{"guid": "399fa3ea-d393-404f-8b6d-ba1dc6320f15:b5ad785f-2de3-4fd6-bb06-a68a8df7176f", "ecli": "ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1", "spisova_znacka": "25CoP/16/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Nitra sp. zn. 25CoP/16/2018 z 29. 5. 2018", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Nitra z 29. mája 2018, sp. zn. 25CoP/16/2018, ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1", "identifikacne_cislo": "4316217860", "sud": {"guid": "sud_123", "nazov": "Krajský súd Nitra", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-nitra"}, "sudca": "JUDr. Soňa Langová", "sudca_id": 347, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sona-langova-347", "datum_vydania": "2018-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Rodinné právo"], "podoblast": ["Vyživovacie povinnosti"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}, {"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/b5ad785f-2de3-4fd6-bb06-a68a8df7176f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Nitra
Spisová značka: 25CoP/16/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 4316217860
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lýdia Gálisová
ECLI: ECLI:SK:KSNR:2018:4316217860.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a členov senátu
JUDr. Márie Malíkovej a JUDr. Sone Vackovej, v právnej veci navrhovateľa: U. T., nar. XX.XX.XXXX,
bydlisko Z. XXXX/XX, XXX XX A., zastúpeného: ADVISORY LAW OFFICE - Dr. Gajdoš s.r.o., so sídlom
SNP 56, 934 01 Levice, IČO: 36 863 645, proti otcovi ako osobe povinnej platiť výživné: O.. P. T., nar.
XX.XX.XXXX, bytom XXX XX H. XXX, zastúpenému: JUDr. Eva Hlaváčová, advokátka so sídlom Farská
12, 949 01 Nitra, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Levice zo dňa
7. decembra 2017 č.k. 6Pc/21/2016-266, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  m e n í  tak, že návrh zamieta.

Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom zvýšil vyživovaciu povinnosť otca k navrhovateľovi zo sumy 150
eur na sumu 250 eur mesačne, ktorú uložil otcovi platiť vždy do 20-teho dňa v mesiaci vopred k rukám
navrhovateľa počnúc dňom  28.10.2016. Zaostalé výživné za obdobie od 28.10.2016 do 07.12.2017 v
sume 1.200 eur povolil otcovi splácať v mesačných splátkach vo výške 50 eur popri bežnom výživnom
počnúc právoplatnosťou rozsudku. Tým zmenil rozsudok Okresného súdu Levice č.k. 10P/374/2011-80
zo dňa 13.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 5CoP/27/2012-123 zo dňa
27.06.2012. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu. Svoje
rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 62 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1§ 78 ods. 1, 3 Zákona
o rodine, § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku, § 52 Civilného mimosporového poriadku.
1.2. Na základe vykonaného dokazovania konštatoval závažnú zmenu pomerov u navrhovateľa, ktorý je
už študentom vysokej školy s bývaním na internáte, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Ďalšie výdavky
navrhovateľa sú spojené s poľovníctvom, ktorému sa venuje ako koníčku.  U matky navrhovateľa zistil
zvýšenie príjmu o 115 eur, u otca zistil zvýšenie dôchodku o 40 eur a ukončenie vyživovacej  povinnosť
k dcére (50 eur). Konštatoval, že otec sa zbavil majetku, ktorým bol  4-izbový byt v H. a ktorého hodnota
bola medzi 48.000 eur až 76.000 eur. Považoval za neadekvátne, že otec byt daroval svojmu plnoletému
synovi za to, že tento mu požičal na jeho kúpu 6000 eur. Dospel k záveru, že speňažením bytu by otec
získal dostatok finančných prostriedkov na kúpu menšieho bytu, na svoje živobytie i na zvýšené výživné
pre navrhovateľa. K výdavkom otca na lieky uviedol, že ako dôchodca v súlade so zákonom č. 363/2011
Z.z. dostane finančné prostriedky vynaložené za lieky späť od svojej zdravotnej poisťovne bez toho, aby
musel o ne žiadať, keď limit pre starobných dôchodcov je 25 eur za štvrťrok, preto otec za lieky doplatí
len 8,33 eura mesačne. Neprihliadol na splácanie úveru otcom, nakoľko výživné má prednosť pred inými
výdavkami rodičov. Neprihliadol, na sumu 7.900 eur, ktorú otec nasporil pre navrhovateľa, keďže to bolo
v čase, keď pracoval a jeho príjem mu to dovoľoval.



