Uznesenie Krajského súdu Bratislava sp. zn. 11CoP/31/2013 z 5. 2. 2013
Citácia: uznesenie Krajského súdu Bratislava z 5. februára 2013, sp. zn. 11CoP/31/2013, ECLI:SK:KSBA:2013:1312215638.1
Krajský súd Bratislava | 11CoP/31/2013 | ECLI:SK:KSBA:2013:1312215638.1 | 2013-02-05 | Uznesenie
Citované ustanovenia: § 219 ods. 1 OSP, § 74 ods. 1 ZoR, § 76 ods. 1 písm. a) ZoR
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/f896b7e7-63f3-403d-ad0d-0f393061999a
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1312215638.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 11CoP/31/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1312215638
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Štrignerová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1312215638.1

Uznesenie
Krajský súd v Bratislave, vo veci starostlivosti súdu o maloletú M. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca,
zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny, odbor sociálnych vecí a
rodiny, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov: V. K., trvale bytom A., Š. XX, adresa na doručovanie
A., Z. XX, a R. K., trvale bytom A., Š. XX, o návrhu matky na nariadenie predbežného opatrenia, na
odvolanie matky proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava III zo dňa 18.10.2012, č.k. 37P 243/2012-17,
jednohlasne ( pomerom hlasov 3:0) takto

r o z h o d o l :

Uznesenie súdu prvého stupňa sa  p o t v r  d z u j e.

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III uznesením zo dňa 18.10.2012, č.k. 37P 243/2012-17, zamietol návrh matky na
nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáhala zveriť maloletú M. do jej osobnej starostlivosti
a otca zaviazať prispievať na výživa maloletej sumou XX € mesačne, keď po oboznámení sa s obsahom
spisu, ako aj listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia nie je
dôvodný. Konštatoval, že účelom predbežného opatrenia je poskytnúť účastníkom dočasnú procesnú
ochranu odôvodnenú nebezpečenstvom hroziacej ujmy. Rovnako zdôraznil, že v danej veci matka
nepreukázala existenciu reálneho ohrozenia výchovy a starostlivosti o maloletú, teda nebola preukázaná
ani naliehavosť predbežnej ochrany, keďže maloletá od rozchodu svojich rodičov sa nachádza v
osobnej starostlivosti svojho otca, ktorý riadne zabezpečuje celkovú dennú starostlivosť o maloletú,
vrátane finančného zabezpečenia maloletej, a v tejto starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky.
Pri rozhodovaní prihliadol aj na písomnú správu kolízneho opatrovníka, ktorá vychádzala z výpovede
maloletej. Vzhľadom k tomu, že v súčasnej dobe sa vedie konanie o úpravu výkonu rodičovských práv a
povinností k maloletej, súd vyslovil názor, že s konečnou platnosťou rozhodne vo veci samej na základe
vykonaného dokazovania, a do času rozhodnutia je o dieťa postarané.

Proti tomuto uzneseniu podala odvolanie matka maloletej, ktorá nesúhlasila s právnym názorom súdu
prvého stupňa vysloveným v písomnom odôvodnení rozhodnutia. Uviedla, že otec jej znemožňuje
stretávať sa s maloletou, svojim konaním ovplyvňuje aj maloletú, ktorá vypovedala pred kolíznym
opatrovníkom pod jeho vplyvom. Svoju dcéru má rada, vždy bola svedomitá, láskavá, milujúca matka.
Namietala starostlivosť otca o maloletú, má vedomosť, že otec chodí do W. k jej rodine, kde chodí za
dílerom pre dávku drogy, ktorú užíva. Rovnako požíva každý deň alkoholické nápoje, od roku 2011 nikde
nepracuje a nebol ani evidovaný.

Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa                    § 212 ods. 2 písm.
a/ O.s.p., vec prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., a dospel
k záveru, že odvolanie matky nie je dôvodné.



Účelom predbežného opatrenia je dočasná úprava pomerov účastníkov do rozhodnutia vo veci samej.
V konaní o nariadení predbežného opatrenia sa dokazovanie nevykonáva, vychádza sa zo skutočností
uvedených v návrhu, ako aj priložených listinných dôkazov. Napriek uvedenému tým, že v danej veci
ide o konanie starostlivosti o maloleté dieťa, súd prvého stupňa požiadal Úrad práce sociálnych vecí
a rodiny o podanie správy týkajúcej sa výkonu starostlivosti o maloletú ako zo strany matky, tak aj
otca a z tejto pri rozhodovaní vychádzal, s prihliadnutím aj na vyjadrenie maloletej M., s ktorou vykonal
pohovor. Pokiaľ ide o tvrdenia rodičov  vzájomne sa obviňujúcich z užívania drog, k týmto bez vykonania
náležitého dokazovania nie je možné zaujať objektívne stanovisko. Ide však  o závažné tvrdenia ktorými
sa bude zaoberať súd prvého stupňa v konaní vo veci samej, pričom zistený skutkový stav na základe
vykonaného dokazovania bude podkladom pre rozhodnutie o tom, ktorému z rodičov bude maloletá
M. zverená do osobnej starostlivosti. Do rozhodnutia vo veci samej je potrebné zabezpečiť maloletej
stabilné rodinné prostredie, na ktoré je zvyknutá, a v ktorom doposiaľ vyrastala. Uvedenú skutočnosť,
t.j. stabilitu rodinného prostredia zohľadnil pri svojom rozhodnutí aj súd prvého stupňa, preto odvolací
súd jeho rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Záverom odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa apeluje na oboch rodičov, aby sa dohodli na
starostlivosti o maloletú, keďže ako rodičia majú rovnaké rodičovské práva a povinnosti, rovnako
maloletá má právo na oboch rodičov.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je odvolanie prípustné.