žalobcom a žalovaným existoval zmluvný vzťah
titulom uzavretej Zmluvy o havarijnom poistení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo poistenie
poškodeného osobného motorového vozidla vo vlastníctve žalobcu. Okresný súd vyhodnotil námietku
žalovaného ktorou namietol nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu ako nedôvodnú a účelovo
vznesenú, keď žalovaný túto vzniesol až na súdnom pojednávaní, vo svojich písomných vyjadreniach
spornosť nároku žalobcu z tohto dôvodu nenamietal. Ak by žalobca nebol v zmluvnom vzťahu so
žalovaným tak, ako to žalovaný na pojednávaní tvrdil, nedošlo by zo strany žalovaného k riešeniu
poistnej udalosti na motorovom vozidle vo vlastníctve žalobcu, ani k poskytnutiu kráteného poistného
plnenia žalobcovi, ktoré žalovaný v konaní nespochybňoval. Z predložených dokladov, týkajúcich sa
likvidácii danej poistnej udalosti, ktoré sú označené číslom poistnej zmluvy tak, ako to uvádzal žalobca, je
dostatočne preukázané, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným v čase vzniku poistnej udalosti
existoval. V dôsledku poistnej udalosti žalobcovi ako poistenému z poistného vzťahu vznikol v zmysle
§ 797 Občianskeho zákonníka nárok na poistné plnenie voči žalovanému ako poistiteľovi vo výške
nákladov účelne vynaložených na opravu poisteného osobného motorového vozidla, resp. uvedenie
vozidla do pôvodného stavu.

9. Okresný súd pripomenul, že žalovaný v priebehu konania neuviedol, na základe akých ustanovení
všeobecných poistných podmienok, osobitných poistných podmienok, či akých zmluvných dojednaní
určil práve také krátenie poistného plnenie, ako uvádzal žalovaný v oznámení zo dňa 29.11.2017
adresovanom žalobcovi a zároveň pri výpočte uvádzal i likvidátor poistnej udalosti. Žalovaný sa



odvolával na interné predpisy a zaužívanú prax žalovaného. Podľa názoru okresného súdu interné
predpisy sú záväzné len pre zamestnancov žalovaného, nie pre tretie osoby a z takýchto výpočtov
nemožno pri určovaní výšky nákladov na opravu poškodeného vozidla vychádzať, nakoľko žalobca má
nárok na náhradu skutočne vynaložených nákladov na opravu poškodeného vozidla, resp. nákladov na
uvedenie poškodenej veci do pôvodného stavu.

10. Okresný súd dospel k záveru, že opravu vlastného vozidla žalobcom v danom prípade nemožno
posudzovať ako svojpomocnú opravu tak, ako je ustanovené článku IX. bod 4 (citovaného vyššie), a
to jednak z dôvodu, že náklady na opravu v danom prípade presiahli tam uvedenú sumu 1.659,70 Eur
a jednak z dôvodu, že súd nemal preukázané dodržanie stanoveného postupu, keď žiadna zo strán
konania netvrdila a nepreukázala, že poisťovňa dala na svojpomocnú opravu vozidla písomný súhlas.
Preto zo strany žalovaného neprichádzalo do úvahy určenie maximálnej hodinovej sadzby podľa písm.
b) bodu 2 uvedeného článku a krátenie žalobcom uplatnenej ceny za normohodinu práce v rozsahu,
ako to učinil žalovaný.

11. Okresný súd dospel k záveru, že žalobca mal možnosť zabezpečiť opravu poisteného motorového
vozidla prostredníctvom uzavretia zmluvného vzťahu s ktorýmkoľvek podnikajúcim subjektom,
poskytujúcim služby zákazníkom v oblasti opráv poškodených motorových vozidiel. Vzhľadom na
to, že žalobca je sám právnickou osobou, ktorá v rámci predmetu svojho podnikania vykonáva
opravy poškodených motorových vozidiel, uzavretie zmluvy o oprave vozidla s niektorým z iných
prevádzkovateľov autoservisov by bolo nelogickým konaním žalobcu, keď sám disponoval odborne
spôsobilými zamestnancami a potrebným technickým vybavením a materiálom. Tiež nemožno vylúčiť,
že ak by žalobca túto svoju vlastnú odbornú a technickú spôsobilosť nevyužil a uzavrel by zmluvu s
iným subjektom, náklady na opravu motorového vozidla by boli porovnateľné s tými, ktoré si vyčíslil
žalobca, alebo dokonca aj vyššie. Žalovaný navyše nenavrhol vykonať žiadny dôkaz, preukazujúci výšku
hodinovej sadzby v danom regióne pre príslušný typ vozidla a značku v opravovniach SR a nepreukázal
krátenie ceny za pracovné výkony práve na sumu 20,- Eur. Súd preto dospel k záveru, že cena za
pracovné úkony vyčíslená žalobcom v sume 55,- Eur za jednu normohodinu a v celkovej sume 2.090,-
Eur nie je neprimeraná a nie je ani v rozpore s citovanými zmluvnými dojednaniami.

