{"guid": "398a47ae-faa2-4124-b5b7-ecf30ab0ae20:d59f57f1-cb3a-4572-b635-2f46893b4a9d", "ecli": "ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1", "spisova_znacka": "19Co/184/2018", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 19Co/184/2018 z 29. 5. 2019", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Prešov z 29. mája 2019, sp. zn. 19Co/184/2018, ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1", "identifikacne_cislo": "8815209084", "sud": {"guid": "sud_155", "nazov": "Krajský súd Prešov", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-presov"}, "sudca": "JUDr. Danica Kočičková", "sudca_id": 16, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-danica-kocickova-16", "datum_vydania": "2019-05-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdené"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160", "nazov": "CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015"}], "paragrafy": [], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/d59f57f1-cb3a-4572-b635-2f46893b4a9d", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 19Co/184/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8815209084
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 05. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Zlata Simková
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2019:8815209084.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zlaty Simkovej a členov
senátu JUDr. Gabriely Világiovej a JUDr. Karola Krochtu v spore žalobcu: Pohotovosť, s.r.o. so sídlom
Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598 zast. Advocate s.r.o. so sídlom Pribinova 25, Bratislava,
IČO: 36 865 141 proti žalovanej: N. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXXX/XX, J. P., o zaplatenie 148
eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Vranov nad Topľou, č. k.
10C/17/2015-67 zo dňa 19.04.2017 takto jednohlasne

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok.

Stranám sporu náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zastavil konanie v časti o zaplatenie istiny vo výške 148
eur. V prevyšujúcej časti žalobu zamietol. Žalovanej náhradu trov konania nepriznal. Rozhodol tak o
žalobe, ktorou sa žalobca najprv domáhal uloženia povinnosti žalovanej zaplatiť mu istinu vo výške
148 eur, úrok vo výške 32 % ročne zo súm bližšie špecifikovaných v žalobe, poplatok vo výške 242,08
eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo súm bližšie špecifikovaných v žalobe, zmluvnú pokutu
vo výške 312 eur a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky: trov mediačného konania vo výške
142,23 eur, poplatku za upomienky vo výške 44 eur,  trov rozhodcovského konania v celkovej výške
273,74 eur a žiadal priznať trovy súdneho konania. Nárok odvodzoval od Zmluvy o úvere č. XXXXXXXXX
zo dňa 20.12.2011, uzavretej so žalovanou, na základe ktorej jej poskytol úver vo výške 400 eur a
ktorá sa ho zaviazala vrátiť spolu s poplatkom vo výške 356 eur v 12 mesačných splátkach po 63
eur, počnúc dňom 18.01.2012. V zmysle VOP dohodli, že 1/3 poplatku predstavuje dohodnutý úrok
a 2/3 poplatku predstavujú náklady na vypracovanie a uzatvorenie Zmluvy o úvere spolu so všetkou
administratívou s tým spojenou. Z dôvodu nesplnenia záväzku včas žalovaná to stratila výhody splátok
a bola vyzvaná na úhradu celého záväzku. V zmysle Všeobecných podmienok bol dohodnutý poplatok
za zaslanie upomienky vo výške 44 eur. Žalobcovi rovnako vznikli trovy rozhodcovského konania, lebo
dňa 22.09.2014 podal návrh na začatie takéhoto konania. Žalovaná so žalobou nesúhlasila.

2. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 15.03.2017 pripustil zmenu petitu žalobného návrhu vzhľadom
na podanie žalobcu, a to v tomto znení: žalovaná je povinná zaplatiť žalobcovi úrok vo výške 32 % ročne
zo sumy 400 eur od 21.12.2011 do 18.01.2012 vo výške 10,17 eur, zo sumy 337 eur od 19.01.2012
do 27.03.2012 vo výške 20,39 eur, zo sumy 274 eur od 28.03.2012 do 18.04.2012 vo výške 5,28 eur,
zo sumy 211 eur od 19.04.2012 do 21.05.2012 vo výške 6,10 eur, zo sumy 148 eur od 22.05.2012 do
02.09.2013 vo výške 60,84 eur, zo sumy 98 eur od 03.09.2013 do 21.10.2013 vo výške 4,13 eur, zo
sumy 48 eur od 22.10.2013 do 02.12.2013 vo výške 1,72 eur, úrok z omeškania vo výške 8 % ročne zo
sumy 390,08 eur od 03.02.2013 do 02.09.2013 vo výške 17,94 eur, zo sumy 340,08 eur od 03.09.2013



do 21.10.2013 vo výške 3,60 eur, zo sumy 290,08 eur od 22.10.2013 do 02.12.2013 vo výške 2,62 eur,
zo sumy 240,08 eur od 03.12.2013 do 11.01.2014 vo výške 2,07 eur, zo sumy 190,08 eur od 12.01.2014
do 04.02.2014 vo výške 0,97 eur, zo sumy 140,08 eur od 05.02.2014 do 01.03.2014 vo výške 0,74 eur,
zo sumy 90,08 eur od 02.03.2014 do 28.03.2014 vo výške 0,52 eur, zo sumy 40,08 eur od 29.03.2014
do 25.04.2014 vo výške 0,24 eur, zmluvnú pokutu vo výške 109,92 eur, trovy mediačného konania vo
výške 142,23 eur, poplatok za upomienky vo výške 44 eur, trovy rozhodcovského konania vo výške
273,74 eur a trovy konania. Súd v časti, ktorej sa netýkala zmena petitu a v časti nároku, ktorú žalobca
už neuviedol, posúdil ako čiastočné späťvzatie.

3. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní a citujúc ust. § 2 písm. a), b) z. č. 250/2007 Z.z.; § 1
ods. 2; § 2 písm. a), b) z.č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; § 39; § 52 ods. 1, 2; § 53 ods. 1 až
5; § 54 ods. 1 a 2; § 517 ods. 1, 2; § 544 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka; § 3 ods. 1 a 2 Nariadenia vlády
č. 87/1995 Z.z. skonštatoval, že žalobkyni žalobca (nesprávne uvedené, že jeho právny predchodca,
pozn. odvolacieho súdu) na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere poskytol finančné prostriedky vo
výške 400 eur a žalovaná sa zaviazala za poskytnutý úver žalobcovi zaplatiť poplatok 356 eur, teda
celkom vrátiť sumu 756 eur v 12-tich mesačných splátkach po 63 eur od 18.01.2012, a to do 18.12.2013.
Navyše v sume 356 eur je podľa obchodných podmienok bod 11 zahrnutý aj úrok.

4. Súd prvej inštancie túto dohodu o poplatku v sume 356 eur pri úvere 400 eur, čo predstavuje skoro
100% sumy úveru, považoval za dohodou, ktorá je jednoznačne v rozpore s dobrými mravmi ako aj
v rozpore s ustanoveniami o spotrebiteľských zmluvách. Preto nie je dôvodný a ani preukázaný nárok
žalobcu na úroky vo výške 32% špecifikovaný v žalobe a v jeho písomnom  vyjadrení a taktiež ani
iné nároky.  Keďže dohoda o poplatku je podľa súdu v rozpore s dobrými mravmi a cit. zákonnými
ustanoveniami, požadovanie ďalších úrokov je v zmysle citovaného nedôvodné (navyše, ak úroky sú
zahrnuté do poplatku), preto takáto dohoda je neplatná.

5. Čo sa týka riadnych úrokov súd prvej inštancie vyslovil názor, že dohodnuté úroky z poskytnutých
prostriedkov patria len do splatnosti dlhu, resp. všetkých jeho splátok a od splatnosti je potom dlžník
v omeškaní a musí platiť úroky z omeškania (poukázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn.
4Obo/143/1998). V opačnom prípade by na ťarchu spotrebiteľa dochádzalo k dvojnásobnému zaťaženiu
a to jednak v podobe úrokov z úveru, ako aj úrokov z omeškania, čo by spôsobilo značnú nerovnováhu
vo vzťahoch medzi účastníkmi. Preto požadovanie ďalších úrokov po splatnosti úveru do zaplatenia
je nedôvodné. Po splatnosti prichádzajú do úvahy v prípade omeškania zákonom stanovené úroky z
omeškania.

6. Prvoinštančný súd poukázal tiež na to, že Slovenská republika ako člen Európskej únie je povinná plniť
záväzky vyplývajúce z tohto členstva. Členské štáty Únie sú povinné zabezpečiť, aby nekalé podmienky
použité v zmluvách uzatvorených so spotrebiteľom zo strany predajcu alebo dodávateľa podľa ich
vnútroštátneho práva, neboli záväzné pre spotrebiteľa a aby zmluva bola podľa týchto podmienok
naďalej záväzná pre strany, ak je jej ďalšia existencia možná bez nekalých podmienok (čl. 6 Smernice
Rady 93/13/EHS z 5. apríla 1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách, ďalej len
„smernica“). Dôležitým rozhodnutím je rozsudok Súdneho dvora  Európskej únie vo veci Océano Grupo
Editorial SA a Rocío Murciano Quintero (C-240/98) a medzi Salvat Editores SA a José M. Sánchez Alcón
Prades a spol., spojené prípady  C-240/98 a C-244/98.

7. Bolo preukázané,  že žalovaná uhradila sumu 920 eur, nie je preto žalobcovi nič dlžná. Súd pri výške
úhrad vychádzal zo skutočnosti uvedených v rozhodcovskom spise, o ktorých nemal pochybnosti a
tvrdenia žalobcu o nižšej úhrade považoval za účelové a nedôvodné v snahe dosiahnuť vyššie plnenie,
než na aké má nárok.

8. Počas konania vzal žalobca žalobu v časti istiny 148 eur späť, ako to nepriamo vyplýva z jeho
podania a v tejto časti vlastne žiadal konanie zastaviť. Súd preto konanie v tejto časti zastavil. Vo zvyšku
považoval žalobu z dôvodov už vyššie uvedených za nedôvodnú a preto ju zamietol.

9. Súd prvej inštancie konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaná ku dňu podania žaloby celý dlh 400
eur uhradila, dokonca uhradila viac o 520 eur, tieto skutočnosti vyplývajú z rozhodcovského spisu. Po
orientačnom prepočte súdom úroky z omeškania od poskytnutia úveru do podania žaloby predstavujú
sumu 117,30 eur bez zohľadnenia úhrad žalovanej. Ak by boli zohľadnené, boli by nižšie. Je zrejmé,



že ak žalovaná zaplatila 920 eur, uhradila už aj dlžné úroky z omeškania, do omeškania sa nedostala
tak, ako to tvrdí žalobca. Žalobca na výzvu súdu nepreukázal všetky úhrady a neuviedol, na čo všetko
úhrady zo strany žalovanej započítal a ani to nepreukázal, v tomto smere neuniesol dôkazne bremeno.
Preto súd z vyššie uvedených dôvodov žalobu aj v časti úrokov z omeškania ako nedôvodnú zamietol.

10. Výrok o trovách konania odôvodnil ust. § 255 ods. 1 a § 262 ods. 2 CSP a v konaní úspešnej žalovanej
nepriznal náhradu trov konania, nakoľko si žiadne trovy nežiadala, ani jej žiadne trovy nevznikli. Poukázal
aj na článok 17 CSP.

