{"guid": "39b4d86c-4ef3-48fe-91f6-cee990be7815:3b26b630-e648-4dae-8ae1-139d2c7b08aa", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "spisova_znacka": "17Co/386/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/386/2016 z 19. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 19. septembra 2017, sp. zn. 17Co/386/2016, ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "identifikacne_cislo": "6212200485", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Valéria Mihalčínová", "sudca_id": 27, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-valeria-mihalcinova-27", "datum_vydania": "2017-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Zodpovednosť za škodu"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "nazov": "§ 415 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-415", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-415"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1964/40#paragraf-415"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3b26b630-e648-4dae-8ae1-139d2c7b08aa", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/386/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6212200485
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr.
Zity Nagypálovej a sudcov Mgr. Dušana Ďuriana a JUDr. Renáty Deákovej ako členov senátu, v spore
žalobcu M. R., nar. XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného advokátkou JUDr.
Renátou Endrödyovou, so sídlom ul. Dr. Herza č. 26, 984 01 Lučenec, proti žalovaným 1/ L.. S. N., nar.
XX. XX. XXXX, bytom P. XXX/XX, XXX XX D., zastúpeného advokátom JUDr. Vladimírom Zvarom, so
sídlom SNP 1/A, 990 01 Veľký Krtíš, 2/ O. M., nar. XX. XX. XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX D., v konaní
o náhradu škody o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/14/2012-438
zo 16. 06. 2016, takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie vo veci samej  (prvý výrok)  potvrdzuje.

II. Vo výrokoch o trovách konania (druhý a tretí výrok)   mení  tak, že žalovaný 1/ má voči žalobcovi nárok
na náhradu trov konania vo výške 100 % a žalovanej 2/ nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi
nepriznáva.

III. Žalovaní 1/ a 2/ majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcovi v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie v poradí druhým rozsudkom zamietol žalobu o náhradu škody vo výške 2
346,76 € s príslušenstvom, ktorá mala žalobcovi vzniknúť tým, že na jeho dom súpisného čísla XXX  v
katastrálnom území D. sa dňa 23. 03. 2010 rozšíril požiar zo susednej nehnuteľnosti domu súpisného
čísla XXX stojaceho na pozemku parcela č. XXXX zastavané plochy a nádvoria o výmere 523 m2,
ktorého podielovými spoluvlastníkmi v čase požiaru boli žalovaní 1/ a 2/, každý z nich v jednej polovici.
Žalobca podával žalobu v presvedčení, že požiar vznikol dôsledkom konania žalovaného 1/, ktorý upravil
podomácky poistky v rodinnom dome súpisného čísla XXX - predimenzoval ich. Žalobcom uplatnený
nárok posúdil súd prvej inštancie podľa ustanovenia § 420 ods. 1, 3 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky
zákonník (ďalej aj „OZ“), podľa ustanovenia § 415 OZ a podľa zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike
a dospel k názoru, že žaloba nie je dôvodná. Na poškodenom žalobcovi spočívalo dôkazné bremeno,
že škoda mu vznikla následkom protiprávneho konania žalovaných. Žalobca podľa názoru súdu prvej
inštancie nepreukázal protiprávne konanie zo strany žalovaných 1/ a 2/. Tento neuviedol, akú konkrétnu
právnu povinnosť žalovaní 1/ a 2/ porušili. Ani po doplnení dokazovania pred súdom prvej inštancie v
zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 17Co/116/2013 z 8. januára 2014, ktorým
bol zrušený medzitýmny rozsudok Okresného súdu Veľký Krtíš č. k. 2C/14/2012-141 zo 7. februára 2013
sa nepodarilo zistiť presnú príčinu vzniku požiaru. Ohľadom príčin vzniku požiaru nebola hasičským
záchranným zborom ani iným orgánom vykonaná žiadna expertíza z dôvodu, že škoda nepresahovala
33 000,- €. Pri hasení požiaru spolupracovali aj zamestnanci Stredoslovenskej energetiky, a. s. Žilina,
ktorí vykonali len odprúdenie zariadenia a odcvikanie drôtov prípojky, ale príčinu požiaru neskúmali. K



príčinám vzniku požiaru neviedlo ani znalecké dokazovanie nariadené súdom prvej inštancie na tento
účel. Súd zistil, že zmluvu o dodávke elektriny do domu súpisného čísla XXX vo vlastníctve žalovaných
uzavrela s dodávateľom elektrickej energie p. F. R. a jej ako odberateľke elektriny vznikli povinnosti
vymedzené v § 34 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. o energetike, starať sa o údržbu zariadenia ako
odberateľka. Zavinenie žalovaného 1/ na vzniku škody bolo skúmané v priestupkovom konaní, ktoré bolo
zastavené z dôvodu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty porušenia povinností vymedzených v §
14 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi. Zodpovednosť žalovaných 1/ a 2/ nemožno podľa
názoru súdu prvej inštancie vyvodiť ani z ustanovenia § 415 Občianskeho zákonníka práve z dôvodu,
že odberateľkou elektrickej energie bola p. X.X R. a nie žalovaní 1/ a 2/.
1.1  Obom žalovaným by podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej aj
„O. s. p.“) vznikol nárok na náhradu trov konania proti žalobcovi na základe zásady úspechu v konaní.
Len žalovaný 1/ si uplatnil náhradu trov konania, žalovaná 2/ náhradu trov konania nežiadala, tomu
zodpovedajú výroky rozhodnutia o trovách konania.

2. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku, ktorým súd žalobu zamietol a žalovanému 1/ priznal
náhradu trov vo výške 100 % potrebných na účelné bránenie jeho práv napadol odvolaním doručeným
Okresnému súdu Veľký Krtíš dňa 23. 06. 2016 žalobca uplatniac odvolacie dôvody podľa § 205
ods. 2 písm. f) O. s. p. s tvrdením, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci. Žiadal, aby odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie a vec vrátil
na ďalšie konanie. V odvolaní poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn.
4Cdo/152/2011 z 28. 06. 2012, podľa ktorého porušenie všeobecnej preventívnej povinnosti počínať
si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví majetku, na prírode a životnom prostredí je dôvodom
vzniku všeobecnej zodpovednosti za škodu podľa § 420 Občianskeho zákonníka, pokiaľ sa nedokáže
porušenie povinnosti podľa určitého konkrétneho ustanovenia Občianskeho zákonníka alebo iného
zákona. Žalobca zotrváva na tvrdení, že žalovaní porušili všeobecnú preventívnu povinnosť vyplývajúci
z ustanovenia § 415 OZ a to tým, že nevykonali všetky potrebné opatrenia, ktoré ako spoluvlastníci
nehnuteľností boli povinní vykonať za tým účelom, aby zabránili vzniku škody na svojom aj na
cudzom majetku. V písomnom podaní z 15. marca 2013, ktorým bolo vyjadrenie žalobcu k odvolaniu
žalovaného 1/ proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Veľký Krtíš popísal žalobca podrobne
rôzne povinnosti podľa osobitných právnych predpisov na úseku bezpečnosti stavieb ukladajúce
vlastníkom nehnuteľností povinnosti na úseku ochrany pred požiarmi, ktoré si žalovaní dlhodobo neplnili.
V konaní bolo nesporne preukázané, že požiar sa na dom žalobcu rozšíril z nehnuteľnosti v podielovom
spoluvlastníctve žalovaných 1/ a 2/, ktorá z bezpečnostného hľadiska a hľadiska ochrany pred vznikom
požiaru nespĺňala ani len základné kritériá. V dome žalovaných sa nachádzalo zastaralé elektrické
vedenie s podomácky predimenzovanými poistkami. Na toto vedenie boli napojené elektrospotrebiče s
vysokou spotrebou elektrickej energie. Štvoržilový kábel prechádzajúci povalou ich domu nebol uložený
v ochrannej oceľovej trubke napriek tomu, že podľa platných predpisov uložený mal byť. Na povale domu
a v jeho miestnostiach bol uskladnený vysokohorľavý materiál, dom nebol vybavený žiadnym zariadením
na dodávku vody na hasenie požiarov ani inými hasiaci látkami. Žalobca sa nestotožňuje s tvrdením súdu
prvej inštancie, že pokiaľ zmluvu o dodávke elektriny mala s dodávateľom uzatvorenú F. R., tak jej vznikli
povinnosti stanovené zákonom č. 656/2004 Z. z. o energetike účinného v čase vzniku požiaru. Pokiaľ
nebola zistená jednoznačná príčina vzniku požiaru, žalobca nevidí dôvod skúmať, kto bol zodpovedný
za stav elektrického vedenia v dome žalovaných, pretože nemôže s istotou tvrdiť, že požiar zapríčinil
stav tohto vedenia. Zo súdom prvej inštancie zisteného skutkového stavu vyplýva, že elektrinu odoberali
spoločne žalovaný 1/ a R. X. F. R. nespĺňala definíciu odberateľa podľa zákona o energetike z dôvodu,
že elektriku v domácnosti odoberali viacerí odberatelia. Žalovaní 1/ a 2/ ako vlastníci nehnuteľnosti
boli povinní podľa § 30 ods. 3 písm. b) zákona o energetike umožniť dodávku elektriny odberateľovi
elektriny v domácnosti a tiež podľa písm. c) citovaného zákonného ustanovenia povinnosť udržiavať
odberné elektrické zariadenie v zodpovedajúcom technickom stave. Súd prvej inštancie na posúdenie
veci aplikoval nesprávne ustanovenie § 34 ods. 9 zákona o energetike, namiesto § 30 ods. 3 písm. c)
citovaného zákona. Zastavenie priestupkového konania vedeného Okresným riaditeľstvom hasičského
zboru proti žalovanému 1/ nemá vo vzťahu k prejednávanej veci žiadnu relevanciu z dôvodu, že tento
orgán skúmal iba to, či (ne)bol spáchaný priestupok podľa § 61 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2001 Z. z.
o ochrane pred požiarmi a dôvodom zastavenia konania bolo zistenie, že sa v danom prípade nejednalo
o prípad porušenia bezpečnej prevádzky tepelných, elektrických, plynových a iných spotrebičov, ale
elektrického vedenia. Keďže zákon o ochrane pred požiarmi nevyhovujúci stave elektrického vedenia
ako priestupok nedefinoval, konanie bolo zastavené. Tým, že súd prvej inštancie potom, ako na základe
nesprávneho právneho posúdenia veci dospel k názoru, že žalovaní 1/ a 2/ neporušili žiadnu právnu



povinnosť už ani nevykonával ďalšie dôkazy na preukázanie výšky spôsobenej škody, bola žalobcovi
odňatá možnosť konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p.. Pre tieto dôvody by mal byť
zrušený rozsudok súdu prvej inštancie a žalobcovi priznaný nárok na náhradu trov konania.

3. Žalovaný 1/ vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu žiadal odvolací súd, aby potvrdil rozhodnutie súdu
prvej inštancie ako vecne správne a žalovanému 1/ priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
Odvolací súd už v uznesení, ktorým bol zrušený medzitýmny rozsudok súdu prvej inštancie zaujal
stanovisko, že užívateľka domu ako odberateľka elektrickej energie mala primerané povinnosti s
odkazom na ustanovenie § 34 ods. 9 zákona č. 656/2004 Z. z. aj k aplikácii ustanovenia § 450 OZ
(správne § 415 OZ - poznámka odvolacieho súdu) s tým, že porušenie preventívnej povinnosti môže
mať za následok vznik zodpovednosti za škodu vtedy, ak sa nezistí porušenie konkrétnej právnej
povinnosti ustanovenej zákonom. Ani po doplnení dokazovania sa nepodarilo preukázať protiprávne
konanie vlastníkov stavby. Zostala neobjasnená príčina vzniku požiaru. Podľa názoru žalovaného
nebolo ani jednoznačne preukázané, že by sa požiar na dom žalobcu rozšíril z nehnuteľnosti vo
vlastníctve žalovaných 1/ a 2/. Pochybenia v inštalácii ističov neznamenajú, že ide o absolútne závažné
porušenie predpisov týkajúcich sa ochrany pred vznikom požiaru. Tvrdenie žalobcu, že mraznička,
chladnička a liahne sú elektrospotrebiče s vysokou spotrebou elektrickej energie je tvrdenie účelové a
zavádzajú a najmä nepravdivé. Kábel prechádzajúci od tzv. strešníka do poistkovej skrinky bol uložený
v súlade s platnými technickými normami v čase inštalácie elektrického zariadenia. Žalovaný 1/ naďalej
argumentuje tým, že ak došlo ku skratu na tomto prepojovacom kábli, týmto skratom neboli zaťažené
ističe, pri ktorých sa konštatuje tzv. predimenzovanie, ale poistky - ističe, ktoré sa nachádzali na
elektrickom stožiari mimo pozemku žalovaných. Demonštračný výklad ustanovení zákona o energetike
uskutočnený žalobcom žalovaný 1/ odmieta.

4. Odvolanie žalobcu bolo doručené Okresnému súdu Veľký Krtíš za účinnosti Občianskeho súdneho
poriadku. Dňom 01. 07. 2016 nadobudol účinnosť zákon č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej
aj „C. s. p.“) ukladajúci v § 470 ods. 1 aplikovať C. s. p. aj na konania začaté pred jeho účinnosťou s
tým, že právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované (§ 470 ods. 2 C. s. p.).

5. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 34 C. s. p.), nepovažoval za potrebné doplniť alebo zopakovať
dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie. Z tohto dôvodu vec prejednal bez nariadenia odvolacieho
pojednávania (§ 385 ods. 1 C. s. p.) a rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny vo veci samej
podľa § 387 ods. 1, 2 C. s. p. potvrdil a vo výrokoch o trovách konania podľa § 388 C. s. p. zmenil,
avšak len z dôvodu nesprávne formulovaného výroku rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania, v
ktorom absentovalo označenie osoby, voči ktorej má žalovaný 1/ a žalovaná 2/ nemá nárok na náhradu
trov konania.

6. Odvolací súd neposudzuje vec prvýkrát. Okresný súd Veľký Krtíš rozhodol vo veci medzitýmnym
rozsudkom č. k. 2C/14/2012-141 zo 7. februára 2013, ktorý Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením
sp. zn. 17Co/116/2013 z 8. januára 2014 zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z
dôvodu, že medzitýmny rozsudok o základe nároku bol vydaný bez náležitého zistenia skutkového stavu
v zmysle ustanovení Občianskeho súdneho poriadku. V tomto rozhodnutí odvolací súd konštatoval, že
až keby súd prvej inštancie zistil jednoznačne príčinu vzniku požiaru, mohol by vyvodiť zodpovednosť
konkrétnych subjektov za škodu, ktorú si žalobca v tomto konaní uplatňuje. Odvolací súd prezentoval
svoj názor aj na povinnosti užívateľky domu súpisného čísla XXX, vo vzťahu ku ktorej žalobca v
odvolaní proti rozsudku súdu prvej inštancie vykladá zákon č. 656/2004 Z. z. o energetike, avšak úplne
bezdôvodne a zbytočne, keď užívateľka rodinného domu a odberateľka elektrickej energie F. R. nie je
stranou sporu. Odvolací súd sa z tohto dôvodu nebude vo svojom rozhodnutí zaoberať povinnosťami
F. R. podľa zákona o energetike, pretože žalobca nie je v žiadnom právnom vzťahu s F. R. a od nej
si náhradu škody nenárokuje. Súd prvej inštancie správne pochopil rozhodnutie odvolacieho súdu sp.
zn. 17Co/116/2013, v ktorom odvolací súd uviedol, že aj porušenie preventívnej povinnosti zakotvenej
v ustanovení § 415 OZ môže mať za následok vznik zodpovednosti za škodu a len v prípade, ak sa
nezistí porušenie konkrétnej právnej povinnosti podľa ustanovení Občianskeho zákonníka alebo iné
špeciálneho právneho predpisu. Súd prvej inštancie rešpektoval pokyn odvolacieho súdu na doplnenie
dokazovanie za účelom správneho zistenia skutkového stavu, ktoré však neviedlo k želanému výsledku.
Presná príčina vzniku požiaru v dome žalovaných, ako to sám žalobca v odvolaní konštatuje, („pokiaľ
nebola zistená jednoznačná príčina vzniku požiaru, nevidíme dôvod skúmať, kto bol zodpovedný za



stav elektrického vedenia v dome žalovaných, pretože nemôžeme s istotou tvrdiť, že požiar zapríčinil
stav tohto vedenia“) zistená nebola. Žalobca v odvolaní nespochybňuje súdom prvom inštancie ustálený
skutkový stav, tvrdí iba, že vec súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil, ak zodpovednosť
žalovaných 1/ a 2/ nevyvodil z ustanovenia § 415 OZ a tiež tvrdí, že mu bola odňatá možnosť konať pred
súdom tým, že prvoinštančný súd neskúmal všetky predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, keď
ustálil, že nebol splnený prvý a to protiprávne konanie žalovaných. Spôsob konania súdu prvej inštancie
označuje žalobca za nesprávny procesný postup odnímajúci mu možnosť konať pred súdom.

7. Pojem procesný postup vysvetlil Najvyšší súd Slovenskej republiky vo viacerých rozhodnutiach tak,
že sa ním rozumie len faktická, vydaniu rozhodnutia predchádzajúca činnosť alebo nečinnosť súdu,
teda sama procedúra prejednania veci (to, ako súd viedol spor) znemožňujúca strane sporu (účastníkovi
konania za účinnosti O. s. p.) realizáciu jej procesných oprávnení a mariaca možnosti jej aktívnej účasti
na konaní (porovnaj R 129/1999 a 1Cdo/6/2014, 3Cdo/38/2015, 5Cdo/201/2011). Postupom súdu nie
je podľa výkladu najvyššieho súdu možné rozumieť faktickú meritórnu rozhodovaciu činnosť súdu, iba
samotný priebeh konania, teda nie rozhodnutie súdu posudzujúce opodstatnenosť žalobou uplatneného
nároku.

8. Zo zápisnice o pojednávaní zo dňa 26. 05. 2016, ktoré predchádzalo vyhláseniu rozsudku vo veci
samej dňa 16. 06. 2016 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie poučil strany sporu v súlade s §
120 ods. 4 O. s. p. o tom, že všetky dôkazy a skutočnosti musia predložiť alebo označiť najneskôr do
vyhlásenia uznesenia, ktorým sa končí dokazovanie, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a
označené neskôr súd neprihliada. Na tomto pojednávaní boli prítomné osobne strany sporu a ich právni
zástupcovia, ktorí zhodne vyhlásili, že napriek poučeniu ďalšie dôkazné návrhy neoznačujú.

9. Pod odňatím možnosti konať pred súdom v zmysle § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. účinného do 30. 06.
2016 sa rozumel taký vadný postup súdu v občianskom súdnom konaní, ktorým sa účastníkovi odňala
možnosť pred ním konať a uplatňovať procesné práva, ktoré sú mu priznané za účelom zabezpečenia
účinnej ochrany jeho práv a oprávnených záujmov. Odvolateľ v tomto zmysle netvrdí vadný postup súdu,
za odňatie možnosti konať pred súdom považuje názor súdu prvej inštancie vyjadrený v rozhodnutí o veci
samej, že ak nie je splnený čo i len jeden z predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu (protiprávny
úkon škodcu), nie je potrebné skúmať ďalšie predpoklady vzniku zodpovednosti za škodu, pretože
musia byť splnené kumulatívne. S týmto názorom súdu prvej inštancie odvolací súd súhlasí a vyslovenie
takéhoto názoru v rozhodnutí súdu nie je možné považovať za postup súdu odnímajúci účastníkovi
(strane sporu) možnosť konať pred súdom (porovnaj napríklad 3Cdo/146/2013, 1ECdo/10/2014 a
3Cdo/124/2017 Najvyššieho súdu Slovenskej republiky).

10. Obsah spisu a výsledky dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie neumožňujú prijať záver
prezentovaný žalobcom, že za škodu jemu vzniknutú zodpovedajú žalovaní 1/ a 2/. Žalobca opakovane
v spore uvádzal, že nevie uviesť, aké konkrétne povinnosti žalovaní 1/ a 2/ porušili, keďže zistené
skutočnosti ohľadom vzniku požiaru podklad pre definovanie protiprávneho konania žalovaných 1/ a
2/ neposkytujú. Svoj nárok opiera len o ustanovenie § 415 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je
každý povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom
prostredí.

11. Skutkový stav ustálený súdom prvej inštancie, ktorým je odvolací súd podľa § 383 C. s. p. viazaný
z dôvodu, že dokazovanie neopakoval ani nedoplnil je možné stručne zhrnúť tak, že neobývaný
rodinný dom žalobcu súpisného čísla XXX a dom súpisného čísla XXX v podielovom spoluvlastníctve
žalovaných 1/ a 2/ v obci D. majú spoločný múr a oba domy boli poškodené pri požiari dňa 23. 03.
2010. Žalobca tvrdí, že sa požiar na jeho rodinný dom rozšíril zo strechy rodinného domu žalovaných.
Vo veci požiaru rodinných domov vykonávalo vyšetrovanie aj Okresné riaditeľstvo Policajného zboru,
úrad justičnej a kriminálnej polície Lučenec, ktoré ohliadlo miesto činu a zdokumentovalo ho fotograficky.
V zápisnici o ohliadke miesta požiaru z 24. 03. 2010, ktorý je súčasťou pripojeného spisu Okresného
riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru vo Veľkom Krtíši, so sídlom v Modrom Kameni sp. zn.
ORHZ-241/2010, na mieste požiaru vykonali fotenie aj hasiči a spísali zápisnicu. Za pravdepodobnú
príčinu požiaru nadporučík O. G. - samostatný inšpektor OR HaZZ Veľký Krtíš podľa zápisnice OR PZ
Lučenec určil skrat elektriky medzi priamym prívodom a elektrickou rozvodňou na streche domu č. U.. Z
miesta požiaru mali hasiči zaistiť roztavený uhlíkový kábel na skúmanie. Okresné riaditeľstvo Policajného
zboru v Lučenci, úrad justičnej a kriminálnej polície PZ Lučenec postúpilo Okresnému riaditeľstvu



Hasičského a záchranného zboru vo Veľkom Krtíši ako orgánu príslušnému na prejednanie priestupku
podľa § 61 ods. 2 písm. f) zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi trestnú vec, v ktorej bolo
dňa 24. 03. 2010 začaté trestné stíhanie pre prečin poškodzovanie cudzej veci podľa § 245 ods. 1, ods.
2 písm. a) Trestného zákona. Toto konanie skončilo rozhodnutím zo 04. 06. 2010 č. ORHZ-324/2010 o
zastavení konania o priestupku voči žalovanému 1/ z dôvodu, že nedošlo k naplneniu skutkovej podstaty
porušenia povinností vymedzených v ustanovení § 14 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi.
Pri vyšetrovaní príčin požiaru Hasičský a záchranný zbor vo Veľkom Krtíši objasňoval príčiny v troch
smeroch, či išlo o úmyselné zapálenie neznámou osobou, či požiar nespôsobila netesnosť komínového
telesa alebo bol príčinou požiaru zvýšený prechodový odpor. Za pravdepodobnú príčinu vzniku požiaru
určil Hasičský a záchranný zbor vo Veľkom Krtíši zvýšený prechodný odpor na kábli prívodu elektrickej
energie zo strešníka z dôvodu, že poistky v rodinnom dome žalovaných boli podomácky predimenzované
na vyššiu hodnotu napätia. I keď sa podľa zápisnice z ohliadky miesta požiaru odobral elektrický kábel
na expertízu, žiadna expertíza Hasičským a záchranným zborom vo Veľkom Krtíši ohľadom príčin
vzniku požiaru vykonaná nebola z dôvodu, že škoda na rodinných domoch nedosiahla 33 000,- €.
Z uvedených materiálov vychádzal aj znalec ustanovený súdom prvej inštancie za účelom zistenia
príčin vzniku požiaru Ing. R. O., ktorý v závere svojho znaleckého posudku č. 2/2015 konštatoval,
že jednoznačne nie je možné určiť príčinu vzniku požiaru na rodinných domoch strán sporu a medzi
závady v elektrickej inštalácii, ktoré mohli spôsobiť požiar strechy a povalového priestoru rodinného
domu v obci D., P. XXX zaradil elektrický skrat, preťaženie elektrickej inštalácie a zvýšený elektrický
prechodový odpor, ktorý po oboznámení sa so správou Stredoslovenskej energetiky - distribúcia, a. s.
Žilina o spôsobe napojenia rodinného domu žalobcu a žalovaných na hlavnú trasu NN siete v SIL na
betónovom stĺpe na pokyn súdu prvej inštancie doplnil svoj znalecký posudok a v doplnku znaleckého
posudku uviedol, že po požiari dňa 23. 03. 2010 nebola vykonaná ohliadka v prípojkovej skrini (SIL),
kde sa nachádzali tri kusy poistiek prúdovej hodnoty 63 A, či niektorá nevykazuje stopy prerušenia
- roztavenia hlavného drôtika v poistkovej vložke (za účelom zistenia, či istenie na elektrickom stĺpe
bolo dostatočné a či nemohlo byť príčinou požiaru) a tiež, že z materiálov vypracovaných Hasičským a
záchranným zborom vo Veľkom Krtíši nebolo možné jednoznačne určiť kriminalistické ohnisko požiaru
(prvotné miesto vzniku požiaru) a príčinu vzniku požiaru ani spôsob a smer šírenia požiaru. Znalec vo
svojom posudku konštatuje na základe podkladov doložených k vypracovaniu znaleckého posudku, že
poistky v rodinnom dome žalovaných boli značne predimenzované, ale na str. 7 doplnku znaleckého
posudku (č. l. 399 spisu) konštatuje aj to, že jednotlivé poistky z rodinného domu žalovaných neboli
odborne preskúmané za účelom zistenia, či sú prerušené z dôvodu preťaženia (z nadprúdu) siete, ktoré
poistky sú poškodené, ktoré dobré, koľko tavných drôtikov sa v jednotlivých poistkách nachádzalo a
akého prierezu boli. Z uvedeného plynie len jeden záver, že aj keď boli v rodinnom dome žalovaných
1/ a 2/ predimenzované poistky, nie je možné konštatovať, že táto skutočnosť bola príčinou požiaru na
rodinných domoch strán sporu z dôvodu, že nikto celistvosť alebo poškodenie poistiek v rodinnom dome
žalovaných nepreskúmal a nebolo preverované ani to, či nezlyhali poistky na betónovom elektrickom
stĺpe pred vstupom elektrického vedenia do rodinného domu žalovaných. Predimenzovanie poistiek v
rodinnom dome žalovaných nie je možné dávať do príčinnej súvislosti so vznikom požiaru na dome
žalovaných a žalobcu dňa 23. 03. 2010 v obci Nenince.

12. Zodpovednou osobou za škodu v zmysle § 415 Občianskeho zákonníka môže byť každý, kto poruší
prevenčnú povinnosť správať sa tak, aby nedochádzalo ku škodám. Porušenie všeobecnej prevenčnej
povinnosti je možné považovať za protiprávne konanie. Pre vznik zodpovednosti za škodu porušením
povinnosti vyplývajúcej z § 415 OZ však musia byť naplnené aj ďalšie predpoklady zodpovednosti za
škodu a to vznik škody a príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou.
Ak za príčinu vzniku požiaru nebolo ustálené poškodenie predimenzovaných poistiek v rodinnom dome
žalovaných, nie je možné ich zodpovednosť za škodu vzniknutú žalobcovi odvodiť z ustanovenia §
415 Občianskeho zákonníka na základe porušenia povinnosti tzv. generálnej prevencie počínať si
tak, aby nedochádzalo ku škodám. I keby bolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že žalovaní ako vlastníci
nehnuteľnosti zanedbali povinnosť spravovať svoj majetok tak, aby jeho stav nespôsobil škodu inému
(čo súd prvej inštancie neskúmal, keď nepreveroval, či revízie elektrických zariadení boli vykonávané
v súlade s právnymi predpismi upravujúcimi túto povinnosť), takéto konanie/opomenutie žalovaných by
nezakladalo ich zodpovednosť za škodu podľa § 415 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že nie je v
príčinnej súvislosti so vznikom škody žalobcovi.

13. Súd prvej inštancie zo skutkových zistení vyvodených z dôkazov vykonaných procesne správnym
spôsobom vyvodil správny právny záver, že žaloba o náhradu škody voči žalovaným zo strany žalobcu



nie je dôvodná a správne vo veci rozhodol, keď žalobu v celom rozsahu zamietol. Odvolací súd
stotožňujúc sa so skutkovými a právnymi závermi súdu prvej inštancie rozvedenými vyššie rozsudok
súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil.

14. Súd prvej inštancie rozhodol vo veci dňa 16. 06. 2016 za účinnosti Občianskeho súdneho poriadku.
Jeho rozhodnutie o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa opiera o ustanovenie § 142 ods.
1 O. s. p. v spojení s § 151 ods. 7 O. s. p.. Rozhodnutie súdu prvej inštancie by obstálo, pokiaľ by v
ňom vyjadril, voči komu žalovanému 1/ priznáva náhradu trov vo výške 100 % potrebných na účelné
bránenie jeho práv a voči komu žalovanej 2/ náhradu trov konania nepriznáva. Vo výroku o trovách
konania, aby bol vykonateľný, musí byť uvedené, kto a komu má zaplatiť náhradu trov konania (porovnaj
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 6Cdo/222/2016 z 23. marca 2017), z tohto
dôvodu odvolací súd výrok o trovách konania zmenil podľa § 388 C. s. p. tak, že podľa § 255 ods. 1 C. s.
p. priznal žalovanému 1/ náhradu trov konania proti žalobcovi v rozsahu 100 % z dôvodu jeho úspechu
vo veci v celom rozsahu a žalovanej 2/, i keď bola úspešná v prvoinštančnom konaní, náhradu trov
prvoinštančného konania voči žalobcovi podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nepriznal z dôvodu, že sa nároku na
náhradu trov prvoinštančného konania žalovaná 2/ na pojednávaní dňa 26. mája 2016 výslovne vzdala.

15. Nárok na náhradu trov odvolacieho konania vznikol žalovaným 1/ a 2/ podľa § 255 ods. 1 C. s. p.
vzhľadom na ich plný úspech v odvolacom konaní. V súlade s § 262 C. s. p. aj v tomto prípade odvolací
súd rozhodol len o nároku na náhradu trov konania. O výške náhrady trov konania podľa § 262 ods. 2 C.
s. p. rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným
uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

16. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že  došlo  k  porušeniu  práva  na  spravodlivý proces  (§ 420 C.s.p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.); dovolanie v prípadoch uvedených
v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a)
až n) C.s.p. (§ 421 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C.s.p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania  neprevyšuje  sumu  podľa  písmen a) a b)  (§ 422 ods. 1 C.s.p.); na určenie výšky



minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C.s.p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C.s.p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C.s.p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne  (dovolacie dôvody)
a čoho  sa  dovolateľ domáha (dovolací návrh)  (§ 428 C.s.p.).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C.s.p.).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2C/14/2012", "guid": "9b5a86eb-ef1e-4c2d-b7b8-383ffa2e1815:6594185d-4c36-41b6-8cbc-4ac4e8c352ee", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "39b4d86c-4ef3-48fe-91f6-cee990be7815:f347695f-2f67-4703-b84a-2508c3ea9f5e", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3", "spisova_znacka": "17Co/386/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/386/2016 z 19. 9. 2017", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2017-09-19", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2017:6212200485.3"}, {"guid": "ff643462-c395-42c2-8e18-e7b45c71a06d:63683b58-18d6-466b-998d-cd110fdc16c6", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2013:8210202568.1", "spisova_znacka": "17Co/116/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 17Co/116/2013 z 26. 12. 2013", "sud": "Krajský súd Prešov", "datum_vydania": "2013-12-26", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2013:8210202568.1"}], "citovane_v": []}