Rozhodnutie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/891/2015 z 15. 3. 2016 Citácia: rozhodnutie Krajského súdu Trenčín z 15. marca 2016, sp. zn. 17Co/891/2015, ECLI:SK:KSTN:2016:3510202628.2 Krajský súd Trenčín | 17Co/891/2015 | ECLI:SK:KSTN:2016:3510202628.2 | 2016-03-15 | Rozhodnutie Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: § 221 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e60b98ad-4c1b-486a-83be-63ec6e440be7 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3510202628.2 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/891/2015
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3510202628
Dátum vydania rozhodnutia: 16. 03. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Erika Zajacová
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3510202628.2

Rozhodnutie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Zajacovej a sudcov JUDr.
Márie Vrtochovej a JUDr. Denisa Vékonyho v právnej veci navrhovateľky J. X. X., rodená L., bytom V.
U. č. XXX, t.č. X., X. XXX/X, právne zastúpená Mgr. Norbertom Stankom, advokátom so sídlom Sereď,
Nám. slobody 4283/36B proti odporcovi Y. X., rodený X., bytom V. U. č. XXX, o zrušenie a vyporiadanie
podielového spoluvlastníctva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad
Váhom zo dňa 07. apríla 2015, č.k. 6C/120/2010-244, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa m e n í tak, že zrušuje sa podielové spoluvlastníctvo
účastníkov k nehnuteľnostiam, a to k: rodinnému domu súpisné č. 210, postavenom na parcele "C" č.
485/26, pozemku parcela registra „C“ č. 485/26 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 a
pozemku parcela "C" č. 485/27 - záhrady o výmere 413 m2, nehnuteľnosti zapísané na LV č. 524 pre k.
ú. Horná Streda, vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor a vyporiadava
sa tak, že: nehnuteľnosti zapísané na LV č. 524 pre k. ú. Horná Streda, vedenom Okresným úradom
Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor sa prikazujú do výlučného vlastníctva odporcu: Jozef Bielik,
rodený Bielik, nar. 28.11.1949, r.č. 491128/063.

II. Odporca j e po v i n n ý titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam
zapísaným na LV č. 524, k.ú. Horná Streda vyplatiť navrhovateľke sumu 29.600,- eur a to jednorazovo
sumu 10.000,- eur, do 6 mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia a nasledovne počnúc 7. mesiacom
po právoplatnosti tohto rozhodnutia formou splátok po 250,- eur mesačne, splatných vždy do 20. dňa v
mesiaci, v tom ktorom mesiaci s tým, že nezaplatením jednej splátky sa stane zročným celý dlh.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov k
nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v k.ú. Horná Streda, zapísanom na LV č. 524 vedenom Okresným
úradom Nové Mesto nad Váhom a to rodinného domu súp.č. 210, postavenom na parcele C č. 485/26,
pozemku parcela registra C, č. 485/26 - zastavané plochy a nádvoria o výmere 348 m2 a parcela C, č.
485/27 - záhrady o výmere 413 m2 a vyporiadal ho tak, že nehnuteľnosti zapísané na LV č. 524, k.ú.
Horná Streda vedenom Okresným úradom Nové Mesto nad Váhom, katastrálny odbor sa prikazujú do
výlučného vlastníctva odporcu Jozefa Bielika, rod. Bielika, nar. 28.11.1949, r.č. 491128/063. Zároveň
výrokom II. zaviazal odporcu titulom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam,
zapísaných na LV č. 524, k.ú. Horná Streda vyplatiť navrhovateľke sumu 29.600,- eur a to jednorazovo
sumou 10.000,- eur, do 31.12.2015 a následne počnúc dňom 01.01.2016 formou splátok vo výške 250,-
eur mesačne, vždy do 20.dňa v mesiaci pod hrozbou straty výhody splátok, keď nezaplatením jednej
splátky sa stane splatný dlh.

Súd prvého stupňa v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka sa podaným návrhom domáhala
zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam, zapísaným na LV č. 524. V
poradí prvým rozsudkom súd prvého stupňa zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov, predmetné



nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva odporcu, ktorého zaviazal zaplatiť navrhovateľke
hodnotu prevzatého podielu 30.000,- eur a to v splátkach po 300,- eur mesačne, splatných do 20. dňa
príslušného dňa v mesiaci. Uznesením Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.03.2013 bol rozsudok
súdu prvého stupňa zrušený a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že v
náväznosti na stanovisko odvolacieho súdu, súd prvého stupňa viazaný názorom odvolacieho súdu
doplnil dokazovanie a v súlade s ust. § 141 ods. 1 a § 142 ods. 1 OZ dospel k záveru, že účastníci sú
podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností, zapísaných na LV č. 524, k.ú. Horná Streda. Navrhovateľka
spoluvlastnícky podiel nadobudla na základe Darovacej zmluvy v čase ich partnerského spolužitia.
Nehnuteľnosti, v ktorej býval odporca spolu so svojim otcom, ktorý v priebehu konania zomrel, neužíva
a pre pretrvávajúce konflikty s odporcom ani užívať nemôže, a preto nechce zotrvať v spoluvlastníckom
vzťahu. Navrhovateľka ako jeden z podielových spoluvlastníkov využila svoje oprávnenie podľa § 142
ods. 1 OZ a požiadala, aby bolo podielové spoluvlastníctvo zrušené zo strany súdu. Ani jeden zo
spoluvlastníkov nechcel zotrvať v podielovom spoluvlastníctve a preto súd dospel k záveru, že je
potrebné zrušiť podielové spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam. Keďže súd nie je
viazaný návrhom a pri vyporiadaní prihliada na veľkosť podielov skúma možnosť jednotlivých spôsobov
vyporiadania, pričom poradie je pre súd záväzné, ak je to možné súd vec rozdelí medzi spoluvlastníkov
podľa výšky podielov. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že nehnuteľnosti nie je možné, ani účelné
reálne rozdeliť vzhľadom na dispozíciu a veľkosť rodinného domu. Keďže rozdelenie veci nie je dobre
možné, súd potom prikáže za primeranú náhradu jednému, alebo viacerými spoluvlastníkom prihliadnuc
pritom nato, aby sa vec účelne mohla využiť. Ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce, súd nariadi
jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že vzhľadom
na rodinnú situáciu prichádza do úvahy prikázanie nehnuteľností výlučne do vlastníctva odporcovi,
pričom súd zohľadňoval postoj oboch účastníkov. Obaja vyjadrili súhlas s prikázaním nehnuteľností
do výlučného vlastníctva odporcu s poukazom na jeho citové väzby k domu ako aj aktuálne možnosti
zabezpečiť si bývanie, pretože dom je momentálne jediným miestom, kde by v súčasnosti mohol bývať.
Preto súd prikázal do výlučného vlastníctva nehnuteľnosti zapísané na LV č. 524, k.ú. Horná Streda.

Následne súd rozhodoval o povinnosti odporcu zaplatiť náhradu za jeho spoluvlastnícky podiel. Pri
určení výšky náhrady súd vychádzal zo všeobecnej hodnoty nehnuteľnosti ustálenej na základe
súhlasného stanoviska oboch strán. Navrhovateľka zotrvala na návrhu na výplatu od odporcu v sume
30.000,- eur. Odporca s výškou súhlasil, aj keď poukázal na nesplnenie morálneho záväzku vyplývajúcou
jej z darovacej zmluvy. Navrhovateľka žiadala vyplatenie podielu vo výške 30.000,- eur jednorazovo
do konca roka 2015. Navrhovateľka sa informovala v Tatrabanke, či by bol odporcovi poskytnutý úver,
kedy predmetom zálohy by bol dom v hodnote 60.000,- eur. V banke bolo zistené, že je možné
získať tento úver, keďže je to 50% zo založenej nehnuteľnosti. Súčasne poukázala na výšku dôchodku
odporcu, z ktorého má možnosť navrhovateľke vyplatiť predmetnú nehnuteľnosť a to prostredníctvom
získania úveru. Odporca uviedol, že vyplatiť čiastku 30.000,- eur do konca roka bude pre neho
ťažké a preto žiadal, aby súd povolil zaplatiť výplatu v splátkach po 100,- až 150,- eur mesačne. Po
posúdení vzájomných oprávnených nárokov účastníkov súd ustálil, že v schopnostiach a možnostiach
odporcu nie je vyplatiť navrhovateľke jednorazovo sumu 29.600,- eur, pričom zohľadnil výplatu vo výške
400,- eur, ktorú zaplatil odporca navrhovateľke v priebehu konania a prikázanie veci s podmienkou
jednorazovej platby by malo pre odporcu za následok nevyhnutný predaj domu a jeho vysťahovanie sa,
čo sama navrhovateľka nepovažoval za riešenie. Preto súd zobral do úvahy vysoký vek, zdravotný stav
oboch účastníkov, oprávnený nárok navrhovateľky a uložil odporcovi povinnosť navrhovateľke zaplatiť
jednorazovo sumu 10.000,- do 31.12.2015 a následne plniť povinnosť pokračovaním v splátkach po
250,- eur mesačne.

Zo zákonnej úpravy vyplýva, že so zrušením podielového spoluvlastníctva je nerozlučne spojené
vyporiadanie spoluvlastníkov, ktorých práva boli zrušením spoluvlastníctva dotknuté. Zmyslom
vyporiadania podľa § 142 ods. 1 vety prvej OZ, nie je len poskytnutie primeranej náhrady za
spoluvlastnícky podiel, ale aj vyriešenie všetkých vzťahov, ktoré sa vytvorili medzi podielovými
spoluvlastníkmi v súvislosti s existenciou podielového spoluvlastníctva. So zreteľom na toto vyporiadanie
sa vykonáva ako vyporiadanie v širšom zmysle, avšak ani jeden z účastníkov nepodal návrh na
vyporiadanie v širšom zmysle a súhlasne sa vyjadrili, že vzhľadom na časovú a finančnú náročnosť
nežiadajú vykonanie znaleckého dokazovania za účelom presného zistenia vložených investícii zo
strany oboch účastníkov.



S prihliadnutím na predmet konania súd o náhrade trov konania účastníkov rozhodne po nadobudnutí
právoplatnosti rozsudku v súlade s § 151 ods. 3 O.s.p., podľa ktorého súd môže rozhodnúť, že o trovách
konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti vo veci samej.

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby krajský súd ako súd odvolací
napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie.
Poukázal na tú skutočnosť, že odporca disponoval pred rekonštrukciou domu odstupným v čiastke
500.000,- Sk a hotovosťou vo výške 200.000,- Sk, čo potvrdila aj navrhovateľka. Ďalej konštatoval, že
obaja účastníci disponovali finančnými prostriedkami, avšak neuviedol výšku finančných prostriedkov
navrhovateľky. Finančná situácia medzi účastníkmi je zložitá. Súd v zmysle uznesenia Krajského súdu
v Trenčíne zo dňa 06.03.2013 mal vykonať dokazovanie vo veci nákladov skutočne vynaložených
účastníkmi na rekonštrukciu domu, súp. č. 210. Dokazovanie vo veci zistenia skutočných nákladov na
rekonštrukciu súdom nebolo vykonané a to napriek usmerneniu krajským súdom s tým, že právnym
názorom odvolacieho súdu je prvostupňový súd viazaný. Odporca je toho názoru, že záveru súdu
v napadnutej časti je nesprávny, keď nesprávne posúdil podiel účastníkov na rekonštrukcii domu a
priznal navrhovateľke náhradu vo výške 30.000,- eur za podiel prevzatý odporcom. Navrhovateľka
nepreukázala opodstatnenosť a pravdivosť všetkých svojich tvrdení. Súd v rozhodnutí uvádza, že
sa jedná o malý rodinný dom 2+1, chodba a veranda. V dome bola vykonaná údajne rozsiahla
rekonštrukcia, ktorej náklady mali byť znalecky určené, na druhej strane nevzal do úvahy všetky
vyjadrenia a dôkazy odporcu. Odporca vyhlasuje, že navrhovateľka sa nepodieľala na investíciách na
rekonštrukcii tak ako tvrdí. Bol to práve odporca, ktorý financoval rekonštrukciu. Odporca poukázal
v konaní na niektoré sporné účtovné doklady predložené navrhovateľkou. Súd nesprávne určil výšku
náhrady, ktorú mal odporca uhradiť navrhovateľke z dôvodu neprihliadnutia a nezapočítania investícii
vložených odporcom do rekonštrukcie v čiastke min. 23.235,74 eur ako aj podiel vlastnej práce odporcu
na samotnej rekonštrukcii. Vzhľadom na tieto skutočnosti má preto odporca zato, že súd prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci s tým, že rozsudok je nejasný a nepresvedčivý
s tým, že vzhľadom na závažnú prejednávanú problematiku, vek a zdravotný stav sa nemohol na
pojednávaní riadne obhajovať a preto mu bolo upreté procesné právo a to právo na zastupovanie
právnym zástupcom.

K podanému odvolaniu sa písomne vyjadrila navrhovateľka, ktorá žiadala rozsudok súdu prvého
stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedla, že okresný súd sa riadil pri vykonávaní dokazovania
usmernením krajského súdu, na základe ktorého bol vypracovaný znalecký posudok zaoberajúci sa
možnosťou reálneho rozdelenia domu. Odporca sa dožaduje takého dokazovania, ktoré počas celého
konania ani raz nenavrhol. Cena za podiely bola stanovená zhodným vyhlásením oboch účastníkov
z dôvodu hospodárnosti konania, aby nemusel byť vypracovaný ďalší znalecký posudok. Odporca
viackrát vyjadruje k otázke investícií zo strany navrhovateľky, avšak mal možnosť sa vyjadriť k
tvrdeniam navrhovateľky. Odporca mal advokáta počas celého priebehu konania s výnimkou jedného
pojednávania. Predmetom konania nie je určiť kto koľko investoval, ale vyporiadanie podielového
spoluvlastníctva účastníkov, kedy je nepochybné, že navrhovateľka je vlastníčkou v 1-ici danej
nehnuteľnosti a odporcovi ide len o vytváranie prieťahov v prejednávanej veci.

Krajský súd ako súd odvolací vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho
pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa
je potrebné zmeniť podľa § 220 O.s.p. z týchto dôvodov:

Súd prvého stupňa v prejednávanej veci vykonal dostatočné dokazovanie, vec po právnej stránke
správne posúdil, avšak vzhľadom na tú skutočnosť, že pre krajský súd ako súd odvolací je podstatný
stav v čase jeho rozhodovania, súd prvého stupňa nesprávne stanovil splatnosť záväzku odporcu
titulom vyporiadania, pretože ku dňu rozhodovania odvolacieho súdu táto už uplynula, a preto bolo v
konečnom dôsledku v náväznosti na závislosť jednotlivých výrokov o zrušení a vyporiadaní podielového
spoluvlastníctva rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto
rozsudku.

Podľa § 142 ods. 1 OZ, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh
niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak
nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerými
spoluvlastníkom, prihliadne pritom nato, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie



podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak žiadny zo spoluvlastníkov vec nechce,
súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Súd môže pri zrušení podielového spoluvlastníctva za predpokladu, že rozdelenie veci nie je dobre
možné vykonať jeho vyporiadanie prikázaním veci sa primeranú náhradu jednému alebo viacerým
spoluvlastníkom. Vyporiadanie možno vykonať ako vyporiadanie v širšom zmysle, v rámci ktorého (ak
predmetom vyporiadania je nehnuteľnosť) je nutné prihliadnuť aj nato, či a do akej miery niektorý z
podielových spoluvlastníkov zhodnotil spoločnú nehnuteľnú vec investíciami. Keďže spoluvlastnícky
podiel vyjadruje vzťah spoluvlastníka k celej veci (§ 137 ods. 1 OZ), pri vykonaní vyporiadania touto
formou je nutné vychádzať z hodnoty celej veci a z veľkosti podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Treba
zdôrazniť, že v rámci určenia primeranej náhrady do celkovej hodnoty predmetu vyporiadania možno
zahrnúť výlučne hodnotu tých vecí, ktoré účastníci nadobudli do podielového spoluvlastníctva a ktoré
sú predmetom zrušenia a vyporiadania.

Zároveň však v zmysle konštantnej judikatúry je nutné konštatovať, že pri zrušení a vyporiadaní
podielového spoluvlastníctva pokiaľ je vyporiadanie vykonávané podľa § 142 ods. 1 OZ prichádza do
úvahy vyporiadanie v širšom slova zmysle len na návrh účastníka podľa § 79 ods. 1 O.s.p. alebo na
vzájomný návrh odporcu podľa § 97 ods. 1 a § 98 O.s.p.. Pokiaľ návrh na takéto vyporiadanie nebol
urobený a nebol podaný vzájomný návrh, nemožno vyporiadanie v širšom slova zmysle vykonať. Ak
sa vykonáva vyporiadanie v širšom slova zmysle treba o náhrade investície rozhodnúť samostatným
výrokom.

Z obsahu spisu súdu prvého stupňa vyplýva, že po pojednávaní, ktoré sa uskutočnilo na súde prvého
stupňa dňa 07.11.2014 bolo súdu prvého stupňa oznámené, že právny zástupca odporcu JUDr. Alojz
Markech, advokát ukončil zastupovanie odporcu s tým, že pojednávanie vytýčené na 05.12.2014 bolo
odročené z dôvodu, že odporca predložil súdu oznámenie o ukončení právneho zastúpenia a z dôvodu,
že je práceneschopný. Následne sa uskutočnilo pojednávanie na súde prvého stupňa dňa 17.03.2015,
ktorého sa zúčastnila osobne ako navrhovateľka jej právny zástupca, tak aj odporca, pričom ako
vyplýva z obsahu zápisnice účastníci uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie dokazovania, zotrvávajú na
stanovisku v tom smere, že bola dohodnutá hodnota nehnuteľnosti na sumu 60.000,- eur, pričom odporca
zotrval na stanovisku, že žiada prikázať nehnuteľnosť do svojho vlastníctva, nesúhlasí s predajom,
nehnuteľnosti a jeho finančná situácia mu neumožňujú vyplatiť navrhovateľkou jednou sumou a žiadal
povolenie splátok. Účastníci tiež zotrvali na tom, že v rámci vyporiadania nechcú vyporiadať jednotlivé
investície, ktoré boli vložené, či už zo strany navrhovateľky alebo odporcu vzhľadom na zložitosť
dokazovania. Následne súd prvého stupňa oboznámil obsah doposiaľ vykonaného dokazovania, poučil
účastníkov v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p., kedy títo zhodne uviedli, že nemajú návrhy na doplnenie
dokazovania. Odporca záverom uviedol, že nesúhlasí s predajom nehnuteľností s tým, že ťažko mu
bude vyplatiť do konca roka sumu 30.000,- eur a navrhuje povoliť výplatu v splátkach po 100,- až 150,-
eur mesačne. Na pojednávaní dňa 07.04.2015 potom dochádza k verejnému vyhláseniu rozsudku.

V predmetnej veci podstatná odvolacia námietka zo strany odporcu spočívala v tej skutočnosti, že súd
prvého stupňa nezistil dôsledne skutkový stav preto, lebo nezisťoval výšku investícii zo strany odporcu
do nehnuteľnosti, ktorá je predmetom zrušenia a vyporiadania s tým, že bolo súdu prvého stupňa v
poradí prvým zrušujúcim rozhodnutím nariadené vykonať dokazovanie na zistenie skutočných nákladov
na rekonštrukcie domu.

S týmto tvrdením sa odvolací súd nestotožňuje. Účastníci sú v zmysle § 120 ods. 1 O.s.p. povinní
označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná.
Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné
pre rozhodnutie.

Z ust. § 120 ods. 4 O.s.p. potom vyplýva, že súd je povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy musia
predložiť alebo označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie. Skutočnosti
a dôkazy uplatnené neskôr sú odvolacím dôvodom len za podmienok splnených v § 205 písm. a/ O.s.p..

Z ust. § 101 ods. 1 a § 120 ods. 1 O.s.p. teda vyplýva procesná povinnosť účastníka tvrdiť skutkové
okolnosti, z ktorých odvodzuje svoje právo alebo povinnosť protistrany a procesná povinnosť označiť
dôkazy, ktorými chce preukázať pravdivosť ním tvrdených skutočností. Ide o základné povinnosti



účastníka sporového konania. Dôkazné bremeno sa chápe v spojitosti s procesnou zodpovednosťou
účastníka konania zato, že v konaní neboli preukázané jeho tvrdenia, táto zodpovednosť sa prejaví v
jeho procesnom neúspechu. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu, aby rozhodol o veci samej
a v prípadoch nepreukázania určitej okolnosti, ktorá bola významná pre rozhodnutie podľa hmotného
práva. Rozsah dôkazného bremena vyplýva z hmotného práva z príslušnej hmotnoprávnej normy. V
zásade platí, že dôkazné bremeno má ten, komu je podľa hmotného práva na prospech existencia určitej
skutočnosti.

Označenie dôkazov nie je iba procesnou povinnosťou účastníkov konania, ale aj zároveň aj ich
procesným oprávnením. Uplatnenie tohto oprávnenia je však časovo limitované. V zmysle § 120 ods. 4
O.s.p. je súd povinný poučiť účastníkov, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť
najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie a vo veciach, v ktorých sa nenariaďuje
pojednávanie podľa § 115a O.s.p. najneskôr do vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej, pretože na dôkazy
a skutočnosti predložené a označené neskôr súd neprihliada.

Právomoc súdu konať o veci, ktorej sa žalobný návrh týka v sebe obsahuje právomoc posúdiť, či a
aké dôkazy na zistenie skutkového stavu sú potrebné a akým spôsobom sa zabezpečí dôkaz na jeho
vykonanie. Posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z nich budú v rámci
dokazovania vykonané je vždy vecou súdu (porovnaj § 120 ods. 1 O.s.p.) a nie účastníkov konania.

Podstatou a zmyslom poučenia podľa § 120 ods. 4 O.s.p. je vytvorenie procesnej situácie, aby posledná
možnosť plnenia povinnosti a dôkaznej povinnosti v konaní sa účastníkovi poskytla (ohraničila na
konanie) pred súdom prvého stupňa a aby táto možnosť pretrvala ešte aj v odvolacom konaní, teda aby
ako dôsledok poučenia sa mohla nastoliť zásada koncentrácia konania v spojení s uplatnením neúplnej
apelácie v odvolacom konaní.

Ako bolo vyššie konštatované odporca bol v konaní riadne právne zastúpený, potom ako mu bolo zo
strany jeho právneho zástupcu ukončené zastupovanie na základe vzájomnej dohody riadne predvolaný
na pojednávanie s tým, že na pojednávaní bol riadne poučený v súlade s ust. § 120 ods. 4 O.s.p.
pričom ako vyplýva z obsahu zápisnice pred súdom prvého stupňa, účastníci na súde prvého stupňa
uzatvorili formou zhodných tvrdení výšku hodnoty podielu, ktorý má v prípade prikázania nehnuteľnosti
do jeho výlučného vlastníctva odporca vyplatiť navrhovateľke pri zohľadnení čiastky, ktorú dobrovoľne
vyplatil a rovnako s prihliadnutím na náročnosť znaleckého dokazovania účastníci zároveň zhodne
uviedli, že nežiadajú vyporiadať investície na sporných nehnuteľnostiach. Faktom je, že pri zrušení a
vyporiadaní podielového spoluvlastníctva pokiaľ ide o vyporiadanie podľa § 142 ods. 1 OZ prichádza
do úvahy vyporiadanie v širšom slova zmysle, avšak len na návrh účastníka. Neobstojí potom preto
odvolacia námietka zo strany odporcu v tom smere, že súd jeho návrh na vyporiadanie ohľadom investícii
dostatočne nezohľadnil. Samotná žiadosť v tomto kontexte nebola úplná, presná a tak, aby o nej súd
prvého stupňa mohol konať a rozhodovať a to predovšetkým s prihliadnutím na tú skutočnosť, že
samotný odporca na pojednávaní pred súdom prvého stupňa uviedol, že na takomto širšom vyporiadaní
netrvá. Preto potom platí, že pokiaľ konkrétny návrh so špecifikáciou konkrétnej čiastky na vyporiadanie
nebol urobený a nebol podaný vzájomný návrh, nemožno takéto vyporiadanie v širšom slova zmysle
vykonať. Z tohto dôvodu neobstojí námietky zo strany odporcu, že súd prvého stupňa nevykonal
dokazovanie, na ktoré bol zaviazaný v zrušujúcom uznesení odvolacieho súdu. Všetky pokyny zo strany
odvolacieho súdu v poradí prvom zrušujúcom uznesení zo strany súdu prvého stupňa dodržané boli a
preto bol v celom rozsahu správny a korektný postup súdu prvého stupňa, ktorý rozhodol tak, že zrušil
podielové spoluvlastníctvo účastníkov na základe ich vzájomných návrhov, určil za ďalšieho výlučného
vlastníka nehnuteľností odporcu, pričom súd prvého stupňa ani nepochybil v tom smere pokiaľ stanovil
výšku výplaty za podiel odstupujúcej navrhovateľky.

Pochybenia sa však dopustil súd prvého stupňa pokiaľ viazal výplatu podielu na konkrétny dátum bez
prihliadnutia na plynutie lehôt, pričom toto pochybenie napravil odvolací súd v tom smere, že zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa povinnosti odporcu vyplatiť navrhovateľku v časti
týkajúcej sa splatnosti, pretože v čase rozhodovania odvolacieho súdu už uplynula lehota odporcovi na
vyplatenie jednorazovej sumy 10.000,- eur. Preto dospel odvolací súd k záveru, že je potrebné poskytnúť
odporcovi dostatočný čas na zabezpečenie si úveru tak, aby mohol vyplatiť navrhovateľku a preto
odvolací súd posunul splatnosť výplaty vo výške 10.000,- eur na čas 6 mesiacov od právoplatnosti tohto
rozhodnutia a zbytok dlžnej čiastky vo výške 19.600,- eur súd povolil odporcovi splácať v splátkach po



250,- eur mesačne splatných počnúc 7. mesiacom od právoplatnosti tohto rozhodnutia pod následkom
straty výhody splátok, pričom splátky budú splatné vždy do 20.dňa v tom, ktorom mesiaci a to pod
hrozbou straty výhody splátok. Takýmto spôsobom bude mať odporca dostatok času na zabezpečenie
si úveru ako aj na zaplatenie zbytku dlžnej čiastky v splátkach. Jednorazové vyplatenie by na druhej
strane s prihliadnutím na zdravotný stav odporcu, jeho vek ako aj osobné, majetkové a zárobkové
pomery ohrozili jeho základné potreby, a preto odvolací súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku
tohto rozhodnutia, pričom s prihliadnutím na závislosť jednotlivých výrokov bolo potrebné zmeniť celé
rozhodnutie súdu prvého stupňa.

O trovách odvolacieho konania rozhodované nebolo, nakoľko súd prvého stupňa zvolil postup
predpokladaný § 151 ods. 3 O.s.p. a preto v súlade s § 224 ods. 4 O.s.p. rozhodne o trovách odvolacieho
konania súd prvého stupňa

Poučenie:

P o u č e n i e : Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .