{"guid": "399072fd-2aa6-4d02-aad3-c9d69e853b9f:f1b2d70d-3ff6-4fb2-9a70-30d3f5a9cc7f", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1", "spisova_znacka": "14Co/27/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 14Co/27/2019 z 21. 9. 2011", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Prešov z 21. septembra 2011, sp. zn. 14Co/27/2019, ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1", "identifikacne_cislo": "8107209607", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "Mgr. Ing. Judita Gabonaiová Hrenčuková", "sudca_id": 658, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/mgr-ing-judita-gabonaiova-hrencukova-658", "datum_vydania": "2011-09-21", "forma": "Uznesenie", "povaha": [], "oblast": [], "podoblast": [], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/f1b2d70d-3ff6-4fb2-9a70-30d3f5a9cc7f", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 14Co/27/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8107209607
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 09. 2011
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Majerník
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2011:8107209607.1

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci žalobcov: 1/ F. 2/ J., občan SR, obaja zastúpení V. proti žalovanému:
ZLATÁ STUDŇA, s.r.o., Široké 631, IČO: 36 499 552, právne zastúpenému Mgr. Pavlom Horovčákom,
advokátom, Košice, Hroncova 3, o ochranu osobnosti, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného
súdu Prešov zo dňa 13.10.2010 č. k. 17 C/93/2007-211, zhodou hlasov členov senátu takto

r o z h o d o l :

Z r u š u j e   rozsudok v napadnutej časti, t. j. s výnimkou výroku, ktorým bol vo zvyšku návrh zamietnutý
a v rozsahu zrušenia vracia  vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie.

o d ô v o d n e n i e :

Prvostupňový súd napadnutým rozsudkom určil, že žalovaný porušil osobnostné práva žalobcov tým,
že použil ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely. Zároveň žalovanému uložil povinnosť
za neoprávnený zásah do osobnostných práv žalobcov poskytnúť im peňažné zadosťučinenie vo výške
po 5.000,-- eur každému, a to do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku návrh na poskytnutie
peňažného zadosťučinenia zamietol.

V dôvodoch rozhodnutia uviedol, že žalobcovia sa domáhali určenia, že žalovaný porušil ich osobnostné
práva tým, že použil ich obrazovú snímku bez ich súhlasu na reklamné účely a zároveň sa domáhali,
aby za tento neoprávnený zásah do osobnostných práv im žalovaný poskytol zadosťučinenie v peňažnej
forme, a to pre každého zo žalobcov vo výške 250.000,-- Sk.

Z vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaný ako reklamný sponzor televíznej šou
v U.“ použil na fľašiach s minerálnou vodou reklamné násadky, na ktorých boli umiestnené obrazové
snímky s tanečným párom a reklamným sloganom „So živou vodou je aj tanec ľahší“. Najmä zo záverov
znaleckého posudku Kriminalistického a expertízneho ústavu PZ SR v Bratislave a zo svedeckých
výpovedí N. a V. vyvodil záver, že na násadkách je obrazový snímok žalobcov. Tento snímok zobrazuje
osoby totožné s osobami žalobcov na veľkoplošných fotografiách použitých na bilboardy propagujúce
reprezentačný ples O..  Kriminalistický  a expertízny  ústav  závery posudku oprel o skúmania zobrazenia
na
predloženej veľkoplošnej fotografii a zobrazenia na spornej reklamnej násadke na fľašiach tak, že
použil metódy vizuálneho pozorovania, komparačné metódy, metódu položenia zobrazenia vedľa
seba, metódu prekrytia zobrazení, ako aj metódu porovnávania uhlov a hlavného motívu zobrazenia.
Týmito metódami zistil zhodu detailov zobrazenia, zhodu základných uhlov hlavného motívu a zhodu
zobrazení pozície vybraných znakov. Zo skúmaní potvrdil zhodu a identifikáciu žalobcov na násadke.
Rozhodujúcim je, že podobizeň žalobcov zodpovedá podobizni žalobcov na násadke a že žalobcovia sú
na tejto násadke spoznateľní a jednoznačne identifikovaní. Žalovaný súdu predložil znalecký posudok
vypracovaný V.. Ten v posudku tvrdil, že pre nízku kvalitu obrázku na násadke nie je možné potvrdiť,
či tváre na fotografii sú totožné s tvárami na násadke. Nevylúčil, že ide aj o iné tváre, resp. tváre iných
osôb. Tento znalec však nemal k dispozícii veľkoplošnú fotografiu žalobcov a porovnal len fotokópiu
fotografie. Len zo záveru tohto znalca, že totožnosti tvárí na fotografii a na násadke nemusia byť tých



istých osôb, nemožno urobiť záver o tom, že neide o tie isté osoby. Znalec nehodnotí totiž ďalšie znaky,
ktoré identifikujú postavy. Preto súd prvého stupňa aj zamietol návrh žalovaného na realizáciu dôkazu
výsluchom V., či na konfrontáciu spracovateľov oboch znaleckých posudkov. Svedok N. jednoznačne
potvrdil, že tlačiareň, ktorá vypracovala násadky, mala k dispozícii diapozitív, na ktorom boli zobrazení
žalobcovia. Sám majiteľ tlačiarne jeho oslovil a požadoval od neho potvrdenie, že mu za tento diapozitív
zaplatil. Svedok jednoznačne potvrdil aj to, že práve na násadke je zobrazenie žalobcov z diapozitívu,
ktorý vyhotovil a odpredal O. Diapozitív bol použitý na vyhotovenie bilboardu pre O.. Žalovaný vo
svojom účastníckom výsluchu 16.4.2008 potvrdil, že jeho zmluvný partner, ktorý mu robil násadky,
vlastní software a v telefonickom rozhovore sa mu aj vyjadril, že všetko zavinila jeho grafička, ktorú
okamžite prepustil. Po citácii ust. § 11, § 12 ods. 1 až 3 a § 13 ods. 1 až 3 Obč. zák. súd prvého
stupňa uzavrel, že žalobcovia sú aktívne legitimovaní na podanie žaloby na ochranu osobnosti. V
zmysle týchto citovaných ustanovení v konaní bolo preukázané, že žalovaný použil pre reklamné účely
obrazové snímky, fotografie žalobcov. Na násadke sú identické osoby s fotografiami na bilboarde.
Obrazový snímok je identifikovateľným spôsobom nasnímaná podoba fyzickej osoby. Ak tento obrazový
snímok použil žalovaný bez súhlasu žalobcov, je toto jeho konanie neoprávneným zásahom do práva
na ochranu osobnosti. Žalobcovia sa preto oprávnene domáhajú ochrany svojich osobnostných práv. Aj
keď pôvodná fotografia a obrazový snímok žalobcov bol vyhotovený s ich súhlasom, tento ich súhlas
neznamená automaticky súhlas na akékoľvek jej použitie mimo ich osobnostnej sféry, a už vôbec nie na
reklamné účely. V prípade žalobcov došlo k zneužitiu ich podobizne na reklamné účely, preto morálne
zadosťučinenie v danom prípade už nie je aktuálne. Fľaše s reklamnými násadkami minerálnych vôd
už nie sú v predaji a neprichádza o úvahy ani ospravedlnenie, preto požiadavka na úhradu finančnej
nemajetkovej ujmy v peniazoch je jedinou formou poskytnutia zadosťučinenia. Pri určovaní výšky
náhrady súd prihliadal na to, že do osobnostných práv žalobcov došlo v súvislosti s reklamnou kampaňou
žalovaného propagovať svoje výrobky, a to v súvislosti s reklamno-sponzorskou účasťou v reality šou U..
Primerané zadosťučinenie by malo byť teda aj formou odmeny za honorár, ktorý by žalobcovia dostali za
účinkovanie v takejto reklame. Získanou spornou reklamou ušetril žalovaný značné finančné prostriedky,
ktoré by inak musel vynaložiť. Za primeranú výšku takejto náhrady preto súd určil sumu 5.000,-- eur pre
každého zo žalobcov. Nad túto priznanú sumu návrh zamietol.

Ďalšími samostatnými výrokmi súd prvého stupňa zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcom na trovách
konania sumu 740,13 eur s tým, že ich zaplatí žalovaný na účet ich zástupcu V.T. a tiež uložil povinnosť
žalovanému nahradiť trovy štátu vo výške 745,32 eur na účet Okresného súdu v Prešove a tiež povinnosť
zaplatiť súdny poplatok vo výške 366,39 eur.

Výrok o povinnosti nahradiť trovy žalobcom odôvodnil súd zásadou úspechu v konaní a žalobcom priznal
náhradu výdavkov, ktoré mal v súvislosti s účasťou na nariadených úkonoch súdom ich splnomocnený
zástupca.

Výrok o náhrade trov štátu súd odôvodnil tiež úspechom žalobcov v konaní a tým, že štátu vznikli trovy
na nákladoch znaleckého dokazovania. Poukázal aj na to, že žalobcovia boli v konaní oslobodení od
súdneho poplatku.

Výrok o povinnosti žalovaného zaplatiť súdny poplatok odôvodnil ust. § 2 ods. 2 zák. č. 71/1992 Zb. a
položkou 7b písm. b) Sadzobníka súdnych poplatkov.

Proti tomuto rozsudku, s výnimkou výroku, ktorým súd vo zvyšku návrh žalobcov zamietol, podal
odvolanie žalovaný. Poukazuje na to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho
právneho posúdenia veci a vytýka aj to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných
dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Namieta aj to, že odôvodnenie rozhodnutia súdu nie
je celkom dostatočne konkretizované a špecifikované, pokiaľ ide o základné otázky súdneho sporu,
akými sú aktívna legitimácia, porušenie osobnostných práv žalobcov i výška priznaného finančného
zadosťučinenia. Odôvodnenie rozsudku považuje za nie dostatočne jednoznačné a určité a preto
sa mu javí aj ako obtiažne preskúmateľné. Už pred súdom prvého stupňa sa žalovaný vyjadril, že
umiestnil okolo hrdiel (uzáverov) fliaš s minerálnou vodou papierové násadky, na ktorých sa okrem iného
nachádza obrázok - grafika - tanečného páru. Žalovaný pred začatím tohto súdneho konania nemal ani
tušenie o existencii žalobcov, či existencii akýchkoľvek fotografií týchto žalobcov, resp. veľkoplošných
fotografií (bilboardu). Predmetné násadky žalovaný obdŕžal od svojho dodávateľa od firmy R.. Na
násadkách sa nachádzajú dve zásadné veci, ktoré žalovaný požadoval, a to je reklamný slogan „So živou



vodou je aj tanec ľahší“, motív relácie „.“,  ktorej sponzorom bol žalovaný. Okrem toho sa tam nachádza
aj predmetná grafika - obrázok tanečného páru a ďalšie grafické doplnky. Po začatí súdneho konania
žalovaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu požiadal V. vypracovanie znaleckého posudku.
Originál znaleckého posudku č. 10/2008 tvorí prílohu súdneho spisu. Žalovaný poukazuje na odpovede
znalca na otázky č. 1 až 4, v ktorých je uvedené, že za obvyklých okolností a za použitia obvyklých
nástrojov výpočtovej techniky nie je možné vytvoriť obraz tvarí osôb z obrázka v kvalite, z ktorej by bolo
možné jednoznačne určiť osoby, ktorým tváre patria. Oproti pôvodnému podkladu teda fotografií, sú
na výslednej násadke výrazne zmenené črty tvárí. Pôvodné črty tvárí z fotografie nie sú zachované. K
zmene došlo pri spracovaní nekvalitného podkladu a pri ukladaní nekvalitného výsledku. Odkazuje aj
na to, že znalec V. je zapísaný ako znalec v odbore kriminalistika, odvetvie kriminalistická informatika,
ako aj v odbore elektrotechnika, odvetvia počítačové programy, riadiaca technika, výpočtová technika
a bezpečnosť a ochrana informačných systémov. Podľa uznesenia    súdu   prvého  stupňa   bol
vypracovaný   znalecký   posudok   Kriminalistickým
a expertíznym ústavom Policajného zboru v Bratislave. Aj v jeho záveroch znalkyňa C. okrem iného
uvádza, že „hlava a tvár osôb na spornej násadke nie je vhodná na skúmanie antropologickou
somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie“. To isté sa uvádza aj v odpovedi na
otázku pod číslom 3 znaleckého posudku. Tieto odpovede plne korešpondujú so závermi a odpoveďami
v znaleckom posudku znalca V.. Znalkyňa I. na otázku č. 2 položenú súdom uvádza, že v nej chýba
konkretizácia „s osobami žalobcov“. Znalkyňa potom absurdne porovnávala to, či na predloženom
bilboarde sú osoby identické s osobami na predložených diapozitívoch. Žalovaný nemal nikdy k
dispozícii diapozitívy, ani bilboard. Tieto boli predložené priamo znalcovi žalobcami. Týmto postupom
bolo žalovanému odňatá možnosť konať pred súdom. Napriek tejto výhrade je však žalovaný toho
názoru, že pre spor bolo rozhodujúce to, či na násadkách sú skutočne zobrazení žalobcovia. Znalci,
ktorí podávali posudky, neskúmali priamo osoby žalobcov, resp. tváre ich samotných a neporovnávali
tieto s predmetnou papierovou násadkou. Porovnávaná bola len papierová násadka so žalobcami
poskytnutými diapozitívmi a žalobcami poskytnutým bilboardom. Aj znalecký posudok, ktorý vypracoval
C. - odvetvie kriminalistická fotografia uvádza, že porovnávané boli najmä medzi sebou papierová
násadka (v tomto prípade ani nie originál násadky, ale len jej fotografia!) a žalobcami dodaný bilboard.
Aj tento znalec na stranách 6, 7 a 8 posudku potvrdzuje, že obidva podklady (bilboard a násadka) majú
rozdielne grafické spracovanie, pričom tam došlo k určitým deformáciám. Za takéhoto stavu je podľa
názoru žalovaného nesprávny záver súdu prvého stupňa, že žalobcovia sú na násadke spoznateľní a
jednoznačne identifikovateľní. Opakovane žalovaný zdôrazňuje aj závery vyplývajúce z posudku V. i z
posudku I., podľa ktorej hlava, tvár osôb na spornej násadke nie je vhodná na skúmanie antropologickou
somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie. Žalovaný zdôrazňuje aj to, že ani on,
ani kupujúci, resp. nakupujúca verejnosť nemali k dispozícii žiadne fotografie žalobcov v nadživotnej
veľkosti, ani žiadne bilboardy, ani nijaké iné diapozitívy. Žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno a
nepreukázali dostatočným spôsobom v konaní, že na predmetných papierových násadkách sú ich
obrazové snímky a už vôbec nie fotografie, ako to uvádza súd prvého stupňa. Preto podľa názoru
žalovaného nemohlo dôjsť z jeho strany ani k tvrdenému zneužitiu podobizní žalobcov. Výpoveďou
samotných žalobcov bolo preukázané, že pôvodná fotografia pre účely bilboardu pre O. bola vyhotovená
s ich súhlasom na reklamné účely pre O., pričom túto fotografiu podľa ich vlastného vyjadrenia vyhotovil
svedok N., ktorý túto fotografiu odpredal následne O. Možno teda v danom prípade uvažovať aj o
tom, že došlo k porušeniu autorských práv, prípadne iných majetkových práv týkajúcich sa predmetnej
fotografie. Toto však nie je predmetom tohto súdneho konania. Žalovanému nie je ani zrejmé, akou
úvahou sa súd riadil pri stanovení výšky priznaného finančného zadosťučinenia. Suma 5.000,-- eur
predstavuje pre mnohých ľudí na Slovensku ich celoročný príjem, a to za dennodenne pravidelne
odvádzanú zodpovednú a v mnohých prípadoch aj náročnú prácu, ktorej výsledky sú v praxi viditeľné.
Žalovaný pritom pre svoju papierovú násadku nepotreboval žiadnych hercov ani tanečníkov, ani iných
účinkujúcich „do reklamy“. Žalovaný sponzoroval televíziu I., resp. jej reláciu W. a uvedená násadka mala
túto skutočnosť pripomenúť spotrebiteľom - nakupujúcim v obchodoch jej výrobky. Vytýka súdu prvého
stupňa aj to, že pri priznaní náhrady trov konania nepostupoval správne. V konaní žalobcovia neboli
zastúpení právnym zástupcom podľa ust. § 25 O.s.p., ale fyzickou osobou zrejme podľa ust. § 27 O.s.p..
Vyčíslenie trov súdom prvého stupňa je absolútne neprehľadné, nezrozumiteľné a  nepreskúmateľné.
Naviac  nie  je  zrejmé,  prečo  súd  považoval  tri  cesty
Košice - Bratislava a späť za hospodárne vynaložené, keď stačilo poslať požadované doklady poštou,
prípadne doručiť osobne na košickú pobočku KaEÚ PZ. Navrhuje preto, aby odvolací súd rozsudok súdu
prvého stupňa v napadnutom rozsahu zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie, alternatívne, aby odvolací
súd rozsudok súdu prvého stupňa vo veci samej zmenil tak, že podanú žalobu v celom rozsahu zamietne.



Žalovaná si zároveň uplatňuje voči žalobcom právo na náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho
konania.

Žalobcovia vo vyjadrení k podanému odvolaniu uviedli, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody
nie sú opodstatnené. Žalovaný nespochybňuje v podstate, že došlo k zásahu do osobnostných práv
žalobcov, ale spochybňuje závery znaleckých posudkov, t. j. závery dôkazov, na čo mal priestor už
pred súdom prvého stupňa. Mohol žiadať o vypočutie znalca, resp. o konfrontáciu znalcov. Z dôvodov
odvolania nevyplýva, prečo žalovaný považuje právnu kvalifikáciu zisteného skutkového stavu za
nesprávnu. V námietkach voči záverom znaleckého posudku sa žalovaný opiera o závery znaleckého
posudku V.. Za rozhodujúce však považujú to, v akom odbore a v odvetví je oprávnený tento znalec
podávať znalecké posudky. Znalec V. vo svojom znaleckom posudku neuviedol, využitím akých nástrojov
výpočtovej techniky a postupov vypracoval znalecký posudok. V znaleckom posudku používa neurčité
(abstraktné) pojmy, ako obvyklý nástroj výpočtovej techniky, obvyklá zväčšenina, obvyklá úprava, na
základe ktorých síce vyslovuje jednoznačné závery, ale pritom nevysvetľuje, čo považuje za obvyklé, a
čo už za neobvyklé. Definícia týchto slovných spojení nie je ani všeobecne známa, ani zaužívaná, či už
v odbornej, alebo laickej verejnosti. Tento znalec vo svojom znaleckom posudku v bode 5 konštatoval aj
to, že zväčšenina násadky z reklamnej kampane žalovaného na fólio tlači, ktorú žalobcovia predložili ako
dôkaz, je jej skutočnou a nefalšovanou zväčšeninou. Aj týmto znalcom je teda potvrdené, že žalobcovia
predložili skutočnú zväčšeninu násadky a nijako túto zväčšeninu nepozmeňovali. Z tejto fólio tlače, ktorej
pravosť znalec potvrdil, je evidentne spoznateľná podobizeň vyobrazených osôb. Označený znalec v
znaleckom posudku v bode 5 vyslovil aj názor, že pokiaľ ide o fólio tlač fotografie vyhotovenej 5.2.2007
z bilboardu, na ktorom je v životnej veľkosti vyobrazený tanečný pár pozostávajúci zo žalobcov, že
túto fóliu niekto pozmenil oproti pôvodnej fotografii, ktorá mala byť podkladom pre jej vyhotovenie. K
tomu žalobcovia konštatujú, že k uvedeným nedostatkom v meraní došlo z toho dôvodu, že fotografia
z 5.2.2007 bola vyhotovená z bilboardu, ktorý nie je plošne rovný, ale z dôvodu jeho životnej veľkosti,
aby mohol stáť, je ohnutý do oblúka, čím sa v rovine deformoval porovnávaný obraz osôb na ňom
zobrazený. V súdnom konaní bolo potrebné preukázať, že na násadke žalovaného bola bez súhlasu
použitá ich podobizeň. Preto bolo pre porovnanie nevyhnutné tieto zakrivenia obrazu na snímke z
bilboardu zarovnať tak, aby obraz nebol týmito zakriveniami skreslený a aby ho bolo možné porovnať so
zväčšeninou násadky. Znalec uviedol aj to, že na vyhotovenie násadky boli možno použité zoskenované
časti fotografie žalobcov, no nekonkretizoval, o ktoré časti by sa malo jednať. Z posudku nie je zrejmé
ani to, na základe čoho a ako znalec porovnával farbu na fóliách, na základe čoho najprv konštatoval, že
fólie boli vyhotovené v rôznom čase, resp. na inom prístroji, čo napokon z dôvodu absencie rozumného
dôvodu, pre ktorý by sa tak stalo, aj poprel. Ak žalovaný spochybňuje identitu žalobcov na násadke a
vytýka, že v tomto smere posudok kriminalistického ústavu je nedostatočný, žalobcovia uvádzajú, že v
rámci dokazovania aj písomne navrhovali, že predložia nielen ustanovenému znalcovi, ale aj okresnému
súdu predmetný bilboard. Súd,  ani  zástupca žalovaného však na tom netrvali. Súd mal okrem toho
možnosť porovnať si fotografiu z bilboardu s osobami žalobcov, pretože žalobcovia boli osobne
okresným súdom a v prítomnosti zástupcu žalovaného vypočutí na pojednávaní. Ich  identitu s
vyobrazením na fotografii z bilboardu potvrdil aj svedok C. a svedok G., ktorý fotografiu použitú na
bilboarde vyhotovil. Pre znalecké dokazovanie napokon boli použité aj zväčšeniny spornej násadky a
bilboardu, aj iné diapozitívy z nafotenia žalobcov, ktorých identitu s osobami žalobcov opätovne potvrdil
fotograf, ktorý snímky vyhotovoval. Ak žalovaný uvádza, že nemal vedomosť o existencii žalobcov, tak
žalobcovia poukazujú na to, že už zástupca žalovaného na pojednávaní 10.12.2007 uviedol, že vzťahy
so zhotoviteľom násadky mal žalovaný upravené v zmluve o dielo. Túto zmluvu podľa pokynu súdu mala
žalovaná strana aj predložiť, voči čomu sa ohradila, že nevidí dôvod, prečo by zmluvu mala predložiť.
Následne však už uviedol, že zmluva bola iba v ústnej forme. Bolo v záujme žalovaného, aby sa pred
vzniknutou situáciou bránil zmluvným dojednaním so subjektom, ktorý pre jej potreby násadku zhotovil a
túto objektívnu zodpovednosť za neoprávnené použitie snímky žalobcov nemôže preniesť žalovaný na
žalobcov. Okrem toho po dodaní už vyhotovenej násadky mohol žalovaný jej použitie vždy odmietnuť, čo
však neurobil a tak za jej použitie nemôže viniť žalobcov. Neobstojí ani obrana žalovaného poukazujúca
na to, že ide o ochranu autorských práv, pretože takúto ochranu môže žiadať autor snímky - fotograf,
a nie žalobcovia. Žalovaný vytýka, že z posudku kriminalistického ústavu vyplýva konštatácia, že
podobizne na spornej násadke nie sú vhodné na skúmanie antropologickou somatoskopickou metódou
„individuálnej identifikácie“, ale žalovanému súčasne uniká z tohto posudku aj to, že napriek uvedenému
to nebránilo znalcovi porovnať a vyhodnotiť „znaky skupinové (napr. celkový tvar hlavy, výška čela,
hrúbka obočia, reliéf ušnice a podobne) a znaky zvláštne - jedinečné ...“. Žalobcovia poukazujú aj
na to, že žalovaný tvrdil, že snímka žalobcov nebola použitá pri tvorbe násadky, no na pojednávaní



16.4.2008 sám právny zástupca žalovaného uviedol, že grafička spoločnosti, ktorá pre žalovanú
vyhotovovala násadky, bola okamžite prepustená. Za takéhoto stavu žalobcovia položili otázku, prečo sa
tak stalo. Žalobcovia sa vyjadrujú aj k odvolacej námietke žalovaného poukazujúcej na výšku finančného
zadosťučinenia, keď žalovaný ich porovnáva so zárobkom „slušných ľudí“. Žalovaný už raz zasiahol do
osobnostných práv žalobcov, a napriek tomu ich naďalej osočuje a uráža, keď ich nepriamo v podstate
označuje za „neslušných ľudí“, ktorí sa chcú obohatiť z plodov jej čestnej podnikateľskej činnosti.
Žalobcovia poukazujú na to, že priznané finančné zadosťučinenie nemá charakter odmeny, ako je to v
prípade odmeny za prácu, ale má charakter sankcie, ktorá v sebe odzrkadľuje funkciu preventívnu, aj
funkciu sankčnú, a tiež funkciu satisfakčnú. Nesúhlasia ani s výhradami žalovaného proti vyúčtovaným
trovám konania. Tým, že žalobcovia splnomocnili V. na zastupovanie v konaní, ušetrili tak žalovanému
v podstate náklady za jednu osobu žalobcu, pretože sa obaja nemuseli dostavovať na pojednávania,
ale iba jedna osoba. Trovy žalobcov boli dôvodné, pretože ich použili na nie bezdôvodné bránenie si
práv. Odvoz bilboardu do Bratislavy na znalecké skúmanie uložil žalobcom okresný súd, pretože inak
to nebolo možné technicky zariadiť vzhľadom na jeho nadrozmernosť. Aj tieto náklady boli žalobcami
účelne vynaložené. Žiadajú preto, aby odvolací súd na základe podaného odvolania rozsudok súdu
prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

Odvolací súd prejednal podané odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Preskúmal
napadnutý rozsudok i konanie, ktoré mu predchádzalo v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 212 ods.
1, 3 O.s.p.. Bol  teda  viazaný  rozsahom  a dôvodmi podaného
odvolania, nad rámec ktorých nebol oprávnený, ani povinný rozhodnutie súdu prvého stupňa
preskúmavať. Výnimkou sú len prípadné vady konania, ktoré majú za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci.

V súvislosti s rozsahom preskúmavacej právomoci odvolacieho súdu odvolací súd uvádza, že odvolaním
nebol napadnutý výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bol v prevyšujúcej časti návrh žalobcov
zamietnutý. V tomto výroku rozhodnutie súdu prvého stupňa nadobudlo právoplatnosť a nebolo
oprávnením, ani povinnosťou odvolacieho súdu v tomto odvolaním  i nenapadnutom výroku rozhodnutie
súdu prvého stupňa preskúmavať (§ 159 ods. 1, 2,  § 206 ods. 2 O.s.p.).

Po preskúmaní napadnutého rozsudku, i konania, ktoré mu predchádzalo, v zmysle vyššie uvedených
zásad, odvolací súd dospel k záveru, že je potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutom
rozsahu zrušiť a vrátiť mu vec na ďalšie konanie.

Vo veci ide o nárok na ochranu osobnosti s odkazom na ust. § 11 a nasl. Obč. zák..

Podľa § 11 Obč. zák., fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia,
občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa § 12 ods. 1 Obč. zák. písomnosti osobnej povahy, podobizne, obrazové snímky a obrazové a
zvukové záznamy týkajúce sa fyzickej osoby alebo jej prejavov osobnej povahy sa smú vyhotoviť alebo
použiť len s jej privolením.

Tak, ako je už uvedené vyššie, žalobcovia odôvodňujú uplatnené nároky tým, že v roku 2006 žalovaný
použil ich obrazové snímky bez ich súhlasu na svojich reklamných pútačoch, ktorými propagoval
distribúciu a predaj svojich výrobkov minerálnych vôd Zlatá studňa.

V zmysle citovaných ustanovení do oblasti občianskoprávneho zabezpečenia jednotlivých hodnôt
osobnosti fyzickej osoby patrí aj ochrana podoby fyzickej osoby a ochrana prejavov osobnej povahy.
Pod podobou fyzických osôb sa rozumejú jej charakteristické rysy, ktoré - či už obrazom, kresbou,
fotografiou, filmových, televíznych snímkov, sochou, či iných zobrazení - znázorňujú jej individualizovaný
telesný vzhľad, najmä jej tvar a postavu. To isté platí aj o ochrane hmotného zachytenia podoby
fyzickej osoby na podobizeň, či na iný obrazový snímok. Podobizňou je portrét fyzickej osoby, na
ktorom je hmotne zachytená jej podoba. Obrazové snímky (zrejme presnejšie záznamy) predstavujú
zachytenie podoby fyzickej osoby na obraze. Neide o portrét, ale o iný obraz, na ktorom je však
podoba fyzickej osoby zachytená - hoci aj podružne, či náhodne - identifikovateľným spôsobom (viď aj
Občansky zákonník, komentář, JUDr. O. Jehlička, CSc. a spol., C. H. Beck, 9. vydaní, 2004, s. 113-114).
Iným snímkom sa rozumie tiež podobizeň, ktorá však ešte stále nie je všeobecne identifikovateľným



spôsobom zachytením podoby zobrazovanej fyzickej osoby, ale je postačujúci na jej identifikovateľnosť.
Podmienkou ochrany práva na podobu i práva k podobizni je, aby osoba zobrazeného bola na základe
zobrazenia      identifikovateľnou.     Aj     keď    nemožno    zobrazenú    osobu     bezpečne
identifikovať z podobizne alebo obrazového snímku (napr. rysy osoby sú nejasné, rozmazané a
podobne), pôjde napriek tomu o podobizeň prípadne obrazový snímok, ak identita zobrazeného vyplýva
eventuálne z iných súvislostí, za ktorých k použitiu snímku došlo.

Obsahom práva k podobizni a k obrazovému snímku (§ 12 Obč. zák.) je užívacie a dispozičné  právo
subjektu  vo  vzťahu k podobizne.  Toto  právo  zahŕňa  v sebe   v zmysle
pozitívnom oprávnenie používať akýmkoľvek spôsobom podobizeň sám, a to v originále alebo v
rozmnoženinách, ktoré vyhotoví, ako aj oprávnenie udeľovať na takéto použitie povolenie iným osobám.
V zmysle negatívnom zahrňuje tento obsah oprávnenie brániť sa proti neoprávnenému použitiu
podobizne (obrazovému snímku).

Subjektom práva k podobizni je vždy zobrazená osoba (prípadne po jej smrti osoby uvedené v § 15
Obč. zák.).

Tak, ako je už uvedené vyššie, podmienkou ochrany práva na podobizeň je, aby osoba zobrazeného bola
na základe zobrazenia identifikovateľná. Táto skutočnosť je rozhodujúcou, či kľúčovou aj pre rozhodnutie
v predmetnej veci. Súd prvého stupňa oprel svoje závery o identifikovateľnosti žalobcov s osobami
na reklamnej násadke zo skutočnosti, ktoré mali vyplynúť zo znaleckých posudkov Kriminalistického
a expertízneho ústavu PZ. Uvedené posudky sa však okrem identifikovateľných znakov konkrétnej
osoby, najmä tváre a postavy, venujú aj iným spoločným znakom, ktoré boli na fotografii použitej pre
bilboard so znakmi na násadke. Okrem tváre a postavy osôb sa venujú aj iným znakom, ktoré sa týkajú
aj oblečenia partnerov, záhybov na ošatení, odleskov na topánkach a podobne. Aj záver znaleckého
posudku, ktorý vypracoval znalec z odboru kriminalistická fotografia zdôrazňuje to, že pri skúmaní
zobrazenia na predloženej veľkoplošnej fotografii a zobrazenia na spornej reklamnej násadke fľaše
boli použité metódy vizuálneho pozorovania a komparačné metódy. Metódou položením zobrazení
vedľa seba, metódou prekrytia zobrazenia, ako aj metódou porovnávania uhlov hlavného motívu
zobrazenia bola zistená zhoda v detailoch zobrazenia, zhoda základných uhlov hlavného motívu a
zhoda v zobrazení pozície vybraných znakov po aplikácii uhlových korekcií. Popisná časť znaleckého
posudku sa venuje bodom, ktoré sú na týchto fotografiách, či na násadke zhodné. Nevenujú sa
teda len identifikovateľnosti osôb, ale venujú sa celkovému zobrazeniu na fotografii a na reklamnej
násadke. Napokon takéto skutočnosti o podrobnostiach, ktoré viedli k tomuto záveru v znaleckom
posudku, súd prvého stupňa aj cituje v dôvodoch rozhodnutia na strane 5 v poslednom odstavci.
Posudok Kriminalistického a expertízneho ústavu Policajného zboru SR doručený súdu prvého stupňa
29.10.2010 skutočne obsahuje aj záver o tom, že hlava a tvar osôb na spornej násadke nie je vhodná
na skúmanie antropologickou somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie. Posudok
síce obsahuje údaje o podobnosti celkového tvaru hlavy, lícnej oblasti, krajiny čela, umiestnenia ušnice,
podobnosti vlasovej krajiny porovnávaných osôb, ale na druhej strane hovorí aj o tom (ako je už
uvedené vyššie), že hlava a tvar osôb na spornej násadke nie je vhodná na skúmanie antropologicko
somatoskopickou metódou za účelom individuálnej identifikácie.

Zo zápisnice o pojednávaní pred súdom prvého stupňa vyplýva aj návrh žalovanej na to, aby znalci
boli k tomuto znaleckému posudku vypočutí a zároveň, aby sa odstránil rozpor medzi vyjadrením V.  a
závermi  kriminalistického  a expertízneho ústavu. Vzhľadom
na obsah znaleckého posudku i listín (posudku V.), ktorý predložil samotný žalovaný do konania, je
odvolací  súd toho názoru, že pri hodnotení týchto dôkazov podľa § 132 O.s.p. bolo žiadúce, aby
sa tento návrh zo strany žalovaného akceptoval. Súd by mal výsluch alebo doplnenie znaleckého
posudku viesť takým smerom, aby záver písomného znaleckého posudku alebo záver výsluchu znalca
bol spôsobilý zodpovedať právnu otázku týkajúcu sa identifikovateľnosti osôb na násadke. Závery
znaleckého posudku podaného v písomnej forme  nemožno  bez   ďalšieho   prevziať,   ale   je   potrebné
(v pochybnostiach o jeho záveroch) tieto závery overovať, či už doplnením posudku, alebo pochybností
o správnosti záverov znaleckého posudku môžu byť odstraňované realizáciou ďalších dôkazov. V tomto
smere je odvolací súd toho názoru, že pri vymedzení úlohy znalcovi je potrebné brať do úvahy konkrétne
okolnosti prípadu. Na identifikovateľnosť žalobcov so zobrazením na reklamnej násadke je potrebné
vymedzovať požiadavku aj bližšími údajmi, ktorými sa zameria znalecké dokazovanie na zisťovanie
takých skutočností, ktoré sa týkajú individuálnych znakov na tvári, či na postave subjektu. Ak súd prvého



stupňa napriek výhradám, či návrhom žalovaného v tomto smere dokazovanie nevykonal, je dôvodným
urobiť záver, že odňal žalovanému možnosť konať pred súdom. Za dôvodný odvolací súd uznal aj
odvolací dôvod poukazujúci na to, že z vykonaného dokazovania nemožno vyvodiť zatiaľ jednoznačný
záver o zidentifikovaní žalobcov so zobrazením na násadke použitej na fľašiach s minerálnou vodou.

Z týchto dôvodov odvolací súd podľa § 221 ods. 1 písm. f), h) O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa v
napadnutej časti zrušil a vrátil mu vec na ďalšie konanie. Zrušené boli nielen rozsudok vo vyhovujúcej
časti vo veci samej, ale aj súvisiace výroky o náhrade trov štátu, náhrade trov žalobcov i o povinnosti
zaplatiť súdny poplatok (§ 206 ods. 1, ods. 2 veta druhá O.s.p.). .

V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvého stupňa venovať sa pri zisťovaní skutkového stavu
skutočnostiam, ktoré boli naznačené vyššie. Určujúcim (pre rozhodovanie o základe nárokov žalobcov)je
teda pre úspešnosť žaloby o ochranu osobnosti to, že osoba zobrazená na násadke je identifikovateľná
so žalobcami. Relevantným je aj to, že identifikovateľnosť nemusí spočívať len vo vlastnom zobrazení.
Tak, ako je už uvedené vyššie, identita zobrazeného môže vyplývať aj z iných súvislostí, za ktorých
k použitiu násadky došlo. Identifikovateľnosť osôb sa však musí realizovať na tých znakoch, ktoré
sú individuálnymi vlastnosťami príslušnej osoby, a to z pohľadu hodnotenia znakov tváre, postavy,
držania tela, účesu, či iných identifikovateľných znakov. Ak súd prvého stupňa dospeje k záveru, že
je možné identitu posúdiť aj z iných súvislostí, toto musí podložiť v dôvodoch rozhodnutia aj obsahom
príslušných realizovaných dôkazov. Každopádne však je potrebné, aby sa so závermi znaleckého
posudku KaEU a listinného dôkazu (posudok V.) súd prvého stupňa vyporiadal a rozpory, či nejasnosti
medzi týmito jednotlivými dôkazmi odstránil, či už výsluchom znalcov, alebo konfrontáciou záverov
znaleckého posudku so závermi V..

V súlade so zásadou dvojinštančnosti občianskeho súdneho konania odvolací súd preskúmava
správnosť zistení súdu prvého stupňa a z nich vyvodeného právneho posúdenia veci. Ak pritom dospeje
k záveru, že pre správne rozhodnutie sú potrebné také podstatné skutkové zistenia,  ktoré  súd  prvého
stupňa  neobstaral,  prípadne  ktoré  obstaral,  avšak  na
pochybenie  v  procesnom  postupe  majúcom  za  následok odňatie možnosti žalovanej konať
pred súdom (viď uvedené vyššie) na ne pri rozhodovaní neprihliadal, musí odvolací súd napadnuté
rozhodnutie  súdu  prvého  stupňa  zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Ak by odvolací súd
odoprel účastníkom možnosť prieskumu správnosti tých skutkových zistení, ktoré neboli v konaní na
súde prvého stupňa považované za právne významné, avšak zo strany odvolacieho súdu boli posúdené
ako rozhodujúce, porušil by uvedenú zásadu občianskeho súdneho konania (viď aj rozsudok NS SR
3Cdo/26/2008 z 21.1.2009).

Pre rozhodnutie o podanej žalobe je treba mať na zreteli (aj keď to žalovaná strana vyslovene nenamieta)
aj aplikáciu ust. § 80 písm. c) O.s.p.. Pre vyhovenie určovacej žalobe musí byť žalobcami preukázaný
naliehavý právnym záujem. Týmto skutočnostiam sa súd prvého stupňa nevenoval a napriek tomu,
že z obsahu spisu zatiaľ nie je zrejmé, v čom by mal byť naliehavý právny záujem na žiadanom
určení (že došlo konaním žalovaného k porušeniu práva na ochranu osobnosti žalobcov), bolo tomuto
žalobnému návrhu v tejto časti vyhovené. Žalobcovia (a napokon ani súd prvého stupňa v napadnutom
rozhodnutí) neodôvodňujú doteraz takúto formu a obsah súdneho rozhodnutia ako spôsob morálneho
zadosťučinenia za následky neoprávneného zásahu do ich osobnostného práva (§ 13 ods. 1 Obč. zák.).

Náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch (ktorej sa žalobcovia domáhajú v predmetnej veci), môže
súd podľa § 13 ods. 2, 3 Obč. zák. priznať vtedy, ak by sa morálna satisfakcia nezdala postačujúca,
najmä ak bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti.
Dôvody priznania náhrady sú v tomto ustanovení uvedené len demonštratívne. Zákon tu stanovuje
jedinú podmienku priznania náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch, ktorá je splnená vtedy, keď sa
nemateriálne zadosťučinenie nezdá postačujúce. Dôsledkom každého neoprávneného zásahu do práva
na ochranu osobnosti je ujma. Podmienkou priznania náhrady majetkovej ujmy v peniazoch (t.. j.
materiálnej satisfakcie) je vždy - v závislosti na individuálnych okolnostiach daného prípadu - existencia
závažnej ujmy. Za závažnú ujmu treba považovať ujmu, ktorú fyzická osoba vzhľadom na okolnosti, za
ktorých k porušeniu došlo, intenzitu zásahu, jeho trvanie a dopad a dôsledky považuje za ujmu značnú
(Uznesenie NS SR 3Cdo/137/2008 - dôvody). Pritom však nie sú rozhodujúce jej subjektívne pocity,
ale objektívne hľadisko, teda to, či by predmetná ujma takto v danom mieste a čase (v tej istej situácii,
prípadne spoločenskom postavení a pod.) vnímala aj každá iná fyzická osoba.



V prípade, že súd v ďalšom konaní dospeje na základe výsledkov vykonaného dokazovania k záveru, že
na násadkách sú identifikovaní žalobcovia, bude sa potrebné venovať aj posúdeniu, či určovacia žaloba
je žiadané morálne zadosťučinenie (či teda aj z toho pohľadu spĺňa náležitosti žiadané ust. § 80 písm.
c) O.s.p.), a či v prípade priznania tohto zadosťučinenia je dôvod aj na priznanie náhrady nemajetkovej
ujmy v peniazoch. Platná právna úprava neurčuje medze takejto náhrady. Pri odvolacích výhradách je
však potrebné odvolacím súdom uviesť, že súd musí v každom jednotlivom prípade pri rozhodovaní
o takejto náhrade vychádzať z dostatočne zisteného skutkového stavu a v tomto rámci sa opierať o
celkom konkrétne a preskúmateľné hľadiská vzťahujúce sa k zistenej miere zásahu do osobnostných
práv dotknutej osoby. Pre určenie výšky primeraného zadosťučinenia v peniazoch  zákon  (tak je už
uvedené vyššie)   určuje   kritériá,  akými  sú   posúdenie  miery
závažnosti vzniknutej nemajetkovej ujmy, ale aj zváženie okolnosti, za ktorých k neoprávnenému zásahu
do osobnosti fyzickej osoby došlo.

Vo veci je zrejmé, že „tvrdený zásah“ už nepretrváva. Pri prípadnom závere o neoprávnenosti zásahu,
treba v súvislosti so žiadaným peňažným zadosťučinením posúdiť aj
to, či prípadný primárny spôsob morálneho zadosťučinenia nie je už v čase súčasného rozhodovania
súdu tak oslabený, že svojím spôsobom stráca svoju funkciu, a preto treba starostlivo zvažovať priznanie
peňažného zadosťučinenia.

Toto sú skutočnosti, ktorých potreba zistenia a posúdenia presahovala možnosti odvolacieho súdu (tak,
ako sú vymedzené dvojinštančnosťou civilného súdneho konania).

Pozornosti odvolacieho súdu neušlo ani to, že v úvodnej časti rozhodnutia súdu prvého stupňa nie je
správne označenie obchodného mena žalovanej spoločnosti (podľa výpisu z OR je meno písané veľkými
písmenami). Absentuje tam aj IČO žalovanej spoločnosti, ktoré je náležitosťou označenia žalovanej v
zmysle ust. § 79 ods. 1 O.s.p..

V rozhodnutí, ktorým sa rozhoduje o náhrade trov štátu je účastníkom konania pre ten úsek konania aj
štát, za ktorý pred súdom koná štátny orgán v rozsahu pôsobnosti ustanovenej
osoby tými predpismi, alebo osoba, ktorá je oprávnená podľa osobitného predpisu (§ 21 ods. 4 O.s.p.).
Podľa § 94 ods. 4 O.s.p., ak sa má podľa rozsudku plniť z finančných prostriedkov, s ktorými hospodári
súd, účastníkom konania je v tejto časti štát, za ktorý koná príslušný súd. Písomnosti, ktoré sa týkajú
týchto nárokov štátu, sa preto musia doručiť aj tomuto účastníkovi konania.

Napokon z obsahu spisu vyplýva aj tá skutočnosť, že žalovaný navrhol, aby do konania vstúpil ako
vedľajší účastník spoločnosť R. Súd prvého stupňa tento návrh označenej spoločnosti nedoručil. Pokúšal
sa síce o doručenie tohto návrhu s tým, že ho doručoval na adresu V., ale táto fyzická osoba v čase,
kedy sa tento úkon súdu zrealizoval, nebola už spoločníkom, ani konateľom označenej spoločnosti.
Ak zásielka súdu s týmto návrhom na vstup tejto označenej právnickej osoby bola doručovaná na
adresu V., nebola teda účinne doručená označenej právnickej osobe, ktorej vstup do konania ako
vedľajšieho účastníka navrhoval žalovaný. Ak účastník konania takýto návrh prednesie, je potrebné,
aby označenému subjektu tento návrh bol doručený a je na ňom v zmysle ust. § 93 ods. 3 O.s.p., či
do konania vstúpi. O prípustnosti vedľajšieho účastníctva súd rozhoduje len vtedy, ak by niektorý z
účastníkov takýto návrh na prípustnosť vo vzťahu ku vedľajšiemu účastníkovi podal. Inak, tak, ako je
uvedené vyššie, stáva sa vedľajším účastníkom tretia osoba okamihom, keď oznámi, že do konania ako
vedľajší účastník, vstupuje.

V ďalšom konaní bude teda potrebné, aby sa súd prvého stupňa vyporiadal aj s týmto návrhom na
pristúpenie vedľajšieho účastníka do konania.

Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., ak odvolací súd zruší rozhodnutie a ak vráti vec súdu prvého stupňa na ďalšie
konanie, rozhodne o náhrade trov súd prvého stupňa v novom rozhodnutí o veci.

Podľa § 226 O.s.p., ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové
rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.



Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "17C/93/2007", "guid": "c33a09a1-d80f-4fe8-b27b-766701cb80e7:fd74b541-7288-4942-af55-803e99e30a92", "vztah": "zrusene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}