Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6Co/87/2016 z 25. 4. 2016
Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. apríla 2016, sp. zn. 6Co/87/2016, ECLI:SK:KSTN:2016:3715204820.1
Krajský súd Trenčín | 6Co/87/2016 | ECLI:SK:KSTN:2016:3715204820.1 | 2016-04-25 | Rozsudok
Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti
Citované ustanovenia: § 219 OSP
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/e47a40f3-1c29-40e6-8955-39ac21e7b4a7
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2016:3715204820.1

Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6Co/87/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3715204820
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 04. 2016
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2016:3715204820.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. B. V. a sudcov JUDr. C. A. a Mgr. B. V. v
právnej veci navrhovateľky: D. A., bytom M. K., A. XXXX/XX, právne zastúpená JUDr. B. V. , advokátkou,
Advokátska kancelária W. A. , F. XXX/X-X proti odporcovi V. A., bytom W. A., S. XXXX/XXX, právne
zastúpený JUDr. D. C., advokátkou, Advokátska kancelária, W. A., ul. D. XX/XX, o určenie príspevku na
výživu rozvedeného manžela, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica
zo dňa 26. októbra 2015, č. k. 8C/173/2015-107, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu  v napadnutej časti, vo výroku I.  o určenie výživného  na navrhovateľku a
vo výroku II., o zaplatenie zameškaného výživného ,   p o t v r d z u j e   .

Odporca   j e    p o v i n n ý   zaplatiť  náhradu trov odvolacieho konania navrhovateľky  vo výške   245,92
eur,  k rukám právnej zástupkyne navrhovateľky  JUDr. B.  V., do troch dní .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom okresný  súd rozhodol  tak, že odporca je povinný  prispievať na výživu
navrhovateľky mesačne sumou 130,- eur od 12.05.2015, ktoré výživné je povinný poukazovať k rukám
navrhovateľky vždy do 15. dňa v mesiaci vopred. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľke  zameškané
výživné za obdobie od 12.05.2015 do 26.10.2015 vo výške 733,87 eur  a súd povoľuje odporcovi dlžné
výživné navrhovateľke splácať v mesačných splátkach po 50,- eur, ktoré je povinný poukazovať k rukám
navrhovateľky spolu s bežným výživným až do úplného vyrovnania dlhu s tým, že omeškanie jednej
splátky má za následok zročnosť celého plnenia. Vo zvyšku súd návrh zamietol .

V odôvodnení  svojho rozhodnutia uviedol, že navrhovateľka v podanom návrhu uviedla, že s odporcom
boli manželia a ich manželstvo bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu č. k. 4C/223/2014-12 zo
dňa 17.10.2014, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24. 10. 2014. Dôvodom rozvodu bolo nezvládnutie
situácie, ktorá nastala po tom, ako im zomrela dcéra B.,  ktorá sa narodila z ich manželstva. Táto
nešťastná udalosť spôsobila u navrhovateľky psychický stav narušenia do takej miery, že nie je schopná
sa riadne zamestnať, dlhodobo je práceneschopná, pretože smrťou dcéry utrpela silnú traumu a dokáže
fungovať len vďaka psychofarmakám. Opakovane bola liečená na psychiatrickej klinike, a to aj v
dôsledku toho, že po smrti B. bola opätovne tehotná, avšak o dieťa taktiež prišla v dôsledku zamĺknutého
potratu. Navštevuje psychiatra, pričom poberá len dávky v hmotnej núdzi, iný príjem nemá, keďže
predtým nebola zamestnaná. Naproti tomu odporca vždy mal slušný príjem, v období júl 2012 až
október 2014,  kedy ešte síce neboli rozvedení, ale žili oddelene, jej dobrovoľne posielal  nepravidelne
50 eur, hoci z príjmu jej mohol posielať ďaleko viacej. Po rozvode odporca už odmietal prispievať jej
akoukoľvek finančnou sumou a len na jej intenzívne naliehanie jej poslal peniaze, a to dňa 13.11.2014
- 50,- eur, 16.12.2014 - 70,- eur, 16.01.2015 - 150,- eur, 09.04.2015 -100,- eur a 23.04.2015 - 50,-
eur. Od 10.03.2014 odporca pracuje v zahraničí ako opatrovateľ a podľa vedomostí navrhovateľky by



mal zarábať cca 1000,- eur netto. Odporca býva so svojimi rodičmi v rodinnom dome, nemá žiadnu
vyživovaciu povinnosť. Žiadala preto, aby súd po vykonanom dokazovaní určil túto povinnosť odporcovi
a to výške 250 eur mesačne od 12.05.2015. Žiadala tiež, aby jej odporca zaplatil všetky trovy konania.

Na zistený skutkový stav okresný súd aplikoval  ust. §  72 ods. 1, 2, 3 , § 73  Zákona o rodine, s odkazom
na ktoré v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že súd po vykonanom dokazovaní dospel k záveru,
že u navrhovateľky sú splnené podmienky na to, aby sa mohla úspešne domáhať priznania príspevku
na svoju výživu od svojho bývalého manžela,  pretože v konaní preukázala, že jej zdravotný stav jej v
súčasnosti neumožňuje zamestnať sa, že trpí psychickou traumou v dôsledku smrti spoločného dieťaťa,
s ktorou sa nemôže vyrovnať, navštevuje psychiatrické ambulancie, opakovane bola hospitalizovaná.
Okrem toho má ďalšie zdravotné problémy v súvislosti s epilepsiou, tetániou a cystou v mozgu. Je
teda zrejmé, že nie je v súčasnosti schopná sama sa živiť, dlhodobo je práceneschopná, vo veci už
rozhodoval aj posudkový lekár, ktorý určil jej schopnosť pracovať zníženú o 25 %. Je síce pravda, že
nebola uznaná ani po tak dlhej PN za invalidnú, z dôkazov však vyplynulo, že práve pre charakter
svojho ochorenia,  predovšetkým vzhľadom na psychické ochorenie tak ako to potvrdil aj prednosta
psychiatrickej kliniky v Nitre,  je obmedzená v možnosti sa zamestnať a jej možnosť zamestnať sa je
veľmi znížená. Preto súd ustálil, že je u nej  daná  aktívna legitimácia na podanie takéhoto návrhu ,
keďže je bývalá manželka odporcu a nemôže sa sama živiť. V konaní bolo nesporne preukázané, že
odporca je riadne zamestnaný, poberá mesačne spravidla 9.078,- Kč, čo v prepočte na eurá predstavuje
sumu 336,- eur. Okrem toho  poberá aj diéty a tzv. vreckové, pričom nesporne z dokazovania vyplynulo,
že pokiaľ je v zahraničí, poberá tieto diéty len ak pracuje v Nemecku, čo v tomto prípade splnené je, ale
tiež to, že v čase, keď sa stará o klienta a vykonáva opatrovateľstvo, ubytovanie a  stravu má zdarma.
Je teda zrejmé, že diéty a vreckové sú len na prilepšenie jeho finančných možností uspokojovať svoje
prípadné zvýšené potreby. Za rok 2014 a 2015 jeho príjem spolu s diétami bol 4.454,15 eur a podľa
oznámenia zamestnávateľa odporcu tento príjem bol od 01.01. do 31.08.2015. Odporca naďalej pracuje
a teda je reálne predpokladať, že minimálne 9.078,- Kč dostáva každý mesiac a k tomu diéty podľa počtu
odpracovaných hodín ako aj vreckové. Podľa správy zamestnávateľa odporcu bolo tiež preukázané, že
v roku 2014 za 7 mesiacov t. j. za 3 - 4/2014, 8 až 12/2014 jeho príjem bol celkom 47.894,-  Kč bez
diét a vreckového, čo predstavuje v prepočte na Eurá sumu 1.767,30 eur. Je síce pravda, že diéty a
vreckové, ktoré sú odporcovi vyplácané, sa nezapočítavajú  do priemerného zárobku, na druhej strane
však je nutné na ne prihliadať, pretože odzrkadľujú životnú úroveň odporcu.  Z uvedeného dôvodu
možno považovať  diéty a vreckové za príjem, ktorý  rozhodne zvyšuje finančnú úroveň u odporcu a je
nutné pri rozhodovaní o výške príspevku na výživu rozvedeného manžela aj k týmto benefitom, ktoré
dostáva odporca, prihliadať. Súd preto pri rozhodovaní o výške výživného vychádzal z príjmu celkom,
ktorý obdržal v preukázanom období odporca tak, ako je v tomto rozsudku v odôvodnení vyššie uvedené.
Podľa názoru súdu vzhľadom k tomu, že v čase, keď odporca býva u klienta v Nemeckej republike, v
podstate jeho náklady na život sú skoro až nulové a spravidla 2 týždne býva doma, kde sa opätovne
zase zdržiava u svojich rodičov, ktorým prispieva len 100,- eur mesačne, je zrejmé, že s prihliadnutím
na jeho zárobkové pomery, určený príspevok na výživu rozvedenej manželky, teda navrhovateľky, vo
výške 130,- eur je vo výške, ktorá zodpovedá jeho možnostiam a schopnostiam, aj keď nie je možné
hovoriť o tom, že by postačoval na pokrytie všetkých potrieb navrhovateľky. Pri určovaní príspevku na
výživu zákon stanovuje, že sa má priznať v rozsahu, aby bola zabezpečená primeraná výživa, čo je
užší rozsah výživného,  ako je to pri vzájomnej vyživovacej povinnosti počas manželstva. Podľa názoru
súdu určenie vyššieho príspevku neumožňovali zárobkové a majetkové pomery odporcu. Príspevok vo
výške,  ako bol určený súdom, je istým spôsobom aj motivačným pre navrhovateľku v tom smere, že
bude navrhovateľku nútiť, aby sa skutočne snažila zamestnať, aby sa neobracala neustále do minulosti,
aby si uvedomila zodpovednosť samej za seba a teda, že sa nemôže spoliehať na neustálu pomoc od
svojho bývalého manžela, zvlášť za situácie, keď táto pomoc resp. príspevok je určený na dobu 5 rokov
od právoplatnosti rozsudku o rozvode a len výnimočne môže byť táto doba predĺžená. Jeho výška teda
má aj navrhovateľku motivovať k tomu, aby zmobilizovala všetky svoje psychické aj fyzické sily na to,
aby dokázala pracovať a zarobiť si na svoje potreby a nebola odkázaná či už na sociálne dávky alebo
na svojho bývalého manžela.

Súd výživné priznal od 12.05.2015, preto od tejto doby až  do dňa rozhodnutia vzniklo  zameškané
výživné, ktoré súd umožnil  odporcovi  zaplatiť navrhovateľke v splátkach mesačne po 50,- eur, a to
až do úplného vyrovnania dlhu pod stratou výhody splátok, pokiaľ by nezaplatil čo i len jednu splátku.
Vyživovacia povinnosť odporcu k navrhovateľke bude trvať do doby uplynutia 5 rokov od právoplatnosti
rozsudku o rozvode za predpokladu, že táto doba nebude súdom predĺžená resp. do doby, pokiaľ



navrhovateľka neuzavrie nové manželstvo. Táto povinnosť neprechádza na dedičov odporcu. Keďže
navrhovateľka uplatňovala príspevok vo výške 250,- eur a  súd vyhovel návrhu len čiastočne tak, ako je
to vyššie uvedené, vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ustanovenia § 142 ods. 2 O.s.p.  Navrhovateľka uplatňovala
sumu 250,- eur mesačne, súd jej  priznal 130,- eur mesačne, teda   pomer úspechu a neúspechu oboch
účastníkov konania bol približne rovnaký. Preto súd  rozhodol tak, že žiadnemu z účastníkov konania
nepriznal náhradu jeho trov.

Rozsudok okresného súdu  v zákonom stanovenej lehote  odvolaním  napadol  odporca, prostredníctvom
právneho zástupcu  a žiadal odvolací súd , aby rozsudok okresného súdu zrušil, vo veci doplnil
dokazovanie alebo zmenil  tak, že návrh navrhovateľky zamietol.  Náhradu trov  odvolacieho konania
neuplatnil.  Dôvodil tým, že  okresný súd nezohľadnil vo výške výživného jeho zdravotný stav a
príjem, z ktorého nie je schopný bez ohrozenia svojho života a zdravia uhrádzať určené výživné.
Odporcovi sa výrazne zhoršil zdravotný stav z dôvodu obezity, spôsobenej hypertonickou chorobou
a vysokým obsahom cukru v krvi, dospel k váhe cca 150 kg a nie je spôsobilý vykonávať pôvodné
povolanie opatrovateľa.  Po vyšetrení dňa 04.11.2015 ukončil pracovný pomer z dôvodu, že môže ohroziť
zdravie prípadne život zverených pacientov. Následne požiadal o zaradenie do evidencie uchádzačov
o zamestnanie. Dňa 06.11.2015 uzatvoril pracovný pomer  na pozícii vodič osobného motorového
vozidla- taxi s týždenným pracovným časom 5 hodín. Skúšobná doba je 3 mesiace. V mesiaci november
dosiahol príjem vo výške XX,XX eur. Vzhľadom na situáciu, nie je schopný prispievať na výživu
rozvedenej manželky ani sumu 70,- eur mesačne. Odporca žije v spoločnej domácnosti s rodičmi, ktorí
mu zabezpečujú bývanie a stravu, prispievajú na náklady so zdravotným stavom a osobnými potrebami  .

Navrhovateľka v písomne podanom  vyjadrení k odvolaniu, prostredníctvom právnej zástupkyne
uviedla, že rozsudok okresného súdu považuje za správny a navrhuje, aby odvolací súd rozsudok ako
vecne správny potvrdil a odporcovi uložil povinnosť nahradiť trovy konania a trovy právneho zastúpenia
v odvolacom konaní. Nesúhlasila s predloženými listinnými dôkazmi odporcom a to lekárskou správou,
ktorá nepotvrdzuje tvrdenia odporcu o jeho výraznom zhoršení zdravotného stavu po vydaní rozsudku
okresného súdu ako i skutočnosť, že nemôže vykonávať prácu opatrovateľa bez ohrozenia života
a zdravia. Nedochádza k naplneniu zákonných ust. § 205 ods. 1 ,2 písm. d/, e/, f/ O.s.p.  V čase,
keď  navrhovateľka prežívala traumu, si odporca začal zariaďovať život odchodom do zahraničia a
hľadaním si novej partnerky. Od 07.07.2012, odo dňa pohrebu ich spoločnej dcéry, žili oddelene.
Odporca v období od júla 2012 do októbra 2014 zasielal navrhovateľke na výživu sumu 50,- eur
mesačne. Navrhovateľka bola v tom čase nezamestnaná, nedosahovala žiadny príjem. Zdravotný
stav navrhovateľky  je v súčasnosti zlý, chodí na psychiatrické i neurologické kontroly, vyšetrenia. V
priebehu konania odporca neuviedol, že má zhoršený zdravotný stav. Konanie odporcu po vyhlásený
rozsudku považuje za účelové , keď sa zdravotný stav odporcu vážne zhoršil a odporca okamžite ukončil
pracovný pomer. V konaní nepredložil doklad preukazujúci skutočnosť, že trpel obezitou spôsobenou
hypertonickou chorobou a vysokým obsahom cukru v krvi. I keď odporca ukončil pracovný pomer,
následne došlo k uzatvoreniu ďalšieho pracovného pomeru na pozícii vodič motorového vozidla- taxi.
Daná skutočnosť len preukazuje, že odporca je v dobrom zdravotnom stave , nakoľko vodič taxi musí
mať dobrý zdravotný stav, psychologický profil, výborné vodičské schopnosti a musí vedieť rýchlo
reagovať. Ukončenie pracovného pomeru odporcu považuje za účelové, keď  v oznámení o okamžitom
ukončení pracovného pomeru je uvedený dátum dňa 04.11.2015  a dátum vypracovania žiadosti o
zaradenie do evidencie uchádzačov o zamestnanie je dátum 03.11.2015. Na základe oznámenia o
zaradení občana do evidencie uchádzačov o zamestnanie vydaného Úradom práce, sociálnych vecí a
rodiny Považská Bystrica  zo dňa 03.11.2015, je odporca zaradený do evidencie odo dňa 01.11.2015.
Poukázala na zákonné ustanovenie § 70 Zákonníka práce. Odporca od vyhlásenia rozsudku prispel na
výživu navrhovateľky sumou 35,- eur. Navrhovateľka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške
61,60 eur a z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémoch nemá možnosť riadne sa zamestnať.

Krajský súd preskúmal vec v medziach podaného odvolania a jeho dôvodov podľa                      §
212 ods. 1 O.s.p., t. j. vo výroku  I. , ktorým bolo určené  výživného  na navrhovateľku a vo výroku II.,
o zaplatenie zameškaného výživného, a dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu  je potrebné
podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správne potvrdiť. Rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p.



Odvolací súd podrobne preskúmal námietky, ktoré boli v odvolaní odporcom  vznesené a v plnom
rozsahu sa stotožňuje so skutkovými i právnymi závermi okresného súdu  . Z daného titulu si odvolací
súd osvojil aj dôvody napadnutého rozhodnutia, na ktoré v celom rozsahu poukazuje (§ 219 ods. 2
O.s.p.). Odporca  v podanom odvolaní neuviedol žiadne podstatné okolnosti, ktoré by mohli privodiť
zmenu napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd
dodáva.

Podľa § 72  ods. 1 Zákona o rodine,  rozvedený manžel, ktorý nie je schopný sám sa živiť, môže žiadať
od bývalého manžela, aby mu prispieval na primeranú výživu podľa svojich schopností, možností a
majetkových pomerov.

Podľa § 72 ods. 2 Zákona o rodine,  ak sa bývalí manželia nedohodnú, určí rozsah príspevku na výživu
na návrh niektorého z nich súd. Prihliadne pritom aj na príčiny, ktoré viedli k rozvratu vzťahov medzi
manželmi.

Podľa § 75 ods. 1 O.s.p. pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného,
ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové
pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho
zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká,
ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 75 ods. 2 O.s.p.  výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí,
ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Zánik manželstva ako právna skutočnosť, zásadne spôsobuje zánik osobných a majetkových práv medzi
manželmi (vo všeobecnosti znamená ukončenie vzájomnej zodpovednosti za uspokojovanie osobných
potrieb a jej individuálne znášanie). V niektorých prípadoch ich existencia pretrváva. Ustanovenie §
72 predstavuje špeciálny prípad, keď sa na zánik manželstva viaže vznik práva. Ustanovenie súvisí aj
so záväzkom zmluvných strán Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach podniknúť
vhodné kroky na to, aby sa zabezpečili rovnaké práva a povinnosti osôb po rozvode. Konštrukcia normy
preto presahuje obdobie existencie manželstva a vychádza z toho, že vzťahy založené manželstvom,
si zaslúžia ochranu aj po ich zániku, avšak už len v prípade odkázanosti, zvyčajne vyvolanej práve
manželstvom.

V rámci hierarchie vyživovacích povinností, v zmysle výslovnej zákonnej úpravy, príspevok na výživu
rozvedeného manžela predchádza plneniu vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom, z čoho možno
vyvodiť aj prednosť pred vyživovacou povinnosťou ostatných príbuzných.

Zo znenia ustanovenia § 72 možno vyvodiť nasledujúce hmotnoprávne podmienky, za ktorých možno
priznať príspevok na výživu rozvedeného manžela:
- manželstvo musí byť právoplatne rozvedené,
- jeden z rozvedených manželov nie je schopný sám sa živiť,
- schopnosti, možnosti a majetkové pomery druhého manžela umožňujú súdu príspevok   priznať,
- bývalí manželia sa nevedeli dohodnúť o poskytovaní príspevku,
- súlad s dobrými mravmi (obligatórne prihliadnutie na príčiny rozvratu).

Pri podmienke neschopnosti samostatne sa živiť, je zrejmá odlišnosť od výživného medzi manželmi,
keďže v tomto prípade nie je právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň a vyžaduje sa
kvalifikovaná miera odkázanosti. Pokiaľ má jeden z manželov aj značne nadpriemerné príjmy, resp.
majetkové pomery, zatiaľ čo druhý z rozvedených manželov sa ocitol v horšej majetkovej situácii, avšak
má schopnosť sám sa živiť (aj z prípadných dávok v rámci systému sociálneho zabezpečenia), nárok na
príspevok mu nevzniká. Neschopnosť sám sa živiť znamená, že podľa konkrétnych okolností prípadu
rozvedený manžel z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu, nedostatku pracovných príležitostí,
straty kvalifikácie, starostlivosti o dieťa do troch rokov, starostlivosti o choré dieťa, dosahuje príjmy (z
príslušných dávok, ako aj zo zamestnania, výnosy z majetku), ktoré mu neumožňujú pokryť základné
životné potreby.



Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného, súd skúma v zmysle kritérií ustanovených
v § 75. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej schopnosti a
rozumieme nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu. Z tohto hľadiska sa schopnosti skúmajú ako faktické príjmy a výdavky povinného. Rizikom
sa rozumie možnosť majetkového neúspechu, resp. straty. Toto ustanovenie sa však nevzťahuje
len na prípadnú podnikateľskú  činnosť,  ale ide aj o konanie spojené  neprimeraným  rizikom, t.j.
konanie presahujúce rozumnú mieru nakladania s majetkovými podstatami, ktoré ohrozuje zhodnotenie
existujúcich majetkových hodnôt , alebo ich zachovanie, za čo sa považujú aj úvery, spojené s rizikom
platobnej  neschopnosti.

V preskúmavanej veci z obsahu  spisového materiálu  vyplynulo, že  manželstvo účastníkov bolo
právoplatne rozvedené . Navrhovateľka je poberateľkou dávok v hmotnej núdzi vo výške 61,60 eur, iný
príjem nemá. S poukazom na zdravotný stav navrhovateľky a odborný posudok o invalidite a miere
poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25%, navrhovateľka nie je schopná sama sa živiť.
V súčasnosti býva u svojich rodičov , ktorí jej pomáhajú s výživou a finančnými nákladmi.  Odporca
bol zamestnaný u B. L. ako opatrovateľ a z tejto činnosti dosahoval príjem vo výške XXX,XX eur. V
odvolacom konaní odporca predložil oznámenie o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa
04.11.2015  z dôvodu zmeny zdravotného stavu  a skutočnosti, že nemôže ďalej vykonávať svoju prácu
bez ohrozenia svojho zdravia  a diagnózy- hypertonická choroba srdca. Súčasne predložil oznámenie
Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Považská Bystrica zo dňa 03.11.2015, na základe ktorého  sa
odporca zaraďuje do evidencie uchádzačov o zamestnanie odo dňa 01.11.2015. Je správna námietka
navrhovateľky, keď poukazuje na rozporné listinné dôkazy ako i pochybnosť o ukončení pracovného
pomeru zo zdravotných dôvodov a predloženú lekársku správu až zo dňa 03.12.2015. Odporca súčasne
predložil pracovnú zmluvu od zamestnávateľa C. R. H. zo dňa 05.11.2015. Odporca nastúpil do nového
zamestnania dňa 06.11.2015 s dohodnutou hodinovou mzdou X,XX eur, s ustanoveným týždenným
pracovným časom 5 hodín.

Keďže navrhovateľka sa v tomto konaní domáhala určenia príspevku na svoju výživu ako rozvedenej
manželky zo strany odporcu, úlohou okresného súdu , ako aj odvolacieho súdu bolo posúdiť, či  na strane
navrhovateľky je existencia takých  okolností, ktoré dôvodne  možno považovať za splnenie zákonných
predpokladov preto,  aby odporca na jej výživu opodstatnene prispieval, teda posúdiť, či pomery na jej
strane sú spôsobilé k záveru, že  nie je schopná  sama sa živiť a na strane odporcu posúdiť, či je v jeho
možnostiach na výživu navrhovateľky ako rozvedenej manželky prispievať.

Predovšetkým, ako bolo uvedené už vyššie niet sporu o tom, že z hľadiska nároku  navrhovateľky, na
jej strane nevznikol právny nárok na v zásade rovnakú životnú úroveň s odporcom, pretože ide o zrejmú
odlišnosť od výživného medzi manželmi, teda v tomto prípade sa vyžaduje preukázaná  kvalifikovaná
miera odkázanosti na strane  navrhovateľky.  Samotná skutočnosť totiž, že  druhý z rozvedených
manželov, v tomto prípade odporca by mohol mať  vyšší príjem, teda  majetkové pomery na vyššej
úrovni ako navrhovateľka, automaticky neznamená vznik nároku na tento príspevok v jej prospech.
Rozhodujúcou v tomto prípade je preto posúdenie, či na strane navrhovateľky existujú také okolnosti, v
dôsledku ktorých  z príjmu, ktorý dosahuje, nemôže pokryť svoje základné životné potreby a súčasne
záver, že nie je v jej možnostiach a schopnostiach zabezpečiť si príjem, z ktorého by sa sama uživila.

V tomto smere poukazuje odvolací súd na ťažkú životnú situáciu a prežitú traumu na strane
navrhovateľky zo straty dieťaťa, keď navrhovateľka z dôvodu dlhodobého nepriaznivého zdravotného
stavu nie je schopná sama sa živiť. I keď odporca v priebehu odvolacieho konania predložil okamžité
ukončenie pracovného pomeru zo zdravotných dôvodov s poukazom na lekársku správu  a nepriaznivý
zdravotný stav, súd tieto skutočnosti považuje za irelevantné. Odporca nepreukázal, že dôvodom
ukončenia pracovného pomeru u zamestnávateľky B. L. bol zhoršený zdravotný stav, ohrozenie zdravia
resp. život zverených pacientov, teda spôsobilosť vykonávať pôvodné povolanie. Pokiaľ odporca
preukazuje zhoršenie zdravotného stavu lekárskou správou, z tejto nevyplývajú odporcom  tvrdené
skutočnosti. Navrhovateľka namietala , že odporca ukončil pracovný pomer z dôvodu ohrozenia zdravia,
resp. života pacientov a následne uzatvoril pracovný pomer na pozíciu vodiča taxi. Odvolací súd nemá
za preukázané tvrdené skutočnosti odporcom o výraznom zhoršení zdravotného stavu ako i schopnosti
bez ohrozenia svojho života a zdravia, uhrádzať navrhovateľke určené výživné .



Z uvedeného teda vyplýva, že  na strane navrhovateľky boli zistené okolnosti, svedčiace o tom, že nie
je  schopná  či už prostredníctvom  príslušných dávok zo sociálneho systému, či svojou vlastnou prácou
sama sa živiť a uspokojovať tak svoje základné odôvodnené potreby,  čo je základným predpokladom pre
to, aby bolo možné jej návrhu na určenie príspevku na jej výživu  zo strany odporcu vyhovieť. V súvislosti
s majetkovými pomermi odporcu odvolací súd poukazuje na dostatočne zistený skutkový stav okresným
súdom a životnú úroveň odporcu ako i nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 20. júna 2013,
sp. zn. IV.ÚS 249/2011-46, ktorú poukazuje na princíp potencionality príjmu, keď povinný berie na seba
neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu a súčasne
možnosť poskytovania výživného. Odporca v konaní nepreukázal, že k ukončeniu pracovného pomeru
u posledného zamestnávateľa došlo zo subjektívnych dôvodu, teda z dôvodu zhoršeného zdravotného
stavu, keď sa odporca následne zamestnal ako vodič osobného motorového vozidla- taxi.

Odvolací súd vychádzajúc z vyššie uvedeného dospel teda k záveru,  že na strane navrhovateľky sú
splnené zákonné predpoklady preto, aby bolo možné dôvodne odporcu zaviazať príspevkom na jej
výživu.

Z vyššie uvedených dôvodov  preto odvolací súd  rozsudok okresného súdu v súlade s ust. § 219 ods.
1 O.s.p.  v napadnutej časti ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1, v spojitosti s §  142 ods. 1, §
151 ods. 1 O.s.p.   tak, že úspešnej navrhovateľke  priznal trovy odvolacieho konania  spočívajúce v
odmene za právne zastupovanie za jeden úkon - podanie odvolania á 237,34 eur (hodnota sporu 7800,-
eur - z hodnoty  130,- eur, t.j. určenie  príspevku vo výške 130,- eur mesačne x 12 mesiacov x 5) +
režijný paušál 8,58 eur. Celkom trovy konania navrhovateľky sú vo výške  245,92 eur , ktoré je odporca
povinný  zaplatiť  k rukám právnej zástupkyni navrhovateľky, v lehote troch dní od právoplatnosti tohto
rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie      n i e    j e    p r í p u s t n é     .