12. Pokiaľ ide o nadobúdaciu cenu použitých náhradných dielov, okresný súd konštatoval, že žalobca
z uplatneného nároku na náhradu nákladov za použité náhradné diely vo výške 3.582,54 Eur,
predloženými faktúrami od spoločnosti Porsche Slovakia, spol. s.r.o. preukázal nadobúdaciu cenu
všetkých použitých náhradných dielov, s výnimkou položky s označením - kryt nárazníka, kód položky
4F9853969B v hodnote 189,50 Eur a položky s označením - rezacia nit, kód položky 357853999A v
hodnote 15,30 Eur, k hodnote, použitiu a spôsobe nadobudnutia ktorých sa právny zástupca žalobcu na
pojednávaní nevedel vyjadriť, teda s výnimkou náhradných dielov v hodnote 204,80 Eur. Ďalšie položky
s označením - aplikátor v hodnote 7,00 Eur, roztok čistiaci v hodnote 5,52 Eur, aplikátor v hodnote 4,00
Eur, ventil v hodnote 1,00 Eur, ako aj použitie drobného a pomocného materiálu v hodnote 60,29 Eur,
metalízy a lakovacieho materiálu v hodnote 441,28 Eur súd akceptoval, stotožňujúc sa s vyjadrením
žalobcu, že tento typ materiálu je pri oprave poškodených motorových vozidiel bežne používaný, žalobca
ako prevádzkovateľ autoservisu ním bežne disponuje a preukázanie jeho nadobúdacej ceny v danom
prípade je len veľmi obtiažne. Za preukázanú považoval okresný súd cenu použitých náhradných dielov
a materiálu v hodnote 3.377,74 Eur.

13. Na základe uvedeného súd potom okresný súd konštatoval, že žalobcovi vznikol nárok na náhradu
nákladov súvisiacich s opravou vozidla v celkovej výške 5.467,74 Eur (preukázaná cena náhradných
dielov 3.377,74 Eur + cena práce 2.090,- Eur), od ktorej súd odpočítal 5% spoluúčasti žalobcu 273,39
Eur a dospel k záveru, že zo strany žalovaného malo byť žalobcovi poskytnuté poistné plnenie v celkovej
výške 5.194,35 Eur. V konaní nebolo sporné, že žalovaný poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške
3.444,73 Eur. Rozdiel medzi poistným plnením, na ktoré žalobcovi vznikol nárok a vyplateným poistným
plnení zo strany žalovaného potom predstavuje sumu 1.749,62 Eur. Zároveň v dôsledku omeškania
žalovaného s peňažným plnením, vznikol žalobcovi nárok aj na úrok z omeškania v zmysle § 369
Obchodného zákonníka (ďalej len ObZ), ktorý si žalobca uplatnil vo výške neodporujúcej právnym
predpisom, pričom pri posudzovaní nároku na úrok z omeškania vzal súd do úvahy čiastočné plnenie
žalovaného vo výške 921, 83 Eur dňa 29.11.2017. Vo zvyšnej časti, týkajúcej sa nepreukázanej
nadobúdacej ceny použitých náhradných dielov vo výške 204,80 Eur a prislúchajúcemu úroku z
omeškania okresný súd považoval nárok žalobcu za nedôvodný a v tejto časti žalobu zamietol.



14. O nároku na náhradu trov konania rozhodol okresný súd podľa § 255 ods. 2 CSP v spojitosti s
§ 256 CSP tak, že náhradu trov konania pomerne rozdelil, keď konštatoval, že žalobca vzal svoju
žalobu v časti istiny 970,35 Eur späť až na základe dodatočného poskytnutia poistného plnenie zo
strany žalovaného, a to až v priebehu tohto konania po podaní žaloby. V časti o zaplatenie istiny
970,35 Eur súd konanie zastavil, pričom zavinenie zastavenie konania pripísal žalovanému. Súd potom
postupoval analogicky podľa § 255 CSP a zavinené zastavenie konania pre účely rozhodovania o
trovách vyhodnotil ako úspech žalobcu, resp. neúspech žalovaného. V danom prípade súd vyhovel
žalobe žalobcu v časti o zaplatenie istiny 1.749,62 Eur a v časti o zaplatenie istiny 970,35 Eur konanie
zastavil. Úspech žalobcu v pomere k celému predmetu konania, t. j. k sume 3.016,86 Eur, predstavuje
92 %. V časti, v ktorej súd žalobu zamietol (nepreukázaná nadobúdacia hodnota použitých materiálov
v sume 204,80 Eur) bol úspešný žalovaný, čo v pomere k celému predmetu konania predstavuje 8 %.
Čistý úspech žalobcu v tomto konaní potom predstavuje 84 %, t.j. rozdiel medzi úspechom žalobcu a
úspechom žalovaného (92% - 8% = 84%). Okresný súd sa vysporiadal aj s tým, že žalovaný v priebehu
konania žiadal, aby súd žalobcovi v prípade úspechu nárok na náhradu trov konania nepriznal, pričom
poukazoval na porušenie povinnosti žalobcu preukázať účelne vynaložené náklady na opravu vozidla,
čím žalobca mohol predísť podaniu žaloby. Podľa názoru okresného súdu v danom prípade bola žaloba
podaná dôvodne, keďže žalovaný až v priebehu konania zmenil svoje stanovisko. Počiatočným dôvodom
podania žaloby bola tá skutočnosť, že žalovaný škodu spôsobenú na motorovom vozidle pôvodne
posudzoval ako neekonomickú opravu - totálnu škodu a až po podaní žaloby uznal argumentáciu
žalobcu, že náklady na opravu vozidla nepresiahli 90% stanovenej všeobecnej hodnoty motorového
vozidla a škodu je potrebné posudzovať ako škodu parciálnu.

15. Záverom odôvodnenia okresný súd uviedol, že žalobca v konaní okrem vyššie uvedených listinných
dôkazov predložil aj viaceré súdne rozhodnutia a fotokópie listín pochádzajúcich z iných súdnych
konaní, týkajúce sa nároku na poistné plnenie v dôsledku rôznych poistných udalostí na motorových
vozidlách, väčšinou vo vlastníctve žalobcu. Zároveň žalobca navrhoval, aby súd v tomto konaní v rámci
vykonávania dokazovania vyžiadal od žalovaného poistné spisy týkajúce sa všetkých poistných udalostí,
ku ktorým v minulosti došlo na osobnom motorovom vozidle zn. Audi A6 Allroad, ev. č. N.-R. a porovnal
spôsob riešenia poistných udalostí žalovaným v iných predchádzajúcich konaniach. V tejto súvislosti
bol okresný súd toho názoru, že preskúmavanie iných poistných udalostí na motorovom vozidle a
porovnávanie všetkých súdnych konaní, týkajúcich sa žalobcu, vrátanie skúmania dôvodov krátenia
poistných plnení zo strany žalovaného, ktoré boli predmetom posudzovania v iných súdnych konaní, by
presiahli rámec predmetu tohto konania a potrebného dokazovania v tomto súdnom konaní, súd preto
na uvedené návrhy dôkazov žalobcu neprihliadal.

16. Proti druhej a štvrtej výrokovej vete rozhodnutia okresného súdu podal odvolanie žalovaný z dôvodov
podľa § 365 ods.1 písm. d), h) a f) Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP). Namietol záver
okresného súdu, ktorý mal za dostatočne preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným zmluvný vzťah
v danom čase existoval. Uviedol, že súd je povinný skúmať ex offo aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu
bez ohľadu na to, či na nedostatok aktívnej legitimácie na strane žalobcu žalovaný poukazoval vo
svojich písomných podaniach alebo na prvom pojednávaní v predmetnej veci a vznesenie námietky,
ktorú žalovaný vzniesol už na prvom pojednávaní nie je možné považovať za účelové konanie
žalovaného, nakoľko túto námietku riadne odôvodnil. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Najvyššieho
súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009, v zmysle ktorého súd skúma aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu,
ako aj pasívnu vecnú legitimáciu žalovaného z úradnej povinnosti. Žalovaný namietol, že súd pri
odôvodňovaní svojho rozhodnutia neuviedol, z ktorých konkrétnych listinných dôkazov mal preukázanú
aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu. Nepredložením poistnej zmluvy žalobca nepreukázal existenciu
poistno-právneho vzťahu medzi ním a žalovaným, pričom nie je známy ani obsah jednotlivých ustanovení
súdom predpokladanej poistnej zmluvy. Uviedol, že nie je možné overiť, či žalobcom predložené poistné
podmienky, ktoré sami o sebe tvoria neoddeliteľnú súčasť každej poistnej zmluvy skutočne prislúchajú
poistnej zmluve, z ktorej má vyplývať poistná ochrana poškodeného motorového vozidla, nakoľko
žalobca nepredložil žiadnu poistnú zmluvu, z ktorej by to bolo možné bezpochyby určiť. Žalovaný
zdôraznil, že je na žalobcovi, aby preukázal existenciou poistno-právneho vzťahu rozsah poskytnutej
poistnej ochrany, a to že predmetné poškodené motorové vozidlo je skutočne poistené poistnou zmluvou
a že toto motorové vozidlo spadá do predmetu poistenia a teda požíva poistnú ochranu. Toto žalobca v
konaní nepreukázal. Neuniesol tak dôkazné bremeno sporu. Žalobca pripomenul, že v sporovom konaní
sú strany povinné označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom iniciatíva pri zhromažďovaní



dôkazov leží zásadne na stranách sporu. Strana, ktorá neoznačila dôkazy potrebné na preukázanie
svojich tvrdení nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo
skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. S poukazom na uvedené žalovaný uviedol,
že odôvodnenie predmetného rozsudku v bodoch 14 až 21 je v celom rozsahu nepreskúmateľné a so
vznesenou námietkou žalovaného ohľadne nedostatku aktívnej vecnej legitimácie na strane žalobcu sa
súd nevysporiadal náležitým spôsobom.

17. Žalovaný v odvolaní namietol platnosť plnej moci zo dňa 21.04.2016, ktorou žalobca splnomocnil na
zastupovanie „JUDr. Oskara Chnápka, advokáta KOVAL & spol., Advokátska kancelária, Komenského
3, 974 01 Banská Bystrica zapísaný v zozname advokátov SAK č. 5473“. Uviedol, že na ľavej
spodnej strane plnej moci figuruje podpis JUDr. Oskara Chnápka, advokáta, Komenského 3, 974 01
Banská Bystrica 1 spolu s pečiatkou Advokátskeho združenia KOVAL & spol., Advokátska kancelária,
so sídlom Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica. Z uvedenej plnej moci vyplýva, že žalobca
udelil plnomocenstvo na zastupovanie JUDr. Chnápkovi zrejme ako členovi Advokátskeho združenia
KOVAL & spol. Podľa záznamov Slovenskej advokátskej komory JUDr. Oskar Chnápko však nie je
členom Advokátskeho združenia KOVAL & spol. JUDr. Oskar Chnápko tak nebol oprávnený prijať
plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu udelené Advokátskemu združeniu KOVAL & spol., nakoľko nie
je jeho členom, pričom takúto plnú moc možno dôvodne hodnotiť ako neplatnú.

18. Žalovaný poukázal na neurčitosť znenia plnej moci. Neurčitosť podľa neho spočíva v tom, že z
uvedenej listiny nie je zrejmé, či žalobca si ako zástupcu pre toto súdne konanie zvolil JUDr. Oskara
Chnápka, ktorý podľa záznamov v Slovenskej advokátskej komore vykonáva prax advokáta samostatne
alebo či si žalobca ako zástupcu v predmetnom spore zvolil Advokátske združenie KOVAL & spol.,
ktorého členom JUDr. Chnápko nie je. Podľa žalovaného tak nie je možné bezpochyby identifikovať,
komu žalobca v tak vážnej veci, akým je zastupovanie v súdnom konaní udelil plnomocenstvo na
zastupovanie jeho osoby v predmetnom súdnom konaní a v akom rozsahu. Poukázal na všetky písomné
podania žalobcu, kde z hlavičky týchto podaní je zrejmé, že tieto podania vypracoval a podal JUDr.
Chnápko v zastúpení Advokátskeho združenia KOVAL & spol. a všetky tieto sú opatrené pečiatkou
Advokátskeho združenia KOVAL & spol. Nakoľko nie je bezpochyby zrejmé, kto je skutočne žalobcom
splnomocnený na zastupovanie v predmetnom konaní, či advokát ako člen združenia alebo samostatný
advokát, je možné považovať takýto právny úkon za absolútne neplatný z dôvodu podľa ust. § 37 ods.1
Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ), nakoľko je neurčitý a nezrozumiteľný. Neplatnosť právneho
úkonu vyjadrená v § 37 OZ je neplatnosťou absolútnou, ktorá pôsobí od počiatku, a to bez ohľadu na
to, či sa niekto dôvodu neplatnosti dovolal a je nerozhodné, či došlo k vydaniu súdneho rozhodnutia
určujúceho, že právny úkon je neplatný. Ak právny úkon trpí vadami prejavu vôle, je absolútne neplatný.
Za predpokladu že plná moc je neplatná, nebol JUDr. Chnápko na základe neplatnej plnej moci
oprávnený podať v mene žalobcu dňa 04.04.2017 žalobu na súd. To znamená, že žalobu na súd
podala neoprávnená osoba, pričom akékoľvek ďalšie procesné úkony JUDr. Chnápka v predmetnom
súdnom spore sú v priamom rozpore s ust. § 89 a nasl. CSP bez právneho významu a nemožno na
takéto procesné úkony právneho zástupcu, ktorý nedisponuje platnou plnou mocou na zastupovanie
zo strany súdu nijak prihliadať. Nakoľko JUDr. Chnápko nemal platne udelené plnomocenstvo na
zastupovanie žalobcu v predmetnom súdnom konaní, nie je možné žalobcovi priznať náhradu trov
právneho zastúpenia. Z vyššie uvedených dôvodov je žalovaný toho názoru, že žalobu o zaplatenie
3.016,86 Eur s prísl. podala dňa 04.04.2017 neoprávnená osoba, resp. osoba ktorá v čase podania
takéhoto návrhu nemala platne udelené plnomocenstvo na zastupovanie žalobcu v spore vedenom
konajúcim súdom sp.zn. 62Cb/72/2017, pričom ide o vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie
súdu vo veci. S poukazom na vyššie uvedené navrhol, aby odvolací súd rozsudkom rozhodnutie súdu
prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a aby rozhodol o trovách odvolacieho konania.

19. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného vyjadril, že ho považuje za nedôvodné a rozhodnutie je v
jeho napadnutej časti vecne správne. Uviedol, že s námietkou aktívnej legitimácie sa súd prvého
stupňa v napadnutom rozhodnutí dostatočne vysporiadal. V konaní nemohla byť za žiadnych okolností
sporná aktívna legitimácia žalobcu. Pripomenul, že pred podaním žaloby sám žalovaný listom zo
dňa 15.08.2016 žalobcovi oznámil, že ukončil šetrenie poistnej udalosti a priznal žalovanému poistné
plnenie vo výške 2.522,90 Eur. Ako vyplýva z predmetného listu, žalovaný likvidoval poistnú udalosť
na základe Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX a ako poistený v danej veci vystupuje práve žalobca.
Pokiaľ by medzi žalobcom a žalovaným neexistoval žiadny poistný/zmluvný vzťah, žalovaný by nemal
žiadny právny dôvod poskytovať žalobcovi akékoľvek plnenie. Žalobca tiež pripomenul že dôvodom,



ktorý preukazuje nespornosť aktívnej legitimácie žalobcu je skutočnosť, že žalovaný v priebehu celého
konania aktívnu legitimáciu žalobcu nenamietol. Túto žalovaný vzniesol tak ako uviedol v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia súd prvého stupňa až na prvom pojednávaní, v čom jednoznačne vidno
účelovosť takto vznesenej námietky. V podanom odpore pritom žalovaný uviedol, že žalovaný v rámci
služieb zákazníkom poskytol žalobcovi možnosť odpredaja zvyškov žalobcovho OMV prostredníctvom
spoločnosti Global Services TV a aj z uvedeného je zrejmé, že žalobca bol zákazníkom žalovaného,
teda mal a má s ním uzatvorenú poistnú zmluvu. Nezmyselnosť žalovaným namietanej aktívnej
legitimácie žalobcu podľa žalobcu vyplýva taktiež z toho, že po podaní žaloby žalovaný dňa 30.11.2017
vykonal čiastočnú úhradu neoprávnene kráteného poistného plnenia vo výške 921,83 Eur. Opätovne
tak žalovaný potvrdil, že žalobca má so žalovaným poistnú zmluvu uzatvorenú a preto jeho aktívna
legitimácia v tomto konaní nemôže byť za žiadnych okolností spochybnená. Vznesená námietka
nedostatku aktívnej legitimácie žalobcu je tak zmätočná, keďže na jednej strane žalovaný poskytol
žalobcovi poistné plnenie a na druhej strane spochybňuje existenciu zmluvného vzťahu medzi ním a
žalobcom, pričom sa žiadnym spôsobom tak v priebehu celého konania, ako ani v podanom odvolaní
nevyjadril, na základe akého titulu potom žalobcovi poskytol čiastočné poistné plnenie. Žalobca uviedol,
že napriek tomu, že svoju aktívnu vecnú legitimáciu považuje za nespornú a jednoznačne preukázanú,
podarilo sa mu dohliadať zmluvu o havarijnom poistení, ktorú má so žalovaným uzatvorenú a k vyjadreniu
ju priložil. Uviedol, že predkladaná Poistná zmluva má č. XXXXXXXXXX, avšak ide len o číslo návrhu
poistnej zmluvy, pričom sa jedná o zmluvu, na základe ktorej žalovaný poistné plnenie poskytol.

20. K tvrdeniu žalovaného o neplatnosti udelenia plnej moci žalobca uviedol, že o ich účelovosti svedčí
aj skutočnosť, že konanie je vedené od 04.04.2017, vo veci boli vykonané viaceré pojednávania, ako aj
písomné podania žalobcu a žalovaného a žalovaný v priebehu celého konania nenamietol neplatnosť
žalobcom udelenej plnej moci a túto namieta až v podanom odvolaní. Ako je súdu známe z jeho
činností, medzi žalobcom a žalovaným v minulosti prebiehalo, aj v súčasnosti prebieha viacero súdnych
konaní, pričom žalobcu zastupoval rovnaký právny zástupca a na základe obsahovo totožnej plnej
moci. Žalovaný ani v iných konaniach, ktoré už právoplatne skončili nikdy neplatnosť splnomocnenia
nenamietal. K určitosti udeleného splnomocnenia uviedol, že udelená plná moc nie je vnútorne rozporná,
je z nej absolútne zrejmé, že plná moc bola udelená JUDr. Oskarovi Chnápkovi, advokátovi so sídlom
Komenského 3, Banská Bystrica vedeného v zozname SAK pod č. 5473, nakoľko ako splnomocnenec
je výslovne uvedený a podpísaný JUDr. Oskar Chnápko. Pokiaľ ide o námietky žalovaného týkajúce sa
„hlavičky“ listinných podaní žalobcu, je potrebné uviesť, že žiadny právny predpis neukladá povinnosť
používať konkrétnu formu hlavičkového papiera a je len na samotnom autorovi, aká „hlavička“ bude
použitá. Pre odstránenie akýchkoľvek pochybností predložil písomné vyjadrenie samotného žalobcu,
z ktorého je zrejmé, že z predloženej plnej moci je pre neho určité a zrozumiteľné, kto je právnym
zástupcom žalobcu. K vyjadreniu priložil písomné podanie zo dňa 17.01.2019 vystavené Q. M.,
konateľom žalobcu, v ktorom tento uviedol že potvrdzuje, že dňa 21.04.2016 žalobca udelil JUDr.
Oskarovi Chnápkovi, advokátovi so sídlom Komenského 3, Banská Bystrica zapísanému v zoznamu
SAK pod č. 5473 na zastupovanie v konaní č. 62Cb/72/2017 plnú moc, pričom z podpísanej plnej moci
bolo pre neho určité a zrozumiteľné bez akýchkoľvek pochybností, že žalobcu zastupuje vyššie uvedený
advokát. Priložil tiež Poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX medzi žalobcom a žalovaným.

21. Žalovaný v replike na vyjadrenie žalobcu uviedol, že pokiaľ ide o námietku nedostatku aktívnej vecnej
legitimácie na strane žalobcu, tak zotrváva na svojom vyjadrení uvedenom v odvolaní.

22. Žalovaný uviedol, že pokiaľ žalobca vo vyjadrení poukázal na to, že žalovaný v priebehu
celého konania nenamietal neplatnosť žalobcom udelenej plnej moci a túto skutočnosť namietol až v
podanom odvolaní, tak skutočnosti ktoré žalovaný v odvolaní namietol zistil až po vydaní rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica a následnom opätovnom preštudovaní kompletného spisového
materiálu týkajúceho sa predmetného súdneho sporu. Až po tomto preštudovaní súdneho spisu žalovaný
nadobudol vedomosť o neplatnosti plnej moci zo dňa 21.04.2016 a z dôvodov vyčerpávajúco uvedených
v odvolaní má naďalej za to, že predmetná plná moc právneho zástupcu žalobcu je absolútne neplatná
a preto nie je možné takúto neplatnosť zhojiť dodatočným vyjadrením konateľa Q. M.. Naďalej mal za to,
že žalobu podala neoprávnená osoba a všetky úkony JUDr. Chnápka v predmetnom súdnom spore sú v
priamom rozpore s ust. § 89 a nasl. CSP bez právneho významu a nemožno na takéto procesné úkony
zo strany súdu nijak prihliadať. Zároveň nie je možné JUDr. Chnápkovi, ktorý nemal platne udelené
plnomocenstvo priznať náhradu trov právneho zastúpenia.



23. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení § 379 a § 380
ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia
§ 385 ods. 1 CSP, pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej
inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods.
1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej
tabuli krajského súdu.

24. Odvolací súd je v zmysle § 383 CSP viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil okresný súd:
žalobca je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Audi A6 Allroad, ev. č. N.-R.. Na uvedenom
motorovom vozidle došlo dňa 03.06.2016 v dôsledku dopravnej nehody ku škodovej udalosti, ktorú
žalobca dňa 06.06.2016 oznámil žalovanému. Likvidácia poistnej udalosti je vedená u žalovaného
pod č. XXXXXXXXXX, pričom žalovaný zaslal žalobcovi Oznámenie zo dňa 08.06.2016 o parciálnej
škode ku škodovej udalosti č. XXXXXXXXXX s číselným označeným poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX.
Žalovaný následne zaslal žalobcovi ďalšie Oznámenie zo dňa 04.08.2016 ku škodovej udalosti č.
XXXXXXXXXX s číselným označeným poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX, ktorým žalobcovi oznámil, že
škodu na motorovom vozidle bude posudzovať ako totálnu škodu - neekonomickú opravu a listom zo
dňa 15.08.2016 oznámil žalobcovi, že ukončil šetrenie poistnej udalosti dňa 12.08.2016 s tým, že priznal
žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.655,68 Eur, kde po odpočítaní spoluúčasti vo výške 132,78 Eur
(5% zo sumy 2.655,68 Eur ) poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.522,90 Eur.

25. V priebehu konania došlo na strane žalovaného k opätovnému prehodnoteniu poistnej udalosti,
listom zo dňa 29.11.2017 žalobcovi oznámil, že priznal žalobcovi doplatok poistného plnenia vo výške
921,83 Eur, teda nebolo sporné, že žalovaný celkovo priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 3.626,03
Eur a po odpočítaní spoluúčasti vo výške 181,30 Eur (5% zo sumy 3.626,03 Eur) poskytol žalobcovi
poistné plnenie v celkovej výške 3.444,73 Eur.

26. Žalobca po vykonaní opravy vyčíslil náklady na opravu poškodeného vozidla internou faktúrou č.
IF16 8 zo dňa 04.07.2016, splatnou dňa 18.07.2016 v celkovej sume 5.672,54 Eur. Táto suma pozostáva
jednak z ceny použitých náhradných dielov, ako aj použitého drobného a pomocného materiálu, metalízy
a lakovacieho materiálu vo výške 3.582,54 Eur a z ceny práce v celkovej výške 2.090,- Eur, t.j. práce
vykonanej v rozsahu 38 hodín pri určenej cene jednej normohodiny práce vo výške 55,- Eur.

27. Z Oznámenia žalovaného o poistnom plnení zo dňa 29.11.2017, výpočtu krátenia poistného plnenia
k poistnej udalosti č. XXXXXXXXXX zo dňa 15.02.2017 a vyjadrenia likvidátora predmetnej poistnej
udalosti vyplýva, že žalovaný krátil poistné plnenie tak, že zo žalobcom uplatnenej sumy za použitie
náhradných dielov 3.582,54 Eur odpočítal 20%, t.j. priznal žalobcovi náklady na materiál v sume 2.866,03
Eur a za vykonanú prácu priznal sadzbu 20,- Eur za jednu normohodinu s odôvodnením, že ide o obvyklú
sadzbu v danom regióne pre interné opravy, resp. opravy vo vlastnej réžii, t.j. priznal cenu práce v sume
760,- Eur.

28. Podľa § 788 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (OZ), poistnou zmluvou sa
poistiteľ zaväzuje poskytnúť v dojednanom rozsahu plnenie, ak nastane náhodná udalosť v zmluve
bližšie označená a fyzická alebo právnická osoba, ktorá s poistiteľom poistnú zmluvu uzavrela, je povinná
platiť poistné.

29. Podľa § 797 ods. 1 OZ, právo na plnenie má, pokiaľ nie je v tomto zákone alebo v poistných
podmienkach ustanovené inak, ten, na ktorého majetok, život alebo zdravie, alebo na ktorého
zodpovednosť za škody sa poistenie vzťahuje (poistený).

30. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka, právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s
ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).

31. § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, plnenie je splatné do pätnástich dní, len čo poistiteľ skončil
vyšetrenie potrebné na zistenie rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Vyšetrenie sa musí vykonať bez
zbytočného odkladu; ak sa nemôže skončiť do jedného mesiaca po tom, keď sa poistiteľ o poistnej
udalosti dozvedel, je poistiteľ povinný poskytnúť poistenému na požiadanie primeraný preddavok.



32. Žalovaný v odvolaní primárne namietol, že okresný súd ho zaviazal na plnenie v prospech žalobcu
bez toho, aby žalobca listinnými dôkazmi preukázal aktívnu vecnú legitimáciu v spore.

33. Pokiaľ žalovaný s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Cdo/205/2009 uviedol,
že aktívnou legitimáciou sa rozumie také hmotnoprávne postavenie, z ktorého vyplýva žalobcovi ním
uplatnené právo, resp. mu vyplýva procesné právo si tento hmotnoprávny nárok uplatňovať, je nutné s
ním súhlasiť. Skúmanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu je neoddeliteľnou súčasťou konania na súde
prvej inštancie, rovnako ako na odvolacom súde. Bez toho aby žalobca preukázal, že mu z hmotného
práva vyplýva nárok, ktorý si v konaní žalobou uplatnil, súd mu nemôže tento nárok priznať.

34. Žalovaný však vzhľadom na uvedené dospel k nesprávnemu záveru, že aktívnu vecnú legitimáciu
žalobca nepreukázal preto, že nepredložil súdu poistnú zmluvu, teda písomný dôkaz z ktorého by
jednoznačne vyplývalo uzavretie zmluvného vzťahu medzi sporovými stranami. Záver, či žalobcovi
svedčí hmotný nárok, na základe ktorého podal žalobu súd preskúmava s prihliadnutím na všetky
skutočnosti zistené v konaní. Dôkazy a nesporné skutkové tvrdenia súd posudzuje komplexne v ich
vzájomnej súvislosti. Zo žiadneho ustanovenia Civilného sporového poriadku, ani z iných predpisov
nevyplýva, že súd je viazaný výlučne listinnými dôkazmi.

35. V tejto súvislosti je nevyhnutné zdôrazniť aj špecifiká civilného procesu tak, ako je upravený podľa
Civilného sporového poriadku. Žalovaný správne poukázal na skutočnosť, že sporové strany majú
povinnosť tzv. skutkových tvrdení a znášajú dôkazné bremeno vzhľadom na svoje skutkové tvrdenia.
Zároveň však platí, že v zmysle § 151 ods.1 CSP tie skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne
nepoprela, sa považujú za nesporné. K takým skutkovým tvrdeniam, ktoré súd ustáli ako nesporné potom
nie je nutné vykonávať dokazovanie práve z toho dôvodu, že sú nesporné.

36. Žalobca v konaní tvrdil, že je vlastníkom osobného motorového vozidla zn. Audi A6 Allroad, ev. č. N.-
R. a že vzhľadom na dopravnú nehodu ku škodovej udalosti, ku ktorej došlo na uvedenom motorovom
vozidle dňa 06.06.2016 mu práve žalovaný oznámil, že likvidácia tejto poistnej udalosti je vedená u
žalovaného pod č. XXXXXXXXXX. Uvedené skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel. Žalovaný rovnako
nepoprel, že zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 08.06.2016 o parciálnej škode ku škodovej udalosti s
číselným označením Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, že zaslal žalobcovi oznámenie zo dňa 04.08.2016
ku škodovej udalosti s číselným označením Poistnej zmluvy XXXXXXXXXX, rovnako nepoprel že ukončil
šetrenie poistnej udalosti a priznal žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.655,68 Eur, kde po odpočítaní
spoluúčasti vo výške 132,78 Eur poskytol žalobcovi poistné plnenie vo výške 2.522,90 Eur. Všetky
tieto skutočnosti mal preto okresný súd za nesporné a dokázané, niektoré z nich navyše vyplynuli
z predložených oznámení, ktoré zasielal sám žalovaný žalobcovi. Ani následné skutkové tvrdenia, z
ktorých vyplynulo, že žalovaný pristúpil k opätovnému prehodnoteniu poistnej udalosti a že priznal
žalobcovi doplatok poistného plnenia vo výške 921,83 Eur neboli sporné a žalovaný ich ani nepoprel.

37. Z uvedených nesporných skutkových tvrdení tak vyplýva, že medzi žalobcom a žalovaným bol
založený vzťah, ktorý sám žalovaný vo svojich písomných oznámeniach žalobcovi definoval ako poistný
vzťah z Poistnej zmluvy č. XXXXXXXXXX. Preto okresný súd, rovnako ako odvolací súd nemal dôvod
pochybovať o tom, že medzi žalobcom a žalovaným Poistná zmluva č. XXXXXXXXXX uzavretá bola,
že medzi žalobcom a žalovaným poistný vzťah vznikol a pokiaľ teda k poistnej udalosti, ktorá bola
predmetom likvidácie u žalovaného tak ako to vyplýva z oznámení samotného žalovaného žalobcovi,
k jej likvidácii došlo práve preto, že táto povinnosť žalovanému vyplynula z poistnej zmluvy uzavretej
medzi žalobcom a žalovaným.

38. Pokiaľ ide o samotný proces dokazovania, pri ktorom žalovaný zdôraznil povinnosť dôkazného
bremena, tak má odvolací súd za to, že žalobca uniesol dôkazné bremeno preukázania toho, že medzi
žalobcom a žalovaným poistný vzťah vznikol a že mu teda svedčí aktívna vecná legitimácia na uplatnenie
si nárokov z poistného vzťahu. Pokiaľ ide o obsah poistného vzťahu, ako pripomenul aj sám žalovaný v
odvolaní, tento bol detailne upravený v zmluvných dojednaniach pre havarijné poistenie, ktoré však boli
súčasťou spisu a s obsahom ktorých tak bol konajúci súd oboznámený.

39. Pokiaľ ide o predloženie poistnej zmluvy žalobcom v priebehu odvolacieho konania, odvolací súd k
tejto zmluve nemohol prihliadnuť a ani sa s jej obsahom neoboznamoval z dôvodu, že Civilný sporový
poriadok upravuje zákonnú koncentráciu konania v § 154 CSP tak, že všetky prostriedky procesného



útoku a procesnej obrany je možné uplatniť iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie
končí. V odvolacom konaní je možné uplatniť iba také prostriedky procesného útoku alebo procesnej
obrany, ktoré spĺňajú vymedzenie novôt v odvolacom konaní podľa § 366. Predloženie poistnej zmluvy v
listinnej podobe nespĺňa náležitosti novôt v odvolacom konaní, pretože žalobca mal možnosť túto zmluvu
predložiť okresnému súdu predtým, ako došlo k vyhláseniu uznesenia o ukončení dokazovania.

40. Žalovaný ako odvolateľ až v priebehu odvolacieho konania namietol, že plná moc udelená žalobcom
právnemu zástupcovi JUDr. Oskarovi Chnápkovi je z dôvodu neurčitosti neplatná, z čoho vyvodil, že
všetky procesné úkony, ktoré v konaní vykonal právny zástupca žalobcu sú neúčinné a súd by k nim
nemal prihliadať. Zároveň dospel k záveru, že žalobcovi tak nie je možné priznať nárok na náhradu trov
konania.

41. Obrana žalovaného, že súd nie je oprávnený prihliadať k úkonom právneho zástupcu žalobcu je
prostriedkom procesnej obrany, ktorého uplatnenie je v zmysle zákonnej koncentrácie konania možné
iba do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa konanie končí. Preto pokiaľ ide o vyhodnotenie úkonov, ktoré
vykonal právny zástupca pred súdom prvej inštancie, týmto sa už odvolací súd zaoberať nemôže.

42. Žalobca ako odvolateľ odôvodnil uplatnenie tohto prostriedku procesnej obrany až v odvolacom
konaní tým, že až po doručení rozhodnutia okresného súdu a následnom opätovnom preštudovaní
kompletného spisového materiálu týkajúceho sa predmetného súdneho sporu nadobudol vedomosť o
neplatnosti plnej moci zo dňa 21.04.2016. Žalovanému však nič nebránilo v priebehu konania pred
súdom prvej inštancie, aby sa oboznámil so spisovým materiálom aj pred ukončením dokazovania pred
súdom prvého stupňa, keďže uvedená plná moc sa v tomto spisovom materiáli nachádzala na čl. 4.
Od počiatku konania tak bola súčasťou súdneho spisu a pokiaľ mal žalovaný za to, že procesné úkony
vykonané osobou JUDr. Oskar Chnápko sú v konaní neúčinné, mal túto skutočnosť namietnuť.

43. Odvolací súd sa obsahom plnej moci napriek tomu zaoberal z dôvodu, že jej obsah napáda žalovaný
v súvislosti s výrokom o nároku na náhradu trov konania voči žalovanému. Nárok na náhradu trov
konania by žalobcovi vznikol aj v prípade, ak by právneho zástupcu nemal, keďže mu vznikli trovy v
podobe platenia súdnych poplatkov, takže ani prípadné neplatné udelenie plnej moci by nemalo vplyv
na samotný výrok o priznaní nároku na náhradu trov konania, ktorý je v zmysle zásady úspešnosti v
spore správny. Malo by však vplyv na rozhodovanie o výške tohto nároku.

44. Z plnej moci založenej na čl. 4 označenej ako plná moc udelená žalobcom advokátovi, ktorým je
JUDr. Oskar Chnápko, advokát, pod tým je uvedená adresa KOVAL & spol., advokátska kancelária,
Komenského 3, 974 01 Banská Bystrica zapísaný v zozname advokátov SAK č. 5473, v ktorej je
podrobne vymedzený rozsah úkonov, na ktoré poveruje splnomocniteľ splnomocneného advokáta a
ktorá bola vydaná v Banskej Bystrici dňa 21.04.2016 je podľa názoru odvolacieho súdu plnou mocou,
ktorá netrpí vadou neurčitosti alebo nejasnosti.

45. Právny zástupca je v tejto plnej moci vymedzený nezastupiteľne, je zrejmé že je to osoba JUDr.
Oskar Chnápko, advokát, ktorá je definovaná aj číslom v zozname advokátov SAK, pričom uvedenie
adresy, ktorej súčasťou je aj označenie advokátskej kancelárie KOVAL & spol., advokátska kancelária
nespôsobuje nejasnosť v tom, že plná moc bola udelená práve JUDr. Oskarovi Chnápkovi a nie
advokátskej kancelárii KOVAL & spol. Vizuálne táto skutočnosť vyplýva aj z toho, že meno JUDr.
Oskar Chnápko, advokát je uvedené zvýrazneným čiernym písmom (bold), zatiaľ čo ostatné písmená
zvýraznené nie sú. Z plnej moci tiež vyplýva, že splnomocnenie prijal práve JUDr. Oskar Chnápko,
advokát, nie že by ho prijala advokátska kancelária, i keď na pečiatke, ktorá je na plnej moci umiestnená
je uvedené KOVAL & spol., advokátska kancelária. Táto skutočnosť nemôže poprieť, že z plnej moci
jednoznačne vyplýva, že plnú moc prijal JUDr. Oskar Chnápko, ktorý je tam aj podpísaný. Zároveň je
výrazne uvedený podpis klienta, ktorým je žalobca VH Autoservis s.r.o., zastúpený Q. M., konateľ.

46. Odvolací súd tak dospel k záveru, že plná moc bola právnemu zástupcovi žalobcu udelená platne.

47. Pokiaľ ide vyjadrenie žalobcu predložené v odvolacom konaní, z ktorého vyplýva, že plnú moc
udeľoval priamo JUDr. Oskarovi Chnápkovi, k tejto listine už odvolací súd neprihliadol, keďže bola
predložená až v odvolacom konaní, i keď je nutné priznať, že až v odvolacom konaní bola vznesená
námietka neplatnosti plnej moci a preto sa žalobca skôr voči takejto námietke ani brániť nemohol. Aj bez



predloženia vyjadrenia žalobcu však odvolací súd z textu napadnutej plnej moci dospel k záveru, že táto
bola udelená JUDr. Oskarovi Chnápkovi a nie advokátskej kancelárii KOVAL & spol. Vzhľadom na to,
že sídlo advokáta ako fyzickej osoby je na tej istej adrese ako je sídlo advokátskej kancelárie KOVAL
& spol., pričom pravdepodobne ide o súvisiace priestory, odvolací súd vyhodnotil prítomnosť označenia
advokátskej kancelárie KOVAL & spol. na plnej moci tak, že ide o špecifikáciu priestorov, teda adresy,
na ktorej sídli fyzická osoba advokát JUDr. Oskar Chnápko.

48. Odvolací súd je v zmysle § 380 ods. 1 CSP odvolacími dôvodmi viazaný, preto preskúmaval
napadnuté rozhodnutie iba v rozsahu dôvodov vymedzených v odvolaní a inými dôvodmi sa nezaoberal.

49. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že okresný súd rozhodol správne, ak
žalobe v rozsahu priznaného plnenia vyhovel a správne tiež rozhodol o priznaní nároku na náhradu
trov konania. Keďže je rozhodnutie okresného súdu vecne správne, odvolací súd ho podľa § 387 ods.
1 CSP potvrdil.

50. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa § 396, § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1
CSP tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní
úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s § 262 ods. 2 CSP súd prvej
inštancie.

51. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).