{"guid": "39da308d-be86-4ac1-b808-4b10da76b3f0:99c3182a-db4f-463f-a3d7-a3866c348809", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1", "spisova_znacka": "25Sd/233/2014", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 25Sd/233/2014 z 22. 10. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Žilina z 22. októbra 2014, sp. zn. 25Sd/233/2014, ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1", "identifikacne_cislo": "5014200975", "sud": {"guid": "sud_130", "nazov": "Krajský súd Žilina", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-zilina"}, "sudca": "JUDr. Mária Podhorová", "sudca_id": 37, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-maria-podhorova-37", "datum_vydania": "2014-10-22", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zrušené"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Dôchodky"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-b", "nazov": "§ 250j ods. 2 písm. b) OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-2.pismeno-b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/99c3182a-db4f-463f-a3d7-a3866c348809", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 25Sd/233/2014
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5014200975
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: Mgr. Nora Tomková
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2014:5014200975.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, v konaní vedenom pred samosudkyňou Mgr. Norou Tomkovou, v právnej veci
navrhovateľa: C. Q., nar. XX. X. XXXX, r. č.: XXXXXX/XXXX, bytom P., X. XX, zast. Mgr. Jozefom
Gáplovským, advokátom, so sídlom v K. L., proti odporkyni: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul.
29. augusta č. 8, 813 63 Bratislava, o starobný dôchodok, takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie odporkyne č. XXX XXX XXXX X zo dňa 5. marca 2014  podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p
z r u š u j e    a    v e c   v r a c i a   odporkyni na ďalšie konanie.

Odporkyňa   j e   p o v i n n á   nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 232,10 €, a to na
účet právneho zástupcu navrhovateľa Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v K. L.., č. účtu:
XXXXXXXXXX/XXXX, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Odporkyňa napadnutým rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X  zo dňa 5. marca 2014 podľa § 21 Zákona
o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov a § 259 ods. 1 Zákona o sociálnom poistení
v znení zákona č. 721/2004 Z. z. zamietla žiadosť navrhovateľa zo dňa 3. februára 2014 o priznanie
starobného dôchodku od 3. februára 2011.

Proti rozhodnutiu odporkyne podal navrhovateľ včas opravný prostriedok, nakoľko ho považuje za
nesprávne a odporujúce zákonu.

Odporkyňa v písomnom vyjadrení k opravnému prostriedku navrhovateľ uviedla, že zosúladila svoju
aplikačnú prax s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, uvedený v rozsudku NS SR 7So/138/2011
z 15. augusta 2012. Vychádzajúc z právneho názoru Najvyššieho súdu SR odporkyňa pri posudzovaní
nároku navrhovateľa na starobný dôchodok a pri určovaní dôchodkového veku, v súvislosti so zaradením
doby výkonu služby do I. kategórie funkcií vychádzala z ust. § 21, § 14 ods. 4, § 132 a § 175 Zákona
o sociálnom zabezpečení. Z potvrdenia Ministerstva vnútra SR č. SPOU-OSZ-40.992-16/2014-VZ z
27. januára 2014 vyplýva, že navrhovateľovi bol od 1. júla 2007 priznaný výsluhový dôchodok podľa
§ 128 zákona č. 328/2002 Z. z.. Navrhovateľ získal najmenej 25 rokov a 20 rokov služby zaradenej
do I. kategórie funkcií, preto dôchodkový vek dosiahol dovŕšením 55. roku veku, t. j. 26. apríla 2007.
Podmienky nároku na dôchodok s prihliadnutím na znížený dôchodkový vek podľa § 132 ods. 1 Zákona
o sociálnom zabezpečení posúdil a sumu dôchodku aj so zohľadnením dôb zamestnania získaných
vo všeobecnom systéme už určil Útvar sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Na nárok na
výsluhový dôchodok, priznaný v sume starobného dôchodku, bola navrhovateľovi zohľadnená všetka
preukázaná doba. Vzhľadom na uvedené a na skutočnosť, že nárok na ten istý druh dôchodku za tie



isté doby zamestnania poistencovi vzniknúť nemôže, bola žiadosť navrhovateľa zo dňa 3. februára 2014
o priznanie starobného dôchodku zo všeobecného systému sociálneho poistenia zamietnutá. Uvedené
vyplýva z ustáleného právneho názoru Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého, ak bol poistencovi priznaný
a je vyplácaný dôchodok podľa vyššie uvedeného zákona, za výsluhový dôchodok sa iba považuje
na účely jeho ďalšej výplaty z osobitného systému sociálneho zabezpečenia a okolnosť, že už bol raz
priznaný, je takou udalosťou, ktorá vylučuje možnosť ďalšieho nároku na taký istý druh dôchodku aj
podľa neskoršieho zákona č. 461/2003 Z. z.. Tento právny názor je vyjadrený v rozsudkoch Najvyššieho
súdu SR - 9So/41/2008 zo dňa 29. septembra 2008, 9So/129/2010 zo dňa 24. novembra 2011 a
9So/134/2010 zo dňa 24. novembra 2011.  Záverom odporkyňa uviedla, že v súlade s § 67 ods. 4 zákona
č. 328/2002 Z. z. má navrhovateľ možnosť za obdobie dôchodkového poistenia získané po 31. decembri
2003 podľa zákona č. 461/2003 Z. z. požiadať o zvýšenie už priznaného výsluhového dôchodku, ktorého
suma bola určená podľa všeobecných predpisov o sociálnom poistení, Útvar sociálneho zabezpečenia,
ktorý dôchodok vypláca. Výsluhový dôchodok v tomto prípade zvýši Útvar sociálneho zabezpečenie
Ministerstva vnútra SR po prevedení poistného na starobného poistenie od odporkyne na žiadosť Útvaru
sociálneho zabezpečenia Ministerstva vnútra SR. Vzhľadom na uvedené skutkové a právne dôvody
žiadala odporkyňa, aby krajský súd napadnuté rozhodnutie zo dňa 5. marca 2014 ako vecne správne
potvrdil.

Právny zástupca navrhovateľa na pojednávaní zotrval na opravnom prostriedku v celom rozsahu.
Poukázal na skutočnosť, že napadnuté rozhodnutie z 5. 3. 2014 neobsahuje popis kompletného
skutkového stavu. Navrhovateľ podával svoju žiadosť dňa 3. februára 2014 a okrem rozhodných období,
resp. období poistenia, či už služby v Policajnom zbore, resp. v civilných zamestnaniach, vykonával
práce, resp. odvádzal poistné na príslušné dôchodkové poistenie aj po 30. 6. 2007. Navrhovateľ
odvádzal poistné tak v rokoch 2011, 2012 a 2013. Samozrejme po podaní žiadosti to obdobie ešte
nemohlo byť zohľadnené. Tieto skutočnosti a skutkové fakty však odporkyňa v napadnutom rozhodnutí
vôbec nešpecifikuje. Takže v tomto smere je napadnuté rozhodnutie nepreskúmateľné. Nie je zrejmé,
prečo neboli preskúmané a reagované na všetky rozhodné doby poistenia. Pokiaľ sa jedná o samotnú
podstatu odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, tak je samozrejmé, že navrhovateľ žiadnym spôsobom
nežiada, aby mu bolo plnené za jedno obdobie dva rôzne dôchodky. Toto vôbec nebolo, ani nie je
záujmom navrhovateľa. Navrhovateľ však jednoznačne podal žiadosť a trval na nej z toho dôvodu,
aby boli zohľadnené komplexne všetky rozhodné doby zamestnania, počas ktorých bolo odvádzané
poistné a aby nedošlo k tomu, že pri porovnaní jeho osoby s inou osobou, ktorá má síce odrobený
rovnaký počet rokov, mesiacov a dní, avšak napr. len systéme civilného poistenia, by takáto osoba
mala vyšší dôchodok ako má osoba navrhovateľa. Navrhovateľ poukazuje na viaceré rozhodnutia
Najvyššieho súdu SR v obdobných veciach ako príklad uviedol rozsudok Najvyššieho súdu SR ako súdu
dovolacieho 1Sdo/20/2005 zo dňa 30. mája 2006, kde okrem iného je výslovne uvedené: „Odmietnutie
poskytnutia dôchodku navrhovateľovi za roky ďalšieho zamestnania by znamenalo, že jeho dôchodok
by bol nižší ako dôchodok, ktorý navrhovateľovi patril po započítaní všetkých odpracovaných rokov
v zamestnaní vrátane rokov služby v ozbrojených zboroch, v ktoromkoľvek zo systémov sociálneho
zabezpečenia alebo poistenia, a ktorý by mu bol vypočítaný vo všeobecnom systéme sociálneho
zabezpečenia. Jeho dôchodok by bol tiež nižší ako priznaný starobný dôchodok, ktorý navrhovateľovi
patrí v osobitnom systéme, a ktorý už v osobitnom systéme zvýšiť nemožno.“ Z uvedeného vyplýva, že
ani samotná odporkyňa nie je jednotná pri výklade a postupe v obdobných právnych veciach. Z iných
právnych sporov v obdobných prípadoch odporkyňa postupuje spôsobom, že prizná dávku priamo, a to
aj bývalým príslušníkom napr. Policajného zboru na základe podanej žiadosti, čiže vec ani nemusela a
ani nie je predkladaná správnemu súdnictvu na ďalšie konanie. V prípade iných bývalých príslušníkov
odporkyňa priznáva plnenie z časti, samozrejme, že je určitá skupina žiadateľov, ktorým takýto nárok
bol zamietnutý a sú riešené v správnom súdnictve. Z obsahu týchto konaní je zrejmé, že ani jednotlivé
vnútorné oddelenia na strane odporkyne nie sú ustálené v tej rozhodovacej praxi, avšak navrhovateľ
trvá jednoznačne na tom, že mala by mu byť zohľadnená každá doba poistenia a nemôže byť ukrátený v
porovnaní s inou osobou, ktorá vlastne odpracovala rovnaký počet rokov. Jednoznačne namieta tvrdenie
odporkyne, že by chcel za jedno a to isté obdobie dva rôzne dôchodky. Takže z pohľadu, že skutkový stav
ani nebol v napadnutom rozhodnutí správne vyšpecifikovaný ako predložili z príslušného evidenčného
listu s poukazom, že právne hodnotenie, resp. právny výklad na strane odporkyne nie je v súlade
s ustanoveniami právnych predpisov a predovšetkým s ich príkladom, ako to už uviedli v citovanom
rozhodnutí Najvyššieho súdu SR, žiadal napadnuté rozhodnutie zrušiť a vec vrátiť odporkyni na nové
konanie.



Navrhovateľ prítomný na pojednávaní sa v plnom rozsahu pridržiaval vyjadrení svojho právneho
zástupcu a k tomu len dodal, že napadnuté rozhodnutie odporkyne považuje za diskriminačné.

Zástupkyňa odporkyne prítomná na pojednávaní poukázala na písomné vyjadrenie odporkyne vo veci
zo dňa 7. 8. 2014 a vzhľadom k dôvodom v ňom uvedených navrhla napadnuté rozhodnutie odporkyne
zo dňa 5. marca 2014 ako vecne správne potvrdiť.

Krajský súd v súlade s ust. § 250l - § 250s O.s.p. preskúmal napadnuté rozhodnutie, oboznámil sa
s administratívnym spisom odporkyne, ako aj s ostatným spisovým materiálom a dospel k záveru, že
opravný prostriedok navrhovateľa je dôvodný.

Tvrdenie odporkyne, že doba profesionálnej služby mu bola pri priznaní starobného dôchodku
zohľadnená dva razy nezodpovedá skutočnosti. Odmietnutie poskytnutia dôchodku navrhovateľovi
za roky ďalšieho zamestnania by znamenalo, že jeho dôchodok by bol nižší ako dôchodok, ktorý
navrhovateľovi patril po započítaní všetkých odpracovaných rokov v zamestnaní (vrátane rokov služby v
Ozbrojených zboroch), v ktoromkoľvek zo systému sociálneho zabezpečenia alebo poistenia, a ktorý by
mu bol vypočítaný vo všeobecnom systéme sociálneho zabezpečenia. Jeho dôchodok by bol tiež nižší,
ako priznaný starobný dôchodok, ktorý navrhovateľovi patrí v osobitnom systéme, a ktorý už v osobitnom
systéme zvýšiť nemožno. Uvedený postup aj po účinnosti zákona č. 222/2003 Z. z. musí zabezpečiť
navrhovateľovi toľko práv ako mu patrili pred jeho účinnosťou. Starobný dôchodok z obidvoch systémov
sociálneho zabezpečenia nemôže navrhovateľa diskriminovať. Nemožno preto navrhovateľovi odňať
právo na zvyšovanie dôchodku po vzniku nároku na starobný dôchodok, ak mu už raz zákon takéto
právo priznal a ak ho poskytuje občanom za oveľa menej prísnych zákonných podmienok. Zmyslom ust.
§ 21 ods. 1 a 3 Zákona o sociálnom zabezpečení bolo zabrániť situácii, aby dôchodca mal nárok na
tú istú dávku dôchodkového zabezpečenia dva razy z dvoch rôznych systémov sociálneho poistenia.
Nemal však za cieľ jednu skupinu dôchodcov znevýhodniť na úkor inej, ak poistné podmienky, ktoré
už boli splnené, boli náročnejšie  a tvrdšie, ako sú podmienky dôchodcov vo všeobecnom systéme
sociálneho poistenia. K takejto situácii nemôže dochádzať. Zmyslom použitých ustanovení nemala
byť diskriminácia príslušníkov Ozbrojených zborov, ktorí vykonávali profesionálnu službu v rozsahu
zakladajúcom nárok na starobný dôchodok. Postup odporkyne pri aplikácii § 21 ods. 1 a 3 Zákona o
sociálnom zabezpečení však bol vo vzťahu k navrhovateľovi diskriminačný, lebo mu spätne odoprela
taký nárok na dávku, ktorý už v minulosti vznikol. Vzhľadom na skutočnosť, že Ústava SR obsahuje
absolútny zákaz diskriminácie, všetky orgány, vykonávajúce štátnu moc (teda aj odporkyňa, ktorej bolo
zákonom zverené rozhodovanie o právach fyzických osôb vo veciach sociálneho zabezpečenia, resp.
poistenia) sú povinné vykladať právne predpisy spôsobom, ktorý sa neprieči ústave. Zákaz diskriminácie
preto pre odporkyňu platí priamo a odporkyňa nemôže pri uplatňovaní Zákonov o sociálnom poistení
(resp. zabezpečení) vykonávať zákony v rozpore s ústavou, a to ani s poukazom na presné znenie
právneho predpisu, ktorý sa tomuto zákazu prieči.

Odporkyňa teda bez riadneho posúdenia, či navrhovateľovi boli zohľadnené všetky doby zamestnania
pre určenie dôchodku za výsluhu rokov, ktorý má charakter starobného dôchodku bez posúdenia, či
jej postupom nedochádza k diskriminácii navrhovateľa, zamietla žiadosť na časť dávky dôchodkového
zabezpečenia, na ktorú mu vznikol nárok vo všeobecnom systéme dôchodkového zabezpečenia a
znemožnila týmto svojim postupom zachovanie jeho dôchodkových nárokov, lebo starobný dôchodok,
ktorý mu bol priznaný, nemôže zohľadniť dobu zamestnania, vykonávanú po vzniku nároku na starobný
dôchodok a v skutočnosti by bol jeho priznaný starobný dôchodok nižší v porovnaní s ostatnými
dôchodcami, ktorým pre nárok na starobný dôchodok boli zohľadnené všetky odpracované roky.

Z vyššie uvedených dôvodov krajský súd dospel k záveru, že rozhodnutie odporkyne zo dňa 5. marca
2014 vychádzalo zo skutkového stavu, ktorý je v rozpore s obsahom spisov, preto napadnuté rozhodnutie
odporkyne zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. b) O.s.p. v spojení s § 250q ods. 2 O.s.p..



V ďalšom konaní bude úlohou odporkyne opätovne rozhodnúť o žiadosti navrhovateľa o priznanie
starobného dôchodku zo dňa 3. februára 2014, pričom pre nárok na starobný dôchodok zohľadní všetky
odpracované roky navrhovateľa po priznaní starobného dôchodku Ministerstvom vnútra SR.

O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 250k ods. 1 vety prvej O.s.p. v spojení s ust. § 250l
ods. 2 O.s.p.. Navrhovateľ si prostredníctvom právneho zástupcu uplatnil náhradu trov konania vo výške
405,22 €. Súd priznal navrhovateľovi náhradu trov konania celkovo v sume 232,10 € pozostávajúcu z:

- prevzatie a príprava zastúpenia v súlade s ust. § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo
výške 61,87 €,

- účasť na pojednávaní dňa 23. 10. 2014 - 61,87 €,

- réžijný paušál za dva úkony právnej služby v súlade s ust. § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. vo
výške 16,08 € (2 x 8,04 €),

- náhrada za stratu času vo výške 53,60 € (4 x 1 hod. á 13,40 €),

- 20 % DPH - 38,68 €.

V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania
rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške 1/13 výpočtového
základu. 1/13 výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje sumu 61,87 € (§ 11 ods. 4 veta druhá
vyhlášky č. 655/2004 Z. z.).

Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 232,10 €
na účet jeho právneho zástupcu Mgr. Jozefa Gáplovského, advokáta, so sídlom v K. L. E., tak ako je
konkretizované vo výrokovej časti tohto rozhodnutia, do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia v
súlade s ust. § 149 ods. 1 O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v 3 vyhotoveniach.

V odvolaní sa ma popri všeobecných náležitostiach podľa § 42 ods. 3 O.s.p. (t. j. ktorému súdu je určené,
kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísaný - každý rovnopis vlastnou rukou, pri
právnických osobách opatrený podpisom osoby oprávnenej konať za subjekt, ako aj odtlačkom pečiatky
a datované) tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť
len tým že,

a) v konaní došlo k vadám uvedeným § 221 ods. 1 O.s.p.,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté  dôkazy, potrebné
na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym  skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné  dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§ 205a),



f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa,
sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu  (prísediaceho) alebo
obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok  nesprávne
rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do  rozhodnutia súdu prvého
stupňa.

Ustanovenie § 205a ods. 1 O.s.p. sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia
lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal
na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný
počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}