Rozsudok Krajského súdu Prešov sp. zn. 4Sp/11/2011 z 21. 2. 2012
Citácia: rozsudok Krajského súdu Prešov z 21. februára 2012, sp. zn. 4Sp/11/2011, ECLI:SK:KSPO:2012:8011200931.1
Krajský súd Prešov | 4Sp/11/2011 | ECLI:SK:KSPO:2012:8011200931.1 | 2012-02-21 | Rozsudok
Oblasť práva: Správne právo – Kataster nehnuteľností
Citované ustanovenia: § 250 ods. 2 písm. q) zákona č. 162/1995 Z. z.
Zdroj: https://obcan.justice.sk/content/public/item/990caee8-8843-462e-96b5-da71c9479dc9
Odkaz: https://www.kauzis.sk/judikatura/r/ECLI:SK:KSPO:2012:8011200931.1

Súd: Krajský súd Prešov
Spisová značka: 4Sp/11/2011
Identifikačné číslo súdneho spisu: 8011200931
Dátum vydania rozhodnutia: 22. 02. 2012
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Monika Tobiašová
ECLI: ECLI:SK:KSPO:2012:8011200931.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci navrhovateľa
POHOTOVOSŤ, s.r.o., Bratislava, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, proti odporkyni Správe katastra
Humenné, Štefánikova č. 18, za účasti F. M., bytom N. XX, XXX XX K., zast. Mgr. Brunom Žlnayom,
advokátom so sídlom v Bratislave, Stavbárska č. 7, o preskúmanie rozhodnutia odporkyne zo dňa
18.10.2011 č. V-1926/09 takto

r o z h o d o l :

P o t v r d z u j e    rozhodnutie odporkyne zo dňa 18.10.2011 č. V-1926/09.

Náhradu trov konania účastníkom   n e p r i z n á v a.

Z a v ä z u j e   navrhovateľa zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 € do troch dní od právoplatnosti tohto
rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 18.10.2011 rozhodla odporkyňa ako príslušný správny orgán
podľa zákona č. 162/1995 Z. z. o katastre nehnuteľnosti a o zápise vlastníckych a iných práv k
nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len Katastrálny zákon), vo veci návrhu na vklad
záložného práva do katastra nehnuteľností, ktorý podal navrhovateľ ako záložný veriteľ dňa 21.12.2009
pod č. V-1926/09 tak, že návrh na vklad záložného práva podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona
zamietla.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia odporkyňa uviedla, že dňa 10.11.2008 uzavreli zmluvu o
úvere v zmysle ust. § 497 a nasl. Obchodného zákonníka F. M. ako dlžník a spoločnosť POHOTOVOSŤ,
s.r.o. ako veriteľ. Súčasťou zmluvy je aj plnomocenstvo, ktorým dlžník splnomocňuje advokáta Mgr.
Bruna Žlnaya, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľa okrem iného uzatvoril v jeho mene
záložnú zmluvu podľa Občianskeho zákonníka.

Dňa 21.12.2009 bol na Správu katastra Humenné podaný návrh na vklad zmluvy o zriadení záložného
práva č. 876/2009-RAČ zo dňa 30.11.2009, uzavretej podľa ust. § 151a a nasl. Občianskeho
zákonníka medzi spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o. ako záložným veriteľom a Mgr. Brunom Žlnayom
ako zástupcom F. M., na základe splnomocnenia ako záložcom. Predmetom záložnej zmluvy bola
nehnuteľnosť a to byt č. XX, nachádzajúci sa na druhom poschodí vo vchode č. XX bytového domu,
súp. č. XXXX, postaveného na parcele registra  C KN č. 6925/1 v podiele 1/1 a podiel 6686/821712
na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a pozemku, parcele registra C KN č. 6925/1 -
zastavané plochy a nádvoria o výmere 1.366 m2, nachádzajúce sa v k. ú. K., zapísané na LV č. XXXX.



Podľa ust. § 32 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom konaní v znení neskorších predpisov (ďalej „Správny
poriadok“), správny orgán je povinný zistiť presne a úplne skutočný stav veci a za tým účelom si obstarať
potrebné podklady pre rozhodnutie. Pritom nie je viazaný len návrhmi účastníkov konania. Podkladom
pre rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia,
ako aj skutočnosti všeobecne známe, alebo známe správnemu orgánu z jeho úradnej činnosti. Rozsah a
spôsob zisťovania podkladov pre rozhodnutie určuje správny orgán. Požiadavka zákona, čo najúplnejšie
a najpresnejšie zistiť skutočný stav veci, je procesným vyjadrením zásady materiálnej pravdy. Podľa § 34
odsek 4 a 5 Správneho poriadku, vykonávanie dôkazov patrí správnemu orgánu. Správny orgán hodnotí
dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti.

V zmysle ust. § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou
alebo právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi,
v ktorom sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia. Je nepochybné, že udelenie
plnomocenstva splnomocnencovi je jednostranným právnym úkonom a v zmysle § 34 Občianskeho
zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo
povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.

Konštatujeme, že plnomocenstvo udelené advokátovi Mgr. Brunovi Žulnayovi, ktoré je súčasťou zmluvy
o úvere, ktorým dlžník F. M. splnomocnil advokáta na všetky právne úkony vo vzťahu medzi ním a treťou
osobou a síce spoločnosťou POHOTOVOSŤ, s.r.o., je absolútne neplatné. Vo vzťahu k nehnuteľnostiam
vo vlastníctve záložcu je neurčité, nezrozumiteľné a nie je podpísané splnomocniteľom. V predmetnom
splnomocnení totiž nie je výslovne určené, na ktoré nehnuteľnosti (identifikované podľa parcelných
čísel, listu vlastníctva, katastrálnych území) sa vzťahuje, teda nie je zrejmé, či sa jedná o konkrétne
nehnuteľnosti, resp. o všetky nehnuteľnosti vo vlastníctve dlžníka. Splnomocnenie na právny úkon
k nehnuteľnostiam by malo kopírovať samotný predmet zmluvy, t. j. obsahom zmluvy by mali byť
tie isté náležitosti označenia nehnuteľnosti, ako ich vyžaduje zákon pre zmluvu. Formulácia, že sa
vzťahuje k nehnuteľnostiam, vo vlastníctve záložcu, ktoré budú bližšie špecifikované na liste vlastníctva
vyhotoveného ku dňu uzavretia záložnej zmluvy, pričom list vlastníctva nie je prílohou návrhu na
vklad záložnej zmluvy, je neurčitá a nezrozumiteľná. V podstate ani záložca, ani záložný veriteľ v
čase uzatvárania zmluvy o úvere nemohli vedieť, na ktoré nehnuteľnosti sa splnomocnenie vzťahuje,
resp. bude vzťahovať. Takéto dojednanie je neurčité, čo spôsobuje neplatnosť právneho úkonu v
zmysle ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Uvedený názor bol potvrdený viacerými rozhodnutiami
krajských súdov Slovenskej republiky i v rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky pod sp. zn.
8Sžo/17/2007.

Ďalej možno dôvodne pochybovať o tom, či dlžník F. M. mal možnosť zvoliť si sám svojho zástupcu.
Taktiež by bolo veľkou náhodou, aby si veľká časť dlžníkov spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
vyberala práve toho istého advokáta. Plnomocenstvo bolo spísané priamo v zmluve o úvere, bez
ďalšej prezentácie prípadného zmluvného vzťahu uzavretého medzi advokátom a klientom. Z vyššie
uvedeného je možné predpokladať, že advokát Mgr. Bruno Žlnay je vopred určený spoločnosťou
POHOTOVOSŤ, s.r.o., a preto možno dôvodne pochybovať o tom, či bude dôkladne obhajovať záujmy
splnomocniteľa. Plnomocenstvo je podľa názoru Správy katastra absolútne neplatné aj pre rozpor
záujmov dlžníka a zástupcu v zmysle ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Plnomocenstvom
sa nerešpektuje vyváženosť medzi predmetom úverovej zmluvy, čo sa týka výšky úveru a jeho
príslušenstva a predmetom záložnej zmluvy, ktorá sa dotýka nehnuteľného majetku v nepochybne
ďaleko väčšej hodnote, ako je výška plnenia povinného z úverovej zmluvy. Týmto postupom zo strany
navrhovateľa sa výrazne zasahuje do práv povinného vo výkone práv a povinností vyplývajúcich z
občianskoprávnych vzťahov, čo je v rozpore s dobrými mravmi. Advokát dlžníka má hájiť záujem
dlžníka v súvislosti s návratnosťou úveru do budúcna a nie uzatvárať za dlžníka záložnú zmluvu, spísať
notársku zápisnicu ako exekučný titul, uznávať záväzok dlžníka zo zmluvy o úvere, alebo dokonca
poveriť advokáta vymáhaním splatnej pohľadávky splnomocniteľa na účet záložného veriteľa. Takto
koncipované plnomocenstvo, z ktorého jasne vyplýva hájenie záujmov tretej strany (veriteľa) a nie
hájenie záujmov splnomocniteľa (dlžníka), môže byť dokonca v rozpore s ust. § 18 zákona č. 586/2003
Z. z. o advokácií v znení neskorších predpisov i v rozpore s Advokátskym poriadkom, súčasťou ktorého
je aj Etický kódex advokáta.



Ďalší nedostatok návrhu na vklad záložných zmlúv je to, že návrh i zmluvy neboli platne podpísané.
Podpis navrhovateľa v návrhu i podpisy záložného veriteľa na zmluvách sú preskenované. Pre platnosť
návrhu a zmlúv sa vyžaduje, aby boli platne podpísané, čo v danom prípade nebolo splnené.

Pokiaľ správny orgán zistí, že dôvod na zamietnutie návrhu na vklad (napr. neplatnosť zmluvy,
resp. plnomocenstva podľa ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka), je povinný návrh na vklad
zamietnuť. Vzhľadom k tomu, že návrh na vklad i záložné zmluvy neboli platne podpísané, neboli
splnené hmotnoprávne podmienky platnosti a účinnosti právnych úkonov a teda podmienky potrebné
na povolenie vkladu vlastníckeho práva do KN. Ďalším hmotnoprávnym nedostatkom je i neurčité a
nezrozumiteľné splnomocnenie uvedené v úverovej zmluve.

Vzhľadom na to, že sa jedná o podstatné obsahové náležitosti zmluvy, absencia podstatných náležitostí
zmluvy spôsobuje neplatnosť zmluvy absolútnu.

Na základe takto vykonaného dokazovania v zmysle ustanovení Katastrálneho zákona, Správneho
poriadku, Občianskeho zákonníka, Správa katastra dospela k záveru, že zmluva o zriadení záložného
práva bola uzavretá na základe neplatného splnomocnenia, preto je neplatná, čím nespĺňa podmienky
pre povolenie vkladu do katastra nehnuteľnosti s poukazom na § 31 ods. 1, ods. 3 Katastrálneho zákona,
ktoré v rozhodnutí citovala. Z uvedených dôvodov návrh na vklad zamietla.

Včas podaným opravným prostriedkom sa navrhovateľ domáhal preskúmania tohto rozhodnutia. V
odvolaní uviedol, že z napadnutého rozhodnutia Správy katastra vyplýva, že správny orgán prejudikuje
neplatnosť, resp. „neprávoplatnosť“ splnomocnenia, a teda aj záložnej zmluvy na základe správneho
uváženia, ktoré však neposudzuje prejav vôle zmluvných strán, ktorý je dostatočne určitý a zrozumiteľný
a pre účastníkov úverovej zmluvy záväzný a nezohľadňuje skutočný obsah úverovej zmluvy a všetkých
právnych úkonov v nej uvedených. Navyše podľa názoru správneho orgánu v prípade splnomocnenca
Mgr. Bruna Žlnaya ide o rozpor záujmov so záujmami dlžníka (splnomocniteľa) podľa § 22 ods. 2
Občianskeho zákonníka, a preto je podľa správneho orgánu dohoda o splnomocnení medzi Mgr. Brunom
Žlnayom a dlžníkom absolútne neplatná.

Katastrálny zákon ďalej tak, ako Občiansky zákonník neustanovuje podstatné obsahové náležitosti
dohody o splnomocnení uzavretej medzi Záložcom a zástupcom Záložcu (rovnako je tomu i pri iných
dohodách o splnomocnení v katastrálnom konaní), a to ani v spojení s ust. § 17 Správneho poriadku.
Správny poriadok pre zastupovanie na základe plnomocenstva ustanovuje len niektoré formálne
požiadavky. Z uvedeného vyplýva, že ani na platnosť procesnoprávneho splnomocnenia sa nevyžaduje
špecifikácia nehnuteľností, a teda účastník katastrálneho konania nemá zákonnú povinnosť uvádzať
presnú identifikáciu nehnuteľností v dohode o splnomocnení, a to najmä v prípade, ak z obsahu dohody
o splnomocnení je zrejmé, že zástupca je v mene a na účet Záložcu oprávnený zriaďovať záložné právo
(záložné práva) k všetkým nehnuteľnostiam vo vlastníctve Záložcu, pričom stačí samotná skutočnosť,
že zakladaná nehnuteľnosť je ku dňu podpisu záložnej zmluvy vo vlastníctve záložcu.

Ustanovenie § 42 ods. 2 Katastrálneho zákona sa expressis verbis vzťahuje na právne tituly a nie na
plnomocenstvá. Katastrálny zákon pre plnú moc ustanovuje len formu - písomnú s úradne overeným
podpisom splnomocniteľa a všeobecné údaje o tom, kto, koho a na čo splnomocňuje. Žiadne jeho
ustanovenie ale nevyžaduje konkretizáciu údajov o nehnuteľnosti, ku ktorej má vzniknúť, zmeniť sa alebo
zaniknúť právo. Aplikácia ust. § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj na obsahové náležitosti plnej moci
je i s poukazom na článku 2 ods. 3 Ústavy SR len šikanóznym výkladom práva, ktorý nemá oporu v
platnom právnom poriadku.

Z uvedených dôvodov neobstojí preto právny názor, podľa ktorého udelená plná moc mala obsahovať
presnú špecifikáciu konkrétnej nehnuteľnosti. Platné právo na zriadenie záložného práva k nehnuteľnosti
v zastúpení zvláštnu plnú moc nevyžaduje a umožňuje takýto úkon vykonať dokonca aj na základe



všeobecnej plnej moci. Písomná plná moc má predpísané náležitosti, je znej zrejmý prejav vôle
splnomocniteľa, spĺňa náležitosti ust. § 37 Občianskeho zákonníka a je splnomocniteľom podpísaná,
pričom je irelevantná konkrétna grafická úprava plnomocenstva, samotné umiestnenie podpisu
splnomocniteľa ako i fakt, či medzi týmito je včlenený iný text alebo nie. Z predloženého splnomocnenia
je pritom zrejmé, že text splnomocnenia je riadne krytý podpisom záložcu s výslovným prejavom vôle,
toto udeliť, t.j. podpis sa nachádza na správnom mieste a medzi tento nie je včlenená žiadna samostatná
časť textu, ktorá by logicky, graficky alebo inak zasahovala do explicitného prehlásenia záložcu a mohla
by čo i len teoreticky spôsobiť akýkoľvek vnútorný rozpor.

Vychádzajúc z ustáleného právneho názoru záver, že takýto konflikt medzi splnomocniteľom a
splnomocnencom existuje, musí vychádzať zo spoľahlivého zisteného (skutkového) stavu, a to v rámci
správneho konania minimálne v kontexte s ust. § 3 ods. 4 Správneho poriadku.

Pokiaľ teda príslušná Správa katastra mala pochybnosti o platnosti splnomocnenia práve z tohto
dôvodu, mala konanie prerušiť a zaobstarať si spôsobilý podklad pre rozhodnutie, čo však preukázateľne
neurobila a za účelom overenia si takéhoto svojho konštatovania, ktoré uviedla v odôvodnení
napadnutého rozsudku si nezabezpečila ani len vyjadrenie - či už písomné alebo ústne vo forme
vypočutia splnomocneného advokáta. Z odôvodnenia nie je zrejmé, na základe akých skutočností
dospela Správa katastra k takémuto zisteniu a ani odôvodnenie tohto záveru. Je nepochybné, že
splnomocnený advokát Mgr. Bruno Žlnay je spôsobilý na právne úkony. Posúdenie spôsobilosti
dlžníka nebolo predmetom zisťovania zo strany Správy katastra, a toto z uvedeného dôvodu nemohlo
Správu katastra viesť k takejto právnej úvahe. Odvolateľ znovu zdôrazňuje, že absentuje odôvodnenie
domnelého rozporu záujmov záložcu a zástupcu podľa ust. § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, na
ktoré poukazuje príslušná Správa katastra.

Ad absurdum Správa katastra ďalej konštatuje, že „predtlač obsahuje meno Mgr. Žlnaya ako
splnomocnenca, a preto táto skutočnosť sa javí byť skutočnosť, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov
splnomocniteľa  zo strany splnomocnenca. K takému záveru je možno dospieť na základe toho, že
záložný veriteľ svojim spôsobom určil zástupcu dlžníkov“.

Splnomocnený právny zástupca dlžníka bol vybratý zo zoznamu advokátov vedeného Slovenskou
advokátskou komorou, pričom dlžník prejavil svoju slobodnú vôľu nechať sa zastúpiť splnomocnencom,
a túto potvrdil svojim podpisom pod udelenú plnú moc. Tvrdenie Správy katastra o údajnom kontakte,
resp. údajnom rozpore záujmov medzi splnomocneným advokátom a dlžníkom, tak nemá žiadnu reálnu
oporu v zistenom stave odhliadnuc od skutočnosti, že toto nie je Správa katastra ani oprávnená
preskúmavať.

Z argumentácie Správy katastra o existencii „predtlače“ a súčasne údajnej bližšie nešpecifikovanej
skutočnosti, ktorá má vplyv na obhajobu záujmov splnomocniteľa je evidentné, že Správa katastra sa
vôbec nezaoberala a riadne neoboznámila s textom úverovej zmluvy, v ktorej sa žiadna spomínaná
predtlač nenachádza a zjavne rozhodovala na základe vlastných subjektívnych a ničím nepodložených
dojmov a pocitov namiesto riadnej právnej argumentácie a náležitého odôvodnenia rozhodnutia v
zmysle Správneho poriadku. Takéto rozhodnutie možno potom označiť za zmätočné a nepreskúmateľné,
pretože vychádza z nenáležite zisteného skutkového stavu.

Podpis na návrhu na vklad aj zmluvách o zriadení záložného práva je autentický.

K názoru Správneho orgánu súdu o tom, že záložnou zmluvou sa nerešpektuje vyváženosť medzi
predmetom úverovej zmluvy a predmetom záložnej zmluvy uvádzame toľko, že predmetná záložná
zmluva napĺňa funkciu zabezpečovacieho prostriedku. Záložné právo patrí k najvýznamnejším
zabezpečovacím inštitútom.



Podľa Prof. Lazara (Občianske právo hmotné. 2. zväzok) „realizácia subjektívnych práv a povinností,
vyplývajúca zo záväzkov opravných vzťahov je zabezpečená celým systémom občianskoprávnych
záruk. V najširšom zmysle je táto záruka daná samou existenciou občianskeho práva. Občianskoprávne
záruky v užšom zmysle spočívajú v presnom vymedzení subjektívnych práv u povinností, ktoré nastupujú
v prípade, ak povinnosti zo záväzkovo-právnych vzťahov neboli riadne a včas splnené. Rozhodujúcou
zárukou však v tomto chápaní zostáva možnosť oprávnenej osoby - veriteľa domáhať sa svojich práv
prostredníctvom súdu. Okrem viacerých sankčných ustanovení však občianske právo pozná určitú
skupinu špeciálnych občianskoprávnych inštitútov, ktoré môžu veritelia využiť, aby sa zvýšila všeobecná
miera istoty na dosiahnutie plnenia, ktoré poskytli dlžníkom zo svojho majetku.“

Podľa JUDr. Svobodu (Komentár k Občianskemu zákonníku) „Kým právne sankcie, ktoré postihujú
dlžníka pre nesplnenie dlhu, nastávajú zo zákona a sú všeobecnej povahy, ku vzniku špeciálnych
zabezpečovacích právnych prostriedkov je potrebný právny úkon.“

Občiansky zákonník obsahuje pomerne podrobnú právnu úpravu zabezpečovacích prostriedkov,
ktoré majú zvýšiť istotu veriteľa, a ktoré majú slúžiť na uspokojenie ukráteného veriteľa. Avšak
Občiansky zákonník neobsahuje žiadne ustanovenie, ktoré by ukladalo povinnosť na výber konkrétneho
zabezpečovacieho prostriedku. Občiansky zákonník teda síce zakotvuje viacero zabezpečovacích
prostriedkov, ale neurčuje kedy a za akých podmienok vzniká, je veriteľ oprávnený využiť ten - ktorý
prostriedok zabezpečenia v závislosti od výšky pohľadávky. Uvedená voľba je i v závislosti na zásade
„čo nie je zákonom zakázané, je dovolené“, ktorou sa spravujú zmluvné súkromnoprávne vzťahy medzi
fyzickými a právnickými osobami výlučne na vôli účastníkov takéhoto úkonu.

Podľa ust. § 151a Občianskeho zákonníka, záložné právo slúži na zabezpečenie pohľadávky a jej
príslušenstva tým, že záložného veriteľa oprávňuje uspokojiť sa, alebo domáhať sa uspokojenia
pohľadávky z predmetu záložného práva (ďalej len „záloh“), ak pohľadávka nie je riadne a včas splnená.

Podľa názoru Prof. K. Planka „pri reforme záložného práva sa vychádzalo z toho, že je potrebné, aby
záložné právo vzniklo rýchlo, jednoducho, aby boli čo najnižšie náklady na jeho zriadenie a vznik, že
treba zaviesť aj neposesórne záložné právo, ďalej aby existoval systém evidencie záložného práva
dostupný každému, aby bolo možné založiť akýkoľvek majetok fyzickej alebo právnickej osoby a aby
záložné právo umožňovalo veriteľovi čo najskôr sa uspokojiť zo zálohu.“

Účel a funkcia záložného práva sa nemení ani po prijatých zmenách. Záložné právo slúži veriteľovi na
zabezpečenie pohľadávky a jej príslušenstva. Záložné právo plní svoju funkciu tým, že umožňuje, aby
veriteľ uspokojil svoju pohľadávku z predmetu zálohu, ak pohľadávka, ktorá ním bola zabezpečená,
nebude riadne a včas splnená. Z hľadiska celkovej úpravy záložného práva možno vyvodiť, že sa
rozlišujú dve základné funkcie záložného práva, a to funkcia zabezpečovacia a funkcia uhradzovacia.
Zabezpečovacia funkcia spočíva v tom, že veriteľ do splatnosti pohľadávky má právne svoju pohľadávku
zabezpečenú pre prípad, že dlžník nesplní svoj dlh, že sa bude môcť uspokojiť zo zálohu. Uhradzovacia
funkcia znamená len možnosť (nie povinnosť) záložné právo vykonať a uspokojiť sa zo zálohu.

Z toho vyplýva, že záložná zmluva vo fáze, kedy mal správny orgán rozhodnúť o vklade, napĺňala
výhradne zabezpečovaciu funkciu. Ak aj by po kladnom rozhodnutí správneho orgánu došlo k naplneniu
uhradzovacej funkcie tohto zabezpečovacieho prostriedku podľa ust. § 151m ods. (9) Občianskeho
zákonníka záložný veriteľ je povinný podať záložcovi písomnú správu o výkone záložného práva bez
zbytočného odkladu po predaji zálohu, v ktorej uvedie najmä údaje o predaji zálohu, hodnote výťažku
z predaja zálohu, o nákladoch vynaložených na vykonanie záložného práva a o použití výťažku z
predaja zálohu. Náklady vynaložené v súvislosti s výkonom záložného práva je záložný veriteľ povinný
preukázať.

Podľa ust. § 151m ods. (10) Občianskeho zákonníka, ak výťažok z predaja zálohu prevyšuje
zabezpečenú pohľadávku, záložný veriteľ je povinný vydať záložcovi bez zbytočného odkladu hodnotu



výťažku z predaja, ktorá prevyšuje zabezpečenú pohľadávku po odpočítaní nevyhnutne a účelne
vynaložených nákladov v súvislosti s výkonom záložného práva.

Na základe týchto ustanovení je teda zrejmé, že záložný veriteľ má pre prípad, ak by aj pristúpil
k využitiu uhradzovacej funkcie záložného práva zákonom danú povinnosť vrátiť hodnotu výťažku
prevyšujúcu zabezpečenú pohľadávku. Je potom absolútne vylúčené hovoriť o rozpore s dobrými
mravmi, spôsobenom hrubým nepomerom medzi výškou zabezpečovanej pohľadávky a hodnotou
nehnuteľnosti.