1.3. Považoval zvýšenie výživného na sumu 250 eur za  primerané odôvodneným potrebám
navrhovateľa a možnostiam a schopnostiam otca. Otcovi po uhradení výživného, výdavkov na bývanie
a liekov ostane k dispozícii suma takmer 300 eur, ktorá podstatne prevyšuje sumu životného minima
pre dospelú osobu.  Zmenu pomerov mal  preukázanú už v čase podania návrhu, preto otcovi vzniklo
zaostalé výživné v sume 1200 eur (100 eur mesačne za 12 mesiacov od podania návrhu do vyhlásenia
rozsudku), ktoré povolil otcovi splácať v splátkach po 50 eur popri bežnom výživnom.   O trovách konania
rozhodol podľa § 52 CMP.

2. Otec podal v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie
zrušil a vec mu vrátil na nové prejednanie a rozhodnutie. Tvrdil, že uložená povinnosť ho vystavuje
zložitej sociálnej situácii, prípadne trestnému stíhaniu. Poukázal na skutočnosť, že jeho príjem
je limitovaný starobným dôchodkom a zdravotný stav mu neumožňuje pracovať, že je starobný
dôchodca so zdravotnými problémami. Súd prvej inštancie dôsledne neskúmal jeho schopnosť znášať
navrhovateľove vysoké náklady. Nebral do úvahy majetkové pomery navrhovateľa a jeho matky,
dôvodnosť výdavkov navrhovateľa a jeho postoj k nemu. Tvrdil, že syn sa o neho nezaujíma,
nenavštevuje ho, nepýta sa, či niečo nepotrebuje. Poukázal na svoj dobrý vzťah s ostatnými štyrmi deťmi
a tvrdil, že navrhovateľ je v názoroch ovplyvnený svojou matkou. Namietal, že súd prvej inštancie sa
nevysporiadal s jeho námietkou, že požadované výživné  je v rozpore s dobrými mravmi, v tejto časti
je rozhodnutie nepreskúmateľné. Poukázal na finančné prostriedky, ktoré od neho dostal navrhovateľ,
ich zostatok v sume 4.000 eur, z ktorého navrhovateľ môže pokryť svoje zvýšené výdavky počas celého
štúdia.  Tvrdil, že matka musí mať vyšší príjem, ako preukázala. Tým, že súd prvej inštancie zamietol
jeho návrh na vykonanie dokazovania výsluchom matky, odňal mu možnosť konať pre súdom.

5. Navrhovateľ vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že s rozsudkom súdu prvej inštancie súhlasí v celom
rozsahu a navrhuje ho potvrdiť. Poukázal na to, že otec okrem výživného mu inú podporu neposkytuje.
Zopakoval dôvody svojho negatívneho vzťahu k otcovi, ktoré opísal v konaní pred súdom prvej inštancie
a ďalšie skutočnosti zistené v priebehu  konania. Tvrdil, že matka mu okrem peňažného plnenia
poskytuje plnenie vecné, najmä bývanie, vrátane energií, starostlivosť o domácnosť, stravu,  vrátane
jej prípravy, starostlivosť o ošatenie,    zdravotnú starostlivosť a požičanie dopravného prostriedku.
Matka vlastní spoluvlastnícky podiel vo výške 1/6  na nehnuteľnosti v W., kde pestujú zeleninu a ovocie.
Po zvážení finančnej situácie sa s matkou dohodli na prenajatí bytu v A. za 400 eur mesačne a od
24.01.2018 býva s matkou v rodinnom dome.

6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané účastníkom
konania v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359 a § 362 ods. 1 CSP) a zistení, že
spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný rozsahom odvolania (§ 65 CMP), neviazaný dôvodmi odvolania
(§ 66 CMP), vec prejednal na nariadenom pojednávaní (§ 383 CSP)  pretože považoval za potrebné
zopakovať a doplniť dokazovanie (§ 68 CMP). Dospel k záveru, že odvolanie otca  je dôvodné, preto
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 388 CSP zmenil.

7. Konanie  vo veciach výživného plnoletých osôb je upravené v Civilnom mimosporovom poriadku
zákonom č. 161/2015 Z.z. účinnom od 01.07.2016. Z ustanovenia § 395 ods. 1 vyplýva, že ak
ustanovenie § 396 neustanovuje inak, platí tento zákon aj na konania začaté pred dňom nadobudnutie
jeho účinnosti. Podľa § 2  ods. 1 CMP na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného
sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
8. Podľa § 388 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie zmení, ak nie sú splnené podmienky
na jeho potvrdenie, ani na jeho zrušenie.
9. Podľa § 68 CMP,  odvolací súd dokazovanie zopakuje alebo doplní, ak to pre zistenie skutočného
stavu veci považuje za potrebné.

10. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa
zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len
na návrh.

11. Ustanovenie § 78 ods. 1 Zákona o rodine vyjadruje zásadu, že k zmene dohôd a súdnych rozhodnutí
o výživnom môže dôjsť len na základe zmeny pomerov. Zmena pomerov však musí byť takej povahy,
aby zakladala reálny dôvod na zmenu dohody či súdneho rozhodnutia. Pokiaľ súd dospeje k záveru,
že k zmene pomerov došlo, potom je namieste, aby sa prehodnotili hľadiská, na základe ktorých došlo



k stanoveniu výživného. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia pritom treba
považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane detí alebo rodičov. Pri rozhodovaní o zmene
výživného súd musí komplexne posúdiť všetky okolnosti, ktoré majú na výšku výživného vplyv. V tejto
súvislosti odvolací súd považuje za významné poznamenať, že pri rozhodovaní o návrhu, či už o zvýšení
alebo znížení vyživovacej povinnosti, je potrebné posudzovať, či a v akom smere došlo k zmene pomerov
od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky
výživného. Pri určovaní výživného súd berie zreteľ na odôvodnené potreby  oprávnenej osoby, ako aj
na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery osôb povinných poskytovať výživné.

12. V predmetnej veci sa syn domáhal voči otcovi zvýšenia výživného. Žiadal zvýšiť vyživovaciu
povinnosť otca na 250 eur, pričom preukazoval zmenu pomerov na svojej strane potrebami spojenými
s prípravou na budúce povolanie, keďže počnúc akademickým rokom 2016/17 zahájil štúdium na Q.
univerzite vo W.,  a uplynutím  doby od poslednej úpravy výživného. V návrhu poukázal aj na skutočnosť,
že otec daroval staršiemu synovi 4-izbový byt v H..  Otec nároky navrhovateľa akceptoval  do výšky
150 eur mesačne a tvrdil, že nie je v jeho možnostiach platiť vyššie výživné. Poukazoval na to, že
matka navrhovateľa je zamestnaná, preto môže poskytovať tiež výživné 150 eur, pričom sumu 300 eur
považoval za dostatočnú pre úhradu potrieb navrhovateľa. Poukázal tiež na sumu 7.900 eur, ktorá bola
pre navrhovateľa ušetrená za trvania manželstva na účel jeho štúdia.