11. Proti uvedenému rozsudku v zákonom stanovenej lehote podal odvolanie žalobca. Odvolanie
odôvodnil ust. § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP tvrdiac, že okresný súd dospel na základe vykonaného
dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci. Namietal postavenie žalovaného ako spotrebiteľa v predmetnej úverovej zmluve, lebo
dňa 20.12.2011 bola totiž so žalovanou uzavretá zmluva o úvere č. XXXXXXXXX, na základe ktorej
bol žalovanej poskytnutý úver na účel zamestnania. Uvedená skutočnosť vylučuje v zmysle zákona č.
258/2001 Z.z. a neskôr zákona č. 129/2010 Z.z. pri právnej kvalifikácii povahy úveru tento v prípade
jeho poskytnutia pre účely zamestnania vyhodnotiť inak. Nebolo jeho úlohou následne skúmať, na čo
úver bol aj v skutočnosti žalovanou využitý. Nemožno preto uvedenú úverovú zmluvu považovať za
zmluvu o spotrebiteľskom úvere. Tvrdil, že je treba chrániť dobrú vieru žalobcu v čase, keď vstupoval
do právneho vzťahu so žalovanou. V tejto súvislosti poukázal na názory vyslovené v rozhodnutiach
iných súdov aj odbornej verejnosti. Tvrdenie žalovanej, že úver je poskytnutý na výkon zamestnania
potvrdila svojim podpisom. Poukázal na konkrétne uznesenia okresných súdov, ktoré špecifikoval.
Keďže dlžník nemienil použiť peňažné prostriedky na svoju súkromnú potrebu, nie je spotrebiteľom.
Ide o obchodnoprávny vzťah, a preto uplatnenie noriem s cieľom ochrany spotrebiteľa nie je namieste.
K administratívnemu poplatku uviedol, že ani právna úprava v oblasti úverov a účtovania poplatkov
vyslovene nebráni ich vyberanie. Poplatok za spracovanie zmluvy slovenský právny poriadok pripúšťa
a vyslovene aj uvádza. V zmysle § 53 ods. 6 OZ odplata nesmie prevyšovať podstatne obvyklú odplatu
požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. V prejednávanom
prípade nešlo o takúto neprimeranú odplatu. Navyše u nebankových subjektov nemožno obvyklú výšku
úrokov odvodzovať od výšky úrokov požadovaného bankami. Nebankové subjekty totiž postupujú
podstatne vyššie podnikateľské riziko, preto aj nimi požadované úroky sú vyššie ako obvyklé bankové
úroky. V tejto súvislosti poukázal na publikácie a rozhodnutia zaoberajúce sa uvedenou problematikou.
Tvrdil, že poplatky sú prípustné aj v zmysle Zákona o spotrebiteľských úveroch. Rovnako namietal, že
ani spotrebiteľovi nemôže byť odňatá možnosť slobodnej vôle, či určité služby za určitú cenu príjme
alebo službu nepríjme. V tejto súvislosti poukázal na konanie Súdneho dvora EÚ vo veci C-484/08. Mal
za to, že v zmysle § 53 ods. 1 OZ predmetom prieskumu nemôže byť zmluvné dojednanie týkajúce sa
primeranosti ceny. Zmluvné dojednanie, ktoré podlieha prieskumu v tomto konaní je celkom jednoznačne
cenovým dojednaním v zmysle uvedeného ust. § 53 ods. 1 OZ, ako aj článku 4 ods. 2 Smernice
Rady 93/13/EHS, kedy je vylúčené, aby súd preskúmaval primeranosť tohto dojednania. Navrhol preto
napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zároveň si uplatnil trovy
konania, a to aj trovy odvolacieho konania.

12. K odvolaniu žalobcu sa žalovaná nevyjadrila.

13. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací (§ 34 CSP) po zistení, že odvolanie bolo podané v
zákonom stanovenej lehote (§ 362 ods. 1 CSP), oprávnenou osobou (§ 359 CSP) proti rozhodnutiu,
proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 355 CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie, ako aj konanie mu
predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. § 379 a nasl. CSP a bez nariadenia pojednávania
(§ 385 CSP a contrario) s tým, že miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámil na úradnej tabuli
súdu a webovej stránke Krajského súdu v Prešove dňa 09.05.2019 a dospel k záveru, že odvolanie
žalobcu nie je dôvodné.

14. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto
sa obmedzuje len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. Na zdôraznenie
správnosti napadnutého rozhodnutia a k odvolacím dôvodom v zmysle ust. § 387 ods. 2 CSP dopĺňa
nasledovné.
15. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozsudku správne zistil skutkový stav a správne
vec právne posúdil a rozhodnutie náležíte odôvodnil. Pritom v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť



daná odpoveď na každú námietku alebo argument, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre
rozhodnutie (viď rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. II. ÚS/78/05).
16. Odvolací súd má za to, že súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k správnym
skutkovým zisteniam. Dôkazy vyhodnotil vo vzájomnej súvislosti a tak dospel k správnym skutkovým
zisteniam zo správne vykonaných dôkazov, aplikujúc pravidla formálnej logiky.
17. Nie je možné súhlasiť ani s tvrdením odvolateľa, že súd prvej inštancie nesprávne vec právne posúdil.
Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje
konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu
pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis
alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval, alebo ak zo správnych
skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri uznesenie NS SR z 27.06.2011, sp. zn.
7Cdo/7/2010).
18. Rovnako sa odvolací súd nestotožňuje s odvolacou námietkou žalobcu, že súd prvej inštancie
nesprávne posúdil žalovanú ako spotrebiteľku. Ani tvrdenie žalobcu, že nebolo zohľadnené, že žalovaná
uviedla, že poskytnutý úver použije na účel zamestnania, z čoho vyvodil, že predmetnú zmluvu nie
je možné považovať za spotrebiteľskú, nie je možné posúdiť ako dôvodné. Už samotná skutočnosť,
že finančné prostriedky mali byť použité na účel „zamestnania“ vylučuje to chápať tak, ako to vykladá
žalobca. Pojem zamestnanie predsa neznamená, že žalovaná je podnikateľka. Opak zo strany žalobcu
nebol preukázaný. Ak žalobca poukázal na to, že ako dodávateľ konal v dobrej viera, že žalovaná nie je
spotrebiteľom, a to iba z dôvodu, že pojem zamestnanie si vysvetlil v tom slova zmysle, že žalovaná nie
je spotrebiteľom, nie je to možné takto akceptovať. Nie je preto možné súhlasiť s  tvrdením žalobcu, že
preto žalovanú nie je možné považovať za spotrebiteľa ( viď ESD, C- 464/01). Odvolací súd poukazu aj
na to, že aj keď zmluva o úvere sa riadi aj Obchodným zákonníkom no je nutná aj aplikácia Občiansky
zákonník. Je potrebné zdôrazniť, že v prípade dualistickej právnej úpravy rovnakých inštitútov ( napr.
kúpnych zmlúv, premlčania, odstúpenia od zmluvy a pod.), čo v našom právnom poriadku dlhodobo
funguje, niet rozumného dôvodu na konštatovanie, aby na spotrebiteľské vzťahy, ako typické občiansko-
právne veci mala dopadať právna úprava regulujúca vzťahy medzi podnikateľmi, ak Občiansky zákonník
ako kódex občianskeho súkromného práva takúto úpravu má a je pre nepodnikateľa výhodnejšia. Na
uvedenom nemôže zmeniť nič ani napríklad to, ak by v spotrebiteľskej zmluve zmluvné strany prípadne
dohodli aplikáciu Obchodného zákonníka, lebo žiadna takáto dohoda by nemohla byt platnou, ak by bola
v neprospech spotrebiteľa a malo by sa ňou postavenie spotrebiteľa zhoršiť ( viď napr. rozhodnutie NS
SR sp. zn. 40Bdo 45/2012 z 24.06.2013).
19. Odvolací súd má za to, že žalobca pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy vystupoval ako
dodávateľ a žalovaná ako spotrebiteľka, lebo nebolo preukázané, aby táto konala v rámci predmetu
svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Správne preto súd prvej inštancie podrobil vzniknutý
záväzkovo-právny vzťah medzi stranami sporu súdnej kontrole z hľadiska kontextu spotrebiteľského
práva, a teda použil ustanovenia Občianskeho zákonníka. Je nepochybným, že žalobca si predmetný
nárok odvodzuje od úverovej zmluvy č. XXXXXXXXX uzatvorenej stranami sporu dňa 20.12.2011.
20. Je nutné tiež uviesť, že nebolo možné žalobcovi priznať ani administratívne poplatky tak, ako
ich žiadal, ktoré mali byt uvedené iba vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru, lebo tieto
nemohli byť plante dohodnuté tak, ako to správne vyhodnotil aj súd prvej inštancie. Odvolací súd sa v
celom rozsahu stotožňuje s názorom súdu prvej inštancie vyslovenom k uvedenému. Na zdôraznenie
správnosti ešte podotýka, že zmluvná podmienka týkajúca sa určenia, že 1/3 poplatku predstavu úroky,
navyše ktorých konkrétna výška nebola ani stanovená a 2/3 zahŕňajú náklady na vypracovanie Zmluvy
bolo opakovane judikované ako neprijateľné zmluvné podmienky, ktoré žalobca nemôže využívať. Ani
ďalšie ustanovenia VPPU o náhrade nákladov na konanie, ako aj o zmluvnej pokute a poplatkov za
upomienky nemohli byť platne dohodnuté, lebo nebolo preukázané, aby žalovaná na nich pristúpila, a
neboli ani ňou podpísané. Opak žalobcom nebol v konaní preukázaný.
21. Aj z dôvodu právnej istoty aj v súlade s čl. 2 SCP, kedy každý môže legitímne očakávať, že jeho
spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a že bude
rozhodnutý spravodlivo, odvolací súd považuje rozhodnutie súdu prvej inštancie za správne.
22. K odvolaniu žalobcu aj voči prvému výroku o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny vo výške
148 Eur treba uviesť, že odvolateľ neuviedol žiadne odvolacie dôvody, preto nebolo možné preveriť,
prečo nesúhlasil s uvedeným výrokom, keď súd prvej inštancie správne vyhodnotil podanie žalobcu zo
dňa 23.02.20147( na č.l. 43 a nasl.) ako čiastočné späťvzatie žaloby o uvedenú sumu a správne o nej
konanie v zmysle § 144 a §145 CSP zastavil.
23. Podľa ustálenej judikatúry Najvyššieho aj Ústavného súdu SR nemusí odôvodnenie súdneho
rozhodnutia v opravnom konaní odpovedať na každú námietku alebo argument strany, ale iba na tie,



ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (pozri napr. Uznesenie NS SR sp. zn.
6Cdo/223/2015).
24. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods. 1, 2 CSP ako vecne
správny potvrdil, a to aj čo do správneho výroku o trovách konania.
25. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté odvolacím súdom postupom podľa § 396 ods. 1
v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, preto mu nemohla byť
priznaná náhrada trov odvolacieho konania. V odvolacom konaní bola úspešná žalovaná, ale zo spisu jej
nevyplývajú žiadne trovy odvolacieho konania, nakoľko v odvolacom konaní nebola aktívna, ani žiadne
trovy v odvolacom konaní si neuplatnila. Preto o trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté tak, že
stranám sporu náhrada trov odvolacieho konania priznaná nebola.
26. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v  pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie   n i e    j e   prípustné.

Poučenie o dovolaní:  Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
(§ 419 Civilného sporového poriadku, v ďalšom texte už len „CSP“)

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n). (§ 421 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia
dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie. (§ 422 ods. 1 a 2 CSP)

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné. (§ 423 CSP)

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde. (§ 427 ods. 1 a 2 CSP)



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ustanovených v § 127 Ods. 1 C. s. p. (ktorému
súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpísania) uvedie, proti ktorému
rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie
považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh). (§ 428 CSP).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom.
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou
a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého
stupňa. (§ 429 CSP)

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania. (§ 430 CSP).", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "10C/17/2015", "guid": "0821773c-b497-4995-81e2-cfb0278e6324:2b780672-259f-4857-9bba-dfc42a17aaf1", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}