Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 6CoP/124/2013 z 25. 11. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Trenčín z 25. novembra 2013, sp. zn. 6CoP/124/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3613201547.1 Krajský súd Trenčín | 6CoP/124/2013 | ECLI:SK:KSTN:2013:3613201547.1 | 2013-11-25 | Rozsudok Oblasť práva: Rodinné právo – Vyživovacie povinnosti Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/3c616816-2c0a-4752-92bd-3f211cdff70a Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3613201547.1 Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 6CoP/124/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3613201547
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 11. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Stanislava Marková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3613201547.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Stanislavy Markovej a členov JUDr.
Ľubice Bajzovej a JUDr. Romana Hargaša, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: M. M., nar.
XX.X.XXXX, V. M., nar. XX.X.XXXX, H. M., nar. XX.X.XXXX, zastúpené Úradom práce, sociálnych vecí
a rodiny Partizánske, ako kolíznym opatrovníkom, deti matky: V. M., nar. X.X.XXXX, bytom B., 1. mája
XXX, zastúpenej Q.. Annou Žedényiovou, advokátkou v Trenčíne, Palackého 85/5 a otca: V. M., nar.
XX.X.XXXX, bytom obec B., toho času bytom S. M. XX, o zníženie výživného, na odvolanie otca, proti
rozsudku Okresného súdu Partizánske, zo dňa 05. septembra 2013, č.k. 4P/13/2013-77, jednohlasne,
takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e.

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým, v záhlaví identifikovaným rozsudkom, okresný súd zamietol návrh otca na zníženie
vyživovacej povinnosti a o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich
náhradu.

V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že otec maloletých detí, sa podaným návrhom domáhal
zníženia vyživovacej povinnosti, určenej rozsudkom súdu zo dňa 29.11.2011 č.k. 3P/69/2011-31 na
mal. M. zo sumy 130,- € mesačne na sumu 70,- € mesačne, na mal. V. zo sumy 100,- € mesačne na
sumu 60,- € mesačne a na mal. H. zo sumy 70,- € mesačne na sumu 50,- € mesačne, s účinnosťou
od 1.6.2012. Návrh odôvodnil tým, že od doby, kedy bolo súdom určené výživné, sa podstatne zmenili
okolnosti a pomery na jeho strane. Chcel prispievať deťom v doposiaľ určenej výške, na základe čoho,
súd schválil dohodu rodičov o výške výživného. V predchádzajúcom období, už podal návrh na zníženie
výživného, ktorý však súd zamietol, pričom súd sa odvolal výlučne na dohodu rodičov, uzavretú v zmysle
uvedeného rozsudku s tým, že nebral do úvahy možnosti na strane otca maloletých detí, ktoré sa zmenili
podstatne v tom, že ako otec maloletých detí, nemá možnosť plniť si vyživovaciu povinnosť, v doposiaľ
stanovenom rozsahu. Od úpravy styku, mu matka detí zrušila trvalý pobyt v mieste bydliska, nakoľko
je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti, kde spolu bývali. Od uvedenej doby, bol nútený si zabezpečiť
bývanie a prácu, medzičasom pracoval v Nemecku na pomocných prácach, nakoľko ju na Slovensku
nevedel nájsť. Výživné, ktoré doposiaľ hradil, hradil zo svojich úspor a za pomoci známych pôžičkami,
nakoľko chcel, aby bolo o deti postarané. V súčasnej dobe, to však už nezvláda .V súčasnej dobe, je
bez trvalého pracovného pomeru. Jeho mesačný príjem, predstavuje príjem z náhodných brigád, žije
z pôžičiek, dostal sa do zadĺženia. I napriek jeho súčasným zárobkovým pomerom, chce prispievať



zníženou sumou. Na pojednávaní k veci uviedol, že jeho vyživovacia povinnosť k mal. deťom bola
upravená v roku 2011, v rozvodovom konaní, pričom na výške sa s bývalou manželkou dohodli kvôli
tomu, že chcel, aby deti niečo mali. V tom čase nebol zamestnaný, bol evidovaný na ÚPSVaR, nemal
žiadny príjem. Peniaze si len požičiaval. Býval v tom čase u kamaráta v Bánovciach nad Bebravou a
potom u rodičov na adrese terajšieho bydliska. Platil rodičom 80-, mesačne za bývanie. V tom čase iné
výdavky nemal. Vyživovaciu povinnosť mal k 3 mal. deťom. Napriek týmto skutočnostiam, sa dohodol s
matkou mal. detí v rozvodovom konaní na výživnom vo výške 300 €, pretože mal sľúbenú prácu a požičal
si peniaze. Skutočne aj išiel pracovať do Nemecka, ale práca mu nevyšla. V tom čase, maloleté deti žili s
matkou, aké boli ich pomery a výdavky, povedať nevie. Má s terajším zamestnávateľom uzatvorenú zatiaľ
len dohodu o vykonaní práce, podľa ktorej mesačne odpracuje 55 hodín s príjmom max. 460,- € brutto
mesačne. Ide o prácu ako opilovanie stromkov, betonárske práce a všetko čo príde. Iný príjem nemá.
Týchto 55 hodín vykonáva prácu v priebehu celého mesiaca, na základe dohody nemôže tento pracovný
čas odpracovať naraz. Iný príjem nemá. Má náklady na ubytovanie 140,- € mesačne, cestovné do práce
a späť 250,- €, niekedy ho však zoberie kamarát, takže tieto náklady si nepočíta, náklady na cestovné
má len z miesta ubytovania do práce, čo je asi 80,- -100,- € mesačne. Má náklady na stravu. Iné výdavky
nemá. Vyživovaciu povinnosť má naďalej k 3 deťom. Na výživné si požičiaval peniaze, dlžný je rodičom
a p. S., spolu je to 5.500 € , rodičom dlhuje 2.000 € a p. S. 3.500 €. Za tých podmienok ako uvádza,
vykonáva prácu v Nemecku kvôli tomu, že si hľadá aj inú prácu, ale zatiaľ si inú prácu nenašiel. Je to
práca na dobu 3 mesiacov a v súlade so zákonmi v Nemecku. Je vyučený mäsiar, nikdy však túto profesiu
nerobil. Je držiteľom vodičského preukazu sk. A, B, C, E, hľadal si zamestnanie ako vodič kamiónu, ale
sa mu to nepodarilo. Všade žiadajú minimálne polročnú prax. Ovláda nemecký jazyk. Má alergiu, astmu
a inak je jeho zdravotný stav dobrý. Okrem výživného deťom kupuje aj sladkosti, oblečenie. Výživné platí
v stanovenej výške, zaplatil naposledy za marec 2013. Matka maloletých detí k návrhu uviedla, že s ním
nesúhlasí, pretože aj to, čo jej má otec dávať, je málo vzhľadom na potreby troch detí. Ďalej uviedla,
že ani určené výživné jej neplatí do stanoveného času, platí to v malých čiastkach a s meškaním aj 2-3
týždne, čo jej robí problémy. Pokiaľ ide o pomery na strane otca v čase rozvodového konania, nikdy u
rodičov nebýval, ani im neplatil 80,- € za bývanie. Krátko po rozvode mal prenajatý byt. Myslí si, že na
strane otca boli v tom čase pomery dobré, pretože sa chválil, kupoval si mobily, vždy prišiel v novom
oblečení. Podľa nej bol nezamestnaný. Dcéra M. vtedy chodila do 9. ročníka ZŠ, syn V. bol prvák na ZŠ
a syn H. chodil do MŠ. Ona mala v tom čase živnosť na upratovanie, čistenie a tepovanie. Príjem mala
z tejto činnosti v priemere 100,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala k 3 deťom. Bývala vo svojom
rodinnom dome. Platila plyn 100,- €, vodu za 3 mesiace 60,- €, elektrinu 65,- € mesačne, káblovku 9,-
€, internet 20,- €, platila deťom poistky vo výške 19 €, 17 € mesačne a ročne 80,- € a každé tri mesiace
okolo 50,- €, čo sú všetko poistky detí, z toho dve dcére a ďalšie dve, ostatným deťom. Potom už mala
náklady len na stravu v škole po 25,- € na každé z detí, pri nástupe do školy na pomôcky, družinu , V.
na hokej asi 15,- € mesačne, tiež na korčule okolo 50,- €, oblečenie, hygienické potreby, cestovné na
hokej. Všetky mal. deti majú okuliare. V súčasnej dobe sa výdavky zvýšili tým, že dcéra M. chodí do
1. ročníka Strednej odbornej školy - podnikateľský odbor v C., kde za ubytovanie je 27,- € mesačne,
strava 60,- € mesačne, cestovné asi 30,- € mesačne, hygienické potreby 20,- € mesačne, oblečenie 30,-
€ mesačne, 60,- € sú výdavky na pomôcky a knihy, vreckové 25,- € mesačne, každý mesiac majú nejaké
aktivity napr. návšteva divadla, čo je asi 20,- €. Mal. H. chodí do MŠ, ale od 1.9.2013 začne chodiť do
ZŠ, tak sa zvýšia výdavky. Na pomôcky budú náklady 30,- € a to aj V.. Mal. V. je žiakom 2. ročníka
v ZŠ , má zvýšené náklady v súvislosti s tým, že nosí okuliare. Mala zvýšené náklady na zubára pre
maloletých, keď zaplatila 56,- € za H. 27.2.2013, v ten istý deň za syna V. 25,- €, 12.4.2013 27,- € za M.
a 22.11.2012 32,- € za H.. Pracuje v sklade na dohodu a vychystáva drogériu s príjmom 50,- € mesačne.
Prácu tam vykonáva len podľa potreby a požiadaviek zamestnávateľa, ktorý jej zavolá. Iný príjem nemá.
Poberá len rodinné prídavky 65,- €. Býva v rodinnom dome, s výdavkami na bývanie jej vypomáhajú
rodičia, tiež so stravou. Podľa nej pomery na strane otca mal. detí sú dobré, lebo stále chodí na aute. Za
mesiac marec, z výživného, ktoré mal otec zaplatiť do 15.4.2013, zaplatil len 30,- €. Otec nemôže mať
problém nájsť si adekvátne zamestnanie, je zdravý chlap, podľa nej sa mu nechce. Právna zástupkyňa
matky maloletých detí k návrhu uviedla, že s ním nesúhlasia, dôvody na strane otca, zakladajúce právo
na zníženie výživného nie sú. Rovnaký návrh podal otec pod sp. zn. 3P/73/2012, kde bolo právoplatne
rozhodnuté, že návrh otca sa zamietol. Ďalej k veci uviedla, že sú tu skôr dôvody pre zvýšenie výživného,
pretože sa zvýšili výdaje hlavne na mal. Vanesu, ktorá v čase rozvodu, bola žiačkou 9. ročníka ZŠ,
kedy neboli výdavky na ubytovanie a na stravu ako sú teraz, tiež cestovné. H. je už prijatý na ZŠ, do
ktorej od septembra nastúpi a tieto skutočnosti zakladajú právo na zvýšenie výživného, lebo sú s tým
spojené zvýšené náklady. Všetky tieto skutočnosti, ktoré otec uvádza v tomto konaní, boli prednesené
už aj v predchádzajúcom konaní a tam už bolo právoplatne rozhodnuté zo strany súdu I. stupňa, ako aj



odvolacieho súdu, že nie sú dôvody na strane otca, na zníženie výživného. Poukazuje na veľmi krátky
časový odstup medzi týmito rozhodnutiami. Kolízny opatrovník k návrhu uviedol, že odporúča návrh otca
na zníženie výživného, zamietnuť.

Ďalej v odôvodnení okresný súd uviedol, že vykonaným dokazovaním zistil, že matka maloletých, mala
v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti, príjem z podnikania 150 - 200,- € mesačne. Vyživovaciu
povinnosť mala k trom deťom. Bývala vo svojom rodinnom dome. Platila plyn 100,- €, vodu za 3 mesiace
60,- €, elektrinu 65,- € mesačne, káblovku 9,- €, internet 20,- €, platila poistky 19,- € , 17,- € mesačne a ,- €
ročne a každé tri mesiace okolo 50,- €, to všetko na maloleté deti. Mala náklady na stravu v škole po 25,-
€ na každé z detí, pri nástupe do školy na pomôcky, družinu, mal. V. na hokej asi 15,- € mesačne a tiež
50,- € na korčule, výdavky na oblečenie, hygienické potreby a cestovné na hokej. V súčasnosti sa rozsah
jej vyživovacích povinností nezmenil. Od 1.5.2012, je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie.
Obcou Skačany je hodnotená kladne. Býva s maloletými deťmi v 4-izbovom rodinnom dome, o deti sa
riadne stará. Komisiou ochrany verejného poriadku v Skačanoch nebola riešená za priestupok. Poberá
prídavok na tri maloleté deti, v sume spolu 69,30 €. Od 18.6.2012 do 31.12.2012, bola zamestnaná
u zamestnávateľa RAMAS PLUS s.r.o. Nitrianska Blatnica. V súčasnosti je zamestnaná u rovnakého
zamestnávateľa na dohodu o pracovnej činnosti, ako skladník s dohodnutou pracovnou odmenu 50,-
€ za každý odpracovaný mesiac a s pracovným časom maximálne 10 hodín týždenne. Má náklady
na bývanie, na plyn 100,- € mesačne, doplatok za plyn 350,- € ročne, elektrinu 65,- € mesačne, vodu
25,- € štvrťročne, poistky na deti spolu 56,- € mesačne, internet 24,- € mesačne, domovú poistku 115,-
€ ročne, drevo na kúrenie 200,- € ročne. Otec maloletých, bol v čase poslednej úpravy vyživovacej
povinnosti nezamestnaný, nepoberal žiadne dávky ani príspevky k dávke, vyživovaciu povinnosť mal k
trom maloletým deťom. V súčasnosti podľa vlastného tvrdenia, býva v obci Horné Vestenice, zo správy
obce vyplýva, že tam nemá trvalý, ani prechodný pobyt a obci nie je o jeho osobe nič známe. Nie je
evidovaný na ÚPSVaR v Novákoch, ako uchádzač o zamestnanie. Nie je poberateľom dávky v hmotnej
núdzi, ani príspevkov k dávke. Je zamestnaný v Nemecku, ako záhradný a stavebný pracovník, zmluvu
má od 23.3.2013. Za bývanie v zahraničí platí 160,- € mesačne a cestovné do práce a späť má 130,- €
mesačne, cestovné z miesta ubytovania do práce má 80 - 100,- € mesačne. Má príjem 460,- € brutto,
349,99 € netto mesačne. Je vyučený mäsiar, je držiteľom vodičského preukazu skupín A, B, C, E, prácu
vodiča kamiónu sa mu zohnať nepodarilo, ako sám tvrdí, pretože nemá prax. Ovláda nemecký jazyk. Má
alergiu a astmu, inak je zdravotne v poriadku. Mal. M. bola v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti,
žiačkou 9. ročníka ZŠ. V súčasnosti je žiačkou 2. ročníka Strednej školy podnikania v C., kde platí internát
30,- € mesačne, stravu 3,50 € denne, cestovné 20,- € mesačne, vreckové 15,- € týždenne, mimoškolské
aktivity 10,- € mesačne a telefón 10,- € mesačne. Nosí okuliare, s čím má matka zvýšené výdavky. Zo
správy Strednej odbornej školy podnikania C. vyplýva, že má náklady súvisiace so štúdiom na internát
v sume 27,- € mesačne, na stravu 60,- € mesačne, na knihy 59,- €, na odborné exkurzie 41,- € a na
výchovno-kultúrne predstavenia 4,- €. Mal. V. bol v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti žiakom 1.
ročníka ZŠ. V súčasnosti je žiakom 3. ročníka ZŠ v B., dobre sa učí, aktívne hráva hokej v Partizánskom,
matka má zvýšené náklady na cestovanie a na športovú výstroj. Je zdravý, stravuje sa v škole, kde mu
matka platí stravné v sume 25,- € mesačne, chodí do družiny, kde platí mesačný poplatok 3,50 €. Mal.
H. v čase ostatnej úpravy vyživovacej povinnosti navštevoval materskú školu, v súčasnosti je žiakom 1.
ročníka základnej školy, má zdravotné problémy, pravidelne navštevuje hematológa v Partizánskom, má
zhoršený zrak, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Predtým navštevoval materskú školu, kde mu matka
platila za stravu 25,- € mesačne a jednorazový poplatok 30,- €. Matka zaplatila za zubné ošetrenie
všetkých troch detí sumu 84,- €. Zo spisu súdu sp. zn. 3P/75/2012 vyplýva, že otec maloletých detí sa
návrhom zo dňa 8.6.2012, domáhal na súde zníženia vyživovacej povinnosti k mal. M. na sumu 70,-
€ mesačne, k mal. V. na sumu 60,- € mesačne a k mal. H. na sumu 50,- € mesačne. Návrh odôvodnil
v podstate rovnakými skutočnosťami, ako návrh v posudzovanej právnej veci. Súd vo veci rozhodol
rozsudkom zo dňa 27.8.2012, č.k. 3P/75/2012-47 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne,
zo dňa 14.11.2012 č.k. 17CoP/111/2012-73 tak, že návrh zamietol z dôvodu, že od vydania rozhodnutia
o výživnom nenastala taká zmena na strane maloletých detí a na strane otca, ktorá by odôvodňovala
odlišnú úpravu výživného.

Ďalej s odkazom na ust. § 62 ods. 1 - 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1,
3 Zákona o rodine, § 2 písm. c/ zák.č. 601/2003 Z.z. o životnom minime, okresný súd v odôvodnení
uviedol, že súd na základe výsledkov vykonaného dokazovania a po ich zhodnotení dospel k záveru,
že návrhu otca nie je možné vyhovieť. K tomuto záveru dospel súd z dôvodu, že z vykonaného



dokazovania vyplýva, že otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
nezamestnaný. V súčasnosti je zamestnaný s príjmom 349,99 € netto mesačne. Jeho pomery sa teda
v porovnaní s poslednou úpravou vyživovacej povinnosti nie zhoršili, ale zlepšili. K zníženiu výživného
pritom môže dôjsť len v takom prípade, ak dôjde k podstatnému zhoršeniu pomerov povinného,
alebo k podstatnému zlepšeniu pomerov oprávneného, respektíve druhého z rodičov, ktorý má voči
oprávnenému tiež vyživovaciu povinnosť. V posudzovanej veci k zhoršeniu pomerov od poslednej
úpravy výživného na strane otca nedošlo, a nedošlo ani k zlepšeniu pomerov maloletých detí, prípadne
k podstatnému zlepšeniu pomerov ich matky. Matka maloletých detí bola v čase ostatnej úpravy
vyživovacej povinnosti samostatne zárobkovo činná osoba, v súčasnosti je nezamestnaná, pracuje
však 10 hodín týždenne na základe dohody o pracovnej činnosti, podľa dokladov predložených jej
zamestnávateľom s mesačnou mzdou 50 €. Maloletá M. bola v čase ostatnej úpravy vyživovacej
povinnosti žiačkou základnej školy, v súčasnosti je žiačkou strednej školy, mimo miesta svojho trvalého
bydliska, s čím sú spojené zvýšené náklady, jej pomery sa teda zhoršili. Maloletý V. je naďalej žiakom
základnej školy, jeho pomery sa podstatným spôsobom nezmenili a maloletý H. je žiakom prvého ročníka
základnej školy, v súvislosti s nástupom do školy, stúpli výdavky na jeho zaopatrenie, jeho pomery
sa teda oproti ostatnej úprave vyživovacej povinnosti zhoršili. Zmena pomerov , ktorá od poslednej
úpravy výživného nastala u mal. detí, neodôvodňuje zníženie vyživovacej povinnosti. Súčasné určené
výživné, zodpovedá možnostiam a schopnostiam otca, i odôvodneným potrebám maloletých detí. Súd
tiež prihliadal na to, že je pravdepodobné, že obaja rodičia majú zrejme vyššie príjmy, ako deklarujú
a ako to vyplýva z predložených dokladov, pretože výdavky , ktoré podľa ich vyjadrenia platia, sú
vyššie, než nimi uvádzané príjmy. Súd vychádzal aj z toho, že otec maloletých detí nemá zmenenú
pracovnú schopnosť, je vyučený, je držiteľom vodičského oprávnenia, ovláda nemecký jazyk, nie je
povinný osobne sa starať o žiadnu ďalšiu osobu, môže si teda nájsť výhodnejšie zamestnanie, ako v
súčasnosti, z ktorého by dosahoval vyšší príjem a bol by schopný plniť vyživovaciu povinnosť. Príjem,
ktorý dosahuje v súčasnej dobe, je bežný príjem aj v SR, pritom by však otec nemal také náklady na
bývanie a cestovné, aké podľa jeho vyjadrenia a predložených dokladov, platí v súčasnej dobe. Preto
súd návrh otca, ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania, rozhodol súd podľa § 146 ods. 1 písm.
a) Občianskeho súdneho poriadku tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania,
pretože ide o konanie, ktoré môže začať i bez návrhu.

Rozsudok prvostupňového súdu, v zákonom stanovenej lehote, odvolaním napadol otec maloletých
detí a žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie
konanie. V odvolaní uviedol, že v čase, kedy súd naposledy rozhodoval o výške výživného na maloleté
deti a to tak, že schválil v konaní uzatvorenú dohodu o výživnom, otec sám chcel výživným v takom
rozsahu prispievať, pretože v tom čase mal zapožičané finančné prostriedky, na plnenie výživného. Tieto
si zapožičal s prísľubom práce v zahraničí, teda počítal s tým, že výživné bude môcť v takej výške plniť,
keďže sa však zapožičané prostriedky minuli a on našiel prácu len v horších platobných pomeroch,
nemá inú možnosť, ako domáhať sa zníženia výživného, pretože medzičasom matka podala na neho
trestné oznámenie, pre trestný čin zanedbania povinnej výživy. V súčasnej dobe, už nezvláda pôvodne
stanovené výživné platiť, našiel si síce zamestnanie, v súvislosti s ktorým, mu však vznikajú náklady.
V čase podania návrhu, bol jeho mesačný príjem do 460,- eur, z ktorého si hradil bývanie v zahraničí v
sume 120,- eur mesačne, náklady na dochádzku na pracovisko v sume 60,- eur mesačne a má ďalšie
náklady na stravu a ošatenie. Podľa jeho názoru, teda od doby poslednej úpravy výživného, na jeho
strane došlo k podstatnej zmene pomerov, odôvodňujúcej zníženie výživného, tak ako sa to svojim
návrhom domáha. Poukázal aj na to, že majetkové pomery rodičov detí sú rozdielne, zatiaľ čo on je
prakticky bezdomovcom, potom čo mu matka detí zrušila trvalé bydlisko v dvojpodlažnom rodinnom
dome, ktorého je vlastníčkou, ona vlastní spomínanú nehnuteľnosť. Podľa jeho názoru, súd dostatočne
neprihliadal na zmenu pomerov na jeho strane a pokiaľ ide o matku, tieto na jej strane dostatočne
nevyhodnotil, menovite pokiaľ ide skutočnosť, aká je výška jej zárobku v pomere s nákladmi, ktoré jej
vznikajú v súvislosti s dochádzkou do zamestnania. Poukázal na to, že predovšetkým sa zmenili dôvody,
na základe ktorých, bola uzatvorená dohoda rodičov v pôvodnom rozhodnutí, ktorým bola stanovená
výška výživného. Podľa jeho názoru, pri rozhodovaní o jeho nároku, treba predovšetkým vziať do úvahy
nielen odôvodnené potreby oprávneného, ale aj schopnosti a možnosti povinného, tiež jeho majetkové
pomery, ku ktorým kritériám, však okresný súd objektívnym spôsobom neprihliadal.

Matka nevyužila svoju zákonnú možnosť, sa k podanému odvolaniu otca vyjadriť.



Kolízny opatrovník vo svojom písomnom vyjadrení k podanému odvolaniu uviedol, že navrhuje rozsudok
prvostupňového súdu, ako vecne správny potvrdiť.

Krajský súd v Trenčíne, preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa ust. § 214 ods.
2 O.s.p. a za použitia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. dospel k záveru, že odvolanie otca, nie je dôvodné.

Odvolací súd si v plnom rozsahu osvojil skutkový stav zistený súdom prvého stupňa, ktorý považoval
za správny. Zo svojich zistení, vyvodil okresný súd aj správny záver a krajský súd sa v plnom rozsahu
stotožňuje nielen so skutkovými, ale aj právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku a v
zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. na ne poukazuje. Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia dodáva nasledovné:

Vychádzajúc z ust. § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom,
je ich zákonnou povinnosťou trvajúcou do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia,
prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má
právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na
to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa stará. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov
(§ 62 ods. 4, 5 Zákona o rodine).

Priznané výživné v prípade, ak sa zmenia pomery, možno vychádzajúc z ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine
zmeniť, pretože nie je rozhodnutím nemenným. Plynutím času môže nastať zmena pomerov tak na
strane detí, v dôsledku pribúdajúceho veku, zvyšovania nákladov na zabezpečovanie ich odôvodnených
potrieb, ako aj na strane rodičov a to zvýšením, alebo znížením príjmu, prípadne existenciou iných
okolností, ktoré môžu mať zásadný vplyv pri posudzovaní, či k zmene pomerov na strane či už rodičov,
alebo dieťaťa došlo.

Súdna prax, výkladom ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine, považuje za zmenu pomerov na strane
oprávneného dieťaťa, výraznú zmenu vo výške jeho nákladov na základné životné potreby (bývanie,
strava, ošatenie), ale aj zmenu vo výške nákladov na uspokojovanie sociálnych potrieb dieťaťa -
vzdelávania, kultúrne a športové aktivity, závislé od veku dieťaťa, ale aj náklady na zdravotný stav
dieťaťa. Uvedené náklady na uspokojovanie potrieb dieťaťa, má pokrývať výživné od rodičov, keďže
dieťa si ich samé nemôže zabezpečiť, nie je totiž schopné samé sa živiť. Náklady na potreby
dieťaťa, uspokojujú obaja rodičia a to podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Súd
zohľadňuje pri posudzovaní výživného, aj výkon osobnej starostlivosti o dieťa, ktorým sa kompenzuje
výživné vo finančnom vyjadrení.

Zmena pomerov, môže nastať aj na strane rodičov maloletého dieťaťa. Môže to byť vznik, alebo
zánik ďalšej vyživovacej povinnosti, zmena v ich majetkových a príjmových pomeroch, prípadne
zmena v ich nevyhnutných výdavkoch a podobne. Pri určení výživného, resp. jeho zvýšení, alebo
znížení, teda zmene, prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti,
možnosti a majetkové pomery povinného, pričom u povinného na to prihliadne aj vtedy, ak sa tento
vzdá bez dôležitého dôvodu, výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu, rovnako
prihliadne aj neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Preskúmavané schopnosti
na strane povinného, predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a
rozumieme nimi vlastnosti, dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného,
zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z
hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania
príjmu.

V preskúmavanej veci, posledná úprava výživného na maloleté deti, bola rozsudkom Okresného súdu
Partizánske zo dňa 29.11.2011, č.k. 3P/69/2011-31, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 21.12.2011.
Týmto rozsudkom bolo rozvedené manželstvo rodičov maloletých detí, tieto boli zverené na čas po
rozvode do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný prispievať na ich výživu a to na mal.
M. 130,- eur mesačne, na mal. V. sumou 100,- eur mesačne a na mal. H. 70,- eur mesačne. Z



obsahu spisového materiálu vyplýva, že výživné na maloleté deti, bolo určené rozsudkom súdu a nie
schválením rodičovskej dohody. Otec maloletých detí bol v čase poslednej úpravy vyživovacej povinnosti
nezamestnaný, inú vyživovaciu povinnosť nemal. Matka maloletých mala v čase poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti príjem z podnikania 150 - 200,- € mesačne. Vyživovaciu povinnosť mala k trom
deťom. Bývala vo svojom rodinnom dome. Platila plyn 100,- €, vodu za 3 mesiace 60,- €, elektrinu 65,-
€ mesačne, káblovku 9,- €, internet 20,- €, platila poistky 19,- € , 17,- € mesačne a ,- € ročne a každé
tri mesiace okolo 50,- €, to všetko na maloleté deti. Mala náklady na stravu v škole po 25,- € na každé
z detí, pri nástupe do školy na pomôcky, družinu, mal. V. na hokej asi 15,- € mesačne a tiež 50,- € na
korčule, výdavky na oblečenie, hygienické potreby a cestovné na hokej.

Predmetom posúdenia prvostupňového súdu tak bolo, či od doby tejto úpravy vyživovacej povinnosti,
došlo na strane tak maloletých detí, ako aj rodičov, k takej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala
otcom navrhované zníženie vyživovacej povinnosti. Odvolací súd po preskúmaní všetkých relevantných
skutočností dospel zhodne s prvostupňovým súdom k záveru, že okresný súd správne vyhodnotil otcom
tvrdenú zmenu pomerov na jeho strane, ako nespôsobilú opodstatnene privodiť zníženie vyživovacej
povinnosti, určenej mu v prospech maloletých detí. Je potrebné si uvedomiť, že od doby poslednej úpravy
vyživovacej povinnosti došlo predovšetkým k zmene pomerov na strane maloletých detí, ktoré sú staršie
a vzhľadom na ich vek a odôvodnené potreby, má nepochybne matka zvýšené náklady, čo menovite v
prípade mal. M., spočíva v tom, že od septembra 2012, nastúpila na štúdium na strednej škole v mieste
rozdielnom, od jej trvalého bydliska, maloletý H. začal navštevovať prvý ročník základnej školy, čo
predstavuje zákonný dôvod, nie pre zníženie, ale dokonca zvýšenie vyživovacej povinnosti. Pokiaľ otec
maloletých detí poukazuje na okolnosti, za ktorých došlo naposledy k úprave výživného na maloleté deti,
pričom podľa jeho vyjadrenia, s takou výškou výživného, napriek veku detí súhlasil len z toho dôvodu,
že si zapožičal finančné prostriedky na jeho úhradu, odvolací súd uvádza, že možnosť zmeny súdnych
rozhodnutí o výživnom, ako ich predpokladá Zákon o rodine v ust. § 78, nezakladá dôvod na revíziu a
preskúmavanie predchádzajúcich súdnych rozhodnutí o výživnom, ale len po preukázaní, že sa zmenila
niektorá zo skutočností, ktorá ovplyvnila výšku výživného, môže súd výšku výživného upraviť odlišne.
Takúto kvalifikovanú zmenu pomerov na strane otca, však ani odvolací súd nezistil. V čase vydania
predchádzajúceho rozhodnutia o výživnom, bol otec nezamestnaný. V čase vydania napadnutého
rozhodnutia, ktorým súd rozhodoval o návrhu otca na zníženie vyživovacej povinnosti, bol však otec
maloletých detí zamestnaný a dosahoval príjem, vyživovacie povinnosti mu nepribudli. Z tohto pohľadu,
ako správne konštatoval aj prvostupňový súd, nemožno na strane otca, hovoriť o takej kvalifikovanej
zmene pomerov, ktorá by opodstatňovala odlišnú úpravu výšky jeho vyživovacej povinnosti. Naviac, otec
na podklade prakticky rovnakých skutkových okolností, sa domáhal zníženia vyživovacej povinnosti, už
v konaní 3P/75/2012, v ktorom Okresný súd Partizánske, rozsudkom zo dňa 27.08.2012 návrh otca
zamietol, ktoré rozhodnutie prvostupňového súdu, bolo potvrdené aj Krajským súdom v Trenčíne, pod
čislom 17CoP/111/2012-73 zo dňa 14.11.2012, kde v odôvodnení odvolací súd jednoznačne uzatvoril,
vychádzajúc z totožných skutkových tvrdení otca, aké uvádzal ako dôvod na zníženie výživného , že
nie je možné konštatovať žiadnu takú zmenu pomerov na jeho strane, ktorá by odôvodňovala odlišnú
úpravu výšky výživného. Od doby, ako súd naposledy rozhodoval o návrhu otca na zníženie vyživovacej
povinnosti, otec zmenu pomerov, spočívajúcu v iných rozhodujúcich skutkových okolnostiach netvrdil,
ani nepreukázal a takáto zmena pomerov, nebola zistená ani zo strany či už okresného, alebo krajského
súdu. Správne pri rozhodovaní okresný súd prihliadol aj na to, že otec maloletých detí nemá zmenenú
pracovnú schopnosť, je vyučený, je držiteľom vodičského oprávnenia, ovláda nemecký jazyk, nie je
povinný osobne sa starať o žiadnu ďalšiu osobu, môže si teda nájsť výhodnejšie zamestnanie, ako v
súčasnosti, z ktorého by dosahoval vyšší príjem a bol by schopný plniť si riadne vyživovaciu povinnosť.
Pokiaľ otec v odvolaní poukazuje na to, že bolo potrebné sa zaoberať aj pomerom príjmu a nákladov na
strane matky, jeho námietka je nedôvodná, pretože okresný súd túto skutočnosť a to nielen na strane
matky, ale aj na strane otca vyhodnotil podľa názoru odvolacieho súdu v celom rozsahu správne, kedˇ
uviedol, že je pravdepodobné, že obaja rodičia majú zrejme vyššie príjmy, ako deklarujú a ako to
vyplýva z predložených dokladov, pretože výdavky , ktoré podľa ich vyjadrenia platia, sú vyššie, než
nimi uvádzané príjmy.

Z uvedených dôvodov, preto krajský súd napadnutý rozsudok okresného súdu, ako vecne správny, za
použitia § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.



O trovách odvolacieho konania, súd rozhodol za použitia § 224 ods. 1 v spojitosti s § 146 ods. 1 písm.
a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu, s poukazom na skutočnosť, že ide o
konanie, ktoré mohlo začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .