Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 6S/149/2017 z 13. 2. 2019
Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 13. februára 2019, sp. zn. 6S/149/2017, ECLI:SK:KSBA:2019:1017201580.1
Krajský súd Bratislava | 6S/149/2017 | ECLI:SK:KSBA:2019:1017201580.1 | 2019-02-13 | Rozsudok
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/dffe714c-5fb3-4a46-a9fd-5ea98294b2e8
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2019:1017201580.1

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 6S/149/2017
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1017201580
Dátum vydania rozhodnutia: 14. 02. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Krišková
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2019:1017201580.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Andrey
Kriškovej a sudcov Mgr. Mariána Degmu a JUDr. Otílie Belavej, v právnej veci žalobcu: URBAN FALATH
GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Havlíčkova 16, 811 04 Bratislava,
IČO: 47 244 895, proti žalovanému: Národná banka Slovenska, so sídlom Imricha Karvaša 1, 813 25
Bratislava, IČO: 30 844 789, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. NBS1-000-013-308
zo dňa 21.07.2017, jednohlasne, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave napadnuté rozhodnutie žalovaného Národnej banky Slovenska č.
NBS1-000-013-308 zo dňa 21.07.2017 z r u š u j e  a vec vracia žalovanému na ďalšie konanie.

Krajský súd v Bratislave priznáva žalobcovi voči žalovanému právo na čiastočnú náhradu trov konania
za zaplatený súdny poplatok, o výške ktorej rozhodne správny súd po právoplatnosti tohto rozsudku
samostatným uznesením.

o d ô v o d n e n i e :

I. Rozhodnutia správnych orgánov.

1. Národná banka Slovenska, útvar dohľadu nad finančným trhom (ďalej len „NBS“) ako prvostupňový
orgán podľa § 2 ods. 2, § 18 a § 22 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám
(ďalej len „ZSI“), v spojení s § 5, §6 ods.2 prvej vety, §18 až § 52 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „SP“), vo veci žiadosti o sprístupnenie
informácií zo dňa 17.06.2017, doručenej elektronicky NBS dňa 21.06.2017, podanej žiadateľom URBAN
s.r.o., advokátska kancelária, so sídlom Slanská Huta 77, Košice, IČO: 47 244 895, vydala rozhodnutie
č.100-000-046-521 k č.sp. NBS1-000-012-506 zo dňa 22.06.2017, ktorým podľa § 18 ods. 2 v spojení s §
3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h) ZSI a § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s § 3 ods. 3 a § 3 ods. 4 štvrtá veta zákona
č. 747/2004 Z.z. o dohľade nad finančným trhom (ďalej len „zákon o dohľade“), nevyhovela žiadosti
žiadateľa a nesprístupnila požadované informácie (všetky rozhodnutia vydané NBS v oblasti výkonu
dohľadu nad spotrebiteľským právom a/alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do
06.06.2017 v konaniach, kde účastníkom konania bol subjekt POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25,
Bratislava, IČO: 35 807 598).

2. Žiadateľ napadol rozhodnutie odvolaním zo dňa 06.07.2017, doručené NBS dňa 07.07.2017, o ktorom
rozhodol guvernér NBS pod č. NBS1-000-013-308 zo dňa 21.07.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie
NBS č.100-000-046-521 k č.sp. NBS1-000-012-506 zo dňa 22.06.2017 potvrdil a odvolanie zamietol.

II. Žaloba.



3. Včas podanou žalobou zo dňa 22.09.2017, doručenou Krajskému súdu v Bratislave dňa 25.09.2017,
sa spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, ako právny predchodca žalobcu, (ďalej len
„žiadateľ”) domáha preskúmania zákonnosti napadnutých rozhodnutí, ktoré žiada zrušiť a vrátiť
žalovanému na ďalšie konanie a rozhodnutie. Podľa názoru žalobcu, výrok prvostupňového rozhodnutia
NBS ako aj výrok rozhodnutia guvernéra NBS sú
arbitrárne, nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť a nedostatok dôvodov, zistenie skutkového stavu
orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce pre riadne posúdenie veci, došlo k podstatnému porušeniu
ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného
rozhodnutia.

