{"guid": "3969291f-2f13-4679-ba12-def292cb4a54:19986126-ae71-4952-93cc-0662fb9c9512", "ecli": "ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1", "spisova_znacka": "8CoE/180/2013", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trenčín sp. zn. 8CoE/180/2013 z 28. 10. 2013", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trenčín z 28. októbra 2013, sp. zn. 8CoE/180/2013, ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1", "identifikacne_cislo": "3208899963", "sud": {"guid": "sud_116", "nazov": "Krajský súd Trenčín", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trencin"}, "sudca": "JUDr. Darina Legerská", "sudca_id": 893, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-darina-legerska-893", "datum_vydania": "2013-10-28", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Potvrdzujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Exekúcia a výkon rozhodnutí"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "nazov": "§ 57 ods. 2 EP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/1995/233/#paragraf-57.odsek-2", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/233-1995/paragraf-57"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/1995/233#paragraf-57"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/19986126-ae71-4952-93cc-0662fb9c9512", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trenčín
Spisová značka: 8CoE/180/2013
Identifikačné číslo súdneho spisu: 3208899963
Dátum vydania rozhodnutia: 29. 10. 2013
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Darina Legerská
ECLI: ECLI:SK:KSTN:2013:3208899963.1

Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v exekučnej veci oprávneného: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom

v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, právne zast. Fridrich Paľko s.r.o., so sídlom v Bratislave,
Grösslingova 4, IČO: 36 864 421 proti povinnému: E. F., zomrelý dňa XX.XX.XXXX, naposledy bytom
R. X. L. č. XX, o vymoženie 164,68 Eur

s príslušenstvom, na odvolanie oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bánovce nad Bebravou
zo dňa 20. marca 2013, č. k. 2Er/1389/2008-64, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania   z a m i e t a.

Napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa   p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V odôvodnení  svojho rozhodnutia
uviedol, že návrhom doručeným súdnemu exekútorovi dňa 22.01.2004 požiadal oprávnený súdneho
exekútora JUDr. Máriu Krasňanovú o vykonanie exekúcie vo svoj prospech. Exekučným titulom v tomto
prípade je Notárska zápisnica Notárskeho úradu

JUDr. Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, číslo konania

N 4512/2003, NZ 102898/2003 zo dňa 07.11.2003. Poverenie súd udelil dňa 17.03.2004  na vymoženie
uloženej povinnosti zaplatiť 164,68 eur (4.961,-Sk)  s prísl. a všetky účelne vynaložené trovy exekúcie.
Súdna exekútorka podala na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou návrh na odklad exekúcie z
dôvodu, že exekúcia sa vedie na základe notárskej zápisnice č. N 4512/03, NZ 102898/03 zo dňa
07.11.2003, v ktorej sú priznané neprimerané úroky, t. j. 91,25% ročne a je teda predpoklad, že
exekúcia bude zastavená. Zároveň súdna exekútorka podala podnet na zastavenie exekúcie z vyššie
uvedeného dôvodu. Uznesením tunajšieho súdu č.k.2Er/1389/2008-41 zo dňa 29.06.2012 súd povolil
odklad exekúcie vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod sp. zn. 2Er/1389/2008
do právoplatného skončenia dedičského konania po povinnom E. F., zomrelého dňa XX.XX.XXXX,
vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou sp. zn. 4D/26/2008 ( pôvodne pod sp. zn.
3D/172/2004 ).Uznesením Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 4D/26/2008-271 zo dňa
27.12.2012 súd potvrdil nadobudnutie dedičstva dedičom poručiteľa: U. B., H. F. a C. F..  Súd zistil, že
exekučným titulom predmetného exekučného konania je notárska zápisnica  Notárskeho úradu JUDr.
Ondreja Ďuriača so sídlom v Partizánskom, Generála Svobodu 1069/4, číslo konania N 4512/2003,
NZ 102898/2003 zo dňa 07.11.2003, ktorá bola spísaná dňa 07.11.2003 ako osvedčenie o vyhlásení
účastníka o uznaní právneho záväzku a súhlase s exekúciou podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1995
Z.z. v znení neskorších zmien- noviel s tým, že táto notárska zápisnica bola spísaná na žiadosť Mgr.
Bruna Žlnaya konajúceho na základe substitučnej plnej moci zo dňa 02.01.2003 , ktorú mu udelil Mgr.



Tomáš Kušnír, ktorému bola udelená plná moc v zmluve o úvere a to v mene povinnej osoby , ktorá
splnomocnila Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu a podľa
tejto notárskej zápisnice Mgr. Tomáš Kušnír substitučne  splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya, aby  v mene
povinnej osoby vyhlásil, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej výške 5.532,- Sk , z čoho úver
a poplatok predstavujú 2.400,- Sk a táto suma sa bude úročiť úrokom z omeškania vo výške 0,25 %
denne od 23.09.2003 do zaplatenia. Ďalej je v notárskej zápisnici uvedené, že celý dlh pozostáva z istiny
nesplateného úveru, poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice
bez toho, aby boli tieto jednotlivé položky bližšie špecifikované a povinná osoba sa zaväzuje dlh splatiť
v lehote do 14.11.2003 k rukám oprávnenej osoby. Súčasťou tejto notárskej zápisnice bola zmluva o
úvere č. 3290094 zo dňa 17.04.2003 , ktorá okrem iného obsahuje splnomocnenie dlžníka pre advokáta
Mgr. Tomáša Kušníra na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu.  Po oboznámení sa so
spisom dospel súd k záveru, že notárska zápisnica, ktorá je exekučným titulom je neplatným právnym
úkonom, pretože odporuje zákonu a zároveň zákon obchádza a preto na základe takéhoto neplatného
právneho úkonu nie je možné ďalej viesť exekúciu a preto súd exekúciu zastavil. Podľa názoru súdu v
danom prípade existuje reálny rozpor v záujmoch povinného a v záujmoch Mgr. Bruna Žlnaya, ktorý bol
splnomocnený Mgr. Tomášom Kušnírom, ktorý zastupoval povinného pri spisovaní notárskej zápisnice
i keď povinný ho splnomocnil na tento právny úkon ešte

v zmluve o úvere. Samotné splnomocnenie neobsahuje špecifikáciu právneho záväzku , t.j. výšku
pohľadávky a príslušenstva a taktiež v notárskej zápisnici je uvedená iba celková výška pohľadávky bez
špecifikácie poplatku z úveru, trov právneho zastúpenia a trov za spísanie notárskej zápisnice. V prípade
Mgr. Tomáša Kušníra, ktorý splnomocnil Mgr. Bruna Žlnaya ako splnomocnenca ide o osobu známu
iba oprávnenému a vybranú výlučne oprávneným bez možnosti ovplyvnenia tohto výberu povinným
a povinný s touto osobou ani neprišiel do kontaktu a je pre neho absolútne neznáma a preto takáto
osoba nemôže konať v záujme povinného ale iba v záujme oprávneného a na základe jeho žiadosti
bez toho, aby hájila záujmy povinného.  Záujmom splnomocnenca je konať v súlade s požiadavkami
oprávneného a za toto konanie si podľa splnomocnenia vyúčtuje trovy právneho zastúpenia pri spísaní
notárskej zápisnice a preto v záujme splnomocnenca je, aby došlo v každom prípade k spísaniu
notárskej zápisnice, pretože z toho finančne profituje a naopak záujmom povinného nie je dospieť až k
spísaniu notárskej zápisnice, pretože tým sa mu neúmerne zvyšujú náklady v súvislosti so splácaním
úveru a na základe notárskej zápisnice má oprávnený možnosť domáhať sa zaplatenie pohľadávky
v exekučnom konaní i bez toho, aby o povinnosti dlžníka rozhodoval najskôr nezávislý súd. Záujmy
splnomocnenca a splnomocniteľa sú teda diametrálne odlišné a preto Mgr. Kušnír ani Mgr. Žlnay,
ktorého substitučne splnomocnil Mgr. Kušnír  nie je spôsobilý zastupovať dlžníka pri spisovaní notárskej
zápisnice a z toho dôvodu je tento právny úkon absolútne neplatný v zmysle §-u 39 OZ a nemôže
slúžiť ako exekučný titul. S poukazom na uvedené skutočnosti súd rozhodol tak, ako je uvedené vo
výrokovej časti tohto rozhodnutia, teda exekúciu zastavil. Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak
súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Nakoľko
z uvedeného zákonného ustanovenia nevyplýva povinnosť súdu rozhodnúť o zastavení exekúcie a o
trovách exekúcie jedným rozhodnutím, môže súd rozhodnúť o trovách exekúcie samostatne po vydaní,
príp. po právoplatnosti rozhodnutia o zastavení exekúcie.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote odvolanie oprávnený. Poukázal na to, že v tomto prípade
súd posudzoval vec, o ktorej už raz právoplatne rozhodol. Dikcia zákona

§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku stanovuje súdu povinnosť preskúmať žiadosť o udelenie poverenia
na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Poveriť súdneho exekútora
vykonaním exekúcie môže súd iba v prípade, že nezistí žiaden rozpor žiadosti o udelenie poverenia na
vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom. K otázke
udeleného poverenia uviedol, že po doručení návrhu na vykonanie exekúcie zo strany oprávneného,
súdny exekútor požiadal o udelenie poverenia, ktoré mu bolo po preskúmaní žiadosti, návrhu na
vykonanie exekúcie a notárskej zápisnice ako exekučného titulu udelené dňa 17.03.2004. Z uvedeného
mal za to, že notárska zápisnica bola predmetom skúmania zo strany súdu už pri rozhodovaní o
udelení poverenia súdnemu exekútorovi. Súd však v tomto konaní uznal exekučný titul za súladný,
a preto následne udelil exekútorovi poverenie na vykonanie exekúcie. V súvislosti s plnomocenstvom
poukázal na skutočnosť, že povinný ako dlžník mohol kedykoľvek  po uzatvorení zmluvy o úvere v roku
2003 udelené plnomocenstvo v zmysle § 33b Občianskeho zákonníka odvolať, pričom tak neurobila.
Uviedol, že v zmysle § 392 ods. 1 Obch. zákonníka pri práve na plnenie záväzku plynie premlčacia



doba odo dňa, keď sa mal záväzok splniť, alebo sa malo začať s jeho plnením, pričom predmetným
uznesením súdu sa predmetná exekúcia zastavila, hoci nedošlo počas celého trvania exekučného
konania k zmene skutkového ani právneho stavu, v dôsledku čoho nastane v prípade nadobudnutia
jeho právoplatnosti situácia, kedy si oprávnený už nebude môcť zabezpečiť iný exekučný titul, keďže
pohľadávka oprávneného už bude premlčaná. Ďalej namietal, že súd rozhodol nad rámec zverenej
právomoci (§ 205 ods. 2 písm. b/ O.s.p.), že súd svojím postupom odňal účastníkovi možnosť konať
pred súdom

(§ 205 ods. 2 písm. a/ O.s.p. v spojení s § 221 ods. 1 písm. d) O.s.p.), že súd nedostatočne zistil
skutkový stav, pretože nevykonal náležité dokazovanie, ako aj to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa
vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.). Zastával názor, že
súd prvého stupňa sa nesprávnou a ústavne nesúladnou interpretáciou ust. § 45 ods. 2 zák. 244/2002
Z.z. postavil do pozície orgánu vykonávajúceho komplexné preskúmavanie exekučného titulu metódou,
ktorá mu v rámci zverenej právomoci ako exekučnému súdu neprináleží. Všeobecný súd, ktorý koná
v pozícii exekučného súdu, totiž nie je legitímne schopný vykonávať úkony smerujúce k opätovnému
komplexnému rozhodovaniu o veci s tým, že výsledkom takéhoto rozhodovania je úplná nemožnosť
vykonať právo veriteľa. Uviedol, že exekučný súd zvolil revízny postup, keď  už preskúmal  súlad
exekučného titulu so zákonom s výsledkom absolútnej nerozpornosti (ust. § 44 ods. 2 Ex. poriadku).
Dôvodil, že predovšetkým notár bol ten, ktorý pri výkone verejnej moci ex offo povinne posúdil súlad
úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi.
Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať  do
platných  notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne
určeným adresátom je v materiálnom právnom štáte  neakceptovateľný, pretože je v rozpore princípom
právnej istoty a ochrany  dôvery všetkých subjektov práva. Všeobecný súd vo veci veriteľa nebol povinný
zaoberať sa skúmaním, či  notárska zápisnica bola vydaná v súlade s platnými predpismi. Vzhľadom
k tomu, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky
notárskej zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako
s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne
by uplatnil rozdielny procesný  postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe
exekučného titulu vydaného všeobecným súdom  a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na
základe exekučného titulu vydaného v rámci činnosti notára. Všeobecný súd je povinný vždy dbať na
to, aby rozhodoval na základe ústavne súladnej normy, k čomu mu slúži spravidla ústavne konformný
výklad. Ďalej namietal, že exekučný súd  konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec  zverenej
právomoci, čím porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov
konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Nestotožnil sa  s
odôvodnením  súdu, že udelené plnomocenstvo je považované za neprijateľnú podmienku podľa  §
53 ods. 1 Obč. zákonníka, resp. podľa § 23a ods. 2  Zák.č. 634/1992 Zb. o ochrane spotrebiteľa
a so záverom, že plnomocenstvo je preto neplatné pre rozpor so zákonom. Namietal, že uvedeným
dojednaním  povinný  neprevzal na seba žiadne nové povinnosti, či záväzky, resp.  oprávnenému
nevznikli žiadne nové práva či výhody. Udelením plnomocenstva povinný preniesol na tretiu osobu
oprávnenie uznať svoj dlh vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu.  Táto tretia osoba nie
je oprávnený, a preto  toto plnomocenstvo nemohlo spôsobiť pre oprávneného nepomernú výhodu
oproti stavu, keby plnomocenstvo  dojednané nebolo  vôbec. Konštatoval, že plnomocenstvo nie je
zmluvným  ustanovením a nemožno naň preto aplikovať právnu úpravu neprijateľných  zmluvných
podmienok obsiahnutých v § 53 Obč. zák.. Plnomocenstvo udelené v zmluve je pritom dostatočne
určité a zrozumiteľné. Za nesprávny  považoval aj záver súdu, že povinný  predmetné  plnomocenstvo
udelil v čase, keď jeho dlh ešte neexistoval, čím sa vzdal  práva, ktoré mu vznikne v budúcnosti.
Žiadne z ustanovení zmluvy totiž nestanovuje, že povinný nemôže po udelení plnomocenstva sám
dlh uznať vo forme notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Toto právo ostalo povinnému v plnej
miere zachované a mohol ho kedykoľvek  platne využiť. Ak teda povinný udelil svojmu zástupcovi
plnomocestvo  na zatupovanie vo veci uznania dlhu  a spísania notárskej  zápisnice ako exekučného
titulu, niet pochýb o tom, že mu udelil plnomocenstvo na to, aby predmetné úkony urobil predpísaným,
zákonným spôsobom tak, aby mali všetky náležitosti  platného právneho  úkonu, pričom  si to vyžaduje
aj určenie, do kedy bude dlh splatený. Ďalej namietal, že  exekučný súd založil svoje  rozhodnutie aj
na tom, že notárska zápisnica ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c) Ex. poriadku  musí byť
spísaná nielen  povinným, ale aj oprávneným, pričom tento svoj záver podporil tvrdením, že to vyplýva
zo súdnej praxe avšak bez toho, aby uviedol z akého publikovaného rozhodnutia vychádzal a ani tento
záver bližšie nerozvinul. Na základe uvedeného žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom



rozsahu  zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alebo alternatívne, aby konanie podľa
§ 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p. prerušil.  K návrhu na prerušenie konania na základe § 109 ods. 1 písm. c/
O.s.p. a podanie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ na základe čl. 267 Zmluvy o fungovaní EÚ
uviedol, že súd prvého stupňa sa nijako nevysporiadal s výkladovými pravidlami uvedenými v smernici
Rady 93/13/EHS a nijako nezdôvodnil, prečo považuje za neprijateľnú podmienku v zmluve o úvere
práve splnomocnenie, ako jednostranný právny úkon, ktorým dlžník dobrovoľne splnomocnil fyzickú
osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby v jeho mene uznal dlh do výšky
vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Poukázal na výklad pojmu opravný prostriedok v zmysle
čl. 267 ZFEÚ. Ďalej uviedol, že Súdnemu dvoru EÚ by mala byť daná príležitosť posúdiť exekučné
konanie týkajúce sa záväzkových vzťahov v rámci spotrebiteľských zmlúv komplexne tak, aby účastníkov
konania zbavil právnej neistoty vyplývajúcej z doterajšieho výkladu úniového práva a jeho následnej
aplikácii vnútroštátnymi súdmi Slovenskej republiky. Žiadal, aby odvolací súd predložil Súdnemu dvoru
EÚ prejudiciálne otázky v nasledujúcom znení: 1/ či je možné za neprijateľnú zmluvnú podmienku
považovať aj jednostranný právny úkon spotrebiteľa, ktorý má možnosť kedykoľvek odvolať a ktorým
dobrovoľne splnomocnil fyzickú osobu na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, teda aby
v jeho mene uznal v rámci zmluvy o úvere dlh do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva, a
na tomto základe zamietnuť exekúciu pohľadávky z tejto zmluvy, 2/ či je v súlade s čl. 17 a 47 Charty
základných práv Európskej únie také rozhodnutie vnútroštátneho súdu, ktoré aplikujúc vnútroštátne
procesné a hmotnoprávne ustanovenia s odkazom na smernicu 93/13/EHS zabráni vymožiteľnosti
reálnej pohľadávky veriteľa voči spotrebiteľovi.

Pokiaľ ide o návrh oprávneného na prerušenie exekučného konania podľa § 109 ods. 1 písm. c/ O.s.p.,
odvolací súd dospel k záveru, že tento návrh je potrebné zamietnuť z nasledovných dôvodov:

Podľa § 36 ods. 5 Exekučného poriadku v znení neskorších predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje
inak, exekučné konanie nemožno prerušiť, nemožno odpustiť zmeškanie lehôt a po skončení
exekučného konania nemožno podať návrh na obnovu exekučného konania.

V zmysle vyššie uvedeného zákonného ustanovenia exekučné konanie v zásade nemožno prerušiť,
okrem prípadov, keď tak ustanoví osobitný predpis (napríklad ustanovenie § 14 ods. 5 písm. b/ zákona č.
7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších
predpisov). Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že prerušenie predmetnej exekúcie
nie je podľa zákona prípustné a  preto návrh oprávneného na prerušenie exekúcie zamietol.

Taktiež návrh oprávneného na predloženie prejudiciálnych otázok Súdnemu dvoru EÚ považoval
odvolací súd za nedôvodný.  Súdny dvor Európskej únie už v obdobných veciach judikoval, že Súdny
dvor môže v rámci právomoci zverenej mu čl. 267 Zmluvy o fungovaní Európskej únie vykladať
všeobecné kritériá používané normotvorcom Únie na definovanie pojmu nekalá podmienka. Nemôže
sa však vyjadriť k uplatňovaniu týchto všeobecných kritérií na osobitnú podmienku, ktorá musí byť
skúmaná v závislosti od okolností konkrétneho prípadu. Je úlohou vnútroštátneho súdu určiť, či sa má
zmluvná podmienka v konkrétnej veci považovať za nekalú vzhľadom na všetky okolnosti týkajúce sa
uzavretia zmluvy. V prípade kladnej odpovede je potom úlohou vnútroštátneho súdu vyvodiť všetky
dôsledky, ktoré z toho vyplývajú podľa vnútroštátneho práva s cieľom ubezpečiť sa, že spotrebiteľ nie
je touto podmienkou viazaný (uznesenie Súdneho dvora Európskej únie zo dňa 16.11.2010, C-76/10,
bod 60-63; rozsudok zo dňa 01.04.2004 Freiburger Komunnalbauten C-237/02, bod 19). Súdny dvor
Európskej únie tak nie je oprávnený uplatňovať právne predpisy Únie na konkrétny prípad, môže
sa len vyjadriť k výkladu Zmluvy a aktov, prijatých inštitúciami Únie (rozsudok zo dňa 06.10.2005,
My Travel,  C-291/03, bod 43). Predbežné otázky, ktorých položenie navrhol oprávnený, sa týkajú
posúdenia nekalosti konkrétnej zmluvnej podmienky - predmetného splnomocnenia, ktorú oprávnený
používa vo formulárových zmluvách, a ktoré posúdenie spadá výlučne do pôsobnosti vnútroštátnych
súdov. Pokiaľ oprávnený má za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa zabránilo vymožiteľnosti jeho
pohľadávky, odvolací súd zdôrazňuje, že oprávnenému nič nebránilo uplatniť si svoje zmluvné nároky v
riadnom súdnom konaní, v ktorom by bola zabezpečená rovnosť účastníkov i s pohľadu riadnej aplikácie
ustanovení spotrebiteľského práva.



Odvolací súd následne vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa §
214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je potrebné ako vecne
správne potvrdiť podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s napadnutým
uznesením, ktorým súd prvého stupňa exekúciu podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku zastavil a
konštatuje aj správnosť jeho dôvodov podľa § 219 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie jeho správnosti uvádza:

Zmluva o úvere bola medzi oprávneným ako veriteľom a povinným ako dlžníkom uzavretá dňa
17.04.2003. V texte zmluvy vyhotovenej formou predtlače je uvedený text,

z ktorého vyplýva, že povinný (dlžník)  ako splnomocniteľ splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra,
advokátska kancelária Za Kasárňou 1, Bratislava na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného
titulu, t.j., aby v jeho mene uznal záväzok z úveru vyššie uvedeného tak, aby sa notárska zápisnica
stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia podľa §  274 písm. e/ Občianskeho súdneho
poriadku, resp. pre exekúciu podľa

§ 41 ods. 2 zák. č. 233/1995 Z.z. v znení neskorších predpisov na celý jeho majetok, do výšky vzniknutej
pohľadávky /alebo jej zostatku/ a jej príslušenstva. Dňa 07.11.2003 bola notárom JUDr. Ondrejom
Ďuriačom, so sídlom v Partizánskom, Gen. Svobodu 1069/4  spísaná notárska zápisnica č. N 4512/2003,
NZ 102898/2003, v ktorej v bode 3. Mgr. Tomáš Kušnír prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya, na základe
substitučnej plnej moci vyhlásil v mene povinného, že uznáva dlh voči oprávnenej osobe v celkovej
výške 5.532,- Sk. Na základe uvedeného je aj odvolací súd toho názoru, že plnomocenstvo udelené
povinným advokátovi Mgr. Tomášovi Kušnírovi  priamo v úverovej zmluve, nie je platným právnym
úkonom povinného, pretože Mgr. Tomáš Kušnír nemohol pred notárom platne vyhlásiť uznanie záväzku
z úverovej zmluvy a súhlasiť s vykonateľnosťou notárskej zápisnice v mene povinného, a to pre rozpor
záujmov zástupcu a zastúpeného v zmysle § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Uvedený rozpor
spočíva v tom, že právny zástupca povinného, ktorý mal povinného pri uznaní dlhu a spísaní notárskej
zápisnice zastupovať, bol určený priamo v zmluve o úvere veriteľom, čo znamená, že Mgr. Tomáša
Kušníra si ako svojho zástupcu povinný na základe svojej vôle nevybral. Na základe uvedeného odvolací
súd v dôsledku neplatného plnomocenstva podľa § 39 Občianskeho zákonníka, považuje za neplatné
vyhlásenie Mgr. Tomáša Kušníra  prostredníctvom Mgr. Bruna Žlnaya v predmetnej notárskej zápisnici.
Notárska zápisnica tak nespĺňa podmienky materiálne vykonateľného exekučného titulu.

Ďalej odvolací súd dodáva, že podľa § 58 ods. 1 Exekučného poriadku v platnom znení exekúciu
možno zastaviť na návrh alebo bez návrhu. Z uvedeného vyplýva, že súd je oprávnený a povinný
skúmať zákonnosť exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu už začatého exekučného konania a nielen
v súvislosti s vydaním poverenia na  vykonanie exekúcie. Preto súd prvého stupňa správne postupoval,
keď skúmal aj po vydaní poverenia na vykonanie exekúcie ex offo, či sú splnené všetky predpoklady na
vedenie exekučného konania v danej veci. Exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je
vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky
nespĺňa aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená
(R 58/1997).

Z týchto dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa §
219 ods. 1 O.s.p. potvrdil.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne v pomere tri ku nule.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie   n i e    j e    p r í p u s t n é.", "vazby": {"vyrok_vztahy": [{"sz": "2Er/1389/2008", "guid": "438812ae-bb7b-4d25-a09c-82070c2915ac:f478bf5f-5bf5-4fb8-a5eb-24badcde60ce", "vztah": "potvrdene"}]}, "cituje": [{"guid": "c4d447ac-4619-4a93-ba51-6d65b8b2f154:4da922a9-9faa-4042-a614-94d3f5f87008", "ecli": null, "spisova_znacka": "2Er/1389/2008", "nazov": "Uznesenie Okresného súdu Nové Mesto n/V sp. zn. 2Er/1389/2008 z 12. 12. 2018", "sud": "Okresný súd Nové Mesto n/V", "datum_vydania": "2018-12-12", "citacie_n": 1, "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/c4d447ac-4619-4a93-ba51-6d65b8b2f154:4da922a9-9faa-4042-a614-94d3f5f87008"}], "citovane_v": []}