Uznesenie Krajského súdu Prešov sp. zn. 18Co/120/2018 z 28. 11. 2018 Citácia: uznesenie Krajského súdu Prešov z 28. novembra 2018, sp. zn. 18Co/120/2018, ECLI:SK:KSPO:2018:8114211167.2 Krajský súd Prešov | 18Co/120/2018 | ECLI:SK:KSPO:2018:8114211167.2 | 2018-11-28 | Uznesenie Citované ustanovenia: CSP Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/ecf731f9-e601-44b7-804c-c2d2d55b4c54 Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2018:8114211167.2 Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 18Co/120/2018
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8114211167
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 11. 2018
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Daniela Babinová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2018:8114211167.2

Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Daniely Babinovej a sudcov
JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana, v právnej veci žalobcu : C. Q., nar. X.XX.XXXX,
bytom C. XXX, XXX XX C., proti žalovanému: M. A., nar. XX.X.XXXX, bytom C. XXX, XXX XX C.,
právne zastúpenému Mgr. Otom Salokym, advokátom, so sídlom Hlavná 94, 080 01 Prešov, o odvolaní
žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. 20C/158/2014-146 zo dňa 30.apríla 2018,
jednohlasne takto

r o z h o d o l :

Potvrdzuje rozsudok vo výroku o trovách konania.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalovanému. Nárok na náhradu trov
konania nepriznal a vyslovil, že žalobkyňa nemá právo na náhradu trov konania.
2. Svoje rozhodnutie vo vzťahu ku výroku o trovách konania odôvodnil ust. §255 ods.1, §256 ods.1,
§257 CSP. Uviedol, že žalobkyňa zobrala žalobu z časti o zaplatenie sumy 5 000 Eur žalobu späť bez
udania dôvodu tým zavinila zastavenie konania. V prevyšujúcej časti bola neúspešná, keďže došlo k
zamietnutí žaloby a tým by vznikol nárok žalovanému na náhradu trov konania s časti za zavinené
zastavené konanie a s časti z miery úspechu. Dôvody hodné osobitného zreteľa u žalobkyne považoval
predovšetkým zdravotný stav, je invalidná dôchodkyňa, mala porážku, má problémy s rečou, s chôdzou
a spánkom. Od roku 2015 je liečená na ambulancii chronickej bolesti a od roku 2016 je v liečbe na
psychiatrickej ambulancii ako akútnu reakciu na stres. Tento bol podľa jej udania práve spôsobený
správaním žalovaného, ktorý jej búchal na bránu, začo mu bola uložená poriadková pokuta a od vtedy
sa cíti zle. Pokiaľ išlo o žalovaného tento pracuje ako murár je živnostník. Za 7 mesiacov/2017 jeho
príjem bol 13 052,11 Eur a výdavky 9 239,05 Eur. S toho vyvodil záver, že existenčne sa tento výrok o
trovách konania žalovaného nedotkne.
3. Proti tomuto rozsudku ale len vo vzťahu k výroku o trovách konania podal odvolanie žalovaný.
Považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie za rozhodnutie v jeho neprospech. Žaloba a vôbec konanie
na základe ktorého bol tresne stíhaný na podnet žalobkyne trvala 5 rokov. Nakoniec dospelo sa k záveru,
že skutok sa nestal. V roku 2014 žalobkyňa podala žalobu s cieľom dostať ešte aj od žalovaného peniaze.
Zo strany žalobkyne išlo o šikanóznu žalobu. Svoje tvrdenia vo veci trestného konania menila účelovo až
to dospelo k záveru v trestnom konaní, že bol žalovaný oslobodený spod obžaloby. Je potom potrebné
prihliadnuť aj na celý priebeh trestného konania a na správanie sa žalobkyne. Trovy právneho zastúpenia
v celkovej výške 710,71 Eur tiež nie sú pre žalovaného zanedbateľnou sumou. Napriek tomu, že súd
konštatuje nedôvodnosť podanej žaloby teda nároku žalobkyne, ktorá sa domáha niečoho čo sa nestalo
a žalobu v tejto časti zamietol. Náhradu trov konania nepriznáva žalovanému. Podľa názoru žalobcu
by tieto okolnosti a priznanie nároku na náhradu trov konania boli istým satisfakčným prostriedkom
za celé konania počnúc znesením obvinenia, trestným konaním ale aj občiansko právnym konaním.
V konečnom dôsledku predajom domu sa žalobkyňa zbavila majetku a možno aj preto aby nemusela



znášať dôsledky neúspechu v tomto konaní. Preto navrhol zmeniť napadnutý rozsudok a v časti výroku
o trovách a náhradu trov v celom rozsahu priznať.
4. Žalobkyňa sa k odvolaniu žalovaného nevyjadrila.
5. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací podľa ust. §34 CSP prejednal rozhodnutie ako aj konanie
ktorému predchádzalo v zmysle zásad uvedených v ust. §378, §379 a §380 CSP a dospel k záveru, že
odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
6. Súd prvej inštancie zistil všetky skutočnosti rozhodujúce pre rozhodnutie vo veci a na tom sa nič
nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania.
7. Z rozsudku Okresného súdu Prešov zo dňa 3.10.2017, sp. zn. 13C/217/2016 vyplýva, že manžel
žalobkyne bol zaviazaný prispievať na výživu žalobkyne manželským výživným v sume 400,- eur. V
konaní sa účastníci vzdali odvolania. Z oznámenia o výplate dôchodku vyplýva, že žalobkyni je vyplácaný
dôchodok vo výške 264,60 eura. Z lekárskeho posudku zo dňa 6.2.2018 vyplýva, že žalobkyňa bola od
roku 2016 v liečbe na psychiatrickej ambulancii ako akútna reakcia na stres. Od roku 2015 je v liečbe
na ambulancii chronickej bolesti.

Podľa výmenného listu bola žalobkyňa ošetrená dňa 27.10.2015, lebo sa necítila dobre, keďže jej
žalovaný búchal. Bola jej podaná injekcia na ukľudnenie.

Podľa potvrdenia o poberaní peňažného príspevku na opatrovanie za rok 2017 žalovaný poberá
peňažná príspevok od júla 2017 vo výške 249,35 eura mesačne.

Podľa výpisu z LV č. XXXX a č. XXX sú žalovaný s manželkou bezpodieloví spoluvlastníci parcely č.
XXX/XXX, záhrady o výmere XXX m2, parcely č. XXX/XX zastavané plochy a nádvoria o výmere XXX m2
a rodinného domu súp. č. XXX. Podľa výpisu z LV č. XXXX a č. XXX je žalovaný podielový spoluvlastník
roľnej pôdy v katastrálnom území C..

Podľa výpisu zo živnostenského registra žalovaný podniká v predmete podnikania murárstvo. Za rok
2017 mal príjmy zo živnosti vo výške 13.052,11 eura a výdavky 9.239,05 eura.

Podľa výpisu z LV č. XXX sú žalovaný s manželkou bezpodieloví spoluvlastníci rodinného domu súp.
č. XXX.

8. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného vo vzťahu k procesnej stránke veci ( zásady úspechu a zásady
zodpovednosti za zavinené konanie žalobkyne ) odvolací súd uvádza, že tieto sú vecne správne. Z týchto
dvoch kritérií pri rozhodnutí o náklade trov konania však existuje výnimka, ktorá v aktuálnej právnej
úprave bola zachovaná a prenesená do ust. § 257 CSP. Dôvody hodné osobitného zreteľa môžu byť
rozdielne, keďže zákon tieto taxatívne nevymedzuje. V danom prípade osobné a aj majetkové procesy
odôvodňujú postup podľa ust. §257 CSP. Už v priebehu konania bolo rozhodované o žiadosti žalobkyne
na oslobodenie od súdnych poplatkov (č. l. 62). Dôvody na strane žalobkyne pretrvávajú a dokonca sa
zhoršili ( príjem v invalidného dôchodku , predaj nehnuteľnosti na bývanie , bývanie v ubytovni ).Preto
porovnávanie pomerov na strane žalobkyne a žalovaného je možné konštatovať, že súd prvej inštancie
správne vo veci náhrady trov konania rozhodol. Naviac účelovosť správania sa žalobkyne vo vzťahu k
predaju rodinného domu je len v rovine dohadovania žalovaného. Preto rozhodnutie súdu prvej inštancie
ako vecne správne potvrdil podľa ust § 387 ods. 1, 2 CSP.

9. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote
dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý
rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia
opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods. 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP.).



V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP.).