4. Eventuálne žalobca žiadal, aby súd zrušil rozhodnutie žalovaného v spojení s prvostupňovým
rozhodnutím a žalovanému ako osobe povinnej, aby uložil povinnosť sprístupniť žalobcom požadovanú
informáciu v lehote ôsmich dní od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia.

5. Žalobca uviedol, že ako žiadateľ dňa 17.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácií podľa § 14
ZSI, a to všetkých rozhodnutí NBS vydané v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/
alebo dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 06.06.2017 v konaniach, kde
účastníkom konania bol subjekt POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598.

6. Žalobca poukázal na znenie § 12 ZSI, podľa ktorého nie je možné bez ďalšieho odmietnuť
sprístupnenie celého dokumentu z dôvodov podľa § 8 až § 11 ZSI. Zákonodarca v snahe naplnenia
účelu zákona v § 12 zakotvil dve významné pravidlá, ktoré umožňujú efektívne realizovať právo na
slobodný prístup k informáciám, a to pravidlo selekcie a pravidlo dočasnej ochrany informácií. Účelom
ustanovenia § 11 ods. 1 písm. h) ZSI je zabezpečiť nerušený výkon kontroly, dohľadu alebo dozoru.
Avšak nesprístupniť, resp. obmedziť sprístupnenie informácií podľa písmena h) je možné len vo vzťahu
k informáciám týkajúcich sa výkonu prebiehajúcej alebo ešte neuskutočnenej plánovanej kontroly,
dohľadu alebo dozoru. V prípade ukončených kontrol, dohľadov a dozorov absentuje účel v podobe
zabezpečenia nerušeného výkonu. Hoci Najvyšší súd SR pôvodne zastával názor, že predmetné
ustanovenie musí byť vykladané reštriktívne a informácia sa nesprístupňuje ako celok, Ústavný súd
SR neskôr v náleze z 10.11.2011 sp. zn. IV. ÚS 464/10 vyslovil názor, že takýto výklad je nedôvodne
reštriktívny a vzhľadom na úvodnú vetu § 11 ods. 1 je informáciu možné poskytnúť aj v obmedzenom
rozsahu. Takéto sprístupnenie informácie v obmedzenom rozsahu sa musí urobiť za podmienok § 12
ZSI. Ak požadované dokumenty obsahujú len čiastkové informácie, ku ktorým nie je podľa zákona
vylúčený prístup, povinná osoba musí tieto informácie sprístupniť. Nie je možné zamietnuť prístup ku
všetkým informáciám nachádzajúcim sa v dokumente z dôvodu, že iba niektoré informácie podliehajú
ochrane.

7. Vylúčenie sprístupnenia celého dokumentu nespĺňa podľa názoru žalobcu ústavnú požiadavku
proporcionality a minimalizácie zásahu do základného práva na informácie, keďže sa neuplatnilo pravidlo
selekcie iba naozaj citlivých informácii. Paušálne nesprístupnenie všetkých informácií obsiahnutých v
požadovanej dokumentácii je podľa názoru žalobcu nielen v rozpore s cieľom a podstatou ZSI ale aj v
rozpore s Ústavou SR.

8. Žalobca namietal, že guvernér NBS sa v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal s rozsiahlymi
námietkami žalobcu uvedenými v článku II. a III. odvolania. Guvernér NBS v svojom rozhodnutí
reaguje iba selektívne opakovaním odôvodnenia prvostupňového orgánu verejnej správy, no vecne a
materiálne neodpovedá na námietky a vecné argumenty žalobcu. Žalobca poukázal na ust. § 46 a §
47 Správneho poriadku, kde je zakotvená požiadavka, aby rozhodnutie správneho orgánu vychádzalo
zo spoľahlivo zisteného skutkového stavu a súčasne obsahovalo predpísané náležitosti. K základným
právam účastníka konania obsiahnutých v práve na spravodlivý proces patrí právo účastníka konania
na uvedenie dostatočných dôvodov na ktorých je rozhodnutie založené. Žalobca poukázal na uznesenie
Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžf/29/2010 z 10.03.2011, v zmysle ktorého „ak súd v odôvodnení
nereaguje na zásadnú, relevantnú námietku, súvisiacu s predmetom súdnej ochrany prednesenú
žalobcom, je potrebné tento nedostatok považovať za prejav arbitrárnosti. Súd je povinný dbať na to, aby
jeho rozhodnutie bolo presvedčivé, na podporu čoho uvedie dostatočné argumenty.“ V tejto súvislosti
žalobca poukázal na judikatúru súdov, ktorá nevyžaduje, aby na každý argument strany aj na taký, ktorý
je pre rozhodnutie bezvýznamný bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. Ak však ide o argument,
ktorý je pre rozhodnutie rozhodujúci, vyžaduje sa špecifická odpoveď práve na tento argument.



III. Vyjadrenie žalovaného.

9. Žalovaný sa vyjadril k žalobe podaním doručeným súdu dňa 14.03.2018 s tým, že žalobu považuje
za nedôvodnú a žiadal ju zamietnuť.

10. Žalovaný uviedol, že žalobca bol informovaný v súlade s § 15 ods. 1 ZSI o tom, že jeho žiadosť za
obdobie od 01.01.2008 do 31.03.2015 bola listom zo dňa 22.06.2017 postúpená Slovenskej obchodnej
inšpekcii, Ústrednému inšpektorátu v Bratislave, pretože v uvedenom období bola Slovenská obchodná
inšpekcia príslušná na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa súvisiacej s finančnými službami.
Preto reálne nebolo možné požadované informácie z tohto obdobia poskytnúť, keďže NBS v uvedenom
období nemala kompetenciu na výkon dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa súvisiacej s finančnými
službami.

11. Pokiaľ ide o nasledujúce obdobie roku 2015, roky 2016 a 2017, odkedy NBS postupne nadobudla
výkon dohľadu v oblasti ochrany finančných služieb spotrebiteľa podľa zákona č. 373/2014 Z.z., NBS na
základe komplexného a dôsledného preskúmania žiadosti dospela k jednoznačnému záveru, že žiadateľ
- žalobca na požadované informácie nemá zákonný nárok podľa ustanovení zákona o dohľade a ani
podľa ZSI.

12. K námietke, že Slovenská obchodná inšpekcia poskytla žalobcovi všetky rozhodnutia na CD nosiči
za obdobie vykonávaného dohľadu v oblasti ochrany spotrebiteľa súvisiacej s finančnými službami,
žalovaný poukázal na rozsiahle zmeny zákonnej regulácie pri premene ochrany spotrebiteľa súvisiacej
s finančnými službami na ochranu finančných spotrebiteľov a pri prerozdelení kompetencií medzi
Slovenskou obchodnou inšpekciou a NBS v zmysle zákona č. 373/2014 Z.z. a zákona č. 35/2015 Z.z., s
odkazom na prechodné ustanovenia tak, že postupy Slovenskej obchodnej inšpekcie pri dohľade v rámci
ochrany spotrebiteľa súvisiacej s finančnými službami, regulovali iné zákonné pravidlá, ako sú zákonné
pravidlá regulujúce postupy NBS v rámci ochrany finančných spotrebiteľov, preto Slovenská obchodná
inšpekcia dokončovala svoj neukončený dohľad aj podľa prechodných ustanovení vyššie spomenutých
zákonov.

13. Žalovaný ďalej uviedol, že v konaní a rozhodnutí o neposkytnutí požadovaných informácii postupoval
v súlade s ustanoveniami ZSI a zákona o dohľade, ktorý v tejto súvislosti je lex specialis a nadväzuje
na ZSI. Zákon o dohľade v ustanoveniach § 3 ods. 4 poslednej vety výslovne upravuje pravidlá postupu
žalovanej, ako povinnej osoby pri požadovaní informácií súvisiacich s dohľadom a to aj so zohľadnením
ustanovení § 11 ods. 1 písm. h) ZSI. Nesprístupnenie požadovaných informácii bolo riadne a podrobne
odôvodnené v napadnutých obidvoch rozhodnutiach, s uvedením relevantných ustanovení ZSI.

14. Podľa žalovaného, zákon o dohľade v § 1 ods. 3 písm. a) bod 3 zakotvuje, že súčasťou dohľadu nad
finančným trhom NBS je okrem iného aj vedenie konaní, v ktorých NBS rozhoduje o udelení povolení,
licencií, súhlasov a predchádzajúcich súhlasov, o uložení sankcií a opatrení na nápravu, alebo o vydaní
iných rozhodnutí podľa tohto zákona o dohľade a osobitných predpisov v oblasti dohľadu. V § 2 ods. 2 a
ods. 5 druhá veta, § 3 ods. 4 v poslednej vete zakotvuje zákon o dohľade, že dohľad nad dohliadanými
subjektmi je neverejný, že na základe informácií získaných pri dohľade môže NBS sprístupniť a
poskytnúť tretím osobám len informácie zverejnené podľa zákona o dohľade alebo osobitného predpisu v
oblasti finančného trhu a že povinná osoba nesprístupní a neposkytne požadované informácie súvisiace
s dohliadaným subjektom finančného trhu alebo s činnosťou dohliadaného subjektu finančného trhu,
ktoré sú požadované podľa osobitného predpisu, ktorým je ZSI. Spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., IČO:
35 807 598, patrí medzi dohliadané subjekty finančného trhu, pričom požadované informácie súvisia s
činnosťou tejto spoločnosti ako dohliadaného subjektu finančného trhu.

15. Informácie, ktoré požadoval žalobca sprístupniť, nepatria medzi povinne zverejňované údaje ani
medzi informácie sprístupňované na základe žiadosti žiadateľov, a to vzhľadom na vylúčenie prístupu v
zmysle ustanovení § 3 ods. 4 posledná veta v spojení s § 11 ods. 1 písm. h) ZSI. Žalobca bol informovaný,
že podľa § 37 ods. 1 písm. d) zákona o dohľade NBS na svojom webovom sídle alebo vo svojom vestníku
zverejňuje výrok vykonateľného rozhodnutia alebo aj odôvodnenie rozhodnutia NBS alebo ich časti, ak
sú určené na zverejnenie podľa tohto zákona o dohľade alebo osobitného predpisu.



16. Žalovaný poukázal na judikatúru Najvyššieho súdu SR, ktorý judikoval, že Ústava SR v článku
26 zaručuje právo na informácie a zároveň upravuje obmedzenia, ktoré je potrebné dodržiavať pri
uplatňovaní práva na informácie tak, aby sa vytvorila primeraná rovnováha. Obsahom základného
práva na prijímanie informácii nie je právo dostávať informácie podľa predstáv a očakávaní žiadateľa.
Účelom ustanovenia § 11 ZSI je chrániť informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu
orgánu verejnej moci podľa osobitných predpisov. Preto Najvyšší súd SR považuje za správny záver,
že žalobcom uplatnené právo na informácie je obmedzené ZSI, ktorý nedovoľuje žalovanému ako
orgánu kontroly, dozoru alebo dohľadu, ktorý je viazaný článkom 2 ods. 2 Ústavy SR zverejniť iné
informácie týkajúce sa výkonu kontroly, dozoru alebo dohľadu než tie, ktoré tvoria výsledok činnosti pri
výkone kontroly, dozoru alebo dohľadu a ktoré ustanovuje zákon (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 4Sži/41/2014 z 05.05.2015).

17. V závere žalovaný zotrval na tom, že objektívne existuje zákonný dôvod na nesprístupnenie
žiadaných informácií podľa § 11 ods. 1 písm. h) ZSI a žiadal žalobu v celom rozsahu zamietnuť.

IV. Replika žalobcu.

18. V replike doručenej súdu dňa 12.04.2018 žalobca s tvrdením žalovaného uvedeným vo vyjadrení k
žalobe nesúhlasil. Uviedol, že žalovaný nijakým spôsobom neozrejmil, prečo nie je možné postupovať
v zmysle § 12 ZSI a žalobcovi poskytnúť požadované informácie tým spôsobom, že informácie, ktoré
podliehajú ochrane budú vyselektované a anonymizované, resp. začiernené a ostatné by sprístupnila.
Iba takýmto postupom by zo strany NBS nedošlo k porušeniu práva na informácie.

19. Žalobca uviedol, že podstatou prijatia ZSI do právneho poriadku Slovenskej republiky bolo stanoviť
procesný postup a podmienky sprístupnenia všetkých informácií každému na zásade „čo nie je tajné, je
verejné“. Podľa § 3 ods.1 ZSI každý má právo na sprístupnenie informácií. Žalovaný síce nie je povinný
tieto informácie zverejniť, avšak ide o sprístupnenie informácií na základe individuálnej žiadosti, pričom
ZSI v § 8 - §11  vymedzuje, ktoré informácie sa nesprístupňujú, pričom okrem princípu selekcie  (§
12 ZSI), je v zákone zakotvený princíp prevažujúceho verejného záujmu, v zmysle ktorého je možné
sprístupniť aj tie informácie, ktoré sú inak zákonom chránené.

20. Podľa názoru žalobcu, sprístupnenie informácií o výsledku kontroly, dozoru, dohľadu alebo výsledné
rozhodnutie, nemôže byť na základe ust. § 11 ods.1 písm. h) ZSI odmietnuté ako celok.

V. Administratívne konanie.

21. Z administratívneho spisu súd zistil, že spoločnosť URBAN s.r.o., advokátska kancelária, ako právny
predchodca žalobcu, elektronicky dňa 21.06.2017 požiadal o sprístupnenie informácii, a to poskytnutie
všetkých rozhodnutí NBS, ktoré boli vydané zo strany NBS v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským
právom a/alebo nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 06.06.2017 v konaniach, kde
účastníkom konania bol subjekt POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598.

22. Listom č. záznamu: 100-000-046-420, č.sp. NBSI-000-012-556 zo dňa 22.06.2017 NBS postúpila
žiadosť o poskytnutie informácií Slovenskej obchodnej inšpekcii - Ústredný inšpektorát SOI v Bratislave
s odôvodnením, že NBS vykonáva dohľad v oblasti ochrany finančných záujmov spotrebiteľov až od
01.01.2015 (zák.č. 373/2014 Z.z.), resp. 01.04.2015 (zák.č. 129/2010 Z.z.) s tým, že žiadateľ bude o
postúpení vo vymedzenej časti upovedomený.

23. NBS - útvar dohľadu nad finančným trhom, ako príslušný prvostupňový orgán, rozhodnutím č.
100-000-046-521 k č. sp. NBS1-000-012-506  zo dňa 22.06.2017 nevyhovel žiadosti podľa § 18 ods.
2 v spojení s § 3 ods. 1 a § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k
informáciám v znení neskorších predpisov , § 2 ods. 2 a ods. 5 v spojení s § 3 ods. 3 a ods. 4
štvrtá veta zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade nad finančným trhom v znení neskorších predpisov,
nesprístupnil žiadateľovi požadované informácie s odvolaním sa na skutočnosť, že údaje, ktoré žiada
žiadateľ poskytnúť, sú informáciami súvisiacimi s dohľadom nad dohliadaným subjektom, požadované
informácie NBS nezverejňuje a zároveň, že žiadateľ nie je subjektom, ktorému je NBS oprávnená alebo
povinná poskytnúť požadované informácie.



24. Proti prvostupňovému rozhodnutiu podal žalobca ako žiadateľ odvolanie doručené žalovanému
elektronicky dňa 07.07.2017, o ktorom rozhodol guvernér NBS pod č. NBS1-000-013-308 dňa
21.07.2017 tak, že prvostupňové rozhodnutie NBS č.100-000-046-521 k č.sp. NBS1-000-012-506
zo dňa 22.06.2017 potvrdil a odvolanie zamietol. Rozhodnutia prvostupňového a druhostupňového
správneho orgánu sú predmetom súdneho prieskumu.

VI. Verené vyhlásenie rozsudku.

25. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 9 ods. 1 SSP rozhodol vo veci
rozsudkom, ktorý verejne vyhlásil dňa 14.02.2019, postupujúc podľa § 107 ods. 2 a § 137 ods. 4 SSP.
Žalobca ani žalovaný nežiadali o nariadenie pojednávania vo veci, súdom boli poučení, ak sa výslovne
nevyjadria, že žiadajú o nariadenie pojednávania, bude mať súd za to, že súhlasia s rozhodnutím vo
veci bez nariadenia pojednávania.

VII. Právne posúdenie veci.

26. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci  (§ 10, § 13 ods.1
SSP) preskúmal napadnuté rozhodnutie a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.

27. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade
s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi. V intenciách
§ 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie, ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a)
SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy
pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych správnych aktov. V zákonom predpísanom
postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný vykonať úkony v priebehu administratívneho
konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má zákonom predpísané náležitosti.

28. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“), v správnom
súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a
právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

29. Podľa § 6 ods. 1 SSP, správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť
rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej
správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach
ustanovených týmto zákonom.

30. Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych
práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.

31. Podľa čl. 26 ods. 1 Ústavy  Slovenskej republiky, sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

32. Podľa čl. 17 ods. 1 zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd ako
ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, sloboda prejavu
a právo na informácie sú zaručené.

33. Podľa čl. 17 ods. 5 zák. č. 23/1991 Zb. ktorým sa uvádza Listina základných práv a slobôd, ako
ústavný zákon Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky, štátne orgány a
orgány územnej samosprávy sú povinné primeraným spôsobom poskytovať informácie o svojej činnosti.
Podmienky a vykonanie ustanoví zákon.

34. Podľa § 1 zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, tento zákon upravuje
podmienky, postup a rozsah slobodného prístupu k informáciám.

35. Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 211/2000 Z.z., každý má právo na prístup k informáciám, ktoré majú
povinné osoby k dispozícii.

36. Podľa § 11 ods. 1 písm. h) zákona č. 211/2000 Z.z., povinná osoba obmedzí sprístupnenie informácie
alebo informáciu nesprístupní, ak sa týka výkonu kontroly, dohľadu alebo dozoru orgánom verejnej moci



podľa osobitných predpisov okrem informácie o rozhodnutí alebo o inom výsledku kontroly, dohľadu
alebo dozoru, ak jej sprístupnenie nezakazujú osobitné predpisy.

37. Podľa § 47 ods. 1 zák. č. 71/1967 Zb. o správnom konaní (Správny poriadok), rozhodnutie musí
obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní (rozklade). Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa
všetkým účastníkom konania vyhovuje v plnom rozsahu.

38. Podľa § 47 ods. 2 zák. č. 71/1967 Zb., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia
právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy
konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, správny orgán určí
pre ňu lehotu; lehota nesmie byť kratšia, než ustanovuje osobitný zákon.

VIII. Závery správneho súdu.

39. Úlohou súdu v prejednávanej veci bolo preskúmať zákonnosť postupu a rozhodnutia žalovaného,
ktorým nebolo vyhovené žiadosti žalobcu o poskytnutie informácie ktorú podal podľa § 14 zák. č.
211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.

