{"guid": "399267e7-2239-4217-88eb-e3ce70718f52:eaaad56f-c072-4dda-917b-9ce6167efb25", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3", "spisova_znacka": "17Co/424/2016", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Trenčín sp. zn. 17Co/424/2016 z 19. 9. 2017", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Trenčín z 19. septembra 2017, sp. zn. 17Co/424/2016, ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3", "identifikacne_cislo": "3712215061", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Zdenka Reisenauerová", "sudca_id": 1011, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-zdenka-reisenauerova-1011", "datum_vydania": "2017-09-19", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Zmeňujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "nazov": "§ 388 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-388", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-388"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-388"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/eaaad56f-c072-4dda-917b-9ce6167efb25", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 17Co/424/2016
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3712215061
Dátum vydania rozhodnutia: 20. 09. 2017
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Gabriela Janáková
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2017:3712215061.3

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Janákovej a sudcov
Mgr. Zuzany Holúbkovej a Mgr. Ivana Kubínyiho v právnej veci žalobcu: Mesto Púchov, Štefánikova
821/21, Púchov, IČO: 00 317 748, zastúpeného JUDr. Anton Školek & Partners, s.r.o., Advokátska
kancelária, so sídlom Treskoňova č. 816/1, Bytča, IČO: 47 253 223 proti žalovanému: K. A., nar.
XX.XX.XXXX, A. XXXX, Q., F., právne zastúpenému Advokátskou kanceláriou JUDr. AŽALTOVIČ &
PARTNERS, s.r.o., so sídlom Trenčín, Potočná 650/135B, o vydanie bezdôvodného obohatenia, na
odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Považská Bystrica zo dňa 26. mája 2016, č. k.
4C/5/2013-165, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok súdu prvej inštancie     m e n í     tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 9,75%-tný
ročný úrok z omeškania zo sumy 41.098 eur od 06.04.2013 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti
rozsudku.

Vo zvyšnej časti žalobu      z a m i e t a .

Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania   p o t v r d z u j e .

Žalovaný má nárok na náhradu trov odvolacieho konania, vedeného na odvolacom súde pod sp.zn.
17Co/424/2016,  v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie  zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi 9% ročný úrok
z omeškania zo sumy 1.661,35 eur od 01.01.2011 do zaplatenia, 9% ročný úrok z omeškania zo sumy
20.777,14 eur od 01.01.2012 do zaplatenia a 8,75% ročný úrok z omeškania zo sumy 18.659,51 eur
od 10.12.2012 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Žalovaného zaviazal
nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 1.706 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 4.632,58
eur k rukám právneho zástupcu žalobcu JUDr. Anton Školek & Partners, s.r.o., všetko do troch
dní od právoplatnosti rozsudku. V rozhodnutí konštatoval, že rozsudkom Okresného súdu Považská
Bystrica zo dňa 09.10.2014 č. k. 4C/5/2013-102 v spojení s opravným uznesením zo dňa 17.12.2014
č. k. 4C/5/2013-113 a v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 06.04.2016 č. k.
17Co/184/2015-151 bol žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi sumu 41.098 eur, do troch dní od
právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej napadnutej časti výroku, ktorým bol pôvodným rozhodnutím
súdu prvej inštancie žalovaný zaviazaný zaplatiť žalobcovi úrok z omeškania vo výške 9% zo sumy
41.098 eur od 10.12.2010 do zaplatenia a v nadväzujúcom výroku o trovách konania bol rozsudok
súdu prvej inštancie zrušený a v tejto časti vrátený súdu prvej inštancie na ďalšie konanie z dôvodu, že
rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku o priznaní úrokov z omeškania nebolo riadne odôvodnené,
a preto nebolo preskúmateľné. V novom rozhodnutí súd prvej inštancie konštatoval, že je nesporné,



že v danej veci si žalobca okrem bezdôvodného obohatenia za užívanie parc. KNC 1346 zastavané
plochy a nádvoria o výmere 3.562 m2 zapísanej na LV č. X  k. ú. N. žalovaným, uplatnil aj úroky z
omeškania vo výške 10% ročne zo sumy 28.435,45 eur od 10.12.2011 do zaplatenia a vo výške 9%
ročne zo sumy 28.435,45 eur od 10.12.2012 do zaplatenia. Súd citoval ust. § 517 ods. 2 Občianskeho
zákonníka a § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z. z. a uviedol, že pri priznaní uplatnených úrokov
z omeškania vychádzal zo znaleckého posudku č. 171/2014, v ktorom znalecká organizácia uviedla,
že výška nájomného za obdobie od 10.12.2010 do 31.12.2010 predstavuje sumu 1.661,35 eur, za
obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 predstavuje sumu 20.777,14 eur a za obdobie od 01.01.2012 do
09.12.2012 predstavuje sumu 18.659,51 eur. Uviedol, že na základe uvedeného je rozhodným dňom
pre určenie výšky úroku z omeškania prvý deň nasledujúci po období, za ktoré bolo vypočítané to -
ktoré nájomné, a teda za obdobie od 10.12.2010 do 31.12.2010 je prvý deň omeškania 01.01.2011, za
obdobie od 01.01.2011 do 31.12.2011 je prvý deň omeškania 01.01.2012 a za obdobie od 01.01.2012
do 09.12.2012 je prvý deň omeškania 10.12.2012, preto žalobcovi prislúcha úrok z omeškania tak, ako
uviedol vo výroku svojho rozhodnutia. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 3 Os.p.. Uviedol,
že žalobca mal v konaní úspech síce len čiastočný, súd mu však priznal plnú náhradu trov konania,
nakoľko rozhodnutie o výške plnenia záviselo od znaleckého posudku a úvahy súdu.

2. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný prostredníctvom právneho zástupcu.
Namietal, že súd pri priznaní úroku z omeškania vychádzal zo znaleckého posudku č. 171/2014 a za
rozhodný deň pre určenie výšky úroku z omeškania považoval prvý deň nasledujúci po období, za ktoré
bolo vypočítané to - ktoré nájomné, čo nie je správne a zákonné. V prejednávanej veci si žalobca uplatnil
nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, a preto mal súd pri rozhodovaní o príslušenstve nároku
vychádzať pri určení doby začiatku omeškania sa žalovaného z okamihu splatnosti nároku na vydanie
bezdôvodného obohatenia sa žalovaného a túto posudzovať, kedy splatnosť nastala. Z uvedených
dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na
ďalšie konanie.

3. Žalobca prostredníctvom právneho zástupcu v písomnom vyjadrení k odvolaniu žiadal rozsudok súdu
prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť s tým, že žalovaný vo svojom odvolaní neuviedol žiadne iné
skutočnosti ako tie, ktoré uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie. Mal za to, že súd nárok žalobcu
správne posúdil podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka a podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č.
87/1995 Z. z. v súlade so znaleckým posudkom č. 171/2014, keď rozhodným dňom pre určenie výšky
úroku z omeškania je prvý deň nasledujúci po období, za ktoré bolo vypočítané jednotlivé nájomné, tak
ako rozhodol súd prvej inštancie.

4. Krajský súd preskúmal vec v zmysle ust. § 379 a § 380 ods. 1 CSP a zistil, že rozsudok súdu prvej
inštancie je potrebné podľa § 388 CSP zmeniť. Vo veci rozhodol bez nariadenia pojednávania podľa §
385 ods. 1 CSP, podľa ktorého nie je potrebné nariaďovať pojednávanie odvolacieho súdu.

5. Preskúmaním veci odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie priznaní úrokov
z omeškania nebolo správne.

6. V predmetnej veci je nesporné, že žalovaný bol zaviazaný zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 41.098 eur
titulom bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo v tom, že žalovaný užíval nehnuteľnosť žalobcu bez
toho, aby so žalobcom mal uzavretú dohodu o jej užívaní a medzi účastníkmi neexistoval ani iný právom
uznaný dôvod. Odvolací súd vo svojom predchádzajúcom rozhodnutí č. k. 17Co/184/2015-151 zo dňa
06.04.2016 skonštatoval, že majetkovým vyjadrením tohto prospechu v danom prípade je peňažná
čiastka, ktorá zodpovedá čiastkam vynakladaným obvykle v danom mieste a čase na užívanie veci,
spravidla práve vo forme nájmu, ktorú by bol nájomca povinný plniť podľa platnej nájomnej zmluvy. V
danej veci bolo zistené, že pri znaleckým posudkom stanovenej výške ročného nájomného pozemku vo
vlastníctve žalobcu, pri užívaní žalovaným plochy o výmere 3562 m2 prináleží za dané obdobie žalobcovi
nájomné vo výške 41.098 eur, zodpovedajúce výške bezdôvodného obohatenia žalovaného v prospech
žalobcu. Je teda zrejmé, že súdy nárok žalobcu právne posúdili ako nárok na vydanie bezdôvodného
obohatenia, ktoré je povinný vydať formou peňažného plnenia.

7. Podľa § 488 Občianskeho zákonníka záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká
právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.



8. Podľa § 489 Občianskeho zákonníka záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo
spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia, alebo z iných skutočností uvedených v zákone.

9. Podľa § 517 ods. 1 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní.
Ak ho nesplní ani v dodatočnej primeranej lehote poskytnutej mu veriteľom, má veriteľ právo od zmluvy
odstúpiť; ak ide o deliteľné plnenie, môže sa odstúpenie veriteľa za týchto podmienok týkať aj len
jednotlivých plnení.

10. Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má
veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný
platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací
predpis.

11. Z citovanej úpravy je zrejmé, že záväzkové právne vzťahy, pre ktoré je charakteristické, že
veriteľovi zakladajú právo na plnenie (pohľadávka) a dlžníkovi povinnosť k plneniu (dlh), vznikajú
nielen z dvojstranných právnych úkonov (zmlúv), ale aj mimozmluvne pri splnení zákonom stanovených
podmienok, teda okrem iného aj z bezdôvodného obohatenia, ako výslovne stanovuje zákon.
Bezdôvodné obohatenie teda prestavuje záväzkový právny vzťah, z ktorého pohľadávka vzniká tomu,
na koho úkor sa iný bezdôvodne obohatil a dlh tomu, kto obohatenie získal. Ak tento dlh (povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie) nespočíva v povinnosti vydať vec, ale v povinnosti platobnej, je nepochybné, že
ide o dlh peňažný, s ktorého riadnym a včasným nesplnením spojuje ust. § 517 Občianskeho zákonníka
nepriaznivý dôsledok vzniku omeškania na strane dlžníka s právom veriteľa požadovať vedľa plnenia
aj úroky z omeškania.

12. Podľa § 563 Občianskeho zákonníka, ak čas splnenia nie je dohodnutý, ustanovený právnym
predpisom alebo určený v rozhodnutí, je dlžník povinný splniť dlh prvého dňa po tom, čo ho o plnenie
veriteľ požiadal.

13. Nepriaznivým právnym dôsledkom porušenia povinnosti zaplatiť peňažný dlh podľa tejto úpravy je
vznik omeškania spojený s nárokom veriteľa na úrok z omeškania. Rozhodujúce je teda, kedy nastala
splatnosť dlhu. Osoba zodpovedná zo zodpovednostného záväzkovo-právneho vzťahu sa dostáva do
omeškania zásadne vtedy, ak dlh nesplní v deň nasledujúci po dni, kedy bola veriteľom o plnenie
požiadaná a od tohto dňa môže požadovať úroky z omeškania. Pokiaľ nebol dlžník vyzvaný k splneniu
už skôr, za kvalifikovanú výzvu k plneniu sa považuje žaloba. Omeškanie začína druhý deň po tom (prvý
deň je určený k plneniu), čo bola žaloba žalovanému doručená.

14. Doba splatnosti záväzku z bezdôvodného obohatenia nie je ustanovená právnym predpisom, a ak
nebola ani dohodnutá, platí podľa ust. § 563 Občianskeho zákonníka, že dlžník je povinný splniť dlh v
prvý deň po tom, keď bol o plnenie veriteľom požiadaný. Nasledujúci deň sa dlžník dostáva do omeškania
a veriteľ má teda právo nárok na zaplatenie úrokov z omeškania.

15. Z uvedeného je zrejmé, že posúdenie otázky okamihu splatnosti pohľadávky žalobcu podľa
rozhodnutia súdu prvej inštancie nie je správne. Za kvalifikovanú výzvu k plneniu v prejednávanej veci
je potrebné považovať žalobu na začatie konania a omeškanie tak začína druhý deň (prvý deň je určený
na plnenie) po tom, čo žaloba bola doručená žalovanému.

16. Z obsahu spisu vyplýva, že v danej veci bola žaloba žalobcovi doručená dňa 04.04.2013, takže
žalovaný sa dostal do omeškania dňom 06.04.2013, preto žalobcovi patria úroky z omeškania z
priznaného nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia od tohto dňa, t. j. od 06.04.2013 do zaplatenia.

17. Rozhodnutie súdu prvej inštancie o priznaní úroku z omeškania preto nebolo správne. Odvolací súd
z uvedených dôvodov rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobcovi priznal zákonný úrok z
omeškania vo výške 9,75% ročne od 06.04.2013 do zaplatenia a vo zvyšnej časti uplatneného úroku z
omeškania žalobu zamietol. Závislý výrok o trovách konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny
potvrdil, keďže odvolacie námietky žalovaného proti tomu výroku rozhodnutia súdu nesmerovali.

18. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania vedeného na odvolacom súde pod sp. zn.
17Co/424/16 (o priznanie úroku z omeškania) odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1, § 262 ods. 1 a §



255 ods. 1 CSP tak, že v odvolacom konaní úspešnému žalovanému, ktorého odvolaniu bolo vyhovené,
priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške trov odvolacieho konania
v zmysle § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie.

19. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom krajského súdu jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e     j e    p r í p u s t n é .

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa                  (§ 419 CSP)
v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde,
ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje,
v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh)                 (§ 428 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "4C/5/2013", "guid": "7740a620-2558-40fb-8846-94f00e03f26b:42320e4b-1c66-43f9-96d5-e80ed96a2186", "vztah": "zmenene"}]}, "cituje": [{"guid": "19386c06-8060-47ed-aad0-2c2a64d03903:2ca2b792-df94-41ed-983f-dfe78055e88a", "ecli": "ECLI:SK:KSBB:2015:6214209690.1", "spisova_znacka": "17Co/184/2015", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Banská Bystrica sp. zn. 17Co/184/2015 z 11. 3. 2015", "sud": "Krajský súd Banská Bystrica", "datum_vydania": "2015-03-11", "citacie_n": 5, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBB:2015:6214209690.1"}], "citovane_v": []}