{"guid": "39a1b87b-f193-4ebc-93ea-1b84fbcbcf03:3634f0a8-46ea-4685-8388-7f8434448eb7", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1", "spisova_znacka": "3To/64/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 3To/64/2013 z 25. 6. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica z 25. júna 2013, sp. zn. 3To/64/2013, ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1", "identifikacne_cislo": "6205010348", "sud": {"guid": "sud_138", "nazov": "Krajský súd Banská Bystrica", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-banska-bystrica"}, "sudca": "JUDr. Miriam Boborová Sninská", "sudca_id": 461, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-miriam-boborova-sninska-461", "datum_vydania": "2013-06-25", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Trestné právo"], "podoblast": ["Hospodárske trestné činy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "nazov": "§ 319 TP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2005/301/#paragraf-319", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/301-2005/paragraf-319"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2005/301#paragraf-319"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/3634f0a8-46ea-4685-8388-7f8434448eb7", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Banská Bystrica
Spisová značka: 3To/64/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 6205010348
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alojz Palaj
ECLI: ECLI:SK:KSBB:2013:6205010348.1

Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Alojza Palaja a sudcov
JUDr. Jozefa Ryanta a JUDr. Slavoja Sendeckého, na verejnom zasadnutí dňa 26. júna 2013, prejednal
odvolania obžalovaných N.. H. W. a I. W., proti rozsudku Okresného súdu vo Veľkom Krtíši zo
04.03.2013, sp.zn. 1T 197/2005 takto

r o z h o d o l :

Podľa § 319 Tr. por. odvolania obžalovaných N.. H. W. a I. W.  z a m i e t a.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súdu prvého stupňa zo 04.03.2013 boli obžalovaní N.. H. W. a I. W. uznaní
za vinných v bode 1/ rozsudku z pokračovacieho trestného činu neodvedenia dane a poistného podľa
§ 148 ods. 1,2 písm. a) Tr. zák. a v bode 1/ rozsudku spolupáchateľstva trestného činu nezaplatenia
dane podľa § 9 Tr. zák., § 148 ods. 1 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 na tom skutkovom základe, ako je
rozvedený pod bodom 1 písm. a) až p) a v bode 2/ písm. a), b) napadnutého rozsudku, a to spôsobom
v rozsudku popísaným.

Za to boli odsúdení podľa § 148a ods. 2 Tr. zák. s použitím § 35 ods. 2 Tr. zák. účinného do 01.01.2006 na
úhrnné tresty odňatia slobody vo výmere dvoch rokov každý z obžalovaných zvlášť a obom obžalovaným
podľa § 58 ods. 1 písm. a) Tr. zák., § 59 ods. 1 Tr. zák. boli odložené výkony trestov s tým, že u oboch
bola určená skúšobná doba na dva roky u každého zvlášť.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podali odvolania obaja obžalovaní v zákonom stanovenej lehote
prostredníctvom svojich obhajcov v písomnej forme, ktoré boli aj odôvodnené.

Obaja obžalovaní sa domáhali zrušenia napadnutého rozsudku a oslobodenia spod obžaloby, zhodne
poukazujúc na nezákonné rozhodnutie súdu po tom, ako sa dostatočne nevysporiadal s obhajobou
oboch obžalovaných. Takéhoto pochybenia sa dopustil súd prvého stupňa aj po tom, čo bol jeho
predchádzajúci rozsudok zrušený uznesením krajského súdu 3 To 4/2012, súd doplnil dokazovanie
v stanovenom smere odvolacím súdom, ale podľa názoru obžalovaných nedošlo k zmene dôkaznej
situácie, keď nebolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané spáchanie žalovanej trestnej činnosti
obžalovanými, nebola dokázaná protiprávnosť konania obžalovaných a že ide o trestný čin.

Obžalovaný N.. W. pritom poukázal na výpovede svedkov Y. T., I. V., ako aj N. W., ktoré potvrdzujú
vieryhodnosť a objektívnosť obhajoby oboch obžalovaných. Pokiaľ znalkyňa z odboru ekonomiky
dokazovala, že príjem spoločnosti pozostával aj z vlastných vkladov konateľov, to teda preukazuje, že
inak v spoločnosti nebolo dostatok finančných prostriedkov na plnenie svojich povinností spoločnosťou
K.M.K. SLOVAKIA PLUS a.s. Obžalovaní sa snažili zachovať majetok spoločnosti a pokiaľ bola
spoločnosť zmluvne zaviazaná na plnenie leasingovej zmluvy, bolo v jej záujme tento záväzok plniť
podľa zmluvy, lebo v opačnom prípade by stratila nielen predmet leasingu, ale aj investované finančné
prostriedky, pričom by boli ohrozené vlastné podnikateľské činnosti spoločnosti. Svedkyňa N. W.



pripustila možnosť, že pri spracovaní účtovníctva mohlo dôjsť k ich nesprávnemu zúčtovaniu, teda,
pokiaľ ide o vklady obžalovaných do pokladne spoločnosti, čo spochybňuje úmyselné konanie v zmysle
protizákonného konania obžalovaných. Aj svedkyňa Y. T. dokázala, že dochádzalo k dotovaniu pokladne,
aj keď nevedela presne opísať spôsob konkrétneho konania konateľov spoločnosti v tomto smere.

V závere obžalovaný N.. W. poukazuje na obdobie údajne spáchanej trestnej činnosti v rozmedzí rokov
2003 a 2004, čo je už v súčasnosti obdobie desiatich rokov od začatia vyšetrovania a trestného stíhania
v tejto veci a vzhľadom na odstup času a spôsob života obžalovaného, jeho rodinu a zázemie, považuje
za nehumánne kriminovať ich dnes, jeho osobu, zvlášť, pokiaľ vkladal svoje vlastné finančné prostriedky
do existencie firmy. V ďalšom poukázal, že v súčasnosti je dlh voči štátu uhradený po konsolidácii
finančných prostriedkov a firmy, a to ku dňu 30.07.2009, teda v tomto smere obžalovaný nemá v tejto
veci žiadne podlžnosti.

Krajský súd na základe odvolaní odvolateľov preskúmal v zmysle ust. § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť
a odôvodnenosť všetkých výrokov napadnutého rozsudku ako aj správnosť postupu konania, ktoré
predchádzalo napadnutému rozsudku a zistil, že odvolania odvolateľov nie sú dôvodné.

Súd prvého stupňa vykonal na hlavnom pojednávaní všetky dostupné dôkazné prostriedky v záujme
ustálenia skutočného stavu veci, a to pri plnom rešpektovaní všetkých základných zásad trestného
konania pri vykonávaní dôkazov. V dôvodovej časti rozsudku vysvetlil, ktoré skutočnosti mal za
dokázané, o ktoré skutočnosti oprel svoje skutkové a právne závery a akými úvahami sa spravoval pri
hodnotení dôkazov jednotlivo i v ich súhrne.

Súhrn priamych a nepriamych dôkazov jednoznačne vedie aj odvolací súd k záveru, že obaja obžalovaní
sa dopustili všetkých skutkov tak, ako ich ustálil vo výrokovej časti napadnutého rozsudku súd prvého
stupňa a správne boli tieto skutky podradené aj pod príslušné ustanovenia Trestného zákona, účinného
v čase spáchania predmetných skutkov, teda účinného do 01.01.2006, keďže Trestný zákon účinný v
tomto dni pre obžalovaných nebol priaznivejší ako ten, za účinnosti ktorého spáchali predmetné skutky
a trestné činy.

Súd prvého stupňa podľa názoru odvolacieho súdu dostatočne zrozumiteľne obsiahlo a zákonným
spôsobom odôvodnil všetky výroky napadnutého rozsudku u oboch obžalovaných, preto si odvolací súd
tieto dôvody osvojil, stotožňuje sa s nimi a v ďalšom na ne preto iba poukazuje.

Reagujúc na odvolania odvolateľov, teda oboch obžalovaných, musí krajský súd konštatovať, že v
ich odôvodneniach neuviedli žiadne nové skutočnosti, ktoré by nevyplývali z ich pôvodných výpovedí
v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní a tiež neuviedli žiadne iné nové dôkazy, ktoré by
spochybňovali závery súdu prvého stupňa v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku. Treba
zdôrazniť, že je v podstate nezaujímavá obhajoba obžalovaných, či vkladali do pokladne spoločnej firmy
vlastné finančné prostriedky, rozhodujúce je, že svoje povinnosti v zmysle zákona pri plnení daňových a
odvodových povinností ignorovali, a to aj v čase, keď v čase splatnosti jednotlivých povinností bol podľa
znaleckého dokazovania v pokladni firmy dostatok finančných prostriedkov. Naopak, na druhej strane
obžalovaní miesto plnenia svojich povinností vo vzťahu k štátu, disponovali a kúpili v kritickom období
drahé motorové vozidlá, o ktorých nutnosti, hlavne v takýchto cenách, zakúpenia pre firmu má odvolací
súd tiež pochybnosti, teda plnili si leasingové povinnosti ako platby za zakúpené motorové vozidlá cez
leasingové spoločnosti, ktoré tiež zjavne patria medzi prednostné platby, ale rozhodne nie na úrovni
povinností obžalovaných, resp. právnických osôb a fyzických osôb vo vzťahu k štátu z pohľadu plnenia
daňových a ostatných odvodových povinností, či už vlastných alebo za svojich zamestnancov.

Po zhodnotení týchto skutočností teda opätovne odvolací súd musí konštatovať, že vina obžalovaných
v zmysle výrokovej časti napadnutého rozsudku vo všetkých skutkoch bola nesporne preukázaná.

Súd prvého stupňa nepochybil, pokiaľ kvalifikoval predmetné skutky v zmysle výrokovej časti
napadnutého rozsudku podľa ustanovení Trestného zákona účinného do 01.01.2006, keďže v tomto
období boli predmetné skutky spáchané, za účelnosti zákona účinného do 01.01.2006 a Trestný zákon
účinný po tomto dni nie je pre obžalovaných výhodnejší v porovnaní s predchádzajúcim Trestným
zákonom.



Odvolací súd nezistil pochybenie ani vo výroku o treste napadnutého rozsudku u oboch obžalovaných,
pretože súd prvého stupňa prihliadol ku všetkým významným zákonným skutočnostiam pri ukladaní
trestu, ktoré mohli mať a mali vplyv na rozhodnutie o druhu a výmere trestu. Na rozdiel od súdu
prvého stupňa a obžalovaných, odvolací súd považuje uložené tresty skôr za mierne, poddimenzované
z pohľadu rozsahu a dĺžky páchania trestnej činnosti obžalovanými. Súd prvého stupňa zohľadnil
pri ukladaní trestu poľahčujúcu okolnosť, že od spáchania predmetnej trestnej činnosti uplynulo dlhé
časové obdobie, počas ktorého obžalovaní viedli riadny život, čo by odvolací súd vôbec neakceptoval,
pokiaľ by bolo podané odvolanie v neprospech obžalovaných, pretože takéto dlhé časové obdobie od
podania obžaloby, resp. spáchania predmetnej trestnej činnosti bolo spôsobené prieťahmi spočívajúcimi
v problémoch zabezpečenia účasti obžalovaných a ich obhajcov na hlavnom pojednávaní, zjavne
išlo o snahu značne natiahnuť trestné konania a o možnosť následne potom využiť plynutie času
vo svoj prospech ako poľahčujúcu okolnosť, hoci z týchto dôvodov podľa názoru odvolacieho súdu
táto podmienka poľahčujúcu okolnosť nebola naplnená. Na druhej strane však odvolací súd musí
konštatovať, že trest uložený súdom prvého stupňa u oboch obžalovaných inak zodpovedá všetkých
základným hľadiskám aj z pohľadu individuálnej a generálnej prevencie, je zrejmé, že medzičasom
došlo k odstráneniu škodlivých následkov konania obžalovaných v roku 2009 splnením, aj keď značne
opozdeným, svojich povinností, pre ktoré im boli kladené za vinu z pohľadu obžaloby a rozsudku súdu
prvého stupňa.

Podľa názoru odvolacieho súdu uložené tresty sú zákonné a nebol dôvod pre zmenu v tejto časti
rozsudku.

Z týchto dôvodov potom krajský súd odvolania obžalovaných ako nedôvodné zamietol.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "1T/197/2005", "guid": "aa25c1e3-49f7-45bd-a4cb-b6dc59432627:14e49838-f245-4926-9eb8-495c07f84335", "vztah": "zamietnute"}]}, "cituje": [{"guid": "344731e3-3ff4-4282-bd64-23ebc9da8db7:94ab1957-dd70-4196-adc8-ba9d4ac597ed", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1", "spisova_znacka": "3To/4/2012", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 3To/4/2012 z 12. 3. 2012", "sud": "Krajský súd Trnava", "datum_vydania": "2012-03-12", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2012:2308010516.1"}], "citovane_v": []}