Rozsudok Krajského súdu Žilina sp. zn. 9Co/178/2013 z 5. 6. 2013 Citácia: rozsudok Krajského súdu Žilina z 5. júna 2013, sp. zn. 9Co/178/2013, ECLI:SK:KSZA:2013:5912201373.1 Krajský súd Žilina | 9Co/178/2013 | ECLI:SK:KSZA:2013:5912201373.1 | 2013-06-05 | Rozsudok Oblasť práva: Občianske právo – Zodpovednosť za škodu Citované ustanovenia: § 219 OSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/be184ca6-988e-4c9b-904e-84f013389f34 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSZA:2013:5912201373.1 Súd: Krajský súd Žilina
Spisová značka: 9Co/178/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 5912201373
Dátum vydania rozhodnutia: 06. 06. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ján Burik
ECLI: ECLI:SK:KSZA:2013:5912201373.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov
senátu JUDr. Ladislava Mejstríka a JUDr. Jany Kotrčovej v právnej veci navrhovateľky KNAPP s.r.o.,
so sídlom Liptovská Teplá 13, IČO: 36 573 396, zastúpenej JUDr. Alexandrom Endrodym, advokátom
so sídlom v L., C. XX proti odporcovi S. P., nar. XX. XX. XXXX, bytom E. C. XXXX, O., zastúpenému
splnomocneným zástupcom JUDr. Marekom Glembom, nar. XX. X. XXXX, bytom B. B. XXX, v konaní o
náhradu škody s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu v Ružomberku,
č.k. 3C/58/2012-192 zo dňa 20. februára 2013, takto

r o z h o d o l :

Vo výroku, ktorým súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol, odvolaním nenapadnutom, p o n e c
h á v a rozsudok okresného súdu nedotknutý.

V ostatných častiach rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľke trovy odvolacieho konania v sume 83,06 Eur a
zaplatiť ich na účet JUDr. Alexandra Endrodyho, advokáta so sídlom v L., do 3 dní.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom Okresný súd v Ružomberku zaviazal odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 7
500,- Eur s 9 % úrokom z omeškania od 28. 8. 2011 až do zaplatenia, všetko do 30 dní od právoplatnosti
rozsudku. Navrhovateľke zároveň priznal náhradu trov konania pozostávajúcu zo zaplateného súdneho
poplatku 571,- Eur a trov právneho zastúpenia v sume 2 808,13 Eur.

Pri rozhodovaní vo veci vychádzal z ust. § 420 ods. 1 Občianskeho zákonníka v spojení s ust. §
450 Občianskeho zákonníka, keď konštatoval, že na základe protiprávneho konania odporcu vznikla
navrhovateľovi škoda v celkovej výške 9 239,16 Eur (8 168,16 Eur škoda spôsobená na motorovom
vozidle a 1 071,- Eur škoda spôsobená titulom skladného predajných zvyškov predmetného motorového
vozidla), ktorú následne s prihliadnutím na okolnosti, za ktorých ku škode došlo, znížil na sumu 7
500,- Eur. Z vykonaného dokazovania mal prvostupňový súd nepochybne preukázané, že odporca
protiprávnym konaním spôsobil navrhovateľke škodu na motorovom vozidle, ktorá skutočnosť medzi
účastníkmi sporná nebola. Pri určení výšky škody súd vychádzal z predložených znaleckých posudkov,
ako i z odborného vyjadrenia Ing. C. V., pričom prihliadol napokon na znalecký posudok znalca X., ktorý
ustálil výšku škody na predmetnom motorovom vozidle v sume 8 168,16 Eur a nárok navrhovateľky v tejto
časti považoval za oprávnený, vrátane príslušenstva pohľadávky. Pokiaľ si navrhovateľka uplatnila výšku
škody z dôvodu skladného predajných zvyškov v celkovej sume 3 030,- Eur, túto sumu súd považoval za
neprimeranú s prihliadnutím na hodnotu zvyškov a v tejto časti vychádzal z hodnoty 1 071,- Eur, na ktorú
zvyšky motorového vozidla ohodnotil znalec X.. Takto upravenú výšku škody potom súd s prihliadnutím



na ust. § 450 Občianskeho zákonníka krátil na sumu 7 500,- Eur, keď prihliadol na okolnosti, za ktorých
ku škode došlo, najmä na tú skutočnosť, že železničné priecestie, na ktorom došlo k dopravnej nehode,
nebolo dostatočne označené a situácia na predmetnom priecestí bola vyriešená až po tejto nehode, keď
už v minulosti na základe inej dopravnej nehody mala byť dopravná situácia riešená po spoločnej porade
ŽSR a Obce Liptovská Teplá dňa 27. 10. 2008. Súd v tomto prípade ale neakceptoval argumentáciu
odporcu v tom smere, že bol donútený okolnosťami daného večera šoférovať predmetné motorové
vozidlo, lebo ako jediný „z partie“ bol v triezvom stave. Podľa názoru súdu bolo len na odporcovi, či
akceptoval, resp. neakceptoval návrh ostatných a rozhodol sa riadiť osobné motorové vozidlo napriek
všetkým okolnostiam, aj napriek tomu, že s riadením takéhoto motorového vozidla nemal v minulosti
skúsenosti.

Pri rozhodovaní o trovách konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 3 O.s.p. a priznal navrhovateľke
náhradu trov konania v celom rozsahu, keďže rozhodnutie v tomto prípade záležalo od úvahy súdu.

Proti tomuto rozsudku podal odvolanie, čo do vyhovujúcej časti, v zákonom stanovenej lehote, odporca.
Žiadal rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zmeniť a znížiť náhradu škody o sumu 1 071,- Eur,
ktorá škoda mala vzniknúť titulom skladného predajných zvyškov motorového vozidla, lebo podľa jeho
názoru táto škoda nebola v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou, a teda ani s porušením právnej
povinnosti z jeho strany. Neprimeranosť tejto škody napokon konštatoval aj samotný súd v dôvodoch
svojho rozhodnutia, keď neakceptoval výšku navrhnutú navrhovateľkou v celkovej sume 3 030,- Eur.
Nesprávne postupoval prvostupňový súd i pri rozhodovaní o náhrade trov konania, keď neprihliadol na tú
skutočnosť, že navrhovateľka svojím konaním prispela k predĺženiu konania o dve pojednávania s tým,
že menila petit čo do výšky uplatnenej škody vo svoj prospech tak, aby znížila svoj neúspech a taktiež
rozšírila petit o pohľadávku súvisiacu so skladovaním použiteľných zvyškov až na štvrtom pojednávaní,
na ktorom mal súd už v úmysle rozhodnúť.

Navrhovateľka vo svojom vyjadrení prostredníctvom právneho zástupcu žiadala rozsudok
prvostupňového súdu ako vecne správny potvrdiť. Nesúhlasila s konštatovaním odporcu, podľa ktorého
mala byť neúspešnou v sume 3 698,- Eur, lebo v tomto prípade rozhodnutie súdu záviselo jednak od
znaleckého posudku, ako i od úvahy súdu. Prvostupňový súd podľa jej názoru vykonal vo veci dostatočné
dokazovanie a správne vyhodnotil všetky skutočnosti i pokiaľ išlo o rozhodovanie o trovách konania.
Ak bol odporca toho názoru, že v konaní malo dôjsť k porušeniu zásad občianskeho procesu - zásady
hospodárnosti konania, túto skutočnosť mohol v priebehu konania namietať, pričom zo súdneho spisu je
zrejmé, že k odročeniu pojednávania došlo vždy len zo zákonných dôvodov a odporca túto skutočnosť
ani nikdy v priebehu konania nenamietal. Ak sa v súčasnosti odvoláva na tieto skutočnosti, vyznieva to
len tak, ako by trovy konania na základe jeho úsudku mal znášať súd, ktorý sa porušenia procesných
zásad dopustil. Pokiaľ išlo o výšku škody pozostávajúcu zo skladného, resp. nákladov na skladovanie, i
k týmto nákladom došlo zavinením odporcu, nakoľko neustále namietal výšku škody, a preto ani zvyšky
vozidla nemohli byť zlikvidované skôr, než došlo k ukončeniu sporu

Krajský súd, ako súd odvolací, preskúmal vec v rozsahu mu danom ust. § 212 ods. 1 O.s.p. a bez
nariadenia pojednávania (§ 214 O.s.p.) rozhodnutie prvostupňového súdu v napadnutej časti podľa ust.
§ 219 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.

Pokiaľ išlo o skutkové zistenia, vyhodnotenie rozhodujúcich skutočností a právne posúdenie veci, v
tomto smere sa odvolací súd v celom rozsahu stotožnil s dôvodmi napadnutého rozhodnutia, ktoré v
takomto prípade nie je potrebné opakovať (§ 219 ods. 2 O.s.p.), keďže ani zo strany odvolateľa neboli
v priebehu odvolacieho konania tvrdené také skutočnosti, s ktorými by sa nevyporiadal prvostupňový
súd v dôvodoch napadnutého rozhodnutia.

Správne postupoval prvostupňový súd i pri posudzovaní nároku na náhradu škody, pozostávajúcu z
nákladov na uskladnenie zvyškov motorového vozidla, keď s prihliadnutím na ich hodnotu ustálil i výšku
škody v tejto časti na sumu 1 071,- Eur, lebo je nepochybné, že medzi účastníkmi konania k dohode
nedošlo a bolo v ich záujme (ako navrhovateľky, tak aj odporcu) uskladnenie zvyškov motorového vozidla
za účelom preukázania vzájomných tvrdení, aj preto by bolo nespravodlivé, aby takéto náklady znášal



výlučne jeden z účastníkov. Tu je potrebné zároveň zdôrazniť, že túto sumu v konečnom dôsledku súd
ešte znížil použitím ust. § 450 Občianskeho zákonníka vo vzťahu k celkovej škode.

Pokiaľ odporca v ďalšom namietal nesprávnosť rozhodnutia vo výroku o náhrade trov konania, ani
na tieto námietky odvolací súd prihliadnuť nemohol. Z obsahu spisu nevyplynulo, že by k odročeniu
niektorého z pojednávaní došlo výlučne zavinením navrhovateľky, a preto prvostupňový súd postupoval
správne i pri posudzovaní jednotlivých úkonov a priznanie náhrady trov za jednotlivé pojednávania. Ak
bol odporca toho názoru, že niektoré trovy v konaní zapríčinila výlučne navrhovateľka, resp. jej právny
zástupca, mal možnosť domáhať sa svojich práv v zmysle ust. § 147 a nasl. Občianskeho súdneho
poriadku.

Pri rozhodovaní o trovách odvolacieho konania súd vychádzal z ust. § 142 ods. 1 O.s.p. s použitím ust.
§ 224 ods. 1 O.s.p. a priznal navrhovateľke ako úspešnej účastníčke náhradu trov odvolacieho konania,
pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej pomoci spolu s DPH v sume 73,69 Eur +
1 x režijný paušál 9,37 Eur = 83,06 Eur.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.