{"guid": "39742204-a23a-4ba7-82cd-4a57993da0fb:0c7aa8ca-5ea3-4822-9538-9acaf8357f59", "ecli": "ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1", "spisova_znacka": "2Co/65/2012", "nazov": "Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 2Co/65/2012 z 29. 10. 2013", "citacia": "rozsudok Krajského súdu Bratislava z 29. októbra 2013, sp. zn. 2Co/65/2012, ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1", "identifikacne_cislo": "1310200310", "sud": {"guid": "sud_101", "nazov": "Krajský súd Bratislava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-bratislava"}, "sudca": "JUDr. Vincent Szabó", "sudca_id": 1019, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-vincent-szabo-1019", "datum_vydania": "2013-10-29", "forma": "Rozsudok", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Spotrebiteľské zmluvy"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "nazov": "§ 219 ods. 1 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-1", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "nazov": "§ 219 ods. 2 OSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1963/99/#paragraf-219.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/99-1963/paragraf-219"}, {"iri": "/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "nazov": "§ 524 OZ", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1964/40/#paragraf-524", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/40-1964/paragraf-524"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1963/99#paragraf-219", "/SK/ZZ/1964/40#paragraf-524"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/0c7aa8ca-5ea3-4822-9538-9acaf8357f59", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 2Co/65/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1310200310
Dátum vydania rozhodnutia: 30. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2013:1310200310.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Hajdínovej a členov
senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a JUDr. Ondreja Krajča v právnej veci navrhovateľa: B., K..B..,
N. B. Č.. XX/XX, D., IČO: XX XXX XXX, zastúpený JUDr. Pavlom Konečným, advokátom vo Zvolene,
Stráž č. 3/223, B.W. K. B., B..T..Y.. „. K., K. Č.. XXXX, B.Y., IČO: XX XXX XXX, proti odporcovi: T. Š.
K. Y. R. N. Í. K. , narodený dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom v A.B., W. Č.. X, t.č. na neznámom
mieste, zastúpený opatrovníčkou F. B., W. Y. B. A. J.., o zaplatenie sumy 539,26 €, s príslušenstvom,
na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. novembra 2011,
č.k. 44 C 96/2011-106, takto

r o z h o d o l :

Zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa    n e p r i p ú š ť a .

Rozsudok Okresného súdu Bratislava III. zo dňa 28. novembra 2011, č.k.                                          44
C 96/2011-106,   p o t v r d z u j e .

Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania   n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Okresný súd Bratislava III. rozsudkom zo dňa 28.11.2011, č.k. 44 C 96/2011-106, zamietol návrh.
Ním sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 539,26 € odporcom spolu                     s
úrokom z omeškania vo výške 18,25 % ročne zo sumy 367,24 € od 19.4.2007 do zaplatenia, zo
sumy 87,64 € od 18.1.2007 do zaplatenia, zo sumy 42,19 € od 18.3.2007 do zaplatenia a zo sumy
42,19 € od 18.2.2007 do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania. Z návrhu na začatie konania
vyplýva, že obchodná spoločnosť B. C., P..B.., A., ako poskytovateľ uzavrela s odporcom zmluvu o
pripojení podľa zákona č. 610/2003 Z.z. o elektronických komunikáciách. Prílohou zmluvy, ktorú účastník
pri podpise prevzal a zaviazal sa dodržiavať podmienky v nej uvedené, boli všeobecné obchodné
podmienky. Predmetom záväzku poskytovateľa bolo poskytovanie verejnej telefónnej služby (verejnej
telekomunikačnej služby ISDN, elektronickej komunikačnej služby V.), ktorému zodpovedala povinnosť
odporcu platiť poskytovateľovi odplatu za poskytnuté služby. Poskytovateľ odplatu za poskytnuté služby
v súlade so zmluvou vyúčtovával odporcovi v mesačných intervaloch. Odporca svoje peňažné záväzky
voči poskytovateľovi neplnil riadne a včas, a tak sa dostal do omeškania s platením svojich záväzkov,
ktoré  mu boli vyúčtované faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 18.4.2007 v sume 367,24 €, faktúrou
č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.1.2007                   v sume 87,64 €, faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou
dňa 17.3.2007 v sume 42,19 € a faktúrou č. XXXXXXXXXX splatnou dňa 17.2.2007 v sume 42,19
€. Napriek viacerým výzvam poskytovateľa odporca svoju povinnosť nesplnil. Navrhovateľ nadobudol
pohľadávku poskytovateľa proti odporcovi na základe zmluvy o postúpení pohľadávok.



Súd prvého stupňa konal a rozhodol v neprítomnosti účastníkov, ich zástupcov v súlade s ustanovením
§ 101 ods. 2 O.s.p., keďže odporca sa zdržiava na neznámom mieste, jeho pobyt sa súdu nepodarilo
zistiť. Súd mu preto ustanovil opatrovníčku pre konanie                     v zmysle  ustanovenia § 29 O.s.p.;
opatrovníčka odporcu sa na pojednávanie nedostavila, svoju neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní a zároveň vyslovil súhlas, aby súd o veci
rozhodol v neprítomnosti jeho a  jeho právneho zástupcu. Súd potom vychádzal z listinných dôkazov
nachádzajúcich sa v spise. Najprv skúmal aktívnu vecnú legitimáciu účastníka konania. Obchodná
spoločnosť B. C., P..B.., A., IČO: XX XXX XXX, ako postupca zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa
22.7.2009 postúpila obchodnej spoločnosti V. K., B..T..Y.., S., za odplatu pohľadávku voči odporcovi a
následne písomnou zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 postúpila obchodná spoločnosť
V. K., B..T..Y.., S., pohľadávku voči odporcovi na navrhovateľa - spoločnosť K. B., B..T..Y.. „. K., B..
Súd sa preto najskôr zaoberal platnosťou zmluvy o postúpení pohľadávky na navrhovateľa. Okresný
súd Trnava uznesením zo dňa 25.7.2008, č.k. 31 K 11/2008-240, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa
19.8.2008, vyhlásil konkurz na majetok dlžníka K. B., B..T..Y.., K. Č.. XXXX, XXX XX B., IČO: XX XXX
XXX. Uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 10.11.2009, č.k. 31 K 11/2008-491, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 14.11.2009, v spojení s opravným uznesením zo dňa 24.11.2009, ktoré nadobudlo
právoplatnosť dňa 17.12.2009, bol do funkcie správcu konkurznej podstaty úpadcu ustanovený B.,
K..B.., R. Č.. XX, A. A., IČO: XX XXX XXX. Už v čase uzavretia zmluvy o postúpení pohľadávok medzi
obchodnou spoločnosťou V. K., B..T..Y.., ako postupcom a medzi navrhovateľom ako postupníkom, bola
spoločnosť K. B., B..T..Y.. „. K.“, v konkurze. Ak je navrhovateľ v konkurze, jeho postavenie a činnosť sa
riadi zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Účelom zákona č. 7/2005 Z.z.  (§ 1, § 86 ods.
4) je usporiadať majetkové pomery dlžníka v prípade jeho úpadku, a to formou reštrukturalizácie jeho
podniku alebo generálnou exekúciou jeho majetku. Medzi ciele novej právnej úpravy patrí zamedzenie
straty hodnoty majetku úpadcu v období bezprostredne pred začatím konania a počas konania. Konkurz
je teda procesom likvidácie dlžníkovho majetku spôsobom, že sa majetok dlžníka speňaží a výťažok z
neho sa rozvrhne medzi jeho veriteľov. Nadobúdanie pohľadávok zmluvou o postúpení pohľadávok od
obchodnej spoločnosti, ktorá tiež pohľadávku nadobudla od pôvodného veriteľa, nie je úkonom, ktorý
by bol v súlade                      s účelom zákona č.7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii; nejedná sa o
proces likvidácie dlžníkovho majetku, neusporiadava majetkové pomery dlžníka, ktoré boli ustálené ku
dňu vyhlásenia konkurzu. Správca úpadcu K. B., B..T..Y.. „. K. v čase vyhlásenia konkurzu na majetok
úpadcu neevidoval pohľadávku úpadcu voči odporcovi. Je v rozpore                s účelom zákona o konkurze
a vyrovnaní, aby dlžník - úpadca po vyhlásení konkurzu nadobúdal pohľadávky za odplatu, naviac,
ak je ich vymoženie neisté. Správca konkurznej podstaty môže len pokračovať vo výkone niektorých
podnikateľských činností, ktoré úpadca začal v dobe pred vyhlásením konkurzu. Súd preto predmetný
právny úkon - zmluvné  nadobudnutie pohľadávky voči odporcovi po vyhlásení konkurzu považoval
za obchádzanie účelu zákona o konkurze. Podľa ustálenej judikatúry obchádzanie zákona spočíva vo
vylúčení záväzného pravidla zámerným použitím prostriedku, ktorý sám osebe nie je zákonom zakázaný,
v dôsledku čoho sa uvedený stav stane z hľadiska pozitívneho práva nenapadnuteľným. Konanie in
fraudem legis predstavuje postup, keď sa niekto chová podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol
výsledok právnou normou nepredvídaný a nežiadúci. Ide teda o prípad, keď predmet právneho úkonu
neporušuje priamo zákon, ale je v rozpore                         s cieľom určitého zákonného ustanovenia.

Súd prvého stupňa dospel k záveru, že zmluvou o postúpení pohľadávok uzavretou dňa 14.12.2009
medzi obchodnou spoločnosťou V. K., B..T..Y.., ako postupcom a medzi navrhovateľom - spoločnosťou
K. B., B..T..Y.. „. K.“ ako postupníkom, účastníci zmluvy obišli zákon č. 7/2005 Z.z. a je teda
neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ tak nie je v
konaní aktívne legitimovaným, nenadobudol predmetnú pohľadávku voči odporcovi. Dôvodil ďalej, že
predmetným postupom, keď došlo k postúpeniu pohľadávky na spoločnosť v konkurze, ktorá pohľadávku
uplatňuje na súde, dochádza aj k obchádzaniu zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku
za výpis z registra trestov. V zmysle ustanovenia § 4 ods.2 písm. m/ zákona č.71/1992 Zb. o súdnych
poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov od poplatku je oslobodený správca podľa osobitného
predpisu. Týmto osobitným predpisom sa rozumie zákon č.7/2005 o konkurze a reštrukturalizácii a o
zmene a doplnení niektorých zákonov. Je síce zrejmé, že navrhovateľ je  správcom vymenovaným podľa
osobitného predpisu - zákona č. 7/2005 Z.z., účelom oslobodenia správcu citovaným ustanovením však
zákonodarca sledoval ten cieľ, aby bol správca konkurznej podstaty úpadcu oslobodený v konaniach,
kde koná najmä pri speňažovaní majetku úpadcu v rámci ustanovení zákona č.7/2005 o konkurze
a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, teda keď koná spôsobom sledujúcim ciele



a účel zákona č. 7/2005 Z.z. Ako súd už uviedol, správca konkurznej podstaty spoločnosti K. B., B..T..Y..
„. K.“ nekonal v súlade s účelom zákona č.7/2005 Z.z. a zákon č. 71/1992 Zb. obchádzal. Úspešnému
odporcovi náhradu trov konania nepriznal, keďže ich náhradu nežiadal (§ 142 ods. l O.s.p.).

Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie navrhovateľ dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvého
stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205    ods. l písm. f/ O.s.p.). Právny názor
súdu prvého stupňa v otázke jeho aktívnej vecnej legitimácie, ako aj pri vyslovení absolútnej neplatnosti
zmluvy o postúpení pohľadávok, ako aj jeho procesný postup, považuje za nesprávny, pretože nielen
že abstrahuje od platnej právnej úpravy, ale navyše nerešpektuje najzákladnejšiu zásadu konkurzného
konania, ako aj samotnú úlohu správcu konkurznej podstaty, a to uspokojenie veriteľov úpadcu v čo
najvyššej miere. Súd si ním tvrdené skutkové zistenia osvojil len na základe ničím nepodložených a
v konaní nepreukázaných domnienok a úvah, čo je neprípustné a jednoznačne v rozpore so zásadou
spoľahlivo zisteného skutkového stavu veci. Nesúhlasil s tým, že určitým určujúcim faktorom, resp.
cieľom konkurzného konania, by mala byť bezpodmienečná likvidácia podniku úpadcu ako takého. Je
síce pravdou, že v prípade konkurzného konania ide zväčša o rýchlejšiu likvidáciu majetku, resp. o
premenu majetkových hodnôt úpadcu na peňažné prostriedky, avšak samotný zákon o konkurze a
reštrukturalizácii nesporne ponúka zákonnú možnosť zachovania podniku úpadcu najmä vtedy, ak to
prinesie pre veriteľov väčší úžitok. Ustanovenie § 1 zákona o konkurze a reštrukturalizácii predstavuje
určitý základný účel, resp. rámec konkurzného konania, a síce riešenie (nie výlučne iba určitou
likvidáciou) úpadku dlžníka s cieľom uspokojenia jeho veriteľov. V záujme prínosu väčšieho uspokojenia
veriteľov zákon o konkurze a reštrukturalizácii poskytuje správcovi za určitých presne vymedzených
podmienok aj iné spôsoby uspokojenia prihlásených pohľadávok úpadcu, a tým je aj postup upravený
v § 86 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii s primeraným použitím § 88 daného zákona.
Ďalej poukázal na skutkový základ veci. Pred vyhlásením konkurzu na majetok úpadcu bola uzatvorená
rámcová zmluva o postupovaní pohľadávok zo dňa 11.11.2007 medzi spoločnosťou V. K., B..T..Y.., A.
A., IČO: XX XXX XXX a spoločnosťou P. Z., B..T..Y.., N., neskôr po zmene názvu K. B., B..T..Y.., na dobu
neurčitú. Svojou povahou je táto zmluva zmluvou podľa ustanovenia                   § 524 Občianskeho
zákonníka v spojení s ustanovením § 50a, § 51 Občianskeho zákonníka. Na majetok dlžníka spoločnosť
K. B.., B..T..Y.., B., bol uznesením Okresného súdu Trnava zo dňa 25.7.2008, sp.zn. 31 K 11/2008,
vyhlásený konkurz; uznesením  zo dňa 10.11.2009 za správcu konkurznej podstaty bol ustanovený B.,
K..B.., A. A.. Správca úpadcu nekonal pri úkone nadobudnutia pohľadávok do majetku úpadcu svojvoľne,
ale vo vzťahu k uvedenej zmluve bol vo svojom konaní a rozhodovaní a jej plneniu jednoznačne
limitovaný rozsahom záväzku úpadcu zo zmluvy a rozhodnutím príslušného veriteľského orgánu,
samotným zákonom o konkurze a reštrukturalizácii. Správca môže po vyhlásení konkurzu pokračovať vo
výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu
hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku, pokračovať vo výkone
niektorých podnikateľských činností, ktoré úpadca vykonával pred vyhlásením konkurzu; nemôže
vykonávať tie činnosti, ktorú sú stratové. V zmysle zachovania odbornej starostlivosti je správca povinný
posúdiť všetky ekonomické dôsledky možnosti pokračovať v prevádzkovaní niektorých činností. Ak sa
budú javiť ako ekonomicky rentabilné, ziskové, spôsobilé v konečnom dôsledku zhodnotiť, resp. zvýšiť
celkový objem majetkových hodnôt tvoriacich podstatu, je dokonca správca na výkon týchto činností
povinný. Nemožno mu vytýkať, že v zmysle plnenia svojej funkcie nesmeruje výlučne k okamžitej
likvidácii majetku úpadcu, ale vykonáva osobitnú činnosť za účelom dosiahnutia zisku. Súd prvého
stupňa pri posudzovaní účelu, resp. samotnej kauzy uzatvorenia zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa
14.12.2009 nevzal do úvahy skutočnosť, že posudzovaný právny úkon zmluvy o postúpení pohľadávok,
ktorého účastníkom bol správca úpadcu, ale bez ohľadu na skutočnosť, že bol uzatvorený v čase
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu, je právnym úkonom uzatvoreným na podklade rámcovej
zmluvy z roku 2007. Príslušný veriteľský orgán v konkurze sa otázkou ne/uzavretia jednotlivej zmluvy
o postúpení pohľadávok na podnet správcu riadne zaoberal, tento orgán vyhodnotil a uložil správcovi
záväzný pokyn pristúpiť k plneniu rámcovej zmluvy zo dňa 11.11.2007. Nie je mu celkom zrejmé, akými
úvahami sa súd prvého stupňa spravoval v nadväznosti na tvrdenie, že zmluva o postúpení pohľadávok
zo dňa 14.12.2009 je neplatným právnym úkonom podľa § 39 Občianskeho zákonníka, pretože svojím
účelom zákon obchádza. Účelom zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 bol prevod
vlastníckeho práva vo vzťahu k postupovaným pohľadávkam na úpadcu, čo bolo aj predpokladaným
právnym následkom tohto úkonu dosiahnuté. Ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka je treba
vykladať vždy veľmi obozretne, aby v systéme platného písaného práva nedochádzalo k oslabovaniu
občianskych práv, ktoré sú zakotvené zákonom, a tým nedochádzalo k nežiadúcemu narušovaniu inej



významnej právnej zásady ovládajúcej oblasť súkromného práva - zásady právnej istoty. Platnosť, či
neplatnosť právneho úkonu sa posudzuje so zreteľom na okolnosti daného prípadu v okamihu, keď k
právnemu úkonu došlo. V tejto súvislosti poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp.zn.
25 Cdo 228/2001. Dlžníci postúpených pohľadávok mali možnosť svoje záväzky dobrovoľne plniť od
okamihu, kedy im túto skutočnosť pôvodný veriteľ oznámil. Ak tak neurobil, sám nemal inú možnosť,
ako uplatniť tieto práva na súde. Na tomto mieste zdôraznil rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej
republiky zo dňa 31.10.1991, sp.zn. 4 Cz 38/1991, uznesenie Krajského súdu Žilina sp.zn. 5 Co 40/2011,
rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 2 Cdo 269/2010, 5 Cdo 171/2009, 6 M Cdo
7/2011, 4 MObdo 1/2011. Má za to, že zmluva o postúpení pohľadávok zo dňa 14.12.2009 je platným
prejavom vôle zmluvných strán, správcom sledujúci legitímny a zákonom o konkurze a reštrukturalizácii
predpokladaný účel zhodnotenia majetkovej podstaty úpadcu, nijakým spôsobom sa neprieči dobrým
mravom, neobchádza zákon ani zákonu neodporuje, obsahuje všetky podstatné náležitosti v zmysle
Občianskeho zákonníka, vyvoláva predpokladané právne následky. Znamená to, že postupník (úpadca)
sa stal veriteľom v zmluve o postúpení pohľadávok bližšie špecifikovaných pohľadávok, a teda je
s poukazom na § 44 ods. l zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii aktívne vecne
legitimovaným subjektom na podanie návrhu na začatie konania na súd. Neexistuje žiadny zákonom
odôvodnený predpoklad na vyslovenie právneho záveru o tom, že sa jedná o absolútne neplatný
právny úkon, ktorého účelom je obchádzanie zákona č. 7/2005 Z.z. Zdôraznil, že v zmysle § 67 ods.
l  daného zákona konkurzu podlieha aj majetok, ktorý úpadca nadobudol počas konkurzu. Neexistuje
žiaden zákonom odôvodnený predpoklad na vyslovenie právneho záveru o tom, že uzavretím zmluvy
o postúpení pohľadávok obchádza zákon č. 71/1992 zb. o súdnych poplatkoch. Odvolaciemu súdu
navrhol preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jeho návrhu vyhovieť; žiadal náhradu
trov konania.

Ďalším podaním (v odvolacom konaní) zo dňa 26.10.2012 navrhovateľ súdu oznámil, že na základe
zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 20.6.2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka bola
pohľadávka voči odporcovi v celom rozsahu spolu s príslušenstvom a so všetkými právami s ňou
spojenými postúpená na spoločnosť C. E. R., B. XX, H. H., Y. C. E., H. T. B., M., V., B., IČO: XXXXX.
Následne dňa 27.6.2012 daná spoločnosť uzavrela zmluvu o postúpení pohľadávok so spoločnosťou
C. T., B..T..Y.., T. Č.. XXXX, F. K., IČO: XX XXX XXX, ako postupníkom. V tejto súvislosti navrhol podľa
ustanovenia § 92 ods. 2 a nasl. O.s.p. pripustiť zmenu navrhovateľa na terajšieho postupníka tak, že
z konania vystúpi a na jeho miesto vstúpi spoločnosť C. T., B..T..Y.., T. Č.. XXXX, F. K., IČO: XX XXX
XXX. Postupník súhlasil so vstupom do konania na stranu navrhovateľa. Navrhovateľ súčasne predložil
zmluvy o postúpení pohľadávok v overenej fotokópii.

Odporca odvolanie nepodal, k odvolaniu navrhovateľa sa nevyjadril.

Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania                    (§ 212 ods. 1
O.s.p. v znení účinnom od 1.5.2013, ďalej len O.s.p.), túto prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214
ods. 2 O.s.p.), keď pre nariadenie pojednávania neboli splnené zákonné podmienky (nebolo potrebné
zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania,
nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania, nevyžaduje to dôležitý verejný
záujem) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny a že teda odvolaniu
navrhovateľa nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. októbra 2013 (§ 211 ods.
2, § 156 ods. 3 O.s.p.). O termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, právny zástupca
navrhovateľa, opatrovníčka odporcu, upovedomení zákonným spôsobom.

Rozsudok súdu prvého stupňa odvolací súd v celom rozsahu potvrdil, pretože je vo výroku vecne správny
a keďže sa stotožňuje s dôvodmi napadnutého rozsudku, ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu
už ďalšie dôvody neobsahuje (§ 219 ods. 1, 2, O.s.p.).

Pre správnosť dôvodov rozsudku súdu prvého stupňa odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť
nasledovné.



V konaní nie je pochýb o tom, že po vyhlásení konkurzu na majetok dlžníka K. B., B..T..Y.. „. K., B., IČO:
XX XXX XXX, správca konkurznej podstaty úpadcu B., K..B.., A. A., IČO: XX XXX XXX, uzavrel zmluvu o
postúpení pohľadávky voči odporcovi, na základe ktorej úpadca pohľadávku nadobudol. Takýto úkon je
v rozpore so zmyslom a účelom zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, a teda je absolútne
neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka. Na veci nič nemení
skutočnosť, že navrhovateľ svoj postup odvíja od rámcovej zmluvy, ktorú úpadca uzavrel ešte pred
vyhlásením konkurzu. Je notorietou, že po vyhlásení konkurzu úpadca a jeho správca, veritelia, dlžníci
úpadcu, sa musia riadiť zákonom č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii. Zákon č. 7/2005 Z.z.
upravuje riešenie úpadku dlžníka speňažením majetku dlžníka a kolektívnym uspokojením jeho veriteľov
alebo postupným uspokojením veriteľov dlžníka (§ 1). Správca počas konkurzu vykonáva správu majetku
podliehajúceho konkurzu, speňažuje majetok podliehajúci konkurzu a z výťažku zo speňaženia tohto
majetku uspokojuje veriteľov úpadcu; vykonáva aj ďalšie práva a povinnosti v priebehu konkurzu „len“
v súlade s týmto zákonom (§ 40 ods. 2 daného zákona). Zákonodarca nevylučuje (§ 67 zákona),
aby po vyhlásení konkurzu úpadca nadobudol majetok, ide napr. o finančné plnenie z pohľadávky
voči jeho dlžníkom, plnenie z neplatných zmlúv, z odporovateľných právnych úkonov, na základe
neúčinných úkonov; ale nie z vykonávania podnikateľskej činnosti ako pred vyhlásením konkurzu.
Správca konkurznej podstaty úpadcu môže po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu pokračovať vo
výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu
hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu tohto majetku (§ 86 ods. 4 veta prvá
zákona). Správca konkurznej podstaty sa v prejednávanej veci dôsledne zákonom č. 7/2005 Z.z. neriadil,
uzatváral zmluvy o postúpení pohľadávok za odplatu, bral na úpadcu pohľadávky, ktoré boli neisté,
nejednoznačné, podnikal, a teda nevykonával správu majetku úpadcu v súlade so zákonom č. 7/2005
Z.z. Naopak znižoval majetok úpadcu, a tým znižoval reálnu možnosť čo najlepšie majetok úpadcu
speňažiť a v konečnom dôsledku čo najlepšie uspokojiť veriteľov úpadcu; správca zbavoval úpadcu
finančných prostriedkov (istých), tým zmenšoval jeho majetok. Nadobudnutie pohľadávky od postupcu
za odplatu správcom konkurznej podstaty nesleduje uspokojenie veriteľov úpadcu, keď uhradenie
samotnej pohľadávky je neisté. Teda nevykonával úkony smerujúce k speňaženiu majetku úpadcu za
účelom uspokojenia veriteľov úpadcu. Nadobúdanie neistých pohľadávok nie je činnosťou, akú má
na mysli zákonodarca v zákone č. 7/2005 Z.z. (§ 86 ods. 4 veta prvá zákona; správca môže po
vyhlásení konkurzu pokračovať vo výkone niektorých činností súvisiacich s podnikateľskou činnosťou
úpadcu, ak tým zamedzí zmenšeniu hodnoty majetku podliehajúceho konkurzu alebo zvýši hodnotu
tohto majetku). Za tohto skutkového a právneho stavu potom aj odvolací súd dospel k záveru, že zmluva
o postúpení pohľadávky zo dňa 14.12.2009 voči odporcovi na navrhovateľa je neplatným právnym
úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka pre jej rozpor so zákonom č. 7/2005 Z.z.
V ďalšom období potom takto nadobudnutú pohľadávku, na základe absolútne neplatnej zmluvy o
postúpení pohľadávok, navrhovateľ nemohol platne previesť na iný subjekt. Na tomto mieste odvolací
súd považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné. Nebolo možné vychádzať z právnych predpisov v
Českej republike, judikatúry, keďže v dôsledku zmien uskutočnených v roku 1993 postupom času v
Českej republike a Slovenskej republike dochádzalo k rozdielnej právnej úprave, judikatúre, vrátane
súvisiacich predpisov. Rozhodnutia súdov Slovenskej republiky označené odvolateľom nebolo možné
použiť, keďže sa v nich súdy nezaoberali otázkou platnosti/neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávok
po vyhlásení konkurzu na majetok úpadcu a s tým súvisiacich následkov.

Navrhovateľ v odvolaní neuvádzal žiadne také skutočnosti, vecné a právne relevantné dôvody, ktoré
by pre neho privodili priaznivé rozhodnutie. Súd prvého stupňa vo veci vykonal dokazovanie správnym
smerom, z neho vyvodil správne skutkové závery a vec napokon rozhodol správne aj po právnej stránke.
Rozsudok obsahuje všetky náležitosti vyplývajú z ustanovenia § 157 O.s.p.

Z dôvodov uvedených vyššie odvolací súd nevyhovel návrhu navrhovateľa zo dňa 26.10.2012 podľa
ustanovenia § 92 ods. 2 a nasl. O.s.p. na zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa z dôvodu, že
navrhovateľ dňa 20.6.2012 podľa § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka zmluvou o postúpení pohľadávky
pohľadávku voči odporcovi postúpil na iný subjekt a tento následne dňa 27.6.2012 postúpil pohľadávku
voči odporcovi na ďalší subjekt, spoločnosť C. T., B..T..Y.., F. K., IČO: XX XXX XXX; ktorým navrhovateľ
odôvodňoval tvrdenie, že po začatí konania nastala právna skutočnosť, s ktorou právne predpisy spájajú
prevod práv alebo povinností, o ktorých sa koná. Zmenu účastníkov konania na strane navrhovateľa
odvolací súd nepripustil, hoci zákonodarca zmenu účastníka konania podľa ustanovenia § 92 ods. 2
O.s.p. v odvolacom konaní nevylučuje (§ 216 ods. l O.s.p.). Totiž rozhodnutie o návrhu navrhovateľa na



zmenu účastníka v osobe navrhovateľa je závislé od rozhodnutia súdu o tom, že zmluva o postúpení
pohľadávok zo dňa 14.12.2009 je neplatným právnym úkonom podľa ustanovenia § 39 Občianskeho
zákonníka. Ako je uvedené vyššie v ďalšom období navrhovateľ potom takto nadobudnutú pohľadávku,
na základe absolútne neplatnej zmluvy o postúpení pohľadávok, ani nemohol platne previesť na iný
subjekt. V konaní mu tak nesvedčí aktívna vecná legitimácia, sám nebol oprávnený, hoci aj skutočne
existujúcu pohľadávku pôvodného veriteľa voči odporcovi, vymáhať, nakladať s ňou.

Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac
ustanovením § 214 ods. 2 O.s.p., § 211 ods. 2, § 156 ods. 3 O.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi.
S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi
konania na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho
súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým
odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania
nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr.
rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos
VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky
napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).

Odporcovi úspešnému aj v odvolacom konaní odvolací súd náhradu trov odvolacieho konania nepriznal,
keďže ich náhradu nežiadal (§ 224 ods. l, § 142 a nasl. O.s.p.).

Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a
doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "44C/96/2011", "guid": "ca04c956-edaa-4ff1-9f97-db806d057471:fe9974ef-3fa5-4925-9343-0e3c9280d524", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [], "citovane_v": []}