Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 43Cob/117/2017 z 2. 8. 2017 Citácia: uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 2. augusta 2017, sp. zn. 43Cob/117/2017, ECLI:SK:KSBB:2017:6117209005.2 Krajský súd Banská Bystrica | 43Cob/117/2017 | ECLI:SK:KSBB:2017:6117209005.2 | 2017-08-02 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP, § 324 CSP, § 325 CSP, § 326 CSP, § 329 CSP, § 344 CSP, § 343 CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ef6ca241-8db1-42c8-8142-e67a4788b7dd Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6117209005.2 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 43Cob/117/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117209005
Dátum vydania rozhodnutia: 03. 08. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Mária Jamrišková, PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6117209005.2

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie
Jamriškovej, PhD., členiek senátu JUDr. Drahomíry Dibdiakovej a JUDr. Evy Kmeťovej v právnej veci
žalobcu RENTAL PARTNER, s.r.o., so sídlom Skuteckého 30, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 724
432, právne zast. iTRUST Legal, s.r . o., so sídlom Seberíniho 2, 821 03 Bratislava, IČO: 36 808 181
proti žalovanému IMMOBIL s.r.o., so sídlom Matuškova 48, 976 31 Vlkanová, IČO: 43 940 951, právne
zast. JUDr. Lucia Fabriciusová, advokátka so sídlom J. A. Komenského 18B, 974 01 Banská Bystrica
o zaplatenie sumy 9 800 Eur s prísl., o návrhu žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, o
odvolaní žalobcu proti rozhodnutiu Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 64Cb/58/2017-162 zo dňa 14.
júna 2017 takto

r o z h o d o l :

Rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 64Cb/58/2017-162 zo dňa 14. júna 2017 p o t v r
d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím zamietol návrh žalobcu na nariadenie zabezpečovacieho
opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej
pohľadávky žalobcu voči žalovanému na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške istiny 9 800 Eur
s príslušenstvom k Bytu č. X vo vchode X, na X. p. v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici
J. M. XX v L. L. (postavenom na pozemku parcela reg. C č. XXXX/X, o výmere 148 m2, druh pozemku:
zastavané plochy a nádvoria), spolu s príslušnou časťou podielu priestoru na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1029/3461 (t.j. na zastavanom
pozemku parcela reg. C č. XXXX/X, o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria a
priľahlých pozemkoch parcela reg. C č. XXXX/X o výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a
nádvoria a parcela reg. C č. XXXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku: záhrady), nachádzajúcemu sa
v k. ú. J., obec L. L., okres L. L., zapísanému na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Banská
Bystrica, katastrálny odbor, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1.

2. Okresný súd v rozhodnutí uviedol, že žalobca si žalobou zo dňa 31.03.2017 uplatnil proti žalovanému
právo na zaplatenie sumy 9 800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 8
400 Eur od 11. 10. 2016 do zaplatenia a zo sumy 1 400 Eur od 30.03.2017 do zaplatenia. Uviedol,
že žalobca je výlučným vlastníkom hnuteľných vecí, ktoré nadobudol na základe Kúpnej zmluvy zo
dňa 01. 07. 2010 uzatvorenej medzi žalobcom a Z. L., L. L., v spojení so Zmluvou o zrušení a novácii
záväzkov zo dňa 29. 07. 2016. Dňa 01. 01. 2012 žalobca hnuteľné veci odovzdal na základe Zmluvy
o výpožičke do výpožičky spoločnosti OFFICE Partners, s. r. o. Banská Bystrica, IČO: 46 300 597,
ktorá bola oprávnená hnuteľné veci užívať do dňa 31. 12. 2012. Spoločnosť OFFICE Partners, s. r. o.
hnuteľné veci ponechala na zariadenie bytov č. X, č. X., č. X v bytovom dome so súpisným číslom XXXX,
postavenom na pozemku parcela CKN č. XXXX/X, k. ú. J., obec L. L., okres L. L., toho času zapísaných
na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, ktoré boli v tom čase
vo vlastníctve spoločnosti OFFICE Partners, s. r. o.. Ešte počas trvania výpožičky spoločnosť OFFICE



Partners, s. r. o., predmetné byty odovzdala spolu s kompletným zariadením za účelom ich neskoršieho
predaja žalovanému s tým, že byty boli následne predané žalovanému na základe kúpnej zmluvy zo dňa
20. 07. 2012, ktorej vklad do katastra nehnuteľností bol povolený dňa 05. 09. 2012 pod V3730/2012.
Žalovaný bol spoločnosťou OFFICE Partners, s. r. o. upozornený, že hnuteľné veci sú vo vlastníctve
inej osoby. Napriek viacerým výzvam, žalovaný hnuteľné veci žalobcovi neodovzdal. Na základe týchto
skutočností žalobca uplatnil svoj nárok na vydanie hnuteľných vecí žalobou na súde, žalobca vedie
voči žalovanému konania o vydanie hnuteľných vecí na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp. zn.
60Cb/177/2014. Súd prvého stupňa rozsudkom č. k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 02. 09. 2016 v celom
rozsahu vyhovel žalobe žalobcu. Žalovaný teda svojim konaním bráni žalobcovi disponovať s hnuteľnými
vecami. Žalovaný navyše hnuteľné veci využíva ako zariadenie bytov, a to či už sám, resp. umožnil
využívanie hnuteľných vecí ako zariadenia bytov inej osobe. Počas konania o vydania veci žalovaný
uviedol, že byty od septembra 2012 prenajíma tretej osobe - obchodnej spoločnosti HT SKIT, s. r. o.
Vlkanová, IČO: 45 326 355. Užívaním hnuteľných vecí a ich prenechaním do užívania inej tretej osobe
žalovaný získava na úrok žalobcu majetkový prospech bez právneho dôvodu. Na základe právnych
vzťahov týkajúcich sa nájmu/podnájmu bytov - súčasťou ktorých bolo aj odplatné užívanie hnuteľných
vecí - žalobca vyčísluje obvyklú sumu odplaty za užívanie hnuteľných vecí na sumu 200 Eur mesačne.
Žalobca žalobou požaduje vydať sumu bezdôvodného obohatenia - za mesiac marec 2013 až august
2016 v sume 8 400 Eur a za mesiac september 2016 až marec 2017 v sume 1 400 Eur.

3. Dňa 09.06.2017 podal žalobca návrh na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd
k Bytu č. X vo vchode X, na X. p. v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici J. M. XX v
L. L., spolu s príslušnou časťou podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1029/3461, nachádzajúcemu sa v k. ú. J., obec L.
L., okres L. L., zapísanému na LV č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, ktorý
je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v podiele 1/1, zriadil záložné právo v prospech žalobcu na
zabezpečenie peňažnej pohľadávky uplatnenej žalobou. Uviedol, že žalovaný je výlučným vlastníkom
v podiele 1/1 nehnuteľností nachádzajúcich sa v k. ú. J., obec L. L., okres L. L., zapísaných na LV
č. XXXX, evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, katastrálny odbor, a to 4 bytov v bytovom
dome so súpisným číslom XXXX na ulici J. cesta XX v L. L., postavenom na zastavanom pozemku
parcela reg. C č. XXXX/X, o výmere 148 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria (priľahlé
pozemky parcely reg. C č. XXXX/X o výmere 579 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria
a parcela reg. C č. XXXX/X o výmere 321 m2, druh pozemku: záhrady), a to Bytu č. X vo vchode 1,
na p. 0 mezanín v bytovom dome, spolu s príslušnou časťou podielu priestory na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1410/3461; Bytu č. X vo
vchode X,. na X p. bytovom dome, spolu s príslušnou časťou podielu priestory na spoločných častiach a
spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 1029/3461; Bytu č. X vo vchode
1, podkrovie, v bytovom dome, spolu s príslušnou časťou podielu priestory na spoločných častiach
a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 744/3461 a Bytu č. X vo
vchode X, podkrovie, v bytovom dome, spolu s príslušnou časťou podielu priestory na spoločných
častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu k pozemku: 278/3461. Podľa
informácií žalobcu v súčasnosti jediným rentabilným majetkom žalovaného sú byty. Okrem uvedených
bytov bol podľa účtovnej závierky spoločnosti žalovaného jediným ďalším majetkom podľa stavu k 31.
12. 2016 ešte obežný majetok vo výške 26 978 Eur, pričom daný údaj nemusí sa v súčasnosti ani len
približovať reálnemu stavu, a to aj preto, že stav záväzkov žalovaného ku koncu roka je 316 606 Eur.
S ohľadom na uvedené a skutočnosť, aby navrhované zabezpečovacie opatrenie bolo primerané výšky
zabezpečovanej pohľadávky, žalobca navrhuje, aby súd zriadil záložné právo k majetku žalovaného,
ktorým je Byt č. X vo výlučnom vlastníctve žalovaného. Žalovaný v zásade iný hodnotný nehnuteľný či
hnuteľný majetok nevlastní.

4. Potrebu zriadenia zabezpečovacieho opatrenia žalobca odôvodnil správaním žalovaného, ktorý
potom, čo Krajský súd v Banskej Bystrici v odvolacom konaní sp. zn. 43Cob 9/2017 predvolaním
zo dňa 26.05.2017 nariadil v odvolacom konaní pojednávanie na deň 15.06.2017, žalovaný koncom
mesiaca máj 2017 začal podnikať kroky v snahe zmariť uspokojenie žalobcu podľa rozsudku, ako
aj akékoľvek uspokojenie iných peňažných nárokov žalobcu voči žalovanému v budúcnosti. Podľa
zistení žalobcu žalovaný poveril realitnú kanceláriu urýchleným predajom celého bytového domu v
ktorom sa nachádzajú všetky Byty, t.j. predajom všetkého nehnuteľného majetku žalovaného. Uvedený
zámer potvrdzujú priložené inzeráty z web stránok www.V..sk , www.X..sk , www.reality.sk . Žalovaný sa pokúša predať bytový dom vrátanie ich



zariadenia hnuteľnými vecami vo vlastníctve žalobcu. Je riziko, že ak by došlo k predaju bytov a
spotrebovaniu kúpnej ceny za ich predaj, žalobca by v exekúcii neskôr nemohol uspokojiť svoje
potencionálne nároky na zaplatenie peňažnej pohľadávky na vydanie bezdôvodného obohatenia. S
ohľadom na podozrivé načasovanie predaja bytov žalovaným, skutočnosť že žalovaný začal ponúkať
na predaj celý svoj nehnuteľný majetok a snahu scudziť aj hnuteľné veci, ktoré nie sú vo vlastníctve
žalovaného a tým aj inak poškodiť žalobcu, má žalobca za to, že komplexne celé správanie žalovaného
vyvoláva obavu, že žalovaný má v úmysle nakladať s bytmi za účelom ich predaja v snahe zmariť
budúce uspokojenie aj zabezpečovanej pohľadávky žalobcu s príslušenstvom v exekúcii. Žalobca mal
za to, že nariadenie zabezpečovacieho opatrenia nijakým spôsobom neobmedzí žalovaného pri predaji
majetku, na druhej strane poskytne žalobcovi do budúcna ochranu jeho práva a majetku pre prípad, že
by žalovaný svojim správaním ohrozoval uspokojenia žalobcu v exekúcii.

5. Okresný súd v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že vzhľadom na zabezpečovacie opatrenie,
nariadenia ktorého sa žalobca domáhal, bolo potrebné, aby žalobca osvedčil, že ako veriteľ má
peňažnú pohľadávku, na zabezpečenie ktorej má byť zabezpečovacím opatrením zriadené záložné
právo na predmetnú nehnuteľnosť a že je tu obava, že exekúcia bude ohrozená. Žalobca osvedčil,
že v konaní vedenom Okresným súdom Banská Bystrica pod sp. zn. 60Cb/177/2014 v právnej veci
žalobcu RENTAL PARTNER, s. r. o., Banská Bystrica, t. j. žalobcu v tomto konaní sp. zn. 64Cb/58/2017,
proti žalovanému IMMOBIL s. r. o., Vlkanová, t. j. žalovanému v tomto konaní sp. zn. 64Cb/58/2017,
o vydanie veci, Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom č. k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 02.09.2016
uložil žalovanému povinnosť vydať a odovzdať žalobcovi špecifikované hnuteľné veci. Z odôvodnenia
rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 02. 09. 2016 súd považoval
za zistené, že ide o hnuteľnosti nachádzajúce sa v byte č. X, č. X a č. X bytového domu so súpisným
číslom XXXX, postavenom na pozemku parcela CKN č. XXXX/X, k. ú. J., obec L. L., okres L. L.,
zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Banská Bystrica, katastrálny odbor, teda o hnuteľnosti,
za užívanie ktorých sa žalobca v tomto civilnom sporovom konaní sp. zn. 64Cb/58/2017 domáha
vydania bezdôvodného obohatenia vo forme peňažnej náhrady. Pre účely rozhodovania o návrhu na
nariadenie zabezpečovacieho opatrenia teda žalobca osvedčil, že sú dané predpoklady existencie
peňažnej pohľadávky žalobcu proti žalovanému.

6. Ako dôvod potreby nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, a teda obavy, že exekúcia bude
ohrozená, žalobca uviedol a aj osvedčil, že žalovaný mieni nakladať s nehnuteľnosťami, v ktorých sa
hnuteľné veci majú nachádzať, keď žalobca osvedčil zverejnenie inzerátov na webových stránkach na
predaj predmetných nehnuteľností. Skutočnosť, že žalovaný nehnuteľnosti mieni ponúknuť na predaj,
môže vzbudzovať obavu, že exekúcia bude ohrozená, prípadným predajom nehnuteľností však nedôjde
k zmenšeniu majetku žalovaného, dôjde len k zmene štruktúry majetku žalovaného, keďže žalovaný
za predaj nehnuteľností získa kúpnu cenu, t.j. peňažné prostriedky, pričom vyvolávacia kúpna cena je
480 000 Eur, čo by stále bola dostatočná suma nielen na úhradu záväzkov žalovaného podľa účtovnej
závierky k 31. 12. 2016 (316 606 Eur), ale aj na úhradu pohľadávky, ktorú žalobca uplatnil v tomto
súdnom konaní. Naviac, žalovaný podľa účtovnej závierky k 31. 12. 2016 vykazuje aj ďalší finančný
majetok, a to peniaze a účty v bankách v sume 26 795 Eur a pre osvedčenie obavy, že exekúcia bude
ohrozená, je potrebné posudzovať celkové majetkové pomery žalovaného, nielen rentabilnosť žalobcom
označeného majetku, teda v danom prípade nehnuteľnosti. Majetkom sú totiž nielen nehnuteľnosti, ale
aj iné veci, pohľadávky, iné práva a peniazmi oceniteľné iné hodnoty, ako aj priamo finančné prostriedky,
pričom zabezpečovacie opatrenie možno nariadiť len vtedy, ak existuje reálna a osvedčená obava, že
bez nariadenia zabezpečovacieho opatrenia by bola exekúcia ohrozená a nebezpečenstvo, že exekúcia
bude ohrozená, musí reálne hroziť, nestačí len nepodložená obava žalobcu.

7. Naviac, ak súd rozhoduje o návrhu na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia, posudzuje súd nielen
ohrozenie úhrady žalovanej sumy, ale aj primeranosť ujmy žalovaného, prípadne tretích osôb, ktorá by
im týmto obmedzením vznikla, a to aj z dôvodu dodržania zásady proporcionality, zmyslom ktorej je, aby
zriadením záložného práva zabezpečovacím opatrením nebola spôsobená ujma na základných právach
žalovaného, prípadne tretích osôb a aby takáto ujma nebola neprimeraná sledovanému cieľu. Žalobca
teda potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčil, keď neosvedčil nebezpečenstvo bezprostrednej
a reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená.

8. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalobca. Namietol, že okresný súd neuviedol v
akom okamihu by s ohľadom na správanie žalovaného už existovalo také nebezpečenstvo ohrozenia



exekúcie, ani bližšie nešpecifikoval čo súd pod takou podmienkou vyžaduje a čo si pod ňou predstavuje.
Rozhodnutie je preto v tejto časti nepreskúmateľné a to aj pre absenciu odkazu na aplikovanú
právnu normu, ktorú okresný súd použil pri vyslovení záveru o predpoklade osvedčiť nebezpečenstvo
bezprostrednej a reálnej obavy, že exekúcia bude ohrozená, nakoľko Civilný sporový poriadok (ďalej len
CSP) v ust. § 343 ods. 1 stanovujúcom predpoklady zriadenia zabezpečovacieho opatrenia nestanovuje
ako podmienku existenciu nebezpečenstva bezprostrednej a reálnej obavy.

9. Žalobca nesúhlasil so záverom súdu, že neosvedčil obavu, že exekúcia bude ohrozená. Uviedol,
že podľa ust. § 343 ods. 1 CSP stačí, že existuje obava, že bude exekúcia ohrozená a ak okresný
súd požaduje, aby žalobca osvedčil, že existuje „bezprostredné a reálne" ohrozenie, vykladá ust. §
343 ods. 1 CSP nad rámec gramatického znenia zákona a v neprospech strany, na ochranu ktorej
je toto ustanovenie určené. Výklad súdu smeruje proti účelu sledovanému zákonným ustanovením
o zabezpečovacom opatrení. Uviedol, že i keď súčasná právne úprava vychádza z právnej úpravy
predbežného opatrenia podľa Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len OSP), predpoklady a
podmienky ich nariadenia nie sú totožné. Namietol, že ak by sa mal riadiť logikou odôvodnenia
okresného súdu, musel by čakať na samotný predaj nehnuteľnosti a spotrebovanie všetkých finančných
prostriedkov žalovaným, aby vedel preukázať, že už nastala reálna a bezprostredná obava ohrozenia
exekúcie. V takom prípade by už neexistovali majetkové zložky, ku ktorým by mohlo byť zabezpečovacie
opatrenie zriadené.

10. Žalobca uviedol, že zákon bližšie nešpecifikuje, čo znamená obava, že exekúcia „bude ohrozená".
Namietol záver okresného súdu, že ak sa dlžník prevádza svoj majetok odplatne, tak takýto úkon nemôže
vyvolávať obavu z ohrozenia budúcej exekúcie vedenej veriteľom, pretože ide iba o zmenu štruktúry
majetku z nehnuteľného majetku na inú formu majetku. Žalobca uviedol, že v danom prípade je podľa
neho potrebné zvážiť viaceré okolnosti, a to otázku reálneho zaplatenia kúpnej ceny, trhovej kúpnej
ceny, spôsob a účel využitia prijatých peňažných prostriedkov žalovaným a skutočnosť, že údaje v
účtovnej závierke zobrazujú stav k 31.12.2016. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhol, aby odvolací
súd napadnuté rozhodnutie zmenil a zabezpečovacie nariadenie v zmysle jeho návrhu nariadil.

11. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 06.07.2017 poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici
č.k. 43Cob/9/2017-419 zo dňa 15.06.2017 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica
č.k. 60Cb/177/2014-281 zo dňa 02.09.2016, v zmysle ktorého je žalovaný povinný vydať žalobcovi
hnuteľné veci určené podľa ich špecifikácie v žalobe, s výnimkou vstavaných skríň a kuchynských liniek s
kuchynskými pultmi a namietol premlčanie nároku žalobcu na peňažnú náhradu do 30.03.2015. K nároku
žalobcu uplatneného v žalobe sa vyjadril tak, že čo do právneho dôvodu v časti vydania bezdôvodného
obohatenia za užívanie časti hnuteľných vecí podľa špecifikácie považuje za dôvodný, v časti hnuteľných
vecí ktoré sú vo vlastníctve žalovaného nárok poprel a navrhol, aby súd rozhodol, že žalobca má nárok
na zaplatenie odplaty za užívanie vecí v jeho vlastníctve vo výške 2 217,22 Eur. K zamietnutiu návrhu
na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia s nevyjadril.

12. Žalobca sa k vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

13. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ust. § 379 a § 380 ods. 1 a §
385 ods. 1 Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) bez nariadenia pojednávania.

14. Zo spisového materiálu odvolací súd zistil, že žalobca si žalobou zo dňa 31.03.2017 uplatnil proti
žalovanému právo na zaplatenie sumy 9 800 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 8 400 Eur od 11.10.2016 do zaplatenia a zo sumy 1 400 Eur od 30.03.2017 do zaplatenia.

15. Návrhom na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia doručeným okresnému súdu dňa 09.06.2017
sa domáhal nariadenia zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd k Bytu č. X vo vchode X, na X.
p. v Bytovom dome so súpisným číslom XXXX na ulici J. M. XX v L. L., spolu s príslušnou časťou
podielu priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a spoluvlastníckeho podielu
k pozemku: 1029/3461, nachádzajúcemu sa v k. ú. J., obec L. L., okres L. L., zapísanému na LV č.
XXXX, evidovanom Okresným úradom Banská Bystrica, ktorý je vo výlučnom vlastníctve žalovaného v
podiele 1/1, zriadil záložné právo v prospech žalobcu na zabezpečenie peňažnej pohľadávky uplatnenej
žalobou.



16. Z účtovnej závierky žalovaného zostavenej ku dňu 31.12.2016 odvolací súd zistil, že hodnota
obežného majetku žalobcu je 26 978 Eur, hodnota záväzkov 316 606 Eur, hodnota dlhodobého
hmotného majetku 309 248 Eur.

17. Z výpisu z katastra nehnuteľností odvolací súd zistil, že žalovaný vlastní byty č. X,X,X a X v bytovom
dome zapísanom na LV č. XXXX, katastrálne územie J., obec L. L..

18. Podľa § 343 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z.z., Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP),
zabezpečovacím opatrením môže súd zriadiť záložné právo na veciach, právach alebo na iných
majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa, ak je obava, že
exekúcia bude ohrozená.

19. Podľa § 344 CSP ustanovenia o neodkladnom opatrení sa použijú primerane aj na zabezpečovacie
opatrenie.

20. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na
návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

21. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne
upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

22. Podľa § 326 ods. 1 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach
žaloby podľa § 132 uvedenie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej
úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne
osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé,
akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha.

23. Podľa § 329 ods. 2 CSP, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia
súdu prvej inštancie.

24. Zabezpečovacie opatrenie je osobitným inštitútom procesného práva, ktoré Civilný sporový poriadok
upravil ako tzv. osobitné procesné postupy. Nariadenie zabezpečovacieho opatrenia umožňuje súdu v
prípade potreby rýchlo a pružne zasiahnuť do právneho vzťahu sporových strán za predpokladu, že jeho
navrhovateľ osvedčí, že má voči žalovanému peňažnú pohľadávku a zároveň osvedčí, že je dôvodná
obava, že exekúcia bude ohrozená.

25. Žalobca v odvolaní napadol postup okresného súdu, ktorý dospel k záveru, že obava, že exekúcia
bude ohrozená nemá dostatočnú intenzitu na to, aby mohol vyhovieť návrhu a nariadiť zabezpečovacie
opatrenie. Poprel, že by súd bol oprávnený vyžadovať, aby obava že exekúcia bude ohrozená bola
„bezprostredná a reálna" a zotrval na stanovisku, že stačí, aby existovala „obava", pričom jej intenzitu
bližšie nešpecifikuje, z čoho zrejme vyplýva, že má za to, že na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia
postačuje akákoľvek obava, aj pokiaľ nemá charakter „bezprostrednej a reálnej obavy".

26. Ako žalobca v odvolaní správne uviedol, Civilný sporový poriadok bližšie nešpecifikuje, čo to presne
znamená, že existuje „obava, že exekúcia bude ohrozená". Presná a konkrétna špecifikácia všeobecnej
požiadavky na existenciu „obavy z ohrozenia exekúcie" by však v procesnej právnej norme bola sotva
možná. Zabezpečovacie a neodkladné opatrenia majú špecifický charakter, sú to procesné postupy ktoré
je možné aplikovať iba v prípadoch, kedy je nutné zasiahnuť do právneho vzťahu medzi stranami sporu
tak naliehavo, že je odôvodnený postup pri ktorom súd nevykonáva dokazovanie a o návrhu rozhoduje
spravidla iba na základe skutočností, ktoré v ňom uvedie navrhovateľ. Súd je preto pri tak závažnom
zásahu povinný postupovať v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, najmä
čl. 2 CSP, podľa ktorého ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov
musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Z uvedeného vyplýva, že
výklad pojmu „obava" z ohrozenia exekúcie súd vykoná vždy vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu,
s prihliadnutím na účel navrhovaného zabezpečovacieho opatrenia a proporcionalitu jeho nariadenia
vzhľadom ku chránenému záujmu.



27. Odvolací súd sa stotožňuje s výkladom okresného súdu v tom, že obava zo zmarenia exekúcie
musí mať určitú kvalifikovanú intenzitu na to, aby odôvodnila tak závažný zásah do práv odporcu,
akým je zriadenie záložného práva na byt. Pokiaľ okresný súd uviedol, že obava zo zmarenia exekúcie
musí byť „bezprostredná", teda súčasná, vyjadrujúca potrebu okamžitého zásahu, takáto požiadavka
je opodstatnená a je plne v súlade s vymedzením zabezpečovacieho opatrenia, pre ktoré sa podľa §
343 CSP primerane použijú ustanovenia o neodkladnom opatrení. Už z pojmu „neodkladné" opatrenie
jednoznačne vyplýva, že zásah súdu môže v prípade neodkladného opatrenia a primerane k tomu aj
zabezpečovacieho opatrenia nastať, iba ak je takýto zásah „neodkladný". Inými slovami, nie je možné
ho odložiť, preto aj obava z ohrozenia exekúcie musí mať tomu zodpovedajúci charakter, ktorý je možné
vymedziť pojmom „bezprostredná. Rovnako, pokiaľ okresný súd uviedol, že obava (resp. ohrozenie)
musí byť „reálna", voči takémuto vymedzeniu nie je možné namietnuť, pretože ak by obava z ohrozenia
bola iba hypotetická, nestačilo by to na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia. Okresný súd preto pri
výklade § 343 ods. 1 CSP postupoval v súlade s princípmi, z ktorých táto procesná norma vychádza.
Pokiaľ by odvolací súd prisvedčil zužujúcemu gramatickému výkladu vymedzenia zabezpečovacieho
opatrenia, aké v odvolaní naznačil žalobca, bolo by to v rozpore s podstatou a účelom zabezpečovacieho
opatrenia.

28. Žalobca v odvolaní namietol záver okresného súdu, že ak žalovaný prevádza svoj majetok odplatne,
nemôže takýto úkon vyvolať obavu z ohrozenia exekúcie. Je nepochybné, že okresný súd uviedol
uvedený záver pritom neformuloval ako absolútne, všade platné pravidlo, ale dospel k nemu vzhľadom
na okolnosti prípadu. Poukázal pritom na skutočnosť, že vyvolávacia kúpna cela bytového domu
je 480 000 Eur, pripomenul, že žalovaný má aj ďalší obežný majetok a uvedené dal do súvisu s
výškou uplatnenej pohľadávky žalobcu, ktorá je 9 800 Eur. Správne tak aplikoval pri rozhodnutí aj
princíp proporcionality, ktorý je súd pri nariadení zabezpečovacieho alebo neodkladného opatrenia vždy
povinný rešpektovať. Samotná zmena štruktúry majetku skutočne nespôsobuje jeho zmenšenie. Obavu
z ohrozenia exekúcie môže spôsobiť za predpokladu, že zmenou formy majetku z majetku nehnuteľného
na finančnú hotovosť nastane nebezpečenstvo, že finančnej hotovosti sa ako vysokolikvidného majetku
dlžník skôr zbaví a zároveň nie je iný majetok, z na ktorý by mohla byť exekúcia vedená. V danom
prípade však okresný súd správne poukázal na skutočnosť, že žalovaný stále disponuje majetkom, z
ktorého je možné prípadnú judikovanú pohľadávku žalobcu uspokojiť.

29. Ako bolo uvedené, na nariadenie zabezpečovacieho opatrenia je nevyhnutné rešpektovať dodržanie
princípu proporcionality. Jeho uložením nie je možné neprimerane, nad rámec zámeru sledovaného
návrhom, zasiahnuť do práv a povinností sporových strán, pretože zabezpečovacie opatrenie je vydané
iba na základe osvedčenia tvrdených skutočností bez vykonania dokazovania vo veci samej. Nariadenie
zabezpečovacieho opatrenia, ktorým by súd zriadil záložné právo na celý byt, ktorého hodnota je
neporovnateľne vyššia ako hodnota uplatnenej pohľadávky v konaní, by bolo v rozpore so zásadou
proporcionality a neprimerane by zasiahlo do práv žalovaného. Proces predaja bytového domu by bol
výrazne negatívne ovplyvnený zriadením záložného práva na jeden z bytov, ktoré tvoria jeho súčasť
vzhľadom na špecifiká daného domu. Zriadenie zabezpečovacieho práva by sa tak dotklo tej zložky
vlastníckeho práva žalobcu, ktorá mu umožňuje nakladať so svojím vlastníctvom. Vyvolávacia cena
bytového domu je pritom 480 000 Eur v pomere k hodnote uplatnenej pohľadávky žalobcu 9 800 Eur.
Zriadenie zabezpečovacieho opatrenia by preto bolo aj v rozpore s požiadavkou proporcionality.

30. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je
vo výroku vecne správne a preto ho podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil.

31. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté jednohlasne.

32. Keďže vec bude vrátená súdu prvej inštancie na ďalšie konanie vo veci samej, o nároku na náhradu
trov odvolacieho konania rozhodne súd prvej inštancie v rozhodnutí vo veci samej.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).



Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( § 427 ods.
1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).