{"guid": "3975a5d2-a9ca-4c4d-8f74-f8170a85a95c:a9835f89-3c7d-451b-b87e-cc51168f9a36", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1", "spisova_znacka": "9Saz/60/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Saz/60/2012 z 20. 11. 2012", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 20. novembra 2012, sp. zn. 9Saz/60/2012, ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1", "identifikacne_cislo": "1012201672", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Sidónia Sládečková", "sudca_id": 69, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-sidonia-sladeckova-69", "datum_vydania": "2012-11-20", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Správne právo"], "podoblast": ["Opravné prostriedky proti neprávoplatným rozhodnutiam správnych orgánov"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "nazov": "§ 250q ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-250q.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-250q"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "nazov": "§ 8 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-8", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-8"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "nazov": "§ 9 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-9", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-9"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "nazov": "§ 10 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-10", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-10"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "nazov": "§ 2 zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-2"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "nazov": "§ 13a zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13a", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13a"}, {"iri": "/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "nazov": "§ 13b zákona č. 480/2002 Z. z.", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2002/480/#paragraf-13b", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/480-2002/paragraf-13b"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-250q", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-8", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-9", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-10", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-2", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13a", "/SK/ZZ/2002/480#paragraf-13b"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a9835f89-3c7d-451b-b87e-cc51168f9a36", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Saz/60/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1012201672
Dátum vydania rozhodnutia: 21. 11. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľubomír Šramko
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2012:1012201672.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v konaní pred sudcom JUDr. Ľubomírom Šramkom v právnej veci navrhovateľa:
U. L. B. J. Q., narodeného X.X.XXXX, štátneho príslušníka C., podľa vlastného udania v zahraničí bytom
naposledy P., Č. J.-Y., G. P., C., aktuálne s miestom pobytu F. XXXX/X, U., zastúpeného pani JUDr.
Dašou Knoškovou, pracovníčkou Slovenskej humanitnej rady so sídlom Páričkova 18, Bratislava, proti
odporcovi: Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky - Migračný úrad so sídlom Pivonková 6, Bratislava,
o opravnom prostriedku navrhovateľa zo dňa 19.9.2012 proti rozhodnutiu odporcu ČAS: MU-227-23/
PO-Ž-2012 zo dňa 3.8.2012 takto

r o z h o d o l :

Krajský súd v Bratislave  napadnuté rozhodnutie odporcu   ČAS: MU-227-23/PO-Ž-2012 zo dňa 3.8.2012
p o t v r d z u j e.

Krajský súd v Bratislave  navrhovateľovi  n e p r i z n á v a   právo na náhradu trov tohto konania.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozhodnutím ČAS: MU-227-23/PO-Ž-2012 zo dňa 3.8.2012  odporca podľa § 13 ods.
1, § 13c ods. 1 zákona č. 480/2002 Z.z. o azyle a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení
platnom v čase vydania napadnutého rozhodnutia (zákon o azyle) navrhovateľovi neudelil azyl na
území Slovenskej republiky a neposkytol mu doplnkovú ochranu.  Svoje rozhodnutie zdôvodnil tým,
že po vyhodnotení všetkých skutočností dospel k názoru, že v tomto prípade nebola preukázaná
opodstatnenosť z obáv z prenasledovania z rasových, národnostných, náboženských dôvodov, z
dôvodov zostávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej sociálnej skupine, ako to
vyplýva zo zákona o azyle. Opísal v ňom zistený stav veci a ďalej uviedol, že podľa vyhľadaných správ
v súčasnosti sa ocitli v zlom postavení iba ľudia, ktorí aktuálne aktívne podporovali Muamara Kadáfiho
(Muammar al-Gaddafi - poznámka súdu), čo však nie je prípad navrhovateľa, ktorý mal v jeho ochranke
pracovať len do roku 2003, nakoľko od tohto roku sa legálne zdržiaval mimo Líbye - na Slovensku.
O skutočnosti, že nie je líbyjskou stranou ani len hľadaný svedčí skutočnosť, že v roku 2012 si bez
problémov predĺžil svoj cestovný pas, pre ktorý úkon musel predložiť potvrdenie o tom že v Líbyi nie
je hľadanou osobou. V ďalšom analyzoval postavenie rodiny navrhovateľa z pohľadu jeho klanovej
príslušnosti - ku klanu Kadáfi (Gaddafi - poznámka súdu) a spochybnil na základe poznatkov samotného
navrhovateľa ním tvrdenú príslušnosť k ochranke Kadáfiho. K druhému dôvodu navrhovateľovej žiadosti
o azyl - že na Slovensku má manželku a plnoletú dcéru s ktorými chce žiť - odporca uviedol, že
pre zlúčenie rodiny neboli splnené zákonné podmienky. Odporca tiež odôvodnil neudelenie azylu
navrhovateľovi z humanitárnych dôvodov. Pokiaľ ide o výrok, ktorým rozhodol o neposkytnutí doplnkovej
ochrany navrhovateľovi tento odôvodnil tým, že nebol splnený ani jeden zo zákonných predpokladov
jej poskytnutia. Svoje právne závery doplnil o informácie o krajine pôvodu navrhovateľa, na ktoré sa v
rozhodnutí odvolal a ktoré aj identifikoval.



Proti tomuto rozhodnutiu podal navrhovateľ v zákonnej lehote opravný prostriedok - návrh zo dňa
12.9.2012, ktorým sa domáhal jeho zrušenia v celom rozsahu z dôvodov § 250j ods. 2 písm. a/, c/
Občianskeho súdneho poriadku (O.s.p.). V krátkosti zopakoval dôvody svojej žiadosti o azyl. Uviedol v
ňom, že odporca sa v rozhodnutí nezaoberal otázkou splnenia podmienky jeho žiadateľa „na mieste“
i keď podľa jeho názoru naplnil predpoklady takejto žiadosti. Osobitne namietal, že ho odporca
nevypočul k jeho politickým názorom, že ho nevyzval k predloženiu dôkazov na podporu jeho tvrdení.
K návrhu pripojil sken preukazov (identifikačný preukaz č. XXXX Bezpečnostnej légie 219; preukaz č.
P. s fotografiou, vydaný 7.6.2010 na meno Mohamed Khalaf Abdullah Abdul Salam) a súdu navrhol
nariadenie znaleckého dokazovania na overenie  ich pravosti. Navrhovateľ tiež navrhol svoj výsluch pred
súdom z dôvodu nedostatočne zisteného stavu veci. K neposkytnutiu doplnkovej ochrany namietal, že
mu v prípade návratu hrozí nebezpečenstvo, že sa bojí smrti.

Odporca navrhol vo svojom vyjadrení zo dňa 17.10.2012 k návrhu napadnuté rozhodnutie v celom
rozsahu potvrdiť a zotrval na správnosti svojho rozhodnutia. Poukázal pritom na skutočnosť, že všetky
zistené skutočnosti a dôkazy vyhodnotil komplexne a objektívne a že aj po opakovanom zhodnotení
situácie v Líbyi dospel k záveru, že navrhovateľ nesplnil podmienky pre udelenie medzinárodnej ochrany.

Súd podaný návrh prejednal a rozhodol podľa ust. § 250q O.s.p. ako miestne a vecne príslušný súd (§
246a ods. 2 O.s.p., § 21 ods. 3 zákona o azyle, § 14 zák. č.371/2004Z.z. v platnom znení) na pojednávaní
za účasti účastníkov konania a dospel k názoru, že napadnuté rozhodnutie odporcu je potrebné potvrdiť
ako vecne správne.

Súd v prejednávanej veci doplnil dokazovanie vyhľadaním poznatkov, týkajúcich sa ochranky M.
Kadáfiho. Zistil, že všetky textové a obrazové správy o ochranke M. Kadáfiho svedčia o tom, že ochranka
bola zložená výlučne zo žien, ktoré zistenie korešponduje so správami, založenými v spise odporcu.
O tejto skutočnosti súd vyhotovil úradný záznam, ktorý sa nachádza v súdnom spise. Pred samotným
prejednaním a rozhodnutím veci sa súd podrobne oboznámil s obsahom prvostupňového správneho
spisu ČAS: MU-227/PO-Ž-2012. Z jeho obsahu zistil, že navrhovateľ v priebehu podania vysvetlenia na
polícii (16.5.2012) uviedol, že 4.5.2003 mal v Líbyi autonehodu. Na štvrtý deň po nej vycestoval legálne
do Švajčiarska, kde bol operovaný, následne pricestoval na Slovensko - do kúpeľov v Piešťanoch,
kde sa liečil a v roku 2006 aj oženil so slovenskou štátnou občiankou. Tu zotrval osem rokov na
základe opakovane predlžovaného povolenia k tolerovanému pobytu. V apríli roku 2011 požiadal o
predĺženie svojho cestovného dokladu, resp. o vydanie nového, pretože 3.5.2011 mu skončila platnosť
tohto dokladu. Pretože vybavenie jeho žiadosti sa predlžovalo, kontaktoval svojho brata v Líbyi, ktorý mu
doručil doklad o tom,  líbyjské úrady zaslali veľvyslanectvu v Bratislave súhlas s kladným vybavením jeho
žiadosti. Následne bola navrhovateľovi predĺžená platnosť jeho cestovného pasu do 2.4.2014. Nakoľko
však z týchto dôvodov zmeškal lehotu na predĺženie udeleného povolenia k trvalému pobytu, príslušný
správny orgán mu oznámil, že na Slovensku sa zdržuje nelegálne a že bude zo slovenského územia
vyhostený. Aby zabránil hroziacemu vyhosteniu, požiadal 16.5.2012 o azyl z dôvodu obavy o život a z
rodinných dôvodov.

Zo skenu a fotokópie navrhovateľovho cestovného dokladu je zjavné, že tento bol vydaný 6.5.2003 s
platnosťou do 5.5.2007, následne s predĺženou platnosťou do 4.5.2009, do 3.5.2011 a následne do
2.5.2014. Prvé povolenie k trvalému pobytu na Slovensku bolo vydané 9.3.2007 na dobu 5 rokov - do
6.3.2012.

V priebehu vstupného pohovoru (24.5.2012) navrhovateľ o. i. uviedol, že v období rokov 2000 - 2003
pracoval v ochranke prezidenta Kadáfiho v ktorej pracovali aj ženy. Bol zaradený ako vojak s hodnosťou
„arif“ - poručík, útvar v ktorom slúžil nemal žiaden oficiálny názov. Uviedol tiež, že nikdy na nikoho v rámci
výkonu služby nezaútočil, že jeho otec je nezamestnaný, predtým pracoval v štátnej naftárskej firme
v meste Syrt (kde žije aj v súčasnosti) v revolučnej komisii. Z troch vlastných súrodencov dvaja žijú s
otcom, jeden študuje v Londýne. Ďalší piati nevlastní súrodenci žijú tak isto s otcom v meste Syrt. V roku
2006 sa zosobášil so slovenskou štátnou občiankou, ktorej (aktuálne plnoletú) dcéru si osvojil. Uviedol,
že nebol členom žiadnej politickej strany či hnutia, že nebol trestne stíhaný. K dôvodom svojej žiadosti
uviedol, že v Líbyi došlo k zmene režimu, pričom ľudí ako on (keďže pracoval v ochranke býv. prezidenta



Kadáfiho) ľudia zabíjajú priamo na ulici, resp. že ich stíhajú. Uviedol tiež, že pochádza kadáfiho mesta a
preto sa tam nemôže cítiť bezpečne, že jeho otca vyhodili z práce  a že aj jeho súrodenci majú problémy
- prišli o majetky. Od roku 2003 bol v Líbyi trikrát, naposledy v roku 2010. Uviedol tiež, že iné doklady
totožnosti okrem cestovného pasu nemá. V spise je založený text rozhovoru, ktorý poskytol navrhovateľ
denníku Plus jeden deň, podľa ktorého je synovec bývalého prezidenta Kadáfiho, pracoval ako veliteľ
jeho ochranky, pričom pri výkone tejto služby utrpel úraz - Kadáfihi vozil v obrnených limuzínach. O
líbyjských povstalcoch sa vyjadril ako o potkanoch a krysách, ktorých čaká vojna v uliciach a pred ktorými
nebude utekať. 31.7.2012 bol s navrhovateľom vykonaný doplňujúci pohovor v priebehu ktorého uviedol
o. i., že údaje v článku z 24.8.2011 sú nepravdivé, že s novinárom z uvedeného denníka sa stretol a dal
mu rozhovor, ale potom to ľutoval, pretože novinár v článku napísal to, čo nikdy nepovedal. Uviedol tiež,
že pochádza z kmeňa Kadáfi. Konkretizoval, že prezident mal aj ženskú ochranku, ktorá plnila tie isté
úlohy ako „my“, iba pri kontrole mužskí ochrancovia kontrolovali mužov a ženské ochrankyne kontrolovali
ženy. Ženské ochrankyne boli zaradené do ochranky ako takej, bezprostrednú ochranu prezidenta
tvorili dvaja muži a jedna žena. Uviedol tiež, že útvar ktorý chránil prezidenta sa volal Sria al Hirasa.
V spise sa nachádzajú relevantné správy o krajine pôvodu navrhovateľa, identifikované v odôvodnení
napadnutého rozhodnutia a obsahovo zamerané na informácie o ochranke prezidenta Kadáfiho a na
aktuálne zaobchádzanie s osobami, ktoré pracovali pre prezidenta, na postavenie osôb pochádzajúcich
z kmeňa Kadáfí, na existenciu zoznamu hľadaných osôb, na zaobchádzanie s líbyjskými navrátilcami.

Podľa ust. § 13 ods.1 zákona o azyle ministerstvo neudelí azyl žiadateľovi, ak nespĺňa podmienky
uvedené v § 8 alebo 10.

Podľa ust. § 8 zákona ministerstvo udelí azyl, ak tento zákon neustanovuje inak, žiadateľovi, ktorý

a) má v krajine pôvodu opodstatnené obavy z prenasledovania z rasových, národnostných alebo
náboženských dôvodov, z dôvodov zastávania určitých politických názorov alebo príslušnosti k určitej
sociálnej skupine a vzhľadom na tieto obavy sa nemôže alebo nechce vrátiť do tohto štátu, alebo

b) je v krajine pôvodu prenasledovaný za uplatňovanie politických práv a slobôd.

Podľa ust. § 2 písm. d/ zákona o azyle na účely tohto zákona sa rozumie prenasledovaním závažné
alebo opakované konanie spôsobujúce vážne porušovanie základných ľudských práv alebo súbeh
rôznych opatrení, ktorý postihuje jednotlivca podobným spôsobom, ktoré spočíva najmä v 1. použití
fyzického alebo psychického násilia vrátane sexuálneho násilia, 2. zákonných, správnych, policajných
alebo súdnych opatreniach, ktoré sú diskriminačné alebo sú vykonávané diskriminačným spôsobom,
3. odmietnutí súdnej ochrany, ktoré vedie k neprimeranému alebo diskriminačnému potrestaniu, 4.
neprimeranom alebo diskriminačnom trestnom stíhaní alebo treste, 5. trestnom stíhaní alebo treste za
odmietnutie výkonu vojenskej služby v čase konfliktu, ak by výkon vojenskej služby zahŕňal trestné činy
alebo činy uvedené v § 13 ods. 2, 6. konaní namierenom proti osobám určitého pohlavia alebo proti
deťom.

Podľa ust. § 9 zákona o azyle ministerstvo môže udeliť azyl z humanitárnych dôvodov, aj keď sa v konaní
nezistia dôvody podľa § 8.

§ 10 zákona o azyle rieši otázku udelenia azylu na účel zlúčenia rodiny manželovi azylanta, resp.
slobodným deťom azylanta do 18 rokov ich veku, resp. rodičom slobodného azylanta mladšieho ako 18
rokov, pričom azylantom je cudzinec, ktorému bol udelený azyl.

Podľa ust. § 20 ods. 4 zákona o azyle ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu alebo o odňatí azylu,
rozhodne tiež, či cudzincovi poskytne doplnkovú ochranu; ak ministerstvo rozhodne o neudelení azylu
alebo o odňatí azylu, okrem odňatia azylu podľa       § 15 ods. 2 písm. i), rozhodne tiež, či cudzincovi
poskytne doplnkovú ochranu.



Podľa ust. § 13c ods.1 zákona o azyle ministerstvo neposkytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ak
nespĺňa podmienky uvedené v § 13a alebo § 13b.

Podľa ust. § 13a zákona o azyle ministerstvo poskytne doplnkovú ochranu žiadateľovi, ktorému neudelilo
azyl, ak sú vážne dôvody domnievať sa, že by bol v prípade návratu do krajiny pôvodu vystavený reálnej
hrozbe vážneho bezprávia, ak tento zákon neustanovuje inak.

Podľa ust. § 2 písm. f/ zákona o azyle je vážnym bezprávím 1.uloženie trestu smrti alebo jeho výkon,
2. mučenie alebo neľudské alebo ponižujúce zaobchádzanie alebo  trest, alebo 3. vážne a individuálne
ohrozenie života alebo nedotknuteľnosti osoby z dôvodu svojvoľného násilia počas medzinárodného
alebo vnútroštátneho ozbrojeného konfliktu.

§ 13b zákona o azyle rieši otázku poskytnutia doplnkovej ochrany na účel zlúčenia rodiny manželovi,
slobodným deťom, resp. rodičom slobodného cudzinca,  ktorým sa poskytla doplnková ochrana.

Podľa ust. § 250q ods. 2 O.s.p. o opravnom prostriedku rozhodne súd rozsudkom, ktorým preskúmavané
rozhodnutie buď potvrdí, alebo ho zruší a vráti na ďalšie konanie.

Súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odporcu v rozsahu podaného návrhu - opravného prostriedku:

K námietke nedostatočne zisteného stavu veci:

Podľa názoru súdu táto námietka nie je dôvodná. Odporca pri vydaní rozhodnutia vychádzal tak
z obsahov pohovorov vykonaných s navrhovateľom, ako aj z vyhľadaných a do spisu založených
správ. Takto vykonané dokazovanie súd pokladá za dostatočné, nakoľko ako celok bolo zamerané
na objasnenie dôvodov, ktoré navrhovateľ uviedol ako dôvody svojej žiadosti o azyl. Navrhovateľ
odporcovi na strane jednej v návrhu vyčítal, že sa nezaoberal jeho politickými názormi, pričom na
strane druhej mu vyčítal, že jeho žiadosť neposúdil ako žiadosť podanú „na mieste“. Už z púheho
posúdenia týchto námietok je zjavné, že tieto námietky si navzájom odporujú, naviac ak z rozhodnutia
je zrejmé, že žiadať bola posúdená de facto ako žiadosť „na mieste“ - vo vzťahu k tejto otázke
viď odôvodnenie tohto rozsudku vo vzťahu k námietke nesprávneho právneho posúdenia veci. Táto
námietka nie je dôvodná: Odporca nepoprel v rozhodnutí, že navrhovateľ bol počas obdobia pádu režimu
prezidenta Kadáfího mimo Líbye, nepoprel mesto narodenia a pôvodného bydliska a podobne ako aj
navrhovateľom proklamovanú kmeňovú príslušnosť. Vyhľadal a do spisu založil správy o aktuálnom
postavení osôb blízkych Kadáfimu, resp. osôb aktívne podporujúcich jeho režim, resp. patriacich do
jeho klanu. Ak navrhovateľ tvrdí, že by bol jeho život práve z dôvodu jeho kmeňovej príslušnosti,
resp. z dôvodu jeho pôvodného postavenia ohrozený, aktuálne politické názory navrhovateľa by boli
absolútne nepodstatnými, pretože proklamované ohrozenie nemalo pôvod v jeho politických názoroch,
ale v klanovej príslušnosti, resp. v zamestnaní navrhovateľa (ako to tvrdí) ako ochrankára prezidenta
Kadáfiho. Na otázku pôsobenia navrhovateľa v ochranke - na otázku jeho konkrétnych činov počas
výkonu tejto činnosti bol navrhovateľ dopytovaný. K otázke existencie zoznamu či zoznamov hľadaných
osôb súd poznamenáva, že táto námietka nie je podstatnou.  Je tomu tak preto, lebo podľa oficiálneho
potvrdenia, ktoré sám navrhovateľ predložil v konaní o predĺženie starého cestovného dokladu či o
vydanie nového  Líbyjskému veľvyslanectvu v Bratislave v roku 2012, navrhovateľ nie je hľadanou
osobou. Navrhovateľ odporcovi tiež vyčítal, že ho nevyzval na predloženie dôkazov, podporujúcich
jeho tvrdenia. Ani táto námietka nie je dôvodná - odporca vo vstupnom pohovore výslovne vyzval
navrhovateľa na predloženie takýchto dôkazov a to položenou otázkou č. 42. spísaného dotazníka.
Navrhovateľ mal teda možnosť predložiť odporcovi dôkazy, včítane tých, ktoré predložil v konaní na
súde. Ak tak neurobil, jeho opomenutie a dôsledky z toho plynúce nemôže pričítať na vrub odporcu.
Navrhovateľ súdu navrhol nariadiť za účelom zistenia pravosti ním predložených dôkazov znalecké
dokazovanie. Súd k takémuto dokazovaniu nepristúpil z dôvodu, že pri preskúmaní napadnutého
rozhodnutia vychádzal zo skutkového stavu zisteného v čase vydania rozhodnutia (§ 250i ods. 1 O.s.p.)
a aj preto, že ak tieto dôkazy existovali v čase konania pred odporcom, mal ich navrhovateľ odporcovi



predložiť v zmysle jeho výzvy. Naviac takéto dokazovanie prekračuje rámec súdneho prieskumu
napadnutého rozhodnutia. Podobne súd nepokladal za potrebné vypočuť navrhovateľa k otázkam
jeho politických názorov či pôsobenia v ochranke prezidenta Kadáfiho a to jednak z dôvodu vyššie
uvedeného, resp. preto, lebo osobitne k otázke pôsobenia navrhovateľa v ochranke prezidenta bol
podľa názoru súdu podrobne vypočutý v priebehu konania pred odporcom. I keď sa súd nezaoberal
navrhovateľom predloženými dôkazmi - preukazmi, pokladá si za povinnosť poznamenať, že: 1/
Navrhovateľ v priebehu pohovorov uviedol, že počas pôsobenia v ochranke prezidenta bol zaradený ako
vojak v hodnosti poručíka - na  predloženom preukaze č. S63329 je však ako jeho  hodnosť uvedené
„desiatnik“. 2/ Na tomto preukaze je ako dátum jeho vydania uvedený dátum 7. Júna 2010, pričom
podľa navrhovateľovho vyjadrenia bol naposledy v Líbyi vo februári 2010. 3/ navrhovateľ v priebehu
vstupného pohovoru uviedol, že útvar v ktorom vykonával svoju činnosť ochrankára nemal žiaden názov.
V priebehu doplňujúceho pohovoru už uviedol názov „Sria al- Hirasa, pričom tento názov nefiguruje
na žiadnom z predložených dokumentov. 4/ Navrhovateľ v priebehu vstupného pohovoru uviedol, že
okrem cestovného pasu nemá žiaden doklad totožnosti. V konaní pred súdom už však predložil dôkazy
- preukazy, ktoré (bez ohľadu na skutočnosť či ide i pravé alebo nepravé doklady) svojím obsahom sú
preukazmi totožnosti.

K námietke nesprávneho právneho posúdenia veci:

Podľa názoru súdu ani táto námietka nie je dôvodná.

Vo vzťahu k neudeleniu azylu: Navrhovateľ svoju žiadosť o azyl odôvodňoval jednak obavami, plynúcimi
z jeho predchádzajúceho jeho pôsobením v ochranke prezidenta Kadáfiho (vo vzťahu k zaobchádzaniu
s takýmito ľuďmi po páde režimu prezidenta Kadáfiho) a jednak z dôvodu zlúčenia rodiny.

Pokiaľ ide o dôvod zlúčenia rodiny odporca správne poukázal na skutočnosť, že ani navrhovateľova
manželka ani jeho (plnoletá a adoptovaná) dcéra nie sú azylantmi a teda nebola naplnená podmienka
poskytnutia azylu podľa § 10 zákona o azyle.

Odporca správne posúdil navrhovateľovu žiadosť o azyl z pohľadu jej posúdenia ako žiadosti, podanej
„na mieste“. Ako to vyplýva z obsahu navrhovateľovej žiadosti o azyl, ako aj z podaného opravného
prostriedku, navrhovateľ vymedzil ako prvotný dôvod jeho pôsobenie v ochranke prezidenta Kadáfiho
v dôsledku čoho sa obával o svoju bezpečnosť. Tiež uviedol, že sa nikdy nepodieľal na žiadnych
represívnych akciách. V konaní teda bolo prioritným potvrdenie či popretie tejto skutočnosti (pôsobenie
navrhovateľa v ochranke). Odporca správne poukázal v odôvodnení rozhodnutia na spornosť, teda
nedôveryhodnosť takéhoto jeho tvrdenia. Vychádzal pritom z informácií, ktoré navrhovateľ poskytol
vo vzťahu k tejto ozbrojenej zložke, ktoré informácie konfrontoval s vyhľadanými správami. Ako to
bolo vyššie uvedené, súd doplnil dokazovanie v tomto smere a zistil, že ochranu prezidenta Kadáfiho
zabezpečovali výlučne ženy (známe ako „Amazonky“, ako to vyplýva zo správ založených v spise
odporcu). Týmto doplnením dokazovania sa iba potvrdilo odporcovo konštatovanie o nedôveryhodnosti
tvrdenia navrhovateľa. Ak teda navrhovateľ nemohol byť osobným ochrancom prezidenta Kadáfiho,
nemal dôvod k obavám, ktoré prezentoval. Nebol teda naplnený jeden z predpokladov udelenia azylu -
odôvodnenosť prezentovaných obáv. Naviac v tejto súvislosti nemohol byť naplnený ani ďalší predpoklad
- dôvod prezentovaných obáv, ktorý podľa § 8 zákona o azyle musí spočívať v rase, národnosti,
náboženstve, v zastávaní určitých politických názorov či príslušnosti k určitej sociálnej skupine žiadateľa
o azyl. Nad rámec uvedeného súd poznamenáva, že zistenie nedôveryhodnosti žiadateľa o azyl
(navrhovateľa) je bez ďalšieho dôvodom k neudeleniu azylu.

Odporca v odôvodnení svojho rozhodnutia precizoval tiež svoju správnu úvahu, týkajúcu sa neudelenia
azylu z humanitných dôvodov. Na udelenie tohto „druhu“ azylu niet právneho nároku a teda ak odporca
neaplikoval v rozhodnutí § 9 zákona o azyle, pričom dôvody ktoré ho k tomu viedli v rozhodnutí uviedol,
nemožno jeho postup pokladať za rozpor so zákonom.



Vo vzťahu k neposkytnutiu doplnkovej ochrany: Zákon o azyle v ust. § 2 písm. f/ konkretizuje okolnosti,
ktoré považuje za vážne bezprávie, teda okolnosti v prípade ktorých je poskytnutie doplnkovej ochrany
dôvodné. Ako to vyplýva zo samotného obsahu navrhovateľových výpovedí, nebolo voči nemu vedené
žiadne trestné stíhanie, nehol odsúdený k trestu smrti a dokonca nie je ani osobou, hľadanou líbyjskými
autoritami. Nejestvuje teda dôvod vážneho bezprávia, uvedený v bode 1. citovaného zákonného
ustanovenia. Navrhovateľ v návrhu namietal, že odporca nevyhľadal a do spisu nezaložil správy o
zaobchádzaní s osobami, uväznenými v Líbyi. Podľa názoru súdu takéto dokazovanie v napadnutom
konaní nebolo potrebné, nakoľko sa v ňom nepreukázalo, že by navrhovateľovi hrozilo jeho uväznenie.
Navrhovateľ nie je hľadanou osobou, nebolo a nie je voči nemu vedené žiadne trestné stíhanie a ani
líbyjskí navrátilci sa pri svojich návratoch nestretávajú s takouto  hrozbou, resp. zlým zaobchádzaním.
Súd tiež poukazuje na skutočnosť, že v prípade navrhovateľa nejestvuje ani bezpečnostné riziko § 2
písm. f/ bod 2. zákona o azyle. Ako to bolo vyššie konštatované, pôsobenie navrhovateľa v ochranke
prezidenta Kadáfiho sa nepotvrdilo, resp. takéto jeho tvrdenie bolo vyvrátené. Ak teda navrhovateľ
nepôsobil v uvedenej ochranke, nemôže existovať obava z ev. pomsty tretích subjektov z tohto dôvodu.
Súd pri hodnotení tohto výroku napadnutého rozhodnutia tiež poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ
vo vstupnom pohovore neuviedol, žeby bol príslušníkom kmeňa Kadáfí, hoci bol na svoju národnosť
a etnický pôvod dopytovaný. Urobil tak až po dvoch mesiacoch v priebehu doplňujúceho pohovoru,
ktorá skutočnosť značne spochybňuje takéto jeho tvrdenie! I napriek tomu odporca vyhľadal a do spisu
založil správy týkajúce sa otázky vzťahu príslušníkov kmeňa „Gaddadfa“ a tretích subjektov. Z týchto
správ vyplýva, že za istých okolností môžu byť príslušníci tohto kmeňa ohrození - ide však o prípady,
kedy sa  takýto príslušníci aktívne zúčastňovali na represáliách kaddáfiho režimu. To však nie je prípad
navrhovateľa, nakoľko tento takéto svoje počínanie vylúčil, pričom sa ani nepotvrdila navrhovateľovo
pôsobenie v ochrane prezidenta. Navrhovateľ pochádza z mesta Syrta, ktoré je považované za mesto
stúpencov Kadáfiho. Ani táto skutočnosť nemôže byť dôvodom pre poskytnutie doplnkovej ochrany
navrhovateľovi, pretože nikto z jeho najbližšej početnej rodiny bývajúcej v Syrte nemá žiadne problémy.
Pokiaľ ide o tretí dôvod vážneho bezprávia (§ 2 písm. f/ bod 3. zákona o azyle) možno na základe správ
o krajine pôvodu konštatovať, že situácia v Líbyi sa stabilizovala a teda že v čase vydania napadnutého
rozhodnutia nebolo možné túto charakterizovať ako vnútroštátny ozbrojený konflikt.

Pretože odporca v konaní o posúdení navrhovateľovej žiadosti o azyl podanej „na mieste“ vykonal
zákonným spôsobom dostatočné dokazovanie, zamerané na zistenie stavu veci a to predovšetkým
s poukazom na navrhovateľom tvrdené skutočnosti, pretože na základe vykonaného dokazovania sa
nepotvrdili skutočnosti prezentované navrhovateľom v dôsledku čoho odporca správne navrhovateľovi
neudelil azyl a pretože v prípade navrhovateľ nejestvujú dôvody poskytnutia doplnkovej ochrany súd
dospel k názoru, že navrhovateľove námietky podané voči rozhodnutiu odporcu nie sú dôvodné a preto
napadnuté rozhodnutie odporcu potvrdil ako správne a zákonné.

O trovách navrhovateľa súd rozhodol za použitia ust. § 250 k ods.1 O.s.p. s poukazom na výsledok
konania.

Záverom súd poznamenáva, že navrhovateľ i keď bol v konaní neúspešný, je zo zákona oslobodený
od platenia súdneho poplatku za toto konanie (§ 4 ods. 2, písm. v/ zák.č.71/1992 Zb.) a preto ho súd
nezaviazal k povinnosti zaplatiť súdny poplatok.

ť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}