Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2S/23/2018 z 25. 9. 2018 Citácia: rozsudok Krajského súdu Bratislava z 25. septembra 2018, sp. zn. 2S/23/2018, ECLI:SK:KSBA:2018:8017200334.1 Krajský súd Bratislava | 2S/23/2018 | ECLI:SK:KSBA:2018:8017200334.1 | 2018-09-25 | Rozsudok Oblasť práva: Správne právo – Žaloby proti právoplatným rozhodnutiam a postupom správnych orgánov Citované ustanovenia: § 190 SSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/0eaca697-cc52-4451-9abe-950c4eee5fb5 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2018:8017200334.1 Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2S/23/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8017200334
Dátum vydania rozhodnutia: 26. 09. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Vlastimil Pavlikovský
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2018:8017200334.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Vlastimila Pavlikovského a členov
senátu JUDr. Jeannette Hajdinovej a JUDr. Michala Dzurdzíka, PhD., v právnej veci žalobkyne: kpt.
K.. S. J., narodená XX.X.XXXX, bytom v N. - R. C., N. XXXXX/XX, zastúpenej advokátkou JUDr.
Ivetou Rajtákovou, so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanému: Ministerstvo vnútra Slovenskej
republiky, so sídlom v Bratislave, Pribinova 2, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. KM-
OLVS-94/2015/OPK zo dňa 9.11.2015, takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a .

Žalovanému sa právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

I. Priebeh administratívneho konania

1. Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove dňa 30.7.2015 vykonalo pohovor so žalobkyňou
z dôvodu organizačných zmien s tým, že na základe organizačného opatrenia ministra vnútra SR č.
16 zo dňa 21.7.2015 bola s účinnosťou od 1.8.2015 zrušená jej doterajšia funkcia a vytvorila sa nová
funkcia s inou náplňou činnosti. V rámci pohovoru jej bolo ponúknuté služobné zaradenie: (1) referent
(ID-20330) Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh odboru poriadkovej polície Okresného
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, a (2) starší referent špecifikácia poverený policajt (ID-20213)
Obvodného oddelenia Policajného zboru Veľký Šariš odboru poriadkovej polície. Žalobkyňa ani s jednou
z ponúkaných funkcií nesúhlasila. Pohovor vykonal riaditeľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove plk. Mgr. K. Q. pred domom žalobkyne dňa 30.7.2015 o 13:27 hod. v čase jej práceneschopnosti;
prítomní boli aj mjr. Mgr. W. Mileriková, mjr. X.. T. V. a manžel žalobkyne Ing. J..

2. Riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove personálnym rozkazom č. 360 zo dňa
30.7.2015 v znení personálneho rozkazu č. 361 zo dňa 31.7.2015 previedol žalobkyňu podľa § 35
ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. o štátnej službe príslušníkov Policajného zboru, Slovenskej
informačnej služby, Zboru väzenskej a justičnej stráže Slovenskej republiky a Železničnej polície v
znení neskorších predpisov (ďalej len zákon č. 73/1998 Z.z.) dňom 1.8.2015 na funkciu: referent
špecialista (20213) vnútorného oddelenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, služobného úradu Ministerstva vnútra SR; súčasne žalobkyňu
dňom 31.7.2015 odvolal z doterajšej funkcie podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. Dôvodom
na prevedenie žalobkyne bolo organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 16/2015 a v dôsledku
organizačných zmien dňom 31.7.2015 bola zrušená jej doterajšia funkcia a vytvorila sa nová funkcia s
inou náplňou činnosti podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa prevzala personálny rozkaz
dňa 31.7.2015 počas práceneschopnosti pred jej domom a k prevzatiu dopísala: „Nesúhlasím“.



3. Žalovaný rozhodnutím č. KM-OLVS-94/2015/OPK zo dňa 9.11.2015 zamietol odvolanie žalobkyne a
potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 360 zo dňa 30.7.2015. V odôvodnení uviedol,
že prevedenie žalobkyne na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby bolo vynútené
nemožnosťou ďalšieho vykonávania doterajšej funkcie, pretože bola zrušená v dôsledku organizačných
zmien. Prevedenie na inú funkciu teda prebehlo v súlade s § 35 ods. 1 písm. a/, ods. 9 zákona č. 73/1998
Z.z.

Nestotožnil sa s námietkou žalobkyne, že prvostupňové rozhodnutie nevydal nadriadený, pretože bol
zastúpený inou osobou. Podľa čl. 4 ods. 2 písm. e/ bod 2 nariadenia ministra vnútra SR č. 174/2010 je na
preloženie a prevedenie na inú funkciu podľa § 35 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. u policajtov zaradených
na OR PZ v Prešove príslušný riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove. Poukázal na
čl. 12 písm. a/ pokynu riaditeľa krajského riaditeľstva č. 8 zo dňa 30.1.2014 o vydaní organizačného
poriadku Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, podľa ktorého zástupca riaditeľa krajského
riaditeľstva zastupuje riaditeľa krajského riaditeľstva v čase jeho neprítomnosti v plnom rozsahu jeho
práv, povinností a zodpovednosti okrem vecí, ktoré si riaditeľ krajského riaditeľstva vyhradil. Okrem
toho, riaditeľ krajského riaditeľstva nemal povinnosť žalobkyni oznamovať a v prvostupňovom rozhodnutí
uvádzať, na základe akých skutočností bude pri rozhodovaní o jej prevedení a odvolaní zastúpený inou
osobou - zástupcom riaditeľa KR PZ v Prešove.

Poukázal na to, že žalobkyňa dňa 29.7.2015 ukončila služobné voľno udelené podľa § 81
ods. 1 písm. d/ bod 1 zákona č. 73/1998 Z.z. a následne dňa 30.7.2015 pred nástupom do výkonu
služby telefonicky informovala svoju priamu nadriadenú mjr. Mgr. W. K., že ide k lekárovi a asi bude
práceneschopná, čo sa aj stalo. Žalobkyňa týmto svojím konaní znemožnila vykonať jej vyhlásenie
napadnutého prvostupňového rozhodnutia v mieste služobného úradu oprávneným orgánom, a preto
bolo pre krátkosť času nastávajúcich účinkov organizačnej zmeny (od 1.8.2015) rozhodnutie vyhlásené
v mieste jej trvalého pobytu. Z úradného záznamu č. ORPZ-PO-VO-288-002/2015 zo dňa 30.7.2015
o priebehu pohovoru so žalobkyňou vyplýva, že žalobkyňa počas telefonického rozhovoru svojej
nadriadenej povedala, že ide k lekárovi a asi bude práceneschopná, riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove sa rozhodol vykonať dňa 30.7.2015 písomný pohovor so žalobkyňou.
Žalobkyňa svojej priamej nadriadenej uviedla, že nevie, či sa dostaví na pracovisko, ale v každom
prípade jej dá vedieť, čo je s ňou. Požiadal služobnú lekárku, aby ho telefonicky informovala o príchode
žalobkyne do ambulancie; potom sa riaditeľ spolu s Mgr. W. K. a mjr. X.. T. V. dostavili do priestorov
ambulancie, kde na ich príchod žalobkyňa reagovala slovami: „to taká procesia prišla za mnou?“
Oznámil jej, že s ňou potrebuje vykonať písomný pohovor s tým, či sa v ten istý deň dostaví na
pracovisko. Žalobkyňa uviedla: „Áno, určite prídem, prečo by som neprišla? Prídem hneď, ako ma vyšetrí
pani doktorka.“ Svedkom rozhovoru bola aj sestrička. Následne sa všetci traja o 11:00 hod. vrátili na
pracovisko. Keďže žalobkyňa do 13:00 hod. neprišla na pracovisko, pokúšal sa jej telefonovať, ale
nedvíhala telefón. Mjr. Mgr. W. K. sa jej tiež pokúšala telefonovať - hovor dvihol manžel žalobkyne
Ing. J., ktorý povedal, že žalobkyňa spí a kvôli nej ju budiť nebude. Riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru sa preto rozhodol vykonať pohovor so žalobkyňou u nej doma. Dvere rodinného domu
otvoril manžel žalobkyne, ktorý povedal, že ak prišli robiť kontrolu jej liečebného režimu, tak spí a budiť
ju nebude; na ďalšie požiadanie ju zavolal. Na otázku, prečo neprišla na pracovisko ako prisľúbila, s
úsmevom odvetila, že jej prišlo strašne zle a musela ísť hneď domov. Prečítala si záznam z písomného
pohovoru a vyjadrila nesúhlas s ponúkanými miestami, pretože pre ňu neboli adekvátne, keďže ona má
vysokoškolské vzdelanie. Oznámili jej, že iné miesta v ponuke nie sú. Zobrala všetok písomný materiál,
odišla za dvere domu, kde písomne vyjadrila nesúhlas a odfotila si tak náležitosti pohovoru; jej manžel
zatvoril dvere.

Z konania žalobkyne je zrejmé, že obsahu napadnutého prvostupňového rozhodnutia porozumela, keď
vlastnou rukou naň uviedla, že s jeho obsahom nesúhlasí. Keďže zákon č. 73/1998 Z.z. v § 266 ods.
2 bližšie nešpecifikuje oprávnený orgán, ktorý ústne vyhlasuje rozhodnutie policajtovi, a žalobkyni bol
okrem iného vyhlasovaný aj personálny rozkaz č. 340 zo dňa 30.7.2015, preto považuje vyhlásenie
rozhodnutia za súladné s § 266 ods. 1, ods. 2 citovaného zákona. Vzhľadom na dôvod prevedenia
žalobkyne na inú funkciu, podľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z.z. jej patrí doterajší služobný plat ešte
po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre ňu výhodnejšie.



K podaniu označenému ako odvolanie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove č. 361 zo dňa 31.7.2015 uviedol, že ide o opravu personálneho rozkazu
č. 360 zo dňa 31.7.2015, v ktorom bol nesprávne uvedený dátum 31.7.2018, kedy došlo v dôsledku
organizačných zmien k zrušeniu jej doterajšej funkcie, pričom správne mal byť uvedený dátum
31.7.2015. Personálny rozkaz č. 361 bol vydaný v súlade s § 241 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. a opravou
chyby v písaní nedošlo k žiadnej zásadnej zmene pôvodne vydaného personálneho rozkazu č. 360, a
preto voči nemu nie je možné podať odvolanie.

Poukázal na to, že nie je potrebné v odôvodnení rozhodnutia uvádzať odpovede na všetky, a to aj
nepodstatné a pre vec bezvýznamné okolnosti namietané účastníkom konania. Odvolací orgán je však
povinný zistiť dôsledne skutočný stav veci a nemôže sa obmedziť len na to, čo tvrdia alebo navrhujú
účastníci konania.

4. Správny súd pre úplnosť uvádza, že v administratívnom konaní bolo vydané aj rozhodnutie č. 340 zo
dňa 30.7.2015, ktorým bola žalobkyňa dňom 1.8.2015 ustanovená do stálej štátnej služby, do funkcie
referent (20330) Obvodného oddelenia Policajného zboru Prešov - Juh, odboru poriadkovej polície
Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,
služobného úradu Ministerstva vnútra SR, miesto výkonu štátnej služby Prešov. Bola zaradená do prvej
platovej triedy s priznaním konkrétnych príplatkov. V odôvodnení rozhodnutia sa uvádza, že žalobkyňa
bola dňom 1.8.2015 preložená na inú funkciu na základe jej písomného súhlasu podľa § 35 ods. 7 zákona
č. 73/1998 Z.z. Žalobkyňa rozhodnutie prevzala pred jej domom dňa 31.7.2015 a ani s ním nesúhlasila.
Personálny rozkaz č. 340 zo dňa 30.7.2015 však nie je predmetom prieskumu v predmetnej právnej veci.
II. Žaloba

5. Žalobkyňa sa včas podanou žalobou domáhala preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného č.
KM-OLVS-94/2015/OPK zo dňa 9.11.2015, jeho zrušenia vrátane personálneho rozkazu č. 360 zo dňa
31.7.2015 a vrátenia veci orgánu verejnej správy prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že obe
rozhodnutia sú nezákonné pre nesprávne právne posúdenie veci, nedostatočne zistený skutkový stav,
nepreskúmateľnosť spôsobenú nezrozumiteľnosťou alebo nedostatkom dôvodov, a pre takú vadu, ktorá
mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.

6. Nemohla sa oboznámiť s dôkazmi vykonanými odvolacím orgánom: (1) vyjadrením riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove k obsahu podaného odvolania; ako je zrejmé z rozhodnutia
žalovaného na stranách 4 a 5, vyjadroval sa k námietke žalobkyne, že rozhodnutie vydal neoprávnený
orgán, (2) úradným záznamom riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sp. zn.
ORPZ-PO-VO-288-002/2015 zo dňa 30.7.2015, ktorý sa týkal priebehu vyhlásenia alebo nevyhlásenia
prvostupňového rozhodnutia. Poukázala na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/56/2014 zo
dňa 1.7.2015 (R 106/2015).

7. Opätovne namietala, že prvostupňové rozhodnutie jej nebolo oznámené ani vyhlásením ani
doručením jeho odpisu. Prečítala ho dňa 30.7.2015 a k dispozícii jej ho dal riaditeľ Okresného riaditeľstva
Policajného zboru v Prešove, ktorý nie je oprávneným orgánom na vydanie takéhoto rozhodnutia
a nemôže byť ani orgánom oprávneným na jeho vyhlásenie. Poskytnutie personálneho rozkazu na
prečítanie nie je podľa jej názoru oznámením spôsobom ustanoveným v § 266 zákona č. 73/1998 Z.z.
Poukázala aj na § 232 citovaného zákona, podľa ktorého je oprávneným orgánom ten subjekt, ktorý
je oprávnený viesť konanie vo veciach služobného pomeru a rozhodovať o ňom. Pokiaľ je jediným
oprávneným orgánom rozhodovať v personálnych veciach riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove, potom je len tento riaditeľ oprávnený oznámiť rozhodnutie. Trvala na tom, že doposiaľ
jej nebolo prvostupňové rozhodnutie riadne oznámenie a že ho vydal neoprávnený orgán. Z čl. 12 písm.
a/ pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č. 8 zo dňa 30.11.2014 nevyplýva,
žeby bol na takéto rozhodnutie oprávnený zástupca riaditeľa.

8. Namietala aj absolútny nedostatok odôvodnenia prvostupňového rozhodnutia - celé odôvodnenie je
obsiahnuté v jednej vete, čo jej bránilo účinne brániť svoje práva v odvolacom konaní. Žalovaný sa s touto
námietkou v odvolacom konaní nevysporiadal. Nakoniec, nedostatkom odôvodnenia trpí aj rozhodnutie
žalovaného, ktoré na jej námietky o nemožnosti prevedenia na Okresné riaditeľstvo Policajného zboru
v Prešove bez toho, aby s takýmto postupom súhlasila, vôbec nereagoval.



9. Podľa jej názoru riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove nevydal prvostupňové
rozhodnutie po vykonaní pohovoru s ňou, ale už pred pohovorom. Prevedenie policajta podľa § 35
ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. tvorí jeden celok pozostávajúci z niekoľkých etáp. Prevedenie na inú
funkciu znamená, že policajt prestane vykonávať v jeden deň jednu funkciu a od začiatku druhého dňa
je prevedený na inú funkciu. Citované ustanovenie neumožňuje, aby bol policajt odvolaný z doterajšej
funkcie a zároveň zostal nezaradený do inej funkcie. Vydať rozhodnutie o prevedení policajta možno len
vtedy, ak je nepochybné, že policajt bude ustanovený odo dňa nasledujúceho po jeho odvolaní z funkcie
do inej funkcie. Prevedenie na inú funkciu je pritom možné len s písomným súhlasom policajta. Žiadne
ustanovenie zákona č. 73/1998 Z.z. neukladá nadriadenému vykonávať pri organizačných zmenách s
policajtom, ktorého funkcia sa v dôsledku organizačných zmien zrušila, pohovor a dokonca mu ponúknuť
služobné zaradenie a dať mu možnosť vyjadriť súhlas alebo nesúhlas so zaradením na ponúkanú
funkciu. Keďže dňa 30.7.2015 vyjadrila nesúhlas so zaradením do ktorejkoľvek z ponúkaných funkcií,
riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove nemohol rozhodnúť o jej prevedení na inú
funkciu. V takomto prípade mohol rozhodnúť len o jej odvolaní a o zaradení do zálohy pre prechodne
nezaradených policajtov.

III. Vyjadrenie žalovaného

10. Žalovaný v písomnom vyjadrení navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. V podrobnostiach sa
pridržiaval odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a dodal, že žalobkyňa nesúhlasila s ponúkanými
dvoma miestami, preto Okresné riaditeľstvo Policajného zboru v Prešove písomnosťou č. ORPZ-PO-
VO-288-001/2015 zo dňa 30.7.2015 predložilo návrh na jej prevedenie na inú funkciu a na odvolanie z
doterajšej funkcie - s týmto návrhom súhlasil plk. Mgr. A. I., riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove, v zastúpení plk. PhDr. F. Q., zástupcu riaditeľa J. riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove. Personálny rozkaz bol žalobkyni oznámený dňa 31.7.2015, čo potvrdila svojím podpisom a
zároveň uviedla, že s ním nesúhlasí. Žalobkyňa dňa 24.8.2015 podala na pošte podanie nazvané ako
odvolanie proti personálnemu rozkazu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove č.
361 zo dňa 31.7.2015, ktorým bol opravený personálny rozkaz č. 360 zo dňa 30.7.2015.

11. Nesúhlasil s námietkou žalobkyne, že poskytnutie personálneho rozkazu na prečítanie nie je jeho
oznámením spôsobom vyplývajúcim z § 266 zákona č. 73/1998 Z.z. Vyhlásenie personálneho rozkazu
žalobkyni preukazuje aj skutočnosť, že proti nemu podala odolanie. V prípade akceptovania úvahy
žalobkyne by potom išlo o stav, kedy jej na jednej strane nemal byť personálny rozkaz vyhlásený
(t.j. nevedela o jeho výroku a odôvodnení), no na druhej strane proti jeho obsahu podala odvolanie.
Žalobkyňa oboznámením s personálnym rozkazom neutrpela žiadnu ujmu na jej právach.
12. Odôvodnenie personálneho rozkazu žalovaný považuje za primerané a dostatočné vo vzťahu k
príčine, ktorá mu predchádzala, a tou je organizačné opatrenie ministra vnútra SR č. 16/2015. Nesúhlasil
ani s námietkou žalobkyne, že na jej prevedenie sa vyžaduje jej súhlas. Podľa názoru žalovaného je v
takomto prípade súhlas alebo nesúhlas žalobkyne bezpredmetný. V predmetnej veci nešlo o prevedenie
žalobkyne podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z., ale podľa odseku 9 tohto ustanovenia. Nie je
pravdivé ani tvrdenie žalobkyne, že personálny rozkaz bol vydaný ešte pred pohovorom so žalobkyňou
- so žalobkyňou bol vykonaný písomný pohovor dňa 30.7.2015 o 13:27 hod.; personálny rozkaz č. 360
bol vydaný dňa 30.7.2015 a bol jej oznámený dňa 31.7.2015.
13. Žalobkyňa sa k vyjadreniu žalovaného písomne nevyjadrila.

IV. Pojednávanie

14. Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný podľa § 491 ods. 1 zákona č. 162/2015
Z.z. Správny súdny poriadok v znení zákona č. 88/2017 Z.z. (ďalej len SSP) v spojení s § 9 ods. 1 SSP
a § 246 ods. 1, § 246a ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do
30.6.2016 rozhodol na pojednávaní dňa 26.9.2018 rozsudkom verejne vyhláseným v prítomnosti právnej
zástupkyne žalobkyne a poverenej zástupkyne žalovaného.

V. Relevantná právna úprava

15. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb
zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov
orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v



ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či
žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom SR, najmä s hmotnými a procesnými
administratívnymi predpismi. V intenciách § 6 ods. 1 SSP súd preskúmava aj administratívne konanie,
ktorým sa v zmysle § 3 ods. 1 písm. a/ SSP rozumie postup orgánu verejnej správy v rámci výkonu
jeho pôsobnosti v oblasti verejnej správy pri vydávaní individuálnych správnych aktov a normatívnych
správnych aktov. V zákonom predpísanom postupe je správny orgán oprávnený a súčasne aj povinný
vykonať úkony v priebehu administratívneho konania a ukončiť ho vydaním rozhodnutia, ktoré má
zákonom predpísané náležitosti.

16. Podľa § 491 ods. 1, ods. 2 SSP ak nie je ďalej ustanovené inak, platí tento zákon aj na konania
začaté podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku predo dňom nadobudnutia jeho účinnosti (ods.
1). Právne účinky úkonov, ktoré v konaní nastali predo dňom nadobudnutia účinnosti tohto zákona,
zostávajú zachované. Ak sa tento zákon použije na konania začaté predo dňom nadobudnutia účinnosti
tohto zákona, nemožno uplatňovať ustanovenia tohto zákona, ak by boli v neprospech žalobcu, ak je
ním fyzická osoba alebo právnická osoba (ods. 2).

17. Podľa § 33 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt sa ustanoví alebo vymenuje do voľnej funkcie,
ak spĺňa požadované kvalifikačné predpoklady na túto funkciu, ak tento zákon neustanovuje inak. Do
funkcie, na ktorú sa vyžaduje špeciálna odborná spôsobilosť, sa policajt ustanoví alebo vymenuje,
ak spĺňa túto spôsobilosť a osobitný predpis neustanovuje inak. Ustanovené kvalifikačné predpoklady
na funkciu nemožno odpustiť pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie v stálej štátnej službe.
Pri ustanovení alebo vymenovaní do funkcie sa súčasne prihliada na dĺžku odbornej praxe, závery
služobného hodnotenia a na zdravotný stav policajta.

18. Podľa § 35 ods. 1 písm. a/ zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v služobnom pomere sa prevedie na inú
funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby, a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu do
iného miesta výkonu štátnej služby alebo do iného služobného úradu, ak nemôže naďalej vykonávať
doterajšiu funkciu, pretože v dôsledku organizačných zmien sa zrušila jeho doterajšia funkcia.

19. Podľa § 35 ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. organizačnou zmenou na účely tohto zákona sa rozumie
zmena, pri ktorej sa zrušila doterajšia funkcia policajta a nevytvorila sa nová funkcia alebo sa zrušila
doterajšia funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s inou náplňou činnosti alebo sa zrušila doterajšia
funkcia policajta a vytvorila sa nová funkcia s rovnakou náplňou činnosti v inom mieste výkonu štátnej
služby.

20. Podľa § 35 ods. 5 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt v stálej štátnej službe sa prevedie na inú funkciu,
a ak to nie je možné, preloží sa na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1.

21. Podľa § 35 ods. 7 zákona č. 73/1998 Z.z. policajta možno previesť na inú funkciu v tom istom mieste
výkonu štátnej služby alebo preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom
služobnom úrade na vlastnú žiadosť alebo s jeho písomným súhlasom.

22. Podľa § 35 ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. prevedenie na inú funkciu alebo preloženie na inú funkciu sa
vykoná odvolaním policajta z doterajšej funkcie a jeho ustanovením alebo vymenovaním do inej funkcie
podľa § 33.

23. Podľa § 35 ods. 10 zákona č. 73/1998 Z.z. policajtovi, ktorý bol prevedený na inú funkciu alebo
preložený na inú funkciu z dôvodov podľa odseku 1 písm. a) alebo b), patrí doterajší služobný plat ešte
po dobu šiestich mesiacov, ak je to pre neho výhodnejšie; to neplatí, ak policajtovi patrí náhrada za stratu
na služobnom plate podľa osobitného predpisu.

24. Podľa § 195 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z. policajt nesmie byť prepustený zo služobného pomeru
v ochrannej dobe, a to v dobe, keď bol uznaný za dočasne neschopného vykonávať štátnu službu pre
chorobu alebo pre úraz, ak si túto neschopnosť nevyvolal úmyselne alebo nespôsobil v dôsledku požitia
alkoholu alebo zneužitia iných návykových látok, a to najdlhšie do skončenia podpornej doby (písm.
a/), od podania návrhu na ústavné ošetrovanie alebo od povolenia kúpeľnej starostlivosti poskytnutej v
dobe dočasnej neschopnosti na výkon štátnej služby pre chorobu alebo pre úraz až do jej skončenia;
pri dlhodobej ťažkej chorobe alebo pri chorobe z povolania sa táto doba predlžuje o šesť mesiacov



po prepustení z ústavného ošetrovania, najdlhšie však do skončenia podpornej doby (písm. b/), keď je
policajtka tehotná alebo keď sa policajtka alebo policajt trvale stará aspoň o jedno dieťa mladšie ako tri
roky alebo sa stará o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť
alebo o dlhodobo ťažko zdravotne postihnuté dieťa vyžadujúce mimoriadnu starostlivosť osobitne
náročnú do siedmich rokov veku dieťaťa (písm. c/).

25. Podľa § 266 ods. 1 až ods. 4 zákona č. 73/1998 Z.z. rozhodnutie sa oznamuje vyhlásením, a ak to
nie je možné, doručením, ak ďalej nie je ustanovené inak (ods. 1). Rozhodnutie oznamuje vyhlásením
policajtovi ústne oprávnený orgán (ods. 2). Rozhodnutie o prijatí do služobného pomeru, o náhrade
škody, o prepustení, rozhodnutie odvolacích orgánov a rozhodnutia podľa § 245 a 246 sa oznamujú
doručením ich odpisu. Doručuje sa do vlastných rúk policajta v služobnom úrade, v jeho byte alebo
kdekoľvek bude zastihnutý. Ak nemožno odpis rozhodnutia doručiť policajtovi priamo, doručí sa poštou
na poslednú známu adresu policajta ako doporučená zásielka s doručenkou s poznámkou "do vlastných
rúk"; rovnako sa doručujú rozhodnutia pozostalým (ods. 3). Povinnosť doručiť rozhodnutie je splnená,
len čo účastník konania písomnosť prevezme alebo jej prijatie odmietne. Ak sa písomnosť uložená na
pošte nevyzdvihla, nastanú účinky jej doručenia na tretí deň od jej uloženia. Na túto lehotu sa nevzťahuje
ustanovenie § 262 o počítaní času (ods. 4).

VI. Posúdenie veci správnym súdom

26. Správny súd sa zaoberal námietkami žalobkyne formulovanými v žalobe o preskúmanie zákonnosti
rozhodnutia žalovaného č. KM-OLVS-94/2015/OPK zo dňa 9.11.2015, ktorým zamietol odvolanie
žalobkyne a potvrdil prvostupňové rozhodnutie - personálny rozkaz č. 360 zo dňa 30.7.2015.
Žalobkyňa namietala uskutočnenie pohovoru v súvislosti s oboznámením organizačných zmien počas jej
práceneschopnosti, nedostatočné vyhlásenie rozhodnutia, prevedenie na inú funkciu bolo zrealizované
počas jej práceneschopnosti a bez jej súhlasu, nemožnosť vyjadriť sa k novým dôkazom v odvolacom
konaní a nedostatočné odôvodnenie personálneho rozkazu.

27. Služobný pomer príslušníkov Policajného zboru, SIS, Zboru väzenskej a justičnej stráže SR,
Železničnej polície je svojou povahou inštitútom verejného práva, ide o štátnozamestnanecký pomer.
Takýto právny pomer nevzniká zmluvou, ale mocenským aktom služobného orgánu, čiže rozhodnutím
o prijatí do služobného pomeru a po celú dobu svojho trvania sa výrazne odlišuje od pomeru
pracovného, ktorý je typickým pomerom súkromnoprávnym, kde účastníci majú rovnaké postavenie.
To sa prejavuje okrem iného aj v právnej úprave týkajúcej sa zmeny služobného pomeru, služobnej
disciplíny, skončenia služobného pomeru a nárokov s tým súvisiacich a ďalších prípadov rozhodovania
služobných orgánov, ktorá sa vyhýba implementácii zmluvných prvkov (pre služobný pomer cudzorodý)
do vzťahov, ktoré sú založené na tuhšej podriadenosti a nadriadenosti subjektov služobného pomeru,
pre ktoré je charakteristické jednostranné rozhodovanie zamestnávateľského subjektu o právach a
povinnostiach príslušníkov. Právna povaha takéhoto služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru
odráža osobitný charakter zamestnávateľa ako primárneho nositeľa verejnej moci, potreba pevného
začlenenia policajta do organizmu verejnej moci a účasť na jej výkone, čo zvýrazňuje skutočnosť, že
nemožno hovoriť o modifikácii súkromno-právneho pomeru, ale o špecifickom štátnozamestnaneckom
pomere verejného práva, ktorého právna úprava má formu kódexu (rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.
zn. 1Sžo/246/2009 zo dňa 10.3.2010, sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015
zo dňa 25.1.2017). Príslušné ustanovenia zákona č. 73/1998 Z.z. je potrebné vykladať s ohľadom na
osobitný charakter služobného pomeru príslušníkov Policajného zboru (uznesenie Najvyššieho súdu SR
sp. zn. II. ÚS 515/2016 zo dňa 23.6.2016).

28. Objektívne nie je možné aplikovať princípy z inštitútu prevedenia na inú prácu z pracovnoprávnych
vzťahov. Policajný zbor je vojensky organizovaný zbor. V súlade s princípom dobrej verejnej správy vo
vojensky organizovaných zboroch sa potreba konkrétneho nasadenia policajta prezumuje. Zaradenie
procesných postupov, ktoré by vyžadovali, aby riadiaci pracovníci polície preukazovali a dokladovali
(v zmysle správneho konania) splnenie podmienky „nemožnosť prevedenia na inú funkciu v mieste
výkonu doterajšej zrušenej funkcie“ je proti samotnej podstate služobnej prísahy policajta, kde policajt
sľubuje, že bude disciplinovaný, t.j. že sa podriadi potrebám policajného zboru na jeho zaradenie
(rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžo/40/2013 zo dňa 20.8.2014, sp. zn. 10Sžo/334/2015 zo
dňa 25.1.2017).



29. Personálny rozkaz riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v Prešove má charakter
deklaratórneho právneho aktu, ktorým sa účastníkovi konania formálne vyhlasuje právny stav, ktorý
fakticky nastal vykonanými organizačnými a systematizačnými zmenami v štruktúre Policajného
zboru, na základe personálneho rozkazu ministra vnútra (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn.
10Sžo/334/2015 zo dňa 25.1.2017).

30. V personálnom rozhodnutí je vo výrokovej časti uvedený deň odvolania príslušníka z doterajšej
funkcie a deň jeho ustanovenia do novej funkcie, pričom príslušník je v pôvodnej funkcii zaradený
až do 24.00 hod. dňa, ktorým sa odvoláva z funkcie a dovtedy mu zároveň prináležia aj platové a
ďalšie náležitosti spojené s touto funkciou. V novej funkcii je potom zaradený bezprostredne od počiatku
nasledujúceho dňa, teda od 00.00 hod. Príslušník totiž musí byť každý jeden deň trvania jeho služobného
pomeru zaradený v existujúcej funkcii (rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1Sžo/264/2009 zo dňa
5.4.2011).

31. Z ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ a § ods. 9 zákona č. 73/1998 Z.z. a ich logického súvisu podľa
názoru správneho súdu vyplýva, že pri organizačných zmenách, ktoré vrchnostensky prijíma služobne
nadriadený orgán (v tomto prípade minister vnútra SR), sa žiadosť žalobkyne o prevedenie na inú
funkciu alebo jej súhlas nemôže vzťahovať. Organizačná zmena je jednostranným právnym úkonom
smerujúcim k zefektívneniu výkonu štátnej služby zrušením služobných miest bez náhrady, alebo
zrušením služobných miest a zároveň vytvorením nových miest s inou náplňou práce. Pri organizačných
zmenách má prednosť zachovanie služobného pomeru (napríklad vytvorením nových miest s inou
náplňou práce) pred jeho skončením; tak sa to stalo aj v predmetnej veci, keď organizačnou zmenou
síce bolo zrušené miesto žalobkyne, no boli vytvorené nové miesta s inou náplňou práce, ktoré jej
služobný úrad aj poskytol. Zákon č. 73/1998 Z.z. v ustanovení § 35 ods. 1 písm. a/ upravuje povinnosť
previesť policajta v služobnom pomere na inú funkciu v tom istom mieste výkonu štátnej služby; ak to
nie je možné, potom sa má preložiť na inú funkciu v inom mieste výkonu štátnej služby alebo v inom
služobnom úrade, ak v dôsledku organizačných zmien nemôže vykonávať doterajšiu funkciu a jeho
doterajšia funkcia bola organizačnou zmenou zrušená. Pri takomto znení § 35 ods. 1 písm. a/ zákona
č. 73/1998 Z.z. kogentne upravujúcom podmienky prevedenia alebo preloženia policajta na inú funkciu
(zákon nešpecifikuje, že musí ísť o vhodnú funkciu pre policajta), je potom akýkoľvek jeho súhlas alebo
vlastná žiadosť nadbytočná a bezpredmetná. Tým samozrejme nie je vylúčené skončenie služobného
pomeru policajta niektorým zo spôsobov uvedených v § 189 zákona č. 73/1998 Z.z. Na základe toho
sa správny súd nestotožnil s argumentom žalobkyne o potrebe jej súhlasu s organizačnou zmenou a
jej následkom.

32. Žalobkyňa namietala, že pohovor o organizačnej zmene aj oznámenie rozhodnutia (personálneho
rozkazu) sa uskutočnil počas jej práceneschopnosti pred jej domom. Správny súd poukazuje na to, že
tzv. ochranná doba sa aplikuje len v prípadoch prepustenia zo služobného pomeru, tak ako to vyplýva
z § 195 ods. 1 zákona č. 73/1998 Z.z., čo nie je prípad žalobkyne. Z uvedené dôvodu, ak prvostupňový
správny orgán uskutočnil pohovor so žalobkyňou o organizačnej zmene a rozhodnutie o prevedení na
inú funkciu jej oznámil počas jej práceneschopnosti, neporušil zákon č. 73/1998 Z.z. Navyše, žalobkyňa
ešte pred uskutočnením pohovoru mala vedomosť, že nadriadený s ňou mieni vykonať pohovor k
organizačnej zmene, napriek tomu na pracovisko po návšteve lekára neprišla, tak ako to prisľúbila, a
odišla domov. K tejto situácii teda prispela aj samotná žalobkyňa svojím správaním.

33. Obdobne to platí aj pri vyhlásení a následnom doručovaní personálneho rozkazu. Je pravdou, že
personálny rozkaz má primárne vyhlasovať oprávnený orgán, ktorým je orgán konajúci a rozhodujúci
v prvom stupni (§ 232 v spojení s § 266 ods. 2 zákona č. 73/1998 Z.z.), teda riaditeľ Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove, resp. jeho zástupca v čase jeho neprítomnosti v rozsahu jeho
práv a povinností (čl. 12 písm. a/ pokynu riaditeľa Krajského riaditeľstva Policajného zboru v
Prešove z 30.1.2014 zverejnený v Zbierke interných predpisov Krajského riaditeľstva policajného zboru
v Prešove, čiastka 8, ročník 2014). Ako už bolo uvedené, žalobkyni nebolo možné personálny rozkaz
ústne vyhlásiť priamo na pracovisku oprávneným orgánom pre jej neprítomnosť, preto jej bol doručovaný
podľa § 266 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z. v jej bydlisku. Zákon č. 73/1998 Z.z. pod pojem
oznámenie rozhodnutia subsumuje ústne vyhlásenie rozhodnutia oprávneným orgánom aj doručenie
odpisu rozhodnutia (§ 266 ods. 1). Žalobkyni bol doručený odpis rozhodnutia pred jej domom počas jej
práceneschopnosti postupom zodpovedajúcim § 266 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z., keďže
jej ho nebolo možné ústne vyhlásiť na pracovisku. Ustanovenie § 226 ods. 2 viaže pojem „oprávnený



orgán“ len s ústnym vyhlásením rozhodnutia, čo sa v tejto veci nestalo; neupravuje už však prítomnosť
oprávneného orgánu pri doručovaní odpisu rozhodnutia v služobnom úrade, v byte policajta alebo
kdekoľvek bude zastihnutý (§ 266 ods. 3). Je nemysliteľné, aby riaditeľ Krajského riaditeľstva Policajného
zboru v Prešove konajúci v prvom stupni a pri súčasnom plnení jeho ostatných služobných úloh osobne
doručoval odpis rozhodnutia u každého policajta u neho doma alebo kdekoľvek bude zastihnutý, tak ako
to uvádza žalobkyňa. Ak by žalobkyni nebolo možné odpis rozhodnutia doručiť priamo podľa § 266 ods.
3 zákona č. 73/1993 Z.z., bol by jej doručovaný poštou podľa poslednej vety citovaného ustanovenia a
v tom prípade by tiež nebol odpis rozhodnutia doručovaný oprávneným orgánom podľa § 232 zákona
č. 73/1998 Z.z., ale tretím subjektom, ktorým je pošta. Správny súd preto dospel k záveru, že ak odpis
rozhodnutia bol žalobkyni doručovaný riaditeľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove,
toto rozhodnutie jej bolo riadne oznámené v súlade s § 266 ods. 1 a ods. 3 zákona č. 73/1998 Z.z.

34. Žalobkyňa tiež namietala, že sa nemohla v odvolacom konaní vyjadriť k novým dôkazom,
ktoré žalovaný použil vo svojom rozhodnutí. Správny súd nepovažuje vyjadrenie riaditeľa Krajského
riaditeľstva Policajného zboru v Prešove k obsahu podaného odvolania za nový dôkaz, tak ako
žalobkyňa; ide o písomné vyjadrenie prvostupňového správneho orgánu k podanému odvolaniu, čo je
bežným procesným postupom v rámci administratívneho konania. Je pravdou, že v administratívnom
spise sa nachádza úradný záznam riaditeľa Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Prešove sp. zn.
ORPZ-PO-VO-288-002/2015 zo dňa 30.7.2015 k priebehu oznamovania prvostupňového rozhodnutia
žalobkyni pred jej rodinným domom. Tento priebeh však bol žalobkyni známy zo samotného procesu
oznamovania, preto nešlo o žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by sa nemohla vyjadriť v odvolacom
konaní. Napokon, žalobkyňa nenahliadla do administratívneho spisu, hoci na to mala právo.

35. Správny súd čiastočne akceptoval námietku žalobkyne o nedostatočnom odôvodnení
prvostupňového rozhodnutia. Prvostupňové rozhodnutie (personálny rozkaz č. 360 zo dňa 31.7.2015)
bolo síce veľmi stroho odôvodnené, no žalovaný v odvolacom konaní tento nedostatok odstránil
odôvodnením svojho rozhodnutia, ktoré je dostatočné a argumentačne vyčerpávajúce. Vzhľadom
na zásadu dvojinštančnosti administratívneho konania (v zmysle ktorej je potrebné prvostupňové a
druhostupňové administratívne konania chápať ako jeden celok) nešlo o také pochybenie, ktoré by malo
za následok nezákonnosť napadnutého rozhodnutia žalovaného.

36. Správny súd na základe uvedených skutočností a citovaných právnych predpisov dospel k záveru,
že žalovaný vec správne právne posúdil a za tým účelom vykonal dokazovanie na riadne zistenie
skutkového stavu veci. Správny súd preto žalobu žalobkyne zamietol ako nedôvodnú podľa § 190 SSP.

37. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 168 SSP a v konaní úspešnému žalovanému právo
na ich náhradu nepriznal, pretože nezistil dôvody, na základe ktorých by ich bolo možné spravodlivo
požadovať.

38. Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3 : 0 (§
139 ods. 4 SSP, § 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení
niektorých zákonov v znení zákona č. 33/2011 Z. z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať kasačnú sťažnosť v lehote jeden mesiac od jeho doručenia
na Krajský súd v Bratislave. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

V kasačnej sťažnosti sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 57 SSP) uviesť
označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy bolo napadnuté rozhodnutie doručené sťažovateľovi,
opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440
SSP sa podáva (sťažnostné body) a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body
možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

V konaní o kasačnej sťažnosti musí byť sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ v zmysle § 449
ods. 1 SSP zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého



sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinné zastúpenie advokátom v kasačnom konaní sa
nevyžaduje, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho
na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (písm.
a/); ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/ (písm. b/); je žalovaným
Centrum právnej pomoci (písm. c/).