Rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/331/2018 z 22. 10. 2019 Citácia: rozsudok Krajského súdu Banská Bystrica z 22. októbra 2019, sp. zn. 17Co/331/2018, ECLI:SK:KSBB:2019:6117215684.1 Krajský súd Banská Bystrica | 17Co/331/2018 | ECLI:SK:KSBB:2019:6117215684.1 | 2019-10-22 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Spotrebiteľské zmluvy Citované ustanovenia: § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/d7c9ad2f-8a17-41ae-a4ad-ac3d1e19ca9d Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2019:6117215684.1 Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 17Co/331/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6117215684
Dátum vydania rozhodnutia: 23. 10. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zita Nagypálová
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2019:6117215684.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zity
Nagypálovej a sudcov JUDr. Dušana Ďuriana a JUDr. Ľubomíra Šablu ako členov senátu, v spore
žalobkyne U. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom P. N. XXXX/XX, XXX XX V. V., zastúpená advokátom
JUDr. Vladimírom Sidorom, so sídlom Železničná 4/A, 920 01 Hlohovec, proti žalovanému PROFI
CREDIT Slovakia, s. r. o., so sídlom Pribinova 25, 824 96 Bratislava, IČO: 35 792 752, zastúpený
Advokátskou kanceláriou JUDr. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, 811 04 Bratislava, IČO:
47 233 516, v konaní o zaplatenie 342,96 Eur s príslušenstvom o odvolaní žalovaného proti rozsudku
Okresného súdu Banská Bystrica č. k. 10Csp/121/2017 - 68 z 28. 08. 2018 takto

r o z h o d o l :

I. Rozsudok súdu prvej inštancie v prvom výroku, ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni
sumu 342,96 Eur s 5 % ročným úrokom z omeškania od 24. júna 2017 do zaplatenia všetko v lehote 3
dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia potvrdzuje.

II. Rozsudok súdu prvej inštancie v treťom výroku o nároku na náhradu trov konania mení tak, že
žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy prvoinštančného konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

III. Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni trovy odvolacieho konania v rozsahu 100 % do troch
dní od právoplatnosti uznesenia súdu prvej inštancie o výške náhrady trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie čiastočne vyhovel žalobe o zaplatenie 342,96 € s príslušenstvom, ktorou sa
žalobkyňa domáhala vydania bezdôvodného obohatenia na základe zmluvy o revolvingovom úvere zo
dňa 22.01.2014 pod č. XXXXXXXXXX (ďalej aj „zmluva“). Z obsahu spisu a odôvodnenia rozhodnutia
súdu prvej inštancie vyplynulo, že žalobkyňa dňa 22. 01. 2014 uzatvorila so žalovaným zmluvu o
revolvingovom úvere č. XXXXXXXXXX. Podľa žiadosti o poskytnutie revolvingového úveru zo dňa
21.01.2014 mala žalobkyňa záujem o úver vo výške 1 200,- €, ktorý chcela splácať po dobu 42 mesiacov
v splátkach po 64,29 € a týmto spôsobom zaplatiť žalovanému na úver celkovú čiastku 2 700,18 €. Ročná
percentuálna miera nákladov (ďalej aj „RPMN“) ako predpokladaná hodnota bola v žiadosti uvedená
číselným vyjadrením 68,36 %. Žalobkyňa mala záujem o navýšenie úveru (revolving) sumou 632,61 €.
Celková čiastka, ktorú by pri revolvingu mala zaplatiť bola v žiadosti určená rovnakou sumou 1 542,96 €
a predpokladaná RPMN pri revolvingu bola uvedená hodnotou 63,31 %. Súčasťou tejto zmluvy/žiadosti
bol aj bod 6 označený ako údaje o schválenom revolvingovom úvere v EUR s pokynom „nevypĺňajte“, v
ktorom boli dňa 22.01.2014 rukou dopísané údaje žalovaným. V tejto časti listiny už bola RPMN uvedená
nižšou sadzbou 68,36 % (oproti žiadosti). Z výpisu z účtu mal súd prvej inštancie za preukázané, že
žalobkyňa uhradila žalovanému 16 x 64,29 € v období od 27.03.2015 do 25.08.2016 a 8 x 64,29 € v
období od 29.07.2014 do 27.08.2015. Dokopy žalobkyňa uhradila žalovanému sumu 1 542,96 €.



1.1 Žalobkyňa so žalovaným uzatvorila spotrebiteľskú zmluvu, kde podľa § 52 ods. 3 zákona č. 40/1964
Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej aj „O. z.“) žalovaný vystupoval v postavení dodávateľa a žalobkyňa
v postavení spotrebiteľa v zmysle § 52 ods. 4 O. z. Predmetná zmluva podliehala aj ustanoveniam
zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a
o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej aj „zákon č. 129/2010 Z. z.“). Súd prvej inštancie vyslovil
názor, že písomná zmluva neobsahuje údaj o termíne konečnej splatnosti úveru, ročnej percentuálnej
miere nákladov a termíne splatnosti splátok. Chýbajúce údaje sú uvedené iba v listine označenej
ako „Oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“, ktoré je podpísané iba veriteľom a nie obomi
zmluvnými stranami ako to vyžaduje § 40 ods. 3 O. z., preto nie je možné túto listinu považovať za
písomne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Ide
len o jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý tento dokument vyhotovil. Pri hodnote RPMN nebol
dodržaný kontraktačný proces v zmysle § 43 a nasl. O. z., nakoľko v časti zmluvy v bode 5., ktorú vypĺňala
žalobkyňa je uvedená výška RPMN 70 % pričom bod 6. obsahuje prijatie návrhu žalovaným s RPMN
68,36 %. V zmysle 43c O. z. sa teda strany na tejto náležitosti zmluvy nedohodli. Zmluva zároveň v
zmysle § 9 ods. 2 písm. k) neobsahuje termíny splatnosti splátok úveru, pretože v nej nie je uvedený deň
ku ktorému majú byť splátky splácané, ani odkedy má žalobkyňa začať splácať úver. Tieto sú uvedené
len v oznámení veriteľa, ktoré nemožno považovať za súčasť písomne uzavretej zmluvy.
1.2 Považujúc úver za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010
Z. z. z dôvodu chýbajúcich náležitostí podľa § 9 ods. 2 písm. f), j) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. súd
prvej inštancie uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobkyni sumu 342,96 €, ktorá činí rozdiel medzi
poskytnutým úverom 1 200,- € a už zaplatenou sumou 1 542,96 € a to v lehote 3 dní od právoplatnosti
rozsudku. Úroky z omeškania podľa § 517 ods. 2 O. z. vo výške určenej § 3 Nariadenia vlády č.
87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka priznal súd prvej
inštancie žalobkyni zo sumy 342,96 € od 24.06.2017 a vo zvyšku žalobu zamietol (o zaplatenie úrokov
z omeškania vo výške 5 % od 03.02.2017 do 23.06.2017).
1.3 Námietku miestnej nepríslušnosti vyhodnotil súd prvej inštancie ako nedôvodnú, nakoľko ide o
spotrebiteľský spor strán a v zmysle § 19 písm. d) zákona č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
(ďalej aj „C. s. p.“) je popri všeobecnom súde miestne príslušný na konanie aj súd, v ktorého obvode má
adresu trvalého pobytu žalobca, ktorý je spotrebiteľom, ak ide o spotrebiteľský spor.
1.4 Súd prvej inštancie priznal žalobkyni podľa § 255 ods. 1 C. s. p. nárok na náhradu konania v
rozsahu 100 % z dôvodu, že bola úspešná v celej uplatnenej istine a jej neúspech spočíval len v časti
príslušenstva.

2. Žalovaný podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie proti prvému
a tretiemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie. Z obsahu odvolania vyplýva, že predmetný rozsudok
napadá z dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) C. s. p., t.j. z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvej inštancie
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedol, že súd prvej inštancie v bode 6. rozsudku
nesprávne interpretoval zákonné ustanovenie vyžadujúce uvedenie termínu konečnej splatnosti ako
„dátum konečnej splatnosti“. Z jazykového hľadiska totiž ide o dva odlišné pojmy. Požiadavka na
uvedenie termínu konečnej splatnosti úveru nie je požiadavkou na presnú dátumovú špecifikáciu. Zo
zákona je zrejmé, že pojem „termín“ a pojem „dátum“ nie sú v zákone používané ako synonymá, ale
slúžia pre odlišné situácie. Pokiaľ ide o uvádzanie konečnej splatnosti úveru, žalovaný má za to, že táto
náležitosť nemôže a nikdy nemohla byť v zmysle únijného práva dôvodom pre bezúročnosť úveru. Súdny
dvor EÚ v bode 58 rozsudku vo veci C-42/15 zo dňa 09.11.2016 vyslovil, že: „uvedené ustanovenie (čl.
10 ods. 2 smernica 2008/48/ES pozn.) by sa však nemalo vykladať tak, že oprávňuje členské štáty, aby
vo svojej vnútroštátnej právnej úprave stanovili povinnosť zahrnúť do zmluvy o úvere iné náležitosti,
než sú tie, ktoré vymenúva článok 10 ods. 2 uvedenej smernice“. Konkrétne vo vzťahu k uvádzaniu
termínu konečnej splatnosti to znamená, že s touto náležitosťou nemôže byť spájaný následok v
podobe bezúročnosti, pretože členský štát takúto skutočnosť nemôže upraviť vo vnútroštátnom práve
ako dôvod bezúročnosti a ďalej ani preto, lebo údaj o konečnej splatnosti nie je spôsobilý ovplyvniť
posúdenie rozsahu záväzku spotrebiteľa. Túto skutočnosť potvrdila aj zmena zákona č. 129/2010 Z. z.
od 01.05.2018 kedy bolo uvádzanie konečnej splatnosti úveru zo zákonnej úpravy vypustené.
2.1 K hodnote RPMN uvádza, že táto sa medzi stranami úverovej zmluvy nikdy nedojednáva a preto sa
účastníci zmluvy na tejto náležitosti nemôžu dohodnúť. Právna úprava upravuje spôsob určenia RPMN,
ktorá sa vypočíta na základe údajov platných v čase uzavretia zmluvy. Medzi tieto údaje patrí aj dátum
prvého čerpania úveru, ktorý je známy v čase uzavretia zmluvy, nie v čase kedy sa podáva žiadosť
o poskytnutie úveru. Zákonná úprava určenia RPMN vychádza z toho, že nejde o údaj dohodnutý,
ale určený presne stanoveným spôsobom. Ak by žalovaný neurčil údaj RPMN úveru postupom podľa



zákona č. 129/2010 Z. z., teda by tento údaj neurčil výpočtom podľa vzorca stanoveného zákonom v
čase uzavretia zmluvy porušil by zákon č. 129/2010 Z. z. Súd prvej inštancie nesprávne posúdil otázku
vzniku zmluvných vzťahov.
2.2 Vzhľadom na uvedené žalovaný žiadal, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie tak,
že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania voči žalobkyni
v celom rozsahu.

3. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedla, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje
za vecne správny a dostatočne odôvodnený. Súd prvej inštancie podľa žalobkyne dospel k správnemu
záveru, že zmluva neobsahuje termín konečnej splatnosti a dobu trvania zmluvy. Argumentácia
žalovaného, že zmluvné dojednania alebo oznámenie veriteľa tvorí súčasť zmluvy je opakovane
odmietaná. Zákon č. 129/2010 Z. z. vyžaduje písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom úvere, pričom
s poukazom na ustanovenie § 40 ods. 3 O. z. je písomná forma právneho úkonu zachovaná vtedy, ak
je zmluvnou stranou podpísaná. Písomnú formu musia mať všetky náležitosti vyžadované zákonom,
ktorých absencia alebo nesúlad so zákonom spôsobuje bezúročnosť zmluvy a v danom prípade táto
podmienka absentuje. Údaj o termíne konečnej splatnosti úveru má byť uvedený minimálne konkrétnym
mesiacom a rokom kedy spotrebiteľský úver nadobudne konečnú splatnosť. Je síce pravdivé tvrdenie
žalovaného, že účastníci zmluvy sa nemôžu dohodnúť na konkrétnej RPMN, avšak tento údaj sa
vypočítava na základe parametrov úverovej zmluvy, ktoré podliehajú vôli zmluvných strán. Súd prvej
inštancie sa dostatočne presvedčivo a správne vyporiadal aj s ustanovením čl. 2.1 zmluvných dojednaní,
podľa ktorého je žalovaný oprávnený po vyhodnotení údajov o dlžníkovi jednostranne znížiť výšku úveru
a schváliť iné parametre požadovaného úveru ako uviedol dlžník v bode 5. žiadosti. Žalobkyňa ďalej
uvádza, že zmluva neobsahuje ani náležitosť podľa ustanovenia § 9 ods. 2 písm. k) zákona č. 129/2010
Z. z., a to minimálne termín splatnosti splátok, ktorý bol v čase uzatvorenia zmluvy povinnou náležitosťou
zmluvy. Opätovne je tento termín uvedený len v oznámení veriteľa. Pokiaľ ho spotrebiteľ nepozná,
nemôže mať vedomosť o tom, či si riadne a včas plní svoje záväzky, čo dáva veriteľovi nekontrolovateľnú
možnosť uplatňovať sankcie alebo vyvodiť iné následky vyplývajúce zo zmluvy. S poukazom na vyššie
uvedené žalobkyňa žiadala, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v súlade s ustanovením §
387 ods. 1 C. s. p. ako vecne správny potvrdil.

4. Krajský súd funkčne príslušný na rozhodnutie o odvolaní žalovaného podľa § 34 C. s. p. po prejednaní
veci bez nariadenia odvolacieho pojednávania z dôvodu, že pre rozhodnutie o odvolaní nebolo potrebné
doplniť ani zopakovať dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a prejednanie veci na odvolacom
pojednávaní nevyžadoval verejný záujem (§ 385 ods. 1 C. s. p.) dospel k názoru, že rozsudok súdu prvej
inštancie je vecne správny a je potrebné ho podľa § 387 ods. 1 C. s. p. potvrdiť.

5. Za podstatný argument súdu prvej inštancie, pre ktorý v žalobe o vydanie bezdôvodného obohatenia
vyhovel považuje odvolací, že žalovaný pri uzavretí zmluvy o revolvingovom úvere so žalobkyňou
nedodržal kogentné ustanovenia Občianskeho zákonníka o uzatváraní zmlúv (§ 43a a nasledujúce) a
z tohto dôvodu sa podstatné náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere nedojednali v písomnej forme,
keď absentujú v dokumente označenom ako žiadosť o poskytnutie revolvingového úveru/zmluvy o
revolvingovom úvere podpísanom oboma účastníkmi zmluvy o úvere a listinu s názvom Oznámenie
veriteľa o schválení úveru dlžníkovi, kde žalovaný dopĺňal údaje k zmluve o revolvingovom úvere nie je
možné považovať za súčasť písomne uzavretej zmluvy z dôvodu, že tento dokument nie je podpísaný
oboma stranami zmluvy, ide len o jednostranný právny úkon žalovaného. S vysloveným názorom súdu
prvej inštancie sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje.

6. Podľa § 9 ods. 1 prvá veta a ods. 2 písm. f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy) zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu. Zmluva o spotrebiteľskom
úvere okrem všeobecných náležitostí podľa Občianskeho zákonníka musí obsahovať tieto náležitosti:
dobu trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a termín konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru
a výšku, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov, prípadné poradie, v ktorom
sa budú splátky priraďovať k jednotlivým nesplateným zostatkom s rôznymi úrokovými sadzbami
spotrebiteľského úveru na účely jeho splatenia.

7. Podľa § 11 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy) sa
poskytnutý spotrebiteľský úver považuje za bezúročný a bez poplatkov, ak zmluva o spotrebiteľskom
úvere neobsahuje náležitosti podľa § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y).



8. Odvolanie žalovaného nie je dôvodné. Odvolací súd sa stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie, že
náležitosti uvedené v listine označenej žalovaným ako „oznámenie veriteľa o schválení úveru dlžníkovi“
nie sú písomne dohodnuté náležitosti zmluvy o spotrebiteľskom úvere vyžadované § 9 ods. 2 písm.
f) a k) zákona č. 129/2010 Z. z. a v dôsledku absencie týchto náležitosti sa považuje úver poskytnutý
žalobkyni za bezúročný a bez poplatkov v zmysle § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.
8.1 Žalobkyňa ako dlžník a žalovaný ako veriteľ uzatvorili dňa 22.01.2014 zmluvu o revolvingovom
úvere č. XXXXXXXXXX. Úverový limit bol určený sumou 1 200,- € a celková čiastka, ktorú mala zaplatiť
žalobkyňa žalovanému vyčíslená na 2 700,18 €. Počet splátok bol určený na 42 s výškou splátky
64,49 €. V tomto písomnom dokumente podpísanom zmluvnými stranami nie je uvedené, kedy má
žalobkyňa (dlžník) začať splácať úver a dokedy ho musí splatiť v celom rozsahu. Chýba údaj o splatnosti
mesačnej splátky. Následne v oznámení veriteľa o schválení úveru dlžníkovi zo dňa 22.01.2014, ktoré
bolo podpísané len veriteľom bol určený dátum splatnosti prvej splátky úveru dňom 01.03.2014 a dátum
splatnosti poslednej splátky úveru dňom 01.08.2017. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že údaj o dobe
trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere a o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (§ 9 ods.
2 písm. f/ zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy) a rovnako údaj o
termíne splatnosti jednotlivých splátok spotrebiteľského úveru (§ 9 ods. 2 písm. k/ zákona č. 129/2010
Z. z. v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy) je uvedený len v oznámení veriteľa o schválení
úveru, ktoré nepovažoval za súčasť písomne uzavretej zmluvy, vzhľadom k čomu predmetná zmluva
neobsahuje zákonné náležitostí zmluvy vyžadované § 9 ods. 2 zákona č. 129/2010 Z. z.
8.2 Odvolací súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, v ktorej poukazoval na rozhodnutie
Súdneho dvora Európskej únie sp. zn. C-42/15 zo dňa 09.11.2016 s výsledkom úvah, že s chýbajúcou
náležitosťou zmluvy podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č. 129/2010 Z. z. v znení účinnom ku dňu
uzavretia zmluvy nemôže byť spájaný následok v podobe bezúročnosti úveru z dôvodu, že v tejto časti
je vnútroštátna úprava náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere prísnejšia ako smernica Európskeho
parlamentu a rady č. 2008/48/ES. Uvedené rozhodnutie sleduje v prvom rade ochranu spotrebiteľa
pred možnosťou takej formulácie zákonných náležitostí spotrebiteľskej zmluvy, ktorá by od spotrebiteľa
vyžadovala neprimerané úkony (výpočty) za účelom dosiahnutia informácií, ktoré majú byť zrejmé
priamo z obsahu zmluvy bez ďalších dodatočných úkonov. Zákonné náležitosti musia mať v zmluve také
vyjadrenie, ktoré spotrebiteľovi v každom okamihu umožňuje bez ťažkostí a s istotou dobu trvania zmluvy
o úvere a konkrétny dátum splatnosti každej splátky jednoznačne identifikovať. Zo zmluvy podpísanej
oboma zmluvnými stranami resp. zo zmluvných dojednaní nevyplýva dátum čerpania úveru, ani dátum
splatnosti prvej a nasledovných splátok, od ktorých by bolo možné jednoducho odvodiť dobu trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere pri 42 splátkach úveru. Údaj o termíne splatnosti prvej splátky, z ktorého
by v spojení s údajom o tom, že úver má byť splatený v 42 mesačných splátkach bolo možné odvodiť
dobu trvania zmluvy o úvere a konkrétne termíny následných splátok je uvedený len v oznámení veriteľa
o schválení úveru dlžníkovi. Nie je zrejmé, či a kedy sa oznámenie reálne dostalo do dispozičnej sféry
žalobkyne, žalovaný nepreukázal, že by žalobkyňa vyjadrila s predmetným oznámením súhlas a toto na
znak súhlasu podpísala. Súd prvej inštancie správne uviedol, že uvedenie povinnej náležitosti zmluvy
v oznámení veriteľa o schválení úveru nespĺňa predpísanú písomnú formu zmluvy o spotrebiteľskom
úvere, lebo tento dokument nie je podpísaný oboma stranami (chýba podpis žalobkyne) ako to vyžaduje
§ 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka a ide len o jednostranný právny úkon žalovaného, ktorý tento
dokument vyhotovil a preto nemôže tvoriť súčasť uzavretej písomnej zmluvy o spotrebiteľskom úvere.
Vzhľadom na to odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolaciu námietku žalovaného, že chýbajúci údaj
o termíne konečnej splatnosti spotrebiteľského úveru (zákonná náležitosť v znení zákona č. 129/2010 Z.
z. do 30. apríla 2018) a tým aj údaj o dobe trvania zmluvy je uvedený v oznámení o schválení úveru, ktoré
s poukazom na vyššie uvedené nemožno považovať za písomne uzatvorenú zmluvu o spotrebiteľskom
úvere v zmysle § 9 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. Za splnenie povinnosti uviesť údaj o dobe trvania
zmluvy o spotrebiteľskom úvere (ktorý zostal povinnou zákonnou náležitosťou zmluvy o spotrebiteľskom
úvere aj po zmene zákona č. 129/2010 Z. z. v dôsledku rozhodnutia SD EÚ č. 42/2015) a termínoch
splátok v zmluve o úvere je možné považovať len prípad, keď má spotrebiteľ vedomosť o týchto údajoch
v čase, kedy zmluvu na znak súhlasu podpisuje a vyjadruje vôľu byť ňou viazaný.
8.3 Odvolací súd preto v zhode so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že zmluva zo dňa 22.01.2014
neobsahuje údaj o dobe trvania zmluvy o spotrebiteľskom úvere podľa § 9 ods. 2 písm. f) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a ani termíny
splatnosti jednotlivých splátok istiny, úrokov a iných poplatkov podľa § 9 ods. 2 písm. k) zákona č.
129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy a poskytnutý úver
je vzhľadom na absenciu týchto náležitostí potrebné podľa § 11 ods. 1 písm. b) zákona č. 129/2010 Z. z.



v znení účinnom ku dňu uzavretia spornej zmluvy považovať za bezúročný a bez poplatkov. Na základe
vyššie uvedeného odvolací súd napadnutý výrok rozsudku súdu prvej inštancie ako vecne správny
potvrdil.
8.4 Vzhľadom na to, že pre vyslovenie záveru o bezpoplatkovosti a bezúročnosti úveru stačí, keď v
zmluve absentuje čo i len jedna z obsahových náležitostí zmluvy o spotrebiteľskom úvere uvedená v
ustanovení § 9 ods. 2 písm. a) až k), r) a y) zákona č. 129/2010 Z. z. sa odvolací súd argumentáciou
žalovaného ohľadne nesprávne určenej hodnoty RPMN nezaoberal, nakoľko táto nebola pre rozhodnutie
vo veci relevantná, iba dodáva, že súhlasí s argumentáciou žalovaného, že údaj o RPMN nie je
výsledkom dohody účastníkov zmluvy a musí zodpovedať zákonnej úprave po správnom zadaní
vstupných údajov do vzorca a na druhej strane súhlasí so súdom prvej inštancie, že nič nebránilo
žalovanému, aby so žalobkyňou uzavrel písomnú zmluvu o spotrebiteľskom úvere až vtedy, keď mu
boli známe všetky údaje potrebné pre výpočet RPMN, aby sa vyhovel postihu vo forme bezúročnosti
a bezpoplatkovosti úveru.

9. Súd prvej inštancie rozhodol v rozsudku o nároku žalobkyne na náhradu trov konania podľa pomeru
jej úspechu vo veci (§ 255 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 C. s. p.) nevykonateľným výrokom, v
ktorom neuviedol, v akej lehote má žalovaný povinnosť ju zaplatiť žalobkyni. Zmena výroku rozhodnutia
súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania teda súvisí s nesprávne formulovaným výrokom, v
ktorom absentoval tento údaj. O výške a prijímateľovi náhrady trov prvoinštančného konania rozhodne v
zmysle § 262 ods. 2 C. s. p súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí,
samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. Z tohto dôvodu určil odvolací súd začiatok lehoty na
plnenie podľa § 232 ods. 2 C. s. p. od právoplatnosti rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške náhrady
trov konania. Obsahovo ide o totožné rozhodnutie opierajúce sa o ustanovenie § 255 ods. 1 C. s. p. V
druhom výroku bol preto rozsudok súdu prvej inštancie zmenený podľa § 388 C. s. p.

10. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 C. s. p. v spojení s §
255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C. s. p. tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni náhradu trov
odvolacieho konania v rozsahu 100 % z dôvodu, že žalobkyňa bola v odvolacom konaní úspešná v
plnom rozsahu. Lehota na plnenie je viazaná na právoplatnosť rozhodnutia súdu prvej inštancie o výške
náhrady trov konania.

11. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C. s. p.).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C. s. p.).

Dovolanie v prípadoch uvedených v § 421 odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní
proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) C. s. p. (§ 421 ods. 2 C. s. p.).



Dovolanie podľa § 421 ods. 1 C. s. p. nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 C. s. p.); na určenie výšky
minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej
inštancie (§ 422 ods. 2 C. s. p.).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C. s. p.).

Dovolanie môže podať strana sporu, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C. s. p.).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii; ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
C. s. p.); dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo
dovolacom súde (§ 427 ods. 2 C. s. p.).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej
veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa
toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody)
a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C. s. p.).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 C .s p.)

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C. s. p.)

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom; dovolanie a iné podania dovolateľa musia
byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C. s. p.); povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 C. s. p.).