40. Z obsahu administratívneho spisu je zrejmé, že žalobca sa domáhal práva na informácie zaručené
Ústavou SR v spojení so zákonom o slobodnom prístupe k informáciám, keď žiadal sprístupniť všetky
rozhodnutia NBS, ktoré boli vydané v oblasti výkonu dohľadu nad spotrebiteľským právom a/alebo
dohľadu nad spotrebiteľskými úvermi v období od 01.01.2008 do 06.06.2017 v konaniach, v ktorých bola
účastníkom konania spoločnosť POHOTOVOSŤ, s.r.o., sídlo Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598).

41. Pre posúdenie napadnutých rozhodnutí je potrebné uviesť, že samotný výrok rozhodnutia obsahuje
rozhodnutie vo veci, je teda jadrom celého rozhodnutia. Z rozhodnutia je záväzný len výrok, preto
musí byť formulovaný tak, aby bol vykonateľný. Správny poriadok ustanovuje povinné obsahové
náležitosti výroku. Vždy je potrebné uviesť ustanovenie právneho predpisu podľa ktorého sa rozhodlo.
Je nevyhnutné, aby z výroku bolo jasné, kto je adresátom rozhodnutia (účastník konania) a čo sa
rozhodnutím ukladá, mení alebo ruší, resp. autoritatívne potvrdzuje. Výrok musí byť formulovaný jasne,
stručne, určito a zrozumiteľne tak, aby účastník konania i orgán, ktorý má rozhodnutie preskúmať mohol
bezpečne a bez pochybnosti ustáliť výsledok konania. Požiadavku určitosti, presnosti a zrozumiteľnosti
výroku treba dôsledne rešpektovať aj pri vydávaní rozhodnutia odvolacieho orgánu, aby účastník
konania mohol jednoznačne a určite poznať konečný výsledok konania.
42. Súd po preskúmaní prvostupňového rozhodnutia zistil, že výrok tohto rozhodnutia má vady, ktoré
spočívajú v tom, že obsah výroku nekorešponduje s obsahom odôvodnenia predmetného rozhodnutia.
Prvostupňovým rozhodnutím, s prihliadnutím na jeho výrok, bolo pravdepodobne rozhodnuté o celej
žiadosti žiadateľa, napriek tomu, že časť žiadosti vzťahujúcu sa k informáciám za obdobie 01.01.2008
do 31.03.2015, povinná osoba postúpila osobe, o ktorej sa domnievala, že má požadované informácie
k dispozícii. Z obsahu administratívneho spisu je postúpenie časti žiadosti datované  v ten istý deň
ako bolo vydané prvostupňové rozhodnutie orgánu verejnej správy, ktoré bolo doručené Slovenskej
obchodnej inšpekcii dňa 26.06.2017, pričom z administratívneho spisu nie je zrejmé kedy došlo k
expedovaniu predmetného postúpenia. S prihliadnutím na postúpenie časti žiadosti o informácie,
s prihliadnutím na výrok a odôvodnenie prvostupňového rozhodnutia, potom nie je zrejmé, o čom
prvostupňový orgán rozhodol, t.j. či rozhodol o celej žiadosti o informácie alebo iba o nejakej časti,
vzhľadom na postúpenie časti žiadosti. Ak žalovaný časť žiadosti o informácie odmietol, pretože žiadané
informácie nemá k dispozícii, bolo potrebné, aby sa táto skutočnosť premietla do výroku rozhodnutia,
ako aj do jeho odôvodnenia. Vo výroku rozhodnutia je síce uvedený § 3 ods. 1 ZSI, ale z výroku
rozhodnutia prvostupňového orgánu nie je zrejmé, na akú časť žiadosti o informácie sa tento právny
dôvod rozhodnutia vzťahuje. Ak sa dôvod rozhodnutia vzťahuje iba na časť žiadosti, je potrebné, aby
to z výroku rozhodnutia bolo nepochybne zrejmé napr. že to bude obsiahnuté v samostatnom výroku,
prípadne, že výrok rozhodnutia bude obsahovať špecifikáciu časti žiadosti, na ktorú sa daný dôvod
rozhodnutia vzťahuje, čo sa v danom prípade nestalo. Keďže z rozhodnutia povinnej osoby v prvom



stupni nie je zrejmé, či rozhodla o celej žiadosti, s prihliadnutím na následné postúpenie časti žiadosti
(aj keď sa formálne javí, že áno), je toto rozhodnutie nezrozumiteľné, a teda zmätočné.

43. V odôvodnení prvostupňového rozhodnutia orgán verejnej správy prvého stupňa odkázal žiadateľa
- žalobcu na webové sídlo v sekcii výroky právoplatných rozhodnutí, kde si môže žiadateľ výroky
právoplatných rozhodnutí o udelení povolenia na vykonávanie bankových činností, o uložení sankcie
banke alebo pobočke zahraničnej banky a iné výroky právoplatných rozhodnutí vo veciach ochrany
finančných spotrebiteľov vyhľadať. Správny súd je názoru, že tieto skutočnosti uvedené v odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia sa mali premietnuť aj do výroku prvostupňového rozhodnutia.

44. Z rozhodnutia odvolacieho orgánu je zrejmé, že sa týmito nedostatkami konania povinnej osoby
vôbec nezaoberal, v napadnutom rozhodnutí sa ani nevysporiadal s námietkami čl. II. a čl. III. uvedenými
žalobcom v odvolaní - s pravidlom selekcie a s pravidlom dočasnej ochrany informácií.

45. Vzhľadom na uvedené Krajský súd v Bratislave dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie
žalovaného bolo potrebné zrušiť, nakoľko vzhliadol nesúlad výroku rozhodnutia orgánu verejnej správy
prvého stupňa s odôvodnením, ktoré odvolací orgán bez ďalšieho potvrdil. Preto súd preskúmavané
rozhodnutie žalovaného podľa § 191 ods.1 písm. d) SSP zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. O
výroku, ktorým žalobca žiadal uložiť žalovanému povinnosť sprístupniť požadovanú informáciu, súd
vzhľadom na zrušenie rozhodnutia podľa § 191 ods. 1 písm. d) SSP nerozhodol. Úlohou žalovaného
bude v ďalšom konaní postupovať v zmysle právnych záverov správneho súdu vyslovených v tomto
rozsudku (§  191 ods. 6 SSP).

IX. Trovy konania.

46. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd podľa § 167 ods. 1 SSP v spojení s § 175 ods.
1 SSP vzhľadom na úspech žalobcu v konaní s tým, že nárok bol priznaný čiastočne, za zaplatený
súdny poplatok, pričom podľa § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd
po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením. Súd nepriznal žalobcovi náhradu trov
právneho zastúpenia, nakoľko tieto nepovažoval za dôvodne (účelne) vynaložené. V tejto súvislosti
súd poukazuje, že zásada účelnosti trov potrebných na uplatnenie alebo bránenie práva je vyvoditeľná
zo všeobecných zásad efektivity a spravodlivosti  súdneho konania ako celku a z ústavnoprávneho
princípu proporcionality, chrániaceho primeranosť ako hodnotu právneho štátu. Primeranosť súvisí s
rozumnosťou v práve, ktorá je chápaná ako vyhľadávanie praktickej rovnováhy v rámci aplikácie práva
(uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6MCdo/9/2013 z 20.06.2014). Aplikujúc uvedenú zásadu a
berúc do úvahy skutočnosť, že žalobca je advokátska kancelária a právny zástupca žalobcu je podľa
údajov z Obchodného registra, súčasne aj jeho spoločníkom a konateľom bolo podľa názoru súdu
potrebné o náhrade trov konania rozhodnúť tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

47. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona
č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť. Kasačná sťažnosť musí byť podaná v lehote
jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia súdu. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie
znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 443 SSP, § 145 ods. 2
písm. c) SSP).

Kasačná sťažnosť sa podáva na krajskom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal.

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné
podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Tieto povinnosti
neplatia, ak má sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo
ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.



V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 SSP uviesť označenie
napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie
rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa
podáva a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).