Rozsudok Krajského súdu Košice sp. zn. 2Co/226/2011 z 14. 12. 2011 Citácia: rozsudok Krajského súdu Košice z 14. decembra 2011, sp. zn. 2Co/226/2011, ECLI:SK:KSKE:2011:7207225001.1 Krajský súd Košice | 2Co/226/2011 | ECLI:SK:KSKE:2011:7207225001.1 | 2011-12-14 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Ostatné Citované ustanovenia: /SK/ZZ/0/0/#paragraf-219.odsek-1 Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/568e85a4-2acb-4cc7-9a4d-4532582ac549 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSKE:2011:7207225001.1 Súd: Krajský súd Košice
Spisová značka: 2Co/226/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 7207225001
Dátum vydania rozhodnutia: 15. 12. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Viera Bodnárová
ECLI: ECLI:SK:KSKE:2011:7207225001.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Viery Bodnárovej a sudcov
JUDr. Ota Jurča a JUDr. Miroslava Sogu, vo veci navrhovateľa BYTERM s.r.o., Vranov nad Topľou,
Sídlisko I. 1008, IČO: 31 668 879, zast. advokátom Mgr. Viliamom Hajdukom, AK Humenné, Námestie
slobody 2, proti odporcovi A. W., bytom Č. XXX, zast. advokátom JUDr. Romanom Gorejom, AK, Košice,
Žižkova 6, o 3.319,39 € s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II, č.k.
19C 47/2009-93 z 29.3.2011, takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u je rozsudok vo výroku o zamietnutí žaloby.

o d ô v o d n e n i e :

Súd prvého stupňa rozsudkom zamietol návrh na zaplatenie 3.319,39 € (100.000,-Sk) s prísl. s tým, že
o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti rozsudku.

Pri rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že 27.8.2004 navrhovateľ požičal odporcovi peňažné prostriedky
vo výške 3.319,39 € (100.000,-Sk), ktorá skutočnosť vyplýva z fotokópie výdavkového pokladničného
dokladu z 27.8.2004. Z fotokópie Hlavnej knihy v SK za obdobie od 1.8.2004 do 31.8.2004 vyplynulo, že
navrhovateľ poskytol odporcovi pôžičku vo výške 3.319,39 € (100.000,-Sk), čo potvrdzuje aj fotokópia
z denného stavu účtov a útvarov k 3.1.2005.

Na základe vykonaného dokazovania s poukazom na ust. § 657 OZ, § 100 ods. 1, 2 OZ, § 101 OZ,
s prihliadnutím na ust. § 563 OZ mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo 27.8.2004 k
uzavretiu zmluvy o pôžičke vo výške 3.319,39 € (100.000,-Sk) bez toho, aby bola dohodnutá splatnosť
pohľadávky. Preto mal za to, že odporca bol povinný dlh splniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie
navrhovateľ ako veriteľ požiadal. Navrhovateľ mohol požiadať o splnenie dlhu už v prvý deň po
poskytnutí finančných prostriedkov, t.j. 28.8.2004, preto premlčacia doba začala plynúť 29.8.2004 a
uplynula 29.8.2007. Keďže navrhovateľ podal návrh na začatie konania 1.10.2007, urobil rok po uplynutí
premlčacej doby, preto, vzhľadom na vznesenú námietku premlčania, návrh v celom rozsahu zamietol.

Vychádzajúc z ust. § 151 ods. 3 O.s.p. uzavrel, že o náhrade trov konania bude rozhodnuté samostatným
uznesením po právoplatnosti rozsudku vo veci samej.

Rozsudok napadol včas podaným odvolaním navrhovateľ, navrhol zmeniť rozsudok súdu prvého stupňa
tak, aby rozsudok vo výroku, ktorým bola žaloba zamietnutá, bol zrušený a vec vrátená súdu prvého
stupňa na ďalšie konanie, resp., aby po doplnení dokazovania bol rozsudok zmenený a žalobe v celom
rozsahu vyhovené a aby mu bola priznaná náhrada trov celého konania. Rozhodnutie považoval za



nesprávne z dôvodu, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym
skutkovým zisteniam, nesprávne vyhodnotil skutkový stav a zároveň rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Bol toho názoru, že záver súdu prvého stupňa o
tom, že došlo k poskytnutiu pôžičky navrhovateľom odporcovi 27.8.2004 vo výške 3.319,39 € (100.000,-
Sk), je správny. Nesprávne však podľa jeho názoru súd prvého stupňa posúdil tú skutočnosť, že medzi
účastníkmi nebola dohodnutá splatnosť pohľadávky. Tento záver súdu podľa jeho názoru nemá oporu vo
vykonanom dokazovaní. Poukazoval na to, že v návrhu na začatie konania uviedol, že požičané finančné
prostriedky mal odporca vrátiť najneskôr do 31.12.2004, v priebehu konania túto skutočnosť odporca
žiadnym relevantným spôsobom nepoprel ani nevyvrátil. Takisto za nesprávny považoval záver súdu
prvého stupňa o tom, že odporca bol povinný dlh plniť prvého dňa potom, čo ho o plnenie on ako veriteľ
požiadal, a že teda mohol požiadať o splnenie dlhu už v prvý deň po poskytnutí finančných prostriedkov.
Poukazujúc na ust. § 563 OZ bol toho názoru, že podľa tohto ustanovenia možno za žiadosť o splnenie
dlhu považovať aj návrh na začatie súdneho konania a v takomto prípade sa dlh stal splatným deň po
doručení žalobného návrhu odporcovi. Na základe vyššie uvedených skutočností trval na tom, že jeho
nárok v čase podania návrhu na vydanie platobného rozkazu nebol premlčaný.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhol potvrdiť rozsudok súdu prvého stupňa a priznať mu
náhradu trov celého konania. Záver súdu prvého stupňa o tom, že medzi účastníkmi konania nebola
dohodnutá splatnosť pohľadávky považoval za správny, pretože tento záver má oporu vo vykonanom
dokazovaní, keďže výdavkový pokladničný doklad z 27.8.2004, ktorý navrhovateľ predložil ako dôkaz o
tom, že medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o pôžičke, neobsahuje žiaden údaj o tom, že
splatnosť pohľadávky bola dohodnutá do 31.12.2004. Zdôrazňoval, že akúkoľvek dohodu o poskytnutej
pôžičke a o splatnosti pohľadávky popieral a navrhovateľ žiadnymi relevantnými dôkazmi nepreukázal
svoje tvrdenie o dohode splatnosti pohľadávky. K námietke uvádzanej navrhovateľom vyplývajúcej z §
563 OZ, podľa ktorej sa dlžníkovi ukladá povinnosť plniť deň nasledujúci potom, ako ho o plnenie veriteľ
požiadal a za takúto žiadosť možno považovať aj návrh na začatie súdneho konania a v takomto prípade
sa dlh považuje za splatný deň po doručení návrhu odporcovi, uviedol, že aj takúto žiadosť, teda návrh
na začatie konania, je potrebné podať v rámci premlčacej doby, ktorá je trojročná a začala plynúť prvý
deň potom, čo navrhovateľ mohol ho požiadať o splnenie dlhu. Keďže medzi nimi nebola dohodnutá
splatnosť dlhu, mohol tak urobiť prvý deň po vzniku právnej vzťahu, teda 28.8.2004, takže správne mal
súd uviesť ako začiatok plynutia lehoty deň 28.8.2004. V tejto súvislosti poukazoval na rozhodnutie
NS SR sp.zn. 1 Cdo 25/03. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti mal za to, že argumentácia
navrhovateľa uvedená v odvolaní, založená na možnosti požiadať o splatenie dlhu aj formou žaloby,
neobstojí, pretože aj toto právo sa premlčuje. Popieral, aby od navrhovateľa niekedy obdržal pôžičku,
resp. že by o nej s navrhovateľom uzavrel nejakú dohodu, napriek tomu využil svoje právo vzniesť
námietku premlčania, nakoľko sa zo skutočností tvrdených navrhovateľom javila táto námietka ako
odôvodnená. Na základe vyššie uvedeného mal za to, že súd prvého stupňa rozhodnutím dospel k
správnym skutkovým zisteniam, správne vyhodnotil skutkový stav, vec správne právne posúdil.

Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1, 3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2
O.s.p.) a rozsudok súdu prvého stupňa vo výroku, ktorým bol návrh zamietnutý podľa § 219 ods. 1 O.s.p.
ako vecne správny potvrdil.

I keď navrhovateľ v odvolaní uvádza, že napáda oba výroky rozsudku súdu prvého stupňa, z obsahu
odvolania vyplýva, že napáda správnosť rozhodnutia iba výroku, ktorým bol návrh zamietnutý, preto,
posudzujúc rozsah odvolania podľa obsahu odvolania, odvolací súd mal za to, že odvolaním bol
napadnutý iba výrok rozsudku o zamietnutí návrhu.

Z odvolania navrhovateľa je zrejmé, že podáva odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na
základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, keďže nesprávne vyhodnotil skutkový
stav a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. z dôvodov uvedených
v § 205 ods. 2 písm. d/, f/ O.s.p.

Odvolací dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. je vykladaný tak, že sa týka chyby v zisťovaní
skutkového stavu veci súdom prvého stupňa, pričom musí ísť o také skutkové zistenie, na základe



ktorého súd prvého stupňa vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemá v podstatnej časti oporu vo
vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia
dôkazov nie je v súlade s § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré
z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov nevyplynuli ani inak nevyšli počas konania najavo
alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané alebo vyšli počas
konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov.

Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové
zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak súd použil iný právny predpis, než ktorý mal
správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne vtedy, ak zo
skutočnosti dostatočne preukázaných vyvodil nesprávne právne závery.

Odvolací súd dospel k záveru, že z hľadiska uplatnených odvolacích dôvodov odvolanie navrhovateľa
nemožno považovať za dôvodne podané.

V danom prípade súd prvého stupňa vykonal náležité dokazovanie, vzal do úvahy všetky skutočnosti,
ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov účastníkov vyplynuli, neopomenul rozhodujúce
skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo, vec správne
právne posúdil, pretože použil správny právny predpis, správne ho vyložil a správne ho na daný skutkový
stav aplikoval.

Odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia súdu prvého stupňa v súlade s § 219 ods. 2
O.s.p., na toto odôvodnenie v celom rozsahu poukazuje a k odvolacím námietkam udáva :

Neobstojí odvolacia námietka navrhovateľa spočívajúca v tom, že v konaní pred súdom prvého
stupňa preukázal existenciu dohody o vrátenie požičaných peňazí najneskôr v lehote do 31.12.2004.
Navrhovateľ toto svoje tvrdenie uvádzané v návrhu žiadnym spôsobom nepreukázal, pretože neoznačil
žiadny dôkazný prostriedok na preukázanie pravdivosti tohto tvrdenia. Na preukázanie pravdivosti
svojich tvrdení uvádzaných v návrhu predložil iba výdavkový pokladničný doklad z 27.8.2004 a navrhol
výsluch svedkov G. G. a G. G., toto dokazovanie bolo súdom prvého stupňa vykonané, z ktorých
nevyplýva, aby bola dohodnutá doba splatenia pôžičky. Z výpovedí svedkov bola preukázaná iba
skutočnosť, že bol vyhotovený pokladničný doklad a bol zaevidovaný v účtovníctve a že došlo k
odovzdaniu sumy 3.319,39 €, t.j. 100.000,-Sk. Iné skutočnosti označenými dôkazmi preukázané neboli.

Podľa § 101 OZ, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a
plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.

Z cit. zák. ust. vyplýva, že všeobecná premlčacia doba plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať
po prvý raz. Právo môže byť vykonané prvý raz, keď vznikne možnosť podať na jeho základe žalobu,
teda, keď je abstio nata. Tento okamih je daný objektívne a nezávisle na subjektívnej okolnosti. V
prípadoch, keď splnenie dlhu je stanovené na presne určenú dobu, tak so zročnosťou dlhu je spojený aj
začiatok plynutia premlčacej doby. Ak čas plnenia záväzku nebol dohodnutý ani inak stanovený právnym
predpisom, či rozhodnutím, je dlžník podľa § 563 (OZ) povinný splniť dlh prvého dňa potom, čo ho veriteľ
o plnenie požiadal. Z toho treba vyvodiť, že veriteľ mohol svoje právo vykonať vtedy, keď mohol požiadať
o splnenie dlhu. Začiatok plynutia premlčacej doby tu teda nastáva nasledujúci deň po vzniku právneho
vzťahu dohodnutého na neurčitú dobu. Takýto záver nie je ani v rozpore s ust. § 563 OZ, pretože toto
ustanovenie je potrebné vykladať v spojení s cit. § 101 OZ.

Z uvedeného vyplýva, že ak čas plnenia dlhu nebol dohodnutý ani inak stanovený, premlčacia doba
začína plynúť dňom nasledujúcim potom, keď dlh vznikol, v danom prípade dlh vznikol vyplatením a
prevzatím sumy 3.319,39 € (100.000,-Sk) 27.8.2004, takže nasledujúcim dňom, t.j. 28.8.2004 začala
plynúť trojročná premlčacia lehota na uplatnenie nároku a uplynula 28.8.2007. V danom prípade návrh
na začatie konania bol podaný súdu prvého stupňa 1.10.2007, teda po uplynutí premlčacej lehoty.



Za takýchto okolností záver súdu prvého stupňa o tom, že premlčacia doba začala plynúť 29.8.2004 a
uplynula 29.8.2007 síce nie je správny, avšak táto nesprávnosť nemá vplyv na správnosť záveru súdu
prvého stupňa o tom, že nárok navrhovateľom uplatnený na súde prvého stupňa je už premlčaný. Tento
záver je správny, pretože premlčacia lehota, ako už bolo vyššie uvedené uplynula 28.8.2007 a návrh
na súde prvého stupňa bol podaný 1.10.2007. Preto správne súd prvého stupňa prihliadal na odporcom
vznesenú námietku premlčania a správne a v súlade s § 100 ods. 1 O.s.p. žalobu zamietol.

Keďže odvolací súd rozhodoval o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté
o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3 O.s.p. v súlade § 224 ods. 4 O.s.p. o trovách
odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Z uvedeného dôvodu odvolací súd nerozhodoval o
trovách odvolacieho konania.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach jednohlasne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.