13.1. Odvolací súd posudzujúc prejednávanú vec z hľadiska ustanovenia § 78 Zákona o rodine
na nariadenom pojednávaní zopakoval dokazovanie výsluchom otca a výsluchom navrhovateľa,
oboznámením sa s listinami nachádzajúcimi sa v spise a v pripojenom spise sp.zn.  10P/374/2011, a
doplnil dokazovanie zmluvou o krátkodobom nájme bytu, správami zamestnávateľa matky, mzdovým
listom matky za rok 2018, lustráciou matky v Sociálnej poisťovni, potvrdením o výške poberaných
nemocenských dávok matkou, rozhodnutiami o výške starobného dôchodku otca za roky 2016, 2017 a
2018 a dokladmi o platení výživného otcom.
13.2. Právna zástupkyňa navrhovateľa na odvolacom pojednávaní žiadala zmenu návrhu tak, že osoba
povinná platiť výživné je povinná platiť zvýšenie výživného v sume 250 eur  mesačne od podania návrhu.
Odvolací súd uznesením vyhlásenom na pojednávaní zmenu návrhu pripustil.
13.3. Právny zástupca otca uviedol, že otec je ochotný prispievať na výživu navrhovateľa výživným v
sume 170 eur s tým, že zaostalé výživné by splácal v splátkach. Navrhovateľ s návrhom nesúhlasil.
13.4. Zo zopakovaného a doplneného dokazovania mal odvolací súd preukázané, že naposledy
bola vyživovacia povinnosť otca k navrhovateľovi  určená rozsudkom Okresného súdu Levice
č.k. 10P/374/2011-80 zo dňa 13.03.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k.
5CoP/27/2012-123 zo dňa 27.06.2012, ktorý  nadobudol právoplatnosť 27.07.2012. Rozsudkom
odvolacieho súdu bolo zmenené zamietajúce rozhodnutie súdu prvej inštancie tak, že vyživovacia
povinnosť otca na navrhovateľa bola zvýšená zo sumy 120 eur na sumu 150 eur mesačne od
01.03.2012. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že odvolací súd pri zvýšení výživného prihliadal na
bezodplatný právny úkon, ktorým otec previedol 4-izbový byt v H. na svojho staršieho syna, ktorý  postup
považoval za snahu otca zbaviť sa majetku značnej finančnej hodnoty. Pri poslednej zmene výživného
odvolací súd tiež zohľadnil skutočnosť, že navrhovateľ (v tom čase maloletý) bol prijatý za študenta
prvého ročníka na gymnázium v A.
13.5. Otec bol v tom čase poberateľom starobného dôchodku vo výške 571,90 eura, býval v byte, ktorý
previedol na staršieho syna. Otec mal okrem navrhovateľa ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej
dcére F. F., nar. XX.XX.XXXX.  Matka bola zamestnaná na Obvodnom úrade v A. a jej priemerný čistý
mesačný príjem bol 603,33 eura. Nadobudla byt do svojho výlučného vlastníctva a splácala naň úver.
Matka iné vyživovacie povinnosti nemala. Okrem bežných výdavkov na vtedy maloletého navrhovateľa
(strava doma, oblečenie, hygiena, podiel na bývaní) matka  vyčíslila výdavky na sumu asi 53 eur (strava
v školskej jedálni, príspevok občianskemu združeniu EDIN pri ZŠ, doučovanie matematiky, lieky na
alergiu).
13.6.  V návrhu navrhovateľ vyčíslil výdavky matky spojené so spoločným bývaním, vrátane úveru a
odpadu, ďalšie svoje výdavky vyčíslil na sumu 84 eur (poistenie, telefón a mobilný internet, lieky na
alergiu), a uviedol výdavky, ktoré vznikli v súvislosti s jeho záujmom študovať na vysokej škole. Uviedol,
že všetky výdavky hradí matka zo svojho príjmu, výživného a rodinných prídavkov.  Neskôr uviedol  svoje
náklady spojené so štúdiom a pobytom mimo bydliska, a to  strava v školskej jedálni 4,20  eura/deň
+ dokúpenie jedla na celodenné stravovanie, študijný materiál cca 5 eur/skriptá, kopírovanie, služby
knižnice, terénna obuv na  školské cvičenia 250 eur, internát 58 eur. V súčasnosti je študentom 2. ročníka



A. fakulty TU vo W.. K sume 7.900 eur, ktoré mu nasporili rodičia, uviedol, že ich zostatok v sume
4.341,23 eura si odkladá na budúcnosť.
13.7. Otec navrhovateľa je stále poberateľom starobného dôchodku, ktorý bol  vo výške 599,70 eura v
roku 2016, vo výške 608 eur v roku 2017 a je vo výške 616,40 eura v roku 2018. Je spoluvlastníkom
pozemkov v katastrálnom území H.. Býva v 4-izbovom byte v H., ktorý je vo vlastníctve jeho staršieho
syna. Má výdavky na bývanie, stravu a lieky.
13.8. Matka navrhovateľa je zamestnaná Okresnom úrade A., pozemkový a lesný odbor. Priemerný
čistý príjem v roku 2016 mala 774,77 eura, v roku 2017 mala 714,89 eura. V roku 2018 bola
dočasne práceneschopná v čase od 16.01.2018 do 28.02.2018. Počas práceneschopnosti jej bola
zamestnávateľom vyplatená náhrada príjmu v sume 231,06 eura a sociálnou poisťovňou nemocenské
dávky v sume 659,80 eura.  Za obdobie január, marec, apríl 2018 (vo februári jej nebola vyplatená mzda)
dosiahla priemerný čistý príjem 796,79 eura. Spolu s nemocenskými dávkami mala matka za obdobie
od 01.01. do 30.04.2018 priemerný čistý príjem 820,31 eura. V súčasnosti poberá aj starobný dôchodok
vo výške 502 eur.

14.1. Zo zisteného stavu vyplýva, že od poslednej úpravy výživného do podania návrhu došlo k zmene
pomerov na strane navrhovateľa, ktorý je už plnoletý a pripravuje sa na budúce povolanie štúdiom na
vysokej škole. Navrhovateľovi vrástli výdavky o tie, ktoré sú spojené s bývaním na internáte, čiastočne
s cestovaním z miesta trvalého bydliska do miesta štúdia (W.) a so samotným štúdiom.  Starobný
dôchodok otca bol v čase podania návrhu na zvýšenie výživného o 27,80 eura vyšší, v roku 2017 o
36,10 eura vyšší a v roku 2018 je o 44,50 eura vyšší, ako v čase poslednej úpravy výživného. Otec
má naďalej výdavky na bývanie, stravu a lieky. Matka navrhovateľa mala ku dňu podania návrhu na
zvýšenie výživného príjem o 171,44 eura mesačne vyšší, v roku 2017 príjem o 111,56 eura vyšší, a v
roku 2018 príjem o 216,98 eura vyšší ako v čase poslednej úpravy (vrátane vyplatených nemocenských
dávok spolu 890,86 eura /231,06 +659,80=890,86/). Matka je poberateľkou starobného dôchodku vo
výške 502 eur.
14.2. Na základe uvedených skutočností odvolací súd dospel k záveru, že návrh a zvýšenie výživného
nie je dôvodný. Hoci je nepochybné, že potreby navrhovateľa sú vyššie, ako boli v čase poslednej
úpravy, tieto potreby dostatočne pokrýva doteraz určený príspevok otca na jeho výživu vo výške 150 eur
mesačne, spolu s výživným od matky a rodinnými prídavkami. Navyše otec je starobný dôchodca vo veku
67 rokov a podľa názoru odvolacieho súdu už nie je v jeho možnostiach ani schopnostiach zabezpečiť
si zvýšenie príjmu, napríklad vykonávaním závislej činnosti. Pokiaľ súd prvej inštancie prihliadal na
skutočnosť, že otec sa zbavil majetku tým, že 4-izbový byt bezodplatne previedol na svojho staršieho
syna, odvolací súd poukazuje na to, že uvedené už bolo zohľadnené pri určení poslednej vyživovacej
povinnosti otca v roku 2012. Preto nie je možné na rovnakú skutočnosť prihliadať opakovane. Podľa
názoru odvolacieho súdu aj keď otcovi ubudla vyživovacia povinnosť voči dcére F. vo výške 50 eur a
zvýšil sa mu starobný dôchodok o jeho valorizáciu, nie je od neho možné z týchto dôvodov požadovať
platenie vyššieho výživného. Poberateľ starobného dôchodku má totiž právo na dôstojnú starobu,
ktorú mu má práve jeho starobný dôchodok, vrátene jeho valorizácie, zabezpečiť. Zdravotné problémy,
ktoré sú spojené s pribúdajúcim vekom, s tým spojené výdavky nielen na lieky hradené zdravotnou
poisťovňou a nemožnosť dosiahnuť vyšší príjem sú okolnosti, na ktoré je potrebné pri určení výživného
prihliadať vo väčšej miere, ako na potreby navrhovateľa. Navrhovateľ je vo veku 21 rokov, plný života
a energie, a je v jeho možnostiach svoje prípadné vyššie potreby uspokojiť aj zárobkom z príležitostnej
či letnej brigádnickej činnosti študenta. Navyše má navrhovateľ stále k dispozícii zostatok peňažných
prostriedkov od rodičov, ktorý je  v sume 4.341,23 eura a tento môže použiť na svoje vyššie potreby
vzniknuté napríklad v súvislosti s jeho nákladným koníčkom - poľovníctvom a návštevami Ameriky.
Rovnako matka navrhovateľa má podstatne vyšší príjem ako otec, preto sa môže väčšou mierou podieľať
na výžive navrhovateľa, pričom vzhľadom na vek navrhovateľa už nie je možné prihliadať na jej osobnú
starostlivosť.

15. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  podľa § 388 CSP
zmenil tak, že  návrh zamietol.

16. Podľa § 57 CMP o nároku na náhradu trov, ak nejde o trovy konania štátu rozhoduje súd len na návrh.
Navrhovateľ pred súdom prvej inštancie žiadal priznať náhradu trov konania podľa § 55 CMP. Úspešný
účastník konania - otec do rozhodnutia odvolacieho súdu návrh na náhradu trov konania nepodal. Z
uvedeného dôvodu odvolací súd o trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP v spojení  s § 396 ods.
1 CSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Vo veci ide o konanie podľa



Civilného mimosporového  poriadku, ktorý stanovuje, že žiaden z účastníkov  nemá právo na náhradu
trov konania, pokiaľ tento zákon neustanovuje inak, pričom žiadne ustanovenie upravujúce nárok na
náhradu trov konania podľa CMP na danú vec nedopadá.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "6Pc/21/2016", "guid": null, "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "cefb4952-2a0a-4f44-9dcb-350e9aba68a0:bf287203-4537-4cea-98a1-119aeb2e1024", "ecli": "ECLI:SK:KSZA:2012:5110227245.1", "spisova_znacka": "5CoP/27/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 5CoP/27/2012 z 29. 4. 2012", "sud": "Krajský súd Žilina", "datum_vydania": "2012-04-29", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2012:5110227245.1"}, {"guid": "f4687b77-d19a-48ff-851e-fb856b0e5a6f:dbec6b8c-9da6-40ec-9d69-30a656249e19", "ecli": null, "spisova_znacka": "6Pc/21/2016", "nazov": "Rozsudok Okresného súdu Topoľčany sp. zn. 6Pc/21/2016 z 2. 12. 2016", "sud": "Okresný súd Topoľčany", "datum_vydania": "2016-12-02", "citacie_n": 0, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/f4687b77-d19a-48ff-851e-fb856b0e5a6f:dbec6b8c-9da6-40ec-9d69-30a656249e19"}], "citovane_v": []}