Ide teda o absolútne nedôvodný zásah do zásady zmluvnej voľnosti medzi účastníkmi zmluvy o úvere,
ktorí si sami zvolili zabezpečovací prostriedok k poskytnutému úveru.

Ako je už uvedené vyššie, záložca mal možnosť oboznámiť sa s obsahom úverovej zmluvy a
plnomocenstva a svoj súhlas s nimi prejavil svojim úradne overeným podpisom.

Z ustanovenia § 46 Správneho poriadku a ustanovenia § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona vyplývajú
zákonné povinnosti Správy katastra o náležitom zistení skutkového stavu a o posúdení platnosti zmluvy,
či je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a
zrozumiteľné a iné ďalšie povinnosti.

Správa katastra nezistila spoľahlivo stav veci, riadne sa neoboznámila s predkladaným návrhom a
znením jednotlivých pripojených príloh, následne nesprávne zistila skutkový stav a plnomocenstvo
splnomocniteľa udelené splnomocnencovi v Úverovej zmluve nesprávne právne posúdila z dôvodov
vyššie uvedených v tomto podaní.

Správa katastra vydala nezákonné rozhodnutie o zamietnutí návrhu na povolenie vkladu záložného
práva k nehnuteľnosti, pretože:

1/ Osoba advokáta bola vybratá záložcom.

2/ Došlo k riadnemu udeleniu a prijatiu plnej moci na zastupovanie záložcu advokátom, pričom neexistuje
žiaden reálny a preukázaný rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta. V tejto časti
je rozhodnutie Správy katastra zmätočné a nepreskúmateľné.

3/ Udelené plnomocenstvo obsahuje všetky zákonné náležitosti a je platné, pričom do dňa podania
návrhu na vklad záložného práva nebolo splnomocniteľom odvolané.

4/ Neexistuje rozpor medzi záujmami záložcu a splnomocneného advokáta.

Je evidentné, že dlžník dlhodobo neplnil svoje povinnosti riadne a včas a neplatil svoj dlh tak, ako
bolo medzi zmluvnými stranami dohodnuté a odvolateľ ako veriteľ len využil zmluvne dohodnutú
možnosť zabezpečiť svoj dlh zriadením záložného práva. Odvolateľ pritom pristupuje k využitiu inštitútu
zabezpečenia svojej pohľadávky záložným právom len v prípadoch, kedy je záložca dlhodobo v
omeškaní so splácaním svojho záväzku, resp. v prípadoch, kedy je evidentné, že záložca vylákal od
odvolateľa poskytnutie peňažných prostriedkov, pričom tieto nemieni odvolateľovi riadne vrátiť. Súčasne
je nutné konštatovať, že počas výkonu podnikateľskej činnosti odvolateľa ani v jednom prípade, kedy mal
tento zriadené záložné právo na nehnuteľnosti dlžníka, nedošlo k využitiu úhradovej funkcie záložného
práva, t.j. k realizácii záložného práva predajom nehnuteľnosti (!).

Navrhovateľ žiadal, aby krajský súd zrušil napadnuté rozhodnutie odporkyne a vrátil jej vec na ďalšie
konanie.



Odporkyňa vo vyjadrení k opravnému prostriedku zo dňa 10.01.2012 žiadala preskúmavané rozhodnutie
potvrdiť.

Krajský súd podľa § 250l a nasledujúcich ust. zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku,
(ďalej len O.s.p.) preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie, ktoré mu predchádzalo s tým, že podľa §
250g ods. 2 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. konal a rozhodol v neprítomnosti odporkyne a právneho
zástupcu účastníčky konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že
opravný prostriedok nie je dôvodný.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie správneho orgánu o zamietnutí návrhu na vklad záložnej
zmluvy podľa § 31 ods. 3 Katastrálneho zákona, keďže dospel k záveru, že nepresnosť, neurčitosť a
nezrozumiteľnosť splnomocnenia právneho zástupcu Mgr. Bruna Žlnaya majú za následok neplatnosť
právneho úkonu.

Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že návrhom zo dňa 21.12.2009 navrhovateľ žiadal o vklad
zmluvy o zriadení záložného práva č. 876/2009-RAČ do katastra nehnuteľnosti.

Z tejto zmluvy uzavretej medzi navrhovateľom ako záložným veriteľom a F. M., zast. Mgr. Brunom
Žlnayom, advokátom ako záložcom vyplýva, že zmluvné strany sa dohodli na zriadení záložného práva
k bezpodielovému spoluvlastníctvu k nehnuteľnostiam špecifikovaným v č. I. tejto zmluvy v prospech
záložného veriteľa na zabezpečenie všetkých pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi, ktoré
vznikli a vzniknú na základe Zmluvy o úvere č. 8570443 zo dňa 10.11.2008, uzavretej medzi záložným
veriteľom na strane veriteľa a záložcom na strane dlžníka, ktorej fotokópia tvorí prílohu návrhu na vklad,
najmä na zabezpečenie pohľadávok záložného veriteľa voči záložcovi na vrátenie istiny úveru v sume
2.655,51 € (79.999,89,-Sk) ďalej poplatku v sume 621,39 €, (18.720-Sk), úrokov z omeškania v sadzbe
0,25% denne z omeškaných platieb istiny, pokút a ostatných celkových nákladov v zmysle platných
všeobecných podmienok od omeškania až do zaplatenia.

Zo Zmluvy o úvere č. 8570443 zo dňa 22.10.2009 vyplýva, že táto úverová zmluva bola vyhotovená ako
predtlač a okrem iného obsahovala plnomocenstvo, podľa ktorého (citácia: „dlžník ako splnomocniteľ
splnomocnil advokáta Mgr. Bruna Žlnaya, so sídlom AK Stavbárska č. 7, Bratislava...ďalej advokáta
Mgr. Bruna Žlnaya splnomocnil, aby za účelom zabezpečenia pohľadávky veriteľ- spoločnosti
POHOTOVOSŤ, s.r.o. Bratislava, ktorá je mojim záväzkom vyplývajúcim z tejto zmluvy o úvere uzatvoril
v mojom mene: a/ záložnú zmluvu podľa § 552 Občianskeho zákonníka v platnom znení alebo b/
zmluvu o zabezpečovacom prevode podľa práva § 553 Občianskeho zákonníka v platnom znení k
nehnuteľnostiam v mojom vlastníctve, ktoré bude bližšie špecifikované na liste vlastníctva, vyhotovenom
ku dňu uzatvorenia záložnej zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva ako formu
zabezpečenia splatenia tejto pohľadávky s tým, že pokiaľ  nesplním riadne a včas podmienky tejto
zmluvy o úvere ani v dodatočne poskytnutej lehote jeden mesiac od uzatvorenia vyššie uzatvorených
zmlúv beriem na vedomie, že:

a/ v prípade uzatvorenia záložnej zmluvy vzniká k predmetných nehnuteľnostiam veriteľovi záložné
právo vkladom do katastra nehnuteľnosti,

b/ v prípade uzatvorenia zmluvy o zabezpečovacom prevode práva, vzniká k predmetným
nehnuteľnostiam veriteľovi vlastnícke právo vkladom do katastra nehnuteľností. Toto plnomocenstvo
udeľujem na všetky právne úkony, ktoré je potrebné vykonať za účelom spísania notárskej zápisnice,
alebo uzatvorenia príslušnej zmluvy, ktorou sa zabezpečí pohľadávka spoločnosti POHOTOVOSŤ, s.r.o.
Bratislava z vyššie uvedených zmlúv o úvere, pozostávajúca z nesplatenej výšky pohľadávky a jej
príslušenstva, vrátane nákladov preukázateľne vynaložených na spísanie notárskej zápisnice, záložnej
zmluvy, alebo zmluvy o zabezpečovacom prevode práva a nákladov na vykonanie zápisu v katastri
nehnuteľností...“



Podľa § 151d ods. 1 Občianskeho zákonníka, záloh môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, byt a
nebytový priestor, ktoré sú prevoditeľné, ak zákon neustanovuje inak. Záloh môže byť aj súbor vecí, práv,
alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, alebo iná hromadná vec. Podľa § 151e ods.
2 Občianskeho zákonníka, záložné právo k nehnuteľnostiam, k bytom a nebytovým priestorom vzniká
do zápisom do katastra nehnuteľností, ak osobitný zákon neustanovuje inak.

Podľa § 31 ods. 1 Občianskeho zákonníka, pri právnom úkone sa možno dať zastúpiť fyzickou alebo
právnickou osobou. Splnomocniteľ udelí za týmto účelom plnomocenstvo splnomocnencovi, v ktorom
sa musí uviesť rozsah splnomocnencovho oprávnenia.

Podľa § 31 ods. 4 Občianskeho zákonníka, ak je potrebné, aby sa právny úkon urobil v písomnej forme,
musí sa plnomocenstvo udeliť písomne. Písomne sa musí plnomocenstvo udeliť aj vtedy, ak sa netýka
len určitého právneho úkonu.

Podľa § 22 ods. 2 Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na
právny úkon, o ktorý ide, ani ten, v záujme ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.

Podľa § 23 Občianskeho zákonníka, zastúpenie vzniká na základe zákona, alebo rozhodnutia štátneho
orgánu (zákonné zastúpenie), alebo na základe dohody o plnomocenstve.

Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a
zrozumiteľne, inak je neplatný.

Podľa § 29 Katastrálneho zákona, vklad podľa § 28 možno vykonať iba na základe právoplatného
rozhodnutia správy katastra.

Podľa § 30 ods. 4 písm. g/ Katastrálneho zákona, prílohy k návrhu na vklad sú najmä dohoda o
splnomocnenie, ak je účastník konania zastúpený splnomocnencom; podpis splnomocniteľa musí byť
overený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 31 ods. 1 Katastrálneho zákona, správna katastra preskúma platnosť zmluvy, a to najmä
oprávnenie prevodcov nakladať s nehnuteľnosťou, čo je úkon urobený v predpísanej forme, či sú prejavy
vôle hodnoverné, či sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a či zmluvná voľnosť prípadne právo nakladať
s nehnuteľnosťou nie je obmedzené.

Podľa § 31 ods. 2 Katastrálneho zákona, pri rozhodovaní o povolení vkladu prihliada Správa katastra aj
na skutkové a právne skutočnosti, ktoré by mohli mať vplyv na povolenie vkladu.

Podľa § 36b ods. 1 vyhlášky č. 79/1996 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon o katastri nehnuteľností a o
zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam v znení neskorších predpisov (ďalej len vyhláška)
v konaní o povolenie vkladu skúma najmä či:

a/ návrh na povolenie vkladu podal účastník uvedený v zmluve, alebo jeho právny zástupca

b/ bol návrh na vklad podaný v trojročnej lehote od uzavretia zmluvy,

c/ po uzavretí zmluvy do rozhodnutia o povolení vkladu nenastali skutkové alebo právne zmeny, ktoré
bránia vkladu do katastra.



Podľa § 36b ods. 2 vyhlášky, pri skúmaní platnosti zmluvy sa zisťuje, či právny úkon svojim obsahom
alebo účelom neodporuje zákonu, alebo či ho neobchádza, alebo sa neprieči dobrým mravom.

Podľa § 42 ods. 1, 2 Katastrálneho zákona, na zápis práv  k nehnuteľnosti do katastra je spôsobilá v
štátnom jazyku, českom jazyku, alebo v úradne osvedčenom preklade písomne vyhotovená zmluva,
verejná listina, alebo iná listina bez chýb v písaní a počítaní a bez iných zrejmých nesprávnosti. Zmluva,
verejná listina, alebo iná listina obsahujú označenie:

a/ účastníkov práv k nehnuteľnostiam; ak ide o fyzickú osobu, meno, priezvisko, rodné priezvisko, dátum
narodenia, rodné číslo a miesto trvalého pobytu, ak ide o právnickú osobu, názov, sídlo a identifikačné
číslo, ako ho má pridelené, prípadne iné identifikačné údaje,

b/ právneho úkonu a jeho predmet, miesto a čas právneho úkonu,

c/ nehnuteľnosti podľa katastrálnych území, parcelných čísel pozemkov, evidovaných v súbore
popisných informácií, druhom pozemkov, súpisných čísel stavieb a spoluvlastníckych podielov
vyjadrených zlomkov k celku, výmer a v prípade zápisu spoluvlastníckych podielov menších než celok
i výmeru pripadajúcu na spoluvlastnícky podiel.

Vzhľadom na vyššie uvedené, ako aj vzhľadom na obsah administratívneho spisu dospel krajský súd k
záveru, že správne postupoval správny orgán, ak zamietol návrh na vklad predmetnej záložnej zmluvy z
dôvodu neplatného plnomocenstva. Aj podľa názoru krajského súdu splnomocnenie nachádzajúce sa v
zmluve o úvere je neplatné, pretože toto splnomocnenie neobsahovalo bližšie označenie nehnuteľností,
ktoré sa mali stať predmetom zálohu, t. j. označenie listu vlastníctva, katastrálneho územia parciel,
výmer, druhu pozemkov a spoluvlastníckych podielov na nehnuteľnostiach, čo robí takéto dojednanie
neurčité a nezrozumiteľné. S poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka ide teda o absolútne
neplatný právny úkon.

V súvislosti s námietkou navrhovateľa vo vzťahu k ustanoveniu § 17 zákona č. 71/1967 Zb. o správnom
konaní v spojení s § 22 ods. 4 Katastrálneho zákona súd zdôrazňuje, že plnomocenstvo obsiahnuté v
zmluve o úvere nie je procesným plnomocenstvom na zastupovanie dlžníka (resp. záložného dlžníka v
katastrálnom konaní), ale plnomocenstvom v hmotnoprávnom vzťahu. Aplikácia citovaných ustanovení
v predmetnej veci preto neprichádza do úvahy.

Z uvedených dôvodov krajský súd podľa § 250q ods. 2 O.s.p. preskúmavané rozhodnutie potvrdil.

O náhrade trov konania rozhodol podľa § 250k ods. 1 v spojení s ust. § 250l ods. 2 O.s.p. Navrhovateľ
nebol v konaní úspešný, odporkyňa ani ďalší účastníci konania nemajú zo zákona právo na náhradu
trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Navrhovateľ, ktorý v konaní nebol úspešný je povinný zaplatiť súdny poplatok v sume 33 € na účet
vedený v štátnej pokladnici v Bratislave, č. ú.: 7000158272/8180, VS: 8011200931 podľa § 2 ods. 4
druhá veta zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v spojení so sadzobníkom súdnych poplatkov
položka 10b do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

Poučenie:



Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom
Krajského súdu v Prešove, a to písomne v dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má  popri  všeobecných
náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda,
v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha.