{"guid": "3968a693-0817-4f03-9ad4-c7857a85658f:a33ddc3a-e4f0-4538-9d15-32ee627dd11e", "ecli": "ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1", "spisova_znacka": "24Co/48/2019", "nazov": "Uznesenie Krajského súdu Trnava sp. zn. 24Co/48/2019 z 1. 7. 2019", "citacia": "uznesenie Krajského súdu Trnava z 1. júla 2019, sp. zn. 24Co/48/2019, ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1", "identifikacne_cislo": "2317217506", "sud": {"guid": "sud_109", "nazov": "Krajský súd Trnava", "typ": "krajsky", "slug": "krajsky-sud-trnava"}, "sudca": "JUDr. Irena Dobňáková", "sudca_id": 419, "sudca_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/sudca/judr-irena-dobnakova-419", "datum_vydania": "2019-07-01", "forma": "Uznesenie", "povaha": ["Zrušujúce"], "oblast": ["Občianske právo"], "podoblast": ["Ostatné"], "merito": null, "pravna_veta": null, "pravna_veta_zdroj": null, "zhrnutie": null, "kolegium": null, "senat": null, "stav": null, "zbierka": null, "predpisy": [{"iri": "/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-282", "nazov": "§ 282 CSP", "url": "https://www.slov-lex.sk/pravne-predpisy/SK/ZZ/2015/160/#paragraf-282", "judikatura_url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/predpis/160-2015/paragraf-282"}], "paragrafy": ["/SK/ZZ/2015/160#paragraf-282"], "ma_text": true, "text_zdroj": "dump", "pdf_url": "https://obcan.justice.sk/content/public/item/a33ddc3a-e4f0-4538-9d15-32ee627dd11e", "zdroj": "infosud", "url": "https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1", "api_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1", "text_url": "https://www.kauzis.sk/api/v1/judikatura/ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1/text", "citacie_n": 0, "text": "Súd: Krajský súd Trnava
Spisová značka: 24Co/48/2019
Identifikačné číslo súdneho spisu: 2317217506
Dátum vydania rozhodnutia: 02. 07. 2019
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ľuboslava Vanková
ECLI: ECLI:SK:KSTT:2019:2317217506.1

Uznesenie
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľuboslava Vanková a sudkýň:
JUDr. Magdaléna Krajčovičová a JUDr. Andrea Dudášová, v právnej veci žalobcu: Intrum Slovakia s.r.o.,
IČO 35 831 154, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, zastúpeného advokátom: JUDr. Ján
Šoltés, so sídlom Mýtna 48, Bratislava - Staré Mesto, proti žalovanej: P. F., narodená X.X.XXXX, bytom
T. X. XXX, o zaplatenie 2.992,85 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného
súdu Galanta č. k. 30Csp/252/2017-87 zo dňa 28.11.2018, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie  r u š í  a vec mu  v r a c i a  na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobu zamietol (prvý výrok) a žalovanej voči žalobcovi
náhradu trov konania nepriznal (druhý výrok).

2. Napadnutý rozsudok súd prvej inštancie odôvodnil právne aplikáciou ust. § 497 Obchodného
zákonníka, § 52 ods. 1, ods. 2, ods. 3, ods. 4, § 53 ods. 1, ods. 2, ods. 4 písm. k), ods. 5, § 53c, §
54 ods. 1, ods. 2, § 451 ods. 1, 2, § 100 ods. 1, § 107 ods. 1, ods. 2, § 558 Občianskeho zákonníka,
§ 9 ods. 1, ods. 2, ods. 6, § 11 ods. 1 zákona č. 129/2010 Z. z. o spotrebiteľských úveroch a o iných
úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 255 ods. 1 Civilného
sporového poriadku.

3. Súd prvej inštancie vychádzal zo skutkových zistení, že dňa 14.3.2014 uzatvorili strany sporu zmluvu
o vydaní a používaní kreditnej karty, v ktorej je uvedený predschválený úverový rámec vo výške 1.200
eur, výška štandardnej mesačnej splátky 40 eur a štandardná úroková sadzba 1/9% mesačne/22,80%
ročne. Podľa výpisu žalovaná v období od 21.3.2014 do 30.6.2017 vykonala výbery hotovosti a platby v
sume 1.188,61 eur, pričom posledný vo výške 3,76 eur dňa 25.4.2014 a uhradila právnemu predchodcovi
žalobcu sumu 40 eur.

4. Vecne argumentoval súd prvej inštancie tým, že uzavretá úverová zmluva je zmluvou o
spotrebiteľskom úvere v zmysle zákona č. 129/2010 Z. z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy),
v dôsledku čoho musí byť podriadená režimu zákona o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 53c
Občianskeho zákonníka nesmie byť predmet a cena v spotrebiteľskej zmluve vyhotovenej písomne
uvedená menším písmom, ako iná časť takejto zmluvy s výnimkou názvu zmluvy a označení jej častí,
pretože zmluva uzatvorená v rozpore s týmto ustanovením je neplatná. Z obsahu žiadosti podpísanej
žalovanou, ktorá sa po schválení stala zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty, vyplýva,
že predmet zmluvy je uvedený oveľa väčším písmom ako cena, pričom v prípade poskytnutia úveru
je potrebné za cenu považovať celkovú čiastku, ktorú musí spotrebiteľ zaplatiť a v tomto prípade pri
úverovom rámci 1.200 eur bola celková čiastka vypočítaná na sumu 1.365,47 eur a teda náklady
spotrebiteľa mali predstavovať 165,47 eur, pričom tieto údaje sú v žiadosti uvedené nepomerne



menším písmom ako iná časť zmluvy a hlavne ako predmet zmluvy, ktorým bol schválený úverový
rámec vo výške 1.200 eur. Z uvedených dôvodov je potrebné zmluvu uzatvorenú v rozpore s § 53c
Občianskeho zákonníka považovať za neplatnú a v tomto prípade vzniká žalobcovi nárok iba na vydanie
bezdôvodného obohatenia, ktoré spočívalo vo vyčerpaní finančnej čiastky v celkovej výške 1.188,61 eur.
V danom prípade došlo k čerpaniu peňažných prostriedkov žalovanou naposledy 25.4.2014, objektívna
premlčacia doba tak začala plynúť najneskôr 26.4.2014 a uplynula 26.4.2017. Žaloba bola na súd
podaná 23.8.2017, teda po uplynutí objektívnej premlčacej lehoty. Vzhľadom na premlčanie uplatneného
práva súd prvej inštancie žalobu v celom rozsahu zamietol. Pokiaľ ide o tvrdenie žalobcu, že žalovaná
svojím vyjadrením z 18.5.2018 uznala dlh, v dôsledku čoho boli po návrhu žalobcu splnené podmienky
na rozhodnutie rozsudkom pre uznanie, súd prvej inštancie sa s týmto názorom nestotožnil. Z vyjadrenia
žalovanej na pojednávaní bolo zistené, že v čase formulovania vyjadrenia doručeného súdu 18.5.2018,
bolo jej cieľom objasniť jej zlú ekonomickú situáciu, pričom nemala vedomosť o účinkoch uznania
dlhu, ani o prípadnom premlčaní dlhu. Žalovaná nevedela objasniť význam premlčania ani na súdnom
pojednávaní, námietku premlčania vzniesla na základe informácií poskytnutých jednak Ministerstvom
spravodlivosti SR ako aj ďalšími osobami, na ktoré sa následne obrátila. Vzhľadom k tomu dospel súd
prvej inštancie k záveru, že písomné vyjadrenie žalovanej z 18.5.2018 o tom, že súhlasí s dlžnou sumou
a je ochotná ju zaplatiť, nie je platným a účinným uznaním dlhu v zmysle § 558 Občianskeho zákonníka,
nakoľko žalovaná nemala v tom čase vedomosť o premlčaní dlhu.

5. Žalovanej ako v plnej miere úspešnej strane vzniklo právo na náhradu trov konania. Nakoľko jej však
doposiaľ žiadne trovy nevznikli, súd prvej inštancie jej ich náhradu nepriznal.

6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca podľa ustanovenia § 365 ods. 1 písm.
h) Civilného sporového poriadku. V odvolaní uviedol, že súd prvej inštancie rozhodol v rozpore so
zásadou kontradiktórnosti konania a s ustanovením § 282 Civilného sporového poriadku. Súd prvej
inštancie neprihliadol na uznávací prejav žalovanej a jeho návrh na rozhodnutie sporu rozsudkom
pre uznanie nároku. Žalovaná uplatnený nárok nerozporovala, naopak vo svojom vyjadrení zo dňa
17.5.2018 uviedla: „súhlasím s dlžnou sumou a som ochotná je uhradiť“. Z vyjadrenia žalovanej nie
je možné dospieť k inému záveru ako k tomu, že nárok, ktorého zaplatenie je predmetom tohto sporu
žalovaná uznáva.  Nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre rozhodnutie rozsudkom pre uznanie
nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu žalovanej o tomto spore rozhodnúť
rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku bez toho, aby
vykonával právne posúdenie skutkového stavu z hľadiska hmotného práva. Navrhol, aby odvolací zmenil
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.992,85
eur, úrok z omeškania vo výške 5,00% p. a. zo sumy 2.992,85 eur od 21.7.2017 do zaplatenia.

7. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že  odvolanie
bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), stranou, v ktorej neprospech bolo
rozhodnutie vydané (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie
prípustné (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom
predpísané náležitosti (aktuálne § 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ v odvolaní použil
zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. h) Civilného sporového poriadku), preskúmal
napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 Civilného sporového poriadku) a dôvodmi
odvolania (§ 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku), súc pritom viazaný skutkovým stavom, ako ho
zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 Civilného sporového
poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového
poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné
napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť (§ 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku) a
vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku).

9. Predmetom konania je nárok žalobcu na zaplatenie sumy 2.992,85 eur s príslušenstvom. Súd prvej
inštancie žalobu zamietol dôvodiac, že zmluva o vydaní a používaní kreditnej karty je neplatná a nárok
žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je premlčaný. Čo sa týka návrhu žalobcu na rozhodnutie
rozsudkom pre uznanie nároku v zmysle ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku, súd prvej
inštancie konštatoval, že písomné vyjadrenie žalovanej zo dňa 18.5.2018 (správne zo dňa 17.5.2018)
nie je platným a účinným uznaním dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, nakoľko



žalovaná nemala vedomosť o premlčaní dlhu. Vzhľadom na rozsah a dôvody odvolania žalobcu je
predmetom odvolacieho konania posúdiť, či súd prvej inštancie správne a zákonne zamietol žalobu
žalobcu v celom rozsahu.

10. Podstatou odvolania žalobcu je námietka, že nakoľko boli splnené zákonné podmienky pre
rozhodnutie rozsudkom pre uznanie nároku, súd prvej inštancie mal na základe uznávacieho prejavu
žalovanej v tomto spore rozhodnúť rozsudkom pre uznanie nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného
sporového poriadku tak, ako to navrhol, a to vzhľadom na uznávací prejav žalovanej v písomnom podaní
zo dňa 17.5.2018.

11. Podľa § 282 Civilného sporového poriadku, ak žalovaný uzná nárok uplatnený žalobcom alebo jeho
časť, rozhodne súd na návrh žalobcu rozsudkom pre uznanie nároku.

12. Úkony, ktorými sporové strany disponujú konaním alebo jeho predmetom, sa označujú ako
dispozičné procesné úkony. Určité úkony však majú aj relevanciu vo vzťahu k hmotnému právu, a tými
sú zmier a rozsudok na základe uznania alebo vzdania sa nároku. V prípade uznania a vzdania sa
nároku strany prejavia hmotnoprávny úkon voči súdu (nie voči sebe navzájom) a súd musí meritórne
rozhodnúť. Ak sú splnené podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 282 Civilného sporového poriadku,
je teda súd povinný (obligátne) rešpektovať procesnú situáciu, ktorá nastala v dôsledku uznávacieho
prejavu žalovaného a musí vydať rozsudok na základe uznania nároku. Súd v takomto prípade nemá
možnosť zvažovať, či rozsudok na základe uznania nároku vydá alebo nevydá.

13. Rozsudok na základe uznania je procesný inštitút, ktorý bol do procesného práva zaradený na účely
zjednodušenia a zrýchlenia civilného sporového konania. Uznaním nároku podľa ustanovenia § 282
Civilného sporového poriadku sa rozumie procesný úkon žalovaného (teda úkon adresovaný súdu),
ktorý môže byť urobený v akejkoľvek prípustnej forme (§ 125 ods. 1 Civilného sporového poriadku) a
z jeho obsahu jednoznačne vyplýva, že žalovaný žalobný nárok celkom, z časti alebo v jeho základe
uznáva. Nie je pritom rozhodujúce, či a ako je takýto procesný úkon označený a či uznanie nároku je
vyjadrené práve týmto slovným spojením. V dôsledku uznávacieho prejavu žalovaného odpadá dôvod,
pre ktorý sa konanie začalo (spornosť v otázke existencie uplatneného nároku). Ak žalovaný v priebehu
konania žalobcov nárok účinne uzná, súd už ďalej nezisťuje skutkové okolnosti a na ich objasnenie
nevykonáva dokazovanie a vychádza z uznania nároku žalovaným.

14. V preskúmavanom prípade súd prvej inštancie vychádzal z toho, že podanie žalovanej zo dňa
17.5.2018 nie je platným a účinným uznaním dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka.

15. Podľa § 558 Občianskeho zákonníka, ak niekto uzná písomne, že zaplatí svoj dlh určený čo do
dôvodu aj výšky, predpokladá sa, že dlh v čase uznania trval. Pri premlčanom dlhu má také uznanie
tento právny následok, len ak ten, kto dlh uznal, vedel o jeho premlčaní.

16. Od uznania dlhu v zmysle ustanovenia § 558 Občianskeho zákonníka, ktorý je hmotnoprávnym
úkonom, je potrebné dôsledne odlišovať uznanie nároku žalovaným v priebehu súdneho konania.
Uznanie nároku v priebehu konania na súde je len procesným úkonom adresovaným súdu, ktorým
žalovaný uznáva nárok alebo jeho základ, ktorý je proti nemu uplatnený žalobou. Nie je to ale
úkon adresovaný veriteľovi. Procesnoprávne uznanie nároku má význam z hľadiska povinnosti súdu
rozhodnúť vo veci rozsudkom na základe uznania nároku podľa ustanovenia § 282 Civilného sporového
poriadku. Ak žalovaný uzná dlh hmotnoprávnym úkonom voči svojmu žalobcovi, berie súd do úvahy túto
skutočnosť pri rozhodovaní veci a posúdi ju podľa okolností konkrétneho prípadu, napr. ako uznanie
dlhu (§ 558 Občianskeho zákonníka), prípadne uznanie práva (§ 110 ods. 1 veta druhá Občianskeho
zákonníka). Ak však žalovaný uzná nárok procesným úkonom, z obsahu ktorého jednoznačne vyplýva,
že uznáva nárok uplatnený v žalobe, je súd povinný rozhodnúť podľa tohto uznávacieho prejavu
žalovaného bez toho, aby vyhodnocoval predložené dôkazy.

17. Z obsahu podania žalovanej zo dňa 17.5.2018 vyplýva, že je adresované súdu prvej inštancie a
žalovaná v ňom doslovne (mimo iného) uvádza: „súhlasím s dlžnou sumou a som ochotná ju uhradiť...
navrhujem, aby mi súd schválil odklad“. Vzhľadom na vyššie uvedené teoretické východiská a obsah
uznávacieho prejavu žalovanej v súdenom spore odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie v
napadnutom rozsudku  nesprávne vyhodnotil tento prejav žalovanej, keď mu prisúdil hmotnoprávne



následky a neposudzoval splnenie procesných podmienok pre rozhodnutie rozsudkom na základe
uznania nároku. Procesný úkon žalovanej, ktorým žalovaná nepochybne prejavuje nielen vedomosť
o svojom dlhu vyplývajúcim zo žalobného nároku, ale aj vôľu, teda ochotu, nárok nepodmienečne
uspokojiť, je treba vždy považovať za uznanie nároku s účinkami podľa ustanovenia § 282 Civilného
sporového poriadku. V danom prípade súd prvej inštancie uznávací prejav žalovanej neakceptoval a vo
veci rozhodol na základe vykonania dokazovania.

18. Pre úplnosť je treba dodať, že predmetom uznávacieho vyhlásenia môže byť len nárok samotný, nie
lehota k jeho splneniu (splatnosť). Skutočnosť, že žalovaná predpokladá v uznávacom prejave možnosť
jeho splatenia neskôr, keď žiada o odklad, je podľa názoru odvolacieho súdu v tejto súvislosti bez
významu.

19. Vo vzťahu k ďalším vyjadrenia žalovanej (písomným i ústnym) v konaní pred súdom prvej inštancie
urobeným po podaní zo dňa 17.5.2018 odvolací súd dáva súdu prvej inštancie do pozornosti  uznesenie
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dna 18.3.1999 sp. zn. 6Obo 380/98 (R 10/2000), podľa
ktorého: “Ak účastník počas konania uznal pred súdom nárok uplatnený žalobou alebo jeho základ podľa
§ 153a ods. 1 O.s.p., nemôže už toto uznanie neskôr účinne odvolať.“

20. Preto súd prvej inštancie pochybil, keď formálne a obsahové náležitosti uznania nároku žalovanou
z procesného hľadiska nesprávne právne posúdil. Odvolací súd sa preto stotožnil s odvolacou
argumentáciu žalobcu a v dôsledku nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, ktorým bolo
znemožnené strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu
práva na spravodlivý proces, neostávalo odvolaciemu súdu nič iné, než tento napadnutý rozsudok súdu
prvej inštancie podľa ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) Civilného sporového poriadku zrušiť a podľa
ustanovenia § 391 ods. 1 Civilného sporového poriadku vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie
a nové rozhodnutie.

21. Povinnosťou súdu prvej inštancie, súc pritom viazaný právnym názorom odvolacieho súdu (§ 391
ods. 2 Civilného sporového poriadku), bude opätovne posúdiť žalobou uplatnený nárok v spojitosti s
uznávacím prejavom žalovanej a následne vo veci znova rozhodnúť. V novom rozhodnutí rozhodne
súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho
konania  (§ 396 ods. 3 Civilného sporového poriadku).

22. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa
konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný
zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa  už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné
práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo
rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej
otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti
uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak



a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy;
na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany
neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase
začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP).
Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby
na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP).
Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP).
Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné
spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§
426 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu
oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,
lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1
CSP).
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom
súde (§ 427 ods. 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v
akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne
(dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa
musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1).
Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je
a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské
právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený
osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa
predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a
ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa
(§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie
dovolania (§ 430 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto
ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP).
Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom
právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP).
Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne,
a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej
inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany
okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).", "vazby": {}, "cituje": [], "citovane_v": []}