Uznesenie Krajského súdu Žilina sp. zn. 5Co/269/2018 z 25. 2. 2019 Citácia: uznesenie Krajského súdu Žilina z 25. februára 2019, sp. zn. 5Co/269/2018, ECLI:SK:KSZA:2019:5315210559.1 Krajský súd Žilina | 5Co/269/2018 | ECLI:SK:KSZA:2019:5315210559.1 | 2019-02-25 | Uznesenie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 387 ods. 1 CSP, § 387 ods. 2 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ed03d357-4289-4951-8c4e-48948071eae8 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2019:5315210559.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 5Co/269/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5315210559
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Dagmar Cabadajová
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2019:5315210559.1

Uznesenie
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Dagmar
Cabadajovej a členov senátu JUDr. Miroslava Jamricha a JUDr. Gabriely Veselovej, v právnej veci
žalobkyne: Ing. V. V. V., PhD., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX S., A. F. XXXX/XX, zastúpenej
spoločnosťou Advokátska kancelária JUDr. Stopka, JUDr. Cisarík s.r.o., IČO: 36 866 849, so sídlom 022
01 Čadca, Potočná 2835/ 1A, proti žalovaným: 1/ JOMATOUR, s.r.o., IČO: 36 415 251, so sídlom 022 01
Čadca, Palárikova 93, 2/ R. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom XXX XX C. XX, 3/ JOMATOUR Plus, s.r.o., IČO:
47 002 204, so sídlom 022 01 Čadca, Palárikova 93, žalovaní v rade 1/ až 3/ zastúpení spoločnosťou
V4 Legal s.r.o., IČO: 36 858 820, so sídlom 010 01 Žilina, Tvrdého 4, v konaní o zaplatenie 30.420,00
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Čadca č.k. 5C/240/2015 zo
dňa 09.11.2017, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd rozsudok okresného súdu v časti výroku napadnutého odvolaním - IV. potvrdzuje.

Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním - I., II., III. ponecháva nedotknutý.

Žalovanému v 3/ rade priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobkyni v plnom
rozsahu.

O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením, ktoré vydá súdny
úradník.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie v predmetnom konaní rozhodol
nasledovne:
I. Žalovaní v 1. a v 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne zaplatiť žalobkyni sumu 30.420,- eur spolu
s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % ročne zo sumy 30.420,- eur od 04.12.2015 do zaplatenia, to
všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
II. Žaloba sa voči žalovanému v 3. rade zamieta.
III. Žalobkyni súd priznáva náhradu trov konania voči žalovaným v 1. a v 2. rade v rozsahu 100 %.
IV. Žalovanému v 3. rade súd priznáva náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100 %.
V dôvodoch svojho rozhodnutia poukazom na ust. § 41a, § 570 Občianskeho zákonníka, § 13, § 15,
§ 16, § 133, § 673 Obchodného zákonníka, vykonané dokazovanie, konštatoval nasledovné skutkové
a právne závery:
Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že v danom prípade ide o privatívnu nováciu,
z toho vyplýva, že obe doterajšie zmluvy o tichom spoločenstve zo dňa 05.10.2010 a 05.04.2011 vrátane
dodatku k tejto zmluve zanikli dňa 30.01.2015, a v ten istý deň uzatvorili žalobkyňa a žalovaný v 1.
rade nový záväzok - zmluvu o pôžičke, ktorá nahradila pôvodné zmluvy o tichom spoločenstve. Všetky
zmluvy sú vyhotovené v písomnej forme, súd poukazuje najmä na vyjadrenú vôľu strán v bode 5
dohody o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve, podľa ktorého sa žalovaný v 1. rade ako podnikateľ



zaväzuje uhradiť žalobkyni ako tichej spoločníčke dlžnú sumu v súlade s dohodou o pôžičke, ktorá
bude uzatvorená súčasne s dohodou o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve. Z bodu 3 tejto dohody
vyplýva, že celkový dlh podnikateľa voči tichému spoločníkovi je 32.000,- eur, ktorý dlh čo do dôvodu a
výšky v plnom rozsahu uznal. Aj keď v bode 1. strany konštatujú len prvú zmluvu o tichom spoločenstve
zo dňa 05.10.2010, súd má zato, že strany mali vôľu ukončiť obe zmluvy o tichom spoločenstve vrátane
dodatku k zmluve o tichom spoločenstve z 05.04.2011, k čomu dospel logickým výkladom, keďže súčet
vkladov z oboch zmlúv o tichom spoločenstve tvoril sumu 33.000,- eur, žalovaný v 1. rade uznal v
dohode o ukončení zmluvy o tichom spoločenstve sumu 32.000,- eur, ktorú sumu uznal aj v zmluve
o pôžičke, čo do dôvodu a výšky. Pokiaľ žalovaný v 1. rade tvrdí, že nezanikli obe zmluvy o tichom
spoločenstve vrátane dodatku, prečo potom v zmluve o pôžičke nie je uvedená suma 15.000,- eur ako
vklad tichého spoločníka z prvej zmluvy o tichom spoločenstve, ale je tam uvedená suma 33.000,- eur.
Ostáva potom na samotnom žalovanom v 1. rade preukázať, na základe akého iného titulu bola vpísaná
suma 33.000,- eur. Dokonca samotný žalovaný v 1. rade začal na základe tejto zmluvy o pôžičke aj
plniť svoj dlh, dňa 31.07.2015 zaplatil sumu 2.000,- eur, a dňa 26.10.2015 sumu 1.000,- eur, čím svoj
záväzok uznal. Pokiaľ by túto zmluvu považoval za neplatnú, zastretý právny úkon, nebol by na jej
základe plnil. To, že ide o zastretý právny úkon, začal tvrdiť až jeho právny zástupca v konaní vo svojich
vyjadreniach, neuviedol to dokonca ani v odpore proti platobnému rozkazu. Samotný žalovaný v 2.
rade na pojednávaní nenamietal neplatnosť tejto zmluvy, uvádzal len, že dlh by nebol schopný splatiť
za obdobie 5. rokov tak, ako to chcela navrhovateľka, žiadali od nej až dobu 10. rokov, s čím ona
nesúhlasila. Vzhľadom na vyššie uvedené súd má teda zato, že zmluva o pôžičke nie je neplatným
zastretým právnym úkonom. Aj podľa rozhodnutia Najvyššieho súdu ČR 32Cdo/2496/07 v prípade, ak
jedna strana právneho úkonu - žalovaná predstierala vôľu uzavrieť zmluvu, nejde o neplatný právny
úkon, ak nie je preukázané, že v rovnakom úmysle konala - svoju skutočnú vôľu zastierala aj druhá strana
- žalobkyňa. Žalovaný v 2. rade v konaní vypovedal, že zmluvu o pôžičke iniciovala navrhovateľka, on
bol skôr za zachovanie zmluvy o tichom spoločenstve, z čoho teda vyplýva jednoznačne, že ani on, ani
žalobkyňa vôľu nepredstierala, mali záujem finančne sa vysporiadať, je samozrejmé, že žalobkyňa mala
záujem, aby jej dlh bol čo najskôr vyplatený. Na základe vyššie uvedených skutočností súd považuje
zmluvu o pôžičke zo dňa 30.01.2015 za platný právny úkon.
Súd mal preukázanú aj výšku dlhu 30.420,- eur. Žalovaný v 1. rade uznal v zmluve o pôžičke dlh vo
výške 32.000,- eur. Podľa splátkového kalendára mal žalobkyni uhradiť za obdobie od 01.07.2014 do
30.06.205 k dátumu 30.06.2015 sumu 7.200,- eur (5.780,- eur na istinu plus 1.420,- eur ako úrok), a
žalobkyni zaslal dňa 31.07.2015 sumu 2.000,- eur, 26.10.2015 sumu 1.000,- eur (spolu 3.000,- eur). Z
toho teda vyplýva 32.000,- eur (uznaná istina) + 1.420,- eur (úrok ku dňu splatnosti prvej splátky) - 3.000,-
eur (suma uhradená žalovaným v 1. rade) = 30.420,- eur. Nakoľko žalovaní v 1. a v 2. rade v konaní
nepreukázali, že by žalobkyni dlžnú sumu uhradili, súd ich zaviazal ako dlžníka a ručiteľa na zaplatenie
tejto sumy spolu s úrokom z omeškania vo výške 0,1 % ročne z dlžnej sumy od 04.12.2015 (odo dňa
nasledujúceho po dni, keď márne uplynula lehota na plnenie uvedené v odstúpení od zmluvy, ktoré bolo
žalovanému 1/ doručené 02.11.2017) až do zaplatenia, to všetko do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.
Vyhlásenie ručiteľa JOMATOUR Plus, s.r.o., zastúpeného Jozefom Majeríkom ako konateľom,
podpísaného Jozefom Majeríkom, konateľom, zo dňa 30.01.2015 (č.l. 15 spisu) súd považuje za
neplatné, z tohto dôvodu aj návrh voči žalovanému v 3. rade zamietol. Žalobkyňa v konaní tvrdila, že
toto vyhlásenie ručiteľa je orazené otlačkom pečiatky spoločnosti JOMATOUR Plus, s.r.o., pod ktorou
pri razítku je aj podpis R. Y., pričom je ešte aj tlačeným písmom dopísané JOMATOUR Plus, s.r.o.,
Jozef Majerník, konateľ. Žalobkyňa nemala dôvod spochybňovať, či žalovaný v 2. rade je skutočne
konateľom žalovaného v 3. rade, keďže predmetné konanie sa uskutočnilo v jeho prevádzkarmi, a
disponoval razítkom spoločnosti JOMATOUR Plus, s.r.o. Je zrejmé, že pán Y. bežne vystupuje ako
konateľ žalovaného v 3. rade. Každý priemerne zmýšľajúci človek si stotožňuje osobu pána Y. so
spoločnosťou JOMATOUR Plus, s.r.o. Taktiež žalobkyňa nemala jediný objektívny dôvod pochybovať
o nekompetentnosti pána Majeríka konať za spoločnosť JOMATOUR Plus, s.r.o. Obaja konatelia, pán
Majerík, aj Stopka, mali k dispozícii v elektronickej forme návrh zmluvy o pôžičke medzi žalobkyňou
a spoločnosťou JOMATOUR Plus, s.r.o., kde bol ako konateľ tejto spoločnosti uvedený pán Majerík,
pričom ani jeden z týchto konateľov pochybenie nenapravil, a žalobkyňu po celý čas zavádzali ohľadom
osoby, ktorá je oprávnená konať za spoločnosť JOMATOUR Plus, s.r.o. Z tohto dôvodu považujú
ručiteľské vyhlásenie za platné, ktoré vyvoláva právne následky, a žalovaný v 3. rade sa nemôže
zbaviť svojej zodpovednosti. Žalovaní 1/ až 3/ považovali toto ručiteľské vyhlásenie za absolútne
neplatné, keďže žalovaný v 3. rade nikdy nesplnomocnil, ani nepoveril pána Y. na konanie v jeho
mene. Žalobkyňa dosiahla titul Ing. a PhD., pracuje na Vysokej škole ekonomickej v Prahe, má



dosiahnuté vysokoškolské vzdelanie, a disponuje dostatočnými vedomosťami vo vzťahu k vedeniu
obchodných spoločností, možnosti konať za obchodné spoločnosti, ako aj informácie, kde má hľadať
aktuálne identifikačné údaje spoločnosti, akými sú IČO a vložka, pričom všetky tieto identifikačné
údaje žalovaného v 3. rade boli uvádzané správne, okrem osoby konajúcej v mene žalovaného v 3.
rade. Pokiaľ notárka pripravovala tieto vyhlásenia, je povinná dať do služieb klientely všetky svoje
odborné znalosti. Žalobkyňa žalovanému v 3. rade, ani žalovanému v 1. rade nikdy ručiteľské vyhlásenie
nezaslala. Konanie žalobkyne vo vzťahu k tomuto ručiteľskému vyhláseniu bolo od začiatku úmyselné,
zavádzajúce, žalobkyňa ako konateľa spoločnosti žalovaného v 3. rade uviedla pána Y. z dôvodu, že
vedela o tom, že pán L. by jej vyhlásenie nikdy nepodpísal. Pokiaľ by si žalobkyňa myslela, že pán Y. je
konateľom žalovaného v 3. rade, uzatvorila by zmluvu o pôžičke so žalovaným v 3. rade, keďže takto
mala pripravené aj návrhy zmluvy.
Prevádzkarňou sa podľa § 7 ods. 3 Obchodného zákonníka rozumie priestor, v ktorom sa uskutočňuje
určitá podnikateľská činnosť. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že ručiteľské vyhlásenia
vypracovala notárka, pred ktorou boli aj podpísané, takže neobstojí tvrdenie žalobkyne, že toto konanie
sa uskutočnilo v prevádzkarni žalovaného v 3. rade, dokonca za prítomnosti pána L.. Aj keby pán Y.
v tejto prevádzkarni len opečiatkoval ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 3. rade, nevzťahuje sa na
takéto konanie § 16 Obchodného zákonníka, pretože nešlo o úkon súvisiaci s podnikateľskou činnosťou
žalovaného v 3. rade. V danom prípade išlo o podpis právnych úkonov zmluvy o pôžičke, ako aj
ručiteľských vyhlásení, ktoré jednoznačne nesúvisia s podnikateľskou činnosťou žalovaného v 3. rade.
§ 16 Obchodného zákonníka chráni dobrú vieru tretích osôb, ktoré urobili úkon s nepoverenou osobou
v prevádzkarni podnikateľa, ktorý sa týka jeho podnikateľskej činnosti. Z pohľadu tretej osoby ale je
dôležitá tzv. objektivizácia jej nevedomosti, t.j. dôkaz sa bude zakladať na tom, či by iné tretie osoby pri
racionálnom konaní a v rovnakom postavení nevedeli a nemohli o prekročení oprávnení vedieť (očakáva
sa istý stupeň obozretnosti, nepostačuje subjektívna nevedomosť tretej osoby). Takže pokiaľ by sa aj §
16 na takéto konanie vzťahoval, jednoznačne vyžaduje určitý stupeň obozretnosti, t.j. pokiaľ žalobkyňa
uzatvárala takéto právne úkony, kde do zmlúv, respektíve do vyhlásení vpisovala všetky identifikačné
údaje podnikateľa, t.j. IČO, ako aj vložku v obchodnom registri, kde je zapísaná, jednoznačne musela
mať k dispozícii výpis z obchodného registra, inak by sa k týmto údajom nemohla dostať, a vzhľadom na
jej vysokoškolské vzdelanie v oblasti ekonómie súd má zato, že mohla bez najmenších problémov zistiť
aj osobu konateľa v tej-ktorej obchodnej spoločnosti, či už u žalovaného v 1. alebo v 3. rade. S ohľadom
na vyššie uvedené súd má zato, že ručiteľské vyhlásenie žalovaného v 3. rade vlastnoručne podpísané
žalovaným v 2. rade je absolútne neplatné, keďže nebolo podpísané štatutárnym orgánom - konateľom
spoločnosti žalovaného v 3. rade, a z tohto dôvodu nevyvoláva, ani nemôže vyvolávať absolútne žiadne
právne účinky vo vzťahu k 3. osobám.
Nakoľko mala žalobkyňa v konaní plný úspech voči žalovaným v 1. a v 2. rade, súd jej voči nim priznal
plnú náhradu trov konania, ktorú vyčísli vyššia súdna úradníčka samostatným uznesením.
Keďže súd žalobu voči žalovanému v 3. rade zamietol, súd mu priznal právo na náhradu trov konania
voči žalobkyni v rozsahu 100 %. Výšku trov konania po právoplatnosti rozsudku vyčísli vyššia súdna
úradníčka samostatným uznesením.

2. V zákonom stanovenej lehote proti rozsudku okresného súdu v časti výroku IV., ktorým súd priznal
žalovanému v 3/ rade náhradu trov konania voči žalobkyni v rozsahu 100% podala odvolanie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovala odvolaciemu súdu rozsudok okresného súdu,
čo do výroku IV., v zmysle ust. § 388 CSP zmeniť tak, že súd žalovanému v 3/ rade nárok na náhradu trov
konania nepriznáva. Zároveň si uplatnila náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. Vo svojom
odvolaní poukazovala na to, že v predmetnom konaní sú naplnené všetky predpoklady vyžadované
zákonom k aplikácii ust. § 257 CSP. Žalovaní 1/ - 3/ konali vo vzťahu k jej osobe v zhode, pričom
žalovaný 2/ ju uviedol o omylu ohľadom jeho oprávnenia konať v mene žalovaného 3/. Žalovaný 2/
bol spoločníkom žalovaného 3/ a bolo by nanajvýš nespravodlivé, ak by mal žalovaný 3/ mať nárok
na náhradu trov konania za situácie, kedy neplatnosť ručiteľského vyhlásenia žalovaného 3/ spôsobil
práve žalovaný 2/. Žalovaný 2/ by v tomto prípade mal v podstate profit zo svojho protiprávneho konania,
kedy neoprávnene podpísal ručiteľské vyhlásenie žalovaného 3/, na ktorom sa podpísal ako Y. - konateľ
a tento podpis pripojil k odtlačku pečiatky spoločnosti JOMATOUR Plus s.r.o. Takémuto konaniu za
žiadnych okolností nemôže byť súdom priznaná právna ochrana a teda žalovanému 3/ nemal byť
priznaný nárok na náhradu trov konania. V ďalšom poukázala na okolnosti vzniku žalovaného 3/ a na
zrejmé majetkové prepojenie žalovaných 1/ - 3/ rade. Poukázala aj na to, že žalobu, predvolanie na
pojednávanie a ďalšie prílohy, ktoré boli adresované žalovanému 3/ a doručované poštou na adresu jeho
sídla prevzal žalovaný v 2/ rade, pričom sa sám podpísal na doručenke ako „Y. - konateľ“. Je evidentne



bežná prax žalovaného 2/ podpisovať dokumenty ako konateľ spoločnosti žalovaného 3/, čím úmyselne
uvádza bežných ľudí do omylu ohľadom jeho oprávnenia konať za túto spoločnosť.
Za danej situácie by bolo nanajvýš nespravodlivé priznať žalovanému 3/ nárok na náhradu trov konania.
Medzi žalovanými 1/ - 3/ bolo bezpochyby preukázané majetkové prepojenie, vzhľadom na ktoré by
priznanie nároku na náhradu trov konania žalovanému 3/ bolo v rozpore s dobrými mravmi.

3. K odvolaniu žalobkyne proti rozsudku okresného súdu podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ - 3/
rade prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Navrhovali odvolaciemu súdu rozsudok okresného
súdu v časti výroku IV. potvrdiť ako vecne správny v zmysle ust. § 387 CSP s tým, že majú za to, že
okresný rozhodol správne o nároku žalovaného 3/ na náhradu trov konania. Vo svojom vyjadrení uviedli,
že z dokazovania je zrejmé podpísanie zmluvy o pôžičke ako aj súvisiacich dokumentov (ručiteľských
vyhlásení), ktoré iniciovala a pripravila a zaslala žalobkyňa žalovanému v 1/ a 2/ rade. Žalovanému
v 3/ rade návrhy predmetných dokumentov nikdy neboli doručené, nakoľko to nebolo ani potrebné,
keďže zmluva o pôžičke sa mala týkať vyslovene žalovaného 1/, čo tvrdí aj žalobkyňa, nakoľko malo
ísť o nováciu záväzku pôvodných zmlúv o tichom spoločenstve uzatvorených so žalovaným 1/. Návrh
ručiteľského vyhlásenia týkajúceho sa žalovaného 3/ nebol nikdy zaslaný žalovanému 1/ - žalovanému
3/. Žalovaný 3/ sa aj z toho dôvodu nezúčastnil dňa 30.01.2015 podpisovania predmetných dokumentov,
nakoľko v doručených návrhoch dokumentov nebol dokument, ktorý by bolo potrebné podpisovať
žalovaným 3/. Žalovaný 2/ nemohol spôsobiť neplatnosť ručiteľského vyhlásenia tak ako tvrdí žalobkyňa,
nakoľko ho sám nemal k dispozícii. Žalovaný 2/ uviedol, že podpísal všetky dokumenty, ktoré mu
žalobkyňa dala na podpis, pričom neskúmal znenie dokumentov. Dokumentov vypracovala žalobkyňa
alebo ňou vybraná notárka, pričom je nanajvýš zvláštne, že všetky identifikačné údaje žalovaného 3/
ako napr. : IČO alebo číslo vložky zápisu do príslušného registra sú správne a jediným chybným údajom
je práve meno konateľa spoločnosti - žalovaného 3/. Žalobkyňa, nakoľko si bola vedomá skutočnosti,
že pán Stopka - jediný a výlučný konateľ žalovaného 3/ sa nezúčastní podpisovania zmluvy o pôžičke
a súvisiacich dokumentov uviedla špekulatívne, s cieľom zabezpečenia si plnenia, meno pána Y. ako
konateľa žalovaného X/. Majú za to, že žalobkyňa tak urobila z dôvodu, ak by žalovaní 1/ a 2/ neplnili
riadne a včas. Uviedli, že žalobkyňa dosiahla titul Ing. a PhD. a preto ju podľa ich názoru nemožno
považovať za priemerne zmýšľajúceho človeka, a to ani vzhľadom na to, že sa nevenuje podnikateľskej
činnosti. Majú za to, že ju nikto v súvislosti s konaním v mene žalovaného 3/ nemohol uviesť do omylu,
pretože údaje v Obchodnom registri sú verejnosti prístupné. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že ručiteľské
vyhlásenie pripravovala notárka tak majú za to, že notárka mala povinnosť konať s náležitou odbornou
starostlivosťou a skontrolovať údaje poskytnuté klientom, a to aj vo vzťahu k výkonu povolania, ktoré
zastáva.
Je zrejmé, že žalobkyňa zapríčinila skutočnosť, že žalovaný 3/ bol stranou sporu predmetného
sporového konania a zároveň zapríčinila i to, že bolo vypracované neplatné ručiteľské vyhlásenie, ktoré v
omyle podpísal žalovaný 2/. V prípade, ak by žalobkyňa nekonala špekulatívne v súvislosti s ručiteľským
vyhlásením a uviedla by správneho konania, ručiteľské vyhlásenie by nebolo nikdy podpísané a teda
nebolo by potrebné uvádzať žalovaného 3/ ako žalovaného z ručiteľského vyhlásenie v predmetnom
spore. Neplatnosť ručiteľského vyhlásenia spôsobila svojim konaním výlučne žalobkyňa a teda ona by
mala znášať následky svojho konania a uhradiť žalovanému 3/ trovy konania, ktoré mu v súvislosti s
týmto jej konaním vznikli.
Žalovaný 3/ svojim konaním nezapríčinil vznik predmetného sporu, od začiatku pojednávania žiadal, aby
bolo konanie voči nemu zastavené, nakoľko neexistuje dôvod, prečo by mal byť stranou predmetného
sporu, nakoľko predmetné ručiteľské vyhlásenie nepodpísal konateľ spoločnosti.
Žalovaný 2/ prevzal doporučenú súdnu zásielku pre spoločnosť žalovaného 3/, urobil tak z dôvodu,
že doručujúca poštárka povedala, že v prípade, ak doručenku nepodpíše za spoločnosť žalovaného
3/, bude si žalovaný 3/ povinný vyzdvihnúť zásielku na pošte. Informáciu, kto k jeho podpisu napísal,
že konateľ uviesť nevedeli, ale predpokladajú, že to urobila poštárka. Žalovaný 2/ nie je konateľnom
spoločnosti žalovaného 3/ a ani sa takto neprezentuje na verejnosti. Majú za to, že okresný súd rozhodol
spravodlivo v súvislosti s priznaním trov právneho zastúpenia a trov konania žalovanému 3/, nakoľko
žalovaný 3/ bez svojho pričinenia bol stranou predmetného sporu a bol povinný vynaložiť trovy v
súvislosti s týmto konaním.

4. K vyjadreniu žalovaných v 1/ - 3/ rade k odvolaniu žalobkyne podala písomné vyjadrenie žalobkyňa
prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení uviedla, že je zrejmé, že konanie
žalovaných 1/ - 3/ vo vzťahu k jej osobe bolo vzájomne prepojené. Popretím základných princípov
právnej istoty je nárok náhrady trov konania spoločnosti žalovaného 3/ pri situácii, kedy neplatnosť



ručiteľského vyhlásenia spoločnosti žalovaného 3/ spôsobil žalovaný v rade 2/. Nanajvýš nespravodlivé
by bolo, ak by bol nárok na náhradu trov priznaný spoločnosti žalovaného 3/. V konaní bolo s určitosťou
preukázané majetkové prepojenie medzi žalovanými 1/,2/ a 3/ navzájom, vzhľadom na ktoré by priznanie
nároku na náhradu trov bolo v rozpore s dobrými mravmi.

5. K vyjadreniu žalobkyne podali písomné vyjadrenie žalovaní v 1/ - 3/ rade prostredníctvom svojho
právneho zástupcu. Vo svojom vyjadrení opätovne uviedli, že žalobkyňa zapríčinila skutočnosť, že
žalovaný 3/ bol stranou sporu, predmetného sporového konania. V prípade, ak by žalobkyňa nekonala
špekulatívne v súvislosti s ručiteľským vyhlásením a uviedli by správneho konania, ručiteľské vyhlásenie
by nebolo nikdy podpísané a teda nebolo by potrebné uvádzať žalovaného 3/ ako žalovaného z
ručiteľského vyhlásenia v predmetnom sporu. Žalovaný 3/ má nárok na náhradu trov konania, ktoré
mu vznikli, pretože svojim konaním nezapríčinil vznik predmetného sporu. Od začiatku pojednávania
žiadal, aby bolo konanie voči nemu zastavené, nakoľko neexistuje dôvod, prečo by mal byť stranou
predmetného sporu, nakoľko predmetné ručiteľské vyhlásenie podpísal konateľ spoločnosti. Podľa ich
názoru by bolo nespravodlivé, ak by nárok na náhradu trov konania nebol priznaný žalovanému v 3/ rade.

6. Krajský súd ako súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( § 34 CSP) po zistení, že odvolanie
bolo podané oprávneným subjektom, ktorým je žalobkyňa v zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1
CSP) preskúmal napadnutý rozsudok okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 CSP a bez
nariadenia pojednávania v súlade s ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario rozsudok okresného súdu v časti
výroku napadnutého odvolaním IV. v súlade s ust. § 387 ods. 1,2 CSP potvrdil z dôvodu jeho vecnej
správnosti. Rozsudok okresného súdu v časti výroku nenapadnutého odvolaním ponechal nedotknutý.

7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.

8. Podľa § 387 ods. 2 CSP, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého
rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

9. Odvolací súd podrobne preskúmal všetky rozhodujúce otázky, ktoré boli vo veci v rámci odvolania
žalobkyňou vznesené a v plnom rozsahu sa stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého
stupňa. Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti rozhodné pre posúdenie danej veci, vecne
správne rozhodol a svoje rozhodnutie odôvodnil v súlade s ustanovením § 220 ods. 2 CSP v spojení s
§ 234 ods. 2 CSP. Odvolací súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, prislúchajúceho spisového
materiálu, vyhodnotení toho, čo uviedli v rámci odvolacieho konania strany ako aj vo svojich vyjadreniach
k odvolaniu konštatuje, že prvostupňový súd v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre
posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ust. § 191 a nasl. CSP a dospel k
skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožnil. Rozhodnutie
prvostupňového súdu zodpovedá zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
Okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom
opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného
dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad, a z ktorých vyvodil svoje
právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil.

10. Odvolací sú konštatuje, že súd prvej inštancie pri rozhodovaní o trovách konania správne uplatnil
zásadu úspechu v predmetnom spore. Nezohľadňoval existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa,
ku ktorým je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočné prihliadnuť v zmysle
ust. § 257 CSP.

11. Ustanovenie § 257 CSP je vyjadrením jednej z výnimiek zo zásady náhrady trov konania podľa
pomeru úspechu vo veci vyjadrenej v § 255 CSP. Aplikácia § 257 CSP je možná iba v prípade
existencie zákonom bližšie nešpecifikovaných dôvodov hodných osobitného zreteľa spočívajúcich v
okolnostiach danej veci alebo v okolnostiach na strane účastníkov konania. Použitie tohto ustanovenia
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky
predpoklady na priznanie náhrady trov konania, avšak súd dôjde k záveru, že sú tu dôvody hodné
osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí však ísť o celkom
výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí aj náležite odôvodnený. Nepriznanie náhrady trov konania



musí zodpovedať zvláštnym okolnostiam konkrétneho prípadu a jedným z rozhodujúcich hľadísk je aj to,
aby sa takéto rozhodnutie nejavilo ako neprimeraná tvrdosť voči účastníkovi a aby neodporovalo dobrým
mravom. § 257 CSP nezakladá jeho voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), naopak, ukladá súdu
povinnosť skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú okolnosti hodné osobitného zreteľa, ku ktorým je
potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

12. V sporovom konaní sa otázka náhrady trov konania spravuje predovšetkým zásadou úspechu vo
veci (§ 142 ods. 1 OSP - teraz § 255 ods. 1 CSP) a princípom procesného zavinenia na zastavení
konania (§ 146 ods. 2 veta prvá OSP - teraz § 256 ods. 1 CSP). Len výnimočne môže súd v konaní
(procesne) úspešnému účastníkovi nepriznať náhradu trov konania. Občiansky súdny poriadok v § 150
ods. 1 OSP (teraz § 257 CSP) priznáva súdu moderačné právo zmierniť dôsledky (dopady) ustanovení
upravujúcich náhradu trov konania. Pokiaľ sú splnené predpoklady uvedené v tomto ustanovení, môže
súd výnimočne nepriznať náhradu trov konania úspešnému účastníkovi konania, ktorému by inak
priznal náhradu trov celkom alebo sčasti. Ustanovenie § 150 OSP (teraz 257 CSP) umožňuje súdu
pri rozhodovaní o náhrade trov konania prihliadnuť výnimočne na zvláštnosti prejednávanej veci a
prispieť tým k odstráneniu prípadnej tvrdosti, ktorú by inak vyvolalo uplatnenie jednotlivých zásad, na
ktorých spočíva rozhodovanie o náhrade trov konania. Úvaha súdu, či sú splnené procesné podmienky
pre aplikáciu tohto ustanovenia musí vždy vychádzať z posúdenia všetkých relevantných okolností
konkrétnej veci, vrátane okolnosti demonštratívne uvedených v druhej vete § 150 ods. 1 OSP (teraz § 257
CSP). Predmetné ustanovenie preto nemôžeme interpretovať tak, že súdu umožňuje kedykoľvek a bez
ohľadu na základné zásady rozhodovania o náhrade trov konania nepriznať náhradu trov úspešnému
účastníkovi konania. Výnimočnosť aplikácie tohto ustanovenia musí byť daná osobitnými okolnosťami,
ktorých charakteristika musí byť v odôvodnení rozhodnutia vždy náležite vysvetlená a konkretizovaná.
Pri posudzovaní, či v tej - ktorej veci sú tieto dôvody dané, musí súd prihliadnuť na majetkové, sociálne,
osobné a ďalšie pomery (treba zdôrazniť, že všetky) účastníkov konania a vziať do úvahy nielen to, aké
sú pomery toho, kto by mal trovy konania zaplatiť, ale aj to, aký bude dopad aplikácie § 150 ods. 1
OSP (teraz § 257 CSP) na (medzi iným tiež majetkové) pomery účastníka na opačnej procesnej strane.
Významným z hľadiska aplikácie tohto ustanovenia môže byť v určitej veci tiež to, za akých okolností bol
nárok uplatnený na súde, aký bol postoj účastníkov k veci, ako pristupovali v priebehu konania k plneniu
procesných povinností účastníka občianskeho súdneho konania a pod. Hranice sudcovskej úvahy sú
dané účelom právnej úpravy náhrady trov konania, ktorá jej nepriznanie alebo priznanie len sčasti
úspešnému účastníkovi pripúšťa len ako výnimku zo všeobecného procesného princípu zodpovednosti
za výsledok sporového konania. Musí teda ísť o celkom výnimočný prípad, ktorý musí byť v rozhodnutí
aj náležite odôvodnený. Výnimočnosť môže spočívať v tak okolnostiach danej veci ako aj v okolnostiach
na strane účastníkov konania (Najvyšší súd SR sp. zn. 5MCdo 24/2011).

13. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti odvolací súd má za to, že v predmetnom spore aplikácia
ust. § 257 CSP neprichádza do úvahy, a to vzhľadom na správanie sa žalobkyne k vyjadreniu žalovaného
v 3/ rade, ktorý v priebehu sporového konania, a to od jeho začiatku žiadal, aby bolo konanie voči nemu
zastavené z dôvodu neexistencie dôvodu byť stranou predmetného sporu. Nevzhliadol ani iné dôvody,
pre ktoré by nemala byť žalobkyni uložená povinnosť nahradiť trovy konania úspešnej strane sporu.

14. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd neuznal opodstatnenosť argumentácie odvolateľa, na
ktorých založil svoje odvolacie dôvody, a preto rozhodol tak ako je uvedené vo výroku uznesenia.

15. Pri rozhodovaní o náhrade trov odvolacieho konania aplikoval ust. § 396 ods. 1 CSP v spojení s ust.
§ 255 ods. 1 CSP, v zmysle ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo
veci. V predmetnom odvolacom konaní mala plný úspech strana žalovaného v 3/ rade, a preto odvolací
súd priznal žalovanému v 3/ rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške
náhrady trov rozhodne v zmysle ust. § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie samostatným rozhodnutím,
ktoré vydá súdny úradník.

16. Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.



Poučenie o dovolaní: Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie nie je prípustné proti rozsudku, ktorým sa vyslovilo, že sa manželstvo rozvádza, že je neplatné
alebo že nie je a proti uzneseniu v konaní o návrat maloletého do cudziny vo veciach neoprávneného
premiestnenia alebo zadržania (§ 76 Civilného mimosporového poriadku, v ďalšom texte už len „CMP“).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,



c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP)