{"guid": "39a9ed41-53dd-4ccf-be8c-7ba7055197dc:4a21c8ad-0606-47d9-afac-939d57889d98", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1", "spisova_znacka": "5S/310/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 5S/310/2012 z 13. 1. 2014", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. januára 2014, sp. zn. 5S/310/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1", "identifikacne_cislo": "1012201740", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Lucia Horváthová", "sudca_id": 1296, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-lucia-horvathova-1296", "datum_vydania": "2014-01-13", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Iná povaha rozhodnutia"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": {"sz": "8Sžo/41/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "15b34ac2-d494-412f-bfa4-a8b490351504:e5d178a7-67d7-4fa2-a647-5588a6bd25ec", "datum": "2015-11-18", "vztah": "zmenene"}, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "nazov": "§ 250j ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250j.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250j"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250j"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/4a21c8ad-0606-47d9-afac-939d57889d98", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 5S/310/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201740
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 01. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Anna Peťovská PhD.
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1012201740.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Anny Peťovskej, PhD. a
členiek senátu: JUDr. Viery Šebestovej a JUDr. Dáši Filovej, v právnej veci žalobcu: Lesoochranárske
zoskupenie VLK, občianske združenie, Tulčík 26, IČO 313 03 862, zastúpený JUDr. Ivetou Rajtákovou,
advokátkou, Štúrova 20, Košice, proti žalovanému: Ministerstvo životného prostredia Slovenskej
republiky, Námestie Ľ. Štúra č. 1, Bratislava, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia ministra životného
prostredia SR sp. zn. 6101/2012-1.10 (34/2012-rozkl.) zo dňa 10.7.2012, takto

r o z h o d o l :

Súd žalobu z a m i e t a.

Žalobcovi súd náhradu trov konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

Žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 20.9.2012 sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia
Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č. 6101/2012-1.10 (34/2012-rozkl.) zo dňa 10.7.2012,
ktorým zamietol rozklad žalobcu proti rozhodnutiu Ministerstva životného prostredia Slovenskej
republiky, odboru výkonu štátnej správy č. 3563/2012-2.2 zo dňa 11.4.2012 a toto rozhodnutie potvrdil.
Prvostupňovým rozhodnutím bola povolená výnimka zo zákazov ustanovených § 35 ods. 1 písm. a)
a f) zákona č. 543/2002 Z.z. o ochrane prírody a krajiny (ďalej len „ZOPK“). Výnimkou sa žiadateľovi
- Poľovníckemu spolku Mesiačik povolilo usmrtiť- odstreliť - jedného jedinca medveďa hnedého v
poľovnom revíri Baba, držať ho a prepravovať, a to za v rozhodnutí stanovených podmienok, pričom
odstrel bolo podľa rozhodnutia možné realizovať od 1.6.2012 do 30.11.2012 posliedkou   na území s
2. stupňom ochrany (max. 500 m od rekreačnej oblasti Krpáčovo- Tále ) a postriežkou na lokalite V.,
k.ú. Z. J..

Žalobca ako účastník správneho konania v žalobe namieta, že v konaní bolo porušené jeho právo
vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia a k spôsobu ich zistenia, tiež navrhnúť ich doplnenie. Žalobcovi
bol doručený prípis správneho orgánu prvého stupňa zo dňa 9.3.2012  označený ako „Oboznámenie
s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia  pred vydaním rozhodnutia“ spolu s prílohou
„príloha k listu č. ŠOPSR/521/2012 zo dňa 6.3.2012“, nazvaná „Súhrnná tabuľka navrhovaných výnimiek
z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha (medveďa hnedého) v roku 2012 podľa jednotlivých
poľovníckych subjektov - žiadateľov“.  Žalobca listom zo dňa 19.3.2012 poukázal na to, že z tejto listiny
nevyplýva, aké podklady správny orgán v tej ktorej veci obstaral. Žalobca požiadal o oboznámenie
s podkladmi  k rozhodnutiu zhromaždenými správnym orgánom pre každé jednotlivé konanie a o
poskytnutie primeranej lehoty na vyjadrenie. Správny orgán prvého stupňa bol však toho názoru, že
nemá povinnosť z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať ju účastníkovi
konania na vyjadrenie. Odkázal žalobcu na aktívnu účasť v konaní, ktorá mala spočívať v nahliadnutí
žalobcu do spisu. Toto bolo uvedené v liste prvostupňového správneho orgánu zo dňa 23.3.2012.



Po tomto bolo žalobcovi správnym orgánom v predmetnej veci doručené už len rozhodnutie. Žalobca
namietal takýto postup v rozklade. Poukázal na to, že Správny poriadok (ďalej len „Spr. por.“) nepozná
akési hromadné oboznámenie s podkladmi vo viacerých konaniach tak, ako to urobil správny orgán v
tejto veci. Právo účastníka vyjadriť sa k podkladu rozhodnutia a spôsobu jeho zistenia nie je možné
vykladať tak, že by mu zodpovedal taký postup správneho orgánu, ktorým upovedomí účastníka, že
si obstaral neidentifikovaný podklad rozhodnutia.   Žalobca ďalej uvádza, že z teórie správneho práva
vyplýva, že povinnosť správneho orgánu dať účastníkovi konania možnosť vyjadriť sa k podkladom
rozhodnutia je limitovaná troma skutočnosťami, a to včasnosťou, úplnosťou a presnosťou. Konštatovanie
správneho orgánu v prípise zo dňa 9.3.2012, že dnešným dňom bolo ukončené zisťovanie stavu  veci a
obstarávanie podkladov, vyvoláva pochybnosti o tom, že by správny orgán prikladal vyjadreniu žalobcu,
ktorý mohol navrhnúť doplnenie podkladov rozhodnutia, akýkoľvek význam. Žalobca tiež poukazuje na
to, že napriek jeho žiadosti mu do dňa podania žaloby nebola kópia spisu poskytnutá. Namietal ďalej,
že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu nie je možné identifikovať opodstatnenosť žiadosti
o udelenie výnimky, ani posúdiť jeho vecnú správnosť so zreteľom na ust. § 40 ods. 1 a 3 ZOPK. Ani
žalovaný v napadnutom druhostupňovom rozhodnutí neuviedol, ktoré skutočnosti boli podkladom tohto
rozhodnutia, akými skutočnosťami bol vedený pri hodnotení dôkazov, ako použil správnu úvahu pri
použití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval. Ustanovenie § 40 ods. 2 a 3 ZOPK umožňuje
udeliť výnimku len na základe zákonom stanovených podmienok. Ich existencia musí byť spoľahlivo a
úplne zistená. Absencia konkrétnych skutkových záverov v predmetnej veci však neumožňuje urobiť
záver, že v správnom konaní bol úplne a spoľahlivo zistený skutkový stav, teda existencia podmienok na
udelenie výnimky - usmrtenie medveďa hnedého. Vzhľadom na uvedené žalobca navrhuje napadnuté
rozhodnutie ako nezákonné zrušiť.

Vo vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 27.3.2013 žalovaný uvádza, že mal z dostupných údajov
Štátnej ochrany prírody Slovenskej republiky (ďalej len „ŠOP SR“), žiadateľa, ako aj z informácií
predložených žalobcom za preukázané, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je
ohrozená. Nebol preto dôvod spochybňovať splnenie základnej podmienky pre povolenie výnimky na
jeho usmrtenie. Pokiaľ ide o požiadavku zachovania populácie dotknutého druhu, žalovaný považuje za
smerodajné odborné stanovisko ŠOP SR č. ŠOPSR/521/2012 zo dňa 6.3.2012, ktorá usmrtenie jedného
jedinca chráneného druhu živočícha - medveďa hnedého nepovažuje za skutočnosť ohrozujúcu jeho
populáciu v dotknutom území. Odvolací orgán mal za to, že povolený odstrel jedného jedinca medveďa
na lokalitách s častým výskytom tohto živočícha vychádza zo zodpovedného vyhodnotenia podkladov
ministerstvom. Rozhodnutie bolo vydané v záujme verejnej bezpečnosti ľudí so snahou predísť vzniku
následku na zdraví alebo živote osôb. Ministerstvo oslovilo všetky zoologické záhrady v Slovenskej
a Českej republike, no žiadna z nich nebola schopná odchyteného jedinca umiestniť vo svojich
zariadeniach.  Poukazuje zároveň na skutočnosť, že v zmysle ust. § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK je právne
irelevantný vznik škodného následku, a to vzhľadom na prioritný záujem na ochrane života a zdravia
ľudí, keď sa preferuje ochrana pred vznikom škodlivého následku. Žalovaný ďalej uvádza, že žalobca
svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom celého spisového materiálu  v určenej
lehote nevyužil a požiadal ministerstvo o zaslanie podkladov rozhodnutia. Ministerstvo v kontexte právnej
úpravy SP  reagovalo  v liste zo dňa 23.3.2012 tak, že žiadne ustanovenie SP neupravuje zákonnú
povinnosť správneho orgánu z vlastnej iniciatívy vyhotovovať kópiu administratívneho spisu a zasielať
ju na vyjadrenie účastníkovi konania. V prípade, ak sa žalobca chcel oboznámiť s obsahom podkladov,
ktoré tvorili obsah spisového materiálu, mal využiť svoje právo, ktoré mu priznáva § 23 ods. 1 až 4  Spr.
por. a nazrieť do spisu a požiadať o vyhotovenie odpisov, výpisov alebo kópií potrebných podkladov.
Žalobca však toto právo nevyužil. K porušeniu práv žalobcu by došlo zo strany ministerstva  iba v prípade,
ak by neumožnilo žalobcovi nahliadnuť do spisu alebo vydalo meritórne rozhodnutie bez toho, aby
účastníci konania a zúčastnené osoby boli informovaní  o ukončení dokazovania a možnosti vyjadriť sa k
zhromaždeným podkladom. Žalobca svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa s obsahom celého
spisového materiálu  nevyužil. Námietka žalobcu, že § 23 ods. 1 Spr. por. obsahuje právo účastníka
dostať kópiu  spisu alebo dostať informáciu zo spisu iným spôsobom, pričom žalobca svoje právo
realizoval podaním žiadosť o zaslanie podkladov rozhodnutia  zo dňa 19.3.2012, je neopodstatnená,
nakoľko  ustanovenie Spr. por. sa vzťahuje  výlučne na inštitút nazerania do spisu. Tu žalobca poukazuje
aj na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 6S/19/2012 zo dňa 16.11.2011 v obdobnej veci.
Žalovaný má tiež za to, že odôvodnenie rozhodnutia jasne a zrozumiteľne zdôvodnilo všetky právne
a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom konania a v zmysle platnej legislatívy stanovilo
podmienky výkonu povolenej výnimky. Ministerstvo si vyžiadalo aj stanovisko ŠOP SR, ktorá posúdila
žiadosť na základe konkrétnych lokalít a skutočností a odporučila požadovanú výnimku vzhľadom na



preukázané pretrvávajúce ohrozenie zdravia a bezpečnosti osôb.  ŠOP SR navrhla  povoliť výnimku v
zóne prenikania jedincov do rekreačnej zóny, pravidelné problémy s prenikaním do rekreačných oblastí
Tálov,  Krpáčova a atakovanie kontajnerov. Územie v blízkosti rekreačných zón z pohľadu kolíznych
situácií zaraďuje ako rizikové a preto odporúča povoliť výnimku. ŠOP SR v zmysle čl. 3 písm. b)
a i) Štatútu štátnej ochrany prírody SR vydaného rozhodnutím ministra životného prostredia zo dňa
5.12.2007 č. 76/2007-1.8  ako odborná organizácia zabezpečuje aj spracovávanie odborných stanovísk
pre rozhodovaciu a inú činnosť orgánov ochrany prírody a vykonávanie prieskumu a výskumu osobitne
chránených častí prírody a krajiny vrátane zhromažďovania, uchovávania a vyhodnocovania údajov o ich
stave. Žalovaný uvádza, že postupoval v zmysle zásady hospodárnosti, keď spojil viac konaní v skutkovo
podobných veciach do jedného oboznámenia s podkladmi rozhodnutia a stanovil jednotnú 7 dňovú
lehotu na vyjadrenie sa. Záverom žalovaný upozorňuje, že ministerstvo žiadosti užívateľov poľovných
revírov každoročne posudzuje z podkladov, ktoré mu pripravuje ŠOP SR na základe zisťovania vývoja
populácie medveďa hnedého na celom území SR i v jej jednotlivých geomorfologických celkoch,
vyhodnocovania evidovaných škôd spôsobených  týmto živočíchom na hospodárskych zvieratách, ale aj
možného ohrozenia obyvateľov, pričom jednotlivé správy chránených oblastí, ktoré sú súčasťou ŠOP SR
hodnotia každú jednotlivú žiadosť  s prihliadnutím na konkrétne podmienky výskytu medveďa hnedého
na lokalitách špecifikovaných v žiadosti s prihliadnutím na opodstatnenosť povolenia výnimky na odstrel
medveďa hnedého pri súčasnom splnení podmienok ustanovených v § 40 ods. 3 zákona o ochrane
prírody. Rovnako aj odvolací orgán pri svojej rozhodovacej činnosti vychádza zo stanovísk ŠOP SR a
každý rozklad hodnotí osobitne vzhľadom na konkrétny obsah administratívneho spisu v uvedenej veci.
Vzhľadom na uvedené má žalovaný za to, že obe rozhodnutia - tak napadnuté ako aj prvostupňové sú
plne zákonné a preto navrhuje žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný ( § 246 ods. 1 O.s.p.) preskúmal
napadnuté rozhodnutie žalovaného v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe (§ 249 ods. 2 O.s.p.), ako aj
konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj jemu
predchádzajúci postup boli v súlade so zákonom a preto žalobe nemožno priznať úspech.

Úlohou súdu pri preskúmavaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa druhej
hlavy piatej časti je posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie a rozhodnutie si
zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či
rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom
predpísané náležitosti, teda či bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi
predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou jeho postupu
predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj
procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, a to, či uvedené procesné pochybenie
je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého
rozodnutia (§250i ods. 3 O.s.p.).

Z pripojených administratívnych spisov  žalovaného súd zistil, že dňa 16.1.2012 bola žalovanému
doručená žiadosť Poľovníckej spoločnosti Mesiačik  o udelenie výnimky z § 35 ods. 1 zák. č. 543/2002
Z.z. za účelom regulačného lovu medveďa hnedého  v roku 2012 v počte 1 kus. V žiadosti uviedol
žiadateľ odhadované údaje o počte medveďov v poľovnom revíri, pričom žiadosť odôvodnil tým, že
medvedia populácia sa v poľovníckom revíri Baba v posledných rokoch neustále zvyšuje a medvede
priamo ohrozujú ľudí v turistickej oblasti Krpačovo. Na túto skutočnosť upozorňujú najmä vlastníci
rekreačných zariadení v tejto oblasti, keď  hrozí vysoké riziko stretu so zamestnancami a hosťami týchto
zariadení.

Žalobca sa v tejto veci prihlásil ako účastník konania prípisom doručeným správnemu orgánu dňa
24.1.2012.

Podaním doručeným správnemu orgánu dňa 30.1.2012 žiadateľ o povolenie  výnimky doplnil svoju
žiadosť o vyjadrenia hotela Polianka Krpáčovo zo dňa 25.8.2011 a 30.11.2011,  v ktorých sa uvádza,
že vo večerných hodinách hrozí vážne  riziko napadnutia medveďmi, ktoré pravidelne  navštevujú
kontajnery a ohrozujú každého, kto sa pohybuje v okolí.

Na základe žiadosti žalovaného vypracovala ŠOP SR stanovisko k regulačnému odlovu medveďa
hnedého v roku 2012, v ktorom uviedla čas, spôsob a podmienky odlovu, pričom navrhla povoliť



výnimku na regulačný lov jedného jedinca s hmotnosťou do 100 kg. Svoje stanovisko odôvodnila tým,
že dochádza k pravidelným problémom s prenikaním medveďov do rekreačnej oblasti Tálov, Krpáčova
a atakovaniu kontajnerov. Územie v blízkosti rekreačných zón z pohľadu kolíznych situácií zaraďuje ako
rizikové.

Žalobcovi bolo doručené Oboznámenie sa s podkladmi pre rozhodnutie a k spôsobu ich zistenia pred
vydaním rozhodnutia, prílohou ktorého bola súhrnná tabuľka  navrhovaných výnimiek z podmienok
ochrany chráneného druhu živočícha (medveďa hnedého) v roku 2012 podľa jednotlivých poľovníckych
subjektov - žiadateľov. Žalovaný ňou oznámil účastníkom konania, že majú právo oboznámiť sa s
podkladmi rozhodnutia a vyjadriť sa k nim, k spôsobu ich zistenia, prípadne navrhnúť ich doplnenie.
Vyjadrenie je potrebné urobiť do 7 dní odo dňa doručenia oboznámenia s podkladmi. Na toto reagoval
žalobca prípisom nazvaným žiadosť o zaslanie podkladov rozhodnutia a predĺženie lehoty na vyjadrenie.
Uvádza v ňom, že z listu zo dňa 9.3.2012 mu nevyplýva ani obsah spomínaných podkladov, ani to, akým
spôsobom boli zistené. Preto žalobca žiadal o oboznámenie s podkladmi  k rozhodnutiu zhromaždených
správnym orgánom pre každé jednotlivé konanie a pre reálne uplatnenie jeho práva podľa § 33 ods. 2
Spr. por. poskytol na vyjadrenie primeranú lehotu.

Prípisom zo dňa 23.3.2012 žalovaný oznámil žalobcovi, že účastníci konania mali a majú možnosť
nahliadnuť do spisu a oboznámiť sa tak s podkladmi rozhodnutia, o čom boli správnym orgánom poučení
podaním zo dňa 9.3.2012. Prípadné nevyužitie práva vyjadriť sa k týmto podkladom  nemôže byť na
ujmu správneho orgánu. Postup, ktorý zvolil správny orgán pri plnení povinnosti podľa §33 ods. 2 Spr.
por. je postupom štandardným v administratívnych konaniach.

Rozhodnutím č. 3563/2012-2.2 zo dňa 11.4.2012  žalovaný v zmysle § 40 ods. 2 ods. 3 písm. c/
ZOPK povolil výnimku zo zákazov ustanovených v § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. ZOPK a povolil
žiadateľovi usmrtiť - odstreliť  - jedného jedinca medveďa hnedého v poľovnom revíri Baba, pričom
stanovil podmienky rozhodnutia v zmysle § 82 ods. 12 zákona.  V odôvodnení  rozhodnutia žalovaný
poukázal na stanovisko ŠOP SR k žiadosti žiadateľa, ako aj na informácie predložené žiadateľom  (listy
hotela Polianka Krpáčovo), z čoho je zrejmé, že populácia medveďa hnedého v predmetnom revíri nie je
ohrozená. Ministerstvo sa v súvislosti s posúdením existencie alternatívy k povoleniu výnimky zaoberalo
možnosťou odchytu medveďov a ich prípadného umiestnenia do ZOO alebo iných lokalít. Boli oslovené
všetky ZOO v Slovenskej ako aj Českej republike, avšak tieto odpovedali, že medvede buď nechovajú
alebo majú plné stavy. Nerealizovateľné je tiež premiestňovanie medveďov do iných lokalít z dôvodu, že
odchytené synantropné medvede  sú navyknuté hľadať potravu pri ľudských obydliach. Tým by sa len
problém premiestnil na iné miesto. Poľovný revír Baba susedí s rekreačnou oblasťou Krpáčovo a Tále,
dochádza k stretnutiam s medveďmi priamo pri chatách. Povolenie výnimky na usmrtenie medveďa v
tejto lokalite je teda možné považovať za riešenie preventívneho charakteru, ktoré je v záujme ochrany
bezpečnosti obyvateľov tak ako to vyžaduje ust.  § 40 ods. 3 písm. c) ZOPK. Proti tomuto rozhodnutiu
podal žalobca rozklad, ktorý bol rozhodnutím Ministra životného prostredia Slovenskej republiky č.
6101/2012-1.10 (34/2012- rozkl.) zo dňa 10.7.2012 zamietnutý a prvostupňové rozhodnutie potvrdené.

Podľa § 33 ods. 1, 2  Spr. por., účastník konania a zúčastnená osoba má právo navrhovať dôkazy a ich
doplnenie a klásť svedkom a znalcom otázky pri ústnom pojednávaní a miestnej ohliadke. Správny orgán
je povinný dať účastníkov konania a zúčastneným osobám možnosť, aby sa pred vydaním rozhodnutia
mohli vyjadriť k jeho podkladu i k spôsobu jeho zistenia, prípadne navrhnúť jeho doplnenie.

Podľa § 23 ods. 1, 4  Spr. por., účastníci konania a ich zástupcovia a zúčastnené osoby majú právo
nazerať do spisov, robiť si z nich výpisy, odpisy a dostať kópie spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní
alebo dostať informáciu zo spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní iným spôsobom. Správny orgán
poskytuje kópie spisov za úhradu materiálnych nákladov spojených so zhotovením kópií, zadovážením
technických nosičov a s ich odoslaním.

Podľa ust. § 35 ods. 1 ZOPK chráneného živočícha je zakázané
a) úmyselne odchytávať alebo usmrcovať v jeho prirodzenom areáli vo voľnej prírode,
b) úmyselne rušiť, najmä v období rozmnožovania, výchovy mláďat, zimného spánku alebo sťahovania,
c) úmyselne poškodzovať, ničiť alebo zbierať jeho vajcia vo voľnej prírode,
d) poškodzovať alebo ničiť miesta jeho rozmnožovania alebo odpočinku,
e) medzidruhovo krížiť,



f) držať, prepravovať, predávať, vymieňať alebo ponúkať na predaj alebo výmenu.

Podľa § 40 ods. 2 ZOPK orgán ochrany prírody môže v odôvodnených prípadoch povoliť výnimku z
podmienok ochrany chránených druhov, vybraných druhov rastlín a vybraných druhov živočíchov, a to
len v prípade, že neexistuje iná alternatíva a výnimka neohrozí zachovanie populácií dotknutých druhov;
ak ide o druhy vtákov a vybrané druhy živočíchov uvedené v osobitnom predpise, výnimku na ich lov
povoľuje ministerstvo pôdohospodárstva

Podľa § 40 ods. 3 ZOPK výnimku podľa odseku 2 možno povoliť
a) v záujme ochrany dotknutých druhov alebo ochrany prírodných biotopov,
b) pri predchádzaní závažných škôd na úrode, hospodárskych zvieratách, lesoch, chove rýb, vodnom
hospodárstve a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy voľne žijúcich vtákov, aj pri predchádzaní závažných
škôd na inom type majetku,
c) v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí a ak sa výnimka nevzťahuje na druhy
voľne žijúcich vtákov, aj v záujme iných nevyhnutných dôvodov vyššieho verejného záujmu vrátane
tých, ktoré majú sociálny alebo hospodársky charakter a tých ktoré majú priaznivé dôsledky zásadného
významu na životné prostredie,
d) na účely výskumu a vzdelávania, obnovy populácie dotknutých druhov a ich navrátenia do biotopov
alebo na ich pestovanie alebo chov v ľudskej opatere nevyhnutný na tieto účely,
e) na odber, odchyt alebo držbu jedincov v malom počte za prísne kontrolovaných podmienok, na
selektívnom základe a v obmedzenom rozsahu.

Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov
preskúmavajú zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy. Pri preskúmavaní zákonnosti
rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s  právnym poriadkom SR,
t.j. najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách § 244 ods. 1 O.s.p.
súd preskúmava aj zákonnosť postupu správneho orgánu, ktorým sa vo všeobecnosti rozumie aktívna
činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc
stanovenú zákonmi.

Krajský súd dospel k právnemu záveru, že žalovaný správny orgán neporušil ustanovenia Spr. por. a
postupoval v súlade s § 33 ods. 2, keď dal žalobcovi možnosť vyjadriť sa k podkladom i k spôsobu
jeho zistenia (ešte pred rozhodnutím vo veci), pričom mu poskytol primeranú 7 dňovú lehotu na
vyjadrenie sa s tým, že spisový materiál bude sprístupnený k nahliadnutiu u žalovaného v určenom
čase. Krajský súd má za to, že pokiaľ sa žalobca odvoláva na ustanovenie § 23, treba zdôrazniť, že
toto ustanovenie je konštruované v súvislosti s nahliadaním do spisov a odsek 1 tohto ustanovenia
jednoznačne predpokladá, aby účastník konania využil aktívne svoje právo nahliadnuť do spisu. Pri
využití tohto svojho práva nahliadnuť do spisu má právo robiť si zo spisov výpisy, odpisy a dostať kópie
spisov s výnimkou zápisníc o hlasovaní. Žalobcovi bola poskytnutá možnosť nahliadnuť do spisu, on
však túto možnosť napriek tomu, že je zastúpený advokátom nevyužil, požiadal o zaslanie podkladov
poštou (ktoré bližšie nešpecifikoval) a požiadal o predĺženie lehoty na vyjadrenie sa k podkladom.
Tu krajský súd poukazuje tiež na to, že správny poriadok nepozná inštitút žiadosti účastníka konania
o predĺženie lehoty, umožňuje len, aby účastník požiadal o odpustenie zmeškanej lehoty (§ 28 Spr.
por.). Znamená to teda, že žalobca nemal právny nárok na predĺženie lehoty na vyjadrenie sa a bol
povinný vyjadriť sa k podkladom rozhodnutia v jemu poskytnutej primeranej 7 dňovej lehote (§ 27 ods.
1 Spr. por. ), čo neurobil a ani nepožiadal o odpustenie zmeškanej lehoty. Krajský súd sa stotožňuje
s právnym názorom žalovaného, že nie je povinnosťou správneho orgánu zasielať podľa § 33 ods. 2
spolu s výzvou na vyjadrenie sa k podkladom automaticky aj samotné podklady. Je teda na účastníkoch
konania, aby využili svoje právo nahliadnuť do spisu a oboznámili sa s podkladmi, prípadne požiadali pri
nahliadnutí do spisu o kópiu tohto spisu. Správny poriadok vyžaduje aktívnu súčinnosť tak správneho
orgánu, ako aj účastníka konania, k čomu v tomto prípade zo strany účastníka nedošlo, keďže tento
svoje právo oboznámiť sa s podkladmi konania nevyužil. Takýto postup účastníka konania nemožno
následne vykladať na ťarchu správneho orgánu a jeho pasivitu napriek tomu, že tento je v správnom
konaní povinný aktívne brániť svoje práva, vykladať ako nezákonný postup správneho orgánu.

Čo sa týka oboznamovania s podkladmi vo viacerých konaniach, Správny poriadok takýto postup
správneho orgánu nezakazuje, naopak, pokiaľ ide o konania vecne obdobné (povolenie výnimky zo
zákazu odstrelu medveďa hnedého na rôznych územiach pre rôznych žiadateľov), možno hovoriť



o naplnení zásady hospodárnosti správneho konania. Pokiaľ bolo žalobcovi, ktorý bol účastníkom
viacerých správnych konaní o povolení výnimky zo zákazu odstrelu medveďa hnedého, doručené
oznámenie o možnosti oboznámiť sa s podkladmi pre rozhodnutia v týchto konaniach jedným
oznámením, nijako tak nemohlo byť zasiahnuté do práv a povinností žalobcu, ani mu tým nebolo odňaté
právo konať pred správnym orgánom.

K hmotnoprávnej stránke veci súd uvádza, že celoročná druhová ochrana medveďa hnedého ako
chráneného živočícha európskeho významu je zabezpečená na základe ZOPK, ktorý ustanovuje v
súvislosti s uvedeným živočíšnym druhom zakázané činnosti a zároveň aj podmienky, za ktorých možno
povoliť výnimku z ochrany. Povoliť výnimku možno len za predpokladu, že neexistuje iná alternatíva
a zároveň udelená výnimka neohrozí zachovanie populácie dotknutého druhu, pričom pre povolenie
výnimky musí byť súčasne splnený niektorý z taxatívne vymedzených dôvodov uvedených v § 40 ods.
3 ZOPK. V predmetnom konaní bolo povolenie výnimky odôvodnené použitím ust. § 40 ods. 2 a 3 písm.
c) ZOPK, t.j. výnimka bola povolená v záujme verejného zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí.

Čo sa týka zachovania druhovej populácie medveďa  hnedého v poľovnom revíri Baba, túto správny
orgán adekvátne posudzoval na základe odpovede ŠOP SR  na žiadosť žalovaného o stanovisko k
stanoveniu  na povoľovanie výnimiek z podmienok ochrany chráneného živočícha - medveďa hnedého
v roku 2012 zo dňa 6.3.2012. V tomto stanovisku ŠOP SR o.i. uvádza, že bolo zistené prenikanie  a
pohyb jedinca medveďa hnedého podľa pobytových znakov v rekreačnej oblasti Krpáčovo, poľovný
revír o celkovej výmere 3 261, 07 ha  územia od druhého až po piaty stupeň ochrany prírody. Vydaním
výnimky na odstrel jedného jedinca medveďa hnedého v tomto poľovnom revíri pri dodržaní stanovených
podmienok preto nedôjde k významnému vplyvu na populáciu medveďa. ŠOP SR navrhuje povoliť
výnimku v zóne prenikania jedincov do rekreačnej zóny, keďže dochádza k pravidelným problémom
s prenikaním medveďa hnedého do rekreačných oblastí Tále  a Krpáčovo a atakovaniu kontajnerov.
Územie  v blízkosti rekreačných zón  z pohľadu kolíznych situácií zaraďuje ŠOP SR medzi rizikové.

K iným alternatívam ŠOP SR  uviedla, že v súčasnosti existujú tri možnosti riešenia vzniknutých
problémov, a to:
1. odplašenie problematických jedincov pomocou zvukových efektov, ktoré však pravdepodobne nebudú
mať požadovaný efekt, alebo pomocou gumových projektilov,
2. odchyt, imobilizácia problematických jedincov, ich prevoz, umiestnenie vo vhodných aklimatizačných
zariadeniach (umiestnenie do karantény, veterinárne opatrenia ap.) a neskôr ich prevoz do oblastí, resp.
zariadení s vhodnými podmienkami pre ich reprodukciu,
3. povolenie výnimky z podmienok ochrany chráneného druhu živočícha na odstrel jedincov v lokalitách
so vzniknutými škodami, resp. v rizikových lokalitách nebezpečných stretov človeka s medveďom. Ako
vyplýva z vyjadrení ZOO so sídlom v SR (Zoologická záhrada Bojnice, Zoologická záhrada Bratislava,
Zoologická záhrada Košice, Zoologická záhrada Spišská Nová Ves), tieto momentálne nemajú kapacity
na umiestnenie ďalšieho jedinca medveďa hnedého.

Ďalej bolo povolenie odstrelu jedného jedinca medveďa hnedého odôvodnené záujmom verejného
zdravia alebo verejnej bezpečnosti ľudí, a to vzhľadom na nebezpečenstvo stretu s človekom v
rekreačných oblastiach Krpáčovo a Tále, t.j. jedných z najväčších rekreačných oblastí v Národnom
parku Nízke Tatry.  Existencia tohto nebezpečenstva vyplýva tak z listov hotela Polianka zo dňa
30.11.2011, resp. 25.8.2011, ktoré upozorňujú na návštevy kontajnerov medveďmi, ako aj zo samotného
stanoviska ŠOP SR zo dňa 6.3.2012. Ako správne uviedol žalovaný, v tomto prípade nie je nevyhnutné
preukázať prítomnosť škodného následku, keď za splnenia predchádzajúcich dvoch podmienok
( zachovanie druhovej populácie a neexistencia inej alternatívy) je pre povolenie výnimky odstrelu
medveďa postačujúca existencia nebezpečenstva vyplývajúceho z možnosti stretu s medveďom mimo
prirodzených lokalít jeho výskytu, v blízkosti ľudských obydlí, t.j. napr. pri kontajneroch, ktoré ako vyplýva
zo stanoviska ŠOP SR ako aj z listu hotela Polianka Krpáčovo, v poľovnom revíri Baba prítomné je.

Za týchto okolností, keď nedošlo k ohrozeniu populácie medveďa hnedého na území SR, keď
premiestnenie odchytených jedincov do ZOO, resp. iných lokalít nie je možné, keďže ZOO neprijímajú
takýchto odchytených jedincov a neexistuje iná možnosť ich premiestnenia a teda ani iná alternatíva než
odstrel a tento je potrebný pre verejnú bezpečnosť ľudí, považuje súd všetky hmotnoprávne podmienky
povolenia výnimky za splnené a napadnuté  rozhodnutie v plnom rozsahu za zákonné, pričom sa



nestotožňuje so žalobcovou námietkou nepreskúmateľnosti, keď žalovaný tak v prvostupňovom ako aj v
druhostupňovom rozhodnutí v dostatočnej miere zdôvodnil svoje správne úvahy a uviedol aj na základe
akých podkladov rozhodoval. Preto súd žalobu ako nedôvodnú  podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 250k ods. 1 O.s.p. tak, že žalobcovi vzhľadom na jeho vecný
neúspech náhradu trov konania nepriznal, keďže základnou podmienkou náhrady je čo i len čiastočný
úspech v konaní.

Toto rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3:0

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je  možné podať  odvolanie  v lehote 15 dní odo dňa
jeho doručenia, a to písomne, v štyroch vyhotoveniach na Najvyšší súd
Slovenskej republiky prostredníctvom Krajského súdu v Bratislave.

V odvolaní sa  má uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej  veci  sa  týka, čo  sleduje,  proti
ktorému  rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu
považuje  za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie,   oprávnený   môže   podať
návrh   na  vykonanie exekúcie  podľa  osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých
detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.", "vazby": {"stav": {"sz": "8Sžo/41/2014", "sud": "Najvyšší súd", "typ": "najvyssi", "guid": "15b34ac2-d494-412f-bfa4-a8b490351504:e5d178a7-67d7-4fa2-a647-5588a6bd25ec", "datum": "2015-11-18", "vztah": "zmenene"}}, "cituje": [], "citovane_v": []}